Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/170/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815201719 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5815201719.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Stanislav Gejdoš, s miestom podnikania Pribiská 658, 027 32 Zuberec, IČO: 40 610 951, zastúpeného zástupcom BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044 a právnou zástupkyňou Mgr. Zlatou Kapustovou, advokátkou, so sídlom K. XXXX, XXX XX P. S., proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Krasovského 15, 851 01 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému zástupcom PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, v konaní o zaplatenie 100.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/10/2016-348 zo dňa 20. februára 2017 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/10/2016-415 zo dňa 11. mája 2018, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/10/2016-348 zo dňa 20. februára 2017 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/10/2016-415 zo dňa 11. mája 2018 v napadnutom výroku o priznaní nároku na náhradu trov v rozsahu 100 % žalobcovi proti žalovanému v konaní o vzájomnej žalobe z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 100.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne od 16.11.2014 do zaplatenia, a to na jeho účet IBAN W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 100.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že poistnou zmluvou č. 2227000603 si žalobca ako poistník a poistený u žalovaného ako poistiteľa poistil okrem iného nehnuteľnosť - Penzión V. (označený pod názvom Penzión O. - V.) so súp. č. XXX nachádzajúci sa v k.ú. a obci G., postavený na pozemku C KN parc. č. 1186/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2. V rámci poistenia má žalobca poistené o.i. požiarne nebezpečia, pričom toto poistenie zahŕňa poistenie proti požiaru a následnému prerušeniu prevádzky. Pre uvedený druh poistenia platia všeobecné poistné podmienky pre poistenie požiaru (stavba, zariadenie a zásoby) a následného prerušenia prevádzky 2007 účinné od 01.01.2007 - ďalej len „VPP“. V poistenej nehnuteľnosti došlo 16.02.2014 k poistnej udalosti - rozsiahlemu požiaru, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda. Žalobca poistnú udalosť u žalovaného riadne ohlásil a žalovaný ju zaevidoval pod PU č. 7218000614. Z dôvodu veľkého rozsahu škody a nutnosti postupných opráv požiadal žalobca žalovaného o poskytnutie zálohy, čomu žalovaný vyhovel a priznal žalobcovi zálohu vo výške 100 000 Eur. Žalovaný listom zo dňa 31.10.2014 označeným ako „Uzavretie škodovej udalosti“ oznámil žalobcovi, že predmetná škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia a žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie zálohy. Žalobca listom z 11.11.2014 požiadal o prehodnotenie stanoviska. Žalovaný listom zo dňa 19.11.2014 na zamietavom stanovisku zotrval. Žalobca opätovne požiadal žalovaného o poskytnutie poistného plnenia s právnym rozborom, na čo žalovaný nereagoval. Žalovaný svoje stanovisko o zamietnutí nárokov uplatnených žalobcom z poistenia zodpovednosti za škodu odôvodnil tým, že podľa expertíznej správy príčina vzniku požiaru súvisí s umiestnením a inštaláciou vykurovacieho telesa. Žalovaný vyvodzuje, že príčinou vzniku požiaru bolo zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba v dôsledku nedodržania bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z horľavých materiálov. Žalovaný neposkytnutie plnenia ďalej odôvodňuje tým, že z kontrol vykonaných u žalobcu v poistenej nehnuteľnosti vyplýva, že uňho boli z hľadiska ochrany pred požiarmi opakovane zistené nedostatky, za čo bola žalobcovi rozhodnutím OR HaZZ v Dolnom Kubíne zo dňa 12.07.2013 uložená pokuta, a teda že si žalovaný nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z oddielu I, článku 7 VPP 2007 a tiež porušenie ustanovenia písm. l), v zmysle ktorého je „poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala“. Žalovaný vyvodzuje, že k poistnej udalosti došlo v dôsledku úmyselného konania, resp. hrubej nedbanlivosti žalobcu, a preto nemá nárok na poistné plnenie podľa oddielu I, článku 8 bod 1) písm. a) VPP 2007. Žalobca s nepriznaním poistného plnenia nesúhlasil, pretože, hoci mu bola uložená pokuta, všetky vytýkané nedostatky odstránil a Rozhodnutím Obce G. č. 222/2013-20Z zo dňa 10.05.2013 (ktoré ku dňu vykonania protipožiarnej ochrany nebolo právoplatné) mu stavebný úrad povolil zmenu v užívaní stavby penziónu V.. Zároveň stavebný úrad podľa § 85 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodol o povolení užívania pristavanej terasy s kozubom. Na objekt penziónu V. bola vypracovaná protipožiarna bezpečnosť stavby (technická správa z VII/2013), v ktorej bol objekt posúdený z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby, čím bola splnená povinnosť žalobcu v zmysle § 4 písm. k) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi - ďalej len „zákon č. 314/2001 Z.z. V čase vzniku požiaru 16.02.2014 ani jeden z vytýkaných nedostatkov neexistoval, a preto nemožno hovoriť o príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalobcu, za ktoré mu bola uložená pokuta, a vznikom požiaru. Ak by aj nedostatky odstránené neboli, tieto so vznikom požiaru nijakým spôsobom nesúviseli, čo potvrdzuje aj správa Požiarnotechnického a expertízneho ústavu zo dňa 25.03.2014 o výsledku požiarnotechnickej expertízy k prípadu požiaru penziónu V. v G., ktorá jednoznačne uvádza, že nedostatky nesúviseli so zistenou príčinou vzniku požiaru (str. 6, bod 8, posledná veta 3 odseku správy). Príčinou vzniku požiaru, vychádzajúc zo správy, bolo zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba, pričom v súvislosti s touto príčinou bolo zistené nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F, horľavých predmetov a horľavých látok podľa prílohy č. 1 vyhlášky MV SR č. 401/2007 Z. z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri stavbe a užívaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol - ďalej len „vyhláška č. 401/2007 Z. z.“. Žalobca teda vznik škody úmyselným konaním a ani hrubou nedbanlivosťou nespôsobil, čo bolo preukázané aj výsledkami trestného vyšetrovania vedeného OR PZ Dolný Kubín pod ČVS: ORP-88/1-VYS-DK-2014. Žalobca ďalej dôvodil, že v prípade, ak by súd aj napriek argumentácii ustálil záver, že žalobca svojim konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu z poistnej zmluvy, v zmysle VPP 2007 je uvedené, že „v prípade porušenia povinností poistníka/poisteného uvedených v bode 1) a 2) tohto článku, má poistiteľ právo poistné plnenie primerane znížiť (oddiel I, článok 7, ods. 3 písm. e)“, nie ho odoprieť. Naproti tomu všeobecné výluky z poistného plnenia podľa oddielu I, článku 8 ods. 1 písm. a) VPP 2007, na ktoré sa vo svojej argumentácii odvoláva žalovaný, sú formulované príliš všeobecne a takým spôsobom, že pri ich striktnom výklade by poistený nemal na poistné plnenie nárok vôbec. 2. