Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/60/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200218 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200218.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Pavla Polku a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: WEGA Martin, v.o.s., so sídlom R. Viesta 4080/19, 036 01 Martin, IČO: 31 626 203, zastúpený advokátkou: Mgr. Andrea Šutovská, so sídlom V. XX, K., korešpondenčná adresa: A. L. XX, XXX XX X., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100738126/2018 zo dňa 13.04.2018, takto r o z h o d o l : Správny súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.06.2018, doručenou na krajský súd dňa 15.06.2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 100738126/2018 zo dňa 13.04.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina (ďalej len správca dane) č. 101954561/2017 zo dňa 13.09.2017. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil rozdiel dane žalobcovi v sume 22.589,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že počas daňovej kontroly jednoznačne preukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných dodávateľských faktúr, a teda reálnosť zdaniteľných plnení a to najmä: - predložením predmetných dodávateľských faktúr a dokladov o ich úrade, - akceptačnými protokolmi, - spárovaním dodávateľských faktúr s odberateľskými faktúrami, - vyjadreniami samotných spoločníkov daňového subjektu - Ing. Demčíka a Ing. Michalku zo dňa 31.01.2017 uvedenými v Zápisnici č. 100181004/2017 zo dňa 31.01.2017, v ktorých konkretizovali okolnosti zdaniteľného plnenia, - písomnými vyjadreniami spoločníkov daňového subjektu predloženými správcovi dane dňa 26.05.2017, v ktorých podrobnejšie rozpísali svoje predchádzajúce vyjadrenia na pojednávaní pred správcom dane, - čestným prehlásením bývalého konateľa dodávateľa obchodnej spoločnosti DAHN STAV s.r.o., Atlanta VR, s.r.o. pána Tibora Saitza, ktorý sa písomne vyjadril za dodávateľa DAHN STAV s.r.o. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 09.03.2017, doručenom správcovi dane dňa 10.03.2017, evidovanou pod č. 229762/2017 v tom zmysle, že všetky obchodné vzťahy medzi spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a WEGA Martin v.o.s. boli vykonané, odovzdané, vyfakturované a uhradené, hoci je toto čestné prehlásenie evidované v administratívnom spise z daňovej kontroly za rok 2014, avšak z jeho samotného obsahu nevyplýva, že by sa vzťahovalo len na obchodné vzťahy medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou DAHN STAV v roku 2014, - vyjadrením konateľa dodávateľa, obchodnej spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. Ing. Vladimíra Nečasa, ktorý uviedol, že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu, pričom tieto boli dodané subdodávateľsky a predmetné faktúry vyhotovil on sám, - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100410445/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 07.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti GAMO a.s., - zápisnicou Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100427127/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.03.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti GEMA, s.r.o., - zápisnica Daňového úradu Banská Bystrica číslo: 100243984/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 09.02.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti Elis plus, s.r.o., - zápisnica Daňového úradu Trnava číslo: 100193320/2017 o miestnom zisťovaní zo dňa 02.02.2017 o preverovaní odberateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti KIOS, a.s., - preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou žalobcu. V prípade, že mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov žalobcu, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu. Preto ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu, ale naopak v jeho prospech a nemožno ich vyhodnotiť tak, že by preukazovali, že zdaniteľný obchod nebol vykonaný. Záver správcu dane o tom, že spoločnosť DAHN STAV s.r.o. resp. aj obchodná spoločnosť BAMAT, s.r.o. (subdodávateľ) bol v čase daňovej kontroly žalobcu nekontaktný, svojim správaním neumožnil správcovi dane vykonať úkony, a teda správca dane nemohol preveriť fakturované zdaniteľné obchody, a preto neuznal odpočítanie dane z predmetných faktúr vyhotovených týmto dodávateľom, by bol vzhľadom na pomerne rozsiahle dokazovanie a jeho výsledky úplne mylný, autoritatívny a nemajúci oporu vo vnútroštátnych predpisoch a judikatúre a ani predpisoch a judikatúre práva Európskej únie. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukázal na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ustanovenia § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 a tiež modifikáciu vykonanú právom Európskej únie. Poukázal na rozsudky Európskeho súdneho dvora C-80/11, C-354/03, C-353/03, C-484/03. Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010, ako aj judikatúry Európske únie, z ktorých vyplýva, že nie je spravodlivo možné žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávali. Ak by toto správca dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňovému subjektu ani zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Naopak v tomto prípade dôkazné bremeno, že u iného subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní a rovnako aj skutočnosť, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré by mohlo byť spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane, a teda správca dane nesie zodpovednosť za vznik takejto dôkaznej núdze. