Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/22/2023 1110245940 30. 10. 2025 JUDr. Elena Kúšová ECLI:SK:KSBA:2025:1110245940.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JUDr. Vojtech Agner, Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, zn. správcu: S1690, správca konkurznej podstaty úpadcu FUTURE INVEST, a.s. v "likvidácii", v konkurze, Košická 52, 821 08 Bratislava, IČO: 34 110 488, proti žalovanému v I. rade: D.. T. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. E. XXXX/XX, XXX XX B., a žalovanému v II. rade: T. E., Z.. XX.XX.XXXX, B.W. E. XXXX/XX, XXX XX B., obaja zastúpení: Mgr. Iveta Vajdová, advokát, Bárdošova 2939/25, 831 01 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/103/2010-1124 zo dňa 2.2.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/103/2010-1124 zo dňa 2.2.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalovaní v I. a v II. rade majú proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 2.2.2023 súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom žalobu zamietol. Druhým výrokom priznal žalovanému v I. a II. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tretím výrokom určil, že štát má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 - 4, § 60 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 253, § 255, § 262 ods. 2, § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.11.2010 domáhal, aby súd rozhodol tak, že určí, že právne úkony (Kúpne zmluvy zo dňa 26.05.2006 a dňa 18. 06. 2008) uzatvorené medzi úpadcom a žalovaným v I. rade a žalovaným v II. rade, bližšie špecifikované v žalobe, sú voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/21/2010, na majetok úpadcu: FUTURE INVEST a.s, v likvidácii, so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava, IČO: 34 110 488, právne neúčinné a zároveň žiadal zaviazať žalovaných zaplatiť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 458.043,77 eur. 3. Podaním doručeným súdu dňa 27.12.2010 žalobca rozšíril žalobu tak, že žiadal určenie neúčinnosti predmetných kúpnych zmlúv voči konkurzným veriteľom v konkurze sp. zn. 3K/21/2010 a zároveň žiada zaviazať žalovaných, aby spoločne a nerozdielne poskytli do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú
náhradu vo výške určenej znaleckým posudkom a zodpovedajúcej majetkovej hodnote, ktorá bola na žalovaných neúčinnými právnymi úkonmi prevedená. 4. Súd rozsudkom zo dňa 16.8.2018 rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Proti predmetnému rozsudku sa podaním doručeným súdu 30.8.2018 odvolali žalovaní a v časti výroku o povinnosti žalovaných poskytnúť úpadcovi peňažnú náhradu podal dňa 30.08.2018 odvolanie aj žalobca. 5. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4CoKR/16/2020-1078 zo dňa 24.2.2022 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v posudzovanom prípade bolo potrebné, aby správca preukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti spornej zmluvy (zmlúv) došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti spornej zmluvy sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Je povinnosťou správcu uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou sporných zmlúv a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojovať, správca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov. Zároveň odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so svedeckými výpoveďami a nie je zrejmé ako ich vyhodnotil. Za dôvodné považoval odvolací súd aj odvolanie žalobcu, ktorý namietal postup a odôvodnenie súdu prvej inštancie pri stanovení všeobecnej trhovej hodnoty daného majetku s odkazom na predložené znalecké posudky. 6. Spornou medzi procesnými stranami súd prvej inštancie považoval skutočnosť, či právny úkon - kúpne zmluvy špecifikované v odseku 1. rozsudku súdu prvej inštancie sú odporovateľnými právnymi úkonmi. 7. Súd primárne skúmal, či žaloba na odporovanie právneho úkonu bola podaná na súde včas. V danom prípade bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený uznesením 3K/21/2010 zo dňa 21.06.2010, právoplatným a vykonateľným dňa 15.07.2010, účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 15.07.2010, posledným dňom šesťmesačnej lehoty na odporovanie právnemu úkonu v zmysle § 57 ods. 2 ZKR bol pondelok 17.01.2011 (15.01.2017 bola sobota). Žalobca podal žalobu osobne na súde dňa 24.11.2010, návrh na rozšírenie (zmenu) petitu dňa 27.12.2010, preto je možné konštatovať, že bola dodržaná zákonom stanovená šesťmesačná lehota na podanie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu. 8. Súd dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nesmerovali k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a ktoré boli zároveň prihlásené do konkurzu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. Ukrátenie vnímal žalobca v tej rovine, že po uzatvorení kúpnej zmluvy ostal úpadcovi majetok, ktorý nepostačoval na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Súd mal za to, že túto otázku nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaného právneho úkonu a následne po uskutočnení odporovaného právneho úkonu z hľadiska jeho dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase jeho uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto úkonu a ktoré zároveň boli prihlásené do konkurzu. Konajúci súd v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/31/2020, kde sa rieši obdobná otázka a na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/23/2019. 9. Vzhľadom na nepreukázanie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR súd prvej inštancie žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti. 10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP.
