Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 7Co/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220233 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117220233.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcov: 1/ K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, 2/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10 Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 36 863 017, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, neprijateľnosti zmluvnej podmienky, neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby a o ochrane práv spotrebiteľa, v tomto štádiu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného v rade 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 14Csp/92/2017-55 zo dňa 1. augusta 2017, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. L., pozemok KN-C parc. č. 1828 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, KN- C parc. č. 1829 - záhrady o výmere 245 m2, rodinný dom s. č. XXX, postavený na KN-C parc. č. 1828, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 2. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 07.07.2012 domáhajú určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 0425241053 zo dňa 24.06.2010, uzatvorenej medzi žalobcami v rade 1/ a 2/ a žalovaným v rade 1/, určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, vymazania žalobcov v rade 1/ a 2/ zo zoznamu dlžníkov a priznania finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 Eur. Posúdil návrh žalobcu v rade 1/ v kontexte predložených listinných dôkazných prostriedkov a dospel k záveru, že osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ako aj to, že tento právny vzťah vyžaduje dočasnú úpravu vo forme neodkladného opatrenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca v rade 1/ je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho majetkových práv, keďže vo veci samej sa spolu so žalobcom v rade 2/ domáha určenia neplatnosti zmluvy o úvere zo dňa 24.06.2010 pre neprijateľné zmluvné podmienky. Nariadením neodkladného opatrenia nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi sporovými stranami, pretože následky plynúce z neodkladného opatrenia žalovaného v rade 1/ ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným finančným zázemím a krytím, pre žalovaného v rade 2/ vykonávajúceho dobrovoľné dražby ako súčasť jeho podnikateľských aktivít, sú mizivé v porovnaní s reálnou hrozbou straty bývania pre žalobcu v rade 1/ a jeho rodinu. Samotná strata bývania je jedným z najvýznamnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (rozsudok ESĽP č. 19003/4A č. 27183/04). V práve európskej únie predstavuje právo na obydlie jedno zo základných práv zaručených článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice č. 93/13/EHS. Súdny dvor EÚ v tomto smere už poukázal na dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd mal k dispozícii neodkladné opatrenia umožňujúce prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľností zaťaženej hypotékou. V uvedenom smere bolo možné prijať záver o pravdepodobnosti nároku žalobcu v rade 1/, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a tiež osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. O náhrade trov súvisiacich s nariadením neodkladného opatrenia rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). 3. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný v rade 1/. Primárne namietal neprípustný zásah do práva na spravodlivý proces, ku ktorému došlo tým, že súd prvej inštancie mu s napadnutým rozhodnutím nedoručil ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ani žiadne jeho prílohy v zmysle ust. § 331 ods. 1 CSP. Ďalej má za to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zásadné zákonné predpoklady. Súd môže neodkladné opatrenie vydať iba ak je aspoň osvedčená danosť práva, t.j. vecná aktívna legitimácia žalobcu a osvedčenie, že uplatňovaný nárok nie je zjavne neopodstatnený. Musí sa teda zaoberať dôvodnosťou návrhu aj z hľadiska právneho posúdenia veci. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd predovšetkým úplne prehliadol, že bola splnená jediná relevantná zákonná podmienka pre začatie výkonu záložného práva, a to existencia splatnej zabezpečenej pohľadávky. Z listinných dôkazov pritom zreteľne zistil, že žalobcovia boli v dlhodobom omeškaní so splácaním úverového záväzku a z tohto dôvodu došlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti. Napadnutým rozhodnutím došlo k poskytnutiu neodkladnej ochrany bez toho, aby boli tvrdené a osvedčené čo i len základné skutočnosti týkajúce sa zriadenia a obsahu záložného práva. Neodkladné opatrenie nemožno nariadiť len na základe tvrdení žalobcov ak v danom prípade došlo k zákazu výkonu záložného práva bez toho, aby žalobcovia predložili aspoň zmluvu o jeho zriadení. Súd si nepoložil kľúčovú otázku, či je ktorékoľvek tvrdenie žalobcov vôbec spôsobilé kreovať právny stav, v ktorom žalovaný v rade 1/ nemá voči žalobcom žiadnu pohľadávku, a teda ani žiaden podklad na výkon záložného práva. Aj v prípade použitia hraničného výkladu o úplnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.06.2010, ktorý výklad, samozrejme rozhodne odmieta, by voči žalobcom mal prinajmenej zabezpečenú pohľadávku