Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/97/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200280 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200280.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: PREZENT plus, s.r.o., so sídlom Necpaly č. 226, IČO: 50 179 284, právne zast. JUDr. Martinom Špakom, advokátom so sídlom O. č. XX, E. U. H., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101001577/2018 zo dňa 21.05.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina, pobočka Martin, ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím Číslo: 100343303/2018 zo dňa 12.02.2018 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty PREZENT plus, s.r.o. rozdiel v sume nadmerného odpočtu 4 166,80 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, znížil nadmerný odpočet za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 4 178,80 € na sumu 12 €. V odôvodnení uviedol, že dôvodom bolo neuznanie odpočítania dane z došlej faktúry od spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, č. 201600246, interné č. 3020160004 zo dňa 31.10.2016, dátum dodania 31.10.2016 za osobný automobil Peugeot 508 Allure 2.0 HDI sedan, čierna metalíza v celkovej sume 25 000,80 €, z toho 20 % DPH 4 166,80 €. Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane bolo nedostatočné preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany priameho dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o.. Uviedol, že bola vykonaná fyzická obhliadka predmetného motorového vozidla, pri ktorej správca dane potvrdil, že sa jedná o fakturované motorové vozidlo, t. j. nijako nebola spochybnená existencia vozidla. Správca dane však zistil, že daňový subjekt si nedostatočne preveril dôveryhodnosť svojho obchodného partnera - dodávateľa. Dodávateľ SLOVAKAGRO s.r.o. bol v zozname platiteľov DPH, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH, ktorý je uvedený na stránke finančnej správy, zverejnený dňom 22.01.2016, t. j. približne rok pred začatím daňovej kontroly. Dodávateľ je taktiež uvedený na stránke finančnej správy v zozname daňových dlžníkov a bol tam v čase uskutočnenia predmetného obchodného prípadu v októbri 2016. Počas výkonu daňovej kontroly bola spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. zrušená zlúčením. Právny nástupca dodávateľa DREVOCHEMA, s.r.o., Muráň 188 zanikla taktiež z dôvodu zlúčenia a jej právnym nástupcom je od 30.05.2017 spoločnosť Buzsik s.r.o., Tallerova 4, Bratislava, ktorej konateľom bol občan Maďarska. V priebehu vyrubovacieho konania aj táto spoločnosť zanikla z dôvodu zlúčenia a právnym nástupcom, už tretím v poradí, sa stala nekontaktná spoločnosť Alytus s.r.o., Banská Bystrica, ktorej konateľom je občan Rumunska. Všetky tieto spoločnosti figurujú, alebo pred zrušením figurovali, v zoznamoch daňových dlžníkov, sú nekontaktné, so správcom dane nespolupracujú, zásielky nepreberajú. Spoločnosť, ktorá dodávateľovi viedla účtovníctvo, uviedla, že nedisponuje žiadnymi dokladmi dodávateľa. Predmetné motorové vozidlo bolo vzhľadom na vývoj jeho predajnej/fakturovanej ceny, na uskutočnené, resp. neuskutočnené úhrady a vznik daňovej povinnosti účelovo obstarané dodávateľom SLOVAKAGRO s.r.o. a ďalej fakturované daňovému subjektu za účelom získania daňovej výhody pre daňový subjekt. Podľa vyjadrenia svedka - posledného konateľa zrušenej spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., aj podľa zistení správcu dane na základe žiadosti o informácie miestne príslušnej Finančnej správy ČR zo dňa 06.10.2017 bolo toto vozidlo nadobudnuté od českého dodávateľa G. R., Třinec v sume 453 719 CZK. Tento uviedol, že objednávka bola uskutočnená telefonicky, a keďže je osoba G. L. uvedená na vystavenej faktúre, musela sa tak objednávajúca osoba predstaviť do telefónu. Záloha vo výške 50 000 Kč bola uskutočnená z účtu SLOVAKAGRO s.r.o. na účet G. R., doplatok 403 719 Kč bol v deň podpisu zmluvy a prevzatia automobilu 12.10.2016 osobne vložený F. L. do pokladne banky G. R. v jeho prítomnosti. Kúpna cena predstavuje 16 788,86 € v prepočte platným kurzom zo dňa 12.10.2016. SLOVAKAGRO s.r.o. sa však nestala vlastníkom tohto vozidla, ani ho nevyužila na svoje podnikanie, pretože ho bezprostredne na to vyfakturovala daňovému subjektu ešte v tom istom zdaňovacom období v októbri 2016 s dátumom dodania 31.10.2016 za sumu 25 000,80 €. Táto suma bola účelovo nadhodnotená, pričom daňový subjekt v podanom daňovom priznaní uviedol len odpočítanie dane, ktoré si aj nárokoval a na ktoré by pri priamom nadobudnutí od českého dodávateľa v zmysle § 11 zákona o DPH nebol oprávnený, pretože by sa jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru a v zmysle § 20 zákona o DPH by mu vznikla aj daňová povinnosť. Poukázal na to, že žiadna suma približne v hodnote 15 000 € (kúpna cena pre G. R.), ani jej približne podobná, nebola v preverovanom období od 01.10.2016 do 12.10.2016 vybratá v hotovosti z bankových účtov dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o., resp. konateľ neuskutočnil takýto výber v hotovosti z niektorého z bankových účtov jeho spoločnosti, t. j. bol len osobou, ktorá uskutočnila vklad v hotovosti na účet G. R. a je spochybniteľné, či z finančných prostriedkov spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o.. Ďalším dôkazom je úhrada daňového subjektu za predmetné motorové vozidlo dodávateľovi. Podľa jeho tvrdenia platba bola uskutočnená 07.10.2016, pričom v tento deň bola realizovaná debetná transakcia v sume 201 000 € s poznámkou SLOVAKAGRO pôžička. Dodávateľská faktúra bola vystavená 31.10.2016, neobsahovala peňažný ústav dodávateľa, t. j. bankový účet, na ktorý má byť prevedená úhrada od odberateľa, ale zároveň obsahovala informáciu forma úhrady peňažný prevod. Dodávateľ od daňového subjektu dostal kreditnú platbu na jeho účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. dňa 10.10.2016 s poznámkou pôžička v sume 201 000 €, ktorú sumu následne 13.10.2016 previedol na iný účet s poznámkou kúpa obchodného podielu. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt nezrealizoval úhradu za predmetné motorové vozidlo v prospech dodávateľa na jeho bankový účet, ale účet peňažnej transakcie nesúvisel s úhradou motorového vozidla. Tvrdenie daňového subjektu, že suma 201 000 €, ktorú zaslal SLOVAKAGRU, s.r.o., bola rozúčtovaná na 25 080 € ako úhrada faktúry za automobil a zvyšok predstavuje pôžička podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2016, je zavádzajúce. Okrem toho daňový subjekt nemá oprávnenie na poskytovanie pôžičiek, resp. túto činnosť nemá zapísanú v obchodnom registri ako predmet podnikania. Poukázal na to, že meno konateľa daňového subjektu G. L. je uvedené na samotnej faktúre vystavenej českým dodávateľom G. R. pre SLOVAKAGRO s.r.o., a to konkrétne „obj. č. 1/2016 vystavil G. L.