Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sa/29/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200345 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5018200345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, . M. XX T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 6. júla 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 22.03.2018 s poukazom na ust. § 65, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.) a podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.) zamietla žiadosť žalobcu z 03.02.2014 o priznanie starobného dôchodku od 03.02.2011. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sd/88/2015 zo dňa 16.11.2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2015 a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku z 03.02.2014 s povinnosťou vypočítať starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení ako aj zákona o sociálnom zabezpečení a následne tento krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o starobných, invalidných a pozostalostných dávkach. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca splnil podmienku nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pričom podmienky nároku na dôchodok posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením všetkých dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže. V zmysle § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. má žalobca možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku. 2. Žalovaný rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 06.07.2018 zamietol odvolanie žalobcu voči vyššie citovanému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňové správne rozhodnutie rešpektovalo vyslovený záväzný právny názor Krajského súdu v Žiline v rozsudku č.k. 25Sd/88/2015 zo dňa 16. novembra 2017, kedy prvostupňový správny orgán opätovne posúdil nárok žalobcu na starobný dôchodok. Žalovaný poukazuje na obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že žiadosťou spísanou 3. februára 2011 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 26.04.2007. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU- OSZ-40.922-16/2014-VZ zo dňa 27. januára 2014 a z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-40.992-7/SZ-2007 zo dňa 2. novembra 2007 vyplýva, že účastníkovi konania bol od 1. júla 2007 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z.. Suma starobného dôchodku účastníka konania bola útvarom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením všetkých dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Pre nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola účastníkovi konania zohľadnená všetka preukázaná doba. Na určenie sumy starobného dôchodku v súlade s § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov bola účastníkovi konania zhodnotená doba štúdia od 1. septembra 1967 do 31. augusta 1970 v III. kategórií funkcií, doba poistenia od 21 septembra 1970 do 31. marca 1971 v 111. kategórií funkcií, doba štúdia na vysokej škole od 1. októbra 1971 do 1. decembra 1973 v III. kategórií funkcií, doba poistenia od 7. marca 1974 do 8. apríla 1974 v 111. kategórií funkcií, doba základnej vojenskej služby od 1. októbra 1974 do 28. septembra 1976 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 1 októbra 1976 do 31. decembra 1999 v I. kategórií funkcií, služobný pomer v Policajnom zbore od 1. januára 2000 do 25. apríla 2007 v III. kategórií funkcií a doba po veku v služobnom pomere v Policajnom zbore od 26. apríla 2007 do 30. júna 2007. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. 62 rokov veku, ak zákon neustanovuje inak. Inak zákon č. 461/2003 Z.z. určuje dôchodkový vek postupom podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie spočíva aj v znížení vekovej podmienky potrebnej pre dovŕšenie dôchodkového veku. Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. účinného od 1. júla 2002, suma výsluhového dôchodku nesmie byt' nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Suma starobného dôchodku účastníka konania určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku. Teda podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdilo a sumu dôchodku aj so zohľadnením všetkých dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Podľa § 132 ods. 1 zákona č, 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I, kategórie funkcií. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. alebo najmenej 10 rokov v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., alebo c) 55 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., alebo d) 58 rokov, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I) zákona č. 100/1988 Zb. e) 60 rokov. Nakoľko účastník konania počas výkonu služby získal viac ako 25 rokov v I. kategórií funkcii, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55, rokov veku, dňa 26. apríla 2007. Vzhľadom na to, že účastník konania podmienku § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. splnil aj bez doby do 18. rokov veku, započítanie doby zamestnania (štúdia) pred 18. rokov veku nemalo žiadny vplyv na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výmer. Pre výmer starobného dôchodku bola účastníkovi konania v súlade s ustanovením § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov započítaná doba zamestnania (služby) od 18. roku veku do dňa priznania starobného dôchodku. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov, t. j. k 26. aprílu 2007 účastník konania splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky použilo pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb., posúdilo a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 zákona a sumy starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. by nebolo možné vykonať. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania splnil podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 9So/10/2012 a 1So/33/2014. Žalovaný na dôvažok uvádza, že iba v prípade, ak by existovala nejaká zostatková doba sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme, iba v takom prípade by bola Sociálna poisťovňa povinná v zmysle ustálenej súdnej praxe vypočítať celú teoretickú výšku dôchodku a tú krátiť vzhľadom na pomer zostatkovej doby sociálneho poistenia k celkovej dobe sociálneho poistenia a tento skrátený dôchodok priznať účastníkovi konania. