Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/74/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200326 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200326.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XX/X, Q. - G. M., právne zast. Advokátskou kanceláriou Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Ul. Hviezdoslavova č. 6, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: Urbárska obec, pozemkové spoločenstvo Mojšová Lúčka, so sídlom 010 01 Žilina, IČO: 36 145 769, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: OU-ZA-OVBP2-2017/025401/Rep zo dňa 19.06.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňový správny orgán Mesto Žilina, Stavebný úrad rozhodnutím Č. s.: 4723/2017-14029/2017- OSP-DRA zo dňa 16.03.2017, ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len stavebný zákon) nariadil žalobcovi podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a stavebného zákona odstránenie stavby: „Rekreačný objekt“ pri Vodnom diele Žilina na pozemku register „C“ parc. č. 520/2 v katastrálnom území G. M., pričom určil v bodoch 1 - 13 výroku rozhodnutia podmienky pre odstránenie stavby. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vlastník stavby v konaní nepreukázal, že umiestnenie stavby nie je v rozpore (najmä) s cieľmi a zámermi územného plánovania. Nepreukázal súlad s Územným plánom Mesta Žilina, ktorý bol schválený dňa 20.02.2012, a ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecným záväzným nariadením č. 4/2012. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že stavba žalobcu sa nachádza v lokalite, ktorá je súčasťou funkčnej plochy 8.42.ZBI/02, pričom uvedená funkčná plocha má základnú funkciu: Jestvujúce zariadenie verejného stravovania a funkcie dopĺňajúce šport a rekreáciu, zeleň izolačná a ekostabilizačná. Prvky územného systému ekologickej stability a doplnkovú funkciu Detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná architektúra. Prípustné funkcie sú vymedzené nasledovne: V území zelene majúcej izolačnú alebo ekostabilizačnú úlohu je možné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou architektúrou, výtvarné diela, detské ihriská a pod., tiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické vybavenie. Neprípustné funkcie: Iné ako základné doplnkové a prípustné funkcie. 2. Žalovaný o odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol rozhodnutím Číslo: OU-ZA-OVBP2-2017/025401/Rep zo dňa 19.06.2017, ktorým s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa pritom so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia v nadväznosti na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu poukázal na skutočnosť, že stavba žalobcu spĺňa podmienky v zmysle ust. § 43 stavebného zákona, čo je zrejmé z fotodokumentácie, ktorá je prílohou zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu. Z uvedenej fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že osadenie objektu vyžadovalo minimálne úpravu podkladu a že predmetný objekt je aj pevne spojený so zemou prevažne spôsobom podľa § 43 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, t. j. upevnením strojovými súčiastkami o pevný základ v zemi. Žalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď predmetný objekt označil za stavbu a začal konanie podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby. V danom prípade prvostupňový správny orgán nariadil oprávnene odstránenie stavby z dôvodu, že jej dodatočné povolenie odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to cieľom a zámerom územného plánovania. Ďalšia existencia nepovolenej stavby v danom území je podľa záväzných regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania pre funkčnú plochu 8.42.ZBI/02 uvedených v záväznej časti ÚPN Mesta Žilina, ktoré prvostupňový správny orgán odcitoval v odôvodnení svojho rozhodnutia, neprípustná, čo znamená, že je neprípustné aj jej dodatočné povolenie. Skutočnosť, že umiestnenie nepovolenej stavby v území odporuje verejným záujmom z hľadiska cieľov a zámerov územného plánovania, nespochybňuje ani splnomocnený zástupca odvolateľa. Ak odvolateľ alebo ostatní vlastníci nepovolených rekreačných objektov v danej lokalite považujú všeobecne záväzné nariadenie, ktorými boli vyhlásené záväzné časti ÚPN Mesta Žilina za nezákonné, môžu sa domáhať prostriedkami, ktoré im umožňuje zákon, ich zrušenia. Pokiaľ však k zrušeniu všeobecne záväzných nariadení nedôjde, sú tieto právne predpisy platné a pre stavebný úrad, ako aj odvolací orgán, záväzné. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a priznanie náhrady trov konania. Uviedol, že žalobca v roku 2011 umiestnil pri Vodnom diele Žilina drobnú stavbu - chatku na rekreačné účely. Túto chatku si osadil na základe nájomnej zmluvy, ktorú dňa 02.01.2011 uzatvoril s Urbárskou obcou, pozemkové spoločenstvo v G. M., ktorá v tom čase mala oprávnenie na uzatváranie takýchto nájomných zmlúv za účelom osadenia dočasnej stavby pre uskladnenie rybárskych potrieb a rekreáciu. Dňa 10.10.2013 vydal orgán štátneho stavebného dohľadu oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu a nariadil miestne zisťovanie, pričom uložil žalobcovi povinnosť predložiť všetky doklady týkajúce sa stavebnej činnosti, resp. stavieb na uvedenom pozemku. V priebehu roku 2014 žalobca zaslal vyjadrenia všetkých dotknutých orgánov k dodatočnému povoleniu stavby, z ktorých vyplýva, že tieto súhlasia s vydaním dodatočného stavebného povolenia. Žalobca zdôrazňuje, že drobnú stavbu osadil v roku 2011, pričom Územný plán Mesta Žilina bol schválený uznesením mestského zastupiteľstva č. 15/2012 dňa 20.02.2012 a jeho záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012. Stavba bola realizovaná v roku 2011, t. j. v čase, keď aktuálne platný Územný plán Mesta Žilina nebol ešte schválený. Žalobca teda nemohol ani dodatočne preukázať súlad stavby s týmto územným plánom. Žalobca ďalej vytýka prvostupňovému správnemu orgánu posúdenie stavby žalobcu, ako stavby vyžadujúcej si stavebné povolenie. Ako vyplýva zo spisového materiálu, jedná sa o drobnú stavbu, rekreačnú chatku, pod ktorou bol podklad upravený len návozom a rozhrnutím jemného štrku, na ktorý boli umiestnené betónové kocky, následne železné šíny a na ne bola položená chatka. Táto nie je a ani nikdy nebola pevne spojená so zemou žiadnym spôsobom uvedeným v ust. § 43 stavebného zákona. Túto jednoduchú stavbu, ktorá nie je spojená so zemou pevným základom, žalobca využíva len na rekreačné účely, nakoľko je športovým rybárom a na uskladnenie rybárskych potrieb. Žalobca tiež poukazuje na diskriminačný postup žalovaného, ktorý vo veci riešenia celkovej situácie rekreačných chát pri Vodnom diele Žilina začal konanie o dodatočnom povolení stavby v rámci šetrenia stavebnou inšpekciou len proti niekoľkým vlastníkom. Stavebná inšpekcia sa začala konať až v roku 2014, hoci chaty boli realizované v roku 2010 - 2011 spolu s ohlásením stavieb na príslušnom stavebnom úrade. Po celú dobu od realizácie až do začatia konania neboli chatári, t. j. ani žalobca nijakým spôsobom informovaní o vybavení ohlásenia. Keď bolo konanie o dodatočnom povolení stavby začaté na základe podnetu stavebnej inšpekcie, predložil žalobca do konania všetky potrebné doklady, pričom jediné nesúhlasné stanovisko sa týkalo územného plánu mesta, ktorý medzičasom začal platiť od roku 2012 a v tomto ohľade žalobca nemal žiadnu možnosť požiadavku súladu s územným plánom splniť v roku 2014. Žalobca uvádza, že ako vlastník rekreačnej chaty v lokalite G. túto postavil na súkromnom pozemku urbárskej obce, pričom časť tohto má riadne a platne prenajatú práve za účelom výstavby rekreačnej chaty, ktorá sa nachádza mimo verejnej rekreačnej zóny, a taktiež mimo manipulačného priestoru pre opravy, údržbu a povodňovú aktivitu nad 10 metrov od brehovej čiary, zároveň sa nachádza aj mimo zátopovej oblasti. Žalobca nesúhlasí s Územným plánom Mesta Žilina, ktorého záväzné časti boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012 a so snahou Mesta Žilina odstrániť jestvujúce rekreačné chatky, ktoré vôbec nenarušujú biokoridor rieky Váh a ani plánovaný zámer Mesta Žilina na realizáciu odpočinkových rekreačných plôch v danej lokalite. 