Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/379/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313212901 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5313212901.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: I. A., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A. nad A. XXXX, právne zastúpená JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom F. XX, XXX XX G., proti žalovaným: 1/ V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. nad A. XXX, 2/ V. A., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. nad A. XXX, obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Makovického 15, 010 01 Žilina, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/325/2013-313 zo dňa 30.06.2016, v súvislosti s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 4C/325/2013-320 zo dňa 13. septembra 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok prvoinštančného súdu vo výrokoch, ktorými žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania voči štátu, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozsudok prvoinštančného súdu m e n í tak, že žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 817,70 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalovaných 1/, 2/. Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol. Uložil jej nahradiť žalovaným 1/, 2/ trovy konania vo výške 560,52 eur, zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom preddavkovaných trov štátov 335,46 eur. Uviedol, že pokiaľ žalobkyňa žiadala určiť, že nehnuteľnosť vytvorená geometrickým plánom ako parcela CKN 3484/86 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 26 m2 z pozemku parcelné číslo CKN 3484/82 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 587 m2 vedenej na LV č. XXX k. ú. A. nad A. patrí do jej výlučného vlastníctva, nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva podľa § 132 OZ - zámenou uvedených nehnuteľností. Pokiaľ ako dôkaz predložila záznam o zámene 10.12.1984 (č. l. 3 spisu) predmetný záznam nie je nikým podpísaný. Naviac žalovaní v priebehu celého konania tvrdli, že k takejto zámene nedošlo, čo preukazovali listinným dôkazom doručeným MNV Krásno nad Kysucou zo dňa 19.09.1985 (č. l. 99 spisu). Z tohto písomného dôkazu vyplýva, že malo dôjsť k zámene, žalovaní mali vypustiť zo svojho pozemku v mieste brány 2,5 m, žalobkyňa mala vypustiť pozemok pri rohoch rodinného domu žalovaných v šírke 2 m, takže celková šírka vchodu by potom robila 4 m, avšak žalobkyňa zo svojho pozemku nevypustila v nadväznosti na čo považovali záznam 10.12.1984 za bezpredmetný. Mali za to, že k zámene nedošlo. Na podklade uvedeného prvoinštančný súd uzavrel, že samotné užívanie nehnuteľností nie je dostatočným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva bez preukázania titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, čo i neplatného. Naviac mimo titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý nie je zapísateľný v katastri nehnuteľností nemôže žalobkyňa nadobudnúť vlastnícke právo bez dodržania všetkých podmienok vydržania, ktorými sú uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť, nerušené užívanie počas celej doby vydržacej lehoty, pritom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Žalobkyňa nepreukázala ani nerušené užívanie spornej nehnuteľnosti počas celej doby vydržacej lehoty. Skutočnosť, že má predmetný pozemok oplotený ešte neznamená, že ho užívala nerušene. Z úradného záznamu na Výbore ľudovej kontroly v Čadci zo dňa 26.08.1986 (č. l. 58 spisu) vyplýva, že tento podnet podal V. A.. Poukazoval na to, že sused F. A. - manžel žalobkyne začal odkopávať zeminu z ich nehnuteľnosti, čím narušoval stavbu oplotenia. Bolo to ohlásené i na MNV (07.05.1986). Na čísle listu 60 spisu je žiadosť o zákaz živelných prác na súkromnom pozemku č. 3484/82, z ktorého pozemok tvoriaci predmet sporu bol vytvorený. Na č. l. 62 spisu je zažurnalizované trestné oznámenie o hrubom správaní sa a poškodzovaní majetku manželom žalobkyne - žiadosť o urýchlené zastavenie nelegálnej stavby. 2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní. Vytýkali prvoinštančnému súdu nesprávne rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania, pokiaľ prvoinštančný súd krátil nimi požadovanú náhradu trov konania za úkony právnej pomoci, a to úkon ďalšej porady z 12. júna 2014, písomné podanie zo dňa 18. júna 2014 a 19. mája 2016. Tieto úkony súd nevyhodnotil ako efektívne, účelne vynaložené trovy konania. Podanie zo dňa 18. júna 2014 bolo realizované na základe výzvy súdu, v ktorej súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k otázke zastavenia konania pre prekážku rozsúdenej veci. Súd prvého stupňa použil argumenty týkajúce sa dobromyseľnosti žalobcu a nerušeného užívania nehnuteľností, ktoré boli uvedené v tomto podaní. Nebolo preto zrejmé, ako mohol súd vyhodnotiť podanie zo dňa 18. júna 2014, na realizáciu ktorého žalovaných súd sám vyzval a skutočnosti v ňom tvrdené použil na odôvodnenie napadnutého rozsudku ako neefektívny a neúčelný úkon. Už vôbec im nie je zrejmé, ako mohol súd dospieť k záveru, že za vyššie uvedený úkon nepatrí žalovaným náhrada trov konania z dôvodu, že účastník konania je povinný všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia úplne a pravdivo uviesť v prvom úkone, ktorý mu patrí. Táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia OSP. I písomné podanie zo dňa 19. mája 2016 bolo realizované na základe výzvy súdu prvej inštancie, v ktorej súd stanovil lehotu na vyjadrenie sa k znaleckému posudku a na prípadné navrhnutie dôkazov. K predmetnej výzve sa žalovaní vyjadrili, uviedli ďalšie tvrdenia týkajúce sa dobromyseľnosti a nerušenej držby predmetného pozemku žalobcom, ktoré taktiež súd prvého stupňa použil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasili tiež s tým, že súd nepriznal žalovaným trovy konania za ďalšiu poradu s klientmi 12. júna 2014 s odôvodnením, že nebola preukázaná realizácia tohto úkonu a vec nevyžadovala ďalšiu poradu. S týmto záverom prvoinštančného súdu nesúhlasili, nakoľko tento úkon bol realizovaný pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu, že žalobca začal na spornom pozemku realizovať výkopové práce. Pokiaľ sa týkalo nepriznania režijného paušálu z dôvodu, že bol vyúčtovaný hromadne sumou 67,50 eur, uviedli, že ani z ust. § 151 ods. 1, § 151 ods. 2 OSP, ani z ust. § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. nevyplýva povinnosť účastníka konania vyčísliť režijný paušál v nadväznosti na konkrétne úkony tak, ako uvádza súd prvej inštancie. Žalovaní si splnili povinnosť, výšku režijného paušálu vyčíslili jednotnou sumou 67,50 eur, pričom pri jednotlivých úkonoch uvedených vo vyčíslení označili dátum ich realizácie. Žiadali preto rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania zmeniť tak, aby súd žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 817,70 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku prvoinštančného súdu uviedla, že svoj návrh neopierala o ust. § 132 OZ, ale o ust. § 134 ods. 1 nadväzne na § 872 ods. 6 OZ. Nadobúdacím titulom bola jednoznačne neformálna zámenná zmluva zo dňa 10.12.1984 uzatvorená medzi stranami sporu. Pokiaľ prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že je vlastníčkou pozemku parcelné č. 3484/11 v k. ú. Krásno nad Kysucou, z rozsudku Okresného súdu Čadca 9C 906/80 a najmä rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 9Co/232/81 jej vlastníctvo k predmetnému pozemku nesporne vyplýva a je nepochybné, že žalobkyňa bola oprávnená s týmto pozemkom v roku 1984 disponovať. Poukazovala, že záznam z 10.12.1984 bol spísaný za prítomnosti osôb uvedených v tomto zázname. Ich vôľou bolo zameniť si vzájomne pozemky. Aj keď záznam nespĺňa formálne náležitosti zámennej zmluvy, úkon účastníkov je potrebné ponímať podľa obsahu a charakteru ich vôle. Žalovaní účelovo popierajú, že by k zámene došlo, avšak listom zo dňa 14.09.1985 túto zámenu a obsah záznamu potvrdili. Poukázala na výpovede svedkov vypočutých v konaní. Z opatrnosti predložila prehlásenie pána X. B., ktorý ako člen ľudovej kontroly 10.12.1984 bol prítomný na mieste samom a potvrdil obsah záznamu zo dňa 10.12.1984. Zastala názor, že splnila všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vlastnícke právo nadobudla k 11.12.1994, teda po uplynutí 10-ročnej vydržacej lehoty. Naviac i susedia potvrdili, že problémy s užívaním predmetu sporu vznikli 3 - 4 roky nazad, teda dávno po uplynutí 10- ročnej vydržacej lehoty. Žiadala preto rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 4. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadali rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedli, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Svoje vlastnícke právo odvodzuje od zámennej zmluvy zo dňa 10.12.1984, ktorá mala byť údajne uzatvorená medzi účastníkmi konania. V katastri nehnuteľností sú však na liste vlastníctva ako vlastníci spornej nehnuteľnosti naďalej vedení žalovaní. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 10.12.1984 písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Zmluvy o prevodoch nehnuteľností museli byť s účinnosťou od roku 1982 v písomnej forme, neobstojí teda tvrdenie žalobkyne, že dokument, na ktorý poukazuje je potrebné ponímať podľa jeho obsahu, hoci nespĺňa formálne náležitostí. Nikým nepodpísaný dokument, na ktorý poukazuje žalobkyňa vo svojom odvolaní, a od ktorého odvodzuje svoju dobromyseľnosť, nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tomto smere poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 50/04 zo dňa 03.06.2004. Z výpovede svedka V. vyplynulo, že žalobkyňa si s ním zamenila pozemky na základe písomnej zmluvy tak, ako to predpokladá OZ. Po uzavretí tejto zmluvy boli tieto skutočnosti zaevidované na katastri nehnuteľností. Nepochybne tak vedela žalobkyňa, akým spôsobom sa nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v nadväznosti na čo nemohla byť dobromyseľná ohľadne právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým má podľa jej tvrdení byť nikým nepodpísaný záznam z rokovania so žalobcami. Ani ohliadka na mieste samom, prípadne výsluch ďalšieho svedka poukazovaného žalobkyňou nemôže nijako prispieť k ochrane práv. Pre prípad úspechu žiadali priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne podanom osobne bez účasti ich právneho zástupcu žiadali rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Uviedli, že