“. Daňový subjekt bol aj prvým vlastníkom predmetného motorového vozidla v SR, a to od 08.12.2016. Správca dane zhrnul, že SLOVAKAGRO s.r.o. nevyužila predmetné motorové vozidlo na svoje podnikanie, nebola jeho vlastníkom v SR, bola len účelovým článkom vsunutým do fakturačného reťazca. Preto jej nevznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH, rovnako jej nevzniklo ani právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, avšak v zmysle § 69 ods. 5 citovaného zákona bola povinná zaplatiť daň uvedenú na faktúre pre spoločnosť PREZENT plus, s.r.o.. Skutočným nadobúdateľom predmetného vozidla v zmysle § 11 zákona o DPH bol daňový subjekt, ktorému tým vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH a rovnako mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Daňový subjekt nemá nárok na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, nakoľko v podanom daňovom priznaní za október 2016 uviedol len odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH a nepriznal daňovú povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH. 2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 101001577/2018 zo dňa 21.05.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so zisteným skutkovým stavom či už počas daňovej kontroly alebo v rámci vyrubovacieho konania. Súhlasil so záverom správcu dane, že odvolávajúci porušil právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 zákona o DPH) tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru dodávateľom - spoločnosťou SLOVAKAGRO s.r.o. a vznik jeho daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Skutočným nadobúdateľom predmetného motorového vozidla v zmysle § 11 citovaného zákona bol odvolávajúci, ktorému tým vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona a rovnako mu vzniklo aj právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. c) citovaného zákona. Konštatoval, že odvolacia námietka, že postupom správcu dane došlo k viacerým pochybeniam hmotnoprávneho charakteru a závažným procesným pochybeniam a že správca dane nepoznal podstatu DPH a nezohľadnil základný princíp fungovania DPH v rámci EÚ, je nekonkrétna a chýbajú popísané konkrétne pochybenia, ktoré mal zapríčiniť správca dane. Naopak, správca dane postupoval podľa § 24 ods. 2, 4 Daňového poriadku a § 3 ods. 3 uvedeného zákona. Ďalej aplikoval § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Neprihliadol na úkony alebo skutočnosti rozhodujúce pre zistenie vyrubenia dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený. Správca dane vykonal nevyhnutné dokazovanie, ktorého výsledkom bolo zistenie, že zaniknutá spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom vozidla, bola len účelovým článkom vsunutým do fakturačného reťazca a skutočným nadobúdateľom vozidla bol odvolávajúci. Nesúhlasil s konštatovaním odvolávajúceho o zavádzajúcich, skresľujúcich a právne irelevantných tvrdeniach správcu dane týkajúcich sa zverejňovania zoznamov podľa § 52 Daňového poriadku. Tieto verejne prístupné zoznamy na stránke intranetu FR SR slúžia hlavne daňovým subjektom na preverenie si dôveryhodnosti obchodných partnerov a napomáhajú daňovým subjektom k výberu svojich obchodných partnerov pri zohľadňovaní ich daňovej disciplíny voči štátnemu rozpočtu. Poukázal na to, že počas daňového konania zanikol dodávateľ a v priebehu vyrubovacieho konania zanikol jeho právny nástupca Buzsik s.r.o. a zlúčil sa s firmou Alytus s.r.o., ktorá je nekontaktná a konateľom je občan Rumunska. K námietke, že podnikanie je činnosť za účelom dosiahnutia zisku s poukázaním na „nadhodnotenie“ fakturovanej sumy uvedenej na faktúre od dodávateľa, uviedol, že v tomto prípade je tvrdenie nepresvedčivé, pretože kúpil ojazdené motorové vozidlo za sumu nového; že sa jednalo o ojazdené použité vozidlo potvrdil na ústnom pojednávaní 31.05.2017 svedok F. L.. Týmto správca dane poukázal na získanie daňovej výhody odvolávajúcim v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku so zámerom uplatniť si čo najvyššie možné odpočítanie dane, ako aj na neobvyklý spôsob úhrady predávajúceho za predmetné vozidlo. Stotožnil sa s názorom správcu dane, že daňový subjekt nezrealizoval úhradu za predmetné motorové vozidlo, pretože účel peňažnej transakcie 201 000 €, ktoré previedol na účet dodávateľa, nesúvisel s úhradou za motorové vozidlo. Ďalej poukázal na zásadu poctivého obchodného styku. Odvolávajúci vstúpil so spoločnosťou SLOVAKAGRO s.r.o. do obchodného styku, ktorý s ním predtým nevykonával, preto je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie, prepojenie osôb vystupujúcich v ich mene, prípadne aj pôvod tovaru, s ktorým mu vznikne právo nakladať. Stotožnil sa s názorom správcu dane, že transakcia medzi dodávateľom a daňovým subjektom bola umelo vytvorená so zámerom optimalizácie daňovej povinnosti, pretože prijatá faktúra od dodávateľa bola vystavená účelovo a samotná faktúra nie je dôkazom toho, že odvolávajúci sa tovar - motorové vozidlo skutočne od uvedeného dodávateľa kúpil. 3. V zákonnej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Dňa 31.05.2017 sa uskutočnil výsluch svedka F. L.. Napriek tomu, že svedok nemal vedomosť, ktoré listiny bude správca dane od neho požadovať, žalovaný v odôvodnení uviedol, že ich svedok nepredložil. Taktiež uviedol, že sa nezúčastnil výsluchu svedka F. L. napriek tomu, že ho na tento výsluch správca predvolal. Uvedené nie je pravdou, nakoľko žalobca sa zúčastnil výsluchu svedka L. a svedok predložil požadované listiny alebo kúpnu zmluvu na motorové vozidlo. Ďalej poukázal na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Uviedol, že došlo k dodaniu tovaru a že predmetné motorové vozidlo reálne existuje. Uvedené bolo preukázané aj miestnou ohliadkou. Tovar bol dodaný za protihodnotu (poukázané finančné prostriedky v prospech SLOVAKAGRO s.r.o.). Úhradu predmetnej faktúry nespochybňoval ani F. L.. Obchod bol realizovaný na území Slovenskej republiky. Žalobca je zdaniteľnou osobou v zmysle zákona o DPH a vykonáva ekonomickú činnosť. Jediným argumentom, ktorý mal preukázať údajné nedodanie tovaru od SLOVAKAGRO s.r.o. bola údajná komunikácia medzi konateľom žalobcu a pánom R., teda pôvodným majiteľom motorového vozidla. Správne orgány nepodriadili zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia je opísané v čisto hypotetických rovinách a dojmoch správcu dane, pričom napadnuté rozhodnutie je zjavne nezákonné, nakoľko nie je vyhotovené v súlade so základnou zásadou daňového konania, zásadou zákonnosti. Žalovaný nemal zákonné oprávnenie spochybňovať dodanie tovaru