Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/131/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200399 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200399.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Euro Data SK, a.s., so sídlom Kvačalova 5, 010 04 Žilina, IČO: 44 271 875, právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101734710/2017 zo dňa 09.08.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin rozhodnutím pod č. 100173453/2017 zo dňa 30.01.2017 podľa § 68 ods. 5 až 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil žalobcovi rozdiel v sume 97.995,07 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2013, nadmerný odpočet žalobcovi nepriznal v sume 95.451,99 Eur a vyrubil daň v sume 5.543,08 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že kontrolou dokladov v bode 2.1 protokolu zo dňa 25.09.2015 bolo zistené, že žalobca uplatnil právo na odpočítanie DPH pri nákupe tovaru na základe tuzemských dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom TECHNet SK s.r.o., Bratislava pod č.: 201300044 v celkovej sume 52.944,19 Eur, z toho 20% DPH 8.824,03 Eur, č. 201300053 v celkovej sume 80.540,22 Eur, z toho 20% DPH 13.423,37 Eur, č. 201300058 v celkovej sume 1.468,80 Eur, z toho 20% DPH 244,80 Eur, č. 201300060 v celkovej sume 32.235,00 Eur, z toho 20% 5.372,50 Eur, č. 201300061 v celkovej sume 1.458,74 Eur, z toho 20% DPH 243,12 Eur, č. 201300063 v celkovej sume 60.213,60 Eur, z toho 20% DPH 10.038,60 Eur, čo predstavuje za apríl 2013 celkovú sumu 228.878,55 Eur, z toho 20% DPH celkom 38.146,42 Eur. Správca dane poukázal na ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého vzniká platiteľovi DPH právo odpočítať DPH z tovarov alebo služieb v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, môže platiteľ DPH odpočítať od DPH, ktorú je povinný platiť, DPH z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ DPH. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie DPH je v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH preukázanie, že faktúra vyhotovená podľa § 71 zákona o DPH až 74 zákona o DPH má povahu faktu, to znamená, že údaje v nej uvedené odrážajú materiálne a reálne naplnenie písomnej informácie. Ani zaúčtovanie faktúry podľa ustanovení zákona o účtovníctve nezakladá možnosť uplatnenia práva na odpočítanie DPH. Zákonné podmienky po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočet DPH, nespočívajú len vo formálnej deklarácií, ale tieto musia mať povahu faktu. Právo na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až splnením zákonných podmienok, ktorých splnenie je platiteľ DPH povinný preukázať a za správnosť ktorých zodpovedá. Pokiaľ si platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené v deklarovanom rozsahu a to práve osobou uvedenou na faktúre. Správca dane uviedol, že daňový subjekt Euro Data SK, a.s. porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, tým, že si uplatnil právo na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že daňová povinnosť dodávateľovi tovaru vznikla, t. j. že tieto zdaniteľné obchody boli aj reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Vzhľadom na to správca dane odpočet DPH v sume 38.146,42 Eur neuznal. Správca dane predložený dôkaz - rámcovú zmluvu zo dňa 20.01.2012 medzi žalobcom, ako odberateľom a TECHNet SK, s.r.o. ako predávajúcim považoval za dôkaz, ktorý je irelevantný, nakoľko nespochybnil obchodný vzťah medzi nimi. V nadväznosti aj ďalšie vyjadrenia žalobcu považovali irelevantné. Žalobca dodával tovar do iného členského štátu Európskej únie s oslobodením od DPH podľa § 43 zákona o DPH, a to na základe odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa - Nerseco, s.r.o., Jiráskova 12, Brno - od 01.10.2013 Vítězné náměstí 576/1, Dejvice, Praha 6, v špecifikácii jednotlivých faktúr uvedených na strane 10 odôvodnenia rozhodnutia, čo predstavuje za apríl 2013 sumu 83.309,37 Eur. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov, ktoré získal z preverovaní predmetných obchodných prípadov v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z.. Takisto správca dane aj v rámci výkonu daňovej kontroly vykonal dokazovanie tak, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav, pričom hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každé jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Správca dane konštatoval, že odberateľ spoločnosť Nerseco, s.r.o., ktorý mal uskutočniť prepravu preverovaného tovaru z územia Slovenskej republiky do iného členského štátu Českej republiky, síce písomne potvrdil prevzatie tovaru, ako aj svoje prehlásenie, že tento tovar na území iného členského štátu prepraví, ale tieto skutočnosti nijakým spôsobom nezdokladoval a nedokázal preukázať. Samotnú existenciu príslušnej písomnosti bez preukázania faktov na nej uvedených, nemožno považovať za dôkaz na fakte ktorého by bol dodávateľ oprávnený pri dodaní tovaru uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Poukázal na § 22 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na sadzbu DPH podľa ustanovení § 27 zákona o DPH bola DPH z uvedených faktúr vypočítaná správcom dane nasledovne: 83.309,37 x 20 : 120 = 13.884,90 Eur. Správca dane znížil sumu v riadku 15 daňového priznania a v riadku 16 daňového priznania o 83.309,37 Eur znížil sumu v riadku 03 daňového priznania o 69.424,48 Eur, sumou v riadku 04 daňového priznania o 13.884,90 Eur a sumu v riadku 19 daňového priznania o 13.884,90 Eur. Tiež uviedol, že zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovým subjektom povinnosť, aby si preverili svojich obchodných partnerov, avšak musia si byť vedomí následkov svojich obchodných transakcii. Ak daňový subjekt vo svojich podnikateľských aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno následne neunesie, preto znáša následok, ktorým je v tomto prípade neuznanie uplatneného oslobodenia od DPH. Žalobca dodával tovar do iného členského štátu s oslobodením od DPH podľa § 43 zákona DPH na základe špecifikovaných odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa - SILVERTON BUSINESS LTD, London, čo predstavovalo za apríl 2013 sumu 275.782,49 Eur. Vzhľadom na všetky výsledky šetrení správca dane konštatoval, že v prípade dodania tovaru spoločnosti Euro Data SK, a.s. pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. 2. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, podľa názoru žalobcu, žalobca predložil dostatok dôkazov nad rámec povinnosti uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t. j. preukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Vo vzťahu k neuznaniu oslobodenia od dane s poukazom na § 43 ods. 1 zákona o DPH uviedol, že sa nestotožňuje s názormi správcu dane o nepreukázaní prepravy tovaru resp. nepreukázania fyzického opustenia územia členského štátu. Mal za to, že v rámci daňového konania bol maximálne súčinný. Rovnako namietal aj proti neuznaniu oslobodenia od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH vo vzťahu k spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD. 3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol rozhodnutím pod č. 101734710/2017 zo dňa 09.08.2017 a to tak, že rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil. Žalovaný po preskúmaní v odvolaní uvádzaných skutočností zistil skutkový stav tak, ako ho zistil správca dane. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého je dôkazným bremenom zaťažený daňový subjekt, ktorý preukazuje skutočnosti ovplyvňujúce správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Je vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedky má k dispozícií a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Dôkazná povinnosť daňového subjektu je spojením tvrdenia a povinnosti takéto tvrdenie doložiť dôkazmi, pričom je v prvom rade na daňovom subjekte, aby zvážil rozsah, potrebnosť a využiteľnosť jemu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré správcovi dane predloží. Preto bolo na odvolávajúcom sa daňovom subjekte, aby akýmkoľvek dôkazom preukázal, že pri odpočítaní DPH z prijatých zdaniteľných obchodov boli splnené predpísané zákonné podmienky. Uplatnenie odpočítania DPH je právom daňového subjektu, ktorý musí za týmto účelom splniť podmienky definované v § 49 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. V súlade s § 49 ods. 1 zákona vzniká platiteľovi právo odpočítať DPH z tovaru a služby v deň, keď pri tomto tovare a službe vznikne daňová povinnosť. Nevyhnutným predpokladom pre vznik práva na odpočet DPH je v súlade s § 51 ods. 1a zákona o DPH preukázanie, že faktúra vyhotovená podľa § 71 až 74 zákona o DPH má povahu faktu. Ani zaúčtovanie faktúry podľa ustanovení zákona o účtovníctve samostatne nezakladá možnosť uplatnenia práva na odpočet DPH. Primárne bolo nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právo uplatniť si odpočet DPH. To znamená je iniciátorom odpočítania DPH. Správca dane uskutočňoval preverovania zamerané na overenie splnenia zákonných podmienok odpočtu DPH v kontrolovanom zdaňovacom období z nákupu tovaru podľa dodávateľských faktúr vyhotovených dodávateľom TECHNet SK, s.r.o.. Hodnotenie správcu dane vychádzalo z faktov, ktoré získal z preverovaní predmetných obchodných prípadov vykonaných v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z.. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. resp. Mgr. C. T. a Ing. T. O. si nesplnili svoju dôkaznú povinnosť a nedoložili svoje tvrdenia dôkazmi, a to aj napriek tomu, že správca dane ich niekoľkokrát oboznamoval o tom, aké dôkazy majú byť predložené. Mgr. C. T. sa vyjadril, že doklady za spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. nemá, nakoľko už nie je konateľom spoločnosti v rámci svedeckej výpovede uviedol, že účtovné a daňové doklady odovzdal JUDr. X. U., nevie zástupcovi akej spoločnosti, lebo pred neho predložil veľa dokladov, ktoré mal podpísať, pričom časť dokladov mu odovzdal v lete 2013 a zvyšok v septembri 2013. Pri ústnom pojednávaní zo dňa 30.10.2014 bol v postavení inej osoby, konkrétne v postavení účtovníka spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. prítomný aj Ing. T. U. a v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní je uvedené, že Ing. T. O. bol účtovníkom spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. do septembra 2013, pričom ani jeden z účastníkov konania sa nevyjadril, že účtovné a daňové doklady spoločnosti má, aby by mohol mať Ing. T. O.. JUDr. X. U. konateľ spoločnosti Likvidátor, s.r.o. v postavení svedka sa opakovane vyjadril, že daňové a účtovné doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. sú uschované na jemu neznámom mieste. Spoločnosť Likvidátor, s.r.o. nedisponuje žiadnymi dokladmi týkajúcimi sa obchodnej spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. a Mgr. C. T. mu žiadne doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. neodovzdal. Vyjadrenia bývalého konateľa spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. a údaje v daňovom priznaní daňový subjekt TECHNet SK, s.r.o. nijakým spôsobom nezdokladoval a nestotožnil s kontrolným zdaňovacím obdobím apríl 2013, ani s preverovanými dokladmi za toto zdaňovacie obdobie. Ing. E. F. síce potvrdila obchodovanie spoločnosti Euro Data SK, s.r.o. so spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o. v roku 2013, ale tieto všeobecné tvrdenia nebolo možné stotožniť s konkrétnymi preverovanými faktúrami. K dôkazu predloženým skladovým kartám, podľa ktorých bol nakúpený tovar ďalej použitý bol odberateľským vzťahom s ďalšími subjektami a žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil existenciu preverovaného tovaru a ani predaj tovaru zo strany žalobcu sa iným daňovým subjektom, správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočet DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie tohto práva, konkrétne nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla dodávateľovi tovaru, t. j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou, ktorá je uvedená na faktúre. Skutočnosť, že žalobca ďalej s deklarovaným tovarom obchodoval správca dane, nijakým spôsobom nespochybnil, ale existencia tohto tovaru ešte nie je dôkazom, že bol žalobcovi dodaný práve dodávateľom TECHNet SK, s.r.o.. Žalobca trvá na opakovanom vypočutí svedka Ing. T. O., ktorý viedol podľa vyjadrenia Mgr. C. T. v apríli 2013, ktorý viedol podľa vyjadrenia Mgr. C. T. v apríli 2013 pre spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. účtovníctvo a mohol by sa vyjadriť resp. doložiť požadované doklady, pričom žalovaný k tomuto uviedol, že žalobca mal dostatočný časový priestor, aby správcu dane požiadal o vykonanie tohto úkonu. Uviedol, že Mgr. C. T. sa v rámci ústneho pojednávania zo dňa 23.04.2014 vyjadril, že doklady za spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. nemá, nakoľko nie je konateľom spoločnosti, v rámci svedeckej výpovede zo dňa 30.10.2014 uviedol, že účtovné a daňové doklady odovzdal JUDr. X. U., časť dokladov mu odovzdal v lete 2013 a zvyšok v septembri 2013, pričom pri ústnom pojednávaní 30.10.2014 v postavení inej osoby, konkrétne v postavení účtovníka spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. prítomný aj Ing. T. O. a v predmetnej zápisnici je uvedené, že Ing. T. O. bol účtovníkom spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. do septembra 2013, ale ani jeden z účastníkov tohto konania sa nevyjadril, že účtovné a daňové doklady spoločnosti má, alebo by mohol mať Ing. T. O.. Preto odvolací orgán považoval vykonanie takéhoto dôkazu za neopodstatnené. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu v súvislosti s preverovaním splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a to vo vzťahu k odberateľovi - spoločnosti Nerseco, s.r.o., Dejvice uviedol skutkový stav v zhode so správcom dane. Pričom správca dane na základe vykonaného dokazovania neuznal oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o. a vypočítal DPH z uvedených faktúr vo výške 13.884,90 Eur. Spoločnosť Nerseco, s.r.o., ktorá mala uskutočniť prepravu preverovaného tovaru síce písomne potvrdila prevzatie tovaru, ako aj svoje prehlásenie, že tento tovar na území iného štátu prepraví, ale tieto skutočnosti nijakým spôsobom nezdokladoval a nedokázal preukázať. Samotnú existenciu príslušnej písomnosti bez preukázania faktúr na nej uvedených nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého by bol dodávateľ oprávnený pri dodaní tovaru uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona o DPH. V tejto súvislosti správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré si zabezpečil aj bez súčinnosti s odvolávajúcim sa. Zistenia správcu dane viedli k pochybnostiam o preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. K námietkam žalobcu ohľadne výpovede M. H., výpovede Bc. M. U., výpovede F. Y. a skutočností uvedených v odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, kde sa česká daňová správa vyjadrila, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. v podanom daňovom priznaní na DPH za apríl 2013 uviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v sume 5.277,456 CZK, čo pri priemernom mesačnom kurze 25,841 predstavuje 204.228,00 Eur žalovaný uviedol, že výpoveď M. H. Bc. M. U. bez akéhokoľvek preukázania a zdokladovania ich tvrdení nemožno považovať za relevantný dôkaz, ktorý by mohol zvrátiť závery správcu dane. Závery správcu dane nemení ani vyjadrenie F. Y. o tom, že tovar osobne preberal len M. H.. Rovnako nebolo možné zmenu týchto záverov vziať na fakt, že celková suma nadobudnutí tovarov z iného členského štátu deklarovaná spoločnosťou Nerseco, s.r.o. v priznaní DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 by hodnotou mohla potencionálne zahŕňať aj sumu dodaní tovarov do iného členského štátu zo strany spoločnosti Euro Data SK, a.s. pre spoločnosť Nerseco, s.r.o., nakoľko spoločnosť Nerseco, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady, nebolo možné celkovú sumu nadobudnutím tovaru z iného členského štátu deklarovaného spoločnosťou Nerseco, s.r.o. v priznaní k DPH za apríl 2013 stotožniť s konkrénymi dodávkami tovaru spoločnosti Euro Data SK, a.s., ktoré boli predmetom preverovaní správcu dane. K dôkazu žalobcu - tabuľka expedície tovarov na adresu sklad Hoby - maliarske potreby, Slavkov u Brna, na základe ktorej bol tovar dodávaný spoločnosti Nerseco, s.r.o. žalovaný uviedol, že v uvedenej tabuľke sa uvádzajú dátumy odoslania tovaru v rozmedzí od 26.06.2013 do 31.07.2013 a správca dane neuznal oslobodenie od DPH pri dodaní tovarov uskutočneného spoločnosťou Euro Data SK, a.s. v apríli 2013, preto uvedený dôkaz v nadväznosti na výsledky vykonania daňovej kontroly je irelevantný. Vo vzťahu k preverovaniu splneniu podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe špecifikovaných faktúr pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD London uviedol, skutkový stav zhodný s prvostupňovým správnym orgánom správcom dane. Správca dane na základe všetkých uvedených úkonov neuznal oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe predmetných faktúr uvedenému odberateľovi, vypočítal DPH z uvedených faktúr vo výške 45.963,75 Eur. V prípade dodania tohto tovaru spoločnosťou žalobcu nebolo preukázané splnenie týchto zákonných podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH. Na základe medzinárodnej výmeny informácie na základe odpovede holandskej daňovej správy bolo zistené, že zo strany spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD ako odberateľa, nebolo potvrdenie o prevzatí tohto tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Prevzatie tovaru bolo potvrdené odtlačkom pečiatky Customs Documentation Services, ale nebolo preukázané, že ide o osobu poverenú spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD na prevzatie prepravovaného tovaru. Na základe medzinárodnej výmeny informácií bolo zistené, že spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD s ňou sa nepodarilo skontaktovať, ide o anglickú spoločnosť, ktorá v Holandsku nemá žiadnu presnú organizáciu, adresa sídla sa týka profesionálnej účtovnej kancelárie a registrácia tejto spoločnosti bola dňa 06.09.2013 zrušená, pretože už dlhšiu časť nevykonávala žiadnu činnosť. Bolo teda potvrdené prevzatie tohto tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Tento tovar od tejto spoločnosti mal byť ďalej predaný českej spoločnosti KOLATREM TRADE s.r.o., pričom na základe odpovede českej daňovej správy bolo zistené, že táto je od januára 2013 nekontaktná a nepodáva žiadne daňové priznanie a I. L. od 15.01.2013 je evidovaný v databáze pátranie po osobách, v ktorej sú zahrnuté záznamy z aktívnej pátracej evidencie polície Českej republiky. Správca dane skonštatoval, že teda bývalý účtovník spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD predložil zamestnancom holandskej daňovej správy vyššie uvedené faktúry bez akýchkoľvek príloh a bez dokladov preukazujúcich zdanenie tejto transakcie v krajine odberateľa, nie je postačujúcou skutočnosťou na základe ktorej by bolo preukázané, že spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD bola oprávnená nakladať s preverovaným tovarom ako vlastník. I napriek skutočnosti, že E. F. potvrdil prepravu tovaru do Holandska, kde jeho prevzatie potvrdila Customs Documentatiton Services B.V. ktorá mala byť spoločnosťou oprávnenou na jeho prevzatie, nebola vzhľadom na všetky uvedené výsledky šetrení správcu dane preukázané, že prepravovaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva. Oslobodené od DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi konkrétnymi subjektami a to aj preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Nebolo preukázané v danom prípade, že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník. Vo vzťahu k námietke žalobcu o vypočutí svedka R. R., aj prostredníctvom dopravcu E. F. uviedol, že správca dane nespochybnil materiálnu stránku plnenia, t. j. existenciu tovaru, ale nebolo preukázané, že tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho spoločenstva považoval žalovaný vypočutie R. R. a E. F. za irelevantné. Mal za to, že sú vážne dôvody domnievať sa, že nadobudnutie v rámci Európskeho spoločenstva zodpovedajúce dotknutému dodaniu by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte určenia. V takýchto prípadoch je členský štát odoslania v zásade povinný odmietnuť oslobodenie od DPH v prospech dodávateľa tovaru, aby sa zabránilo tomu, že toto dodanie nebude zdanené. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu žalovaného žalobca podal všeobecnú správnu žalobu a to v zákonom stanovenej lehote. Žalobca má za to, že predmetným Žalobou napadnutým Rozhodnutím Žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov Žalobcu v súvislosti s uplatneným právom na odpočítanie DPH u dodávateľa TECHNet SK, s.r.o. a oslobodenia od DPH u odberateľov Nerseco, s.r.o. a SILVERTON BUSINESS LTD, a to najmä tým, že v procesnom postupe vydania Rozhodnutia nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis, Rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a Rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora: C-80/11, C-142/11, C-324/11, C-285/11, C-642/11, C-643/11, C-18/13, C-277/14, C-120/15, C 159/14 Koela-N, C 33/13 Jagiello. Na základe v žalobe uvedených zákonných ustanovení zákona o DPH a Daňového poriadku a s poukazom na ustálenú súdnu prax súdov a judikatúru Európskeho súdneho dvora má Žalobca za to, že Žalovaný v procesnom postupe vydania Rozhodnutia nepostupoval v súlade s ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 3 ods. 3, § 24 ods. 1, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 5 daňového poriadku, keď sa v daňovom konaní neprihliadalo na práva a zákonom chránené záujmy Žalobcu, prvostupňový správny orgán ani Žalovaný ako druhostupňový správny orgán neprihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, neviedol daňové konanie tak, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie, nevyužil všetky prostriedky dokazovania a v neprimeranej miere preniesol dôkazné bremeno na Žalobcu, pričom v rámci odôvodnenia rozhodnutia neuviedol skutočnosti oprávňujúce v zmysle stabilnej judikatúry súdov oprávňujúce Žalovaného odmietnuť právo žalobcu na uplatnenie odpočtu, resp. oslobodenia od DPH. Žalobca primárne v rámci námietkového spektra namieta, že žalobou napadnuté Rozhodnutie absentuje zákonnú náležitosť rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku, a to náležite odôvodnenie v súvislosti s prijatým záverom o odmietnutí práva Žalobcu na uplatnenie odpočtu, resp. oslobodenia od DPH v nadväznosti na zastabilizovanú judikatúru súdov. Podľa názoru Žalobcu odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovanie dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, čo následne vedie k tomu, aby fyzické resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť. Odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu musí zodpovedať skutočným výsledkom správneho (daňového) konania tak, ako to predpokladá § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní, prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Odôvodnenie je zhrnutím všetkých zistených skutočností odôvodňujúcich výrok rozhodnutia. V odôvodnení je nutné reagovať na prípadné pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa aj s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom by mali byť uvedené závery o tom, ktoré skutočnosti sú vzaté za nepochybne zistené. Následne sa posúdi právny význam týchto skutočností a vysloví sa úsudok o predmete konania. S poukazom na právnu normu, citovanú vo výroku rozhodnutia, sa zdôvodní jej použitie v konkrétnom prípade. Je síce možné zvoliť si iné usporiadanie odôvodnenia so zreteľom na povahu tej ktorej prejednávanej veci, ale v každom prípade je potrebné, aby bola dobre vystihnutá podstata veci a aby odôvodnenie nebolo zaťažované údajmi a úvahami bezvýznamnými, ktoré by boli na úkor zrozumiteľnosti, alebo naopak, aby trpelo nedostatkom dôvodov. Žalovaný podľa názoru Žalobcu v odôvodnení žalobou napadnutého Rozhodnutia len popísal skutkové zistenia z daňovej kontroly u Žalobcu bez toho, aby neskôr vyhodnotil, ktoré konkrétne dôkazy, zistenia alebo skutočnosti a z akého dôvodu preukazujú ich závery, že napr. Žalobca nenadobudol tovar od dodávateľa TECHNet SK, s.r.o., že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., že fakturačný tok tovaru sa v tomto prípade nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie Slovenskej republiky a v tomto prípade ide o reťazec spoločností umelo vytvorený na účely získania daňovej výhody spočívajúcej v čerpaní nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu a že Žalobca vedel, že sa svojou činnosťou podieľa na plnení, ktoré je súčasťou daňového podvodu. V odôvodneniach preskúmavaných rozhodnutí daňových orgánov absentuje úvaha, ktorou boli daňové orgány vedené pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonali. V nadväznosti na úvahy Žalovaného v odôvodnení Rozhodnutia odkazuje aj na rozhodnutie SDEÚ č. C-439/04 Kittel, v ktorom Súdny dvor EÚ konštatuje, že „právo platiteľa dane na odpočet dane, ktorý uskutočňuje plnenia, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom a spĺňajú objektívne kritériá zdaniteľných plnení v zmysle Šiestej smernice, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ vedel alebo mohol vedieť poznačené podvodom vo vzťahu k DPH“. V tejto súvislosti Súdny dvor EÚ v tomto citovanom rozhodnutí opätovne zdôraznil v bode 47 a 47 rozsudku s odkazom na predchádzajúce rozhodnutia C-62/93 BP Soupergaz, C-110/98 Gabalfrisa a C-395/02 Transport Service, že „právo na odpočítavanie dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH splatné vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe“. Zároveň odkazuje aj na už vyššie citované rozhodnutie SDEÚ č. C-285/11 Bonik EOODm a to body 42 a 43, v ktorých súd konštatuje, že „v súlade s režimom práva na odpočítanie dane stanoveným v danej Smernici nie je potrestanie prostredníctvom zamietnutia tohto práva zdaniteľnej osoby, ktorá nevedela alebo nemohla vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo, že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení zdaniteľnej osoby, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií“. Rovnako podľa Rozsudku Súdneho dvora zo dňa 22.10.2015 vo veci C-277/14 sa Ustanovenia šiestej smernice majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu. Na základe vyššie uvedeného preto podľa názoru Žalobcu neobstoja argumenty Žalovaného, ktoré sú v rozpore s ustálenou judikatúrou SDEÚ, nedostatočne zohľadňujú všetky zistené skutočnosti a neodôvodnene spochybňujú odpočet DPH Žalobcu, a zároveň bránia uplatňovaniu jeho základných práv. Žalovaný a ani výsledky Daňovej kontroly nespochybnili reálnu existenciu a ani dodanie tovaru Žalobcovi, resp. Žalobcom, ani jeho využitie na zdaniteľné transakcie a ani nespochybnil dostatočnosť dokumentácie podmieňujúcej realizáciu odpočtu DPH Žalobcom. Zároveň Žalovaný v rámci odôvodnenia Rozhodnutia nepredložil jednoznačné a objektívne dôkazy, ktoré by preukazovali vedomosť Žalobcu o existencií podvodu na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch distribučného reťazca tak ako konštatuje v odôvodnení Žalovaný, čo v zmysle ustálenej judikatúry SDEÚ predstavuje dôkazné bremeno správcu dane - Žalovaného. V tejto súvislosti Žalobca opakovane poukazuje na to, rovnako ako už naznačil aj počas samotnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, že nakupovaný tovar (dodávateľské vzťahy TECHNet SK, s.r.o.), z ktorého realizoval odpočet DPH, bol Žalobcom dodaný maloobchodným zákazníkom Žalobcu a podliehal DPH, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že Žalobca vykazoval vo väčšine kontrolovaných zdaňovacích období z titulu realizácie hlavného predmetu činnosti - vlastnú daňovú povinnosť. Naopak, neoprávneným zamietnutím realizácie tohto základného práva odpočtu dane na vstupe z dodaného tovaru spol. TECHNet SK s.r.o. Žalobcom by bol Žalobca povinný uplatniť a zaplatiť DPH dvakrát. Aj na základe vyššie uvedeného považuje Žalobca argumentáciu Žalovaného uvedenú v odôvodnení Rozhodnutia ako nedostatočnú a nedôvodnú s cieľom výlučne hájiť rozpočtové záujmy štátu a nedbať pritom na právom chránené záujmy Žalobcu, čo je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 2 zákona o správe daní. Žalobca si dovoľuje v uvedenom kontexte namietaného odôvodnenia Rozhodnutia poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.. 