Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 21S/88/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200467 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5016200467.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. R. XXX/XX, XXX XX V. V., právne zastúpený: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, H. XXXX, XXX XX O., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 278995/2016 zo dňa 16.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice rozhodnutím č. 21194379/2015 zo dňa 06.11.2015 rozhodol podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 1.130,90 Eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. za uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu, z ktorej bol vyhotovený protokol č. 20475539/2015 zo dňa 08.07.2015. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol daňovému subjektu doručený dňa 28.07.2015, kedy bola ukončená daňová kontrola. Na základe výsledkov daňovej kontroly bol daňovému subjektu rozhodnutím daňového úradu č. 20746602/2015 zo dňa 28.08.2015 vyrubený rozdiel dane vo výške 11.309,99 Eur. V rozhodnutí poukázal na ust. § 154 ods. 1 písm. e) a ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. taktiež na ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) a § 155 ods. 6 predmetného zákona. Základná úroková sadzba platná v deň doručenia rozhodnutia o vyrubený rozdielu dane dňa 18.09.2017 predstavovala 0,05%. Výpočet pokuty: 10% x rozdiel medzi vlastnou daňovou povinnosťou zistenou daňovou kontrolou a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní - 0,10 x 11.309,99 = 1.130,999 Eur po zaokrúhlení 1.130,90 Eur. 2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že mu nebolo riadne doručené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vo výške 11.309,99 Eur. Zároveň žiadal o odpustenie sankcie v zmysle § 157 ods. 1 písm. a) a písm. b) bod 2 a ods. 4 písm. a) a ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko je jediným živiteľom rodiny a má vyživovaciu povinnosť k manželke a k dvom deťom. 3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím pod č. 278995/2016 zo dňa 16.03.2016 a to tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že správca dane pri uložení pokuty v s ume 1.130,90 Eur postupoval správne a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Správca dane zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a preto nie je možné súhlasiť s tvrdením daňového subjektu, že napadnutého rozhodnutie je predčasné a nedôvodné. K namietanej skutočnosti, že daňový subjekt nemá vedomosť o dôvodoch, pre ktoré mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 11.309,99 Eur, nakoľko mu nebolo doručené rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane žalovaný uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie máj, október a november 2011, pričom počas daňovej kontroly bol informovaný o zistených skutočnostiach, čo je uvedené aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.04.2015, pričom k zisteným skutočnostiam sa daňový subjekt nevyjadroval. O výsledku daňovej kontroly bol správcom dane vyhotovený protokol o daňovej kontrole zo dňa 08.07.2015, ktorý spolu s výzvou zo dňa 08.07.2015 bol zaslaný daňovému subjektu na vyjadrenie k zisteným skutočnostiam. Výzva s protokolom bola daňovému subjektu doručená dňa 28.07.2015. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie daňového subjektu, že nemá vedomosť o dôvodoch, pre ktoré mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 je neopodstatnené. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011 rozhodnutím zo dňa 28.08.2015 vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 1.130,90 Eur a rozhodnutie daňovému subjektu bolo doručené v zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. dňa 18.09.2015. Poukázal na to, že správca dane rozhodnutie zaslal na adresu trvalého pobytu daňového subjektu. Zásielku si daňový subjekt napriek opakovanému doručeniu vyznačenému poštovým doručovateľom na zásielke dňa 03.09.2015 neprevzal. Dňom 03.09.2015 bola zásielka uložená na pošte, daňový subjekt si zásielku na pošte v lehote 15 dní od jej doručenia 18.09.2015 neprevzal. V zmysle § 31 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa daňový subjekt o uložení nedozvedel. Na základe uvedeného bolo daňovému subjektu rozhodnutie doručené v súlade s fikciou doručenia uložením na pošte, preto nie je možné súhlasiť s námietkou daňového subjektu, že rozhodnutie zo dňa 28.08.2015 mu nebolo riadne zákonným spôsobom doručené. 4. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou, ktorá bola súdu doručená v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 278995/2016 zo dňa 16.03.2016, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 2194379/2015 zo dňa 06.11.2015, ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. za uvedenie dane nižšej dane, ako mala byť uvedená v daňovom priznaní, dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 1.130,90 Eur. Žalobca mal za to, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, ako i jeho postupom v konaní bol porušený zákon, čím bol ukrátený na svojich právach, a preto podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného. Nezákonnosť postupu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako druhostupňového správneho orgánu spočíva v tom, že neodstránil nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. V podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu poukázal na to, že jeho rozhodnutie je predčasné, arbitrárne a nedôvodené, nakoľko samotné uloženie pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku pokladá za nesprávne a nedôvodné. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o uložení pokuty odôvodnil konštatovaním a uvedením dátumu, kedy bola u neho ako daňového subjektu vykonaná daňová kontrola na základe ktorej správny orgán vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane. V odôvodnení uviedol zákonné ustanovenia týkajúce sa predmetného správneho deliktu, uloženej pokuty a spôsobu jej výpočtu. Bližšie okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli podkladom k správnemu a zákonnému uloženiu pokuty v predmetnom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu absentujú. Žalobca mal za to, že uvedené rozhodnutie je nedostatočné zdôvodnené, vychádza z nesprávneho skutkového stavu, ako aj z nesprávneho právneho záveru, čím rozhodnutie možno pokladať za zmätočné a nepreskúmateľné. Na jeho odvolací dôvod, že doposiaľ nemal vedomosť o dôvodoch, pre ktoré mu bol Daňovým úradom Žilina vyrubený rozdiel dane za obdobie október 2011, keďže mu nebolo riadne doručené žiadne rozhodnutie, na ktoré prvostupňový správny orgán poukázal v rámci svojho rozhodnutia o uložení pokuty, žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnený s čím nemožno súhlasiť, pretože aj keď mu bol doručený protokol o daňovej kontrole spolu s výzvou sa na vyjadrenie k zisteným skutočnostiam, v tomto protokole nebolo rozhodnutie vo veci, teda aké rozhodnutie vo veci samej správny orgán vydal na základe tohto protokolu o daňovej kontrole a okrem rozhodnutia v ňom absentuje i riadne zákonné odôvodnenie, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Od rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu očakával náležité vysvetlenie skutkového aj právneho stavu v napadnutom rozhodnutí, avšak toto absentuje, a práve pre tento dôvod - nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiada krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil. Pokiaľ správny orgán aplikoval pri doručovaní rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane fikciu doručenia, tak jeho postup nebol správny a zákonný. Na to, aby nastala fikcia doručenia musia byť splnené podmienky: adresát nebol zastihnutý pri doručovaní, adresát sa zdržiaval v mieste doručenia, adresát bol vhodným spôsobom upovedomený, že mu bude zásielka doručovaná opäť s oznámením dňa a hodiny ďalšieho doručovania, druhý pokus o doručenie zostal bezvýsledný, zásielka bola uložená na pošte alebo orgánu obce, adresát bol vhodným spôsobom upovedomený o tom, že zásielka bola uložená na pošte alebo orgáne obce, adresát si zásielku nevyzdvihne. Len ak sú splnené všetky podmienky súd môže prijať záver o tom, že nastala fikcia doručenia. Jednou z podmienok fikcie doručenia je, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia. Tento pojem nie je zákonne bližšie špecifikovaný pri jeho interpretácii sa vychádza z ustálenej súdnej praxe. Zdržiavaním sa adresát v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce, mesta, v ktorej má bydlisko, t. j. nie je mimo obec, mesto, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod., teda má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa. V prípade žalobcu sa na adrese ulica R. XXX/XX, V. V. nezdržiaval a pokiaľ mu rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane bolo doručované na uvedenú adresu, čo však nepreukazuje žiaden listinný dôkaz, nemohla byť aplikovaná fikcia doručenia, pretože nebola splnená jedna z podmienok, a to zdržiavanie sa v mieste doručenia a v dôsledku toho nebola naplnená formálna stránka právoplatnosti predmetného rozhodnutia o vyrubení dane, keďže tieto neboli riadne doručené, a preto nemohlo toto rozhodnutie o vyrovnaní rozdielu dane nadobudnúť právoplatnosť. V predmetnom období sa žalobca nezdržiaval na predmetnej adrese v V. V. a navyše na tejto adrese nebol mu uložený žiadny žltý ani modrý lístok, ktorý preukazuje doručenie predmetných zásielok. V septembri 2015 sa zdržiaval v rodinnom dome XXX XX K. č. XXXX. V tomto doručovaní predmetného rozhodnutia o vyrubení dane vidí nesprávnosť a nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu. Zastal názor, že na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorého sa mal dopustiť je potrebný úmysel z jeho strany, ktorý avšak v tomto prípade chýba, nakoľko v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za obdobie máj a október 2011 v dôsledku ospravedlniteľného omylu uviedol údaj, ktorý správca dane vyhodnotil ako nesprávny, či skresľujúci čo nie je pravdou, pretože každý jeden údaj, chybu či nezrovnalosť by dokázal zdôvodniť, a tým presvedčiť správcu dane o tom, že v danom prípade sa skutočne jedná o ospravedlniteľný omyl, na ktorý je potrebné prihliadnuť. Pokiaľ Krajský súd v Žiline dospeje k záveru, že rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie správcu dane sú nezákonné a nepreskúmateľné, navrhol aby súd rozhodol tak, že obidve rozhodnutia správnych orgánov zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 5. