Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/35/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215760 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5114215760.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu P.J.M, s.r.o., so sídlom Široké 595, IČO: 36 501 760, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36 860 891 proti žalovaným 1/ K. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. N. V., B. XXXX/XX, 2/ V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. N. V., M. XXXX/XX, zastúpeným JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom T. C., K. K. X, IČO: 42 055 148, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/136/2014-295 zo dňa 26. októbra 2017, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalobcovi priznáva proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1) Napadnutým rozsudkom súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 28. 05. 2014 medzi žalovanou 1/ ako prevodcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľom je voči žalobcovi neúčinná. Žalované zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 2) Dospel k záveru, že úkon - darovacia zmluva z 28. 05. 2014 bezprostredne nadväzovala na prvotný prevod z 24. 10. 2013, tvorila sieť prevodov s cieľom vec z BSM manželov dostať bez ekvivalencie do vlastníctva žalovanej 2/, spoločným úmyslom osôb bolo ukrátiť, znemožniť prípadné uspokojenie veriteľa z tejto veci, veriteľ nemá možnosť uspokojenia nároku z iného majetku povinných osôb, nezistil neplatnosť právneho úkonu a rozhodol tak, že určil právny úkon za neúčinný voči veriteľovi. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 3) Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalované a navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. V prvom rade namietali, že okresný súd sa uchýlil v odôvodnení k akademickej debate, pričom odôvodnenie rozsudku nie je priestorom na teoretizovanie. Namietali skutočnosť, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor krajského súdu, čím porušil kasačnú záväznosť rozhodnutia súdu vyššej inštancie. Formálne vo veci vykonal iba jedno pojednávanie, kde sa však skutkovo nič nezmenilo. Súd použil nesprávny výklad k ustanoveniam o odporovateľnosti právnych úkonov, nakoľko bolo zrejmé, že žalované 1/ a 2/ nikdy neboli dlžníčkami ani ručiteľkami žalobcu (pričom odporovať možno iba úkon dlžníka a nie tretej osoby) a takisto môže byť odporovateľný iba prvotný prevod dlžníka a nie aj ďalší prevod. Dlžníkov právny úkon musí reálne ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, pričom predmetnou zmluvou nebol veriteľ nijako ukrátený. Nesúhlasili s posúdením blízkej osoby, tak ako to urobil súd prvej inštancie. Súd sa dopustil vady nevykonania navrhnutých dôkazov, nepripojil si spisy OS Žilina 19Cb/178/2011 a 37P/461/2012. Takisto poukázali aj na iné procesné vady, ktoré spočívali v tom, že súd nekonal s intervenientom na strane žalovaných a poučenie súd formuloval podľa OSP a nie podľa CSP. 4) Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateliek neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 7) Odvolateľky namietali skutočnosť, že súd nepostupoval podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý čiastočne zrušil jeho predchádzajúce rozhodnutie a vykonal iba jedno pojednávanie, kde sa po skutkovej i právnej stránke nič nezmenilo. Súd prvej inštancie postupoval v konaní, po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, správne. Skutočnosť, že vykonal pojednávanie, kde sa nič po právnej a skutkovej stránke nezmenilo, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pokiaľ ani sám nezmenil svoj názor, čo sa nestalo. Odvolací súd vyčítal súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie vo veci, keď nebolo zrejmé, prečo aplikoval určité ustanovenia, resp. nevysvetlil ako dospel k uvádzaným záverom. Túto vadu svojho rozhodnutia odstránil vo svojom novom rozhodnutí. V dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. 8) Aj keď odvolateľky poukázali na to, že nikdy neboli dlžníčkami žalobcu, mal odvolací súd za to (zhodne s názorom súdu prvej inštancie), že v zmysle ust. § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje, aby boli ony priamo dlžníčkami žalobcu. Súd prvej inštancie v tomto smere správne poukázal na predmetné ustanovenie a vyložil ho adekvátnym spôsobom. Takisto pokiaľ aj odvolateľky namietali posúdenie blízkej osoby a úmyslu, mal odvolací súd za to, že túto otázku vysvetlil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa odvolací súd stotožnil. 9) Pokiaľ aj mali odvolateľky za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán konania. Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. 10) Iné procesné vady, na ktoré poukázali odvolateľky, t. j. že súd nekonal so Štátnym fondom rozvoja bývania a súd nesprávne poučil strany (nesprávne formuloval poučenie), nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech (keďže žalované so svojím odvolaním úspešné neboli), má aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).