vo svetle skutočností týkajúcich sa realizácie platby za dodaný tovar. Zákon o DPH neobmedzuje, resp. nezakazuje platiteľovi dane neuplatniť nárok na odpočet dane, ak nedôjde k úhrade fakturovanej ceny. V súvislosti s tvrdením správcu dane, že žalobca nemá podnikateľské oprávnenie na poskytovanie pôžičiek, a preto nemohol spoločnosti SLOVAKAGRO poskytnúť pôžičku, uviedol, že tieto závery snáď ani nevyžadujú bližší komentár, nakoľko § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka pomerne jednoznačne definuje, čo je podnikanie. Keďže poskytnutie pôžičky malo výlučne jednorazový charakter, nie je známe, na základe akej skutočnosti si mal žalobca obstarať živnosť na to, aby mohol poskytnúť pôžičku. Argumenty na strane 12 napadnutého rozhodnutia sú všeobecné a popisné a žalovaný ich uvádza takmer v každom rozhodnutí, ktoré vydá. Keďže žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze, začal rozoberať poctivý obchodný styk. Neoznačil pritom konkrétnu právnu normu, na základe ktorej rozhodol nepriznať žalobcovi nárok na odpočet dane. Opätovne poukázal na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a uviedol, že toto ustanovenie správca dane vyložil neudržateľným spôsobom. Ďalej citoval § 8 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Žalobca nadobudol motorové vozidlo značky Peugeot 508 2,0 HDI Allure. Správca dane nikdy nespochybňoval, že žalobca toto auto nevyužíval ako vlastník. Daňová povinnosť vznikla žalobcovi vtedy, ak prijal a zaevidoval formálne správne daňový doklad so všetkými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH od inej zdaniteľnej osoby podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona. Pre priznanie nároku na odpočet dane je právne irelevantné, akým spôsobom nadobudla spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. tento tovar, relevantnou otázkou pri posudzovaní nároku na odpočet dane je iba to, či tovar bol reálne dodaný alebo nie. To, že bol tovar reálne dodaný, je možné ľahkým spôsobom verifikovať, pretože motorové vozidlo reálne existuje a žalobca ho aktívne využíva. Nie je pravdou, že odpočítanie dane je prísne formálnou záležitosťou, ktorú je zdaniteľná osoba povinná bez najmenšieho a absolútneho pochybenia preukazovať. Túto argumentáciu iba vytvoril žalovaný a v súčasnosti sa nepodarilo v rámci súdnych konaní túto argumentáciu vyvrátiť. Poukázal na smernicu Rady 2006/112/ES, ktorá v čase uzatvárania zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným bola vydaná, teda je povinnosťou orgánov členských štátov vrátane súdov vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľom a účelom tejto smernice. Poukázal na § 122 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ako sa vysporiadali s nesporným tvrdením, že motorové vozidlo bolo reálne dodané, teda že reálne aj existuje. Poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžf/14/2012 a 3Sžf/1/2011. Žalobca uviedol, že šiesta smernica uvádza, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť. Tiež poukázal na porušenú zásadu daňovej neutrality. Tým, že žalovaný spochybnil dodanie tovaru od spoločnosti SLOVAKAGRO žalobcovi, je celkom zjavné, že dochádza k jej porušeniu a že sa Slovenská republika bezdôvodne obohatí o výšku nepriznania nároku na odpočet DPH. Ide o učebnicový príklad porušenia neutrality DPH, keďže daň bola daňovníkom zaplatená a zároveň nebol priznaný nárok na odpočet tejto dane, hoci boli splnené zákonom požadované podmienky. Žalobca nadobudol presvedčenie, že žalovaný nepozná alebo nechce poznať eurokonformný výklad a podstatu dane z pridanej hodnoty, a to nielen v tomto konaní, ale aj v ďalších konaniach, kde vystupuje autoritatívne a sankciou je takmer vždy neuznanie nároku na odpočet DPH. Nakoniec namietal, že nebol prítomný pri výsluchu svedka G. R., od ktorého spoločnosť SLOVAKAGRO kúpila predmetné motorové vozidlo. Žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobca podaním zo dňa 23.07.2018 doplnil správnu žalobu o ďalšie žalobné dôvody. Uviedol, že súd sa zameral na výklad ustanovení Daňového poriadku vo svetle následkov nesprávneho doručenia a nie primárnej povinnosti správneho súdu, teda skúmania zákonnosti postupu správneho orgánu. Podľa jeho názoru súd nemôže skúmať dôsledky nesprávneho doručenia písomnosti. Je celkom bez právneho významu, či sa adresát dozvedel o obsahu písomnosti. Súd je povinný skúmať, či doručenie písomnosti bolo vykonané v súlade so zákonom alebo nie. Keďže súdy preskúmavajú zákonnosť postupov správnych orgánov, ako orgány verejnej správy môžu konať iba to, čo im zákon umožňuje. Zákon neumožňuje súdu konvalidovať zrejmé porušenie zákona orgánom verejnej správy vo svetle proporcionality tohto zásahu. Žalobcovi nebolo doručené oznámenie o daňovej kontrole, prvostupňové ani napadnuté rozhodnutie. Podpis na doručenkách od týchto písomností nie je G. L., ale s najväčšou pravdepodobnosťou jeho brata C. L., ktorý sa zdržuje v sídle žalobcu ako pomocná pracovná sila, ktorý nie je konateľom žalobcu, a ktorému nikdy nebola vystavená plná moc na preberanie zásielok na úseku správy daní. 5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.11.2018. Zopakoval, že správca dane oprávnene spochybnil uvedené plnenie tým, že považoval doklady vystavené spoločnosťou SLOVAKAGRO s.r.o. za fiktívne bez materiálneho plnenia, z ktorých si žalobca neoprávnene uplatnil odpočet dane pri deklarovanom nákupe vozidla. SLOVAKAGRO s.r.o. nijako nepreukázal vlastníctvo uvedeného vozidla, pretože bolo zistené, že toto vozidlo po dovezení na Slovensko nebolo touto spoločnosťou zaevidované na dopravnom inšpektoráte. Jeho prvým vlastníkom v SR sa stal až žalobca od 08.12.2016. Dodávateľ sa predajom vozidiel nezaoberal, jeho prevažujúcou činnosťou bol obchod s mäsom. Poskytnutie pôžičky žalobcu dodávateľovi je dôkazom, že táto spoločnosť obchod nevykonala. Zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a SLOVAKAGRO s.r.o. neobsahuje konkrétny predmet poskytnutia pôžičky. Finančné transakcie žalobcu a SLOVAKAGRO s.r.o. oprávnene viedli správcu dane k pochybnostiam, na základe ktorých prijal záver, že žalobca nerealizoval úhradu za predmetné motorové vozidlo v prospech uvedeného bankového účtu dodávateľa a účel peňažnej transakcie nesúvisel s úhradou za motorové vozidlo. Vykonanou peňažnou transakciou pod rúškom pôžičky spochybnil žalobca nielen samotnú pôžičku, z ktorej finančná suma bola zaslaná na iný účet ako podnikateľský účet, ale aj samotnú úhradu za automobil deklarovanému dodávateľovi SLOVAKAGRO s.r.o.. Deklarovaný obchod bol správcom dane oprávnene spochybnený, čo vyhodnotil aj s poukázaním na poctivý obchodný styk. Žalobca nepreukázal, že obchod s dodávateľom uzavrel v rámci bežných obchodných zvyklostí. Uvedenému nasvedčuje aj fakt, že meno konateľa Mário Klinec spoločnosti PREZENT plus, s.r.o. bolo G. R. známe skôr, ako prebehol obchod, a to už z telefonickej objednávky vozidla. Nebolo tiež preukázané, kto skutočne vykonal vklad 403 719 Kč, ako zvyšnú časť kúpnej ceny na účet G. R., keď tieto finančné prostriedky mali byť osobne vložené na jeho účet v hotovosti. Spoločnosť SLOVAKAGRO nepreukázala, že by takýmito prostriedkami na svojich účtoch v F. R. a Z. R. disponovala, ani že ich z týchto účtov vybrala. Žalobca vedel a mohol vedieť, že dodávateľ nie je obchodníkom s ojazdenými vozidlami, že nemá dostatočné finančné prostriedky na vykonanie obchodu a že v preverovanom období vykazuje nedoplatky na daniach voči štátnemu rozpočtu. Pri presune dôkazného bremena poukázal na nález Ústavného súdu SR III. ÚS 401/2009 zo dňa 16. decembra 2009. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 6. K vyjadreniu žalovaného podal podaním zo dňa 28.01.2019 repliku žalobca. Odmietol tvrdenia, že obchod bol realizovaný za účelom získania daňovej výhody. Na území SR sa bežným spôsobom obstaráva dovoz motorových vozidiel zo zahraničia, napr. prostredníctvom autobazárov alebo individuálnych importérov. Z obsahu podania žalovaného však vyplýva, že žalobca bol asi jediný daňový subjekt, ktorý využil tento spôsob dovozu motorových áut zo zahraničia. Keďže žalobca nemá žiadnu skúsenosť v tejto oblasti, prenechal ju iným osobám, ktoré na to majú čas. Predložil dôkazy o tom, že kúpna cena bola zaplatená a žalovaný iba iluzórne znázorňuje, že konateľ žalobcu jednal s pánom R. na priamo. Žalovaný iba spochybňuje dôkazy predložené žalobcom, avšak nijako svoje spochybnenia nepreukazuje. 7. Žalovaný k replike dupliku nepodal. 8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec na nariadenom pojednávaní v zmysle § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z týchto dôvodov: 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) v znení účinnom ku dňu 31.05.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) citovaného zákona finančné riaditeľstvo vypracúva zoznamy daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur. Podľa § 52 ods. 6 prvá veta citovaného zákona finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu. 37a) 37a) § 81 ods. 4 písm. b) druhý bod zákona č. 222/2004 Z.z. v znení zákona č. 246/2012 Z.z. Podľa § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.10.2016 na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Podľa § 20 ods. 1 cit. zákona daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a). Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. c) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a. Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 na požiadanie žiadajúceho orgánu žiadaný orgán oznamuje informácie uvedené v článku 1 vrátane informácií týkajúcich sa jednotlivého prípadu alebo prípadov. Podľa čl. 7 ods. 5 cit. nariadenia aby bolo možné získať požadované informácie alebo vykonať požadované administratívne vyšetrovanie, žiadaný orgán alebo administratívny orgán, na ktorý sa žiadaný orgán obráti, postupuje akoby konal za seba alebo na požiadanie ďalšieho orgánu svojho vlastného členského štátu. 10. Zo správneho spisu bolo zistené, že pôvodným vlastníkom motorového vozidla Peugeot 508 Allure 2.0 HDI sedan rok výroby 2015 bol G. R. s miestom podnikania v Českej republike, ktorý predmetný automobil kúpil od spoločnosti Autosalon Svoboda s.r.o. faktúrou zo dňa 02.09.2015 za sumu 683 380 Kč. G. R. tento automobil následne predal odberateľovi SLOVAKAGRO s.r.o. faktúrou č. 1170/2016 vystavenou 12.10.2016 a splatnou v ten istý deň za sumu 453 719 Kč. Kúpna cena pozostávala zo zálohy prevedenej na jeho účet 04.10.2016 50 000 Kč a zvyšku 403 719 Kč, ktorý bol vložený na jeho účet v hotovosti v banke 12.10.2016. Z faktúry vyplýva, že objednávku na tento obchod vystavil Mário Klinec (Mário Klinec je konateľom žalobcu). Kúpna zmluva v písomnej forme medzi G. R. a SLOVAKAGRO s.r.o. bola uzavretá 12.10.2016, kedy bola vystavená aj faktúra. Následne dodávateľ SLOVAKAGRO s.r.o. faktúrou č. 201600246 vystavenou 31.10.2016 predal tento automobil žalobcovi, ktorý mu mal byť dodaný v ten istý deň, pričom faktúra mala splatnosť 31.12.2016. Kúpna cena bola 25 080 €, z toho DPH 4 166,80 €. Z výpisu účtu žalobcu v Z. R. vyplýva, že už 07.10.2016 previedol na účet spoločnosti SLOVAKAGRO platbu vo výške 201 000 €. Ako popis platby bolo uvedené SLOVAKAGRO Pôžička. Podľa vysvetlenia Mária Klinca, konateľa žalobcu, podaného v e-mailovej komunikácii z 09.01.2018 táto čiastka bola rozúčtovaná na 25 080 € ako úhrada faktúry za automobil a čiastka 175 999,20 € predstavuje pôžičku podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 07.10.2016, ktorú predložil. Z odpovede Daňového úradu Bratislava zo dňa 11.04.2017 na dožiadanie správcu dane bolo zistené, že z informácie databáz MV SR zo dňa 03.03.2017 na overenie predmetného vozidla bolo zistené, že toto vozidlo je vo vlastníctve spoločnosti PREZENT plus, s.r.o., ako prvého vlastníka v SR od 08.12.2016. 11. Ďalej bolo z administratívneho spisu zistené, že dodávateľ žalobcu bol od 22.01.2016 v zozname finančnej správy podľa § 52 ods. 6 Daňového poriadku a aj v zozname podľa § 52 ods. 1 citovaného zákona ako daňový dlžník. V priebehu daňového konania zanikol zlúčením so spoločnosťou Buzsik s.r.o., Bratislava, ktorej konateľom bol občan Maďarska, ktorá v priebehu vyrubovacieho konania zanikla z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou Alytus s.r.o., Banská Bystrica s konateľom z Rumunska, ktorá je nekontaktná. Z výpisu z podnikateľského účtu dodávateľa vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. v období od 03.10.2016 do 31.12.2016 vyplýva, že 10.10.2016 mu došiel bezhotovostný vklad 201 000 €, ako pôžička, ktorú sumu 13.10.2016 previedol na iný účet, kde ako správu pre príjemcu uviedol kúpa obchodného podielu U horára, s.r.o.. Za celé toto obdobie nevybral z tohto účtu žiadnu sumu, ktorá by mohla byť kúpnou cenou za motorové vozidlo, ktorú mu fakturoval G. R.. 12. Správny súd sa stotožnil s vyhodnotením zisteného skutkového stavu, tak ako ho uviedol žalovaný, že transakcia medzi dodávateľom SLOVAKAGRO s.r.o. a žalobcom bola umelo vytvorená so zámerom optimalizácie daňovej povinnosti, pretože prijatá faktúra od dodávateľa bola vystavená účelovo. Skutočným dôvodom, ktorý sledovali zainteresované zmluvné strany pri uzatváraní tohto obchodu, bola tá skutočnosť, že pri priamom nadobudnutí od českého dodávateľa v zmysle § 11 zákona o DPH by žalobca nebol oprávnený len na odpočítanie dane, pretože by sa jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru a v zmysle § 20 zákona o DPH by mu vznikla aj daňová povinnosť. Na takýto právny úkon, ktorý bol uskutočnený bez riadneho podnikateľského dôvodu, ktorý neodráža ekonomickú realitu, a ktorého účelom bolo získanie daňového zvýhodnenia, potom v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku správca dane neprihliada. Preto je v danom prípade nepodstatné, že skutočne došlo k reálnemu dodaniu predmetného vozidla, a toto vozidlo žalobca využíva na svoje podnikateľské účely. V priebehu daňového konania totiž musí byť preukázaný nielen obsah, ale aj skutočný význam plnení deklarovaných daňových subjektom prostredníctvom relevantného daňového dokladu. Pri nepriznaní práva na odpočet DPH sa môže vziať do úvahy umelý charakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické alebo personálne prepojenie medzi podnikateľmi pri znížení daňového zaťaženia. Ak sa preukáže, že účtovná transakcia, ktorá bola podkladom pre uplatnenie sporného odpočtu, nemá žiadne ekonomické opodstatnenie vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, potom predstavuje nedovolené zneužitie práva, spočívajúce v umelom plnení medzi závislými osobami bez objektívneho hospodárskeho dôvodu za účelom získania daňovej výhody (rozsudok C-255/02 Halifax). Podmienkou pre vyhodnotenie konania ako zneužitia práva nie je nevyhnutné to, že sa musí jednať o závislé osoby (rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/45/2014 zo dňa 16.12.2015). 13. Správny súd považuje za potrebné uviesť niekoľko skutočností, ktoré nielenže spochybňujú dobromyseľnosť predmetnej obchodnej transakcie, ale poukazujú na tzv. umelý charakter predmetného plnenia, čo znamená zneužitie práva na odpočítanie DPH. Bolo nesporne preukázané, že pôvodný majiteľ automobilu v Českej republike G. R. uzavrel s dodávateľom kúpnu zmluvu dňa 12.10.2016 a v tento deň bola v hotovosti na účet predávajúceho vyplatená kúpna cena 403 719 Kč. Z výpisu z podnikateľského účtu dodávateľa, ktorý mal túto sumu uhradiť, však vyplýva, že takúto sumu zo svojho podnikateľského účtu v hotovosti nevybral a takouto sumou ani nedisponoval. Dodávateľ následne prevzal osobné motorové vozidlo v ten istý deň a faktúrou zo dňa 31.10.2016 fakturoval kúpnu cenu za kúpu tohto motorového vozidla žalobcovi. Kúpna cena mala byť splatná až 31.12.2016, avšak podľa tvrdenia žalobcu kúpnu cenu vyplatil už dňa 07.10.2016, kedy bola dodávateľovi zaplatená suma 201 000 €, v ktorej mala byť zahrnutá aj kúpna cena za automobil. Uvedené však nekorešponduje s predchádzajúcimi zisteniami, keď až dňa 12.10.2016 bol automobil vôbec zakúpený dodávateľom v Českej republike. Nemohol preto už dňa 07.10.2016 žalobca zaplatiť dodávateľovi kúpnu cenu tohto automobilu, keď v tento deň automobil jeho dodávateľ ešte nevlastnil. Naopak, uvedené nasvedčuje tomu, že žalobca bol vopred oboznámený s predajom tohto automobilu a už dňa 07.10.2016 vedel o výške kúpnej ceny, ktorá bude potrebná na prevod automobilu medzi G. R. a jeho dodávateľom. O uvedenom svedčí aj to, že na subdodávateľskej faktúre G. R. pre dodávateľa žalobcu je uvedený ako objednávateľ konateľ žalobcu Mário Klinec, nie dodávateľ SLOVAKAGRO s.r.o.. Potom je teda vysoko pravdepodobná skutočnosť, že skutočným motívom tejto obchodnej transakcie bola kúpa automobilu od G. R. priamo žalobcovi a predaj dodávateľovi SLOVAKAGRO s.r.o. bol len fiktívny. 14. Okrem týchto skutočností sú tu aj ďalšie podporné zistenia na umelý charakter tejto transakcie. Dodávateľ žalobcu sa nezaoberal predajom ojazdených ani iných motorových vozidiel, ale zaoberal sa najmä predajom mäsa. Dodávateľ bol taktiež v registroch Finančnej správy evidovaný ako daňový dlžník a daňový subjekt, u ktorého nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH. Tieto registre Finančnej správy sú verejné a žalobca sa mohol s ich údajmi oboznámiť. Samotný dodávateľ, resp. jeho bývalý konateľ nevedel k tejto transakcii predložiť žiadne konkrétne dôkazy a právny nástupca zrušeného dodávateľa spoločnosť Alytus s.r.o. je nekontaktná. O umelom charaktere transakcie nepriamo svedčí aj tá skutočnosť, že osobný automobil si dodávateľ nezaevidoval na dopravnom inšpektoráte ako jeho vlastník, ale jeho prvým vlastníkom v Slovenskej republike sa stal až žalobca. Ďalším nepriamym dôkazom je aj cena uvedená na dodávateľskej faktúre. G. R. kúpil predmetné vozidlo od iného českého dodávateľa v septembri 2015 ako nové motorové vozidlo v celkovej sume 683 380 Kč. V októbri 2016 ho predal spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o. za 453 719 Kč, čo predstavuje 16 788,86 € po prepočte platným kurzom zo dňa 12.10.2016. Faktúra od dodávateľa SLOVAKAGRO s.r.o. pre žalobcu však už znela na 25 080 €, čo je suma vyššia ako pôvodná nadobúdacia cena nového motorového vozidla, čo sa javí ako neštandardné a v rozpore so základnými zásadami efektívneho podnikania. 15. Čo sa týka námietok žalobcu, súd ich v plnom rozsahu vyhodnotil ako nedôvodné. Čo sa týka námietky, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že svedok F. L. nepredložil listiny, ktoré správca dane od neho požadoval, a taktiež že sa žalobca nezúčastnil výsluchu svedka, uvedené odporuje obsahu administratívneho spisu. Z výsluchu svedka L. zo dňa 31.05.2017 jednoznačne vyplýva, že konateľ žalobcu sa nedostavil, hoci bol upovedomený o vypočutí svedka a telefonicky 31.05.2017 oznámil, že sa ústneho pojednávania nezúčastní. Zároveň zo zápisnice vyplýva, že svedok odovzdal doklady, a to notársku zápisnicu, faktúru od G. R. a dve potvrdenia o platbe z W. (zo 04.10. a 12.10.2016), avšak bol vyzvaný na to, aby do 09.06.2017 predložil preberacie protokoly o odovzdaní dokladov C. L. a zmluvu o kúpe automobilu a technický preukaz. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobcu v žalobe, že by svedok L. listinu - kúpnu zmluvu na motorové vozidlo správcovi dane predložil, ani tvrdenie, že sa žalobca na pojednávaní zúčastnil. 16. Ďalej žalobca poukazuje na § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH s tým, že všetky podmienky v tomto ustanovení boli splnené. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uvedené ustanovenie definuje predmet dane. Dôvodom na neuznanie odpočítania dane však bola iná skutočnosť, a to prihliadnutie na umelý charakter právneho úkonu - kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho dodávateľom v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku. 17. Ďalšou námietkou bolo, že jediným argumentom, ktorý mal preukazovať údajné nedodanie tovaru od spoločnosti SLOVAKAGRO s.r.o., bola údajná komunikácia medzi konateľom žalobcu a pánom R.. Správny súd uvádza, že takéto tvrdenie správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuviedli. Uviedli, že jedným z dôkazov, ktorý preukázateľne spochybňuje tvrdenia žalobcu o reálnosti transakcie medzi ním a jeho dodávateľom, je zistenie, že objednávateľom predmetného vozidla bol žalobca, resp. konateľ žalobcu, ktorého meno je uvedené aj na samotnej faktúre vystavenej českým dodávateľom G. R. pre spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o.. Ide teda len o jeden z dôkazov, ktorý pri jeho hodnotení vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, a to v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, svedčí o tom, že správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom. 18. Ďalšou námietkou je, že žalovaný ani správca dane nepodriadili zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu a že odôvodnenia sú opísané v čisto hypotetických rovinách. S uvedeným sa správny súd nestotožnil. Prvostupňové a napadnuté rozhodnutie je odôvodnené po právnej stránke dostatočne určito. Správne orgány uviedli ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku, § 11 zákona o DPH podľa ktorého skutočným nadobúdateľom predmetného motorového vozidla je žalobca, ktorému tým vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH. Zároveň aj uviedli dôvod tejto umelej transakcie. Pokiaľ by totiž žalobca priamo nadobudol tovar od českého dodávateľa v zmysle § 11 zákona o DPH, nebol by oprávnený len na odpočítanie DPH, pretože by sa jednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru, z ktorého dodania by mu vznikla aj daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona. Žalobca nemá nárok na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, nakoľko v daňovom priznaní za október 2016 uviedol len odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH a nepriznal daňovú povinnosť z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH. 19. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nemal zákonné oprávnenie spochybňovať dodanie tovaru vo svetle skutočností týkajúcich sa realizácie platby za dodaný tovar, uvedené tvrdenie je v rozpore s § 24 ods. 2 Daňového poriadku aj so súdnou praxou Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je v právomoci správnych orgánov vykonávať dokazovanie nielen na konkrétnom stupni dodania tovaru medzi dodávateľom a daňovým subjektom, ale aj na predchádzajúcich stupňoch dodania, t. j. na stupňoch subdodávateľských. Napríklad podľa rozsudku SD EÚ C-78/12 Evita-K EOOD „po prvé osoba, ktorá žiada o odpočítanie DPH, musí preukázať, že splnila požadované podmienky (pozri rozsudok z 26. septembra 1996, Enkler, C-230/94, Zb. s. I-4517, bod 24), a po druhé, že vnútroštátnemu súdu prislúcha vykonať v súlade s vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa vykonávania dôkazov celkové posúdenie všetkých skutočností a skutkových okolností tohto sporu vo veci samej, aby bolo možné určiť, či si spoločnosť Evita-K môže uplatniť právo na odpočítanie dane na základe predmetných dodaní. V rámci tohto celkového posúdenia môže vnútroštátny súd zohľadniť dôkazy týkajúce sa plnení, ktoré predchádzali plneniu dotknutému vo veci samej alebo po ňom nasledovali, ako aj doklady, ktoré sa ich týkali.“ Nič nebránilo v rámci zistenia riadneho skutkového stavu veci, aby správca dane zisťoval skutkové okolnosti dodania tovaru aj na predchádzajúcich stupňoch, a to aj čo sa týka platby za tovar medzi subdodávateľom a dodávateľom žalobcu a rovnako aj platby za tovar, ktorú uhradil žalobca ako daňový subjekt svojmu dodávateľovi. Je pravda, že môže dôjsť aj k bezodplatnému prevodu tovaru, avšak ak daňový subjekt tvrdí, že k zaplateniu kúpeného tovaru došlo a napriek tomu sú zistené také skutkové okolnosti, ktoré sú v logickom rozpore s reálnou možnosťou zaplatenia kúpeného tovaru, potom sa subjekt, ktorý tvrdí takéto skutočnosti, dostáva do pozície, že sú jeho tvrdenia preukázateľne spochybnené a pokiaľ nepredloží iný dôkaz na ich preukázanie, nemožno na ne prihliadať. 20. Čo sa týka námietky ohľadne poskytnutia jednorazovej pôžičky dodávateľovi, súd túto námietku nebral ako relevantnú vzhľadom na to, že sa netýka samotného právneho úkonu uzavretia kúpnej zmluvy ohľadne osobného motorového vozidla Peugeot. Pokiaľ aj žalobca pôžičku dodávateľovi poskytol, týmto nie je preukázané, že by dodávateľ z tejto pôžičky vyplatil G. R. v hotovosti kúpnu cenu, pretože mal ju vyplatiť v hotovosti dňa 12.10.2016 a v tento deň na účte dodávateľa táto pôžička v celom rozsahu ešte bola uložená. Až dňa 13.10.2016 dodávateľ pôžičku previedol na iný účet (avšak ani nie na účet subdodávateľa G. R.). Týmto sa naopak potvrdilo určité závislé postavenie dodávateľa od žalobcu, keď mu tento poskytol pôžičke v značnej výške, pričom sám tvrdí, že pôžičky neposkytuje a išlo o výnimočnú situáciu. 21. Ďalšia námietka sa týkala toho, že žalovaný sa dostal do dôkaznej núdze, a preto začal rozoberať pojem poctivý obchodný styk. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že tento pojem žalovaný použil v súvislosti so subjektom, s ktorým žalobca mal obchodnú transakciu vykonať, t. j. SLOVAKAGRO s.r.o., ktorý bol vedený vo viacerých registroch Finančnej správy ako daňový dlžník, a tiež v súvislosti, že žalobca si túto skutočnosť mohol preveriť, ako aj aj predmet podnikania tejto spoločnosti na základe výpisu z obchodného registra, čo sa v danom prípade javilo ako vhodné. 22. Ďalej žalobca opätovne uvádza, že žalovaný nepodriadil svoje zistenia pod príslušnú právnu normu, ale len zhrnul svoje zistenia a arbitrárne rozhodol. K tejto námietke sa už súd vyjadroval vyššie v odôvodnení a považuje ju za plne nedôvodnú, pretože odôvodnenie rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu obsahuje riadne popísaný zistený skutkový stav aj jeho podradenie pod príslušnú právnu normu a záver, z akého dôvodu nedošlo k priznaniu práva na odpočítanie DPH. 23. V ďalšej námietke žalobca sám právne kvalifikuje posudzovaný prípad, keď tvrdí, že pre priznanie nároku na odpočet dane je právne irelevantné, akým spôsobom nadobudla spoločnosť SLOVAKAGRO s.r.o. tovar a relevantnou otázkou je iba, či tovar bol reálne dodaný alebo nie. S týmto právnym názorom nemožno súhlasiť. O zneužitie práva podľa judikatúry ESD (C-367/96, C-212/97, C-255/02) ide vtedy, keď napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených slovenským právnym poriadkom bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s cieľmi právnej úpravy DPH, pričom z okolností prípadu je zrejmé, že získanie tohto daňového zvýhodnenia je spojené (podmienené) s vytvorením umelých podmienok (t.j. odporujúcim pôsobeniu trhového mechanizmu na ekonomické činnosti daňových subjektov) na jeho dosiahnutie a bolo hlavným účelom posudzovaných plnení. Čo sa týka daného prípadu, zmluva a faktúra svedčia o formálnom dodržaní podmienok stanovených zákonom o DPH, čo však neznamená, že napriek ich existencii nemôže byť správcom dane preukázané zneužitie práva vytvorením umelých podmienok na jeho dosiahnutie. Preto v danom prípade nie je relevantná len otázka, že osobné motorové vozidlo bolo žalobcovi skutočne dodané, ako nesprávne konštatuje žalobca, ale je podstatné preukázanie skutočností svedčiacich o získaní neoprávnenej daňovej výhody. Na tieto okolnosti má dôkazné bremeno správca dane, ktorý v danom prípade toto bremeno uniesol. 