Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/104/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200423 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5018200423.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veronika Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: RUFIN, a.s., so sídlom A. Bernoláka 1433/38, 034 01 Ružomberok, IČO: 31558305, právne zastúpený: JUDr. Pavel Novotný, advokát, A. M. XXXX/X, XXX XX X. N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101550089/2018 zo dňa 10.08.2018, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím správcu dane (Daňového úradu Žilina) č. 100947913/2018 zo dňa 14.05.2018 bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) za neodvedenie dane vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie jún 2013 v ustanovenej lehote a výške vyrubený úrok z omeškania v sume 1.423,80 Eur. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 2. Odvolací orgán - žalovaný (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) vydal dňa 10.08.2018 rozhodnutie č. 101550089/2018 zo dňa 10.08.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 14.05.2018. 3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.08.2018 podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol, že bol ako účastník daňového konania predmetným rozhodnutím ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Poukázal na to, že tak ako žalovaný, tak aj správca dane nesprávne posúdili skutkový stav, neobjektívne a nezákonne zhodnotili dôkazy, čím došlo k porušeniu zákonnosti. Žalobca v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj v odvolaní uviedol, že pohľadávky správcu dane z titulu úrokov z omeškania za neodvedenie dane za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo reštrukturalizácii, si má správca dane prihlásiť do reštrukturalizačného konania prihláškou podľa § 120 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej len ZoKR) v spojení s § 158 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku vzhľadom k tomu, že pohľadávka vznikla ešte pred povolením reštrukturalizácie. Žalobca ako dlžník sa dostal do omeškania pred reštrukturalizáciou a taktiež úroky, ktoré správca dane vyčíslil, sa viazali k dátumu predchádzajúcemu reštrukturalizácií. Nič nebránilo tomu, aby si správca dane vyčíslil a prihlásil všetky svoje pohľadávky voči žalobcovi ako daňovému subjektu do reštrukturalizačného konania. Z rozhodnutí správcu dane a aj žalovaného je evidentné, že daňové nedoplatky vznikli ešte pred začatím reštrukturalizačného konania, a teda mali byť prihlásené postupom podľa § 120 ZoKR s poukazom na § 158 Daňového poriadku. Keďže nároky žalovaného neboli uplatnené prihláškou riadne a včas v reštrukturalizácií žalobcu a Okresný súd v Žiline potvrdil reštrukturalizačný plán, právo vymáhať tento nárok správcu dane voči žalobcovi ako dlžníkovi zanikol. Podľa žalobcu neobstojí odôvodnenie žalovaného, že podľa podmienok ZoKR možno prihlasovať len pohľadávku, a že Daňový poriadok, ako osobitný predpis, upravujúci vznik, povahu a vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok, daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje, a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania. Žalobca má za to, že pokiaľ sa pohľadávka (daňový nedoplatok vzniknutý z titulu nezaplatenia dane alebo úroku z omeškania) viaže k dobe pred začatím reštrukturalizačného konania, teda takáto pohľadávka vznikla pred samotným reštrukturalizačným konaním, mala byť zo strany správcu dane prihlásená do reštrukturalizačného konania. Žalobca sa dostal do omeškania dňom 16.04.2013 a omeškanie trvalo do 02.02.2015. Reštrukturalizačné konanie bolo začaté uznesením zo dňa 02.10.2015 a reštrukturalizácia bola povolená 14.11.2015. Úrok z omeškania bol vyčíslený za obdobie od 16.04.2013 do 02.02.2015, teda za obdobie, ktoré deväť mesiacov predchádzalo povolenej reštrukturalizácií. Správca dane mal dostatočný časový priestor na vyčíslenie úroku z omeškania a následné prihlásenie tejto pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby súd rozhodnutie žalovaného č. 101550089/2018 zo dňa 10.08.