Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/45/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200167 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200167.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Nory Tomkovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: MDEK, s.r.o., so sídlom Rázusova 542/3, 976 67 Závadka nad Hronom, IČO: 44 733 348, právne zastúpený JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka, so sídlom Ul. M. G. X, XXX XX N. N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 100568290/2018 zo dňa 16.03.2018, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina (orgán dozoru) vykonal vrámci vyhľadávacej činnosti zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona o hazardných hrách dňa 14.08.2017 v čase od 10:00 hod. do 11:10 hod. dozor nad hazardnými hrami v prevádzke žalobcu Retro, Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo. V čase výkonu dozoru boli v prevádzke žalobcu umiestnené hracie zariadenia - Kvízomaty „APOLLO GAMES“ v celkovom počte 8 kusov, z toho 1 kvízomat bol mimo prevádzky a na stene v miestnosti s hracími zariadeniami boli umiestnené „Pravidlá Klubu SOJDO CLUB BIG STAR“, z ktorých orgán dozoru vyhotovil fotodokumentáciu. Počas výkonu dozoru sa zamestnanci orgánu dozoru zúčastnili hry na kvízomate s výrobným č. AP1TJ0017476, po vhodení vkladu 1,00 Eur do kvízomatu bol vklad pripísaný ako kredit a z ponuky na obrazovke bola zvolená konkrétna hra „Pandora“ a následne zamestnanci orgánu dozoru stanovili výšku vkladu do súťaže (cena za otázku) v minimálnej hodnote 0,20 Eur (maximálna výška vkladu do súťaže je 10,00 Eur). Skutočnosti zistené v rámci vyhľadávacej činnosti orgán dozoru spísal - zápisnica z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017. Orgán dozoru presne a podrobne opísal priebeh hry na kvízomate v zápisnici z vyhľadávacej činnosti a dospel k záveru, že hra na kvízomatoch žalobcu je hazardnou hrou definovanou v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písm. a) až h), ale spĺňa podmienky ustanovené v ods. 1 tohto ustanovenia, podľa ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, môže získať výhru pri splnení vopred určených podmienok a výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Tento výsledok nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Vzhľadom na preukázané zistenia, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona o hazardných hrách orgán dozoru konštatoval, že žalobca svojim konaním, keď prevádzkoval 8 kvízomatov porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách. Na základe zistených skutočností zaprotokolovaných v zápisnici z vyhľadávacej činnosti začal orgán dozoru správne konanie vo veci uloženia predmetnej sankcie a v súlade s § 18 Správneho poriadku zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 04.10.2017, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 20.10.2017. Napriek tomu, že žalobca predmetné upovedomenie prevzal dňa 20.10.2017, orgánu dozoru vo veci začatého správneho konania v stanovenej lehote žiadne vyjadrenie nedoručil. Orgán dozoru následne dňa 23.11.2017 vydal rozhodnutie č. 102449626/2017, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona za porušenie § 3 ods. 3 zákona. Rozhodnutie orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017 bolo doručené žalobcovi dňa 10.12.2017. Voči rozhodnutiu zo dňa 23.11.2017 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. 2. Žalovaný ako odvolací orgán posúdil v odvolaní žalobcom uvedené námietky ako nedôvodné, nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto ho rozhodnutím č. 1000568290/2018 zo dňa 16.03.2018 potvrdil. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že vyhľadávacou činnosťou, z ktorej bola spísaná zápisnica zo dňa 22.08.2017 vypracovaná orgánom dozoru a tiež z rozhodnutia orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017 vyplynulo, že výška odmeny za správnu odpoveď na kvízomatovú otázku na kvízomate s výrobným č. AP1TJ0017476 umiestnenom v prevádzke žalobcu Retro, Hviezdoslavovo námestie 213, Námestovo nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky alebo od jej obtiažnosti tak, ako to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e), ale od kombinácie určitých symbolov na obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočením sa všetkých valcov so symbolmi), to znamená od náhody. Orgán dozoru pri vydávaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zákona o hazardných hrách v súlade so správnym poriadkom, a skutkový stav zistil a odôvodnil dostatočne, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami dozorovaného subjektu (žalobcu), ktorý na základe skutočností uvedených v rozhodnutí svojim konaním nespochybniteľne porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, za čo mu orgán dozoru správne vyrubil pokutu vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16.03.2018 podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol, že