Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/244/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118211474 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118211474.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Y. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX/X, N., proti žalovanej: Dopravný podnik mesta Žilina s.r.o., so sídlom Kvačalova 2, Žilina, IČO: 36 007 099, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 41C/60/2018-119 zo dňa 13. júna 2019, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol (I.), p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a . Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanej náhrady škody z ublíženia na zdraví a zároveň priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 428 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že žalovaná nemohla zabrániť vzniku škody ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od nej možno požadovať. V konaní bolo preukázané, že vodič trolejbusu musel prudko zabrzdiť, keď mu náhle a nečakane vbehol chodec do cesty, ktorý vstúpil na prechod pre chodcov, hoci nemal na semafore zelenú, a preto ani žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za vznik škody, ktorá v súvislosti s touto udalosťou vznikla žalobkyni v dôsledku úrazu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Poukazovala na to, že po tom, čo vodič žalovanej prudko zabrzdil, spadla v trolejbuse, pričom si buchla kolena a hlavu o rukoväť sedadla, následkom čoho sa musela podrobiť operácii kolena. Stalo sa to cestou do zamestnania, pričom následne už nemohla pracovať a musela ísť na predčasný dôchodok. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. 6. Tak ako to napokon správne konštatuje i súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná nemohla zabrániť vzniku škody ani pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré od nej bolo možné vyžadovať, keďže k udalosti, ktorá mala za následok vznik škody na strane žalobkyne, došlo zavinením chodca, ktorý vstúpil do vozovky, a tým i do jazdnej dráhy trolejbusu žalovanej, napriek tomu, že svetelná signalizácia mu to neumožňovala. Vodič trolejbusu snažiaci sa zabrániť dopravnej nehode musel náhle zabrzdiť, a preto, tak ako je vyššie uvedené, odvolací súd stotožňujúc sa s názorom súdu prvej inštancie napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne správny potvrdil. 7. Prihliadajúc ale na okolnosti prípadu a najmä na okolnosti na strane žalobkyne, ktorá v dôsledku tejto udalosti utrpela škodu na zdraví, dospel odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie k presvedčeniu, že sú tu okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania. Prihliadol zároveň i na majetkové pomery na strane žalovanej, u ktorej sa jedná o právnickú osobu a nepriznanie nároku v tomto prípade jej nemôže spôsobiť existenčné problémy. 8. Z tých istých dôvodov potom súd nepriznal žalovanej ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mala v odvolacom konaní úspech (§ 257 CSP). 9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).