6Sžf 50/2010, v ktorom súd odkazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008, podľa ktorého „ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom“, čo je v súlade s už citovanou judikatúrou SDEÚ vo veci č. C-285/11 Bonik EOOD. Žalobca si dovoľuje v uvedenom kontexte namietaného odôvodnenia Rozhodnutia poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to napríklad v konaní č. 6Sžf 8/2010, v ktorej súd poukazuje na to, že „odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania, že rozhodnutie bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov, že nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia a že nebolo svojvoľné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti (bezrozpornosti) a vecnej konzistencii odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto ponechať bez odpovede“. Žalovaný sa pri preverení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, respektíve pre posúdenie správnosti prvostupňového rozhodnutia obmedzil len na skutkové zistenia z daňových kontrol vykonávaných u predchádzajúcich dodávateľov v reťazci - a to u dodávok dokonca predchádzajúcich samotnému dodaniu tovaru dodávateľovi Žalobcu a naopak, sa vôbec nevysporiadal s argumentmi Žalobcu, že vzhľadom na zistené skutkové okolnosti o týchto predchádzajúcich dodaniach a ich účasti na podvode nemal vedomosť. Žalobca pritom počas daňovej kontroly vedel vierohodne preukázať na materiálnej báze reálne dodanie tovaru, ako aj jeho následné využitie pri dodávateľských vzťahoch so spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o. na dodávky tovaru ako platiteľa DPH v maloobchode. Keďže mal správca dane počas výkonu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, rovnako tak aj Žalovaný počas odvolacieho konania, všetky tieto informácie, dokumenty a záznamy k dispozícii, jeho argumentáciu je potrebné považovať za účelovú, zavádzajúcu a bez právneho opodstatnenia. Zhrnutím vyššie uvedeného má Žalobca za to, že Žalovaný v rámci odôvodnenia Rozhodnutia spočívajúcom v spochybnení uplatnenia práva na odpočet, resp. oslobodenie od DPH nevyhodnotil správne zistené skutkové okolnosti, nevysporiadal sa s argumentmi Žalobcu, v konaní jednoznačne nepreukázal vedomosť Žalobcu o podvode identifikovanom Žalovaným v predchádzajúcich či nasledujúcich stupňoch reťazca, objektívne žiadnym dôkazom nepreukázal zneužitie práva Žalobcom, ako aj porušenie ustanovení zákona o DPH a z tohto dôvodu, teda v zmysle ustálenej judikatúry SDEÚ nedošlo k splneniu nevyhnutných podmienok pre obmedzenie základného práva na odpočet DPH na vstupe. Žalovaný sa vo svojom Rozhodnutí č. 101734710/2017 zo dňa 09.08.2017 plne stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, ktorý mal na základe daňovej kontroly zistiť, že Žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov, pri ktorých nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, t.j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Odpočítavanie dane bolo uplatnené Žalobcom v celkovej sume 38.146,42,- Eur z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom TECHNet SK s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava. Vyššie uvedený záver Žalovaný vyvodzuje z preverovania obchodných prípadov počas daňovej kontroly, pričom poukazuje, že : - správcovi dane sa nepodarilo preveriť reálne uskutočnenie obchodov z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. (dodávateľa) sa konateľ spoločnosti na opakované predvolanie nedostavil, následne došlo k prevodu obchodného podielu v uvedenej spoločnosti a výmazu štatutárneho orgánu spoločnosti. Dodávateľ so správcom dane nespolupracuje, nepredložil žiadne účtovné doklady a evidencie, na adrese sídla spoločnosť nesídli a nepreberá písomnosti. Žalobca bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný, aj napriek skutočnosti, že mu poskytnutá súčinnosť zapríčinila neprimeranú administratívnu a finančnú záťaž, poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 49 a 51 zákona o DPH na preukázanie zdaniteľného plania. Konkrétne Žalobca predložil ku každej z faktúr príslušný: - doklad o bezhotovostnej úhrade každej z vyššie uvedených faktúr, - skladové pohyby tovaru, ktorý tvoril premet každej faktúry s následným pohybom k jednotlivým odberateľom s ich presnou identifikáciou. - Rámcovú kúpnu zmluvu č. 2012012001 zo dňa 20.01.2012 uzatvorenú medzi spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o. ako predávajúcim (dodávateľom) a Žalobcom ako kupujúcim (odberateľom), ktorá preukazuje obchodný vzťah medzi Žalobcom a dodávateľom spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o. - ďalšie doklady, ktoré preukazujú zdaniteľné plnenie a to ku každej faktúre: a) mailovú komunikáciu so spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o., b) objednávka , c) príjemka na sklad v Žiline. Na základe vyššie uvedeného má Žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, nad rámec povinnosti stanovenej v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, t.j. preukázal, že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Vo vzťahu k zisteniam správcu dane, ktoré si osvojil Žalovaný, o nemožnosti preverenia zdaniteľného obchodu u spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. Žalobca uvádza, že uvedený záver nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Ako vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 23.04.2014 spísanej Daňovým úradom Bratislava č. 91044407/5/1579662/2014/Haj, kedy sa na predvolanie dostavil Mgr. C. T., ktorý na otázku správcu dane či spoločnosť obchodovala v roku 2013 so Žalobcom odpovedal: „Áno obchodovala.“. Rovnako je možné potvrdenie dodania vyvodiť aj z odpovede na otázku správcu dane akým spôsobom boli uskutočnené úhrady za dodaný tovar odberateľom Euro Data SK, a.s., kedy bývalý spoločník a konateľ odpovedal: „Bankovým prevodom, čo je uvedené aj na odberateľských faktúrach.“ Okrem uvedeného závery správcu dane o nemožnosti preskúmania zdaniteľného obchodu nekorešpondujú ani so Zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 24.09.2013 číslo 9104407/5/4348084/2013/Haj spísanej Daňovým úradom Bratislava, kde sa ku správcovi dane dostavil Ing. T. O., splnomocnený zástupca spoločnosti TECHNet SK, s.r.o., ktorý predložil správcovi dane daňové doklady týkajúce sa zdaniteľného plnenia (faktúry) a uviedol, že TECHNet SK, s.r.o. vyhotovila faktúry č. 2013000028, 2013000034, 2013000038, 2013000041 za dodané tovary - tonery, výpočtové zariadenia pre odberateľa Euro Data SK, a.s., Kvačalova 5, 010 04 Žilina, DIČ: 2022641940, IČ DPH: SK2022641940, IČO: 44 271 875 v zdaňovacom období I. štvrťrok 2013. Priznal z uvedených faktúr daň z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2013. Ďalej uviedol, že Žalobca je veľká spoločnosť, pre ktorú má záujem dodávať predmetný tovar väčšina dodávateľov a tvorí na trhu veľký podiel pre odbyt tovaru. Na základe tejto skutočnosti Mgr. Richard Peteraj ako konateľ spoločnosti TECHNet SK s.r.o. prostredníctvom obchodníkov Žalobcu nadviazal obchodnú spoluprácu a začal dodávať tovar na základe požiadaviek. Ďalej uviedol, že spoločnosť TECHNet SK s.r.o. má skladové priestory na ulici Dunajská 2, Bratislava. Nakládka tovaru sa realizovala buď priamo u dodávateľa spoločnosti TECHNet SK s.r.o. alebo v skladových priestoroch spoločnosti. Predmetný tovar odovzdal konateľ spoločnosti TECHNet SK s.r.o. Mgr. Richard Peteraj alebo prepravca tovaru. Daňový subjekt TECHNet SK s.r.o. nemal žiadnych zamestnancov. Nakládka tovaru bola zabezpečená prostredníctvom zamestnancov dodávateľov spoločnosti TECHNet SK s.r.o. alebo samotným konateľom spoločnosti TECHNet SK s.r.o. Spoločnosť má v majetku manipulačnú techniku a dodávkový automobil. Vykládka tovaru sa uskutočňovala v skladových priestoroch odberateľa - spoločnosti Euro Data Sk, a.s. Pri vykládke bol konateľ spoločnosti TECHNet SK s.r.o. a zamestnanci (skladníci) spoločnosti Euro Data SK, a.s. Podpisy na faktúrach sú jednoznačne podpisy konateľa spoločnosti TECHNet SK s.r.o. Spoločnosť TECHNet SK s.r.o. bežne obchoduje s uvedeným druhom tovaru. Mgr. C. T. tak potvrdil obchodné vzťahy a dodávanie tovaru pre Žalobcu a to aj na základe opakovaného predvolania / obchodné vzťahy medzi spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. a Žalobcom potvrdené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9104404/5/4835314/2014 spísanou Daňovým úradom Bratislava/. Preukázateľnosť zdaniteľného plnenia je možné podľa Žalobcu vyvodiť aj z Odpovede na dožiadanie číslo 9104406/5/5273944/2014 zo dňa 01.12.2014, kde Daňový úrad Bratislava konštatuje, že spoločnosť TECHNet SK s.r.o. podala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 dňa 27.05.2013. V tomto daňovom priznaní deklarovala dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona o DPH v sume 228.965,97,- Eur základ dane 45.793,19,- Eur, pričom Žalobca si uplatnil v nadväznosti na dodanie tovaru spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. odpočítanie dane v sume 38.146,42,- Eur. Rovnako bolo zdaniteľné plnenie, resp. obchodné vzťahy medzi spoločnosťou TECHNet SK s.r.o. so Žalobcom potvrdené v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 103694434/2016 zo dňa 10.08.2016 spísanou Daňovým úradom Bratislava, kde na základe predvolania Ing. E. F. potvrdila nákup a osobné fyzické prebratie tovaru od TECHNet SK s.r.o. na pobočke v Bratislave. Nad rámec uvedeného Žalobca poukazuje na v konaní predloženú Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104375905/2016/9104401/Lip. zo dňa 29.11.2016, podľa ktorej sa svedok Mgr C. T., ktorý bol spoločníkom a konateľom TECHNEt SK, s.r.o. od 14.10.2010 do 30.09.2013 dostavil na Daňový úrad Bratislava a rozsiahlym spôsobom opísal obchodné vzťahy medzi spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o. a Žalobcom v období rokov 2012 až 2013. Zamestnanci DÚ Bratislava ktorí viedli ústne pojednávanie, čítali otázky niekoľkokrát a opakovanie sa vracali k odpovediam, kým tieto neboli konkrétne a maximálne úplne. Preto boli odpovede rozsiahle a podrobné a odstránili sa tak všeobecné závery s predchádzajúcich zápisníc. Zo závermi z citovanej zápisnice sa Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, nezohľadnil ich a de facto odignoroval ďalší dôkaz s vysokým stupňom vypovedacej hodnoty ktorý je v prospech Žalobcu. Rovnako si dovoľuje Žalobca uviesť, že Ing. T. O. - splnomocnený zástupca v Zápisnici o ústnom pojednávaní 9104407/5/4348084/2013/Haj z 24.9.2013 predložil účtovné doklady a podľa informácie od Mgr. C. T. externe viedol účtovníctvo pre TECHNet SK s.r.o. Žalobca pokladá uvedené zápisnice, okrem už Žalobcom dostatočným spôsobom preukázaného zdaniteľného plnenia predloženými dokladmi, za objektívne preukázanie zdaniteľného plnenia aj u dodávateľa, ktoré neboli v daňovej kontrole a následnými skutočnosťami uvedenými v touto Žalobou napadnutom Rozhodnutí za ničím spochybnené. Vo vzťahu k uvedeným dôkazom vykonaným správcom dane a skutočnostiam, ktoré z nich vyplývajú, a ktoré následne Žalovaný v samotnom Rozhodnutí vyhodnotil ako irelevantné a neprihliadol na ne, Žalobca uvádza, že správca dane v zmysle § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku má hodnotiť každý dôkaz samostatne a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a má dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie nepostupoval v zmysle daňového poriadku. Žalobca predložil doklady vyžadované zákonom na naplnenie hmotnoprávneho nároku na odpočet dane, následne počas daňovej kontroly pri spochybnení zdaniteľného plnenia osobou uvedenou na faktúre doložil všetky ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré je od neho možné spravodlivo a objektívne požadovať vzhľadom na možnosť ich ovplyvnenia z jeho strany a bežnú obchodnú prax (ku každej faktúre doložil: dodací list, objednávku, skladovú príjemku, doklad o bezhotovostnej úhrade), ktoré Žalovaný pokladá za nedostačujúce s následným prihliadnutím na vyššie opísané dokazovanie výsluchom svedkov (konateľov obchodných partnerov v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia, poprípade iných osôb), kde títo jednoznačne potvrdili, že so spoločnosťou Euro Data SK, a.s. obchodovali, v niektorých prípadoch priamo potvrdili uskutočnenie konkrétneho zdaniteľného plnenia, ktoré Žalovaný vyhodnotil ako nepostačujúce len z dôvodu, ktorý Žalobca ani pri vynaložení maximálne odbornej starostlivosti a bežnej obchodnej praxe nemohol ovplyvniť, a to skutočnosti, že obchodný partner prešiel v následnom období po uskutočnení zdaniteľného plnenia zmenou v majetkovej štruktúre a zmene štatutárneho zástupcu, ktorí sú vo vzťahu k správcovi dane nesúčinní. Za podstatné Žalobca v rámci uvedeného považuje aj skutočnosť, že Žalovaný v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nerozporuje materiálnu existenciu tovaru. Uvedený postup nie je možné považovať za postup v súlade s daňovým poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a ani ustálenou súdnou praxou. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.marca 2011 v tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/45/2011, aby daňové orgány mohli zásady daňového konania realizovať, sú vybavené rozsiahlymi právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 zákona o správe daní (§ 3 ods. 3 daňového poriadku). Neznamená to však bezbrehé uplatňovanie práva vyplývajúce z vrchnostenského postavenia daňových orgánov. Preto ani povinnosť daňového subjektu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti riadne zistiť skutočný stav a pri svojom rozhodovaní vychádzať z objektívne a spoľahlivých zistení. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/45/2011, ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli daňového práva daňové orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. Z toho potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu základných práv a slobôd. Inak povedané v prípade pochybností sú povinné postupovať miernejšie (in dubio mitius). Podporiac svoj názor vyššie uvedenými rozhodnutiami má Žalobca za to, že dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. A preto vo vzťahu k Žalovaným tvrdeným pochybnostiach zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť TECHNet SK, s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane, zmenou spoločníka a výmazom konateľa Žalobca uvádza, že v rozhodnom období preverovaného zdaniteľného plnenia bola spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a Žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane, resp. iné právne prostriedky na donútenie obchodného partnera na plnenie. K časti odôvodnenia touto žalobou napadnutého rozhodnutia, kde Žalovaný uvádza, že pokiaľ daňový subjekt pri svojich podnikateľských aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, toto bremeno neunesie, a preto musí niesť následkom ktorý je v tomto prípade neuznanie uplatneného práva na odpočítanie DPH, uviedol, že ad1: Dôveryhodnosť dodávateľa TECHNet SK, s.r.o. si Žalobca overoval všetkými prostriedkami, ktoré boli dostupné v roku 2013 a to najmä výpis z ORSR, kontrola platnosti IC DPH (VAT), zoznamy neplatičov DU, SP a ZP, prípadná existencia webovej stránky. V roku 2013 neboli k dispozícii „Zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH“ resp. „Zoznam nespoľahlivých platcov DPH“. Na zoznam nespoľahlivých platcov DPH bola firma TECHNet SK, s.r.o. zaradená 29.04.2014. Teda Žalobca vynaložil pri preverovaní obchodného partnera náležitú mieru opatrnosti. ad 2. v zmysle vyššie uvedených judikátov je prenášania neprimeranej zodpovednosti na Žalobcu ako daňový subjekt ( za konanie iných osôb ) vylúčené. Žalobca si súčasne dovoľuje poukázať aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 z 19.8.2010 a 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.6.2011 v ktorých Najvyšší súd prijal záver, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenie bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca ako daňový subjekt nemá právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov a plnení si ich daňových povinností. S uvedenou dôkaznou povinnosťou sa správca dane nezaoberal a prenášal celú ťarchu dokazovania na Žalobcu. Súčasne „konanie v dobrej viere a s odbornou starostlivosťou“ by malo vychádzať z technologického postupu, resp. bežnej obchodnej praxe - tieto opatrenia môžu byť požadované len v rozumnej miere -viď. Rozsudky Súdneho dvora č. C-80/11, C-142/11, C-563/11 a C-33/13 ). Nad rámec podľa Žalobcu zákonom vyžadovaného dôkazného bremena pri preukázaní zdaniteľného plnenia Žalobca predložil dôkaz (i napriek skutočnosti, že v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti) zdaniteľného plnenia, a to pohyb tovaru dodaného spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o., na skladových kartách, z ktorého je zrejmé, že reálne uskutočnené zdaniteľné plnenie, dodaný tovar bol následne použitý v odberateľských vzťahoch s ďalšími subjektami, ktoré sú detailne rozpísané v priloženej tabuľke (je súčasťou administratívneho spisu). Žalovaný sa vo svojom Rozhodnutí č. 101734710/2017 zo dňa 09.08.2017 ďalej plne stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, ktorý mal na základe daňovej kontroly zistiť, že Žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorých nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, t.j. že fyzicky opustil územie členského štátu. Oslobodenie dane bolo uplatnené Žalobcom z odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa Nerseco, s.r.o. Vyššie uvedený záver Žalovaný vyvodzuje z preverovania obchodných prípadov počas daňovej kontroly, pričom poukazuje že: - správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou Nerseco s.r.o. a Žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť Nerseco s.r.o. (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná, adresa sídla sa nachádza v objekte, kde majú sídlo ďalšie spoločnosti, v spoločnosti Nerseco s.r.o došlo ku dňu 01.10.2013 k zmene sídla, spoločníka a konateľa. Odberateľ so správcom dane nespolupracuje, nepredložil žiadne účtovné doklady, evidencie a nepreberá písomnosti. S vyššie uvedenými závermi Žalovaného o nepreukázaní prepravy tovaru, resp. nepreukázania fyzického opustenia územia členského štátu Žalobca nesúhlasí a má za to, že výsledky rozsiahleho šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú, resp. nebol zo strany Žalovaného resp. správcu dane zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. Žalobca bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný, aj napriek skutočnosti, že mu poskytnutá súčinnosť zapríčinila neprimeranú administratívnu a finančnú záťaž, poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 a nasl. zákona o DPH na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane. Konkrétne Žalobca predložil k faktúram - dodací list - prehlásenie o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu, - potvrdenie o prevzatí tovaru, - e-mailovú komunikáciu, - medzinárodný nákladný list. Na základe vyššie uvedených dokladov, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly, má Žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, nad rámec povinnosti stanovenej v § 43 a nasl. zákona o DPH, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na oslobodenie dane, t.j. preukázali, že tovar bol dodaný z tuzemska do iného členského štátu. Vo vzťahu k tvrdeniam Žalovaného o nepreukázaní, že bol tovar prepravený a odoslaný do iného členského štátu, resp. zistení správcu dane, ktoré by mali spochybniť reálne dodanie tovaru spoločnosti Nerseco s.r.o. do iného členského štátu, Žalobca uvádza, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly. Ako vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 12.11.2014 č. 9514402/5/5017127/2014/Glo, kedy sa na predvolanie dostavil M. H. (jediný konateľ a spoločník spoločnosti Nerseco s.r.o. v rozhodnom čase), ktorý na otázky správcu dane k preverovaného dodaniu tovaru Žalobcovi uviedol: - potvrdil, že v období od 21.04.2010 do 21.05.2013 bol konateľom a spoločníkom spoločnosti Nerseco s.r.o. - spoločnosť Euro Data SK, a s. je mu známa, bol to jeho hlavný dodávateľ; tovar si prebral v skladových priestoroch spoločnosti Euro Data SK, a.s. v Bratislave; bola dodávateľom hlavne tonerov a tlačiarní; spoločnosť Nerseco, s.r.o. nebola dodávateľom spoločnosti Euro Data SK, a.s.; osobne sa za spoločnosť Euro Data SK, a.s. stretával len s obchodnými zástupcami v sklade v Bratislave p. F. a p. Y.; komunikácia prebiehala telefonicky alebo e-mailom; v sídle spoločnosti v Žiline nikdy nebol, ani sa nestretol s konateľmi spoločnosti; tovar, faktúry a dodacie listy si prebral vždy v sklade v Bratislave; doklady o preprave tovaru resp. potvrdenia o preprave tovaru mimo územia SR vypisoval v sklade v Bratislave alebo v niektorých prípadoch ich už len opečiatkoval a podpísal, ak boli pripravené dodávateľom. - tovar bol vždy nakladaný v sklade v Bratislave a vykladaný v Slavkove u Brna, nikdy ho neviezol priamo k odberateľovi, z dôvodu, že tovar vždy skontroloval. - spoločnosť Nerseco, s.r.o. nevlastnila žiadne dopravné prostriedky ani mechanizmy, ktoré by používala na manipuláciu s tovarom. Celá manipulácia s tovarom v sklade v Slavkove u Brna prebiehala len ručne; po prijatí tovaru, ktorý bol uložený na paletách a zapáskovaný čiernou fóliou, palety porozbaľoval z dôvodu, aby si skontroloval kvalitu a dodané množstvo tovaru; spoločnosť nevlastnila žiadny ani hnuteľný ani nehnuteľný majetok; - Na prepravu tovaru bolo využívané jeho súkromné osobné motorové vozidlo AUDI A6 s EVČ: BL 010 EO, ďalej motorové vozidlo vypožičané od kamaráta M. U., išlo o dodávkové vozidlo Peugeot Boxer s EVČ: BL 902 CL; uvedené vozidlo vždy šoféroval sám; na ostatné vozidlá si nepamätá; spoločnosti Nerseco, s.r.o. neboli účtované žiadne náklady spojené s využívaním týchto vozidiel na dopravu; auto bolo vypožičané len na základe ústnej dohody; toto si vypožičiaval podľa potreby a po predchádzajúcej dohode s Ľ. U.; za požičanie auta neplatil; pohonné látky do požičaného auta nakupoval na vlastný účet; náklady na prepravu tovaru odberateľom boli buď zakalkulované priamo v predajnej cene, alebo v niektorých prípadoch boli uvedené samostatne na predajnej faktúre. - novému konateľovi U. C. osobne odovzdal účtovné a daňové doklady o čom svedčí Předávací protokol zo dňa 22.08.2013. Skutočnosti potvrdzujúce výpoveď M. H., jediného konateľa a spoločníka spoločnosti Nerseco s.r.o., o preprave tovaru zo SR do iného členského štátu potvrdzuje aj Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 22.09.2014 č. 9514401/5/4325795/2014/Glo, kde sa na Daňový úrad Bratislava dostavil Bc. Ľubomír Výboch, konateľ spoločnosti omega IT, s.r.o., ktorý uviedol, že: - do roku 2012 sa spoločnosť omega IT, s.r.o. zaoberala predovšetkým veľkoobchodom a maloobchodom s výpočtovou technikou, v súčasnosti už firma nevykonáva ekonomickú činnosť; Spoločnosť mala na leasing Peugeot Boxer s EVČ: BL 902 CL, ktorý koncom roka 2013 predali a Renault Laguna s EVČ: BA 656 VR; nákladné vozidlo využíval na rozvoz a prepravu do zhruba roku 2012, neskôr už auto nebolo používané na podnikateľskú činnosť; spoločnosť omega IT, s.r.o. neprenajímala spoločnosti Nerseco, s.r.o. predmetné vozidlo, ale bezodplatne ho zapožičala pánovi M. H., s tým, že náklady znášal pán H.; taktiež bolo dohodnuté, že auto bude šoférovať iba on; myslí si, že motorové vozidlo s EVČ: BL 902 CL si pán H. prevzal na Beňadickej 11, kde bolo pred jazdou pristavené, auto odovzdal on osobne; auto mu bolo v priebehu roku 2013 požičané viackrát. Potvrdenie obchodných vzťahov, resp. dodanie tovaru zo SR do iného členského štátu, bolo potvrdené aj vo svedeckej výpovedi v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 1279737/2015 zo dňa 14.08.2015 (obsiahnutá v spise kontroly oprávnenosti nároku Žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013), kde vypovedala p. F. Y., zamestnankyňa spoločnosti Euro Data SK, a.s., ktorá uviedla: - spoločnosť Nerseco, s.r.o. je jej známa z obchodných vzťahov ako odberateľa výrobkov spoločnosti Euro Data SK, a.s.; potvrdila dodanie tovaru uvedeného na jednotlivých faktúrach spoločnosťou Euro Data SK, a.s. a prevzatie tohto spoločnosťou Nerseco, s.r.o.; tovar za spoločnost Nerseco, s.r.o. preberal len M. H.; potvrdenia o prevzatí tovaru a prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu boli vyhotovené spoločnosťou Nerseco, s.r.o.; tovar bol podľa množstva balený v paletách v škatuliach; v čase odovzdania a prevzatia tovaru boli jednotlivé balíky paletizované k počtu škatúl umiestnených na palete a ich hmotnosti si z dôvodu časového odstupu 2,5 roka a toho, že vykonáva obchodnú činnosť, nespomenula; tovar bola za spoločnosť Euro Data SK, a.s. distribuovaný v paletách a odberateľ si ho skontroloval vo svojich priestoroch v Brne; preprava tovaru pri menších dodávkach bola realizovaná osobným autom, v prípade väčšej dodávky dodávkou; pri nakladaní tovaru bol prítomný skladník spoločnosti Euro Data SK, a.s. Závery Žalovaného o neoprávnenom uplatnení oslobodenia dane zo strany Žalobcu sú v rozpore aj s odpoveďou na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, kde sa Česká daňová správa vyjadrila, že spoločnosť Nerseco s.r.o. v podanom daňovom priznaní DPH za apríl 2013 uviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v sume 5.277.456,- CZK, čo pri priemernom mesačnom kurze 25,841CZK je 204.228,- Eur. Vychádzajúc teda z výpovede M. H., ktorý označil Daňový subjekt za hlavného dodávateľa a skutočnosti, že Daňový subjekt dodal v mesiaci jún 2013 spoločnosti Nerseco, s.r.o. tovar v celkovej