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že v tomto konkrétnom prípade je aplikácia uvedenej judikatúry opodstatnená, pretože sa jedná o obdobný prípad, ako je uvádzaný aj vo vyššie uvedenej judikatúre, pričom z dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu boli splnené ako i formálne tak i materiálne predpoklady odpočtu DPH. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že závery uvedené v rozhodnutí správcu dane, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného nevychádzajú z obsahu celého administratívneho spisu a sú priamo v rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným správcom resp. aj žalovaným v rámci dokazovania. Zo samotného spôsobu, akým žalovaný (aj správca dane) vyhodnocovali dôkazy je evidentné, že ho vykonávali tak, aby nebolo možné uznať kontrolovanému daňovému subjektu odpočítanie dane, a pritom dôkazy svedčiace v prospech žalobcu ignoroval a poukazoval len na dôkazy, ktoré podľa neho mali preukazovať neoprávnenosť odpočítania DPH. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 26.10.2018. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie október 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. z faktúry č. 10/06-114/2015 zo dňa 15.10.2015, z faktúry č. 10/06-123/2015 zo dňa 23.10.2015, z faktúry č. 10/06-128/2015 zo dňa 30.10.2015, z faktúry č. 10/06-129/2015 zo dňa 30.10.2015 a z dodávateľských faktúr od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. z faktúry č. A812015 zo dňa 30.10.2015, z faktúry č. A822015 zo dňa 30.10.2015, z faktúry č. A832015 zo dňa 30.10.2015. Žalobca ako dôkaz preukazujúci uskutočnenie fakturovaného plnenia z faktúr č. 10/06-114/2015 zo dňa 15.10.2015, 10/06-123/2015 zo dňa 23.10.2015 a 10/06-129/2015 zo dňa 30.10.2015 od dodávateľa DAHN STAV predložil samotné faktúry, zmluvu o spolupráci o dodávkach zo dňa 01.09.2013 a doklady o úhrade. Uvedené faktúry sa odvolávajú na objednávku a dodací list, ktoré neboli súčasťou predloženého administratívneho spisu. Zmluvný vzťah medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom bol upravený zmluvou o spolupráci a dodávkach. Konatelia žalobcu najprv uviedli, že v súvislosti s predmetnými prácami neriešili, či rozsah a charakter fakturovaných prác si vyžadoval stavebné povolenie, vedenie stavebného denníka, prípadne záznamy preukazujúce prevedenie fakturovaných prác. Tvrdenie žalobcu, že práce vykonávala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v priestoroch koncového užívateľa, o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o. nemal žalobca vedomosť. K tvrdeniu žalobcu, že nemá vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o., ktorí práce vykonávali žalovaný poukazuje na znenie rámcovej dohody č. 1/2011, ktorá mala upravovať vzťahy medzi spoločnosťou Elis plus, s.r.o., Banská Bystrica a žalobcom podľa V. bod 1 rámcovej dohody objednávateľ sa zaväzuje umožniť dodávateľom, ustanovenému pracovníkovi plný prístup namiesto plnenia v primeranom čase a v rozsahu potrebnom pre riadne plnenie tejto dohody. Dodávateľom ustanovený pracovník je povinný dodržiavať platné interné predpisy objednávateľa, s ktorými bude vopred riadne a preukázateľne oboznámený. Podľa čl. V. bod 7 rámcovej dohody dodávateľ a objednávateľ sa zaväzujú poskytnúť na účely plnenia tejto dohody personál s príslušnou odbornou kvalifikáciou. Dodávateľ vopred písomne oznámil objednávateľovi zoznam jeho pracovníkov, ktorí budú poskytovať služby v zmysle tejto dohody podľa čl. V. bod 11 rámcovej dohody, objednávateľ oboznámený s tým, že dodávateľ môže využiť subdodávateľov so špecializovanými odbornými znalosťami, či technickými schopnosťami v rámci dosiahnutia obojstranného profitu. Zároveň dodávateľ súhlasí s tým, že v prípadoch keď bude nutné využiť cudzie zdroje, dá prednosť po predložení návrhu, vzájomnej konzultácií a odsúhlasení návrhu tam, kde sú všetky faktúry rovnocenné, využitiu riešiteľských kapacít objednávateľa. Bude dozerať na výkon všetkých prác zabezpečovaných v subdodávkach. V zmysle uvedených ustanovených podmienkach v rámcovej dohode mal žalobca vedieť o všetkých pracovníkoch, ktorí predmetné práce vykonávali. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že faktúry od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. mali predmet fakturácie vymedzený značne neurčito ako servisné práce, ktoré nie sú bližšie špecifikované a nie je uvedený ich rozsah. Na uvedených faktúrach absentoval rozsah a druh fakturovaných prác. Takéto faktúry nespĺňajú podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. (faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby). Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca predložil faktúry a zmluvu č. 2014ATL0104 zo dňa 01.04.2014 a doklad o úhrade. Predmet fakturácií na dodávateľských faktúrach je vymedzený značne neurčito, iba ako servisné práce, ktoré nie sú bližšie špecifikované a nie je uvedený ich rozsah. Na uvedenej faktúre teda absentuje rozsah a druh fakturovaných prác. Takáto faktúra nespĺňaj podmienky § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. (faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby). Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. ktorý nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. so žalobcom v roku 2015 bolo fakturované plne nie dodané subdodávateľsky a to spoločnosťou BAMAT, s.r.o.. Preverovanie zdaniteľných obchodov dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. v informačnom systém Finančnej správy SR zistil, že na Daňovom úrade Bratislava, ako miestne príslušného správcu dane daňového subjektu BAMAT, s.r.o. bolo zaslané dožiadanie z Daňového úradu Žilina a to dňa 06.10.2016. Predmetom dožiadania bolo u daňového subjektu BAMAT, s.r.o. preveriť, či daňový subjekt v roku 2015 vykonal zdaniteľné obchody pre spoločnosť Atlanta VR, s.r.o., či vystavuje faktúry, ktoré eviduje v účtovníctve spoločnosť Atlanta VR, s.r.o., či z nich priznal daň a či fakturované obchody vykonal dodávateľ sám, vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. V odpovedi sa uvádza, že Daňový úrad Bratislava zaslal daňovému subjektu BAMAT, s.r.o. na adresu sídla dňa 07.11.2016 výzvu na predloženie doklad potrebných k prevereniu dožiadania. Zaslaná výzva sa vrátila nedoručená späť správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Zamestnanci správcu dane preto vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla daňového subjektu BAMAT, s.r.o. za účelom preverenia sídla daňového subjektu. Na uvedenej adrese sa nachádza obytný dom. Na zvončeku ani na schránke nebolo uvedené označenie spoločnosti. Obchodná spoločnosť BAMAT, s.r.o. podala daňové priznanie naposledy dňa 12.04.2006. Daňový subjekt fyzicky nesídli na adrese sídla uvedeného v Obchodnom registri, nespolupracuje so správcom dane a nepreberá poštové zásielky, je nekontaktný. Správca dane nemohol preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom Atlanta VR, s.r.o. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z faktúr od dodávateľa DAHN STAV s.r.o. a ani od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o.. Žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v obchodných spoločnostiach DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR, s.r.o. uvedených na predmetných faktúrach. Predmetné faktúry nespĺňajú náležitostí na účely zákona č. 222/2004 Z. z. podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože neobsahujú množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Daňový úrad Žilina (ďalej len „správca dane“) vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u žalobcu. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 101172759/2017 zo dňa 01.06.2017. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane za zdaňovacie obdobie október 2015 rozhodnutím č. 101954561/2017 zo dňa 13.09.2017 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel v sume 22.589,80 Eur podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009, nakoľko sa daň zistená po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca za zdaňovacie obdobie október 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa DAHN STAV s.r.o.: z faktúry č. 10/06-114/2015 zo dňa 15.10.2015 v sume 26.112,00 Eur z toho 20% DPH v sume 4.352,00 Eur za elektroinštalačné práce, sekacie práce a pomocné stavebné práce realizované na objekte Nemocnica sv. Michala v množstve 1700 hodín, z faktúry č. 10/06-123/2015 zo dňa 23.10.2015 na sumu 31.779,84 Eur z toho 20% DPH v sume 5.296,64 Eur za elektroinštalačné práce, sekacie práce a pomocné stavebné práce realizované na objekte Nemocnica sv. Michala v množstve 2069 hodín, z faktúry č. 10/06-128/2015 zo dňa 30.10.2015 na sumu 22.200,00 Eur z toho 20% DPH v sume 3.700,00 Eur za servisné práce, z faktúry č. 10/06-129/2015 zo dňa 30.10.2015 na sumu 25.896,96 Eur z toho 20% DPH v sume 4.316,16 Eur za elektroinštalačné práce, sekacie práce a pomocné stavebné práce realizované na objekte Hviezdne bývanie v množstve 1686 hodín. Žalobca za zdaňovacie obdobie 2015 odpočítal daň z pridanej hodnoty aj z došlých faktúr od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o.: z faktúry č. A812015 zo dňa 30.10.2015 na sumu 11.400,00 Eur z toho 20% DPH v sume 1.900,00 Eur za servisné práce, z faktúry č. A822015 zo dňa 30.10.2015 na sumu 10.320,00 Eur z toho 20% DPH v sume 1.720,00 Eur za softvérové práce na projekte DONET, z faktúry č. A832015 zo dňa 30.10.2015 na sumu 7.830,00 Eur z toho 20% DPH v sume 1.305,00 Eur za inštaláciu Nový Image e-Kolky. Na základe zisteného skutkového stavu správca dane dospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr, pri ktorých nebolo preukázané, že daňová povinnosť vznikla osobe uvedenej na faktúrach, t. j. že fakturované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Spolupráca podľa fakturovaných plnení v roku 2015 zahŕňala rôzne druhy prác, ako výrobu letákov, stavebnú činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Spoločníci žalobcu uviedli, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. sa uskutočňovala z dôvodu, že osobne poznali konateľa spoločnosti Tibora Saitza. Konatelia žalobcu v zápisnici uviedli, že so spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastnej réžií. K fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO s.r.o., Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy č. 2014DAHNSTAV zo dňa 01.01.2014, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Jednalo sa o vzdialené prístupy. Materiál v súvislosti so servisnými prácami nebol dodávaný. Išlo len o služby. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti DAHN STAV, s.r.o. vykonával predmetné práce žalobcu. Rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním a akceptáciou s odberateľom. Konatelia žalobcu uviedli, že písomnú dokumentáciu preukazujúcu vykonanie fakturovaných prác by mal mať odberateľ. Ku fakturovaným elektroinštalačným, sekacím a pomocných stavebných prácach na objekte Nemocnica sv. Michala a objekte Hviezdne bývanie konatelia žalobcu uviedli, že sa jednalo o pomocné práce. Práce boli vykonávané na základe objednávok, neriešili, či rozsah a charakter fakturovaných prác vyžadoval stavebné povolenie, vedenie stavebného denníka, prípadne záznamy preukazujúce prevedenie fakturovaných prác. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť kto konkrétne zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. vykonal predmetné práce pre žalobcu. Súčasťou elektroinštalačných prác neboli odborné prehliadky, ani odborné skúšky. Rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval s konateľom spoločnosti Elis plus, s.r.o.. Pri preberaní práce neboli vyhotovené revízne ani záverečné správy, práce boli odsúhlasené telefonicky a následne boli vyhotovené faktúry. Práce vykonávala spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v priestoroch koncového užívateľa. Nemajú vedomosť o pracovníkoch spoločnosti DAHN STAV s.r.o.. K svojim tvrdeniam predložili zmluvu o spolupráci a dodávkach uzatvorenú medzi žalobcom a spoločnosťou DAHN STAV s.r.o., objednávky odberateľa Elis plus, s.r.o. vrátane montážnych denníkov. Správca dane listom zo dňa 12.10.2016 požiadal Daňový úrad Bratislava o preverenie fakturovaných plnení medzi spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a žalobcom v roku 2015. Daňový úrad Bratislava v odpovedi zo dňa 04.01.2017 uviedol, že zaslal daňovému subjektu DAHN STAV s.r.o. predvolanie zo dňa 25.10.2016 na ústne pojednávanie vo veci predloženia daňových, účtovných dokladov a podania vysvetlení súvisiacich s preverovaním zdaniteľným plnením a podnikateľských aktivitách v spoločnosti v zdaňovacom období január až december 2015. Predvolanie zaslané na adresu sídla spoločnosti sa vrátilo späť na Daňový úrad Bratislava nedoručené s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. V deň určený na ústne pojednávanie, t. j. 22.11.2016 sa nikto zo spoločnosti DAHN STAV s.r.o. nedostavil. Dňa 24.11.2016 zamestnanci Daňového úradu v Bratislave vykonali miestne zisťovanie na adrese Páričkova 18, Bratislava za účelom preverenia daňového subjektu DAHN STAV s.r.o. a jeho obchodných aktivít. Zistili, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza administratívna budova bývalého MDŽ. V čase miestneho zisťovania bola budova uzamknutá. Nikde neboli žiadne zvončeky ani poštové schránky. Budova bola pustá, už vysťahovaná, akoby nachystaná na veľkú rekonštrukciu alebo demoláciu. Aj obchodné priestory nachádzajúce sa na prízemí boli opustené a prázdne. Z miestneho zisťovania bol spísaný úradný záznam dňa 25.11.2016. Dňa 01.12.2016 bolo na adresu sídla spoločnosti zaslané opakované predvolanie zo dňa 01.12.2016, ktoré sa vrátilo späť na Daňový úrad Bratislava s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na ústne pojednávanie konané dňa 19.12.2016 sa nikto nedostavil. Dňa 21.12.2015 bola spoločnosti DAHN STAV s.r.o. ukončená registrácia na DPH podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.. Dňa 23.02.2017 správca dane vypočul ako svedka Tibora Saitza, ktorý bol konateľom spoločnosť DAHN STAV s.r.o. v roku 2015. Z ústneho pojednávania spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100348226/2017 zo dňa 23.02.2017. K vypočutiu svedka sa za žalobcu nikto nedostavil. Pri ústnom pojednávaní Tibor Saitz uviedol, že v období od 12.10.2011 do 01.06.2016 bol konateľom spoločnosti DAHN STAV s.r.o., že spoločnosť nemala žiadneho splnomocneného zástupcu a poštové zásielky preberá na adrese J. V. XXXX/X, F.. Na ďalšie otázky správcu dane odpovedal, že sa vyjadrí písomne v dohodnutej lehote. Správca dane stanovil lehotu na písomné vyjadrenie do 10.03.2017. V stanovenom termíne Tibor Saitz nepredložil správcovi dane žiadne doklady ani písomné vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu preto správca dane zaslal na adresu, ktorú poskytol správcovi dane pri ústnom pojednávaní výzvu na predloženie dokladov a písomného vyjadrenia v zmysle záverov a opatrení prijatých v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 23.02.2017. Zásielka sa vrátila späť s poznámkou doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Konateľ obchodnej spoločnosti DAHN STAV s.r.o. v stanovenom termíne nepredložil žiadne doklady ani písomné vyjadrenia. Dňa 31.01.2017 spísal správca dane so štatutármi žalobcu Ing. Borisom Demčíkom a Ing. Milošom Michalkom Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 10018004/2017 zo dňa 31.01.2017, v ktorej sa okrem iného vyjadrili k zdaniteľnému obchodu a faktúrami od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o.. Malo sa jednať o rôzne druhy prác ako výroba letákov, stavebná činnosť a práce súvisiace s dodávkou a údržbou softvéru a počítačových programov. Konatelia žalobcu uviedli, že Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. poznajú osobne, spoznali ho cez stavebné práce, ktoré robili a spolupráca vyplynula s rozhovoru s ním. Konatelia žalobcu ďalej uviedli, že so spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. komunikovali osobne a telefonicky. Za žalobcu komunikoval hlavne Ing. Demčík a Ing. Michalka a za spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. komunikoval Ing. Vladimír Nečas. Odberatelia žalobcu boli informovaní, že práce nevykonal žalobca vo vlastnej réžií. K fakturovaným servisným prácam konatelia žalobcu uviedli, že sa týkali call centra pre spoločnosť GAMO, a.s., Banská Bystrica a boli vykonané na základe zmluvy zo dňa 01.04.2014, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom. Konatelia žalobcu nevedeli uviesť, kto konkrétne zo spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. vykonával predmetné práce pre žalobcu, rozsah a kvalitu servisných prác si žalobca kontroloval len odovzdaním akceptáciou s odberateľom. Ku fakturovaným prácam na projekte DONET a fakturovanej inštalácií Nový Image e-Kolky žalobca nevedel uviesť, na základe akého zmluvného vzťahu boli vykonané, ani kedy, kde a kto konkrétne predmetné práce vykonal. Práce boli potvrdené akceptačnými protokolmi, ktoré mali byť podpísané odberateľmi. Pri preverovaní zdaniteľných obchodov od dodávateľa