24. Nie je ani na mieste žalobná námietka, že z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ako sa vysporiadali so zistením, že motorové vozidlo bolo reálne dodané. Naopak, oba správne orgány konštatovali, že fakturované vozidlo bolo obhliadnuté na jeho fyzickej ohliadke, t. j. nijako nebola spochybnená existencia vozidla. Právne posúdenie danej veci sa teda neodvíjalo od neexistencie zdaniteľného plnenia, ale od posúdenia obchodnej transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom ako transakcie zneužívajúcej právo na odpočítanie DPH v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Žalovaný výslovne uviedol, že sa jednalo o umelo vytvorenú transakciu so zámerom optimalizácie daňovej povinnosti, pretože prijatá faktúra od dodávateľa bola vystavená účelovo a preto sa na ňu podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliada. 25. Ďalej žalobca poukazoval na Šiestu smernicu č. 2006/112/ES a rozsudky Najvyššieho súdu SR 8Sžf/14/2012 a 3Sžf/1/2011. Pokiaľ ide o námietku aplikácie šiestej smernice, správny súd poukazuje na to, že Šiesta smernica Rady č. 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu, spoločný systém dane z pridanej hodnoty bola zrušené Smernicou Rady 2006/112/ES, ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku z.,č. 222/2004 Z.z. Žalobca teda nesprávne označil predpis, na ktorý poukazoval a nie je zrejmé, či mal na mysli šiestu smernicu alebo smernicu č. 2006/112. Odhliadnuc od tejto odbornej chyby, správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 440/2011 zo dňa 11.10.2011, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že ak národný predpis korektne unesie výklad ovplyvnený smernicou, môže ísť aj v neprospech jednotlivca. Ťažiskom zásahu do pozície jednotlivca je tak národný predpis. V každom členskom štáte Európskej únie platia dva právne poriadky, a to právny poriadok členského štátu a právny poriadok Spoločenstva. Právo Spoločenstva má však aplikačnú prednosť pred národným právom. Súdny dvor zdôrazňuje zásadu výkladu národného práva v súlade so smernicou. V intenciách tejto zásady musí aj súd členského štátu EÚ vykladať vnútroštátne právo s ohľadom na znenie a účel smernice. Vzhľadom na skutkové zistenia v danej veci je možné skonštatovať, že poľahčujúce okolnosti v danom prípade zistené neboli. Žalobca bol v rozhodujúcom čase platiteľom DPH, uplatnil si nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2016, avšak jeho písomné podklady, ktoré v rámci tejto žiadosti predložil, preukázateľne spochybnil správca dane. Zo zákona o DPH ani zo smernice č. 2006/112 nevyplýva v tomto prípade právo žalobcu na odpočítanie DPH. Konkrétne ustanovenie smernice, ktoré by malo byť porušené, resp. ustanovenie paragrafu zákona o DPH, ktorý by mal byť porušený, žalobca v žalobe neuviedol. 26. K rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 správny súd konštatuje, skutkový stav v prejednávanej veci sa odlišuje od skutkového stavu uvedenému v tomto rozsudku. Podľa rozsudku 3Sžf/1/2011 daňový subjekt v prvom kroku vyčerpal dôkazné bremeno, keď predložil listinné dôkazy v rámci daňovej kontroly, avšak správca dane úspešne spochybnil tieto písomné podklady, a tým aj plnenie od jeho dodávateľa, preto dôkazné bremeno opäť prešlo na daňový subjekt. V danom prípade nebol správcom spochybnený dodávateľ tovaru, ale správca dane zistil také skutkové okolnosti, ktoré svedčia o zneužití práva na odpočet dane. 27. Ďalej žalobca poukázal opätovne na šiestu smernicu č. 2006/112 (opätovne zmätočné označenie predpisu) citujúc, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň za súčasného splnenia dvoch podmienok, ktoré sa týkajú podvodného konania. V tomto prípade však správne orgány nekonštatovali podvodné konanie či už medzi žalobcom a jeho dodávateľom alebo na inom stupni dodávateľsko- odberateľských vzťahov. Preto uvedený citát o podvodnom konaní (nie je zrejmé z ktorej smernice a ktorého konkrétneho článku alebo z akého rozsudku SD EÚ pochádza) nie je na daný prípad možné použiť. 28. Pokiaľ žalobca tvrdil, že došlo k porušeniu zásady neutrality DPH, súd sa nestotožnil ani s touto námietkou. Podľa rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Uvedené v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH. 29. Poslednou námietkou uvedenou v žalobe bolo, že žalobca nebol oboznámený s výsluchom svedka G. R.. K tomu správny súd uvádza, že daňový subjekt vzhľadom na zásadu rovnosti zbraní má právo zoznámiť sa s dôkazmi, ktoré sa v daňovom konaní vykonali. I na daňové konanie sa vzťahuje pravidlo, že správne orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, čo v prejednávanej veci znamená, umožniť účastníkovi - žalobcovi, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 30. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane ani žalovaný nevypočuli túto osobu v pozícii svedka. Informácie od tejto fyzickej osoby boli dodané správcovi dane prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) v súlade s nariadením Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH a v súlade s Dohodou o priamej výmene informácií v oblasti DPH medzi Generálnym finančným riaditeľstvom ČR a Finančným riaditeľstvom SR uzatvorenou v Bratislave 13.11.2014. Z výmeny informácií - odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyplýva, že všetky zistenia boli vykonané pred českým správnym orgánom. Z obsahu odpovede vyplýva, že G. R. nebol vypočutý v pozícii svedka, t.j. nebol poučený ako svedok, neboli mu kladené otázky, ale sa vyjadroval len k listinným dôkazom, ktoré súčasne predložil dožiadanému orgánu (faktúra - odberateľ G. R., faktúra - odberateľ SLOVAKAGRO s.r.o., kúpna zmluva, potvrdenie o platbe na účte W. K. detail pohybu - platba prevodom vnútri banky, ďalšie potvrdenie o platbe na účte a detail pohybu - vklad v hotovosti). S obsahom jeho vyjadrenia ako aj s listinnými dôkazmi, ktoré predložil v rámci MVI, bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 24.01.2018. 