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že z oznámenia o vykonaní zrážky zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že žalobca v mesiaci jún 2013 zrazil daň vo výške 6.110,71 Eur. V nadväznosti na ustanovenie § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov, zrazená daň mala byť odvedená do 15.07.2013. Tým, že zrazená daň nebola odvedená v lehote splatnosti, t. j. do dňa 15.07.2013, ale až dňa 02.02.2015, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil žalobcovi úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vo výške 1.423,879 Eur podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, pri dodržaní prekluzívnej lehoty na vyrubenie úroku z omeškania ustanovenej v § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Správca dane vyrubil úrok z omeškania do dňa platby vrátane a vypočítaný úrok z omeškania vo výške 1.423,879 Eur zaokrúhlil podľa § 161 Daňového poriadku na desiatky eurocentov nadol, t. j. na 1.423,80 Eur. K námietke žalovaného, že úrok z omeškania mal byť podľa § 120 zákona o konkurze a reštrukturalizácií prihlásený do reštrukturalizačného konania prihláškou žalovaný uviedol, že je nedôvodná, nakoľko podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácií možno prihlasovať do reštrukturalizačného konania len pohľadávku. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa výroku rozhodnutia správcu dane zo dňa 14.05.2018 úrok z omeškania v sume 1.423,80 Eur za neodvedenie dane vybranej zrážkou za zdaňovacie obdobie jún 2013 v ustanovenej lehote a výške je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa 20.08.2018 a je vykonateľným dňom 05.09.2018, t. j. predmetný úrok z omeškania nemohol byť uplatnený prihláškou do reštrukturalizácie, keďže účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom 09.10.2015 a účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 14.11.2015. Žalovaný ďalej uviedol, že Daňový poriadok upravuje spôsoby zániku daňového nedoplatku v § 84, ktorý v ods. 1 písm. g) upravuje zánik pohľadávok, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené a zakazuje takéto pohľadávky správcovi dane dodatočne vyrubiť. V danom prípade sa však nejednalo o vzniknutú pohľadávku, preto ani nemohla byť riadne a včas prihlásená do reštrukturalizačného konania, preto nie je možné na účinky zániku daňového nedoplatku upravené v § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku prihliadať. Ani z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácií nevyplýva s poukazom na ustanovenie § 132 tohto zákona, že by právo na úroky z omeškania zaniklo z dôvodu, že neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne, keď zaradenie pohľadávky do reštrukturalizačného plánu predpokladá (§ 132) existenciu prihlásenej pohľadávky (vzniknutú pohľadávku), teda pohľadávku, ktorú bol povinný správca dane riadne a včas, po začatí reštrukturalizačného konania, do reštrukturalizácie prihlásiť, pričom sporný úrok z omeškania takouto pohľadávkou nie je. V nadväznosti na uvedené považuje žalovaný námietku žalobcu, že právo na vymáhanie tohto nároku (úroku z omeškania) voči nemu zanikol z dôvodu, že nárok žalovaného nebol uplatnený prihláškou riadne a včas v reštrukturalizácií za nedôvodnú. Podľa žalovaného žalobou napadnuté rozhodnutie č. 101550089/2018 zo dňa 10.08.2018 je zákonné a odôvodňuje zákonný dôvod na vyrubenie úroku z omeškania správcom dane rozhodnutím č. 100947913/2018 zo dňa 14.05.2018 vo výške 1.423,80 Eur. Podanú žalobu žiadal zamietnuť. 5. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i rozhodnutia správcu dane, vrátane postupov oboch správnych orgánov v rozsahu žalobných dôvodov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju ako nedôvodnú postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) zamietol. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 43 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od správcovských spoločností sa nepovažuje zahrnutie výnosu do aktuálnej ceny už vydaného podielového listu, ktorým je splnená povinnosť každoročného vyplácania výnosu z majetku podielového fondu. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je podielový fond, zrážka dane sa nevykoná a ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť. Podľa ods. 11 citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov, platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa a) § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x), b) § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c), c) § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o 1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia, 2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo. Podľa ods. 12 citovaného ustanovenia zákona o dani z príjmov, ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške. Podľa § 156 ods. 1 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň vybranú zrážkou. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Podľa ods. 8 písm. b) citovaného ustanovenia Daňového poriadku, Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 6. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že: Uznesením č. k. 3R 1/2015 zo dňa 02.10.2015 Okresný súd Žilina rozhodol o návrhu na povolenie reštrukturalizácie v právnej veci navrhovateľa - dlžníka RUFIN, a.s. tak, že začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi RUFIN, a.s.