V predmetnom konaní vznikli štátu trovy v súvislosti v vykonaným znaleckým dokazovaním, za ktoré bolo znaleckej organizácii CORPORA, a.s. priznané znalečné, ktoré vzniklo na účinnosti OSP. Súd o nich rozhodol podľa výsledku konania podľa § 255 CSP v spojení s § 253 a 470 ods. 2 CSP. 11. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. písm. f) a h) CSP. Uviedol, že závery súdu nepovažuje za správne, nezodpovedajúce skutkovým tvrdeniam a vykonanému dokazovaniu. 12. Odvolateľ zastáva názor, že na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že úpadca nemal dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovateľného právneho úkonu a ktoré boli zároveň prihlásené do konkurzu. V prospech nedostatku majetku dlžníka svedčí aj skutočnosť, že žalovaný v I. rade sám vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že po vykonaní úkonu uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy prevzal a zaplatil za dlžníka veriteľovi spoločnosti Hypoinvest s.r.o. dlh vo výške 11.438.380,00 Sk, priznaný právoplatným rozhodnutím súdu. To znamená, že dlžník nemal na úhradu svojich záväzkov prostriedky, preto ich za neho hradil žalovaný v I. rade. Je teda zrejmé, že v čase po účinnosti odporovateľného právneho úkonu, úpadca nemal dostatok majetku na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Namietal, že súd neposudzoval túto otázku výlučne vo väzbe na rozsah uspokojenia prihlásených veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale posudzoval ju aj vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaného právneho úkonu. 13. Žalobca - odvolateľ má za to, že v konaní nie je možné určiť presný rozsah majetku úpadcu preukazovaním účtovnej evidencie, resp. účtovnej závierky úpadcu, ani pred uzavretím napadnutého právneho úkonu s porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko tieto účtovné záznamy nezodpovedali reálnemu stavu spoločnosti. 14. Argumentoval, že priamym dôsledkom zmenšenia majetku dlžníka následkom úkonu - Kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2006, bolo ukrátenie jeho veriteľov, ktorých pohľadávky boli v tom čase už po lehote splatnosti, keďže ostatný majetok dlžníka nepostačoval na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14CoKR/31/2018. 15. K splneniu podmienok odporovateľnosti podľa § 60 ZKR uviedol, že má za to, že v konaní dostatočne osvedčil splnenie hmotnoprávneho predpokladu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, a následne osvedčil i splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti podľa § 60 ZKR. Rovnako tak zastával názor, že dostatočne preukázal splnenie hmotnoprávneho predpokladu § 57 ods. 4 ZKR, t.j. že došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí si v konkurznom konaní pohľadávku prihlásili, a že majetok dlžníka pred účinnosťou spornej zmluvy nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomu momentu pohľadávky voči dlžníkovi, a po účinnosti spornej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že majetok dlžníka už nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok po účinnosti spornej zmluvy a miera ich uspokojenia sa preto znížila. 16. Zhrnul, že má za to, že ukrátenie veriteľov preukázal inými dôkaznými prostriedkami a vyjadreniami, z ktorých vyplynulo, že rozsah majetku dlžníka pred uzavretím napadnutého právneho úkonu a porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovateľného právneho úkonu sa miera uspokojenia veriteľov znížila a tým pádom došlo k naplneniu všetkých podmienok skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu podľa § 60 ZKR. 17. Žalobca - odvolateľ preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok zo dňa 2.2.2023, č.k. 1Cbi/103/2010-1124, vydaný Okresným súdom Bratislava I zmenil tak, že určí, že právne úkony urobené úpadcom, bližšie špecifikované v odvolaní, sú voči konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/21/2010, na majetok úpadcu FUTURE INVEST a.s. v likvidácii, so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava, IČO: 34 110 488 právne neúčinné. Rovnako tak žiadal, aby súd druhým výrokom určil, že žalovaní v I. a II. rade sú povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 3K/21/2010, na majetok úpadcu: FUTURE INVEST, a.s., v likvidácii so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava, IČO: 34 110 488 peňažnú náhradu vo výške 779.832,77 eur zodpovedajúcu hodnote, ktorá bola na žalovaných neúčinnými právnymi úkonmi prevedená, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v I. a II. rade, ktorí uviedli, že k splneniu hmotnoprávnej podmienky zo strany žalobcu zaujali podrobné stanovisko vo svojom vyjadrení zo dňa 13.1.2023. Zotrvávajú preto na názore, že žalobca nepreukázal splnenie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR. K odkazu na rozhodnutie KS v Žiline sp. zn. 14CoKR/31/2018 uviedli, že citácia žalobcu je vytrhnutá z kontextu. Poukázali na bod 23. rozhodnutia, ktorý na podporu svojho tvrdenia vo vyjadrení zo dňa 14.4.2024 citovali. 