31. Podľa názoru súdu, v danom prípade nedošlo k procesnému pochybeniu žalovaného alebo správcu dane, pretože odpoveď na MVI obstarával žiadaný orgán rozdielny od žalobca či prvostupňového orgánu, vo vzťahu ku ktorému nemajú žiadne možnosti jeho prípadného usmernenia či požiadaviek na konkrétny proces. V zmysle čl. 7 ods. 5 cit. nariadenia proces, ktorým žiadaný orgán vykonáva žiadosti, sa aplikuje ten, ktorý platí na území konkrétneho členského štátu, kde sa odpoveď na MVI realizuje. Preto nie je možné poukazovať na porušenie právnych predpisov účinných na území Slovenskej republiky. Okrem toho odpoveď na MVI nebola žiadaným orgánom Českej republiky realizovaná ako výsluch svedka. Preto správny súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 32. Správny súd sa ďalej vyjadruje k doplneniu žalobných bodov v podaní zo dňa 23.07.2018. Toto doplnenie bolo podané v rámci dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby v zmysle § 183 SSP. Žalobca tvrdil, že mu nebolo do vlastných rúk doručené oznámenie o daňovej kontrole, prvostupňové rozhodnutie ani napadnuté rozhodnutie, ale že s najväčšou pravdepodobnosťou bolo doručené jeho bratovi, ktorý ale nie je konateľom spoločnosti a ani nie je splnomocnený na preberanie listových zásielok. Správny súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú. Pokiaľ skutočne došlo k opisovaným procesným pochybeniam, žalobca nimi nebol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Rozhodnutie sa v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu procesných vád zruší len vtedy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V danom prípade ak by aj oznámenie o daňovej kontrole alebo prvostupňové a napadnuté rozhodnutie neboli doručené žalobcovi, tento vykonal všetky procesné úkony, akoby mu tieto listiny doručené boli, teda jednoznačne musel mať vedomosť o ich obsahu. 33. Čo sa týka konkrétne oznámenia o daňovej kontrole, na čísle listu 2 p.v. správneho spisu je záznam, že toto oznámenie osobne prevzal G. L. dňa 18.01.2017, čo vyplýva aj z úradného záznamu na čísle listu 3 správneho spisu. Námietka je teda v tejto časti priamo v rozpore so skutočnosťou. Čo sa týka nedoručenia prvostupňového rozhodnutia, nedošlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach, konkrétne na práve podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, pretože odvolanie podal v zákonnej lehote a s odvolaním sa druhostupňový orgán zaoberal. Z obsahu odvolania taktiež vyplýva, že žalobcovi musel byť obsah prvostupňového rozhodnutia známy, pretože odvolacie námietky boli meritórneho charakteru. V odvolaní taktiež špecifikoval napadnuté rozhodnutie číslom konania a dátumom jeho vydania. Rovnako je tomu tak aj pri druhostupňovom rozhodnutí. Hoci by druhostupňové rozhodnutie nebolo doručené konateľovi žalobcu, v zákonnej lehote na podanie správnej žaloby podal voči tomuto rozhodnutiu žalobca správnu žalobu, v ktorej meritórne namietal obsah druhostupňového rozhodnutia, teda musel byť s jeho obsahom riadne oboznámený. 34. Správny súd preto nevykonal dokazovanie ohľadne zisťovania, kto v skutočnosti prevzal prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie, tak ako to navrhoval žalobca v doplnení žaloby (vyžiadanie si od poštového doručovateľa, či žalobca splnomocnil inú osobu na preberanie zásielok a vyžiadanie si podpisových vzorov konateľov Mária Klinca a Magdy Klincovej), pretože uvedená skutočnosť nemá žiaden vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ak by sa aj totiž zistilo, že rozhodnutia prevzala iná osoba, museli sa dostať do dispozičnej sféry žalobcu, ktorý využil všetky svoje procesné práva vyplývajúce mu z doručenia týchto rozhodnutí, a preto žiadna ujma na jeho právach mu v súvislosti s touto vadou doručovania nevznikla. Podľa komentára Občianske právo s vysvetlivkami, nakladateľ: Wolters Kluwer s. r. o., dátum vydania: 2009 k ust. 250i ods. 3 O.s.p. (predchádzajúca právna úprava, v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. g) SSP), na zákonnosť rozhodnutia nemá napríklad vplyv, ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo riadne doručené, ak odvolanie podané žalobcom odvolací správny orgán napriek tomu vecne prejednal. Nie je teda správny názor žalobcu, že súd je povinný skúmať, či doručovanie písomností bolo vykonané v súlade so zákonom a nemôže skúmať len dôsledky nesprávneho doručovania písomností. Týmto právnym názorom by bola popretá základná premisa žalobnej legitimácie spočívajúca v tom, že žalobca musí byť prípadnou vadou konania pred správnym orgánom subjektívne dotknutý na svojich právach. Inak povedané, pri preskúmavaní zákonnosti správneho orgánu prihliadne správny súd v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP len na tie podstatné vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Teda nie každá vada konania spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd v žiadnom prípade pri preskúmavaní kvality takýchto vád nekonvaliduje tieto vady, ako sa mylne domnieva žalobca, ale len posudzuje ich vplyv na samotnú zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 35. Na záver k písomnému podaniu právneho zástupcu žalobcu, ktoré súdu krátkou cestou na pojednávaní doručil žalobca (právny zástupca sa bez ospravedlnenia svojej neúčasti nezúčastnil pojednávania), správny súd uvádza, že poukázanie na rozsudok NS SR č.k. 3Sžfk/2/2017 z 21.02.2018 je nenáležité. Právny zástupca konštatoval, že v citovanom rozsudku súd ustálil, že nie je podstatné, či tovar dodala osoba uvedená na faktúre, podstatná je existencia materiálneho plnenia. Táto námietka je v podate totžná s námietkami uvedenými v bodoch 23. a 24. tohto rozsudku. Podľa názoru správneho súdu citovaný rozsudok vychádza z iného skutkového stavu. Správne orgány svoje závery o nepreukázaní splnenia podmienok na odpočítanie DPH postavili na prevahe pochybností o reálnosti dodania zdaniteľných plnení a materiálnu existenciu tovaru neskúmali. V predmetnom prípade však žalovaný aj správca dane vychádzali z toho, že obchodná transakcia medzi žalobcom a jeho dodávateľom bola reálne vykonaná a že predmet dodania - osobný automobil existuje, o čom medzi účastníkmi nebol spor. Správne orgány posúdili túto obchodnú transakciu ako umelo vytvorenú, bez riadneho podnikateľského dôvodu, s cieľom získania daňového zvýhodnenia, na ktorú v zmysle § 3 ods. 6 Daňového poriadku neprihliadli. 36. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky uvedené v žalobe a v jej doplnení sú v plnom rozsahu nedôvodné, súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 37. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobca, ktorý v konaní úspešný nebol, nemá právo na náhradu trov konania, preto mu súd náhradu trov nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože nebola splnená podmienka na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.