Atlanta VR, s.r.o. využil správca dane ako dôkazy zistenia iného správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o.. Na základe účtovníctva a dokladov daňového subjektu Atlanta VR, s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2015 bolo zistené, že zdaniteľné obchody, ktoré spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. fakturovala žalobcovi zabezpečoval subdodávateľsky prostredníctvom dodávateľa BAMAT, s.r.o., Vajnorská 53, Bratislava. Správca dane v informačnom systéme Finančnej správy SR zistil, že na Daňový úrad Bratislava ako miestne príslušného správcu dane daňového subjektu BAMAT, s.r.o. bolo zaslané dožiadanie Daňového úradu Žilina, zo dňa 06.10.2016. Predmetom dožiadania bolo u daňového subjektu BAMAT, s.r.o. preveriť, či daňový subjekt BAMAT, s.r.o. v roku 2015 vykonal zdaniteľné obchody pre spoločnosť Atlanta VR, s.r.o., či vystavil faktúry, ktoré eviduje v účtovníctve spoločnosť Atlanta VR, s.r.o., či z nich priznal daň a či fakturované obchody vykonával dodávateľ sám vlastnými zamestnancami alebo subdodávateľsky. V odpovedi zo dňa 20.01.2017 sa uvádzalo, že Daňový úrad Bratislava zaslal dňa 26.10.2016 daňovému subjektu BAMAT, s.r.o. predvolanie, ktoré sa vrátilo späť správcovi dane s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Dňa 07.11.2016 zamestnanci správcu dane zaslali predvolanie na svedka, ktoré sa vrátilo s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“. Dňa 20.12.2016 zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla daňového subjektu BAMAT, s.r.o.. Na uvedenej registračnej adrese sa nachádzal bytový dom, na zvončeku ani na schránke nebolo uvedené označenie spoločnosti. Daňový subjekt BAMAT, s.r.o. podal daňové priznanie naposledy dňa 12.04.2006. Daňový subjekt BAMAT, s.r.o. je nekontaktný, Daňový úrad Bratislava preto nemohol preveriť uskutočnenie zdaniteľných obchodov s daňovým subjektom Atlanta VR, s.r.o.. Správca dane vypočul ako svedka Ing. Vladimíra Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. na ústnom pojednávaní dňa 06.04.2017. Za žalobcu sa dostavili Ing. Demčík a Ing. Michalka, ktorí o 09:30 hod. z ústneho pojednávania odišli. Ing. Nečas uviedol, že je konateľom spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. a že spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. v roku 2015 nemala ustanoveného splnomocneného zástupcu na adrese Valča 199 (adresa spoločnosti) sa nachádza rodinný dom, je to miesto jeho trvalého bydliska. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. vykonávala svoje podnikateľské aktivity v roku 2015 v Martine, v Bystrici a v Turčianskych Tepliciach. Spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a ani nevlastnila žiadny majetok. Ing. Vladimír Nečas nevedel uviesť, aké zdaniteľné obchody vykonávala spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. so žalobcom v roku 2015, len uviedol - „tak ako je uvedené na faktúrach“. Spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. podľa tvrdenia Ing. Nečasa reálne uskutočnila fakturované obchody pre žalobcu. On vyhotovil preverované faktúry pre žalobcu, pričom predmetné zdaniteľné obchody boli dodané subdodávateľsky. Práce pre obchodnú spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. vykonávala v subdodávke spoločnosť BAMAT, s.r.o.. Svedok Ing. Vladimír Nečas nevedel sa vyjadriť, kto za spoločnosť BAMAT, s.r.o. konkrétne vykonal tieto práce, nevedel uviesť, či práce vykonala spoločnosť BAMAT s.r.o. sama svojimi zamestnancami alebo boli práce vykonané subdodávateľsky inou spoločnosťou. Uviedol iba, že informoval spoločnosť WEGA Martin, v.o.s., že predmetné práce nebudú vykonané spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. ale budú vykonané subdodávateľským spôsobom. Správca dane preveril obchody, ktoré fakturovali dodávatelia DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR, s.r.o. žalobcovi aj u odberateľov žalobcu a to zaslaním dožiadania na miestne príslušný daňový úrad odberateľa, resp. vykonaním miestneho zisťovania. Jednalo sa odberateľov GAMO, a.s., GEMA, s.r.o.. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, že v daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti platiteľom predložených dokladov, nevychádzal len z dokladov, ktoré tento predložil, ale k tomuto účelu vykonal rozsiahle dokazovanie. Správca dane si sám zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, prioritou bola ich pravdivosť a preukazná hodnota. Správca dane nežiadal od daňového subjektu, aby ho kupujúci vyžiadal a overoval zdaniteľné obchody v účtovníctve spoločnosti DAHN STAV s.r.o. a v spoločnosti Atlanta VR, s.r.o.. Bolo v záujme daňového subjektu, ako podnikateľského subjektu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou dávkou opatrnosti a aby správcovi dane vysvetlil a predložil také dôkazy, ktoré by odstránili rozpory týkajúce sa zdaniteľných obchodov od dodávateľov DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR, s.r.o. za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. Z uvedeného vyplýva, že v rámci daňovej kontroly bolo vykonané rozsiahle dokazovanie prostredníctvom dožiadaní, miestnych zisťovaní, výsluchov svedkov, predloženia listín a pod.. Závery, ktoré správca dane prijal na základe zistených skutočností počas daňovej kontroly zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z.. Predmetným prípadom daňovému subjektu WEGA Martin, v.o.s. právo na odpočítanie dane nevzniklo. 4. Proti rozhodnutiu správcu dane č. 101954561/2017 zo dňa 13.09.2017 žalobca podal odvolanie. Žalobca v odvolaní uviedol, že Daňový úrad Žilina (ďalej len správca dane) začal dňa 27.06.2016 daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2015. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil protokol zo dňa 01.06.2017. V protokole správca dane nespochybnil reálnu dodávku tovaru a služieb u konečného odberateľa, ale spochybnil osobu uvedenú na faktúre, t. j. obchodnú spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. a obchodnú spoločnosť DAHN STAV s.r.o., ktoré sa mali na realizácii služby pre konečného odberateľa podieľať. Ďalej žalobca uviedol, že správca dane tvrdil, že daňový subjekt WEGA Martin, v.o.s. dostatočne nepreukázala ako na dodávateľskej a na odberateľskej úrovni sa všetky zdaniteľné obchody reálne uskutočnili. Podľa názoru žalobcu z dôkazov zabezpečených počas daňovej kontroly v administratívnom spise značne vyplýva, že všetky zdaniteľné obchody za zdaňovacie obdobie sa reálne uskutočnili a to aj na úrovni dodávateľskej, ako aj na úrovni odberateľskej, čo bolo preukázané výpoveďami samotných spoločníkov daňového subjektu ich písomnými vyjadreniami, ďalej výpoveďami prípadne čestnými vyhláseniami osôb oprávnených konať na strane dodávateľov a odberateľov daňového subjektu preverovanou účtovnou a právnou dokumentáciou samotného daňového subjektu, ako aj jeho dodávateľov a odberateľov, objednávky, dokladmi o úhrade faktúr a množstvom ďalších písomností. Ani jeden zo zadovážených dôkazov nesvedčí v neprospech daňového subjektu a nemožno vyhodnotiť tak, že by preukazoval, že zdaniteľný obchod vykonaný nebol. Záver správcu dane o tom, že daňový subjekt v tomto prípade obchodná spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. a DAHN STAV s.r.o. nevedeli preukázať dodanie zdaniteľného plnenia, je potrebné posúdiť fakturované plnenia od týchto dodávateľov za nepreukázané zo strany daňového subjektu WEGA Martin, v.o.s., a preto nemožno nárok na odpočítanie DPH uznať, by bol na rozsiahle dokazovanie mylný a nemajúci oporu vo vnútroštátnych predpisoch a v judikatúre a v judikatúre práva Európskej únie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne poukazuje na tzv. všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z ust. § 24 ods. 1 zákona o správe daní bez toho, aby bral do úvahy modifikáciu vykonanú právom Európskej únie. V tomto smere žalobca poukázal na obšírnu judikatúru práva z Európskej únie (C-80/11), z ktorého vyplýva, že daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie dane z pridanej hodnoty podnikateľovi, ktorému bol tovar, či služby dodané pochybným spôsobom. Uvedené konštatuje aj staršie rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a to C-354/03 a C-484/03. Počas daňovej kontroly však správca dane žiadny taký dôkaz neprodukoval, žiadny taký dôkaz sa v administratívnom spise nenachádza. Poukázal na to, že v zmysle judikatúry SR ako aj judikatúry Európskej únie nie je spravodlivo možné žiadať od daňového subjektu, aby sledoval a kontroloval realizáciu prác, obchodov, výrobné procesy, obstarávacie procesy u iného subjektu a už vôbec nie, že by mal ovládať mená konkrétnych osôb, ktoré práce u iného subjektu vykonávajú. Ak by toto správca dane žiadal, bolo by to nesprávne posúdenie rozloženia dôkazného bremena v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že správca dane neakceptoval žiadosť splnomocneného zástupcu daňového subjektu o odročenie termínu ústneho pojednávania pripomienok a dôkazov a takéto konanie pred vyrubením dane za príslušné obdobie vôbec neuskutočnil. Pri stanovení termínu správca dane nerešpektoval príslušné zákonné ustanovenia o tom, že by sa mal so splnomocneným zástupcom predovšetkým dohodnúť. Stanovil tri termíny v mesiaci august, keď splnomocnený zástupca štandardne čerpá dovolenku. Na návrh splnomocneného zástupcu uskutočnil ústne pojednávanie dňa 29.09.2017 správca dane autoritatívne a bez dohody určil termín na 04.09.2017. Rovnako správca dane odmietol akceptovať aj žiadosť splnomocneného zástupcu odročiť termín len o tri dni t. j. 07.09.2017. V záver odôvodnenia uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sú nelogické, autoritatívne závery, ktoré nevychádzajú z obsahu administratívneho spisu a sú priamo v rozpore so skutkovým stavom zisteným samotným správcom dane v rámci dokazovania. Správca dane okrem iného nesprávne vychádzal iba z vnútroštátnych právnych predpisov a vec vôbec neposúdil z hľadiska práva Európskej únie. Stav dôkaznej núdze nastal naopak na strane správcu dane, za čo musí niesť aj príslušnú zodpovednosť. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100738126/2018 zo dňa 13.04.2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101954561/2017 zo dňa 13.09.2017. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu. Nakoľko sa nepreukázalo dodanie fakturovaných plnení uvedených na faktúrach č. 10/06-114/2015 zo dňa 15.10.2015, č. 10/06-123/2015 zo dňa 23.10.2015, č. 10/06-128/2015 zo dňa 30.10.2015, č. 10/06-129/2015 zo dňa 30.10.2015 obchodnou spoločnosťou DAHN STAV s.r.o. a fakturované plnenie na faktúre č. A812015 zo dňa 30.10.2015, faktúra č. A822015 zo dňa 30.10.2015, faktúra č. A832015 zo dňa 30.10.2015 spoločnosťou Atlanta VR, s.r.o. nevzniklo žalobcovi právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Obchodná spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľov prostredníctvom subdodávateľa. Obchodné spoločnosti Atlanta VR, s.r.o. ako aj spoločnosť DAHN STAV s.r.o. mali vykonať činnosti, na ktoré nemali potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť DAHN STAV s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala, ani nezistili sa iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Žalobca nepreukázal, že zo strany uvedených dodávateľov bolo uskutočnené dodanie predmetných služieb, a preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. a následne odberateľovi žalobcom uvedenom na sporných faktúrach nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.. Sporné faktúry vzhľadom ku všetkým zisteniam nie sú relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu služieb, ktoré sú na faktúrach uvedené v skutočnosti aj došlo. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že boli spoločnosťami DAHN STAV s.r.o. a Atlanta VR, s.r.o. dodané plnenia uvedené na predmetných faktúrach. K námietke rozloženia dôkazného bremena žalovaný uviedol, že pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje nárok na odpočítanie DPH, je jeho základnou povinnosťou preukázať, že má naň právny nárok. Preukázať to môže len na základe nespochybniteľných dôkazov. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok. Správca dane nespochybnil reálnu dodávku plnení u koncového odberateľa, ale spochybnil osobu uvedenú na faktúre, t. j. spoločnosť Atlanta VR, s.r.o. a spoločnosť DAHN STAV s.r.o., ktoré sa mali na realizácií služby pre konečného odberateľa podieľať. 6. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 7. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení predpisov účinných v roku 2015 (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom a) poskytovateľa poštových služieb, b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, c) verejnej vyhlášky. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť. 8. Správny súd konštatuje, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Vykonané úkony (dožiadania, miestne zisťovania, výsluchy svedkov) vykonával z vlastného podnetu. Pri kontrole dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s odôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu, rovnako ako podľa žalovaného, žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., pretože v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťou Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. 9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný príliš rigidne posudzoval splnenie zákonných náležitostí predmetných dodávateľských faktúr keď uvádzal, že tieto podľa § 74 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/2004 Z. z. resp. podľa článku 226 ods. 6 Smernice 2006/112 neobsahujú rozsah a druh dodaných služieb správny súd uvádza, že v ustanovení § 74 ods. 1 zákona sa uvádza, čo faktúra musí obsahovať. Jedná sa o povinné náležitostí. Bez týchto náležitostí nie je možné považovať vystavený doklad za faktúru na účely zákona č. 222/2004 Z. z.. Medzi povinné náležitostí patrí aj množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh poskytovanej služby. Z faktúry musia byť preto zrejmé všetky zákonom požadované náležitostí a to tak, aby boli jednoznačné a nezameniteľné. V prípade označenia fakturovaného plnenia ako servisné práce nie je zrejmé, čoho sa servisné práce týkajú, ani označenie práce na projekte Donet nepovažuje súd za dostatočné označenie druhu dodanej služby. Z faktúr nie je zrejmý ani rozsah dodaných služieb. Faktúry sa neodvolávajú na žiadne služby, ktoré by tieto služby upresňovali a stanovovali ich rozsah. Presná identifikácia plnenia uvedená vo faktúre a to jeho označením a rozsahom má za úlohu zabezpečiť jeho jednoznačnosť a nezameniteľnosť. 10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu - že v prípade, ak mal správca dane aj naďalej pochybnosti o reálnosti zdaniteľných obchodov, nič mu nebránilo preveriť aj následných odberateľov, ktorým fakturovali odberatelia žalobcu správny súd uvádza: Žalobca preniesol výkon prác na spoločnosti, ktoré nemali oprávnenie na výkon požadovaných činností. Nezaujímal sa o to, či budú mať jeho dodávatelia dostatočné personálne, odborné a technické kapacity na výkon požadovaných činností, nezaujímal sa o miesto, kde budú činnosti vykonávané, nekontroloval vykonanie fakturovaných prác, pričom rozsah a kvalitu prác si žalobca odsúhlasoval len so svojimi odberateľmi. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Z administratívneho spisu má súd preukázané, že spoločnosť Dahn Stav s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity a k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázala sa ani existencia subdodávateľov spoločnosti Dahn Stav s.r.o., táto spoločnosť mala vykonať činnosti, na ktoré nemala potrebné oprávnenie a to navyše spôsobom, ktorý by narúšal základy informačnej bezpečnosti. Spoločnosť sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako spoločnosť Atlanta VR s.r.o. nemala potrebné personálne a pracovné kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť fakturované plnenia. Nepreukázalo sa, že fakturované plnenia boli zabezpečené prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosťou Dahn Stav s.r.o.. Spoločnosť Atlanta VR s.r.o. a aj ňou označený subdodávateľ - spoločnosť Dahn Stav s.r.o. mali vykonať činnosti, na ktoré nemali potrebné oprávnenie. Nezistilo sa miesto, odkiaľ mali byť zdaniteľné obchody vykonané. Spoločnosť Dahn Stav s.r.o. sa na adrese svojho sídla nenachádzala a ani sa nezistili iné priestory, v ktorých by vykonávala svoju podnikateľskú činnosť. Podľa vyjadrenia Ing. Nečasa - konateľa spoločnosti Atlanta VR s.r.o. spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a žalobca bol informovaný o tom, že práce nebudú vykonávané spoločnosťou Atlanta VR s.r.o., ale subdodávateľsky. Ing. Nečas nevedel uviesť kto zo spoločnosti Dahn Stav s.r.o. vykonával práce, ktoré sú predmetom zdaniteľných obchodov, ktoré spoločnosť Atlanta VR s.r.o. fakturovala žalobcovi v roku 2015. Nevedel špecifikovať aké konkrétne servisné a softvérové práce vykonala spoločnosť Dahn Stav s.r.o. pre odberateľa Atlanta VR s.r.o.. Nevedel ani uviesť miesto, kde konkrétne boli jednotlivé práce vykonávané. 