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe poukazujúc na to, že požiar vznikol až potom, čo všetky nedostatky vytýkané HaZZ boli odstránené. V priebehu rokov 2012 a 2013 boli u žalobcu vykonané kontroly HaZZ, ktoré nevytkli zhotovenie prístavby a komína, ale len to, že na tento objekt nie je spracovaná projekčná požiarna bezpečnosť stavby, ktorý žalobca do vzniku požiaru odstránil. V projekte bola jediná požiadavka projektanta, a to natrieť drevený stĺp z mäkkého dreva protipožiarnym náterom. Projekt, hoci posudzoval stavbu terasy a krbu, nič projektu nevytkol. O zmene stavby rozhodol stavebný úrad tak, že žiadosti o zmenu stavby vyhovel. Žalobca pravidelne vykonával revízie krbov a komínov, v rámci čoho nebola vytknutá vada - nedodržanie vzdialenosti materiálov B, C, D alebo E a horľavých predmetov na konštrukčné vyhotovenie komína. Nemožno preto u žalobcu hovoriť o hrubej nedbanlivosti. Upriamil pozornosť na to, že žiadna z vád vytýkaných HaZZ v roku 2012 a 2013 požiar v roku 2014 nespôsobili, čo vyplýva z protipožiarno-technickej expertízy spracovanej ústavom. 3. Žalovaný naopak nesúhlasil so žalobou, ktorú žiadal zamietnuť odvolávajúc na žalobcovu nesprávnu právnu argumentáciu, na základe ktorej žalobca hodnotí skutkové okolnosti škodovej udalosti. Žalobca bol povinný absolvovať kontrolu prostredníctvom štátneho požiarneho dozoru, pretože kominár nemá oprávnenie na výkon takéhoto dozoru. Žalobca najskôr zhotovil terasu s krbom a následne na základe výzvy štátneho požiarneho dozoru urobil požiarno-technickú dokumentáciu, a preto nezrovnalosti konštrukcií nemohli byť nejakým spôsobom vykonané podľa zákonných požiadaviek. Z požiarno- technickej expertízy vyplýva, že v časti, kde sa nachádzalo vykurovacie teleso, nebol vynechaný dostatočný priestor, v dôsledku čoho došlo k degradácii horľavých materiálov, ktoré sa vznietili a spôsobili požiar. Žalobca sa dopustil hrubej nedbanlivosti svojim konaním - zhotovením terasy s krbom, ktoré nespĺňali zákonné požiadavky, a neskôr vyhotovil požiarno-technickú dokumentáciu nezodpovedajúcu skutočnému zhotoveniu stavby. Preto nekonal v zmysle zákona. Poukázal na oddiel II článok I ods. 1 písm. b) VPP, v zmysle ktorého sú veci predmetom poistenia, len ak v čase uzavretia poistenia a v čase vzniku poistnej udalosti vyhovujú príslušným bezpečnostným a technickým normám, sú riadne udržiavané a sú v prevádzkyschopnom stave. Predmet poistenia, ktorý nespĺňa bezpečnostné požiadavky, nespadá do poistenia. 4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že nebolo sporným, že dňa 16.02.2014 v presne nezistenom čase vznikol požiar v penzióne V. nachádzajúcom sa v obci G., ktorého vlastníkom je žalobca s manželkou. Na tento poškodený objekt sa vzťahovalo poistenie majetku, ktoré mal žalobca ako poistník a poistený uzavreté so žalovaným ako poisťovateľom na základe poistnej zmluvy. Žalobca ako poistený oznámil žalovanému škodovú udalosť oznámením zo dňa 16.02.2014 a uplatnil si nárok na náhradu škody. V priebehu likvidácie škodovej udalosti bola žalobcovi poskytnutá záloha vo výške 100.000,- Eur. Žalovaný po uzavretí likvidácie škodovej udalosti žalobcovi oznámil listom zo dňa 31.10.2014, že predmetná škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia, čo žalovaný odôvodnil poukazom na príčinu vzniku požiaru (zapálenie dreveného obkladu od steny kozuba v dôsledku nedodržania bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z horľavých materiálov) a tiež tým, že zo zápisníc z protipožiarnych kontrol OR HaZZ Dolný Kubín vyplýva, že z hľadiska ochrany pred požiarmi boli opakovane zistené nedostatky, ktoré neboli odstránené, v súvislosti s čím bola žalobcovi uložená pokuta. Žalovaný poukázal na ustanovenie oddielu I článku 7 písm. l) VPP a tiež na ustanovenie článku 8 bod 1) písm. a) VPP, kde je stanovené, že právo na poistné plnenie nevznikne, ak ide o poškodenie, zničenie alebo stratu priamo alebo nepriamo spôsobené v dôsledku úmyselného konania alebo hrubej nedbanlivosti poisteného. 5. Okresný súd mal zo Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy preukázané, že príčinou vzniku požiaru bolo zistené zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba, pričom bolo zistené nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D alebo F v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z.z. 6. Okresný súd ďalej uviedol, že nedostatky zistené v rámci protipožiarnych kontrol neboli príčinou vzniku požiaru, a preto nemožno hovoriť o porušení povinnosti žalobcu vyplývajúcej z oddielu I článku 7 písm. l) VPP, a to jeho povinnosti dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, a preto nemožno hovoriť ani o hrubej nedbanlivosti žalobcu, za ktorú sa považuje práve porušenie ustanovení článku 7 bod 1 písm. l). Zároveň podľa okresného súdu nie je možné hovoriť ani o úmyselnom konaní žalobcu, pretože škodová udalosť bola predmetom vyšetrovania OR PZ Dolný Kubín, ktorý trestné stíhanie zastavil, lebo skutok nie je trestným činom. Podľa okresného súdu tak vo veci bolo dôležité posúdenie, či vzniknutá škodová udalosť je zároveň aj poistnou udalosťou a či v jej dôsledku vzniklo žalobcovi proti žalovanému právo na poistné plnenie, alebo či žalobca porušil zmluvné povinnosti VVP v dôsledku čoho mu nárok na poistné plnenie nevzniká. Okresný súd poukázal na ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“), ktoré určuje, že povinnosti poisteného sú upravené v poistnej zmluve. Medzi povinnosti žalobcu ako poisteného vyplývajúce z VVP patrí dbať, aby poistná udalosť nenastala, najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú uložené právnymi predpismi, pričom práve porušenie aj tejto povinnosti sa považuje za hrubú nedbanlivosť alebo úmyselné konanie žalobcu. Medzi ďalšie povinnosti žalobcu podľa definície pojmov v oddieli 2, článok 5, bod 20 patrí tiež riadne udržiavanie veci, ktorým sa rozumejú úkony poisteného zabezpečiť bezpečnostné skúšky, pravidelné preventívne obhliadky, revízie a opravy a odstraňovať škody alebo poruchy zapríčinené bežnou prevádzkou alebo starnutím. 7. Okresný súd uviedol, že u žalobcu sa vykonali dve protipožiarne kontroly, a to tematická dňa 17.05.2012 a následná dňa 13.05.2013, výsledkom ktorých boli zistené nedostatky na úseku protipožiarnej bezpečnosti z dôvodu, že časť objektu penziónu nie je posúdená z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii. Tento nedostatok žalobca odstránil vypracovaním projektu (technickej správy) protipožiarnej bezpečnosti stavby v VII/2013 na prístavbu terasy k jestvujúcemu objektu, pričom ostatné konštatované nedostatky boli odstránené rozhodnutím o povolení zmeny v užívaní stavby vydaným stavebným úradom - Obcou G. dňa 10.05.2013. Bolo tiež preukázané, že žalobca, tak ako mu to ukladá článok 5, bod 20, vykonal pravidelné preventívne prehliadky, revízie a opravy - miesta (ohniska) vzniku požiaru - komínu krbu dňa 01.10.2012 a tiež dňa 07.10.2013, o čo som svedčia potvrdenia o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu, v obsahu ktorých sa konštatovalo „bez závad“. Podľa okresného súdu tak žalobca jednak riadne udržiaval veci vykonaním pravidelných preventívnych prehliadok, revízií a opráv a odstraňoval poruchy zapríčinené bežnou prevádzkou alebo starnutím a v čase vzniku poistnej udalosti žiaden z nedostatkov neexistoval. Nedostatky z protipožiarnych kontrol, na základe ktorých odmietol žalovaný poskytnúť plnenie, neboli príčinou vzniku požiaru, keď podľa Správy o výsledku požiarnotechnickej expertízy bolo príčinou vzniku požiaru zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba a nedostatky zistené v rámci protipožiarnej kontroly so zistenou príčinou vzniku požiaru nesúviseli. Okresný súd tak nemal preukázané, že by žalobca porušil povinnosť dbať na to, aby poistná udalosť nenastala, čím možno vylúčiť, že by sa dopustil hrubej nedbanlivosti a zároveň nemožno hovoriť ani o úmyselnom konaní žalobcu. 