hodnote 36.710,54,- Eur je možné objektívne verifikovať, že Žalobca dodal tovar do iného členského štátu odberateľovi Nerseco, s.r.o. a tento dodanie tovaru riadne uviedol v príslušnom daňovom priznaní na DPH. Vo vzťahu s spochybneniu skladových priestorov spoločnosti Nerseco s.r.o. správcom dane nachádzajúcich sa na adrese Sklad hobby-maliarske potreby, Hradebni 38, Slavkov u Brna, ktoré mala spoločnosť prenajaté od majiteľa nebytových priestorov p. A. Žalobca uvádza, že na uvedenú adresu skladových priestorov spoločnosti Nerseco s.r.o. dodával tovar v niekoľkých prípadoch aj prostredníctvom prepravných spoločnosti Direct Parcel Distribution Sk s.r.o. a Geis SK s.r.o. K uvedenému Žalobca priložil aj Tabuľku o expedícií tovaru, ktorá reálnosť skladových priestorov spoločnosti Nerseco s.r.o.na vyššie uvedenej adrese potvrdzuje a výslovne žiadal, aby správca dane tento dôkaz hodnotil v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca pokladá uvedené zápisnice a odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, okrem už Žalobcom predloženými dokladmi, za objektívne a dostatočným spôsobom preukázané dodanie do iného členského štátu, pričom má za to, že dodanie nebolo v daňovej kontrole v Protokole a ani touto žalobou napadnutom Rozhodnutí ničím spochybnené. Vo vzťahu k uvedeným dôkazom Žalovaný vyhodnotil ako irelevantné a neprihliadol na Žalobca uvádza, že správca dane v zmysle § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku má hodnotiť každý dôkaz samostatne a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a má dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie nepostupoval v zmysle daňového poriadku. Žalobca predložil doklady vyžadované zákonom na naplnenie hmotnoprávneho nároku na oslobodenie dane, následne počas daňovej kontroly pri spochybnení dodania, resp. prepravy tovaru do iného členského štátu doložil všetky ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré je od neho možné spravodlivo a objektívne požadovať vzhľadom na možnosť ich ovplyvnenia z jeho strany a bežnú obchodnú prax (ku každej faktúre doložil: dodací list, prehlásenie o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu, potvrdenie o prevzatí tovaru, e-mailovú komunikáciu, medzinárodný nákladný list), ktoré Žalovaný pokladá za nedostačujúce s následným prihliadnutím na vyššie uvedené dokazovanie výsluchom svedkov, poprípade vyhodnotením iných listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obchodný partner so spoločnosťou Euro Data SK, a.s. obchodoval, v niektorých prípadoch priamo potvrdili uskutočnenie konkrétneho zdaniteľného plnenia, ktoré Žalovaný vyhodnotil ako nepostačujúce len z dôvodu, ktorý Žalobca ani pri vynaložení maximálne odbornej starostlivosti a bežnej obchodnej praxe nemohol ovplyvniť, a to skutočnosti, že obchodný partner v následnom období po uskutočnení zdaniteľného plnenia so správcom dane nespolupracuje, resp. je nesúčinný. Uvedený postup nie je možné považovať za postup v súlade s daňovým poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a ani s ustálenou súdnou praxou. Žalobca v nadväznosti na závery uvedené pri spoločnosti Nerseco, s.r.o. opakovane uvádza, že dôkazné bremeno, ktoré znáša Žalobca je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. A preto vo vzťahu k správcom dane tvrdeným pochybnostiach zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť Nerseco s.r.o., resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane, zmenou spoločníka a konateľa Žalobca uvádza, že v rozhodnom období preverovaného dodania bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a Žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane. Žalobca ako daňový subjekt nemá právne prostriedky na sledovanie tovaru u svojich odberateľov. Spol. Nerseco, s.r.o. ako odberateľ prevzala od Žalobcu tovar, prešlo na ňu právo nakladať s týmto tovar a doklady o preprave tovaru do zahraničia podpisoval konateľ spoločnosti. Ak predmetný tovar do zahraničia nevyviezol, tak sa možno dopustil daňového deliktu, ale Žalobca o tom nemohol objektívne vedieť. K existencii dodania tovaru Žalobca poukazuje na Rozsudky Súdneho dvora č. C-78/12, C-494/12 v zmysle ktorých pojem „dodanie tovaru“ neodkazuje na prevod majetku spôsobom uplatniteľným vnútroštátnym právom, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku stranou, ktorá oprávňuje druhú stranu nakladať tak, ako by bola majiteľom tohto tovaru. Žalovaný sa vo svojom Rozhodnutí č. 101734710/2017 zo dňa 09.08.2017 ďalej plne stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, ktorý mal na základe daňovej kontroly zistiť, že Žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH tým, že neoprávnene uplatnil oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pri ktorých nebolo preukázané, že tovar bol prepravený do iného členského štátu, t.j. že fyzicky opustil územie členského štátu. Oslobodenie dane bolo uplatnené Žalobcom z odberateľských faktúr vystavených pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD . Vyššie uvedený záver Žalovaný vyvodzuje z preverovania obchodných prípadov počas daňovej kontroly, pričom poukazuje že:- správcovi dane sa nepodarilo preveriť obchodné aktivity medzi spoločnosťou SILVERTONBUSINESS LTD a Žalobcom z dôvodu, že pri preverovaní spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD (odberateľa) sa táto javí ako nekontaktná. Odberateľ so správcom dane nespolupracuje, predložené boli zo strany odberateľa len faktúry, ktoré podľa zistení správcu dane nepostačujú ako dôkaz dodania tovaru do iného členského štátu, správca dane taktiež rozporuje, že tovar bola dodaný na adresu Customs Documentation Services B.V., Tupolevlaan 32, 1119 NZ Schiphol-Rijk, pričom podľa názoru správcu dane nebolo preukázané, že ide o osobu poverenú odberateľom na prevzatie tovaru. S vyššie uvedenými závermi Žalovaného o nepreukázaní prepravy tovaru oprávnenej osobe, resp. nepreukázania fyzického opustenia územia členského štátu Žalobca nesúhlasí a má za to, že výsledky rozsiahleho šetrenia zo strany správcu dane závery oprávnenosti oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdzujú, resp. nebol zo strany správcu dane v Protokole, prvostupňovom rozhodnutí a ani v samotnom žalobou napadnutom Rozhodnutí zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by záver o dodaní tovaru do iného členského štátu spochybňovala. Žalobca bol v rámci daňovej kontroly maximálne súčinný, aj napriek skutočnosti, že mu poskytnutá súčinnosť zapríčinila neprimeranú administratívnu a finančnú záťaž, poskytol správcovi dane doklady dokonca nad rámec zákonných požiadaviek uvedených v § 43 a nasl. zákona o DPH na preukázanie oprávnenosti oslobodenia dane. Konkrétne Žalobca predložil ku každej z uvedených faktúr príslušný: - dodací list - prehlásenie o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu, - potvrdenie o prevzatí tovaru, - e-mailovú komunikáciu, - medzinárodný nákladný list. Na základe vyššie uvedených dokladov, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly, má Žalobca za to, že predložil dostatok dôkazov, nad rámec povinnosti stanovenej v § 43 a nasl. zákona o DPH, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na oslobodenie dane, t.j. preukázali, že tovar bol dodaný z tuzemska do iného členského štátu. Vo vzťahu k zisteniam Žalovaného o nepreukázaní, že bol tovar prepravený a odoslaný do iného členského štátu, resp. zistení správcu dane, ktoré by mali spochybniť reálne dodanie tovaru spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD do iného členského štátu, Žalobca uvádza, že uvedené nevyplýva zo zistení počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania. Ako vyplýva z odpovede č. 72937/13/Bur na Žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9514401/5/4179061/13 spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD priznala intrakomunitárne nadobudnutie a intrakomunitárne dodávky v druhom štvrťroku 2013. Holandská daňová správa nevie zistiť viac informácií, ako sú zaslané faktúry. V prílohe tejto odpovede boli zaslané faktúry č.: 501316199 zo dňa 17.04.2013 za predaj tovaru (SSD Mega Technology) spoločnosťou Euro Data SK, a,s. pre spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD v celkovej sume 112.032,49 EUR, - 501316478 zo dňa 19,04.2013 za predaj tovaru (SSD Mega Technology a SSD Flashtronic) spoločnosťou Euro Data SK, a.s, pre spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD v celkovej sume 163.750,00 EUR, - 666012063 zo dňa 26.04.2013 za predaj tovaru (SSD Mega Technology) spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD pre spoločnosť KOLATREM TRADE s.r.o., - 666012064 zo dňa 26.04.2013 za predaj tovaru (SSD Mega Technology a SSD Flashtronic) spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD pre spoločnosť KOLATREM TRADE s.r.o. Rovnako závery Žalovaného vyvracia aj z Odpoveď č. 35068/14/Ska na Žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9514401/5/1599003/14, kde správca dane žiadal preveriť spoločnosť, ktorá bola odberateľom odberateľa Žalobcu, tzn. odberateľom spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD a to spoločnosti KOLATREM TRADE s.r.o. V rámci uvedenej odpovede bolo konštatované, že zo systému VIES bolo zistené, že v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2013 spoločnosť KOLATREM TRADE s.r.o. nadobudla tovar z EÚ od dodávateľa SILVERTON BUSINESS LTD. Za primárny dôkaz, ktorým boli jednoznačne vyvrátené závery Žalovaného Žalobca považuje doručenie dokladov zo strany daňového subjektu E. F., ktorý bol uvedený ako prepravca na CMR s označením SKM3510078 k zahraničným odberateľským faktúram číslo 501316199 vystavenej dňa 17.04.2013 Daňovým subjektom pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD a číslo 501316478 vystavenej dňa 19.04.2013 pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD, a to : - Zmluva o preprave veci uzavretá dňa 15.04.2010 medzi dopravcom - E. F. a odosielateľom - Euro Data SK, a.s., - peňažný denník za obdobie od 01.03.2013 do 30.06.2013, - evidencie DPH - zdaniteľné obchody za obdobie od 01.03.2013 do 30.06.2013, - evidencie DPH - odpočítanie dane za obdobie od 01.03.2013 do 30.06,2013, - výpisov z účtu číslo XXXXXXXXXX vedeného v M. F., a.s. pod poradovým číslom 4-6, - odberateľskej faktúry číslo 2013024 vrátane príslušného CMR s označením SKM3510073, vystavenej dňa 17.04.2013 pre odberateľa Euro Data SK, a.s., a to za vykonanú prepravu na trase Žilina - Schiphol, NL - Žilina. Vychádzajúc z dokladov predložených prepravcom E. F. nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, v rozpore so závermi správcu dane a následne Žalovaného, že preprava tovaru podľa zahraničnej odberateľskej faktúry číslo 501316199 vystavenej dňa 17.04.2013 Žalobcom pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD za dodávku SSD Mega Technology v celkovej sume 112.032,49 EUR a číslo 501316478 vystavenej dňa 19.04.2013 pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD 501314708 za dodávku SSD Mega Technology a SSD Flashtronic v celkovej sume 163.750,00 EUR bola vykonaná zo strany prepravcu, tzn. tovar pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD bol dodaný do skladu v Holandsku, kde podľa príslušných CMR jeho prevzatie potvrdila Customs Documentaticn Services B.V., Tupolevlaan 32, -1119 NZ Schiphol-Rijk. Záverom si dovoľuje Žalobca zásadne namietať záver správcu po vykonanom šetrení v rámci daňovej kontroly, že zo strany spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD ako odberateľa Žalobcu nebolo potvrdené prevzatie tohto tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Prevzatie preverovaného tovaru je na CMR predložených kontrolovaným Žalobcom potvrdené odtlačkom pečiatky Customs Documentation Services B.V., Tupolevlaan 32, -1119 NZ Schiphol-Rijk, ale nebolo preukázané, že ide o osobu poverenú spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD na prevzatie preverovaného tovaru. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasí a poukazuje na súčinnosť, ktorú poskytol správcovi dane, kde počas kontroly predložil e-mailovú komunikáciu zo dňa 12.04.2013 s odberateľom, ktorý dodanie tovaru na adresu Customs Documentation Services B.V., Tupolevlaan 32, -1119 NZ Schiphol-Rijk výslovne požadoval. V súvislosti s otázkou akceptácie uvedenej mailovej komunikácie ako spôsobu dohodnutia miesta dodania a určenia oprávnenej osoby na prevzatie tovaru Žalobca uvádza, že uvedený spôsob komunikácie (objednania tovaru, dohody o kúpnej ceny, dátumu dodania a pod.) bol v predmetnom obchodnom vzťahu bežný, zavedený a akceptovaný v rámci obchodnej praxe. Aj napriek skutočnosti, že Žalobca disponuje rozsiahlymi nástrojmi na preverenie zdaniteľného plnenia Žalobca predložil úradný preklad Žalobcom predloženej komunikácie, v ktorej je uvedené, že spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD žiada o zaslanie tovaru z posledných dvoch obchodov na adresu: CDS(Customs Documentation Services)/c/o Freight Connestion, Tupolevlaan 32, 1119 NZ Schiphol. Žalobca pokladá uvedené zápisnice a odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, okrem už Žalobcom predloženými dokladmi, za objektívne a dostatočným spôsobom preukázané dodanie do iného členského štátu, pričom má za to, že dodanie nebolo ničím spochybnené. Vo vzťahu k uvedeným dôkazom vykonaným Žalobcom a skutočnostiam, ktoré z nich vyplývajú, a ktoré následne Žalovaný v samotnom Rozhodnutí vyhodnotil ako irelevantné a neprihliadol na ne Žalobca uvádza, že Žalovaný v zmysle § 3 ods. 3 a § 24 ods. 2 daňového poriadku má hodnotiť každý dôkaz samostatne a vo vzájomných súvislostiach, pričom prihliada na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo a má dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie nepostupoval v zmysle daňového poriadku. Daňový subjekt predložil doklady vyžadované zákonom na naplnenie hmotnoprávneho nároku na oslobodenie dane, následne počas daňovej kontroly pri spochybnení dodania, resp. prepravy tovaru do iného členského štátu doložil všetky ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré je od neho možné spravodlivo a objektívne požadovať vzhľadom na možnosť ich ovplyvnenia z jeho strany a bežnú obchodnú prax (ku každej faktúre doložil: dodací list, prehlásenie o dodaní tovaru zo SR do iného členského štátu, potvrdenie o prevzatí tovaru, e-mailovú komunikáciu, medzinárodný nákladný list), ktoré Žalovaný stále pokladá za nedostačujúce s následným prihliadnutím na vyššie uvedené dokazovanie výsluchom svedkov, poprípade vyhodnotením iných listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne vyplýva, že obchodný partner so Žalobcom obchodoval, v niektorých prípadoch priamo potvrdili uskutočnenie konkrétneho zdaniteľného plnenia, ktoré Žalovaný vyhodnotil ako nepostačujúce len z dôvodu, ktorý Žalobca ani pri vynaložení maximálne odbornej starostlivosti a bežnej obchodnej praxe nemohol ovplyvniť, a to skutočnosti, že obchodný partner v následnom období po uskutočnení zdaniteľného plnenia so správcom dane nespolupracuje, resp. je nesúčinný. Uvedený postup nie je možné považovať za postup v súlade s daňovým poriadkom, Ústavou Slovenskej republiky a ani s ustálenou súdnou praxou. Žalobca v nadväznosti na závery Žalovaného opakovane uvádza, že dôkazné bremeno, ktoré znáša Žalobca je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu Žalobcu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. A preto vo vzťahu k správcom dane tvrdeným pochybnostiach zapríčinených nemožnosťou kontaktovať v súčasnosti spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD, resp. jej nesúčinnosťou voči správcovi dane Žalobca uvádza, že v rozhodnom období preverovaného dodania bola spoločnosť plne fungujúca, vykonávala podnikateľskú činnosť a Žalobca nemal a ani nemá žiadne právne prostriedky na zabezpečenie následnej súčinnosti obchodného partnera voči správcovi dane. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním, ktoré súdu bolo doručené dňa 05.01.2018. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k žalobe stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistil správca dane a žalovaný. V rámci vznesených námietok zo strany žalobcu ( vo vzťahu k výpovedi Mgr. C. T. - zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 23.04.2014 a 29.11.2016 ), a výpovedi Ing. T. O. - zápisnica zo dňa 24.09.2013 a aj vo vzťahu k výpovedi Ing. E. F. žalovaný uviedol, že spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. resp. Mgr. C. T. a Ing. T. O. si nesplnili svoju dôkaznú povinnosť a nedoložili svoje tvrdenia dôkazmi, a to aj napriek tomu, že správca dane ich niekoľkokrát oboznamoval o tom, aké dôkazy majú byť predložené. Mgr. C. T. v rámci ústneho pojednávania sa vyjadril, že doklady za spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. nemá, nakoľko už nie je konateľom spoločnosti, v rámci svedeckej výpovede uviedol, že účtovné a daňové doklady odovzdal JUDr. X. U., nevie zástupcovi akej spoločnosti, lebo pred neho predložil veľa dokladov, ktoré mal podpísať, pričom časť dokladov mu odovzdal v lete 2013 a zvyšok v septembri 2013. Pri ústnom pojednávaní dňa 30.10.2014 bol v postavení inej osoby, konkrétne v postavení účastníka spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. prítomný aj Ing. T. O.. V predmetnej zápisnici je uvedené, že Ing. T. O. bol účtovníkom spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. do septembra 2013, pričom ani jeden z účastníkov konania sa nevyjadril, že účtovné a daňové doklady spoločnosti má alebo by mohol mať Ing. T. O.. Mgr. C. T. v roku 2014 nevedel uviesť dodávateľov tovaru, u ktorých nakúpil tovar pre žalobcu, toto neoznačil. Nevedel konkretizovať ako a kým bola uskutočnená preprava tovaru k žalobcovi a taktiež nevedel uviesť, či bol tovar dodaný žalobcovi priamo od dodávateľa spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. alebo zo skladu, ktorý sa mal nachádzať v nebytových priestoroch obytného domu na adrese Dunajská 2, Bratislava. Informácie, ktoré uviedol T. aj C. správcovi dane ohľadne realizovaných obchodov boli príliš všeobecné a neurčité, vzhľadom k tomu, že všetky obchodné činnosti spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. realizoval iba Mgr. C. T., nakoľko spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Na otázku správcu dane, komu odovzdal účtovné a daňové doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. uviedol, že tieto doklady odovzdal JUDr. X. U., nevie zástupcovi akej spoločnosti, lebo predo mňa predložili veľa dokladov, ktoré mal podpísať, názov spoločnosti si nepamätá. Časť dokladov mu odovzdal v lete 2013 a zvyšok v septembri 2013. Uvedené vyjadrenia a údaje uvedené v daňovom priznaní daňový subjekt TECHNet SK, s.r.o. nijakým spôsobom nezdokladoval a nestotožnil s kontrolovaným daňovým obdobím apríl 2013 a ani s preverovanými dokladmi za toto zdaňovacie obdobie. Ing. E. F. síce potvrdila obchodovanie žalobcu s TECHNet SK, s.r.o. v roku 2013, ale tieto všeobecné tvrdenia nebolo možné stotožniť s konkrétnymi preverovanými faktúrami. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočet DPH z dôvodu, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky na uplatnenie tohto práva, konkrétne nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla dodávateľovi tovaru, t. j. že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre. Vo vzťahu k neuznaniu žalobcovi uplatnenie oslobodenia dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o. poukázal na skutkový stav zistený pred správcom dane a žalovaným, s ktorým sa stotožnil, pričom neuznal oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a vypočítal DPH z uvedených faktúr vo výške 13.884,90 Eur. Podľa predložených príslušných medzinárodných nákladných listov viažucich sa k predmetným faktúram je ako príjemca tovarov zároveň dopravca tovarov uvedená spoločnosť Nerseco, s.r.o., ako miesto uloženia je uvedená vtedy platná adresa sídla spoločnosti Jiráskova 12, Brno. Pán M. H., ktorý bol v apríli 2013 konateľom spoločnosti uviedol, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. využíval priestory na adrese Jiráskova 12, Brno len ako korešpondenčnú adresu na doručovanie pošty. Na uvedenej adrese spoločnosť nemala personálne ani materiálne vybavenie ani kancelárske priestory, z ktorých by vykonávala riadiacu a podnikateľskú činnosť. Predmetný tovar tam mal podľa tvrdenia M. H. previesť a uskladniť vo firme pána A. v Slavkove u Brna. Za prenájom uvedených priestorov spoločnosť neplatila nič, spoločnosť Nerseco, s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadny hnuteľný, nehnuteľný majetok, prevoz tovaru do skladu v Slavkove mal vykonať pán H.. Na prepravu malo byť využívané jeho súkromné motorové vozidlo Audi A6 a vozidlo požičané od kamaráta M. U. - dodávkové vozidlo Peugeot Boxer. Spoločnosti Nerseco, s.r.o. neboli účtované žiadne náklady spojené s užívaním týchto vozidiel. Auto požičané od pána U. využíval len na základe ústnej dohody a za požičanie neplatil, pohonné látky do požičaného auta nakupoval na vlastný účet. Spoločnosti Nerseco, s.r.o. podľa tvrdenia H. nevznikli súvislosti s prevozom a skladovaním tovaru v Slavkove u Brna žiadne daňové výdavky. Pán H. nevedel uviesť a preukázať ani to, komu bol nakúpený tovar následný predaný. Pán H. teda nepreukázal žiadnymi inými dôkazmi, že predmetný tovar vyviezol zo Slovenskej republiky. Dôkazom o vývoze nie je ani svedecká výpoveď pána U., ktorý len potvrdil bezplatné zapožičanie nákladného motorového vozidla, ani svedecká výpoveď F. Y., ktorá potvrdila, že tovar bol predaný a odovzdaný pánovi H., konateľovi spoločnosti Nerseco, s.r.o. v sklade v Bratislave. Vystaveným dokladom o preprave resp. potvrdením o preprave tovaru mimo územia SR pán H. vo svojej výpovedi uviedol, že ich vypisoval v sklade v Bratislave. Spoločnosť Nerseco, s.r.o. síce písomne potvrdila prevzatie tovaru, ako aj svoje prehlásenie, že tento tovar na území iného členského štátu prepravil a tieto skutočnosti nijakým spôsobom nezdokladovala a nedokázala preukázať. K uplatneniu oslobodenia dodania tovaru od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa a keď predávajúci preukáže, že tento tovar bol oslobodený alebo prepravovaný do iného členského štátu a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu. Žalobca sa preto nemá obmedziť len na overenie toho, či bol tovar odoslaný, ale mal sa uistiť, že bol doručený na miesto určenia. Zistenia správcu dane viedli k pochybnostiam o preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu a tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok. Správca dane ďalej neuznal žalobcovi uplatnené oslobodenie vo vzťahu k faktúram pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD London a vypočítal DPH z uvedených faktúr vo výške 45.963,75 Eur. V predmetnom sa žalovaný stotožnil so zistením skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako bol zistený pred správcom dane a ním samotným. Mal za to, že žaloba je nedôvodná a žiadal ju zamietnuť. 6. Vo veci bol vyhlásený rozsudok bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 7.3.2018, nakoľko žalobca v žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie (§ 181 ods. 1 písm. g) SSP) a ani žalovaný vo vyjadrení k žalobe nežiadal nariadiť pojednávanie (§ 105 ods. 2 písm. a) SSP). 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátane postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu (§ 134 ods. 1 SSP, § 181 SSP) mal za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli správne aplikované ust. zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a aj ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z., preto bola zamietnutá postupom podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 9. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 10. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.) základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. 11. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základná sadzba dane na tovary a služby je 19% zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie podľa § 85j ods. 1. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje znížená sadzba dane 10% zo základu dane. 12. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 13. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru. 14. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 15. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 16. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. 17. Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. 18. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. 19. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 20. Podľa § 43 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby a) pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, b) Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, c) medzinárodným organizáciám iným ako sú uvedené v písmene b), zriadeným na území iného členského štátu a ich pracovníkom, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv, d) do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí. 21. Podľa § 43 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi. 22. Podľa § 43 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z. z., ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota. 23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 26. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo- zvukové záznamy. 27. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. 28. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z., pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 29. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z., daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 30. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z., právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 31. Podľa § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 32. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 33. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 34. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 35. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 36. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 37. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práva a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržiavania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a to hmotnoprávne aj procesné, ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z. z o zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v zbierke zákonov. 38. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len formálnymi dôkazmi nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitostí účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/11/2014 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/101/2013). Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Krajský súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, t. j. je iniciátorom odpočítania DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. 