4. Vo vyjadrení k žalobe doručenom správnemu súdu 02.01.2018 zotrval žalovaný na skutkových a právnych dôvodoch obsiahnutých v žalobou napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. 5. Žalobca v stanovenej lehote repliku nepodal. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) prejednal vec na nariadenom termíne pojednávania dňa 04.09.2018 v neprítomnosti žalobcu, ktorý na pojednávanie volaný nebol a ďalšieho účastníka konania, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňom 17.05.2018 a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil (§ 114 SSP). 7. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa § 43a ods. 2 citovaného zákona pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Podľa § 54 citovaného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Podľa § 55 ods. 1 citovaného zákona stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 88a ods. 1 citovaného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 citovaného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 9. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že prvostupňový správny orgán na základe zistení štátneho stavebného dohľadu zo dňa 29.10.2013 začal konanie o dodatočnom povolení stavby „Rekreačný objekt“ pri Vodnom diele Žilina na p. č. 520/2015 kat. úz. G. M.. Uvedenú skutočnosť oznámil žalobcovi, ako vlastníkovi nepovolenej stavby, rozhodnutím č. 21735/2013-9484/2014-OS- BO z 24.02.2012, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 90 dní preukázal, že existujúca stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. Zároveň žalobcu upozornil, že pokiaľ v stanovenej lehote nepredloží požadované doklady, bude nariadené odstránenie stavby v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona. Dňa 12.01.2015 vydal prvostupňový správny orgán pôvodné rozhodnutie č. 21735/2013-1095/2015-OS-BO, ktorým nariadil žalobcovi podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona odstrániť nepovolenú stavbu. Na podklade odvolania žalobcu voči označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/011920/Rep z 02.04.2015. V rámci nového prejednania veci v intenciách záväzného právneho názoru žalovaného vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. 12806/2015-28846/2015/BO z 05.06.2015, ktorým vyzval žalobcu v lehote 60 dní preukázať, že nepovolená stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a to že: „Umiestnenie predmetnej stavby je v súlade s platným schváleným Územným plánom Mesta Žilina č. 15/2012 schváleným dňa 20.02.2012, jeho záväznými časťami vyhlásených Všeobecne záväzným nariadením č. 4/2012 a jeho doplnkami. Konanie o dodatočnom povolení stavby zároveň prerušil. Dňa 14.08.2015 žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu písomné podanie, v ktorom oznámil, že na šiestom zasadnutí MZ v Žiline bolo schválené rozhodnutie o zmene a doplnku k územnému plánu, ktoré sa týka predmetnej stavby, a tým aj jej dodatočného povolenia. K podaniu pripojil kópiu Všeobecne záväzného nariadenia č. 14/2015, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 4/2012, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Žilina v znení Všeobecne záväzného nariadenia č. 9/2013. Následne prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 4723/2017-14029/2017-OSP-DRA z 16.03.2017, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, potvrdené z dôvodov uvedených na iných miestach tohto rozsudku. Z fotodokumentácie, ktorá je neoddeliteľnou prílohou záznamu z výkonu štátneho stavebného dohľadu, správny súd zistil, že v danom prípade umiestnenie chatky na pozemku vyžadovalo si vykonanie terénnych úprav pred jej osadením, pričom časť chatky je spojená so zemou pevným základom - betónovými pásmi a pätkami. Stavba pozostáva z unimobunky obitej drevom a prístrešku. Výška štítu cca 3,30 m. Súčasťou správneho spisu je aj Územný plán Mesta Žilina schválený Mestským zastupiteľstvom v Žiline uznesením č. 15/2012 zo dňa 20.02.2012, záväzná časť, A. textová časť, znak č. 8.42.ZBI/02, z