obe rozhodnutia (žalovaného aj orgánu dozoru) sú založené na nesprávnom a nedostatočnom zistení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení veci, pri ktorom správne orgány nad rámec svojich kompetencií, ako aj technických schopností a znalostí dospeli k záveru, že kvízomaty nachádzajúce sa v prevádzke žalobcu Retro v Námestove majú predstavovať hazardné hry. Priebeh hry však popísali účelovo, sčasti nepravdivo. Softvér kvízomatu je nastavený tak, že sa vždy najprv zobrazí kvízová otázka spolu s jej hodnotou a až následne sa zastavia roztočené symboly na obrazovke. Rozloženie symbolov po ich zastavení, nemá absolútne žiadny vplyv na výšku odmeny za kvízovú otázku. Kvízovú otázku spolu s jej hodnotou účastník súťaže pozná vopred a v každom momente môže súťaž ukončiť. To, či sa suma hodnoty za otázku účastníkovi súťaže pripíše do kreditu alebo sa jeho kredit o túto hodnotu zníži, závisí výlučne od toho, či konkrétnu otázku zodpovie správne alebo nesprávne. Ak účastník súťaže odpovie na otázky správne, výhra sa mu vždy pripíše do kreditu. Ak neodpovie na žiadnu otázku správne, nevyhrá nič. Žiadna náhoda ani zobrazenie symbolov na obrazovke mu neumožnia bez správneho zodpovedania otázok získať akúkoľvek výhru, a teda výsledok hry neovplyvnia. Výhru je možné získať výlučne na základe správnych odpovedí na položené otázky. Nezávislosť výsledku hry od grafického zobrazenia symbolov na obrazovke potvrdzuje už to, že celú hru je možné hrať bez toho, aby sa tieto symboly na obrazovke vôbec zobrazovali. Hru je možné hrať aj bez zobrazovania symbolov na obrazovke, o ktorých píšu správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Pokiaľ ide o to, že niekedy hodnota otázky bola nižšia než vklad do hry, závisí aj od náročnosti otázky, v tom prípade hodnota otázky bola niekoľkonásobne vyššia ako vklad do hry. Účastník súťaže vždy vedel hodnotu otázky vopred a vedel si ju porovnať s výškou vkladu a v ktoromkoľvek okamihu mal možnosť hru ukončiť. Je preto nepochopiteľné, prečo orgán dozoru v rozhodnutí prvého stupňa, ako aj odvolací orgán v žalobou napadnutom rozhodnutí uvádzajú, že výsledok hry na kvízomate je závislý od vopred neznámej okolnosti. Výsledkom hry treba rozumieť, či daný hráč prehrá alebo vyhrá, prípadne akú sumu. Pri hre na kvízomate výhra alebo prehra závisí výlučne od toho, či účastník hry zodpovie položenú otázku správne alebo nie, t. j. závisí výlučne od jeho vedomostí. Výsledok hry tak nie je viazaný na žiadnu náhodu, ale ide o kvíz, ktorého výsledok je v plnej miere určovaný na základe preukázania vedomostí a schopností konkrétneho účastníka súťaže a od skutočnosti, ktorá mu je vopred známa (hodnota otázky). Pokiaľ účastník súťaže chce túto sumu vyplatiť ako výhru, musí dodatočne zodpovedať všetky odložené otázky alebo jednu náhradnú otázku, avšak s vyšším stupňom náročnosti. Zo znenia definície hazardných hier vyplýva, že „výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti“ Výsledok okolností alebo udalostí, ktorý určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.“ V súlade s § 3 ods. 4 písm. e) zákona o hazardných hrách nejde o hazardnú hru, žalobca teda nebol a nie je povinný mať udelenú alebo vydanú licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. Prevádzkovanie kvízov spočívajúcich v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností, je obsahovo zahrnuté vo voľnej živnosti žalobcu (prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a zábavných zariadení), čo je uvedené v zozname odporúčaných voľných živností zverejnenom na internetovej stránke Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Túto živnosť žalobca v relevantnom období mal zapísanú v predmete podnikania a mal na ňu vydané príslušné živnostenské oprávnenie. Kvízomat je pomerne zložité technické zariadenie so špecifickým softvérom. Výsledok hry žiadna náhoda neovplyvňuje a závisí výlučne od vedomostí účastníka hry. Ak sa aj zamestnanci orgánu dozoru domnievajú, že by výsledok hry mal byť čo i len sčasti ovplyvňovaný náhodnou okolnosťou alebo udalosťou, podľa žalobcu, nie sú odborne spôsobilí ani technicky vybavení na takéto posúdenie a prípadné určenie miery náhodilostí a vedomostí (keďže výsledok hazardnej hry podľa zákonnej definície musí byť úplne alebo v prevažnej miere závislý od náhody). Orgán dozoru má k dispozícií dokumentáciu zapožičanú žalobcom - technický posudok vypracovaný Elektrotechnickým inštitútom so sídlom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom, útvarom povereným Ministerstvom financií SR vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach, zo dňa 05.08.2016. Predmetom uvedeného technického posudku bolo posúdenie softvéru zariadenia „Kvízomat“, zhodného s tým, ktorý sa používa aj v konkrétnom kontrolovanom kvízomate, na ktorom hru vyskúšali zamestnanci dozoru v prejednávanom prípade. Tento posudok bol žalobcovi predložený spoločnosťou, od ktorej nadobudol softvér použitý v