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie doručené súdu dňa 17.10.2016. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe sa pridržiaval dôvodov rozhodnutia uvedených v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že v konaní správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Žalovaný dostatočne zistil skutkový stav veci a vo veci správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, preto nemožno tvrdiť, že v predmetnom prípade bol porušený zákon, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach. Z tohto dôvodu žiadal, aby žaloba bola zamietnutá. 6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade bola v daňovom priznaní uvedená nižšia daň, ako mala byť skutočne uvedená a tým naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 e) zákona č. 563/2009 Z. z. samo o sebe automaticky nezakladá oprávnenie na uloženie pokuty. V každom konkrétnom prípade je totiž potrebné skúmať všetky okolnosti daného prípadu, pretože na naplnenie skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu sa vyžaduje úmysel, resp. úmyselné konanie zo strany porušovateľa. Nižšiu daň v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2011 žalobca uviedol nedopatrením v ospravedlniteľnom omyle a z toho dôvodu by túto podstatnú skutočnosť mal správny orgán pred vydaním rozhodnutia vo veci zohľadniť a na túto prihliadať, pretože v opačnom prípade možno pokladať jeho rozhodnutie za predčasné a arbitrárne, nemajúce oporu v zákone. Z uvedeného dôvodu argumentáciu žalovaného, že pri uplatňovaní osobitných predpisov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre preskúmanie správnosti a zákonnosti uloženia pokuty na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 pokladám za účelovú obranu. Pokiaľ ide o doručenie resp. nedoručenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane žalobca poukázal na argumentáciu v samotnej v žalobe, v ktorej detailne vysvetlil, že v danom prípade neboli splnené podmienky na aplikáciu fikcie doručenia, pretože neboli splnené dve podmienky, a to že adresát sa nezdržiava v mieste doručenia a že adresát nebol vhodným spôsobom upovedomený o tom, že zásielka bola uložená na pošte alebo orgáne obce. Žalobca ďalej uviedol, že zotrváva na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní ako i v podanej žalobe a žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalovaný už na vyjadrenie žalobcu písomne nereagoval. 8. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 31S/58/2017 zo dňa 19.04.2017 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/58/2017. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2017. Predmetom konania pred Krajským súdom Žilina pod sp. zn. 31S/58/2017 bolo preskúmanie oznámenia Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca pod č. 102592797/2016 zo dňa 19.02.2016, ktorým žalobcovi podľa § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. oznámil, že podľa § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 20746731/2015 zo dňa 28.08.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 11.130,90 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 zamieta, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z., nakoľko je podané po určenej lehote. 9. Krajský súd v Žiline žalobu v predmetnej veci zamietol rozsudkom pod č. k. 31S/58/2017 zo dňa 16.08.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2017. 10. Uznesením pod č. k. 21S/88/2016 zo dňa 08.11.2017 správny súd rozhodol o pokračovaní v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/88/2016. 11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 177 a nasl. SSP) ako aj ust. § 195 SSP za použitia § 491 ods. 1, 2 SSP mal za to, že žaloba nie je dôvodná a žalobu bolo potrebné zamietnuť postupom cez ust. § 190 SSP, vzhľadom k tomu, že vo veci správne orgány náležite zistili skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav, potom boli správne aplikované ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. a to z nasledovných dôvodov: 12. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 13. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 14. Podľa § 491 ods. 3 SSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 16. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. účinný do 31.12.2015, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 17. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. účinný do 31.12.2015, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 18. Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 19. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. účinný do 31.12.2015, správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. 