ktorého vyplýva, že základnou funkciou územia je jestvujúce zariadenie verejného stravovania a funkcie doplňujúce šport a rekreáciu, zeleň izolačná a ekostabilizačná. Prvky územného systému ekologickej stability. Doplnkovú funkciu majú detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná infraštruktúra. Typ stavebnej činnosti je údržba objektu, údržba a ochrana zelene, detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky. Rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability - biocentrum miestneho významu Mbc1 - N., F. - G. M., biokoridor nadregionálneho významu Nrbk1 - Rieka H., biokoridor miestneho významu Mbk1 - Prepojenie E. - T. E. Typ zástavby: podľa jestvujúceho stavu. Negatívne faktory ŽP: evidovaný zosuv. Stavebnú činnosť v ňom a v jeho blízkosti podmieniť vykonaním geologického prieskumu, a dodržaním jeho podmienok. Prípustné funkcie: v území zelene majúcej izolačnú alebo ekostabilizačnú úlohu je možné zriaďovať odpočinkové plochy s drobnou infraštruktúrou, výtvarné diela, detské ihriská a pod., tiež zariadenia pešej a cyklistickej dopravy a technické vybavenie. Neprípustné funkcie sú iné ako základné, doplnkové alebo prípustné funkcie. Súčasťou Územného plánu Mesta Žilina, a to jeho smernej časti Doplňujúce údaje a dokladová časť sú aj aktualizované biokoridory. Prvý v poradí je Rieka Váh charakterizovaný ako najvýznamnejší biokoridor, interkontinentálna trasa vtáctva šírenie panónskych druhov, prepojenie s Dunajom uvedený pod Nrbk1. Čo sa týka regulatívov a limitov, v tomto biokoridore je neprípustná výstavba s výnimkou dopravnej infraštruktúry a športovorekreačnej vybavenosti, naopak je potreba výsadby brehových porastov z pôvodných druhov drevín v minimálnej šírke 20 m od hornej hranice koryta na každú stranu a zachovanie celistvosti územia. Z fotokópie nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami: prenajímateľom: Urbárska obec pozemkové spoločenstvo G. M. a nájomcom - žalobcom dňa 02.01.2011 správny súd zistil, že predmetom uvedenej zmluvy je prenájom pozemku č. KN-C 520/2015 o výmere 152 m2 , ktorý je totožný s časťou pozemnoknižnej parcely PKN č. 84 vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 74 v kat. úz. G. M., obec Q., okres Q., parc. C-KN č. 520/215 bola vytvorená v Geometrickom pláne č. 1724/11. Účelom nájmu pozemku je osadenie dočasnej stavby - dreveného domčeka, unimobunky pre uskladnenie rybárskych potrieb a rekreáciu. Nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na 15 rokov. 10. Žalovaný zdôvodnil napadnuté rozhodnutie skutočnosťou, že posudzovaný objekt má charakter stavby podľa § 43 stavebného zákona a že stavba si vyžadovala vydanie stavebného povolenia. 11. Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dospel k rovnakému právnemu názoru, že z hľadiska právnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu posudzovaný objekt je potrebné považovať za stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona, keď v konaní s poukazom na obsah administratívneho spisu, najmä na jeho fotodokumentáciu, bolo preukázané, že posudzovaný objekt tvorí stavebná konštrukcia, ktorá je postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorej osadenie si vyžiadalo úpravu podkladu. Umiestnenie posudzovaného objektu, tak ako fyzicky bolo zistené na mieste samom pri miestnom zisťovaní, vyžadovalo úpravu podkladu, naviac však, ako je zrejmé z priloženej fotodokumentácie, je stavba založená na betónových pásoch a základových betónových pätkách, v dôsledku čoho mal správny súd preukázané aj naplnenie ust. § 43 písm. b) stavebného zákona (upevnenie strojnými súčiastkami o pevný základ v zemi). 