Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14CoKR/31/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115213112 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115213112.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD. so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 46 164 928, správca úpadcu: STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Danielom Janšom, advokátom, so sídlom Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, proti žalovanému: DOPRAVA A SLUŽBY K & T, spol. s r.o., so sídlom Horelica 13, 022 01 Čadca, IČO: 36 008 184, zastúpenému zástupcom: Advokátska kancelária VARMUS s.r.o., so sídlom Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/21/2015-153 zo dňa 18. apríla 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/21/2015-153 zo dňa 18. apríla 2018 p o t v r d z u j e . Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. S poukazom na § 57 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej „ZKR“), § 59 ods. 1, 2, 3, 4 ZKR, § 62 ods. 1, 5 ZKR, Čl. VIII. zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Písomnou žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28.04.2015 doplnenou podaním doručeným súdu 01.07.2015 v prejednávanej veci domáhal sa žalobca vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom úpadcu STAVOUNIVERZÁL, s.r.o. „v konkurze“ vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 3K/1/2014, a to Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim 30.11.2013 a Dohody o vzájomnom zápočte uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným dňa 30.11.2013. Kúpnej zmluve a dohode o vzájomnom zápočte žalobca odporoval ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 ZKR s odkazom na § 57 ods. 4 ZKR. V obidvoch prípadoch žalobca odporoval uvedeným právnym úkonom, a to kúpnej zmluve a dohode o vzájomnom zápočte ako právnym úkonom urobeným v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Samotné skutkové okolnosti spriaznenosti subjektov úpadcu a žalovaného žalobca v podanej žalobe neuviedol. Okresný súd môže len dovodiť s prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného vo veci, že žalobca mal na mysli skutočnosť, že žalovaný v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov bol štatutárnym orgánom úpadcu, pričom daná skutočnosť zakladá spriaznenosť úpadcu a žalovaného v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) ZKR. Aj skutkové okolnosti spriaznenosti osôb v zmysle § 9 ZKR sú súčasťou povinnosti tvrdenia žalobcu a súd nie je povinný ich sám vyhľadávať v listinných dôkazných prostriedkoch predložených žalobcom, resp. verejne dostupných registroch. 3. Okresný súd konštatoval, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu úpadcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z § 57 ods. 1 ZKR v spojení s § 62 ods. 5 ZKR. Žalobca bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 3K/1/2014 zo dňa 19.08.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku 164/2014 dňa 26.08.2014. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s úpadcom odporovateľné právne úkony dohodol, vyplýva z § 62 ods. 1 ZKR. 4. Zároveň okresný súd konštatoval, že pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom - kúpnej zmluve a dohode o vzájomnom zápočte - bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina, sp.zn. 3K/1/2014 zo dňa 22.04.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 80/2014 dňa 28.04.2014. Za deň zverejnia sa v súlade s § 199 ods. 9 ZKR považuje 29. apríl 2014, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Lehota jedného roka podľa § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť 30.04.2014 a posledný deň tejto lehoty bol 29.04.2014. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná na okresnom súde dňa 28.04.2015, t.j. v rámci plynutia lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR. Okresný súd zdôraznil, že podanie žalobcu, ktorým upresnil znenie žalobného petitu (č.l. 56-57 spisu), neprekročilo pôvodne vymedzený predmet žaloby z 28.04.2015, čo okresný súd zdôraznil vzhľadom na skutočnosť, že pre včasné podanie žaloby v tomto spore prekluzívna lehota na včasné podanie žaloby bola dodržaná. Podaním zo dňa 29.06.2015, ktoré bolo okresnému súdu doručené 02.07.2015, došlo len k doplneniu a spresneniu žalobného petitu, avšak v danom prípade sa nejednalo o zmenu žaloby, a preto lehota jedného roka v súlade s § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť 30.04.2014, posledný deň lehoty bol 29.04.2015 a žaloba bola podaná na okresnom súde 28.04.2015, t.j. v rámci plynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. 5. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z § 57 ZKR bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená. Správca úpadcu v postavení žalobcu vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa § 57 ZKR je vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia, ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 58 a § 59 ZKR, ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti je v zmysle § 57 ods. 1 ZKR preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a zároveň preukázanie ukrátenia, uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko v tomto prípade sa v zmysle § 58 ods. 2 ZKR, resp. § 59 ods. 3 ZKR predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, pokiaľ sa nepreukáže opak; v žiadnom z uvedených prípadov sa však nepredpokladá ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 ZKR, ktoré by bol v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať v konaní žalobca. 6. Z § 57 ZKR vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve aj preukázať v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek, čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. keď nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky. 7. Okresný súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca náležite nesplnil povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR. Pokiaľ ide o preukázanie existencie právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka v zmysle § 57 ods. 1 ZKR, žalobca v konaní predložil písomný vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 30.11.2013 (č.l. 5 spisu), voči obsahu ktorého žalovaný v konaní nenamietal a neoznačil uvedený listinný doklad za sporný. Zo strany žalobcu nebola v konaní náležite splnená ani povinnosť tvrdenia a nadväzne ani nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu ďalšieho všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na prihlášky veriteľov, týmto však preukazoval úpadok dlžníka (podrobne bod 10. rozsudku). 8. Podľa okresného súdu žalobca si v prejednávanej veci nesplnil povinnosť tvrdenia, a ani nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. V rámci skutkových tvrdení, odôvodňujúcich naplnenie podmienky ukrátenia, žalobca poukazoval na to, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi len hnuteľný majetok v hodnote 80.603,61 Eur (24.621,65 Eur + 55.981,96 Eur), ktorý bol následne predmetom dvoch odporovaných kúpnych zmlúv a ťažko speňažiteľný majetok zaradený do súpisu konkurznej podstaty, ktorý nestačí na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok. Poukazoval na zoznam majetku úpadcu a zistenia správcu o skutočnej hodnote tohto majetku, z ktorých skutočností poukázal na to, že reálna hodnota majetku podliehajúceho konkurzu predstavuje 111.775,70 Eur, suma prihlásených pohľadávok 923.247,50 Eur a suma zistených pohľadávok 551.530,91 Eur. Ukrátenie vnímal žalobca v tej rovine, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi majetok, ktorý nepostačuje na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR však nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. „Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a následne po uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase ich uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v konaní o odporovacej žalobe tvrdiť a preukázať, že práve v dôsledku odporovaných právnych úkonov na majetok dlžníka k momentu ich účinnosti sa majetok zmenšil takým spôsobom, že už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. Ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR nemožno ustáliť len na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze.“ Okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to vzhľadom na nepreukázanie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR, z ktorého dôvodu ďalej nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti v zmysle uplatneného odporovacieho práva podľa § 59 ZKR. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov zo dňa 27.04.2015 (ďalej aj len „Žaloba") v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi návrhu trov konania. Rozsudok okresného súdu napadol v celom rozsahu, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. l písm. f), h) CSP, pretože a) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a zároveň, b) súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Z dôvodov procesnej ekonómie neopakoval opätovne všetky svoje argumenty uvedené v Žalobe a na pojednávaní zo dňa 18.04.2018. Žiadny z týchto argumentov však ani vydaním napadnutého rozsudku nestratil platnosť a presvedčivosť, preto žiadal odvolací súd, aby ich zohľadnil pri svojom rozhodovaní. 10. V odvolaní uviedol, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku len stroho konštatoval, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia a ani na túto nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu ukrátenia prihlásenej pohľadávky veriteľa úpadcu, v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. „Žalobca si splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadom označenia konkrétnych konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky existovali k momentu účinnosti odporovaných úkonov.