20. Podľa § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. účinný do 31.12.2015, správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f), 21. Podľa § 155 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. účinný do 31.12.2015, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 5%, pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g). 22. Podľa § 155 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. účinný do 31.12.2015, pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. 23. Podľa § 161 zákona č. 563/2009 Z. z. účinný do 31.12.2015, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. 24. Krajský súd v Žiline zistil, že v konaní pod sp. zn. 31S/58/2017 bola žaloba žalobcu zamietnutá. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2017. Z tohto rozsudku bolo zistené, že žalobca sa domáhal prieskumu opatrenia - oznámenia žalovaného č. 102592797/2016 zo dňa 19.02.2016, ktorým Daňový úrad, pobočka Čadca oznámil žalobcovi zamietnutie odvolania podľa § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., že podľa § 73 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. odvolanie žalobu zamieta, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. - je podané po určenej lehote. Rozhodnutie proti ktorému smerovalo odvolanie žalobcu bolo doručené v zmysle § 31 ods. 2 Daňového poriadku dňa 18.09.2015. Doručovateľ vykonal prvý pokus o doručenie dňa 02.09.2015, druhý pokus o doručenie dňa 03.09.2015, následne bola zásielka uložená na pošte. Uplynutím 15-dňovej lehoty - dňa 18.09.2015 sa zásielka považuje za doručenú. Proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Márnym uplynutím posledného dňa lehoty sa rozhodnutie stalo právoplatným a to dňa 05.10.2015. 25. V označenej veci nebol povolený ani odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za október 2011. Podanie žaloby nemá ani suspenzívny účinok, to znamená neprelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Právne vzťahy vybavené inštitútom právoplatnosti získavajú vynútiteľnosť, vykonateľnosť a ich spochybnenie sa môže urobiť len osobitne kvalifikovaným spôsobom - použitím mimoriadnych opravných prostriedkov. Správna žaloba nie je opravným prostriedkom, a to ani mimoriadnym. Je kasačným nástrojom súdnej kontroly zákonnosti správnych aktov (porovnaj uznesenie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A101/94-14 zo dňa 21.09.1994). Práve inštitút - priznania odkladného účinku správnej žaloby v zmysle § 185 SSP mohol výnimočne prelomiť právne účinky právoplatnosti pred vlastným rozhodnutím vo veci samej. Podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní (Daňový poriadok); správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. Je možné konštatovať a žalobca to ani nepopiera, že žalobca uviedol v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie október 2011 nižšiu sumu dane, ako mal uviesť, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z.. Zákonným dôsledkom zistenia správneho deliktu je uloženie pokuty, pričom z ust. § 155 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že správca dane pokutu uloží, čo znamená, že nie je na jeho vôli, či tak urobí ale musí tak urobiť. Preto nebolo možné ani prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, že daňový subjekt sa nedopustil správneho deliktu úmyselne. Predpokladom uloženia pokuty ako sankcie za správny delikt v zmysle § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 Daňového poriadku je zistenie sumy, o ktorú správca dane rozhodnutím vo vyrubovacom konaní zvýšil daňovému subjektu daň uvedenú v daňovom priznaní, t. j. sumy o ktorú daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní nižšiu daň, ako daň, ktorú mal uviesť. Táto bola u žalobcu zistená na základe daňovej kontroly, ktorého výsledkom bol protokol z daňovej kontroly č. 20475539/2015 zo dňa 8.7.2015, ktorý žalobca prevzal do vlastných rúk prostredníctvom splnomocnenca dňa 28.7.2015 na adrese R. XXX/XX, V. V.. Z uvedeného vyplynulo, že za zdaňovacie obdobie október 2011 žalobca podal daňové priznanie v sume 3,171,21 Eur, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu po kontrole - 14.481,20 Eur rozdiel v sume 11.309,99 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačne o uvedenej skutočnosti vedel, následne nasledovalo vyrubovacie konanie vo veci vo vzťahu k žalobcovi za uvedené zdaňovacie obdobie roku 2011. 26. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav dostatočne tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach zodpovedá zákonu a je v súlade s príslušnými vyššie citovanými ustanoveniami Daňového poriadku. 27. Súd považuje žalobnú námietku o predčasnosti vydania žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím za neopodstatnenú. Správny súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy v zmysle ust. § 119 resp. § 197 SSP. 28. Ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu v súvislosti s namietanou skutočnosťou - nedoručenia rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2011. Správny súd v predmetnej veci v danom prípade vychádzal jednak z právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2011, z ktorého bolo zistené, že rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 bol vo vzťahu k žalobcovi vyrubený v sume 11.309,99 Eur, pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.10.2015. Tiež súd zároveň poukazuje na to, že jednotlivé žalobné námietky vo vzťahu k riadnemu nedoručeniu predmetného rozhodnutia žalobcovi boli v celom rozsahu vyhodnotené ako nedôvodné v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline pod č. k. 31S/58/2017 zo dňa 16.08.2017, keď správny súd konštatoval správnosť doručenia rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie október 2011 vo vzťahu k žalobcovi s poukazom na fikciu doručenia cez ust. § 31 a nasl. Daňového poriadku zákona č. 563/2009 Z. z.. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2017. Keďže správca dane pri ukladaní pokuty za uvedený správny delikt vychádzal zo zistenia, že žalobca v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 uviedol nižšiu daň ako daň ktorú mal uviesť, pokuta bola uložená v súlade so zákonnými ustanoveniami Daňového poriadku. Uvedené bolo preukázané jednak z protokolu o daňovej kontrole za uvedené obdobie, ktorý žalobca riadne prevzal, ale vyplýva to aj s právoplatného rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane za uvedené zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzali vydaniu rozhodnutia o uložení pokuty. Výpočet sumy pokuty za správny delikt a jej výška sú s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia závislé od sumy zistenej daňovej povinnosti s poukazom na právoplatné rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane.. 29. Správny súd skúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby nezistil. Naopak má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, z ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, pretože v zmysle § 155 ods. 11 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca, v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h) takže lehota bola dodržaná. Súd nezistil žiadne porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. 30. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj z požiadaviek obsiahnutých v medzinárodných zmluvách. Jedným zo základných nezáväzných dokumentov Rady Európy je Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. E(91)1 členským štátom o správnych sankciách. V odporúčaní sa vymedzujú zásady, ktoré predstavujú základný štandard ochrany subjektov v rámci správneho trestania. Odporúčanie ustanovuje aj nasledovné zásady: 1. zásadu zákonnosti, 2. zásadu retroaktivity, 3. zásadu ne bis in idem, 4. zásadu konania o správnom delikte v primeranej lehote, 5. zásadu ukončenia správneho konania o delikte rozhodnutím, 6. špeciálne zásady ako právo osoby byť informovaný a obvinený voči nej, právo byť vypočutý, právo na odôvodnenie rozhodnutie, právo na obhajobu a pod., 7. zásadu, že dôkazné bremeno nesie správny orgán a zásadu preskúmateľnosti rozhodnutia, ktorým sa ukladá sankcia nezávislým súdom. Zásada zákonnosti je vo všeobecnosti vyjadrená v článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci zásady zákonnosti sa dodržiava princíp nullum crimen sine lege a nulla poena sine lege, t. j. nie je správneho deliktu a správneho postihu bez toho, aby to zákon vyslovene stanovil. V zmysle odporúčania sa tiež uplatňuje požiadavka na určité, jasné a presné formulovanie a znenie skutkových podstát správnych deliktov a k tomu prislúchajúci výpočet sankcií, ktoré možno uložiť za jednotlivé správne delikty. 31. V danom prípade právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 154 ods. 1 písm. e) (vymedzenie skutkovej podstaty správneho deliktu), § 155 ods. 1 písm. f) bod 1 a § 155 ods. 4 (určenie druhu a výšky sankcie) Daňového poriadku plne zodpovedá vyššie uvedeným zásadám. Správny súd v konaní daňových orgánov nezistil porušenie žiadnych z vyššie uvedených zásad. 32. V slovenskej právnej úprave je zakotvená objektívna zodpovednosť právnických osôb, resp. aj fyzických osôb pri spáchaní správneho deliktu. Pre samotný vznik zodpovednosti je preto zavinenie ako páchateľa deliktu právne irelevantné. 33. Správny súd nemal možnosť použiť sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP, keďže takýto návrh žalobca nepodal. Správny súd môže totiž rozhodnúť v rámci sankčnej moderácie len v rámci takých limitov, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy podľa osobitného predpisu - 198 ods. 2 SSP. 34. Vzhľadom na to, že správny súd po preskúmaní veci a postupu orgánov verejnej správy v rámci žaloby dospel k záveru, že zo strany žalovaného ani správcu dane nedošlo k porušeniu zákona, súd žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP tak, že neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznal. Rovnako nebola priznaná náhrada trov konania ani žalovanému, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 168 SSP). 36. Rozsudok bol prijatý pomerom hlasov v senáte 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.