12. Správny súd sa stotožnil aj s názorom žalovaného, že v konaní podľa § 88a stavebného zákona je dôkazné bremeno na účastníkovi konania. Bolo na žalobcovi, aby preukázal skutkovým vymedzením a dôkazmi, že posudzovaný objekt, ako nepovolená stavba, nie je v rozpore s cieľmi a zámermi územného plánovania vyjadrenými v územnoplánovacej dokumentácii a územnoplánovacích podkladoch a s verejnými záujmami chránenými podľa osobitných predpisov. Žalovaný konštatoval, že posudzovaná stavba je v rozpore s platným územným plánom, tak ako citoval a poukazoval na jednotlivé ustanovenia v napadnutom rozhodnutí, keď podľa platného územného plánu viažucemu sa k danej lokalite, v ktorej je postavená posudzovaná stavba, by takáto stavba zásadne nemala byť povolená, a to vzhľadom na územný plán z hľadiska funkčného využitia tohto územia, ktorý umiestnenie takýchto stavieb výslovne vylučuje. Súčasťou administratívneho spisu je Územný plán Mesta Žilina schválený Mestským zastupiteľstvom v Žiline uznesením č. 15/2012. Z územného plánu je zrejmé, ktoré základné, doplnkové a prípustné funkcie sú v čísle obvodu 8.42.ZBI/02, t. j. v urbanistickom obvode č. 8 okrsku č. 42 povolené, medzi takýmito funkciami nie je funkcia výstavby objektov pre individuálnu rekreáciu. Neprípustnou funkciou sú iné ako základné a doplnkové prípustné funkcie vyplývajúce z územného plánu, pričom v danom prípade je na vymedzenom území prípustnými funkciami zriaďovanie odpočinkových plôch s drobnou architektúrou, výtvarných diel, detských ihrísk a pod., tiež zariadení pešej a cyklistickej dopravy a technického vybavenia, základnými funkciami sú jestvujúce zariadenia verejného stravovania a funkcie doplňujúce šport a rekreáciu, zeleň izolačnú a ekostabilizačnú. Doplnkovú funkciu majú len detské ihriská, pešie a cyklistické chodníky, drobná architektúra. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho stavba plní funkciu individuálnej rekreácie, súd sa s uvedeným záverom nestotožnil. Správny súd konštatuje, že nie je objektom spadajúcim pod takúto funkciu rekreačný objekt žalobcu len preto, že žalobca je rybárom, ktorý uskladňuje v stavbe aj rybárske náčinie. Stavby, ktoré spĺňajú funkciu doplňujúcu šport a rekreáciu, je potrebné vnímať najmä ako objekty plniace úlohu športovorekreačnej vybavenosti územia, t. j. športovísk i rekreačných objektov verejného charakteru, ktoré slúžia pre všetkých návštevníkov tohto biokoridoru a v žiadnom prípade nie je ako objekt pre individuálnu rekreáciu, ktorej súčasťou je nepochybne i športové využitie fyzickej osoby, napríklad rekreačná chata. Pritom je bez právneho významu, že v nej stavebník môže uskladňovať aj potreby na šport, keďže týmto sa charakter stavby nemení. 13. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane použijú ustanovenia o stavebnom povolení. Jednou z podmienok vyhovenia žiadosti o dodatočné povolenie stavby je aj súlad s územným plánom zóny alebo podmienkami územného rozhodnutia, ak bolo vydané. V danom prípade územné rozhodnutie vydané nebolo, preto sa v konaní podľa § 88a Stavebného zákona posudzoval aj súlad s územným plánom, ako by sa inak posudzoval aj v konaní o žiadosti o stavebné povolenie. Dokumentácia predložená stavebníkom na účely vydania stavebného povolenia musí spĺňať podmienky v čase jej prieskumu podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona, t. j. v čase vydania správnych rozhodnutí v inštančnom postupe. Ak v tom čase bola v rozpore s územným plánom, správne orgány na túto skutočnosť museli prihliadnuť, čo sa udialo aj v danom prípade. 14. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z ust. § 88a ods. 1, 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami Slovenských technických noriem a pod.. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 Stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či v predmetnom území je vyhlásené ochranné pásmo a pod. (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžo/248/2008 zo dňa 23. júna 2009). 