záznam z 10.12.1984 nemôže dokazovať neformálny nadobúdací titul, nakoľko nie je ani jednou zo strán podpísaný. K podpisom záznamu nedošlo, pretože žalobkyňa s jej otcom so zámenou nesúhlasili. To, že žalovaní so záznamom zo dňa 10.12.1984 nesúhlasili, vyplýva i zo záznamu z 14.09.1985. Vybudované oplotenie posunuli do svojho pozemku z dôvodu bezpečnosti ich malých detí v zimnom období v súvislosti so zosunmi snehu z veľkej výšky. V novovybudovanom oplotení si vybudovali aj bránku, aby mali prístup na svoj pozemok. Manžel žalobkyne stále narúšal ich vlastníctvo odkopávaním zeminy z ich pozemku za oplotením. To, že bojovali za svoj pozemok, preukazuje aj prerobenie zle vypracovaného geometrického plánu udávajúceho spôsob a hranicu v mieste oplotenia, čo vyplýva nielen z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 9Co 272/80, ale i znaleckého posudku Ing. M. Krnáča (viď priložená Reklamácia geometrického plánu z 15.12.1987). Súčasná hranica pozemkov medzi pozemkami parcelné číslo 3484/11, 3484/1 a 3484/82 je podľa znaleckého posudku Ing. Vladimíra Janíka totožná s katastrom a s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 9Co 272/80 a znaleckým posudkom Ing. M. Krnáča, takže k žiadnej zámene nedošlo, nakoľko stav je totožný so stavom pred 10.12.1984. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania (podľa § 385 CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Vzhľadom na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí jednoznačne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal, ako a z akých dôvodov vec právne posúdil, odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne opakovať a poukazovať na dôvody, ktorými prvoinštančný súd svoje rozhodnutie podložil. 9. Na zdôraznenie správnosti prvoinštančného súdu odvolací súd dodáva, že predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolností, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou resp. vykonávaniu práva pre seba. Skutočnosťami, ktoré môžu svedčiť o záveroch o existencii dobrej viery sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi o oprávnenosti držby práva. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl, teda taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl) ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti, na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, prípadne ako v danom prípade spísaného záznamu zámennej zmluvy, ktorý podpísaný účastníkmi zámennej zmluvy nie je, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Pokiaľ platný zákon v dobe, v ktorej dochádza k uchopeniu držby vyžaduje pre prevod nehnuteľností nielen uzatvorenie písomnej zmluvy, ale i to, aby prejavy účastníkov boli na tej istej listine a na účinnosť zmluvy ďalšie v zákone vymedzené predpoklady, nemožno ich absenciu ospravedlniť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je treba posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva a nie podľa úrovne konajúceho. 10. V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany prvoinštančného súdu, odvolací súd jeho rozhodnutie, pokiaľ žalobu zamietol, ako správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 11. Pri preskúmaní výroku prvoinštančného súdu o náhrade trov prvostupňového konania odvolací súd dospel k záveru, že dôvody odvolania žalovaných je potrebné posúdiť v ich prospech, nakoľko v podanom odvolaní jasne podložili potrebu vykonania jednotlivých úkonov, za ktoré im prvoinštančný súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Tak úkon právnej pomoci vo forme písomného podania na súd zo dňa 18. júna 2014, ako i 19. mája 2016 boli realizované na výzvu súdu. V prípade písomného podania zo dňa 18. júna 2014 sa mali žalovaní vyjadriť k otázke zastavenia konania pre prekážku rozsúdenej veci. V podaní zo dňa 19. mája 2016 sa na základe výzvy súdu vyjadrili k znaleckému posudku, uviedli ďalšie tvrdenia týkajúce sa dobromyseľnosti a nerušenosti držby sporného pozemku žalobkyňou. Pokiaľ sa týkalo porady z 12. júna 2014, tento úkon bol realizovaný pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto nemožno súhlasiť so záverom prvoinštančného súdu o tom, že sa jednalo o neefektívny, neúčelný úkon, keďže vec sama si nevyžadovala ďalšiu poradu. Uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu vecou strán sporu a ich právneho zástupcu, nie vecou hodnotenia súdu. Nebolo tiež možné súhlasiť s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ žalovaným nepriznal náhradu režijného paušálu, na tom základe, že tento uviedli jednotnou sumou a výšku režijného paušálu nešpecifikovali k jednotlivým úkonom právnej pomoci. Z týchto dôvodov potom rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil tak, že uložil žalobkyni uhradiť žalovaným 1/ a 2/ na trovách prvostupňového konania 817,70 eur na účet ich právneho zástupcu do troch dní. Za nie bez významu považoval, že aktuálne platná právna úprava uplatnenie náhrady trov konania návrhom a výpočet trov právneho zastúpenia už nevyžaduje. 12. Žalovaní 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, v nadväznosti na čo odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. 13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)