11. Konanie a rozhodovanie správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou správneho súdu dopĺňať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Úlohou správneho súdu je skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Účelom dokazovania v daňovom konaní je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnuté pre správcu dane. Na tomto základe a zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku vedie správca dane dokazovanie, pričom je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca dane predovšetkým preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods. 3 Daňového poriadku). Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, prípadne oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú lehotu a schopnosť vrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 Daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaných a podporovaných šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd konštatuje, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípade predmetných dodávateľských faktúr sa nepreukázalo, že plnenie uvedené na týchto faktúrach bolo spoločnosťami Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o. aj reálne dodané. Predmetné dodávateľské faktúry nepreukazujú splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty, preto nemožno ani aplikovať rozsudok ESD C-80/11 na prípad žalobcu. Pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia dôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní tovaru (služby). Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané (resp. je pochybné), že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Podľa zákona môže a má viesť správcu dane táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je tu aj vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác (služieb) dodávateľom. Zaúčtovanie dane na výstupe automaticky neznamená priznanie odpočítania dane na vstupe. K priznaniu tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti Dahn Stav s.r.o. a Atlanta VR s.r.o., k čomu dospeli daňové orgány a na základe žalobných dôvodov i správny súd. Daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva, pričom žalobca s výnimkou predloženia čestného prehlásenia pána Saitza nevyvinul v smere preukázania splnenia podmienok na odpočítanie dane žiadnu relevantnú procesnú aktivitu. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálne deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca s výnimkou čestného prehlásenia pána Saitza (konateľom spoločnosti Dahn Stav s.r.o.) v roku 2015 predložil relevantný dôkaz o tom, že by dodávky, pri ktorých si uplatnil nárok na odpočítanie dane mali pochádzať od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Správny súd v tejto súvislosti vyhodnotil konanie správcu dane i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku (71/2017, II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017) Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010 podľa ktorého, je dôkazné bremeno spojené so zodpovednosťou za vznik dôkaznej núdze ohľadne preukázania tvrdených skutočností (teda, že všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 29 ods. 8 zákona o správe daní je v danom prípade modifikované právom Európskej únie) správny súd uvádza, že rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru (C-354/03, C-353/03 a C-484/03) sa týkajú len uplatnenia nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté a s úmyslom dopustiť sa podvodu alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov a nie na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (v spojených veciach C-80/11 a C-142/11) uvádza, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112. V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva únie. Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť i priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Súdny dvor taktiež vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD C-409/04, C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (C-80/11, C-142-11). V prvom rade žalobca musí preukázať oprávnenosť žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom skutočnosti uvedené v tejto žiadosti správca dane následne preveruje tak, ako je uvedené vyššie. Nepostačuje, keď daňový subjekt preukáže dodanie tovaru len prostredníctvom faktúr, avšak pre úspešné uplatnenie nároku na odpočet DPH je potrebné zo strany daňového subjektu preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov. 12. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženými daňovými dokladmi, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybností o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení kompetentnými osobami, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na vrátenie dane. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou, vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, za účelom zabránenia tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov bude spochybnené. Rozhodnutie žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitostí a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Správny súd nevzhliadol v preskúmavanej právnej veci žiadne zásadné odlišnosti od skutkovej a právnej obsahovej stránky administratívneho daňového konania a jeho záverov preskúmaných v správnej veci, s týmito sa stotožňuje, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 13. O náhrade trov konania správny súd rozhodol pri aplikácii § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti. 14. Rozhodnutie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.