ním prevádzkovaných kvízomatoch. Žalobca zároveň poukázal na sumárny záver Elektrotechnického inštitútu so sídlom vo Varšave, skúšobného a kalibračného laboratória, útvaru povereného Ministerstvom financií SR vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach zo dňa 05.08.2016. Uvedené skutočností a dokumenty boli správnemu orgánu známe aj z jeho úradnej činnosti, aj z iných administratívnych spisov. Je nepochybné, že kontrolované zariadenie (kvízomat) nespĺňa prvky hazardnej hry, a preto žalobca nebol a nie je povinný mať udelenú licenciu na prevádzkovanie hazardných hier. Neporušil tak § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, pretože hazardné hry neprevádzkoval a ani neprevádzkuje. K citovaným dokumentom sa správne orgány nijako nevyjadrili a pri svojom rozhodovaní ich nijako nezohľadnili. V priebehu výkonu dozoru žalobca navrhoval správnemu orgánu, aby v prípade, že napriek všetkému uvedenému má pochybností o tom, že hra na kvízomate nie je hazardnou hrou, vykonal, resp. požiadal o vykonanie testovania softvéru týchto zariadení štátnou skúšobňou. Ak má teda správny orgán pochybnosť o tom, že výsledok hry na kvízomate je závislý od vedomostí účastníka, alebo o tom, či konkrétne kontrolované zariadenie používa softvér založený na vedomostnej hre, nie na náhode, bol povinný skutkový stav riadne preskúmať za použitia všetkých dostupných prostriedkov, minimálne sa má vysporiadať s návrhmi na dokazovanie navrhovanými žalobcom a nie určiť, že podľa jeho názoru ide o hazardnú hru. Zásadu voľného hodnotenia dôkazov nemožno zamieňať s ľubovôľou správneho orgánu. Správny orgán, resp. jeho zamestnanci nie sú odborne spôsobilí a technicky vybavení na to, aby posudzovali mieru náhodilosti či vedomosti na pozorovanom technickom zariadení a jeho softvéru. Takéto skutočnosti, ak má správny orgán o nich pochybností, by mal posudzovať predovšetkým znalec, resp. na to určená štátna skúšobňa. Ak uvedené riadne nezisťoval a neposudzoval správny orgán prvého stupňa, mal tak urobiť odvolací správny orgán na základe podaného odvolania žalobcu. Podľa žalobcu je napadnuté rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, nakoľko odvolací orgán priebeh hry vlastne vôbec nepreveril, testovanie štátnou skúšobňou navrhované žalobcom ešte pred orgánom prvého stupňa nevykonal, bez ďalšieho len skopíroval skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Okrem toho hru vykonali zamestnanci prvostupňového orgánu len na jednom z kvízomatov umiestnených v dotknutej prevádzke, ale výsledky aplikovali aj na ďalších 7 zariadení tam umiestnených, bez toho, aby aj na týchto skúmali, či ide o vedomostnú súťaž alebo hazardnú hru, aj túto skutočnosť zohľadňovali pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky. Odvolací správny orgán spáchanie správneho deliktu len skonštatoval, ale nevysporiadal sa s námietkou žalobcu uvádzanou v ním podanom odvolaní, že správne orgány rozhodli o uložení sankcie bez toho, aby uznali žalobcu zodpovedným za porušenie povinností, že na uloženie sankcie nebola splnená požiadavka zodpovednosti za správny delikt. Žalobca poukázal aj na dozor vykonaný v prevádzke BAR SENÁTOR v Tvrdošíne, kde príslušní zamestnanci dozoru pri kontrole iných zariadení tiež zistili, že v kontrolovanej prevádzke boli umiestnené kvízomaty (zhodné s kvízomatmi v prevádzke Retro v Námestove) v rámci svojej činnosti vykonávali vyhľadávaciu činnosť vyskúšali aj hru na kvízomate. Ich zistenia boli také, že k výhre na kvízomate mohli dospieť výlučne správnym zodpovedaním otázok, a preto kvízomat za hazardnú hru nepovažovali. Z uvedenej činnosti, nakoľko k nej došlo len náhodne pri výkone dozoru iných prístrojov, nebola vyhotovená písomná správa. Dozor vykonával zamestnanec pán M. S. z Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín, ktorého na základe zváženia súdu žalobca navrhuje vypočuť ako svedka. Podľa žalobcu je neprípustné, aby správny orgán posudzoval technické parametre elektronického zariadenia - kvízomatu, senzorickým pozorovaním. Správny orgán si mal pri overení kritéria náhodilosti kvízomatov vyžiadať znalecký posudok, prípadne zvoliť také dôkazné prostriedky, ktoré majú oporu v zákonnej úprave a ktorých by bol účastný aj žalobca. Správne orgány si bez ďalšieho urobili záver o predbežnej odbornej otázke týkajúcej sa elektrického zariadenia zjavne nad rámec svojich odborných možností, pričom v rozpore s § 40 ods. 1 správneho poriadku nerešpektoval, že túto otázku už posúdil kompetentný orgán (Elektronický inštitút vo Varšave). Vzhľadom na nevysporiadanie sa správnych orgánov s návrhmi na dokazovanie a argumentmi žalobcu, napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové správne rozhodnutie, sú nepreskúmateľné, nemajú Ústavou Slovenskej republiky požadovanú kvalitu rozhodnutia a porušujú ústavné práva žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu. Z týchto dôvodov sa žalobca domáha súdnej ochrany. Žalobou žiadal, aby súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 16.03.2018 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 23.11.2017 v celom rozsahu zruší zároveň, aby v zmysle § 167 a nasledujúce SSP priznal žalobcovi náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ako odvolací orgán námietky žalobcu uvedené v odvolaní posúdil ako nedôvodné a nezakladajúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, preto ho rozhodnutím č. 1000568290/2018 zo dňa 16.03.2018, voči ktorému podal žalobca žalobu potvrdil. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu ohľadne nesprávneho a nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, pri ktorom podľa názoru žalobcu správne orgány konali nad rámec svojich kompetencii, ako aj technických schopností a znalostí, keď dospeli k záveru, že hra na kvízomatoch nachádzajúcich sa v prevádzke žalobcu Retro v Námestove je hazardnou hrou len na základe jednej hry, ktorú si zamestnanci orgánu dozoru vyskúšali na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476. Žalovaný má za to, že hrou na uvedenom zariadení bolo preukázané, že prevádzkovanie tzv. „kvízomatov“ dozorovaným subjektom je hazardnou hrou podľa § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách a nie kvízom spočívajúcim v odpovediach na otázky, po preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona, tak ako to v žalobe tvrdí žalobca. Vyhľadávacou činnosťou, z ktorej bola spísaná zápisnica zo dňa 22.08.2017 vypracovaná orgánom dozoru a tiež z rozhodnutia orgánu dozoru zo dňa 23.11.2017 vyplynulo, že výška odmeny za správnu odpoveď na kvízomatovú otázku na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476 umiestnenom v prevádzke žalobcu Retro v Námestove, nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky alebo od jej obtiažnosti tak, ako to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e), ale od kombinácie určitých symbolov na obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočením sa všetkých valcov so symbolmi), to znamená od náhody. Podľa žalovaného spustenie hry, či už s vizualizáciou alebo bez nej nemá vplyv na orgánom dozoru zistené a v zápisnici z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017 uvedené skutočností. Orgán dozoru presne a podrobne opísal priebeh hry na kvízomate, na základe čoho dospel rovnako ako žalovaný k záveru, že pri hre na kvízomatoch žalobcu ide o hazardnú hru definovanú v § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách, ktorá nie je hazardnou hrou podľa písm. a) až h), ale spĺňa podmienky ustanovené v ods. 1 tohto ustanovenia, podľa ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru pri splnení vopred určených podmienok a výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo vopred neznámeho výsledku, určitej okolnosti alebo udalosti. Vzhľadom na preukázané zistenia, podľa ktorých žalobca prevádzkoval hazardné hry, na ktoré nebola udelená alebo vydaná licencia podľa zákona o hazardných hrách žalovaný konštatoval, že žalobca svojim konaním, keď prevádzkoval 8 kvízomatov, porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého je prevádzkovanie hazardnej hry možné iba na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa zákona o hazardných hrách a za podmienok stanovených týmto zákonom. Výška odmeny za správnu odpoveď na kvízomatovú otázku na kvízomate žalobcu umiestnenom v prevádzke žalobcu Retro, Námestovo, nezávisela od vedomostnej úrovne danej otázky, alebo od jej obtiažnosti tak, ako to vyžaduje zákon o hazardných hrách v § 3 ods. 4 písm. e) ale od kombinácie určitých symbolov na obrazovke po skončení jednotlivej hry (dotočení vo všetkých valcoch so symbolmi), t. j. od náhody. Ohľadne námietky žalobcu o nevyskúšaní hry aj na ďalších zariadeniach a neporovnania priebehu hry na týchto zariadeniach s hrou vyskúšanou na kvízomate s výrobným číslom AP1TJ0017476 považuje žalovaný za neopodstatnenú, nakoľko zo zápisnice z vyhľadávacej činnosti zo dňa 22.08.2017 je zrejmé, že orgán dozoru má skutkový stav zistený dostatočne a že v čase výkonu dozoru bolo v prevádzke žalobcu umiestnených 8 hracích zariadení „APOLLO GAMES“, z toho bolo jedno zariadenie mimo prevádzky. Nakoľko sa jednalo o rovnaké zariadenia, len s inými výrobnými číslami, nebol dôvod, aby orgán dozoru skúšal a porovnával hru aj na ostatných zariadeniach. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že výsledok hry žiadna náhoda neovplyvňuje a že závisí výlučne od vedomostí účastníka hry, poukazujúc na technický posudok vypracovaný Elektrotechnickým inštitútom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom a útvarom povereným Ministerstvom financií vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach zo dňa 05.08.2016, ku ktorým sa správne orgány nijako nevyjadrili, žalovaný uviedol, že skutočnosť, či sa jedná o hazardnú hru alebo nie, posudzuje orgán dozoru a žalovaný výlučne podľa zákona č. 171/2005 Z. z. a nie je v ich kompetencii to posudzovať na základe rôznych technických posudkov. Pokiaľ žalobca poukázal na dozor vykonaný v prevádzke BAR SENÁTOR v Tvrdošíne, kde príslušní zamestnanci orgánov dozoru pri kontrole iných zariadení tiež zistili, že v kontrolovanej prevádzke boli umiestnené kvízomaty (zhodne s kvízomatmi v prevádzke Retro v Námestove) a v rámci svojej povinnosti vykonávať vyhľadávaciu činnosť vyskúšali aj hru na kvízomate, ich zistenia však boli také, že k výhre na kvízomate mohli dospieť výlučne správnym zodpovedaním otázok, a preto kvízomat za hazardnú hru nepovažovali - žalovaný uviedol, že sa k uvedeným tvrdeniam žalobcu nevie vyjadriť, nakoľko výkon dozoru sa týkal iného dozorovaného subjektu a iných prístrojov, navyše bez vyhotovenia písomnej správy z výkonu dozoru. Žalovaný však nemal námietky ohľadne prípadného vypočutia ako svedka zamestnanca orgánu vykonávajúceho dozoru M. S.. Žalovaný trvá na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a súdu navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. 5. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 194 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v zmysle žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že podaná správna žaloba nie je dôvodná. Vo veci súd stanovil termín pojednávania na 20.02.2019, ktorého sa zúčastnil konateľ žalobcu - Mgr. Sojčák a jeho právna zástupkyňa. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach a zdôraznila, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, hra prevádzkovaná žalobcom nie je v žiadnom prípade hazardnou hrou, pretože žalobca nebol povinný a ani nie je povinný mať udelenú alebo vydanú licenciu na prevádzkovanie hazardnej hry, a teda z jeho strany nedošlo k spáchaniu žiadneho správneho deliktu a nemožno mu teda za to uložiť ani žiadnu sankciu. Mgr. Sojčák, konateľ žalobcu uviedol, že kontrolu na zábavných zariadeniach mu vykonal aj zamestnanec Daňového úradu Dolný Kubín Ing. T., ktorý pri skúšaní zábavného zariadenia prišiel k tomu, že to hazard nie je, takže z toho neurobil ani záznam. Takže on s týmito zariadeniami prišiel s vedomým, že to hazard nie je, čo ani nebol, alebo aj teraz čo bolo medializované ohľadne iných zariadení, tak až teraz novým zákonom, ktorý platí od 01.03.2019, daňový úrad aj Finančná správa SR uznali, že kvízomaty nie sú hazard. Uložená pokuta vo výške 40.000,00 Eur ho totálne zruinovala, zahraničný partner od neho odstúpil, ešte mu dlží nejaké peniaze. Žalovaný nevykonal žiadne skúmanie týchto zariadení, on im dával jedno zariadenie, nech ho zoberú do štátnej skúšobne, aby preukázal, že tam nie sú splnené tie dve podmienky, že nesmie byť náhoda nad 50% a že udalosť dopredu nesmie byť známa. Oni tieto dve podmienky nespĺňali, aby to bol hazard. Žalovaný sa však k tomu nevyjadril. 6. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo sankciách za iné podobné protiprávne konanie. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o HH“), hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Hazardnou hrou je aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych správ na geografické čísla1ab) alebo na čísla účastníkov mobilnej siete vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením účasti v hre. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. 1ab) § 2 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Podľa § 3 ods. 3 zákona o HH, hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona, za podmienok ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce, na ktoré sa uplatňuje § 58m ods. 20 a pri hazardných hrách prevádzkovaných v herni možno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 len na území obce, na ktorom v týchto budovách jej umiestnenie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d); zostavenie, podanie alebo vybavenie petície1ac) podľa § 10 ods. 6 nie je dôvodom na neudelenie individuálnej licencie. Propagovať hazardnú hru, na ktorú bola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, možno len v súlade s týmto zákonom, podmienkami prevádzkovania hazardnej hry ustanovenými týmto zákonom a určenými v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a so schváleným herným plánom, pričom propagovanie tejto hazardnej hry je dovolené, len ak je prevádzkovaná za podmienok podľa prvej vety. Prevádzkovať hazardnú hru a propagovať hazardnú hru, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona, sa zakazuje. 