“ Bolo potrebné podľa žalobcu poukázať na skutočnosť, ktorá bola ním „jasne preukázaná a nesporná, a to že v čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, s istinou vo výške 138.502,96 eur, splatná dňa 20.10.2013 a tiež pohľadávka rovnakého veriteľa s istinou vo výške 110.800,25 eur, rovnako splatná dňa 20.10.2013, pričom ide o pohľadávky ktoré neboli uspokojené, boli prihlásené do konkurzu na majetok Úpadcu a riadne zapísané do Zoznamu pohľadávok. Predmetné pohľadávky neboli popreté Správcom ani žiadnym z veriteľov a v dôsledku týchto skutočností sa považujú za zistené. Dôkazom tvrdených skutočností je Prihláška pohľadávky spor. č. 1 zo dňa 27.05.2014 zo dňa 09.12.2014 s prílohami a Prihláška pohľadávky spor. č. 2 zo dňa 27.05.2014 zo dňa 09.12.2014 s prílohami, ktoré boli Žalobcom predložené už spolu so Žalobou a na túto nadväzujúcim Vyjadrením zo dňa 19.03.2018.“ V čase vykonania zvýhodňujúcich právnych úkonov boli tieto pohľadávky úpadcu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti a v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu i ďalších viacerých veriteľov, a to konkrétne napríklad pohľadávky „veriteľa Sto s.r.o., so sídlom Čestlice 271, 251 70 Dobrejovice, Česká republika, IČO: 36 785 512, prihlásené Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 05.06.2014 s istinou v celkovej výške 11.393,54 eur, ako pohľadávky pod por. č. 1 a 2, splatné dňa 05.08.2013 a 07.10.2013, pohľadávku veriteľa SOFTIP, a.s., so sídlom Business Center Aruba Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 30 807 484 s istinou vo výške 274,27 eur, uplatnenú Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.06.2014, splatnú dňa 05.11.2013, pohľadávka veriteľa Saint-Gobain Building Distribution CZ, spol. s.r.o., so sídlom Pod Můstkem 884, 252 19 Rudná, Česká republika, IČO: 4791545, s istinou vo výške 3.067,72 eur (78.009 CZK), uplatnenú Prihláškou pohľadávky spor. č. 3 zo dňa 06.06.2014, splatnú dňa 13.10.2013.“ Na úhradu týchto pohľadávok, ktoré boli v čase vykonania zvýhodňujúceho právneho úkonu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti, nepostačoval finančný majetok úpadcu, o čom svedčí spolu so Žalobou predložená súvaha zostavená ku dňu 31.12.2013, podľa ktorej úpadca účtoval o finančnom majetku sumou - 2674 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že úpadca mal v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu viacerých veriteľov so splatnými pohľadávkami, pričom hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku. „Žalobca v dôsledku uvedených skutočností namieta správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, pričom tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že došlo .k ukráteniu prihlásených pohľadávok v zmysle ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, pričom tieto Žalobca v konaní konkrétne označil, čím jasne preukázal ich existenciu a splatnosť, teda naplnil tak podmienky stanovené príslušnými ustanovenia ZKR.“ Úpadca a Žalovaný uzatvorili odporovateľné právne úkony v čase keď existovala najmenej jedna pohľadávka veriteľa, ktorá nebola uspokojená a veriteľ si ju prihlásil do konkurzu. ,,..K ukráteniu [uspokojenia prihlásenej pohľadávky] dochádza už vtedy, ak veriteľ mal pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu voči dlžníkovi." (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2012, s. 444) Uspokojenie týchto pohľadávok bolo vykonaním odporovateľných úkonov ukrátené, keď existovali k momentu účinnosti odporovaných úkonov, boli do konkurzu prihlásené a nakoľko ich nepoprel správca ani žiaden z veriteľov, považujú sa za zistené. Prvostupňový súd sa s existenciou žalobcom označených ukrátených pohľadávok nevysporiadal a konkrétne neuviedol žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré nie je možné takto označených veriteľov považovať za veriteľov, ktorých pohľadávky boli ukrátené. 11. Odvolateľ namietal, že podľa okresného súdu v rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatňovanému nároku tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia napádaných právnych úkonov došlo takému zmenšeniu majetku, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré v čase uzatvorenia právnych úkonov existovali a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku uspokojené. Okresný súd zároveň konštatoval, že zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, pričom je potrebné preukázať, že vykonaním uvedených právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že tento už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, s čím odvolateľ nesúhlasil. 