8. Okresný súd ďalej uviedol, že ust. § 799 ods. 3 OZ sankcionuje iba vedomé porušenie povinností uvedených v odseku 1 a 2, a to len za predpokladu, že malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ. Ak sú tieto podmienky splnené, je poistiteľ oprávnený plnenie zo zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Príčinou vzniku požiaru bolo nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky č. 401/2007 Z.z., čo bolo konštatované aj v Expertnej správe spoločnosti INSERVIS Slovakia, s.r.o., ktorá konštatovala, že medzi vnútorným dreveným obkladom steny a železobetónovou doskou bola vytvorená vzduchová medzera cca 5 cm, ktorá nebola dostatočnou, nebola teda dodržaná bezpečná vzdialenosť spotrebiča od stavebných konštrukcií, ktorá je v zmysle uvedenej vyhlášky stanovená na vzdialenosť 800 mm. Napokon aj projekt protipožiarnej bezpečnosti stavby stanovil na strane 9 v prílohe č. 5, že vzdialenosť telesa komína od stavebných konštrukcií triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F, určí výrobca a ak ju nie je možné splniť, možno vzdialenosť zmenšiť až na 10 mm. Zistená však bola vzdialenosť 5 cm, čo bolo väčšia vzdialenosť, ako ju bolo možné zmenšiť. Podľa okresného súdu žiaden relevantný dokument nekonštatuje vedomé porušenie povinnosti žalobcu v súlade s ust. § 799 ods. 3 OZ alebo ustanoveniami VPP, ktoré by mali vplyv na vznik poistnej udalosti. Podľa okresného súdu tak vzniknutá škodová udalosť spĺňala podmienky poistnej udalosti, ktorú žalobca bez zbytočného odkladu žalovanému písomne oznámil dňa 16.02.2014, a preto mu vzniklo právo na poistné plnenie minimálne v rozsahu poskytnutej zálohy vo výške 100.000,- Eur, na ktorú okresný súd zaviazal žalovaného. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s platením svojho záväzku, podľa názoru okresného súdu už dňom 01.11.2014 - dňom nasledujúcim po ukončení likvidácie poistnej udalosti, okresný súd priznal žalobcovi od 16.11.2014 (od uplatneného dňa) aj úrok z omeškania. 9. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný si proti pohľadávke žalobcu uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej zálohy na poistné plnenie vo výške 100.000,- Eur (vzájomná žaloba), ktorý nárok okresný súd vyhodnotil ako nedôvodný, keďže nebolo zistené také porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcich z poistnej zmluvy a jej VPP, na základe ktorých by sa malo jednať o úmyselné konanie žalobcu alebo o jeho hrubú nedbanlivosť. Pokiaľ proti tejto pohľadávke vzniesol námietku premlčania žalobca, ide o námietku dôvodnú. Žalovaný listom zo dňa 24.03.2014 oznámil žalobcovi poskytnutie zálohy na poistné plnenie v súvislosti so vzniknutou poistnou udalosťou, od ktorého momentu podľa názoru okresného súdu začala plynúť dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku, ktorý mal byť poskytnutý bez právneho dôvodu a ktorá skončila dňa 24.03.2016. Žalovaný nárok uplatnil na pojednávaní dňa 31.01.2017, teda po uplynutí stanovenej dvojročnej premlčacej lehoty. Nárok by bol premlčaný aj v prípade, ak by plynutie premlčacej lehoty bolo počítané od ukončenia likvidácie poistnej udalosti 31.10.2014, keďže dvojročná lehota by uplynula dňa 31.10.2016. Ohľadom nároku na náhradu trov rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo veci v celom rozsahu, priznal nárok v rozsahu 100 %. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku a okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že okresný súd sa nevyporiadal s najdôležitejším argumentom žalovaného, ktorý spočíva v tom, že domnelý predmet poistnej zmluvy - penzión nespĺňal v čase vzniku škodovej udalosti podmienky predmetu poistenia dohodnuté v poistnej zmluve. Podľa oddielu II článok 1 ods. 2 VPP sú predmetom poistenia veci, len ak v čase uzavretia poistenia ako aj vzniku poistnej udalosti vyhovujú príslušným bezpečnostným a technickým normám. Podľa žalovaného ide o štandardné ustanovenie v poistných zmluvách, nakoľko veci, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené podmienky, či už technické alebo bezpečnostné, predstavujú omnoho vyššie riziko vzniku škodovej udalosti. Žalovaný poukázal na ust. § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi (ďalej len „zákon o ochrane pred požiarmi“), podľa ktorého sa štátny požiarny dozor vykonáva protipožiarnou kontrolou dodržiavania povinností právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa. Žalobca bol v zmysle § 39 ods. 3 písm. g) vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 121/2002 Z.z. o požiarnej prevencii (ďalej len „vyhláška o požiarnej prevencii“) povinný absolvovať protipožiarnu kontrolu pri vyhotovení palivových spotrebičov, komínov a dymovodov, z hľadiska konštrukcie a použitých stavených výrobkov. U žalobcu bola vykonaná kontrola, pri ktorej bolo zistených 12 porušení zákona, pričom pri opätovnej kontrole dňa 13. mája 2013 boli zistené štyri porušenia zákona. Je preto zrejmé, že penzión nevyhovoval príslušným bezpečnostným a technickým normám. Túto skutočnosť okresný súd úplne opomenul odôvodniť. Podľa žalovaného je úplne irelevantné, čo bolo príčinou vzniku škodovej udalosti, nakoľko v čase vzniku nebol penzión predmetom poistenia, pretože podľa OR HaZZ DK ako jediného oprávneného orgánu vykonávajúceho štátny protipožiarny dozor, nespĺňal bezpečnostné podmienky podľa zákona o ochrane pred požiarmi. Preukázať splnenie bezpečnostných podmienok by mohol žalobca len dokladom, ktorý by vydal príslušný orgán. Na potrebu vykonania kontroly týmto štátnym protipožiarnym dozorom žalovaný viackrát poukázal na pojednávaniach. Je zrejmé, že požiar vznikol nedodržaním bezpečnostných vzdialeností horľavých materiálov od krbu a komína, ktorý žalobca svojpomocne postavil. Žalobca sa tak dopustil hrubej nedbanlivosti pri výstavbe krbu, ako aj tým, že vedel o nedostatkoch, ktoré mu boli vytknuté, vedel, že krb s komínom ešte neboli skontrolované štátnym protipožiarnym dozorom, a napriek tomu ho prevádzkoval. 11. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie otázky hrubej nedbanlivosti žalobcu. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že vyčistenie komína a kontrola komína a dymovodu kominárom nemôže nahradiť kontrolu štátnym protipožiarnym dozorom. Okresný súd neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že kontrola komína a dymovodu kominárom nahrádza kontrolu štátneho protipožiarneho dozoru. Jedným zo štyroch zistených porušení bolo, že v penzióne je k priestorom reštaurácie pristavená uzatvorená terasa (táto nie je posúdená z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby v projektovej dokumentácii), čo je v rozpore s § 4 písm. k) zák. č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca najprv postavil terasu s krbom bez stavebného povolenia a bez projektu protipožiarnej ochrany a na základe vykonaných kontrol bolo nutné posúdiť stavbu z protipožiarneho hľadiska štátnym protipožiarnym dozorom, k čomu však nikdy nedošlo. Kominár nemal v zmysle zákona o ochrane pred požiarmi oprávnenie a ani možnosť zistiť skryté vady, ktoré boli spôsobené nesprávnou výstavbou krbu a komína bez jeho rozbitia alebo vykonania rezu. Žalovaný poukazoval aj na nesprávnosť postupu žalobcu, ktorý najprv postavil krb s komínom a až následne