Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/702/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215760 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114215760.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky P.J.M, s.r.o., so sídlom Široké 595, IČO: 36 501 760, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36 860 891 proti odporkyniam v rade 1/ K. W., rod. X., nar. XX. X. XXXX, bytom K. N. V., B. XXXX/XX, v rade 2/ V. V., rod. X., nar. XX. X. XXXX, bytom K. N. V., M. XXXX/XX, obom zastúpeným JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom T. C., K. K. X, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov,, na odvolanie odporkýň proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/136/2014-154 zo dňa 30. júna 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil neúčinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej dňa 24.10.2013 medzi W. V. a odporkyňou v rade 2/ ako darcami a odporkyňou v rade 1/ ako obdarovanou voči navrhovateľke, potvrdzuje. V ostatnej časti rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina vyhovel návrhu navrhovateľky a určil neúčinnosť zmlúv o prevode nehnuteľnosti uzavretých medzi W. V. a odporkyňou v rade 2/ ako darcami a odporkyňou v rade 1/ ako obdarovanou dňa 24.10.2013 ako i zmluvy uzavretej dňa 28.5.2014 medzi odporkyňou v rade 1/ ako prevodcom a odporkyňou v rade 2/ ako nadobúdateľom týkajúcej sa tých istých nehnuteľností. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 42a, § 42b Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou dňa 24.10.2013 došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa prevodom medzi blízkymi osobami v lehote kratšej ako tri roky od podania návrhu a rovnako následne ďalším prevodom medzi odporkyňami v rade 1/ a 2/ dňa 28.5.2014 došlo k ukráteniu veriteľa. Rozhodnutie o trovách vyhradil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporkyne. Žiadali rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukazovali na to, že W. V. nikdy nebol dlžníkom veriteľa, lebo na seba prevzal iba ručiteľský záväzok, pričom pri ručení nejde o plnenie jeho dlhu. Odporkyne v rade 1/ a 2/ nikdy neboli dlžníkmi veriteľa, a preto na ich strane nemožno hovoriť o ukrátení práv veriteľa, ktoré by malo za následok odporovateľnosť úkonu. Na prevádzanej nehnuteľnosti existovalo záložné právo a z tohto dôvodu by si ani nemohol uspokojiť svoju pohľadávku, keďže toto právo bolo zriadené skôr, ako ručiteľský záväzok. Prvostupňový súd nesprávne posúdil aj otázku blízkej osoby, keď švagrinú dlžníka nemožno považovať za blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. V konaní im bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd porušil ust. § 118 ods. 2 O.s.p. a neoboznámil ich, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov ostali sporné, resp. ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a podobne. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal vec okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku, ktorým určil neúčinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej dňa 24.10.2013, podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v tejto časti, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S námietkou odporkýň týkajúcou sa postavenia W. V. ako dlžníka sa prvostupňový súd vyporiadal na č. l. 12 odsek 3 dôvodov rozhodnutia, kde správne konštatoval, že pri aplikácii ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka má W. V. postavenie dlžníka, keďže bol právoplatným rozhodnutím zaviazaný uhradiť dlh ako ručiteľ spolu s dlžníkom. Je nepochybné, že na základe tohto titulu môže veriteľ proti tejto osobe viesť nútený výkon rozhodnutia. Správne posúdil prvostupňový súd i otázku blízkej osoby, lebo je podľa názoru odvolacieho súdu možné sestru manželky dlžníka, ktorá úkonom získala prospech (nehnuteľnosť), považovať za osobu blízku, a to i vzhľadom na vyjadrenie samotných účastníkov týkajúce sa dôvodov prevodu, ktorú skutočnosť prvostupňový súd taktiež správne vyhodnotil. Odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich mu z Občianskeho súdneho poriadku (napr. právo vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, navrhnúť vykonanie dôkazov a podobne). Nie každé procesné pochybenie súdu možno považovať za vadu, ktorá by mala za následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Ako vyplýva aj zo samotného odvolania odporkýň, síce vytýkajú súdu porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., ale na druhej strane nenavrhujú vo veci doplniť dokazovanie, ani neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré nemohli v priebehu prvostupňového konania uviesť, resp. ku ktorým sa nemohli vyjadriť. Za takéhoto stavu potom nemôže konštatovať, že by došlo k porušeniu ich procesných práv, ktoré im priznáva zákon, a preto odvolací súd ani na túto námietku prihliadnuť nemohol. K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu, ale došlo pri rozhodovaní o neúčinnosti zmluvy zo dňa 28.5.2014, a preto v tejto časti musel odvolací jeho rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tu je potrebné prisvedčiť odvolateľkám v tom, že dôvody rozhodnutia v tejto časti sú nezrozumiteľné, a tým i nepreskúmateľné. Na č.l. 15 odsek 5 rozhodnutia súd síce poukazuje na ust. § 42b ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, ale z jeho dôvodov nie je zrejmé, aký význam malo toto ustanovenie pre posúdenie neúčinnosti zmluvy zo dňa 28.5.2014. K námietke odporkýň, že odporovať možno len prvotný prevod dlžníka uviedol, že táto fikcia platí len v prípade, ak ten, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, vec ďalej previedol a prevodom nedošlo k ďalšiemu odporovateľnému úkonu. Z akých dôvodov, ale považoval úkon medzi odporkyňami 1/ a 2/ ako odporovateľný, nie je zrejmé. Práve ust. § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, keď nadobúdateľ (ten, ktorý na základe odporovateľného úkonu získal majetkový prospech) predmet prevodu spotreboval, previedol alebo inak scudzil tak, že mu už nepatrí. V tomto prípade má veriteľ právo uspokojiť si svoju pohľadávku od tejto osoby v rozsahu hodnoty predmetu prevodu. Pokiaľ súd poukazuje na výnimku (podľa judikatúry) v tom smere, že sa nesmie jednať o ďalší odporovateľný úkon, tu je potrebné zdôrazniť, že by sa tak mohlo stať iba v prípade, ak by sa prevodca (v tomto prípade odporkyňa v rade 1/) takýmto úkonom snažil ukrátiť svojho veriteľa, čo ale z doteraz vykonaného dokazovania nevyplýva (doteraz nebolo preukázané, že by i odporkyňa v rade 1/ mala voči konkrétnej osobe pohľadávku, ktorej vymoženie by sa snažila takýmto postupom zmariť). Z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že odporkyňa v rade 1/ nebola v postavení dlžníka voči žiadnej inej osobe, a už vôbec nie voči navrhovateľke, preto ani prevodom nehnuteľnosti nemohla zmariť vymoženie pohľadávky navrhovateľky, lebo táto má možnosť postupovať voči odporkyni v rade 1/ podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže odporkyňa v rade 1/ už s predmetom prevodu nedisponuje. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne prejednať návrh navrhovateľky v zrušujúcej časti s tým, že bude musieť svoje rozhodnutie i zákonným spôsobom zdôvodniť, prihliadajúc i na vyššie uvedený názor odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.