12. V odvolaní zdôraznil, že tak ako už bolo uvedené aj v žalobe, po uzatvorení Kúpnej zmluvy a Dohody o započítaní zostal úpadcovi len ťažko speňažiteľný majetok, ktorý nestačil na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, čoho dôkazom je najmä (nie však výlučne) Zoznam majetku zo dňa 30.01.2014. V „Zozname majetku Úpadca uviedol nehnuteľnosť v hodnote 90,42 eur, hnuteľné veci v hodnote 830 eur, pohľadávky voči tuzemským subjektom v celkovej výške 295.826,11 eur, a pohľadávky voči zahraničným subjektom v celkovej výške 8.612.647,38 CZK. Správca po ustanovení do funkcie zistil, že všetky pohľadávky voči tuzemským subjektom majú povahu ťažko vymožiteľných pohľadávok. Majetok, ktorý zostal po realizovaní úkonov neformálnej likvidácie (pozn. súčasťou súboru úkonov neformálnej likvidácie bola aj Kúpna zmluva a Dohoda o započítaní), je tvorený nehnuteľnosťami v súpisovej hodnote 1.490 eur, nespotrebovaným preddavkom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v hodnote 1.684,30 eur, a spornými pohľadávkami v celkovej účtovnej hodnote 543.007 eur (podľa poslednej účtovnej závierky za obdobie od 1/2014 až 4/2014).“ V konkurze na majetok úpadcu si konkurzní veritelia „doposiaľ uplatnili prihláškami pohľadávky v celkovej výške 923.247,50 eur, z toho zistené boli pohľadávky v celkovej výške 551.530,91 eur. Zo skutočností uvedených vyplýva, že suma zistených pohľadávok je vyššia ako účtovná hodnota majetku, ktorý podľa Súvahy k 28.04.2014 zostal Úpadcovi po vykonaní odporovateľných úkonov.“ Uzatvorená Kúpna zmluva a Dohoda o započítaní boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, vykonaných úpadcom v období bezprostredne predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu. Tento súbor úkonov mal povahu neformálnej likvidácie, ktorou sa dlžník (úpadca) zbavil celého svojho speňažiteľného majetku, ktorého prevoditeľnosť nebola obmedzená, a uspokojil pritom ním vybraných veriteľov. Úbytok majetku ako priamy dôsledok neformálnej likvidácie je zrejmý najmä zo skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu boli do konkurznej podstaty získané len nepatrné príjmy a majetok podliehajúci konkurzu je tvorený takmer výlučne ťažko vymožiteľnými „pohľadávkami (viď Návrh správcu na uznanie konkurzu za malý). Pokiaľ by súbor úkonov Úpadcu (ktorých súčasťou sú aj Kúpna zmluva a Dohoda o započítaní) nebol vykonaný, do konkurznej podstaty by nepochybne patril aj iný ako ťažko speňažiteľný majetok.“ 13. Žalobca v odvolaní uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že v čase vykonania zvýhodňujúcich právnych úkonov bol dlžník (úpadca) v úpadku, a to vo forme platobnej neschopnosti, o čom svedčí napríklad „Oznámenie Úpadcu o ukončení prác z dňa 29.11.2013, kde svoju finančnú situáciu označuje ako kritickú a uvádza, že mu z toho vyplýva povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorého príprava prebieha. O existencii úpadku v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu svedčí aj Dodatok č. 1 zo dňa 18.10.2013 k Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2013. Podľa bodu 5.4 Dodatku môže objednávateľ zaplatiť za zhotoviteľa (Úpadcu) jeho dlhy voči subdodávateľom. Znenie dodatku je dôkazom o tom, že dlžník nebol schopný uhrádzať splatné pohľadávky svojich dodávateľov.“ Úpadca bol v úpadku už v čase pred vykonaním predmetných sporných právnych úkonov nakoľko z označených listín vyplýva, že v čase vykonania napádaných právnych úkonov už existovalo niekoľko pohľadávok veriteľov, ktoré boli splatné a i napriek tejto skutočnosti tieto úpadca neplnil. Je zrejmé, že v čase vykonania zvýhodňujúcich právnych úkonov boli tieto pohľadávky úpadcu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti, pričom ich existenciu žalobca riadne preukázal. Vykonaním uvedených právnych úkonov úpadca prehĺbil svoj úpadok a zmenšil mieru uspokojenia všetkých veriteľov. Úpadca už v čase vykonania napádaných úkonov nedisponoval takým majetkom, ktorý by postačoval na úhradu splatných pohľadávok veriteľov. Realizované právne úkony neposkytovali úpadcovi ekonomický ekvivalent, ale slúžili najmä na uspokojenie vybraných veriteľov. Rozhodnutím v zmysle žaloby budú v súlade s princípmi materiálnej spravodlivosti sankcionované úkony vykonané in fraudem creditoris, ktorých skutočným výsledkom je ukrátenie veriteľov vo veľkom rozsahu. Napriek skutočnostiam deklarovaným zo strany žalovaného sa v danej veci po vyhlásení konkurzu prejavil výrazný nepomer medzi likvidnou hodnotou aktív zapísaných do súpisu a výškou záväzkov uplatnených v konkurze prihláškou. Tento nepomer nie je náhodný, ale je aj výsledkom súboru odporovateľných úkonov vykonávaných dlhodobo na ťarchu veriteľov, ktoré by mali byť sankcionované ich neúčinnosťou. 