1ac) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 4 písm. e) zákona o HH, za hazardné hry sa nepovažujú kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručnosti, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručnosti. Podľa § 36 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať. 7. Podľa žalobcu bolo nutné, aby prítomnosť prvku náhody v posudzovaných hrách hraných na žalobcom prevádzkovaných technických zariadeniach posúdil znalec. Súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil. Skúmanie znalca nie je potrebné za situácie, pokiaľ by mal odpovedať na otázku, k posúdeniu ktorej nie je potrebné odborných vedomostí alebo postačia odborné znalosti správneho orgánu, prípadne pokiaľ si také odborné posúdenie môže správny orgán opatriť zo strany iného správneho orgánu. Presne o tento prípad ide v posudzovanej veci. Posudzované hry sú čo do pravidiel a priebehu pomerne ľahké, k pochopeniu ich fungovania nie sú potrebné žiadne špeciálne znalosti, je teda zrejmé, že fungovanie a princípy hry môže pochopiť každý bez zvláštneho vzdelania. Účastníci hry bez problémov hru pochopia, k pochopeniu hry nepochybne patrí zistenie, či o výhre hráča rozhodujú len jeho vedomostí, alebo či závisí i na náhode. Pokiaľ je hru schopný pochopiť každý, je bezpochyby schopný pochopiť ju tiež správny orgán, najmä keď ako správny orgán prvého stupňa v konaní vystupoval daňový úrad, ktorý je Špecializovaným finančným úradom s osobnou pôsobnosťou nad osobami prevádzkujúcimi hazardné hry alebo iné podobné hry, a to pre účely okrem iného k výkonu dozoru nad hazardnými hrami a inými podobnými hrami. Možno teda predpokladať, že zamestnanci daňového úradu, ktorí vykonávajú dozor nad hazardnými hrami a inými podobnými hrami sú schopní v prípade hry určenej bežnej verejnosti sami posúdiť, či je hra založená len na vedomostiach alebo je v nej obsiahnutý i princíp náhody, a nie je pritom potrebné sa zaoberať softvérom, či dokonca hardwarom posudzovaného zariadenia. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa ani žalovaný neporušili ustanovenie § 36 Správneho poriadku, keď k posúdeniu prítomnosti prvku náhody v hrách na žalobcom prevádzkovaných zariadeniach neustanovili znalca. Žalovaný sa dôkladne a bez logických rozporov vysporiadal s námietkami žalobcu i s jeho dôkaznými návrhmi vrátane odkazu na technický posudok vypracovaný Elektrotechnickým inštitútom so sídlom vo Varšave, skúšobným a kalibračným laboratóriom, útvarom povereným Ministerstvom financií vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach zo dňa 05.08.2016, predmetom ktorého bolo posúdenie softvéru zariadenia „kvízomat“ zhodného s tým, ktorý sa používa aj v konkrétnom kontrolovanom kvízomate, na ktorom hru vyskúšali zamestnanci dozoru v prejednávanom prípade. 8. Žalobca je presvedčený, že kvízomaty nachádzajúce sa v prevádzke žalobcu Retro v Námestovo nepredstavujú hazardné hry v zmysle zákona o hazardných hrách. 9. Pre posúdenie spornej otázky je nutné vychádzať z príslušných ustanovení zákona o hazardných hrách a vyložiť ich v zmysle účelu tohto zákona tak, aby ich výklad zodpovedal zmyslu regulácie hazardných hier a iných podobných hier v slovenskom právnom prostredí. Zákon o hazardných hrách v § 1 ods. 2 ustanovuje, že účelom tohto zákona je vo verejnom záujme vytvoriť podmienky na ochranu verejného poriadku pri prevádzkovaní hazardných hier a zabezpečenie spoločenskej kompenzácie rizík vyplývajúcich z prevádzkovania hazardných hier a účasti na nich. Pojem hazardné hry vymedzuje § 3 ods. 1 zákona tak, že hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určité podmienky. Hazardnou hrou je aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych správ na geografické čísla alebo na čísla účastníkov mobilnej siete vrátane ceny za volanie alebo za odoslanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením účasti v hre. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry. Uvedené ustanovenie možno chápať ako určitú generálnu klauzulu resp. legálnu definíciu pojmu „hazardná hra“. Zákonodarca následne v § 3 ods. 2 demonštratívnym (príkladným) výpočtom vymedzil hry, ktoré považuje za hazardné hry, ktoré možno podradiť pod generálnu klauzulu. Podľa § 3 ods. 2 písm. i) tohto zákona sú hazardnými aj hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písm. a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v ods. 1. Zákonodarca stanovil, že každú hru, ktorá napĺňa všeobecné kritéria uvedené v § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách možno považovať za hazardnú hru, súčasne však zvolenou legislatívnou technikou príkladným výpočtom vymedzil, ktoré hry, prípadne za akých okolností implicitne splňujú generálnu klauzulu. Nevyčerpal záväzne rozsah zákonom stanovenej definície (generálnej klauzuly) a vo zvyšku ponechal napr. na úvahe súdu, ktoré ďalšie hry možno v zmysle generálnej klauzuly považovať za hazardnú hru, či iné podobné hry regulované zákonom o hazardných hrách. U výslovne vymenovaných hrách naopak považoval všeobecné kritéria hazardnej hry vymedzené v § 3 ods. 1 zákona za splnené. Pokiaľ by hry uvedené v demonštratívnom výpočte § 3 ods. 2 zákona tieto všeobecné kritéria nespĺňali, tak by na ne zákon o hazardných hrách nemohol byť vôbec aplikovaný a ich vymedzenie v demonštratívnom výpočte by strácalo akýkoľvek zmysel. Generálna klauzula vo vzťahu k demonštratívnemu výpočtu nepochybne slúži i ako určitý korektív, pretože iste môžu existovať hry splňujúce všetky kritéria citovaného paragrafu, avšak im môže chýbať niektorý