na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov titulom bezdôvodného obohatenia, na uspokojenie ktorej by mohli viesť výkon záložného práva. Napokon z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či sa žalobcami spochybnené zmluvné podmienky vôbec nejako premietajú do výkonu záložného práva a ak áno, či je takto neistá suma úverového záväzku žalobcov proporcionálna k celkovej výške ich záväzku. Súd prvej inštancie zlyhal v uvedení akejkoľvek konkrétnej skutočnosti, pre ktorú by mal byť výkon záložného práva vôbec neprípustný, a nijako nereflektoval, že konkrétnemu obsahu výroku nezodpovedá vonkoncom žiadna právna úprava. Prvotnou a jedinou príčinou začatia výkonu záložného práva bolo protiprávne správanie žalobcov, ktorí porušili zmluvné podmienky uzavretej zmluvy o splátkovom úvere. Zákon výslovne priznáva záložnému veriteľovi možnosť výkonu záložného práva v § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konkrétnom prípade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby v zmysle Zákona č. 527/2002 Z. z., pričom zdôrazňuje, že v spotrebiteľských právnych vzťahoch sa jedná o kogentne preferovaný a vyžadovaný spôsob výkonu záložného práva s poukazom na § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Nariadené neodkladné opatrenie ho ako záložného veriteľa a subjektu zabezpečovacieho právneho vzťahu fakticky zbavil oprávnenia vykonať záložné právo dobrovoľnou dražbou a je preto neprípustným a neústavným popretím zákonnej úpravy. Vonkoncom napokon neobstojí prístup napadnutého rozhodnutia, akoby iniciovaný výkon záložného práva predstavoval nejaký svojvoľný, jednostranný zásah do vlastníckeho práva žalobcu v rade 1/. Voľba konkrétnych majetkových hodnôt ako zálohu nebola predsa na strane banky. Boli to žalobcovia, ktorí navrhli nehnuteľnosti o nadobudnutie ktorých mali záujem a na kúpu ktorých im bol poskytnutý splátkový úver, ako zábezpeku za úverový záväzok, čoho výsledkom bolo uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva s jednoznačnou úpravou vzájomných práv a povinností. Výkon záložného práva nie je ničím iným ako privodením uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku. Poukazuje na to, že ústavný poriadok Slovenskej republiky neupravuje žiadne osobitné právo na obydlie. Ústava SR chráni výlučne nedotknuteľnosť obydlia, čo je absolútne odlišná právna kategória. Zo žiadnej z ústavnoprávnych a medzinárodných noriem teda nie je možné dovodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo na zotrvanie v určitom obydlí. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov. Fakt, že sa prípadne jedná o obydlie niektorého zo žalobcov, nemôže teda sám o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva ani jeho následného výkonu. Navyše žalobcovia akokoľvek procesne relevantne neosvedčili, že ide o nehnuteľnosti, ktoré sú ich obydlím. Navrhuje zmeniť napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu. 4. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ k odvolaniu žalovaného v rade 1/ uviedli, že sa stotožňujú s napadnutým rozhodnutím. Poukázali na to, že spotrebiteľovi podľa platnej právnej úpravy súd priznal najvyšší stupeň ochrany v súlade s úniovým právom, inak by boli ohrozené práva všetkých spotrebiteľov členských štátov EÚ. Popierajú skutkové tvrdenia žalovaného a je viac ako irelevantné, aby žalovaný v rade 1/, ktorý ponúkol úver v rozpore so zákonom a dobrými mravmi teraz poukazoval na špekulatívne konanie občana, ktorý sa snaží hájiť svoje práva. Ako uviedol v žalobnom návrhu bol žalobca v rade 1/ podvedený, oklamaný, žiadna ústretovosť, len vyhrážanie sa a nátlak. Obrátiť sa na súd bolo jediné riešenie ako neostať s deťmi na ulici. K výške pohľadávky, ktorá je predmetom výkonu záložného práva namieta, že žalovaný v rade 1/ nikdy nepredložil relevantné dôkazy, že suma, ktorá je predmetom výkonu záložného práva je opodstatnená. Ak by bol správne informovaný o podmienkach úveru a všetkých zákonoch, ktoré sú tam uvedené, nikdy by nepristúpil k podpísaniu zmluvy, ktorá by ohrozila jeho život a doslova a do písmena laicky povedané a napísané ho dostala na ulicu ako bezdomovca a aj celú rodinu. Na podporu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/260/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013. V predmetnej veci sa domáha neplatnosti zmluvných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa neprijateľné a jednou z nich je aj zosplatnenie úveru a tým ohrozené v spojení so záložným právom aj jeho jediné obydlie, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Prešov 19Co/44/2014, v ktorom bola vyslovená neplatnosť právneho úkonu. V tomto rozhodnutí bolo konštatované, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia, ktoré nie je možné meniť. S poukazom na uvedené navrhuje napadnuté uznesenie potvrdiť. 5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP") po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d/ CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 CSP a § 380 CSP, ktoré v zmysle § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 6. Odvolací súd sa podrobne oboznámil so spisovým materiálom vedeným k predloženej právnej veci a posúdením zisteného stavu dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade dôvodné a na bližšiu špecifikáciu dôvodov na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 7. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd na základe skutočností jemu známych po vykonaní zúženého dokazovania (na rozdiel od dokazovania v „klasickom“ konaní, v konaní o neodkladnom opatrení postačuje osvedčenie skutočností tvrdených navrhovateľom) dospeje k záveru, že je takýto zásah do právnych vzťahov potrebný. Hlavným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je existencia sporného právneho vzťahu, ktorý v danom prípade žalobcovia vyvodzujú zo stavu, keď žalovaný v rade 2/ vykonal úkony spojené s vykonaním dobrovoľnej dražby na základe žiadosti žalovaného v rade 1/. 8. Odvolací súd mal v danom prípade osvedčenú aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď zistil, že žalobca v rade 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností, žalovaný v rade 1/ podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorá sa vykonáva prostredníctvom žalovaného v rade 2/. K odvolacej námietke, že žalobcovia nepredložili k návrhu záložnú zmluvu je nutné poukázať na to, že podložili a osvedčili inými listinami (nesúhlas z 5.6.2017 s dobrovoľnou dražbou adresovaný žalovaným v rade 1/ a 2/, nesúhlas so zosplatnením úveru a protizákonného konania výkonu záložného práva, stanovisko žalovaného v rade 1/ z 16.6.2017, list ombudsmana žalovaného v rade 1/ z 1.6.2017, znalecký posudok č. 95/2017 pre účely dobrovoľnej dražby vykonávanej žalovaným v rade 2/, výzva žalovaného v rade 2/ z 10.4.2017 na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby, oznámenie žalovaného v rade 1/ z 19.1.2017 o začatí výkonu záložného práva), že skutočne sa záložné právo vykonáva vo vzťahu k úverovej zmluve, ktorej neplatnosti sa domáhajú vo veci samej, ako aj určenia neprijateľných podmienok. Napokon uvedené samotný žalovaný v rade 1/ túto skutočnosť ani nepoprel. 9. Pokiaľ ide o ustálenie, či žalovaný v rade 1/ má pohľadávku a v akej výške voči žalobcom bude predmetom preskúmavania až vo veci samej. Nariadením neodkladného opatrenia bola poskytnutá ochrana iba do rozhodnutia vo veci samej, aby napokon samotným výkonom záložného práva nevznikol ťažko napraviteľný stav. Jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti úverovej zmluvy a neprijateľnosti zmluvných podmienok tejto úverovej zmluvy, ktoré môžu mať vplyv na výšku pohľadávky žalovaného v rade 1/ voči žalobcom, preto je namieste, aby sa do rozhodnutia vo veci samej nepokračovalo vo výkone záložného práva. 10. Odvolací súd zastáva názor, že nariadeným neodkladným opatrením nedochádza k neprimeranému zásahu do právnych vzťahov medzi stranami sporu, nakoľko následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného v rade 1/ ako finančnej inštitúcie s neporovnateľným finančným zázemím a krytím v porovnaní s hrozbou straty bývania pre žalobcu v rade 1/ a jeho rodinu sú zanedbateľné, tak ako na to správne poukázal súd prvej inštancie. Že sa jedná o obydlie žalobcu v rade 1/ mal súd osvedčené tým, že žalobca v rade 1/ má evidovaný trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorá je dotknutá výkonom záložného práva. 11. Je tiež potrebné dodať, že pokiaľ slovenská právna úprava výkonom záložného práva umožňuje uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly, zabúda na princíp efektivity a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok nakoľko vykonanie záložného práva v podobe dobrovoľnej dražby sa vymyká spod kontroly súdu, o výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ. Nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny exekútor, ale podnikatelia, ktorých nestrannosť nie je daná, nakoľko vyplýva z ich postavenia ako podnikateľov, ktorí konajú zo zákona za účelom dosiahnutia zisku. Záložca je počas celého trvania záložného práva vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, plní na účely výkonu záložného práva funkciu „exekučného titulu“ s priamym dosahom na ústavné práva žalobcu. Nesporne ďalším nakladaním s nehnuteľnosťou by mohlo dôjsť ku vzniku ďalších škôd aj tretím subjektom, ktorí by mohli v rámci dražby kúpiť spornú nehnuteľnosť. 12. Odvolacia námietka, že žalovanému spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia nebola doručená žaloba s prílohami v zmysle ust. § 331 ods. 1 CSP bola opodstatnená. Uvedená procesná vada však bola následne odstránená, keď žaloba bola doručený dňa 18.12.2017 jeho právnemu zástupcovi. Nie je však ani možné konštatovať, že sa jednalo o procesnú vadu, ktorá by mala vplyv na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13. S prihliadnutím na uvedené, keď boli podľa odvolacieho súdu splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň v situácii, keď žalovaný v rade 1/ nepreukázal nemožnosť, nedôvodnosť či neúčelnosť jeho nariadenia, napadnuté uznesenie zo všetkých vyššie uvedených dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 14. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, nakoľko sa s prihliadnutím na žalobu vo veci samej nejedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Momentálne vedené konanie o neodkladnom opatrení bude tvoriť len procesné štádium konania vo veci samej a o nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej. 15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)