14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalobcu, že v čase uzatvorenia odporovaných právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko a.s. IČO: 17 321 123 s istinou 138.502,96 Eur splatná dňa 20.10.2013 a tiež pohľadávka rovnakého subjektu na sumu 110.800,25 Eur s dátumom splatnosti 20.10.2013, ako i o tvrdenie žalobcu o existencii ďalších veriteľov úpadcu v čase vzniku odporovaných právnych úkonov, a že na úhradu týchto pohľadávok nepostačoval finančný majetok dlžníka, nakoľko dlžník mal pohľadávky voči iným veriteľom, z ktorých by mohol uspokojiť pohľadávky tohto veriteľa, tak žalovaný v čase vzniku právnych úkonov, ktorým sa odporuje nevedel a ani nemohol vedieť o finančnej situácii úpadcu, nakoľko k vyhláseniu konkurzu na úpadcu došlo až po vzniku predmetných právnych úkonov. Vzniknuté dohody medzi úpadcom a žalovaným boli také, ktoré sú bežne uzatvárané v obchodnom styku medzi podnikateľskými subjektmi. Podľa § 59 ods. 3 ZKR zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Zvýhodňujúcim právnym úkonom je len taký právny úkon dlžníka, ktorý zvýhodňuje jedného veriteľa oproti iným veriteľom dlžníka. Pre úspešnosť včas podanej žaloby je potrebné v žalobe tvrdiť a v konaní preukazovať nasledovné skutočnosti: „1/ v konkurze bola prihlásená a zistená aspoň jedna pohľadávka, ktorá vznikla pred účinnosťou zvýhodňujúceho právneho úkonu a že jej uspokojenie je v dôsledku tohto právneho úkonu ukrátené, 2/ druhá strana právnym úkonom získala lepšie postavenie alebo inú výhodu od dlžníka 3/ ide o právny úkon urobený v lehote 1 roka pred začatím konkurzného konania, 4/ skutočnosť, že úpadok dlžníka je dôsledkom odporovaného právneho úkonu alebo skutočnosť, že dlžník bol v čase urobenia úkonu v úpadku. Žalovaný má za to, že úpadca nebol v čase vykonania odporovaných právnych úkonov v úpadku. Z listinných dôkazov vykonaných súdom vedomosť úpadcu o svojom úpadku v čase uzatvárania predmetných odporovaných právnych úkonov nevyplýva.“ K platobnej neschopnosti úpadcu predložil žalobca listinné doklady - Oznámenie úpadcu o ukončení prác zo dňa 29.11.2013 a Dodatok č. 1 zo dňa 18.10.2013 k Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2013. Z vyššie uvedených listinných dokladov vôbec nevyplýva, že by bol úpadca v tom čase v platobnej neschopnosti, z týchto listinných dokladov vyplýva, že v spoločnosti úpadcu je zlá finančná situácia, ktorú úpadca riešil tým, že komunikoval so svojimi veriteľmi a hľadal spôsob uspokojenia ich pohľadávok. Tvrdenie žalobcu, že súbor úkonov, ktoré spravil žalobca pred vyhlásením konkurzu mal povahu neformálnej likvidácie, ktorou sa úpadca zbavil celého svojho speňažiteľného majetku a uspokojil pri tom iba vybraných veriteľov považoval žalovaný za ničím nepodložené tvrdenie. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu ako správne. 15. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného v zmysle platnej zákonnej úpravy na vyjadrenie podaním Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.6.2019 (č.l. 187 spisu, doručenka 189 spisu), ktorý sa k momentu rozhodovania odvolacieho súdu nevyjadril. 16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. 17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/31/2018-191 zo dňa 18.9.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP. 18. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 4.6.2018 (č.l. 167 a nasl. spisu), vo väzbe k záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Nebolo preukázané, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani že by okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 20. Pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný, keď nebolo preukázané ani zistené, že by malo byť dokazovanie zopakované alebo doplnené. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že k tejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia ZKR, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované. 21. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu za konštatovania, že žalobca v konaní nepreukázal hlavnú hmotno-právnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existenciu ukracujúcich právnych úkonov. Podľa okresného súdu stav majetku dlžníka - úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 22. Odvolací súd vo všeobecnosti k predmetu prejednávanej veci ako i vo vzťahu k odvolaniu zdôrazňuje, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v konaní musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo vyvolanom súdnom spore. Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka je to, že žalobca musí tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky hmotno- právne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením sa premietnu do nepriaznivého rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová strana, ktorá si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti sporovej strany, ktorá si nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22. septembra 2010). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer medzi stranami konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. 