zo znakov generálnej klauzuly. U hier vymedzených v demonštratívnom výpočte zákonodarca predpokladal naplnenie generálnej klauzuly. Nemožno pritom zabudnúť na skutočnosť, že pokiaľ sa zákonodarca rozhodol regulovať určitý spôsob organizovania takýchto hier, bude zákon o hazardných hrách dopadať práve len na takto organizované hry s korektívom v podobe generálnej klauzuly. V tejto súvislosti je správny súd oprávnený len posúdiť, či možno právnu normu aplikovať na konkrétny posudzovaný prípad. V posudzovanom prípade sú naplnené všetky zákonom stanovené predpoklady pre aplikáciu citovaných ustanovení zákona o hazardných hrách. Hry na kvízomate sa zúčastní dobrovoľne každá fyzická osoba, ktorá zaplatí vklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje. Ďalej je splnená podmienka, že o výhre alebo prehre rozhoduje náhoda alebo predom neznáma okolnosť alebo udalosť uvedená prevádzkovateľom v hernom pláne. Zásadnou okolnosťou, ktorá tiež rozhoduje o výhre alebo prehre v posudzovanej hre, je podľa názoru správneho súdu, voľba prvej kvízovej otázky, ktorá je okolnosťou úplne závislou na náhode. Úvodná voľba otázky následne determinuje ďalšie chovanie hráča, ktoré je dané jeho vedomosťami. Správny súd nespochybňuje, že v posudzovanej hre hrajú vedomosti významnú úlohu, no pravdepodobnosť výhry nie je daná len vedomosťami hráča, ale tiež znením úvodnej otázky. Táto pravdepodobnosť sa mení v závislosti od zložitosti ďalších otázok, ktoré prichádzajú v rámci hry. Výklad žalobcu, že na hry, v ktorých je podiel náhody alebo vopred neznámej okolnosti nerozhodný, sa zákon o hazardných hrách nevzťahuje, a preto je nutné v každom konkrétnom prípade skúmať mieru náhody v hre, nie je udržateľný. Slovenský zákon o hazardných hrách na takéto skúmanie nedáva priestor. Zákon o hazardných hrách nikde nevymedzuje, aké percento náhody musí byť v hre zastúpené, aby ešte išlo o hazardnú alebo inú podobnú hru. Nie je stanovené, či sa má miera náhody vyskytovať v prevažnej alebo podstatnej miere. Určite však náhoda musí byť v hre prítomná, a to v miere nezanedbateľnej. Pre správnu aplikáciu zákona o hazardných hrách je nutné vnímať § 3 ods. 1 a ods. 2 vo vzájomných a neopomenuteľných súvislostiach. Pri naplnení podmienok § 3 ods. 2 písm. i) zákona o hazardných hrách sa na kvízomat zákon o hazardných hrách vzťahuje. Pri výklade spornej právnej otázky sa správny súd držal znenia zákona o hazardných hrách z rozhodného obdobia, ktoré vyložil, rovnako ako správne orgány jednoznačným spôsobom. Pokiaľ sa týka žalobcom predloženej správy poľskej univerzity, táto posudzovala predmetné zariadenie vo vzťahu k poľskému právu, čo žalovanému neprináleží hodnotiť. Podľa žalovaného sa preto žalobca dopustil vytýkaného konania - prevádzkovania hazardnej hry prostredníctvom technických zariadení bez povolenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré naplnili znaky správneho deliktu, a preto mu bola uložená pokuta, ktorej výška bola odôvodnená rozsahom činnosti a potencionálnou spoločenskou nebezpečnosťou činnosti žalobcu. 10. Správny súd považuje za správny záver žalovaného, že v hrách hraných na predmetných technických zariadeniach žalobcu je obsiahnutý okrem vkladu, ktorého návratnosť sa nezaručuje a výhry (oba tieto prvky neboli v konaní sporné), tiež prvok náhody rozhodujúci o výhre, ktorého prítomnosť je znakom hazardnej hry, a inej podobnej hry podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách. Tento prvok náhody je viditeľný v neznalosti hodnoty nasledujúcej otázky pred vložením vkladu a spôsobu pridelenia tejto hodnoty, ktorú hráč nemôže ovplyvniť; jeho vedomosti sú totiž bez významu, pokiaľ cena otázky je nižšia, ako ním vykonaný vklad, pretože keď odpovie otázku správne, prehráva. Náhodnosť hry koniec koncov vyplýva i priamo z návodu ku hre, zverejneného žalobcom. Na závere, že o výhre rozhoduje náhoda (okrem vedomostí, pokiaľ hráč otázky neignoruje) nič nemení ani posledný pokyn, podľa ktorého možno všetky nezodpovedané otázky zmeniť za jednu, k odpovedaniu ktorej je k dispozícií vždy správna nápoveda zaručujúca, že o výhru hráč nepríde; pokiaľ je náhodne a bez možnosti vplyvu zo strany hráča stanovená hodnota otázky, ktorá môže byť nižšia ako je vklad, potom i v tomto prípade výhra je faktickou prehrou a o výhre i tak rozhoduje náhoda. 11. Vzhľadom k tomu, že skutočnosti, na ktorých žalovaný postavil svoje rozhodnutie, vrátane zhora uvedeného popisu hry, neboli zo strany žalobcu spochybnené (sporná bola len prítomnosť prvku náhody v hrách), považuje správny súd skutkový stav ku dňu rozhodnutia žalovaného za dostatočne zistený, preto nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v zmysle požiadaviek žalobcu predložených v súdnom konaní (znalecký posudok, výsluch svedka M. S.).. 