19. Zdôraznili, že žalobca v priebehu konania poukazoval na cenu stanovenú súdnymi znalcami a cenu, za ktorú sa realizoval predaj nehnuteľnosti, t.j. sám tvrdil, že odporuje právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, teda aj v prípade, že by bola splnená hmotnoprávna podmienka v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, bolo by potrebné aplikovať odporovateľnosť, a teda aj premlčaciu lehotu v zmysle § 58 ZKR. Žalovaní záverom navrhli, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaných a pridržiava sa svojich vyjadrení predložených v tomto konaní. 21. Žalovaní následne uviedli, že nakoľko odvolateľ len zopakoval svoje doterajšie tvrdenia, nemajú sa k čomu vyjadriť. 22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaných, odvolací súd dospel k záveru, že v konaní neboli naplnené odvolacie dôvody. 23. Podľa § 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. 24. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 25. Podľa § 58 ods. 1, 2 a 3 ZKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania. 26. Podľa § 60, ods. 1, 2 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. 27. Podľa § 387 ods. 1 - 3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 28. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že uznesením zo dňa 28.04.2010, zverejneným dňa 04.05.2010, konkurzný súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi FUTURE INVEST, a.s., v likvidácii, so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava, IČO: 34 110 488. Odvolací súd rovnako tak považuje za nesporne zistené, že konkurz bol vyhlásený uznesením sp. zn. 3K/21/2010 zo dňa 21.06.2010. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali ku dňu 15.07.2010. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie, či súd prvej inštancie posúdil odporovateľnosť právnych úkonov v prejednávanej veci správne s poukazom na splnenie predpokladov ukrátenia veriteľov odporovateľným právnym úkonom v súlade s ustanoveniami ZKR. 29. Po preskúmaní včasnosti podania žaloby bolo dôležité vysporiadať sa s tým, či súd prvej inštancie dal relevantnú odpoveď na otázku splnenia základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Len po jej zodpovedaní možno prikročiť k posúdeniu dôvodnosti žaloby podanej z hľadiska úpravy (osobitných skutkových podstát) odporovania právnym úkonom dlžníka obsiahnutej v ZKR, t.j. právnych úkonov ukracujúcich (§ 60 ZKR). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné odlíšiť právne posúdenie veci od skutkovej otázky zisťovania (existencie) jednotlivých predpokladov stanovených hypotézou uvedenej právnej normy. (K otázke odlíšenia skutkových a právnych otázok viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/45/2020, sp. zn. 3Cdo/27/2019). K výkladu § 57 ZKR uvádza Ďurica: „Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon dlžníka, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku“. (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 511). 30. Žalobca v odvolaní argumentoval, že v posudzovanej právnej veci nie je možné určiť presný rozsah majetku úpadcu poukazovaním na účtovnú evidenciu, resp. účtovnú závierku úpadcu, ani pred uzavretím napadnutého právneho úkonu, s porovnaním stavu majetku po účinnosti odporovaného právneho úkonu, nakoľko tieto účtovné záznamy nezodpovedali reálnemu stavu spoločnosti. Odkázal pritom na vykonané dokazovanie a ním preukázané skutočnosti. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý aj vzhľadom na ustálenú judikatúru uzatvoril, že na preukázanie dôvodnosti svojho tvrdenia žalobca nepredložil dostatočné dôkazy. Je pritom potrebné zdôrazniť, že žalobca je správcom úpadcu, teda kvalifikovanou osobou na výkon správcovskej činnosti, ktorý má možnosť požiadať tretie osoby, štátne orgány a verejné subjekty o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní reálneho stavu majetku úpadcu. Ani pri sťaženom výkone svojich povinností správca (pokiaľ chce byť úspešný v prípade podania žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov), nemôže rezignovať na starostlivé splnenie tejto svojej povinnosti. 31. Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je zabezpečenie ochrany veriteľov pred právnymi úkonmi ich dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým aj zmareniu, resp. obmedzeniu možností, ktorými by bolo možné uspokojiť veriteľov z majetku dlžníka, avšak tým, že v posudzovanej veci nie je možné určiť ukrátenie veriteľov, neboli naplnené všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov namietaných žalobcom v súlade s ust. § 57 ZKR. V súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14CoKR/31/2018, na ktoré poukazoval žalobca v podanom odvolaní, bolo práve na ňom, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutých právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnených právnych úkonov, ktorí
veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu v odvolaní, že odporovaným právnym úkonom sa majetok dlžníka objektívne zmenšil v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou cenou a cenou ekvivalentnou, a tým pádom došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku v rozsahu rozdielu ceny zmluvne dohodnutej a všeobecnej hodnoty majetku stanovenej znaleckým posudkom. Neprieči sa zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade kúpnej ceny, na ktorú sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu, ktorá je buď vyššia alebo nižšia ako cena trhová. Žalovaní v priebehu konania poukazovali na skutočnosť, že prevod nehnuteľností bol realizovaný za kúpnu cenu, ktorej výška sa odvíjala od výšky hodnoty nehnuteľností stanovenej v tom čase existujúcim Znaleckým posudkom znalca Pavla Kollárika. Z vykonaných svedeckých výpovedí vyplýva, že nehnuteľnosti boli ponúkané aj prostredníctvom realitných kancelárií, nebol však o ne záujem. Argumentáciu odporcu, že v prospech nedostatku majetku dlžníka v rozhodnom čase svedčí skutočnosť, že žalovaný v I. rade po uzavretí kúpnej zmluvy zaplatil za dlžníka veriteľovi - spoločnosti Hypoinvest s.r.o. čiastku 11.438 380,00 Sk považuje odvolací súd za nepodstatnú vo vzťahu k meritu prejednávanej veci. Nie je úlohou súdu skúmať pohnútky, či motiváciu žalovaného v I. rade, okolnosti či časové súvislosti, za ktorých k tejto faktickej činnosti došlo, aj keby bolo nepochybné, že k nej došlo. 32. K splneniu podmienok odporovateľnosti žalobcom v súlade s ust. § 60 ZKR, odvolací súd uvádza, že tým, že nebolo preukázané, že namietaným právnym úkonom by bol zmenšený majetok úpadcu, pretože nie je možné určiť rozdiel medzi cenou dohodnutou a cenou ekvivalentnou, a preto nie je možné konštatovať kvalifikované zmenšenie majetku v rozsahu rozdielu ceny zmluvne dohodnutej a všeobecnej hodnoty majetku, stanovenej znaleckým posudkom, je možné ustáliť, že žalobca neosvedčil splnenie hmotnoprávneho predpokladu v zmysle § 57 ods. 4 ZKR a rovnako tak aj splnenie podmienok odporovateľnosti podľa § 60 ZKR. 33. Odvolací súd poukazuje na to, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 34. Možno teda zhrnúť, že predmetom konania o odporovateľnosti právneho úkonu je v danom prípade výlučne posudzovanie naplnenia zákonných predpokladov napadnutého právneho úkonu (kúpnych zmlúv), t.j. skutková a právna opodstatnenosť napadnutia účinnosti konkrétneho právneho úkonu zo strany správcu. Je bez právneho významu, či následne iným právnym úkonom došlo k zhoršeniu postavenia veriteľov, nakoľko v konaní bolo možné posudzovať len splnenie podmienok odporovateľnosti samotného právneho úkonu (predmetných kúpnych zmlúv). 35. Podľa záveru súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, žalobca nepreukázal stav majetku pred a po právnom úkone a jeho vplyv na uspokojenie veriteľov, ktorí mali pohľadávku v čase právneho úkonu a následne si ju prihlásili v konkurze. Ani samotná prítomnosť úpadku v čase odporovaného právneho úkonu nie je dôvodom na vyhovenie žalobe. Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Obdo 53/2022 zo dňa 27.3.2024, nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. 36. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
37. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011). 38. Vzhľadom na vyššie uvedené, v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vo výroku vecne správne. 39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v I. a II. rade, ktorí mali v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, pretože im trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.