15. Vzhľadom aj na vyššie vyjadrený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR, krajský súd poukazuje, že pre posúdenie veci je irelevantné, kedy k postaveniu stavby došlo (žalobca tvrdí v roku 2011), keď konanie podľa § 88a Stavebného zákona, a teda aj súlad nepovolenej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, s Územným plánom Mesta Žilina, je potrebné posudzovať s územnoplánovacou dokumentáciou, a teda aj Územným plánom Mesta Žilina platným a účinným v čase rozhodovania o dodatočnom povolení stavby a nie v čase fyzickej realizácie stavby. Preto skutočnosť, že územný plán, na ktorý odkazuje v napadnutom rozhodnutí žalovaný, bol schválený Mestským zastupiteľstvom Žilina uznesením 15/2012 zo dňa 20.02.2012 a na základe Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 4/2012 nadobudol účinnosť až 10.04.2012, t.j. až po postavení stavby, nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Okrem toho súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry súdov SR účelom konania o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka, pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Je teda zrejmé, že umiestnenie stavby musí obstáť do budúcnosti, teda logicky nemôže byť v rozpore s územným plánom platným v čase rozhodovania o dodatočnom povolení, pričom je irelevantné, či v čase realizácie čiernej stavby s ním bolo alebo nebolo v súlade. 17. Žalobca namieta, že stavbu osadil v roku 2011 na súkromnom pozemku Urbárskej obce, pozemkového spoločenstva, M. XX/X, Q., pričom časť tohto pozemku má riadne a platne prenajatú práve za účelom výstavby rekreačnej chaty, pričom v roku 2011, kedy realizoval stavbu, t. j. v roku 2011 aktuálne platný Územný plán Mesta Žilina nebol schválený, pričom ďalej poukazuje na skutočnosť, že stavebná inšpekcia sa začala konať až v roku 2014, hoci chata bola realizovaná v roku 2011 spolu s ohlásením stavby na príslušnom stavebnom úrade. Po celú dobu od realizácie až do začatia konania nebol žalobca ani ostatní chatári nijakým spôsobom informovaní o vybavení ich ohlásenia. Z tohto pohľadu žalobca nemal žiadnu možnosť požiadavku súladu s územným plánom splniť v roku 2014. K uvedenej námietke žalobu správny súd udáva, že nečinnosť stavebného úradu ho v žiadnom prípade neoprávňovala na realizáciu stavby bez stavebného či iného povolenia v zmysle stavebného zákona, keďže v roku 2011 už neplatila predchádzajúca právna úprava § 57 stavebného zákona, ktorá umožňovala realizovať drobnú stavbu aj v prípade, ak v zákonnej lehote stavebný úrad nevydal k návrhu na ohlásenie drobnej stavby žiadne rozhodnutie. Žalobca teda nemohol nadobudnúť presvedčenie, že sa nejedná o stavbu len z toho dôvodu, že hoci stavbu ohlásil, odpoveď zo stavebného úradu nedostal. Uvedené práve dokazuje, že žalobca mal za to, že sa o stavbu jedná, pretože ohlásenie drobnej stavby podal. Nečinnosť stavebného úradu podľa § 57 stavebného zákona nie je právnym dôvodom na zmenu posudzovania objektu ako stavby a samotný subjektívny pocit vlastníka stavby nemá na tento status objektu žiaden vplyv. 18. Na námietku žalobcu o diskriminačnom postupe žalovaného vo veci riešenia celkovej situácie rekreačných chát pri Vodnom diele Žilina súd rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca uvádzal, že napriek tomu, že v oblasti sa nachádza množstvo rekreačných chát, konanie o dodatočnom povolení stavby bolo v rámci šetrenia stavebnou inšpekciou začaté len proti niekoľkým. V prvom rade považuje správny súd za nevyhnuté zdôrazniť, že správnemu súdu z úradnej činnosti nie je známe, že by žalovaný vo veci riešenia situácie rekreačných chát pri Vodnom diele Žilina postupoval voči vlastníkom chát diskriminačne. Súdu je z jeho úradnej činnosti (napr. vo veci vedenej Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 20S/159/2015) známy postup žalovaného, ktorý za obdobnej skutkovej situácie voči žalovanému postupoval totožne ako vo veci, ktorá je predmetom tohto súdneho konania (vedeného pod sp. zn. 30S/74/2017). O diskrimináciu by podľa názoru správneho súdu išlo vtedy, ak by voči inému vlastníkovi stavby bolo začaté administratívne konanie o dodatočné povolenie stavby a za totožných skutkových okolností, ako sú dané vo veci sp. zn. 30S/74/2017, inému vlastníkovi by stavebný úrad dodatočne stavbu rekreačnej chaty povolil. 19. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné body ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 20. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktorý by mohol náhradu priznať. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.