12. Prvostupňový správny orgán na základe vykonanej kontroly zistil prevádzkovanie predmetných technických zariadení žalobcu, v hre ktorých je prítomný prvok náhody, čo zistil zo samotnej hry, nakoľko výhra či prehra závisí na hodnote zodpovedanej otázky, stanovenej v závislosti na náhodne vygenerovaných pozíciách symbolov v rámci valcovej hry. Hry, hrané prostredníctvom žalobcom prevádzkovaného zariadenia, tak spĺňajú všetky kritéria hazardnej hry, vyplývajúce z § 3 zákona o hazardných hrách. Za tejto situácie žalovaný správne posúdil postup žalobcu, ktorým je prevádzkovanie bez povolenia Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako konanie v rozpore s ustanovením § 12 písm. d) a § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, podľa ktorého hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona, za podmienok ustanovených týmto zákonom a určených v individuálnej licencii alebo všeobecnej licencii a pri dodržaní povinností podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardnej hry. Žalovaný toto konanie správne posúdil ako správny delikt podľa ustanovenia § 56 ods. 1 písm. k) zákona o hazardných hrách a uložil žalobcovi pokutu. Výherné hry typu KVÍZOMAT, ktoré sú založené na kombinácii náhodného a vedomostného princípu možno priradiť ku hazardným hrám. Tieto hry sú založené na kombinácii náhody a vedomosti, keď v prvej alternatíve sa ponecháva prebehnúť náhodný proces a potom sa pripojí proces, ktorého výsledok závisí od znalostí či postrehu hráča a v druhej alternatíve je hráč najskôr podrobený vedomostnému kvízu a v prípade jeho úspechu nasleduje náhodný proces, ktorého výsledok určuje výšku vyplatenej výhry. 13. Správny súd konštatuje, že technický posudok č. 173/OT/NBW/2016 zo dňa 05. augusta 2016 vypracovaný elektronickým inštitútom so sídlom vo Varšave, skúšobné a kalibračné laboratórium, útvarom povereným Ministerstvom financií vykonaním technických skúšok na výherných automatoch a zariadeniach, ktorý konštatuje, že testovaný automat alebo výherné zariadenie spĺňa požiadavky v právnych predpisoch upravujúcich podnikateľskú činnosť v oblasti hazardných hier v súlade s požiadavkami nariadenia Ministerstva financií zo dňa 09. marca 2012 o podrobných požiadavkách ohľadom registrácie a používania výherných automatov a zariadení (uverejnené v zbierke zákonov z 26. marca 2012, položka 312) posudzoval predmetné zariadenie vo vzťahu k poľskému právu, nebol povolený Ministerstvom financií Slovenskej republiky, teda absentuje (chýba) základná podmienka prevádzkovania hazardnej hry. 14. Podľa § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách, ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil ustanovenia tohto zákona, osobitných zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier, ... uloží pokutu za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona za prevádzkovanie hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona. Podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona o hazardných hrách, orgán dozoru uloží za správny delikt pokutu od 15.000,00 Eur do 500.000,00 Eur právnickej osobe, ktorá je dozorovaným subjektom podľa § 12 písm. d) za prevádzkovanie hazardnej hry, alebo za podieľanie sa na prevádzkovaní hazardnej hry, na ktorú nebola udelená alebo vydaná licencia podľa tohto zákona. 15. Orgán dozoru pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zákona o hazardných hrách a v súlade so správnym poriadkom, skutkový stav zistil a odôvodnil dostatočne, zaoberal sa všetkými podstatnými skutočnosťami a námietkami dozorovaného subjektu (žalobcu), ktorý svojim konaním nespochybniteľne porušil § 3 ods. 3 zákona o hazardných hrách, za čo mu orgán dozoru správne vyrubil pokutu vo výške 40.000,00 Eur na základe § 54 ods. 1 písm. f) zákona o hazardných hrách za správny delikt podľa § 56 ods. 1 písm. k) tohto zákona. Správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré okrem iného patrí aj sankcia (sankciovateľnosť). Tá znamená právo spájať s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahou správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. Je nevyhnuté, aby správny orgán odôvodnil nielen dôvod, pre ktorý ukladá sankciu, ale aj výšku uloženej pokuty. Pokuty nesmú byť ukladané ľubovoľne, ale v rámci správneho uváženia, ktoré správny orgán náležitým spôsobom odôvodní. Uložená pokuta má plniť úlohu výchovnú, ako i represívnu a postihovať za protiprávne konanie; preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Správny orgán mohol uložiť pokutu od 15.000,00 Eur do 500.000,00 Eur. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 40.000,00 Eur. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú, ako aj represívnu. Plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Vzhľadom na uvedené považuje správny súd výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú. 16. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žaloba je nedôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto nemá právo na náhradu trov konania. Rovnako náhrada trov konania nepatrí ani žalovanému v zmysle § 168 SSP, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.