vyhotovil projekt protipožiarnej ochrany. Žalovaný v tejto súvislosti žiadal vypočuť svedka z Požiarnotechnického a expertízneho ústavu za účelom vysvetlenia vzniku požiaru a porušení zákona žalobcom, ktorého okresný súd nevypočul, a jeho nevypočutie neodôvodnil. Z expertíznej správy vyplýva, že príčinou vzniku požiaru bolo nedodržanie bezpečnostných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií, a preto možno konštatovať, že konštrukcia krbu s komínom nezodpovedala projektu protipožiarnej ochrany a nebola vyhotovená v súlade s vyhláškou o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť. Okresný súd uvádza v odôvodnení vetu vytrhnutú z kontextu o možnom zmenšení potrebnej vzdialenosti až na 10 mm. Podľa celého znenia tejto vety sa jedná o vzdialenosť telesa komína od stavebných konštrukcií, pričom ku vzniku požiaru došlo iniciáciou dreveného obkladu od železobetónovej dosky tvoriacej ohnisko. Nie je zrejmé, prečo zobral okresný súd do úvahy údaje uvedené v projekte protipožiarnej ochrany vytrhnuté z kontextu, pričom expertízna správa uvádza, že na železobetónovej doske tvoriacej časť ohniska chýbala izolácia. Nie je tiež zrejmé, prečo okresný súd vychádzal z tohto projektu, ktorý bol vyhotovený až po skonštruovaní krbu a komína, nezodpovedal jeho reálnemu vyhotoveniu a nebol štátnym protipožiarnym dozorom schválený. K argumentácii okresného súdu, že žiadny dokument nekonštatuje vedomé porušenie povinnosti žalobcu, žalovaný uviedol, že uvedenú skutočnosť nemôže žiadny dokument konštatovať, keďže posúdenie tejto otázky je úlohou súdu. Je však preukázané, že stavba krbu s komínom nebola v súlade so zákonnými požiadavkami. Žalobca musel minimálne predpokladať, že zhotovenie krbu s komínom vykonáva nepovolaná osoba a svojho nezákonného postupu si musel byť vedomý o to viac, že mu bola okrem iného za chýbajúci projekt protipožiarnej ochrany uložená pokuta. 12. K otázke premlčania vzájomného nároku žalovaného žalovaný uviedol, že v priebehu konania uplatnil vzájomný návrh voči žalobcovi, ktorý vznikol poskytnutím preddavku. Podľa žalovaného plynutie premlčacej doby v tomto prípade začalo spočívať dňom podania žaloby žalobcom. Žalovaný pritom vo veci už dňa 20. apríla 2015 podal vyjadrenie k žalobe, kde okrem iného poukázal na dokumenty, z ktorých vyplýva, že si voči žalobcovi uplatňuje poskytnutý preddavok. Žalovaný tak na základe vymedzených dôvodov žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že už v podanej žalobe sa zaoberal tým, že všetky nedostatky vytýkané pri protipožiarnych kontrolách odstránil. Tento záver vyplýva aj zo správy Ministerstva vnútra SR o výsledku protipožiarnej expertízy. Žalobca tak preukázal, že v čase vzniku požiaru neexistovali vo vzťahu k penziónu žiadne porušenia príslušných technických a bezpečnostných noriem, čo žalovaný nerozporoval. Ak žalovaný poukazoval na to, že penzión nevyhovoval bezpečnostným a technickým normám, tak dôkazné bremeno v tomto rozsahu zaťažovalo žalovaného. Podľa žalobcu aj pokiaľ zo správy o výsledku protipožiarnej expertízy vyplýva, že samotný krb nespĺňal bezpečnostné vzdialenosti spotrebiča od stavebných materiálov, nemožno to zovšeobecniť tak, že celý penzión nebol v súlade s bezpečnostnými a technickými normami. V takom prípade by mohol žalovaný z poistenia vylúčiť jedine samotný krb. K námietkam, že žalobca bol povinný vykonať protipožiarnu kontrolu štátnym požiarnym dozorom, žalovaný uvádza, že sa jedná o zjavne zlú interpretáciu predmetného ustanovenia, z ktorého žalobcovi takáto povinnosť nevyplýva. Toto ustanovenie zakladá právo príslušného orgánu vykonávajúceho štátny protipožiarny dozor na vykonávanie náhodných kontrol u povinných subjektov a v žiadnom prípade neprikazuje kontrolovanému subjektu takúto kontrolu zabezpečovať z vlastnej iniciatívy. V ďalšom texte odvolania žalovaný svoju argumentáciu zmenil a nepoukazoval na to, že by penzión nebol predmetom poistenia, ale na to, že žalobca sa dopustil hrubej nedbanlivosti pri výstavbe krbu. Žalobca uviedol, že nebol povinný výstavbu krbu realizovať prostredníctvom profesionálnej firmy, pričom krb bol následne pravidelne revidovaný revíznym technikom, ktorý nezistil žiadne nedostatky. Predmetom takýchto revízií je aj kontrola dodržiavania bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných materiálov, a preto sa revízny technik nemôže zbaviť zodpovednosti za dodržanie bezpečných vzdialeností. Žalobca tak bol v tomto smere dobromyseľný. V rámci konania bolo preukázané, že žalobca nekonal v hrubej nedbanlivosti ani úmyselne a okrúhle pečiatky stavebného úradu, projektanta požiarnej bezpečnosti, štátneho protipožiarneho dohľadu alebo opakované kladné potvrdenia revízneho technika preukazujú, že nemožno hovoriť ani o najmenšej nedbanlivosti. Neexistuje preto dôvod, pre ktorý by žalovaný mohol odmietnuť poistné plnenie. K argumentu žalovaného, že okresný súd nevypočul ním navrhnutého svedka, žalobca uviedol, že žalovaný mal povinnosť zabezpečiť účasť navrhnutých svedkov, prípadne požiadať súd o ich predvolanie. Túto povinnosť si však žalovaný nesplnil. Ohľadom premlčania vzájomného nároku žalobca uviedol, že sa jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok sa premlčuje za dva roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a o obidvoch týchto skutočnostiach vedel žalovaný najneskôr 31.10.2014, t.j. premlčacia doba uplynula najneskôr dňa 31.10.2016. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie. 14. Žalovaný cestou právneho zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalobcu k jeho tvrdeniu, že žalovaný nepreukázal, že penzión nespĺňal príslušné normy, uviedol, že sa jedná o účelové, zmätočné a nesprávne tvrdenie. Žalovaný poukázal na tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, podľa ktorej sa neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. V konaní bolo preukázané uloženie pokuty žalobcovi z dôvodu porušenia bezpečnostných predpisov, pričom aby penzión bol podľa poistnej zmluvy akceptovaný ako predmet poistenia, musel vyhovovať príslušným bezpečnostným a technickým podmienkam. Žalobca bol povinný pred pripojením palivového spotrebiča na komín zabezpečiť jeho odborné preskúšanie. Žalobca porušil viacero povinností pri konštrukcii krbu, pričom požiar vznikol práve v dôsledku nedodržania bezpečnostných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií. V penzióne vykonal štátny protipožiarny dozor kontrolu a penzión nespĺňal podmienky na požiarnu bezpečnosť. Žalobca nemôže argumentovať tým, že nemusí preukazovať splnenie bezpečnostných podmienok, nakoľko štátny protipožiarny dozor nevydáva žiadny certifikát. K argumentácii žalobcu, že žalovaný mení svoju argumentáciu a už nepoukazuje na to, že penzión nebol predmetom poistenia, žalovaný uviedol, že ide o nepochopenie jeho argumentácie. Žalovaný sa musí vyjadriť ku všetkým dôležitým skutkovým tvrdeniam, pričom aplikácia jedného argumentu nevylučuje ten druhý. Žalobca bol povinný vykonať viacero úkonov na to, aby mohol začať vykurovacie teleso používať. Žalobca porušil niekoľko predpisov tým, že nepožiadal o stavebné povolenie, nevypracoval projektovú dokumentáciu, nevyhotovil krb v súlade s vyhláškou, nevykonal odborné preskúšanie napojenia krbu na komín, neodstránil vady, ktoré mu vytkol štátny požiarny dozor, a prevádzkoval vykurovacie teleso a penzión napriek tomu, že nesplnil bezpečnostné požiadavky. Žalovaný netvrdil, že žalobca bol povinný zhotoviť krb profesionálnou firmou. Je však nutné vziať do úvahy to, že práve rozhodnutie žalobcu postaviť krb svojpomocne môže viesť k tomu, že nebude zhotovený správne. Žalobca svojím ľahostajným konaním vyhotovil krb nepovolanou osobou bez projektovej dokumentácie, ktorá by určovala, aké podmienky je pri jeho výstavbe nutné dodržať. Toto ľahostajné konanie žalobcu je v priamej súvislosti so vznikom škodovej udalosti, tak ako to vyplýva z expertíznej správy. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol vypočuť svedka, ktorého okresný súd nevypočul, a ani nevykonanie tohto dôkazu neodôvodnil. Žalovaný tiež zotrval na argumentácii, že vzájomný nárok premlčaný nie je. 15. Žalobca v reakcii na stanovisko žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že pre žalobcu zo zák. č. 314/2001 Z.z. nevyplýva povinnosť vykonať protipožiarnu kontrolu štátnym požiarnym dozorom. K otázke nevykonania dôkazu vypočutím svedka žalobca uviedol, že podľa § 185 CSP súd sám rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a preto nevypočutie svedka nie je možné uvádzať ako odvolací dôvod. 16. Okresný súd uznesením č.k. 5Cb/10/2016-415 zo dňa 11. mája 2018 výrokom I. zastavil konanie o vzájomnej žalobe a výrokom II. žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd uviedol, že vo veci sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 100.000,- Eur s príslušenstvom voči žalovanému. O tejto žalobe okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/10/2016-348 zo dňa 20.2.2017. Okresnému súdu bola vec vrátená odvolacím súdom na vydanie dopĺňacieho rozsudku z dôvodu, že okresný súd nerozhodol o celej prejednávanej veci, a to v časti vzájomnej žaloby žalovaného o zaplatenie 100.000,- Eur. Pred vyhlásením dopĺňacieho rozsudku žalovaný zobral vzájomnú žalobu späť z dôvodu, že nemá záujem ďalej pokračovať v konaní o vzájomnej žalobe a zároveň žiadal o trovách konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd postupujúc podľa § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 v spojení s § 243 ods. 2 CSP konanie o vzájomnej žalobe za súhlasu žalobcu zastavil. Okresný súd o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP s tým, že zastavenie konania o vzájomnej žalobe procesne zavinila strana žalovaného, ktorý vzájomnú žalobu zobral späť z dôvodu, že nemá záujem pokračovať v konaní o vzájomnej žalobe. Zásadne preto platí, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Žalobcovi ako protistrane preto vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorý mu okresný súd priznal v rozsahu 100 % z konania o vzájomnej žalobe. Okresný súd doplnil, že vzájomnú žalobu predniesol žalovaný na pojednávaní v rámci vyjadrenia sa k dokazovaniu a právnej stránke veci, ku ktorému sa žalobca vyjadroval. Preto na otázku úspechu v konaní alebo procesného zavinenia nemá vplyv prípadné zaplatenie súdneho poplatku žalovaného zo vzájomného návrhu. 17. Proti tomuto uzneseniu, a to v časti jeho výroku II., podal žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie. V odvolaní poukázal na ust. § 257 CSP, podľa ktorého platí, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný poukázal na rozdiel medzi kompenzačnou námietkou v zmysle § 147 ods. 2 CSP a vzájomnou žalobou v zmysle § 147 ods. 1 a 2 CSP s tým, že žalovaný podaním vzájomného návrhu vždy sledoval uplatnenie prostriedku procesnej obrany a takto tento prostriedok posudzoval aj okresný súd, ktorý sa v rozsudku vyporiadal so vzájomným nárokom a odôvodnil, prečo tento považuje za nedôvodný. Postup súdov po podaní odvolania považuje žalovaný za zmätočný. Žalovanému bolo doručené predvolanie vo veci vydania dopĺňacieho rozsudku a zároveň bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6.000,- Eur za podaný vzájomný návrh. Žalovaný telefonicky na okresnom súde zistil, že vec bola odvolacím súdom vrátená na vydanie dopĺňacieho rozsudku ohľadom vzájomného nároku. Žalovanému žiadne rozhodnutie odvolacieho súdu doručené nebolo. Keďže žalovaný v tom čase už na kompenzačnej námietke netrval, adresoval okresnému súdu podanie, ktorým oznámil, že na vzájomnom návrhu už netrvá. Postup príslušných súdov v tejto veci odporuje procesno-právnym predpisom, keďže zákon neupravuje možnosť, aby odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu bez rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný napriek tomu, že má za to, že existujú dôvody na zrušenie uznesenia v celom jeho rozsahu, podáva odvolanie len voči výroku II. ohľadom priznania náhrady trov konania žalobcovi, ktorý záver považuje s ohľadom na okolnosti za mimoriadne nespravodlivý. Podľa žalovaného žalobcovi v súvislosti s uplatneným vzájomným návrhom nevznikli a ani nemohli vzniknúť žiadne trovy konania, keďže konanie o vzájomnej žalobe nikdy neprebiehalo. Vzájomný návrh bol vnímaný ako kompenzačná námietka, a preto sa všetky úkony vo veci týkali žaloby. Kompenzačná námietka nebola vyčlenená na samostatné konanie a žalovaný nemá vedomosť o tom, že by sa žalobca akýmkoľvek spôsobom k vzájomnému návrhu vyjadril po tom, ako odvolací súd vec vrátil prvoinštančnému súdu. Všetky úkony, vykonané v konaní, sa preto týkali žaloby a ak sa aj žalobca vyjadril k vzájomnému návrhu, vždy to bolo ako súčasť úkonu, ktorým sa vyjadroval k žalobe, resp. k odvolaniu. Takto vzniknuté trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, budú zohľadnené pri výpočte náhrady trov konania, keď bude vec právoplatne skončená. V prípade rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o priznaní náhrady trov konania žalobcovi sa bude jednať o zjavnú nespravodlivosť, pretože v takom prípade by sa jeden úkon urobený v tejto veci zohľadňoval dvakrát, a to jednak pri rozhodovaní o náhrade trov v súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe a následne potom, keď vec bude právoplatne skončená. Podľa žalovaného sú tak dané podmienky na aplikáciu ust. § 257 CSP, teda, že existujú výnimočné okolnosti hodné osobitného zreteľa a bolo by nespravodlivé, ak by okresný súd priznal žalobcovi náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. Žalovaný tak žiadal zmeniť výrok II. uznesenia tak, že náhrada trov konania sa žiadnej zo sporových strán nepriznáva. 18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že odvolací súd okresnému súdu vrátil vec s tým, aby ním zvoleným procesným postupom odstránil nedostatky, pretože napadnutým rozsudkom nerozhodol o vzájomnej žalobe žalovaného. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by vzájomný návrh žalovaného predstavoval iba kompenzačnú námietku. Žalovaný neuskutočnil taký prejav vôle, ktorý by smeroval k započítaniu pohľadávok žalobcu a žalovaného. Započítanie v danom prípade ani nie je možné, keďže žalobca žiada od žalovaného ďalšie poistné plnenie a žalovaný žiadal vrátiť už poskytnuté poistné plnenie. Zo strany žalovaného tak išlo jednoznačne o podanie vzájomnej žaloby. Nie je pravdou ani tvrdenie, že by konanie o vzájomnej žalobe neprebiehalo. Žalovaný predniesol vzájomnú žalobu na pojednávaní dňa 31.1.2017, ku ktorej sa žalobca neraz vyjadroval. Dňa 11.5.2018 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré sa týkalo vzájomnej žaloby a ktorého sa žalobca zúčastnil. Žalobca preto s argumentáciou, že mu nemohli vzniknúť trovy konania v súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe, nesúhlasí. 19. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval. 20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 379 písm. a), § 380 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň pristúpil krajský súd k zrušeniu výroku II. uznesenia okresného súdu o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania o vzájomnej žalobe. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3:0. 21. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 22. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 23. Žalobca v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie otázky splnenia bezpečnostných predpisov žalobcom a otázky hrubej nedbanlivosti žalobcu. Ohľadom právneho posúdenia veci krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 24. Po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje krajský súd, že predmetom konania na základe žaloby žalobcu je uplatnený nárok na poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca svoj nárok odvodzuje od škodovej udalosti, pri ktorej vznikla v dôsledku požiaru škoda na poistenej veci - penzióne. Žalovaný sa voči uplatnenému nároku bránil námietkou, že v dotknutom objekte boli opakovane zistené nedostatky, ktoré napriek uloženým sankciám neboli odstránené, námietkou, že penzión ako predmet poistenia nezodpovedal príslušným bezpečnostným a technickým normám, a námietkou, že právo na poistné plnenie v súlade s čl. 8 bod 1 písm. a) VPP nevznikne, ak ide o poškodenie nepriamo spôsobené, vyplývajúce alebo zvýšené v dôsledku úmyselného konania alebo hrubej nedbanlivosti poisteného. Okresný súd dospel z vykonaného dokazovania k záveru o riadnom udržiavaní dotknutej poistenej veci žalobcom s tým, že v čase poistnej udalosti už žiadny z vytknutých nedostatkov neexistoval a tieto ani neboli príčinou vzniku požiaru, čím možno vylúčiť, že by sa žalobca dopustil hrubej nedbanlivosti. Vo vzťahu k dodržaniu bezpečnostných predpisov okresný súd konštatoval, že nebolo zistené nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií, keďže podľa projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby bolo možné túto vzdialenosť zmenšiť až na 10 mm. 25. Krajský súd k týmto záverom súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného, uvádza, že okresný súd sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku s námietkami žalovaného ohľadom povinnosti žalobcu vykonať kontrolu štátnym požiarnym dozorom s poukazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 314/20014 Z.z. nevyporiadal. Okresný súd svoje rozhodnutie o vyhovení žalobe oprel o konštatovanie, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobca porušil povinnosti, ktoré mu boli uložené právnymi predpismi v súlade s oddielom I. článku 7 písm. l) Všeobecných poistných podmienok, s tým, že tak bolo možné vylúčiť, že by sa dopustil hrubej nedbanlivosti v zmysle oddielu I. článok 8 bod 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok. K námietke žalovaného o tom, že žalobca bol povinný absolvovať protipožiarnu kontrolu Okresným riaditeľstvom hasičského záchranného zboru Dolný Kubín aj pri vyhotovení palivových spotrebičov, sa okresný súd v odôvodnení rozsudku nevyjadril. Okresný súd síce dospel k vecne správnemu záveru, že nedostatky, ktoré boli vytýkané pri predchádzajúcich kontrolách, neboli podľa záveru vykonaného expertízneho skúmania ustálené ako príčina vzniku požiaru, nevyhodnotil však námietku, že penzión ako predmet poistenia príslušným bezpečnostným a technickým normám nezodpovedal. Rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odpoveď na námietku žalovaného, že penzión nespĺňal bezpečnostné podmienky v zmysle rozhodnutí Okresného riaditeľstva hasičského záchranného zboru Dolný Kubín ako orgánu vykonávajúceho štátny protipožiarny dozor. 26. Vo vzťahu k namietanej otázke nedodržania príslušných bezpečnostných a technických predpisov okresný súd dospel k záveru, že podľa projektu protipožiarnej bezpečnosti bolo možné bezpečnú vzdialenosť spotrebiča od stavebných konštrukcií z horľavých materiálov uvedených tried stanovenú na 800 mm zmenšiť až na 10 mm. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na záväznú právnu úpravu vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 401/2007 Z.z. o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol. Z § 1 ods. 1 tejto vyhlášky vyplýva, že vyhláška upravuje technické podmienky a požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča a tiež pri výstavbe a používaní komína a dymovodu. Palivovým spotrebičom v zmysle tejto technickej normy je okrem iného spotrebič spaľujúci tuhé palivo (§ 2 písm. a) vyhlášky). Vyhláška zároveň definuje bezpečnú vzdialenosť ako najmenšiu vzdialenosť vonkajšieho povrchu spotrebiča alebo dymovodu od stavených konštrukcií triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F alebo od horľavého predmetu alebo od horľavej látky. Podľa prílohy č. 1 k tejto vyhláške je v prípade spotrebiča na tuhé palivo bezpečná vzdialenosť spotrebiča od stavebných konštrukcií zhotovených z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F vo všetkých smeroch 800 mm. Okresný súd v bode 28 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku uviedol s odkazom na technickú správu projektu protipožiarnej bezpečnosti dotknutej stavby, že vzdialenosť možno zmenšiť až na 10 mm. Krajský súd vo vzťahu k tomuto konštatovaniu súdu prvej inštancie zvýrazňuje, že z predmetného dokumentu, označeného ako Protipožiarna bezpečnosť stavby, technická správa, ktorý je založený na č.l. 250 a nasl. súdneho spisu, konkrétne zo str. 9 tohto dokumentu, síce vyplýva možnosť zmenšenia vzdialenosti na 10 mm, avšak vo vzťahu k vzdialenosti telesa komína od stavebných konštrukcií triedy reakcie na oheň B, C, D, E a F a nie vo vzťahu k vzdialenosti samotného spotrebiča od takýchto stavebných konštrukcií. Nakoniec samotná technická správa, na ktorú poukázal okresný súd, odkazuje na str. 8 vo vzťahu k inštalácii a užívaniu palivových spotrebičov na dodržanie požiadaviek podľa vyhl. č. 401/2007 Z.z. a vo vzťahu k ich inštalácii odkazuje na prílohu č. 1 s tým, že na str. 10 tejto technickej správy sú uvedené bezpečné vzdialenosti, zodpovedajúce uvedenej vyhláške, vrátane bezpečnej vzdialenosti spotrebiča na tuhé palivo určenej na 800 mm. Okresný súd tak na jednej strane správne poukázal na prílohu č. 1 vyhl. č. 401/2007 Z.z. s potrebnou bezpečnou vzdialenosťou spotrebičov stanovenou na 800 mm, avšak následne v rozpore s touto vyhláškou konštatoval možnosť zmenšenia tejto vzdialenosti až na 10 mm, pričom vychádzal z úpravy týkajúcej sa nie samotného spotrebiča, ale dymovodu. Nemôže preto obstáť záver súdu prvej inštancie, že bola zistená vzdialenosť 5 cm, čo mala byť vzdialenosť väčšia než vzdialenosť, na ktorú bolo možné odstup spotrebiča zmenšiť. Krajský súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti závery Správy o výsledku požiarno-technickej expertízy k prípadu požiaru Penziónu V. vypracovanej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Požiarno-technickým a expertíznym ústavom dňa 25.3.2014 (č.l. 49), z ktorej síce na jednej strane vyplýva, že nedostatky, ktoré boli zistené kontrolou Okresného riaditeľstva hasičského záchranného zboru v Dolnom Kubíne, nesúviseli so zistenou príčinou požiaru, zároveň však táto správa jednoznačne stanovuje príčinu požiaru ako nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 401/2007 Z.z. Zo správy vyplýva, že miestom vzniku požiaru bol vnútorný priestor terasy a podľa rozsahu vyhorenia obvodovej steny za kozubom a vpravo od neho bolo zistené, že ohnisko požiaru sa nachádzalo v týchto miestach. Zo správy je ďalej zrejmé, že terasa bola konštruovaná z drevených materiálov, pričom izolácia kozubu od vnútorných drevených obkladov bola vytvorená len na ploche od ohniska po časť komína a bez vzduchovej medzery, spodná časť ohniska ani spodná časť kozuba zo zadnej strana izolované neboli a medzi vnútorným obkladom obvodovej steny a železobetónovou doskou bola vytvorená vzduchová medzera cca 5 cm. Správa tak konštatuje, že príčinou vzniku požiaru v Penzióne V. bolo zapálenie dreveného obkladu steny od kozuba. 27. Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedenými konštatovaniami dáva do pozornosti, že žalovaný nedodržanie bezpečných vzdialeností spotrebiča od stavebných konštrukcií z horľavých materiálov namietal už v liste zo dňa 31.10.2014 označenom ako Uzavretie škodovej udalosti, na ktorý žalovaný odkázal vo svojom prvotnom vyjadrení k žalobe žalobcu datovanom dňa 20.4.2015 (č.l. 78 spisu), a tiež na pojednávaní pred okresným súdom dňa 7. decembra 2016 (zápisnica o pojednávaní založená na č.l. 120-122 spisu). Na tomto pojednávaní zároveň žalovaný cestou právneho zástupcu priamo odkázal na oddiel II. článok 1 ods. 1 písm. b) Všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých sú predmetom poistenia veci, len ak v čase uzavretia poistenia ako aj v čase vzniku poistnej udalosti vyhovujú príslušným bezpečnostným a technickým normám (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie požiaru a následného prerušenia prevádzky - 2007, založené na č.l. 11 a nasl. spisu). S touto námietkou žalovaného sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal dostatočným spôsobom a v rozpore s uvedenou vyhláškou a tiež v rozpore so závermi, ktoré plynú z technickej správy ako súčasti projektu protipožiarnej bezpečnosti stavby (č.l. 250 a nasl.), konštatoval možnosť zmenšenia bezpečnej vzdialenosti až na 10 mm. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie tak absentuje odpoveď na kľúčovú otázku a síce, či s ohľadom na umiestnenie a konštrukciu kozuba v kontexte dodržania minimálnej bezpečnej vzdialenosti od drevenej steny terasy, na ktorej bol kozub vybudovaný, vyhovoval predmet poistenia príslušným bezpečnostným a technickým normám v zmysle všeobecných poistných podmienok. Otázku, či predmetný kozub spĺňal alebo nespĺňal uvedené bezpečnostné štandardy týkajúce sa dodržania minimálnej bezpečnej vzdialenosti, pritom nie je možné posudzovať samostatne bez zohľadnenia skutočnosti, že tento kozub bol súčasťou penziónu ako predmetu poistenia, ktorý ako celok musí v zmysle všeobecných poistných podmienok príslušným bezpečnostným normám vyhovovať. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že bezpečnostné predpisy nespĺňal len kozub a nie celý penzión. 28. Krajský súd ďalej konštatuje, že okresný súd sa dostatočným spôsobom nevyporiadal ani s námietkou žalovaného, že v prípade postupu žalobcu pri budovaní terasy vrátane dotknutého kozuba sa jedná o postup žalobcu spĺňajúci znaky hrubej nedbanlivosti v zmysle oddielu I. článok 8 ods. 1 písm. a) Všeobecných poistných podmienok. Okresný súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného zaujal stanovisko v tom smere, že nedostatky zistené v rámci protipožiarnych kontrol neboli príčinou vzniku požiaru, a preto nemožno hovoriť o porušení povinnosti žalobcu ani o jeho hrubej nedbanlivosti. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie však absentuje posúdenie tejto otázky vo vzťahu žalovaným namietaným okolnostiam vybudovania terasy vrátane kozubu bez stavebného povolenia, projektovej dokumentácie, v rozpore s vyhláškou o požiadavkách na požiarnu bezpečnosť a bez odborného preskúšania napojenia kozubu na komín. 29. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd nevykonal ním navrhované dokazovanie vypočutím svedkov, uvádza krajský súd, že žalovaný cestou právneho zástupcu síce na pojednávaní pred okresným súdom dňa 7. decembra 2016 navrhol vypočuť svedkov, avšak na následnom pojednávaní uskutočnenom vo veci dňa 31. januára 2017 (zápisnica založená na č.l. 344 a nasl. spisu) sporové strany uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Je preto zrejmé, že samotný žalovaný akceptoval postup súdu prvej inštancie, ktorý ním navrhované dôkazy nevykonal, a na následnom pojednávaní na týchto dôkazných návrhoch netrval. 30. Krajský súd ďalej považuje za potrebné poukázať na vnútornú rozpornosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa odôvodnenia tohto rozsudku bola predmetom konania žalobná žiadosť žalobcu na zaplatenie sumy 100.000,- Eur titulom poistného plnenia v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy, pričom priamo z podanej žaloby vyplýva, že žalovaný žalobcovi vyplatil zálohu vo výške 100.000,- Eur. Túto zálohu žalobca započítal na poistné plnenie a nárok uplatňovaný žalobou je ďalšou súčasťou poistného plnenia, na ktoré má žalobca podľa svojho tvrdenia právo. Napriek tomu okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovi vzniklo právo na poistné plnenie minimálne v rozsahu poskytnutej zálohy vo výške 100.000,- Eur, na ktorú okresný súd žalovaného zaviazal. Odôvodnenie priznania tejto sumy žalobcovi tak nezodpovedá predmetu konania, ktorým nebolo zaplatenie zálohy, ale žalobcom uplatnený nárok na ďalšie poistné plnenie vo výške 100.000,- Eur (nad rámec poskytnutej zálohy). 31. Krajský súd vo vzťahu k dôvodnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci okresným súdom uvádza, že pokiaľ sa súd prvej inštancie dopustí omylu v právnom posúdení veci pre chybnú interpretáciu právnej normy a z tohto dôvodu nedostatočne zistí skutkový stav, nemožno konštatovať, že konajúci súd splnil ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu. Uvedený postup prvoinštančného súdu nemožno naprávať pred odvolacím súdom, ale je potrebné, aby bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu, vydané na základe takéhoto nesprávneho postupu, zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a na to nadväzujúce nové rozhodnutie vo veci samej. 32. S ohľadom na uvedené závery pristúpil krajský súd k zrušeniu odvolaním napadnutého rozsudku a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd vychádzajúc z prezentovaných zhodnotení krajského súdu opätovne vyhodnotí námietky žalovaného týkajúce sa skutočnosti, či predmet poistenia v čase vzniku poistnej udalosti vyhovoval príslušným bezpečnostným a technickým normám, vyhodnotí otázku povinnosti žalobcu vykonať kontrolu štátnym požiarnym dozorom s poukazom na ust. § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 314/2001 Z. z. a v kontexte uvedených námietok žalovaného posúdi tiež naplnenie predpokladov vo vzťahu k žalovaným tvrdenej hrubej nedbanlivosti žalobcu ako poisteného pri výstavbe terasy vrátane dotknutého kozubu. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude súd prvej inštancie vychádzať z uvedených záverov odvolacieho súdu. 33. Krajský súd v rámci odvolaním žalovaného vyvolaného odvolacieho konania posudzoval tiež dôvody, na základe ktorých žalovaný napadol výrok II. uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd priznal žalobcovi v konaní o vzájomnej žalobe proti žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Z postupu súdu prvej inštancie vyplýva, že o trovách prebiehajúceho konania bolo rozhodnuté čiastočne v odvolaním napadnutom rozsudku okresného súdu a čiastočne, čo do konania o vzájomnej žalobe, samostatným výrokom v uznesení, ktorým okresný súd konanie o vzájomnej žalobe zastavil. Krajský súd v tomto smere považuje za potrebné poukázať na ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa o nároku na náhradu trov konania rozhoduje aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci bol predmetom konania žalobou uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy titulom poistného plnenia vo výške 100.000,- Eur s príslušenstvom. Žalovaný prednesom svojho právneho zástupcu na pojednávaní pred okresným súdom dňa 31. januára 2017 (zápisnica založená na č.l. 344-346 spisu) žiadal uplatnený žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a zároveň žiadal o vrátenie poskytnutej zálohy vo výške 100.000,- Eur. Žalovaný tak týmto prednesom právneho zástupcu žiadal na jednej strane žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a zároveň uplatnil nárok na vrátenie poskytnutej zálohy. Žalovaný takýmto procesným postupom neuplatnil pohľadávku na vrátenie poskytnutej zálohy ako pohľadávku, ktorú by žiadal započítať voči uplatnenému nároku žalobcu, a to predovšetkým s ohľadom na skutočnosť, že z postupu žalovaného je zrejmé, že uplatnený nárok žalobcu neuznával a tento žiadal rozhodnutím súdu zamietnuť. Zo strany žalovaného sa tak nejednalo o uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní, ktorú by bolo možné jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke. Za situácie, kedy žalovaný prezentoval, že uplatnený nárok žalobcu popiera, nemožno jeho procesný úkon, ktorým sa v súdnom konaní domáhal plnenia od žalobcu, považovať len za kompenzačnú námietku v zmysle ust. § 147 ods. 2 CSP, ale sa jedná o vzájomnú žalobu, ktorou žiadal žalovaný voči žalobcovi priznať ním uplatnený nárok, v tomto prípade nárok na vrátenie poskytnutej zálohy. Vzájomnou žalobou uplatnenou žalovaným voči žalobcovi došlo k spojeniu dvoch vecí, a to nároku na poistné plnenie uplatneného žalobcom voči žalovanému a nároku žalovaného voči žalobcovi na vrátenie poskytnutej zálohy. Keďže zo strany okresného súdu nedošlo k vylúčeniu vzájomnej žaloby na samostatné konanie, bolo potrebné okresným súdom o tejto vzájomnej žalobe žalovaného rozhodnúť, a to nielen čo do merita uplatnenej vzájomnej žaloby, ale zohľadniť skutočnosť uplatnenej vzájomnej žaloby aj pri rozhodovaní o trovách súdneho konania. 34. Krajský súd vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že v danom prípade sa z jeho strany nejednalo o vzájomnú žalobu, okrem vyššie uvedených skutočností považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zo samotného prejavu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom dňa 31. januára 2017 vyplýva, že žalovaný výslovne uviedol, že o vrátenie poskytnutej zálohy žiada vzájomným návrhom. Obdobne žalovaný cestou právneho zástupcu v podanom odvolaní proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu, a to v bode 43 tohto odvolania, výslovne uvádza, že žalovaný uplatnil vzájomný návrh voči žalobcovi, ktorý vznikol poskytnutím preddavku a na tejto kvalifikácii uplatneného nároku žalovaného žalovaný zotrval aj v písomnom vyjadrení zo dňa 5. mája 2017 (č.l. 374 a nasl. spisu). Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na podanie žalovaného zo dňa 9. mája 2018 (č.l. 408 spisu), ktoré je žalovaným označené ako Späťvzatie vzájomného návrhu a v ktorom žalovaný výslovne uvádza, že v priebehu konania voči žalobcovi uplatnil vzájomnú žalobu (bod 3. tohto podania), oznamuje, že nemá záujem pokračovať v konaní o vzájomnej žalobe, vzájomnú žalobu berie späť (bod 6.) a žiada konanie o vzájomnej žalobe zastaviť (bod 7.). Krajský súd preto nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v tom smere, že z jeho strany sa nejednalo o vzájomnú žalobu, ale len o kompenzačnú námietku. 35. V zmysle uvedených zhodnotení tak plynie, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol jednak nárok uplatnený žalobcom ním podanou žalobou, ako aj nárok uplatnený žalovaným ním podanou vzájomnou žalobou voči žalobcovi. Vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania je pritom namieste zvýrazniť, že nárok na náhradu trov konania je závislý od rozhodnutia vo veci samej, a teda určujúcou skutočnosťou aj v prejednávanej veci je výsledok konania vo veci samej (§ 255 ods. 1 CSP). Rozhodnutie o trovách konania je ďalej ovládané zásadou zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, ktorá plynie z ust. § 256 ods. 1 CSP. Ak rozhodol okresný súd o trovách konania dvomi samostatnými výrokmi, teda jedným výrokom v odvolaním napadnutom rozsudku a druhým výrokom v odvolaním napadnutom uznesení, ktorým došlo k zastaveniu konania o vzájomnej žalobe žalobcu, tak takýmto rozhodovaním súdu prvej inštancie nebol dodržaný základný princíp rozhodovania o náhrade trov konania, v rámci ktorého je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, zohľadniť výsledok celého súdneho konania s prihliadnutím na princíp úspechu vo veci samej a tiež s prihliadnutím na zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania. Neboli preto dané dôvody, aby okresný súd rozhodoval samostatným výrokom výlučne o trovách konania týkajúcich sa konania o vzájomnej žalobe žalovaného. Krajský súd preto pristúpil k zrušeniu odvolaním napadnutého výroku uznesenia okresného súdu č.k. 5Cb/10/2016-415 zo dňa 11. mája 2018, ktorým výrokom okresný súd v konaní o vzájomnej žalobe priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. Bude potrebné, aby okresný súd aj s prihliadnutím na zrušenie rozsudku, ktorým okresný súd žalobe vyhovel, vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol súčasťou tohto rozsudku, rozhodol o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým bude konanie skončené, a to s prihliadnutím na úspech sporových strán vo veci vo vzťahu k žalobe žalobcu a s prihliadnutím na procesné zavinenie zastavenia konania o vzájomnej žalobe žalovaného. 36. Vo vzťahu k námietke žalovaného, ktorý spochybnil postup tak prvoinštančného ako aj odvolacieho súdu pri rozhodovaní o vzájomnej žalobe žalovaného, krajský súd uvádza, že po prvotnom predložení spisového materiálu súdom prvej inštancie na rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného proti vyššie uvedenému rozsudku, bolo krajským súdom zistené, že týmto rozsudkom okresný súd rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na poistné plnenie, avšak nerozhodol o vzájomnej žalobe, ktorou žalovaný podľa prednesu právneho zástupcu na pojednávaní pred okresným súdom dňa 31. januára 2017 žiadal o vrátenie poskytnutej zálohy. Na vzájomnú žalobu sa pritom v zmysle ust. § 147 ods. 3 CSP primerane použijú ustanovenia o žalobe. Bolo preto potrebné, aby okresný súd rozhodol nielen o žalobe žalobcu, ale aj o vzájomnej žalobe žalovaného, keďže v zmysle ust. § 212 ods. 2 CSP sa rozsudkom rozhoduje o celej prejednávanej veci. Krajský súd tak v danom štádiu konania z dôvodu, že okresný súd o vzájomnej žalobe žalovaného nerozhodol, pristúpil k vráteniu predloženej odvolacej právnej veci okresnému súdu prípisom z dôvodu jej predčasného predloženia. 37. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 38. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.