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu neopodstatnená. Žalobca získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia po dovŕšení dôchodkového veku. Nakoľko však prvostupňový správny orgán nepriznal starobný dôchodok, nie je možné rozhodnúť ani o zvýšení starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po priznaní starobného dôchodku v súlade s ust. § 66 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov. Žalobca však má zachované právo v zmysle § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia získaného po dovŕšení dôchodkového veku požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok žalobcovi vypláca. 3. Voči vyššie citovanému rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu. Na úvod žalobca zdôrazňuje, že nikdy nežiadal o priznanie starobného dôchodku od 26.04.2007, ale žiadal priznať starobný dôchodok od 03.02.2011. Od 1. júla 2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ust. § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Z tohto dôvodu nemohla byť žalobcovi a ani nebola priznaná Ministerstvom vnútra SR dávka starobného dôchodku, ale dávka výsluhového dôchodku. Ak použilo Ministerstvo vnútra SR ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. pri výpočte výsluhového dôchodku, tak postupovalo v rozpore so zákonom č. 328/2002 Z.z.. Žalobca uvádza, že žalovaná nerešpektuje vyslovený záväzný právny názor Krajského súdu v Žiline v rozsudku zo 16. novembra 2017 č.k. 25Sd/88/2015. Sociálna poisťovňa žalobcovi nezapočítala obdobia zamestnania v civilnom sektore, čo je pre žalobcu poškodzujúce. Nezapočítala mu tzv. náhradné doby, čo sú doby pred nástupom do služieb Policajného zboru a ani doby, počas ktorých odvádzal odvody za roky 2011 až 2014 až doposiaľ, pretože zo svojho príjmu tieto odvody riadne odvádzal a stále odvádza. Je tak diskriminovaný oproti občanovi, ktorý nebol v služobnom pomere, ktorému žalovaná priznala a vypočítala starobný dôchodok a ak má starobný dôchodok započíta sa mu každý odpracovaný mesiac. Žalobca je diskriminovaný aj oproti osobám, ktoré boli zamestnané v Policajnom zbore a ich odchod do dôchodku nastal po platnosti a účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., pretože týmto osobám na základe ich žiadosti priznávala a doposiaľ priznáva dávky podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. Diskriminovaný je Sociálnou poisťovňou aj v tom smere, že okrem nepriznania dávky sa mu dávka nevalorizuje tak, ako osobám, ktorým túto dávku priznala. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenej správnemu súdu 26.09.2018, zotrváva na skutkových a právnych dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukazuje, že v žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 03.02.2014, ktorú vlastnoručne podpísal, je na strane 4 uvedenej žiadosti uvedený dátum od kedy žalobca žiada priznať starobný dôchodok, a to dátum od 26. apríla 2007. 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. 6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovený v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 13. novembra 2018. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 SSP a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 8. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek 26.04.2007 (ako 55-ročný), bol mu rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SRLZ-40.992-7/SZ-2007 zo dňa 02.11.2007 priznaný od 01.07.2007 výsluhový dôchodok podľa ust. § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.), pričom na určenie jeho sumy mu bola zhodnotená všetka preukázaná doba do 30. júna 2007 nasledovne: doba štúdia od 01.09. 1967 do 31.08.1970 v III. kategórii funkcií, doba poistenia od 21.09. 1970 do 31.03.1971 v III. kategórii funkcií, doba štúdia na vysokej škole od 01.10.1971 do 01.12.1973 v III. kategórii funkcií, doba poistenia od 07.03.1974 do 08.04.1974 v III. kategórii funkcií, doba základnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 28.09.1976 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.10.1976 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií, služobný pomer v Policajnom zbore od 01.01.2000 do 25.04.2007 v III. kategórií funkcií a doba v služobnom pomere v Policajnom zbore od 26.04.2007 do 30. 06.2007. Ministerstvo vnútra vychádzalo z porovnania sumy výsluhového dôchodku vypočítanej žalobcovi podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. a sumy starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. za použitia piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Z obsahu spisového materiálu mal správny súd preukázané, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume starobného dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z., pričom žalobcovi bola pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená celá preukázaná doba poistenia tak, ako je uvedené vyššie, teda celá doba služby ako aj celá doba civilného zamestnania do 30. júna 2007. Žalobcovi však doposiaľ nebola zohľadnená, a uvedené žalobca rovnako namieta, doba sociálneho poistenia za odpracované roky 2011 a nasledovné, kedy ako je medzi účastníkmi konania nesporné, žalobca odvádzal poistné na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne. Žalovaný je toho názoru, že pokiaľ bola žalobcovi pre nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená cela preukázaná doba poistenia, a to tak doba výkonu služby ako aj civilného zamestnania je potrebné jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietnuť, pričom za obdobie dôchodkového poistenia získané po dovŕšení dôchodkového veku mal žalobca požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku podľa ust. § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. Útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca, keďže Sociálna poisťovňa, ústredie starobný dôchodok nepriznala, nemôže rozhodnúť ani o jeho zvýšení. Krajský súd sa s uvedeným názorom žalovaného nestotožnil vychádzajúc z nasledovnej úvahy. 9. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, prípadne bez neho, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku. 10. V konaní mal správny súd preukázané, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.07.2007, ktorého suma však bola určená vo výške starobného dôchodku a prídavku k starobnému dôchodku podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb., pretože suma starobného dôchodku žalobcu určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku pre žalobcu výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku. Žalobcovi tak bol priznaný síce výsluhový dôchodok de iure, avšak v sume určenej podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa mu aj vypláca. Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta je upravený v § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.. V zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31.12.2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona (t.j. podľa zákona č. 100/1988 Zb.). 11. Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi rozhodnutím Ministerstva vnútra SR nebol priznaný starobný dôchodok. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších právnych predpisov. 12. Ďalej je potrebné uviesť, že z ust. 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. 13. Súčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). 14. V zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru tak podľa názoru správneho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). 15. Výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1So/163/2014 zo dňa 26.04.2016). 16. Vzhľadom na vyššie uvedené právno - teoretické postuláty možno konštatovať, že žalobca sa stal poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov. Nie je poberateľom starobného dôchodku, hoci výška výsluhového dôchodku bola v zmysle § 128 ustálená podľa skoršej právnej úpravy zákona č. 100/1988 Zb.. Žalobcovi priznaný a vyplácaný výsluhový dôchodok je bez ohľadu na spôsob určenia jeho výšky výsluhovým dôchodkom (obdobie rozsudok NS SR č.k. 9So/108/2012 zo dňa 27.11.2013). Priznanie tohto druhu dôchodkovej dávky tak nepredstavuje prekážku pre priznanie starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. Postupom uvedeným v bode 15 tohto rozsudku. Žalobca si podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku dňa 03.02.2014, kde ako dátum, od ktorého žiada dôchodok priznať uviedol 26. apríl 2007. V žalobe (okrem iného) namieta nezohľadnenie doby troch rokov spätne pred podaním žiadosti o priznanie starobného dôchodku, a to obdobia od roku 2011 a nasledovné. Na tomto mieste musí správny súd konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je v časti konštatovania „absencie tzv. zostatkovej doby“ sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme ktorá by mohla byť dôvodom pre priznanie starobného dôchodku nepreskúmateľné. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé a uvedené mal z obsahu administratívneho spisu preukázané aj správny súd, že všetky doby civilného zamestnania a služobného pomeru do 30. júna 2007 boli žalobcovi zhodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku. Žalovaný však v žalobou napadnutom rozhodnutí nijak nezdôvodňuje prečo obdobie po 30. júni 2007, za ktoré žalobca odvádzal poistenie na dôchodkové poistenie (žalobca žiadal o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému dôchodkového poistenia z dôvodu, že pre výsluhový dôchodok mu nebola zohľadnená doba za odpracované roky 2011 až 2014) nebolo zohľadnené na účely priznania starobného dôchodku ako tzv. zostatková doba, ktorú by bolo potrebné ďalej zhodnotiť vo všeobecnom systéme, vypočítať celú teoretickú výšku dôchodku a túto krátiť vzhľadom na pomer zostatkovej doby sociálneho poistenia k celkovej dobe sociálneho poistenia a takto skrátený dôchodok priznať žalobcovi. Je potrebné ozrejmiť, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé a zrozumiteľné aj pre laickú verejnosť, nielen pre erudované osoby rozhodnutia správnych orgánov produkujúce. 17. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť. 18. Pre bežnú zrozumiteľnosť a presvedčivosť žalobou napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné presvedčivo rozvinúť tú časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v ktorej žalovaný obdobiu po 30. Júni 2007 nepriznal relevanciu „zostatkovej doby“ a označil ju za „dobu po dovŕšení dôchodkového veku“. Pričom práve táto časť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bola vo veci rozhodujúca. Účastníkovi konania musí byť z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zrejmý rozdiel medzi uvedenými pojmami, rovnako je potrebné ozrejmiť v akých ustanoveniach právneho poriadku majú svoj základ a akú relevanciu má ich rozlíšenie vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku. 19. Odhliadnuc od uvedeného považuje správny súd za potrebné pre úplnosť dodať, že záver žalovaného, podľa ktorého o zvýšení už priznaného dôchodku (v danom prípade výsluhového) za obdobie dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na dôchodok je príslušný orgán, ktorý výsluhový dôchodok vypláca, platí len pre prípady starobných dôchodkov dôchodcov, ktorí splnili všetky podmienky nároku na túto dávku (teda aj dovŕšenie veku podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.) pred 01.07.2002 (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/121/2015). 20. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd dospel k záveru, že v označenej časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie žalovanej zrušil s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 21. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii ust. § 175 ods. 1 vo väzbe na ust. § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia s poukazom na ust. § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.