39. Vo vzťahu k námietkam žalobcu - neuznaniu odpočtu DPH vo výške 38 146,42,- Eur z faktúr od dodávateľa TECHNet SK, s.r.o., Bratislava správny súd udáva, že z obsahu administratívneho spisu mal súd preukázané, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie dane zo špecifikovaných faktúr od dodávateľa spoločnosti TECHNet SK, s.r.o., Bratislava. 40. V rámci konania, jednak v rámci daňovej kontroly a jednak aj v rámci vyrubovacieho konania správca dane overil dodávateľa žalobcu, pričom miestnym zisťovaním, ktoré bolo vykonané dňa 23.10.2013 na adrese sídla spoločnosti bolo zistené, že na tejto adrese sa nachádza administratívna budova, ale obchodné meno tejto spoločnosti sa na nej nenachádzalo. V priebehu daňového konania bol vypočutý splnomocnený zástupca spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. Ing. T. O. a tiež vtedajší konateľ spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. Mgr. C. T.. Žalobca v žalobe namieta, že v priebehu konania pred správcom dane bolo preukázané zdaniteľné plnenie a to v rámci rozsiahleho dokazovania, pričom žalobca namietal najmä, že obchodné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o. boli potvrdené v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 10.08.2016, kde tieto skutočnosti potvrdila svedkyňa Ing. E. F. a takisto rozsiahlym spôsobom boli opísané obchodné vzťahy medzi obidvoma spoločnosťami, ktoré opísal Mgr. C. T.. Účtovné doklady k veci mal predložiť splnomocnený zástupca Ing. T. O. na ústnom pojednávaní dňa 24.09.2013. 41. Správny súd k uvedeným námietkam udáva, že tieto sú nedôvodné. Bývalý konateľ spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. v pozícii svedka sa do zápisnice o ústnom pojednávaní vyjadril, že účtovné a daňové doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. odovzdal JUDr. X. U., nevie názov spoločnosti, ktorej bol JUDr. X. U. zástupcom, nakoľko pred neho predložil veľa dokladov, ktoré mal podpísať. JUDr. X. U. likvidátor spoločnosti sa vyjadril, že doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. nemá, podľa jeho vedomostí spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. tieto odovzdala na uschovanie, kam to nevedel. Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že spoločnosť TECHNet SK, s.r.o. resp. bývalý konateľ spoločnosti Mgr. C. T. a Ing. T. O. si nesplnili svoju dôkaznú povinnosť a nepredložili resp. nedoložili svoje tvrdenia dôkazmi, a to aj napriek tomu, že správca dane ich niekoľkokrát oboznamoval o tom, aké dôkazy majú v predmetnej veci byť predložené. V priebehu konania nebolo preukázané a ani tvrdené, že by účtovné doklady spoločnosti TECHNet SK,s.r.o. mal v dispozícií Ing. T. O., tieto skutočnosti netvrdil ani bývalý konateľ spoločnosti resp. ani JUDr. U.. Naopak, zo zápisnice z pojednávania zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že svedok Mgr. C. T. na otázku správcu dane, komu odovzdal účtovné a daňové doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. uviedol, že predmetné doklady odovzdal JUDr. X. U., nevedel zástupcovi akej spoločnosti, lebo pred neho bolo predložených veľa dokladov, ktoré mal podpísať, názov spoločnosti si nepamätá. Časť dokladov mu mal odovzdať v lete 2013 a zvyšok v septembri 2013. To znamená, ani podľa názoru správneho súdu správca dane oprávnene neuznal žalobcovi predmetný odpočet DPH. Ing. E. F. síce potvrdila obchodovanie spoločnosti Euro Data SK a.s. so spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o. v roku 2013, ale tieto všeobecné tvrdenia boli vyvrátené dokazovaním, ktoré správca dane vykonal v priebehu daňového resp. vyrubovacieho konania, ktoré uplatnil v rámci verifikácie deklarovaných zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Bolo preukázané, že k výsluchu svedka Mgr. C. T. v rámci daňového a vyrubovacieho konania došlo viackrát, pričom z jeho strany vyplynulo tvrdenie, že všetky účtovné doklady odovzdal JUDr. X. U., pričom tento účtovné doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. správcovi dane nepredložil. Z výpovede Mgr. C. T. bývalého konateľa spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. vyplynulo, že účtovné a daňové doklady tento mal odovzdať JUDr. X. U., nevie zástupcovi akej spoločnosti lebo pred neho predložili veľa dokladov, ktoré mal podpísať, pričom časť dokladov mu mal odovzdať v lete 2013 a zvyšok v septembri 2013. Žalovaný sa vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom odvolaní žiadal vypočuť Ing. T. O., ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal mať účtovné doklady spoločnosti TECHNet SK, s.r.o., že v rámci konania pred správcom dane Ing. T. O. ani Mgr. C. T. neuvádzali, že účtovné resp. daňové doklady má alebo by mohol mať Ing. T. O.. Z tohto dôvodu žalovaný správne vyhodnotil, že výpoveď tohto svedka je v rámci konania nepotrebná vzhľadom na zistené skutočnosti počas konania. Okrem toho zo zápisnice z ústneho pojednávania pred Daňovým úradom Bratislava zo dňa 24.9.2013, na ktorú poukazuje žalobca, že z tejto malo vyplynúť predloženie účtovných dokladov zo strany účtovníka spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. Ing. T. O., súd poukazuje na to, že tento správcovi dane predložil len faktúry vo vzťahu k odberateľovi - žalobcovi, len za obdobie 03/2013, pričom predmetom konania pred žalovaným resp. správcom dane bolo zdaňovacie obdobie - apríl 2013. Správca dane a nadväzne na to aj žalovaný sa v rámci konania riadnym spôsobom vysporiadali so skutočnosťou, že žalobca nepreukázal resp. neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom správny súd v zhode so žalovaným konštatuje, že pokiaľ žalobca poukazoval na obchodné vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNet SK ,s.r.o., najmä na rámcovú zmluvu medzi uvedenými subjektami, správne orgány nespochybnili existenciu obchodnoprávnych vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou TECHNet SK, s.r.o., ale ani podľa názoru správneho súdu nebolo preukázané konkrétnymi dôkazmi, konkrétna dodávka tovaru od konkrétneho dodávateľa spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. Bratislava vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca v súvislosti s predmetnou vecou poukazuje aj na rozsudky Európskeho Súdneho dvora vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (FULCRUM ELECTRONICS) a C-484/03, pričom v týchto rozsudkoch je konštatované, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom sa nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Správca dane pri posudzovaní predmetného obchodného prípadu preveroval priamy vzťah medzi konkrétnym dodávateľom a konkrétnym odberateľom, pričom konanie žalobcu nevyhodnotil správca dane ani žalovaný ako zneužívajúce resp. podvodné. Aj podľa názoru súdu žalovaný a správca dane správne vyhodnotili, že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nepreukázal vznik daňovej povinnosti u spoločnosti TECHNet SK, s.r.o. na špecifikovaných faktúrach. 42. Vo vzťahu k námietkam - dôkazného bremena žalobcu, že zákon o DPH a ani iný neukladá daňovým subjektom povinnosť preveriť si svojich obchodných partnerov, správny súd zaujíma stanovisko, že žalobca, ako podnikateľský subjekt, si musí obchodných partnerov vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie fakturovaných transakcií. Z rozsudku Súdneho dvora EÚC-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o inom subjekte a ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo v predmetnom prípade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.74 43. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazuje na rozhodnutie ESD - rozsudky C-354/03, C-80/11, C-142/11 a NSSR sp. zn. 3Sžf/1/2011, avšak podľa názoru súdu si nesprávne vysvetľuje ich závery na zdaniteľný obchod, ani neuvádza v ktorých bodoch by bolo možné tieto závery aplikovať na jeho obchodnú transakciu podľa predložených faktúr v kontrolovanom zdaniteľnom období. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu. Odpočítanie dane nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. 44. Vo vzťahu k námietkam žalobcu - neuznaniu uplatneného oslobodenia od DPH pri dodaní tovaru na základe faktúr pre odberateľa Nerseco, s.r.o., Praha 6, správny súd udáva : 45. Takzvané intrakomunitárne obchody s tovarom sú založené na tom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch Európskej únie prebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru, ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok a zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Aby išlo o interkomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia byť splnené zákonné podmienky a to jednak, že tovar bol prepravený do iného členského štátu a že tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem „osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte“ treba vykladať tak, aby bol naplnený účel európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za interkomunitárnu dodávku bude len tá osoba, ktorá je platiteľ DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, ale musí mať aj reálnu možnosť odviesť daň. Je na dodávateľovi, aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená (inak by to mohlo viesť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie, a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/63/2016 zo dňa 29.06.2017). 46. Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-273/11 v zmysle ktorého článok 138 ods. 1 Smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa zamietlo priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci spoločenstva, ak sa s ohľadom na objektívne skutočností preukáže, že predávajúci si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania. To, že žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane o nepredložení a nepredložil vierohodné relevantné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali oprávnenosť ním uplatneného nároku, znamená v podstate neunesenie dôkazného bremena ním samotným na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a preto podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-273/11 je možné zamietnuť priznanie práva na oslobodenie od dane aj v prípade (ide o alternatívnu situáciu), ak predávajúci vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ. Súd mal za to, že k zamietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane v prípade interkomunitárneho obchodu postačuje, ak si predávajúci nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania ( z dôvodov vyššie uvedených nepostačuje len ich formálne splnenie) t. j. ak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti ním uplatneného nároku a splnenie ďalšej podmienky, že vedel alebo mal vedieť, že plnenie ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal nadobúdateľ, je ako alternatíva už irelevantnou (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/6-7/2014 z 26.03.2015). 47. V danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu s dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na DPH v Českej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosť preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a), ods. 8 zákona o DPH). Túto je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 z 27. júla 2016). V prípade dodania tovaru do iného členského štátu EÚ je tovar oslobodený od dane z pridanej hodnoty na výstupe iba v prípade, ak bol skutočne prepravený z tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/7/2012 z 22.02.2013). Ak daňový subjekt v daňovom konaní nepredloží vierohodné doklady o dodaní tovaru do členských štátov EÚ, nesplnil zákonom stanovené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/33/2014 z 21.02.2013). 48. Z napádaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto za rozhodujúcu skutočnosť v súvislosti s overovaním oprávnenosti uplatnenia oslobodenia od dane v danom prípade považovali preverenie reálneho základu deklarovanej prepravy predmetného tovaru, vyplývajúce z jednotlivých faktúr vystavených žalobcom pre odberateľa Nerseco, s.r.o., Praha 6 do iného členského štátu EÚ. V prípade, ak žalobca nepreukáže, že sú splnené podmienky na oslobodenie od DPH, napr. tovar nie je fyzicky prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu, potom musí byť predaj tovaru zdanený tak, ako keby sa tovar predal zákazníkovi v tuzemsku. 49. Zákon o DPH určuje v § 43 podmienky oslobodenia od dane: 1. postavenie dodávateľa a odberateľa, kedy dodávateľom je platiteľ dane a odberateľom je osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte, 2. fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu, zároveň pokiaľ má dôjsť k dodaniu tovaru, ktoré je predmetom v Slovenskej republike, musí byť splnená podmienka prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na inú osobu a musí ísť o dodanie tovaru s miestom dodania v SR. Pri dodaní tovaru v rámci členských štátov medzi osobami registrovanými pre DPH, t. j. pri intrakomunitárnom (vnútrospoločenskom) dodaní, je predmetom dane dodanie tovaru na strane predávajúceho a predmetom dane je i nadobudnutie tovaru na strane kupujúceho. Takýto princíp posúdenia jedného obchodného prípadu (predaja a nákupu tovaru) umožňuje, aby sa uplatnil princíp štátu určenia, t. j. aby k zdaneniu tovaru došlo v štáte kupujúceho. Zabezpečí sa to tým spôsobom, že kupujúci sám zdaní nadobudnutý tovar. V rámci intrakokmunitárneho dodania tovaru je dodanie u dodávateľa oslobodené od dane - túto skutočnosť uvedie vo svojom daňovom priznaní a zároveň v súhrnnom výkaze, v ktorom uvádza oslobodenie dodania tovarov s uvedením identifikácie odberateľa v inom členskom štáte. Na druhej strane odberateľ vo svojom daňovom priznaní uplatní DPH vzťahujúci sa k nadobudnutému tovaru - vykoná „samozdanenie“, ktoré daňová správa skontroluje na základe údajov v súhrnnom výkaze dodávateľa. Platiteľ DPH - predávajúci v SR môže uplatniť oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu za podmienok vyplývajúcich z § 43 ods. 5 zákona o DPH. Platiteľ musí preukázať, že: tovar bol odoslaný alebo prepravovaný zo SR do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je registrovaný pre DPH v danom štáte, dodanie tovaru preukáže faktúrou a dokladom o preprave (podľa toho, kto prepravu vykonal). Preukázanie prepravy tovaru - skutočnosť, že došlo k fyzickému premiestneniu tovaru zo SR do iného členského štátu a sú splnené podmienky pre oslobodenie od dane je platiteľ - dodávateľ v SR povinný podľa § 43 ods. 5 od DPH preukázať: písm. a) až d) § 43 ods. 5 zákona o DPH. Podmienka preukázania prepravy tovaru sa považuje za splnenú, ak má dodávateľ k dispozícií doklad podľa § 43 ods. 5 písm. a) až c) zákona, do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie v ktorom bol tovar dodaný. Ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, alebo ju pre odberateľa zabezpečuje tretia osoba, platiteľ - dodávateľ je povinný mať doklad o preprave, do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončenia kalendárneho mesiaca v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. V prípade, ak v uvedenej lehote platiteľ doklad nemá, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula lehota. Pri dodaní tovarov vzniká daňová povinnosť dňom dodania, vo všeobecnosti je to deň, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. V prípade, ak odberateľ kúpi tovar, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný zo SR do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky pre oslobodenie od dane, deň dodania tovaru sa určí podľa § 19 ods. 8 zákona o DPH. Ak platiteľ dane dodá bezodplatne tovar do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň, a daň pri tomto tovare bola čiastočne alebo úplne odpočítaná, nesplní podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. V prípade dodania tovaru do iného členského štátu oslobodeného od dane musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom a o dodaní tovaru musí byť vyhotovená faktúra. 50. V predmetnom prípade správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie k prevereniu splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ na základe špecifikovaných faktúr ( v rozhodnutiach správnych orgánov ) pre odberateľa Nerseco, s.r.o., Česká republika. Žalobca nesúhlasil so závermi správnych orgánov o nepreukázaní prepravy tovaru resp. nepreukázania fyzického opustenia územia členského štátu. Podľa zistení správcu dane spoločnosť Nerseco, s.r.o., ktorá mala uskutočniť prepravu preverovaného tovaru z územia Slovenskej republiky ( od žalobcu ) do iného členského štátu - Českej republiky síce písomne potvrdila prevzatie tovaru, ako aj svoje prehlásenie, že tento tovar na území iného členského štátu prepraví, ale tieto skutočnosti nijakým spôsobom neboli zdokladované a táto spoločnosť ich nedokázala preukázať. Samotnú existenciu príslušnej písomnosti bez preukázania faktov na nej uvedených, nie je možné považovať za dôkaz, na základe ktorého by bol dodávateľ - žalobca oprávnený pri dodaní tovaru uplatniť oslobodenie od DPH podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správne orgány pri výkone daňovej kontroly vychádzali z dokladov, písomností, evidencií a záznamov, podaní a informácií, ktoré boli poskytnuté zo strany žalobcu a informácií a dôkazov, ktoré si zabezpečili bez súčinnosti samotného žalobcu. Dokazovanie resp. voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázok, ktoré správca dane potrebuje objasniť. V daňovom konaní platí zásada prejednávacia, nie zásada vyhľadávacia. Podľa predložených medzinárodných nákladných listov viažucich sa k predmetným faktúram je ako príjemca tovaru a zároveň dopravca tovaru uvedená spoločnosť Nerseco, s.r.o.. Ako miesto vyloženia tovaru je uvedená vtedy platná adresa sídla spoločnosti Nerseco, s.r.o. a to Jiráskova 12, Brno. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 12.11.2014 M. H., ktorý bol konateľom predmetnej spoločnosti aj v apríli 2013 uviedol, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. využívala priestory na adrese Jiráskova 12, Brno len ako korešpondenčnú adresu na doručovanie pošty, na uvedenej adrese spoločnosť nemala personálne ani materiálne vedenie, ani kancelárske priestory, z ktorých by vykonávala riadiacu a podnikateľskú činnosť. Predmetný tovar sa mal podľa tvrdenia M. H. previesť a uskladniť vo firme pána A. v Slávkove u Brna. Za prenájom uvedených skladových priestorov spoločnosť Nerseco, s.r.o. neplatila, táto nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Prevoz tovaru do skladu v Slavkove u Brna mal vykonať pán H., na prepravu tovaru malo byť využívané jeho súkromné osobné motorové vozidlo Audi A6 s ev. č. BL902CL. Spoločnosti Nerseco, s.r.o. neboli účtované žiadne náklady spojené s využívaním týchto vozidiel, auto požičané od pána U. využívalo na základe ústnej dohody a za požičanie auta neplatil, pohonné látky do požičaného látka nakupoval na vlastný účet. Spoločnosti Nerseco, s.r.o. podľa tvrdenia pána H. nevznikli v súvislosti s prevozom a skladovaním tovaru v Slavkove u Brna žiadne daňové výdavky. Z dôvodu odovzdania dokladov spoločnosti Nerseco, s.r.o. novému konateľovi spoločnosti U. C. nevedel pán H. uviesť a preukázať to, komu bol nakúpený tovar následne predaný. Pán H. teda nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že predmetný tovar vyviezol zo Slovenskej republiky. 51. Aj podľa názoru súdu dôkazom na vyvezenie tovaru do Českej republiky nie je ani svedecká výpoveď p. U., ktorý len potvrdil bezplatné zapožičanie nákladného motorového vozidla s ev. č. BL902CL, ani svedecká výpoveď F. Y., ktorá potvrdila, že tovar bol predaný a odovzdaný pánovi H., konateľovi spoločnosti Nerseco, s.r.o. v sklade v Bratislave. K vystaveným dokladom o preprave tovaru resp. potvrdeniam o preprave tovaru mimo územia SR pán H. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že ich vypisoval v sklade v Bratislave. Spoločnosť Nerseco, s.r.o. síce písomne potvrdila prevzatie tovaru, že tento tovar na území iného členského štátu prepravila ale tieto skutočnosti nijakým spôsobom nezdokladovala a nedokázala preukázať. Zistenia správcu dane preto správne viedli k pochybnostiam o preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu, tieto pochybnosti sa žalobcovi nepodarilo odstrániť, pričom nemal sa obmedziť iba na overenie toho, či bol tovar odoslaný, ale mal sa uistiť, či bol aj tovar doručený na miesto určenia. K námietke žalobcu ohľadom skutočností uvedených v odpovedí na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií, aj správny súd poukazuje na to, že spoločnosť Nerseco, s.r.o. nepredložila správcovi dane žiadne doklady, preto nebolo možné celkovú sumu nadobudnutí tovarov z iného členského štátu deklarovanú spoločnosťou Nerseco, s.r.o. v priznaní DPH za apríl 2013 stotožniť s konkrétnymi dodávkami tovaru žalobcu, ktoré boli predmetom preverovaní správcu dane. K dôkazu žalobcu - tabuľka expedície tovaru na adresu sklad Hobby - maliarske potreby, Slavkov u Brna súd uvádza, že v uvedenej tabuľke sa uvádzajú dátumy odoslania tovaru v rozmedzí od 26.06.2013 do 31.07.2013, pričom správca dane neuznal oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru za obdobie apríl 2013, preto uvedený dôkaz v nadväznosti na výsledky vykonanej daňovej kontroly je vo vzťahu k predmetnému obdobiu bezpredmetný. Vo vzťahu k námietke žalobcu k dôkaznému bremenu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. súd uvádza, že ak daňový subjekt vo svojich podnikateľských aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť si svoju dôkaznú povinnosť a niesť dôkazné bremeno, toto bremeno následne neunesie, a preto znáša následok, ktorý je v tomto prípade neuznanie uplatneného oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným, že ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil - vyvrátil, inak nie je možné priznať nárok - v danom prípade nárok na oslobodenie od DPH. 52. Vo vzťahu k námietkam žalobcu vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-78/12 a C-494/12 súd uvádza, že ani nie je zrejmé, v akom rozpore by malo byť rozhodnutie žalovaného resp. správcu dane s uvedenými rozsudkami. 53. Vo vzťahu k námietkam žalobcu k neuznaniu žalobcom uplatneného oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe faktúr pre odberateľa SILVERTONE BUSINESS LTD, London správny súd uvádza: 54. Správca dane kontrolou preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu na základe špecifikovaných faktúr pre odberateľa SILVERTON BUSINESS LTD, London, United Kingdom. V odôvodnení rozhodnutia poukázal rovnako na rozsiahle dokazovanie vo vzťahu k preverovaniu tohto oslobodenia od DPH.. Na základe informácie a odpovede holandskej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii bolo zistené, že zo strany spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD, ako odberateľa žalobcu nebolo potvrdené prevzatie tohto tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Prevzatie preverovaného tovaru je na CMR predložených žalobcom potvrdené odtlačkom pečiatky CUSTOMS DOCUMENTATION SERVICES B.V., ale nebolo preukázané, že ide o osobou poverenú spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD na prevzatie preverovaného tovaru. Podľa dokladov získaných holandskou daňovou správou od účtovníka spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD mal byť preverovaný tovar nakúpený spoločnosťou SILVERTON BUSINESS LTD od žalobcu, ďalej predaný - dodaný do Českej republiky, a to spoločnosti KOLATREM TRADE s.r.o.. Táto spoločnosť je podľa vyjadrenia českej daňovej správy od januára 2013 nekontaktná, nepodáva žiadne daňové priznania. To, že bývalý účtovník spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD predložil zamestnancom holandskej daňovej správy vyššie uvedené faktúry bez akýchkoľvek príloh, bez ich zaevidovania v účtovníctve spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD a bez dokladov preukazujúcich zdanenie tejto transakcie v krajine odberateľa, nie je postačujúcou skutočnosťou na základe ktorej by bolo preukázané, že spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD bola oprávnená nakladať s preverovaným tovarom ako vlastník. Z dôvodu preverenia splnenia podmienok oslobodenia od DPH v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácie, ktorá sa týkala zahraničného odberateľa žalobcu, t. j. subjektu SILVERTON BUSINESS LTD. Českej správe sa s nikým zo spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD nepodarilo skontaktovať, spoločnosť BUSINESS LTD je anglická spoločnosť, ktorá v Holandsku nemá žiadnu presnú organizáciu, adresa sídla spoločnosti sa týka profesionálnej účtovnej kancelárie a registrácia tejto spoločnosti pre DPH bola dňa 09.09.2013 zrušená, pretože spoločnosť tam už dlhší čas nevykonáva žiadnu činnosť. Na základe uvedeného bolo ďalej zistené, že zo strany spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD, ako odberateľa žalobcu, nebolo potvrdené prevzatie tohto tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou. Vzhľadom na všetky výsledky šetrení správne orgány podľa názoru súdu správne konštatovali to, že bývalý účtovník spoločnosti SILVERTON BUSINESS LTD predložil zamestnancom holandskej daňovej správy vyššie uvedené faktúry bez akýchkoľvek príloh, bez ich zaevidovania v účtovníctve daňového subjektu a bez dokladov preukazujúcich zdanenie tejto transakcie v krajine odberateľa, nie je postačujúcou skutočnosťou na základe ktorej by bolo preukázané, že spoločnosť SILVERTON BUSINESS LTD bola oprávnená nakladať s predávaným tovarom ako vlastník. Samotnú existenciu príslušných faktúr bez preukázania faktov na nich uvedených, v tomto prípade bez preukázania, že preverovaný tovar bol skutočne dodaný osobe uvedenej na týchto faktúrach ako odberateľ - osobe identifikovanej pre DPH v Holandsku pod príslušným IČ DPH, nemožno považovať za relevantný dôkaz vlastníctva tovaru, ani práva ďalej s ním nakladať v pozícií vlastníka. V uvedenom prípade boli vážne dôvody domnievať sa, že nadobudnutie v rámci európskeho spoločenstva zodpovedajúcej dotknutému dodaniu by sa mohlo vyhnúť plateniu DPH v členskom štáte určenia. V takýchto prípadoch je členský štát odoslania v zásade povinný odmietnuť oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v prospech dodávateľa tovaru, aby sa zabránilo tomu, že toto dodanie nebude zdanené. Žalobca teda ani v uvedenom prípade nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH a závery plynúce z vykonaného dokazovania pred správcom dane a žalovaným správny súd považuje za správne a vyvoditeľné z predložených úvah správnych orgánov oboch stupňov. 55. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitostí rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku, odôvodnenie rozhodnutia dáva zároveň odpoveď na všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu v rámci konania. 56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, vzhľadom k tomu, že žalobca nebol úspešný účastník konania. Rovnako nebolo priznané právo na náhradu trov konania žalovanému, nakoľko neboli splnené podmienky ust. § 168 SSP (výnimočnosť). 57. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. .Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.