23. Je nepochybné, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi ich dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možností, aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v § 57 a nasl. ZKR. Dôkazné bremeno má v tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že po dôkladnom oboznámení s argumentáciou žalobcu v žalobe ako i v bode II. odvolania vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku, nemohol konštatovať priestor na odklon od (žalobcom namietaných) záverov súdu prvého stupňa. Ak žalobca v odvolaní argumentoval tým, „že v čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, s istinou vo výške 138.502,96 eur, splatná dňa 20.10.2013 a tiež pohľadávka rovnakého veriteľa s istinou vo výške 110.800,25 eur, rovnako splatná dňa 20.10.2013, pričom ide o pohľadávky ktoré neboli uspokojené, boli prihlásené do konkurzu na majetok Úpadcu a riadne zapísané do Zoznamu pohľadávok. Predmetné pohľadávky neboli popreté Správcom ani žiadnym z veriteľov a v dôsledku týchto skutočností sa považujú za zistené. Dôkazom tvrdených skutočností je Prihláška pohľadávky spor. č. 1 zo dňa 27.05.2014 zo dňa 09.12.2014 s prílohami a Prihláška pohľadávky spor. č. 2 zo dňa 27.05.2014 zo dňa 09.12.2014 s prílohami, ktoré boli Žalobcom predložené už spolu so Žalobou a na túto nadväzujúcim Vyjadrením zo dňa 19.03.2018“, tak z odvolania tiež vyplýva tvrdenie žalobcu v súvislosti s ukrátením, ktoré sa viaže na konkrétny listinný dôkaz „Žalobou predložená súvaha zostavená ku dňu 31.12.2013“, ktorú argumentáciu bol odvolací súd vzhľadom na viazanosť odvolacími dôvodmi povinný rešpektovať, pričom zvýrazňuje, že odporované právne úkony, tak ako boli vyhodnocované okresným súdom, sú k dátumu 30.11.2013. Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplývajú práve vo vzťahu k tejto argumentácií žalobcu závery okresného súdu, na ktoré odvolací súd poukazuje „V rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich naplnenie podmienky ukrátenia žalobca poukazoval na to, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi len hnuteľný majetok v hodnote 80.603,61- Eur (24.621,65-Eur + 55.981,96-Eur), ktorý bol následne predmetom dvoch odporovaných kúpnych zmlúv a ťažko speňažiteľný majetok zaradený do súpisu konkurznej podstaty, ktorý nestačí na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok. Poukazoval na zoznam majetku úpadcu a zistenia správcu o skutočnej hodnote tohto majetku, z ktorých skutočností poukázal na to, že reálna hodnota majetku podliehajúceho konkurzu predstavuje 111.775,70-Eur, suma prihlásených pohľadávok 923.247,50-Eur a suma zistených pohľadávok 551.530,91-Eur. Ukrátenie vnímal žalobca v tej rovine, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi majetok, ktorý nepostačuje na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR však nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov, a následne po uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase ich uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v konaní o odporovacej žalobe tvrdiť a preukázať, že práve v dôsledku odporovaných právnych úkonov na majetok dlžníka k momentu ich účinnosti sa majetok zmenšil takým spôsobom, že už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. Ukrátenie podľa § 57 ods. 4 ZKR nemožno ustáliť len na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze.“ Za tohto stavu odvolacia námietka žalobcu, že boli preukázané predpoklady odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov odporovacou žalobou, potom nemohla byť vyhodnotená ako relevantná. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Okresný súd preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval, ak konštatoval nepreukázanie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to že ide o ukracujúce právne úkony, keďže v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnených právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle § 57 ods. 4 ZKR je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. 24. Zároveň odvolateľ uviedol, že v čase zvýhodňujúcich právnych úkonov boli pohľadávky úpadcu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Tiež odvolateľ poukázal na pohľadávky „veriteľa Sto s.r.o., so sídlom Čestlice 271, 251 70 Dobřejovice, Česká republika, IČO: 36 785 512, prihlásené Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 05.06.2014 s istinou v celkovej výške 11.393,54 eur, ako pohľadávky pod por. č. 1 a 2, splatné dňa 05.08.2013 a 07.10.2013, pohľadávku veriteľa SOFTIP, a.s., so sídlom Business Center Aruba Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 30 807 484 s istinou vo výške 274,27 eur, uplatnenú Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.06.2014, splatnú dňa 05.11.2013, pohľadávka veriteľa Saint-Gobain Building Distribution CZ, spol. s.r.o., so sídlom Pod Můstkem 884, 252 19 Rudná, Česká republika, IČO: 4791545, s istinou vo výške 3.067,72 eur (78.009 CZK), uplatnenú Prihláškou pohľadávky spor. č. 3 zo dňa 06.06.2014, splatnú dňa 13.10.2013“. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalobcu poukazuje odvolací súd na závery okresného súdu. Žalobca v odvolaní uvádzal, „....Na úhradu týchto pohľadávok, ktoré boli v čase vykonania zvýhodňujúceho právneho úkonu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti, nepostačoval finančný majetok Úpadcu, o čom svedčí spolu so Žalobou predložená súvaha zostavená ku dňu 31.12.2013, podľa ktorej Úpadca účtoval o finančnom majetku sumou - 2674 eur“ a poukázal na zoznam majetku zo dňa 30.1.2014. Žalobca zvýraznil, že „V Zozname majetku Úpadca uviedol nehnuteľnosť v hodnote 90,42 eur, hnuteľné veci v hodnote 830 eur, pohľadávky voči tuzemským subjektom v celkovej výške 295.826,11 eur, a pohľadávky voči zahraničným subjektom v celkovej výške 8.612.647,38 CZK. Správca po ustanovení do funkcie zistil, že všetky pohľadávky voči tuzemským subjektom majú povahu ťažko vymožiteľných pohľadávok. Majetok, ktorý zostal po realizovaní úkonov neformálnej likvidácie (pozn. súčasťou súboru úkonov neformálnej likvidácie bola aj Kúpna zmluva a Dohoda o započítaní), je tvorený nehnuteľnosťami v súpisovej hodnote 1.490 eur, nespotrebovaným preddavkom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v hodnote 1.684,30 eur, a spornými pohľadávkami v celkovej účtovnej hodnote 543.007 eur (podľa poslednej účtovnej závierky za obdobie od 1/2014 až 4/2014“. Tiež zdôraznil, že v konkurze si konkurzní veritelia doposiaľ uplatnili prihláškami pohľadávky vo výške 923.247,50 Eur a z toho zistené boli pohľadávky v celkovej výške 551.539,- Eur. Zároveň uviedol a zdôraznil v odvolaní, že „Zo skutočností uvedených vyplýva, že suma zistených pohľadávok je vyššia ako účtovná hodnota majetku, ktorý podľa Súvahy k 28.04.2014 zostal Úpadcovi po vykonaní odporovateľných úkonov.“ Vo vzťahu k tejto odvolacej argumentácii poukazuje odvolací súd na bod 24. napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd konštatoval, že otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR nemožno posudzovať výlučne na rozsah vo väzbe na rozsah uspokojených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Zdôrazňuje, v súlade s okresným súdom, odvolací súd, že žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Okresný súd preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval, ak konštatoval nepreukázanie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to, že ide o ukracujúce právne úkony, keďže v danej veci nepreukázal žalobca kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno- právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov a tiež či k tomuto momentu došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnených právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom každej odporovateľnosti a teda aj v zmysle § 54 ZKR je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Opakovane odvolací súd uvádza, že k tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolacím súdom vyššie, potom ani argumentácia žalobcu „k ukráteniu [uspokojenia prihlásenej pohľadávky] dochádza už vtedy, ak veriteľ mal pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu voči dlžníkovi“, bez ďalšieho, v okolnostiach konkrétne prejednávanej veci, nemohla byť odvolacím súdom vyhodnotená ako taká, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého stupňa. 25. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný právny dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. Okresný súd vo vzťahu k týmto skutočnostiam uviedol argumentáciu v bode 24. napadnutého rozsudku, s ktorého závermi sa odvolací súd stotožnil. 26. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu, potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). 27. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 28. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 114/2012 zo dňa 5. júna 2012 „Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozsudok súdu prvého stupňa zrušil. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu“. 29. Krajský súd vzhľadom k aplikácii § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu nie je potrebné ani žiaduce opätovne zopakovať skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, ale je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 170/2005). 30. Za dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na vyvodené závery tak okresného súdu ako i krajského súdu, bolo vo vyvolanom odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku tak vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku vo vzťahu k trovám konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP). 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.