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 193/2015 zo dňa 08.10.2015. Účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom 09.10.2015. Uznesením č. k. 3R 1/2015 zo dňa 09.11.2015 Okresný súd Žilina povolil reštrukturalizáciu dlžníka RUFIN, a.s.. Za reštrukturalizačného správcu bola ustanovená JUDr. Janka Grolmusová, so sídlom kancelárie S. B. Y. X, XXX XX W.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 219/2015 zo dňa 13.11.2015, účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 14.11.2015. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 3R 1/2015 zo dňa 23.06.2016 bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 126/2016 zo dňa 30.06.2016. Účinky ukončenia reštrukturalizácie nastali dňom 01.07.2016. Z oznámenia o vykonaní zrážky zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že žalobca v mesiaci jún 2013 zrazil daň vo výške 6.110,71 Eur. V nadväznosti na ustanovenie § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov, zrazená daň mala byť odvedená do 15.07.2013. Tým, že zrazená daň vo výške 6.110,71 Eur nebola odvedená v lehote splatnosti, t. j. do dňa 15.07.2013, ale až dňa 02.02.2015, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil žalobcovi úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov vo výške 1.423,80 Eur podľa § 156 ods. 2 Daňového poriadku, pri dodržaní prekluzívnej lehoty na vyrubenie úroku z omeškania ustanovenej v § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Správca dane vyrubil úrok z omeškania do dňa platby vrátane a vypočítaný úrok z omeškania vo výške 1.423,879 Eur zaokrúhlil podľa § 161 Daňového poriadku na desiatky eurocentov nadol, t. j. na 1.423,80Eur. 7. K námietke žalobcu, že úrok z omeškania mal byť podľa § 120 ZoKR prihlásený do reštrukturalizačného konania prihláškou správny súd, rovnako ako žalovaný uvádza, že je nedôvodná, nakoľko podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácií možno prihlasovať do reštrukturalizačného konania len pohľadávku. Pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku dlžná suma po lehote splatnosti dane. Každý nedoplatok je pohľadávkou bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo o daňový nedoplatok na sankcii. Podľa výroku rozhodnutia správcu dane zo dňa 14.05.2018 úrok z omeškania v sume 1.423,80 Eur za neodvedenie dane vybranej zrážkou za zdaňovacie obdobie jún 2013 v ustanovenej lehote a výške je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa 20.08.2018 a je vykonateľným dňom 05.09.2018, t. j. predmetný úrok z omeškania nemohol byť uplatnený prihláškou do reštrukturalizácie, keďže účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňom 09.10.2015 a účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňom 14.11.2015. Daňový poriadok, ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu a vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje, a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania, z uvedeného titulu nemal byť úrok z omeškania prihlásený do reštrukturalizačného konania z titulu, že sa viaže k neodvedenej zrazenej dani, teda pohľadávke, ktorá vznikla pred samotným reštrukturalizačným konaním. Úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 písm. e) a ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubil z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane (od 16.07.2013) až do dňa platby vrátane (do dňa 02.02.2015). Úrok z omeškania možno vyrubiť za predpokladu, že neuplynula lehota na jeho vyrubenie. Lehota na vyrubenie úroku z omeškania je ustanovená v § 156 ods. 8 Daňového poriadku. V danom prípade bola lehota na vyrubenie úroku z omeškania dodržaná, z uvedeného titulu považuje správny súd za právne irelevantnú námietku žalobcu ohľadom skutočnosti, že na vyrubenie úroku z omeškania má správca dane dostatočný časový priestor na jeho vyčíslenie ešte pred začatím reštrukturalizačného konania a následné prihlásenie tejto pohľadávky do reštrukturalizačného konania. V danom prípade sa nejednalo o vzniknutú pohľadávku, preto nemohla byť ani riadne a včas prihlásená do reštrukturalizačného konania, preto nie je možné na účinky zániku daňového nedoplatku upravené v § 84 ods. 1 písm. g) Daňového poriadku prihliadať. Ani z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácií nevyplýva, že by právo na úroky z omeškania zaniklo z dôvodu, že neboli obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne, keď zaradenie pohľadávky do reštrukturalizačného plánu predpokladá (§ 132 ZoKR) existenciu prihlásenej pohľadávky (vzniknutú pohľadávku), teda pohľadávku, ktorú bol povinný správca dane riadne a včas, po začatí reštrukturalizačného konania, do reštrukturalizácie prihlásiť, pričom sporný úrok z omeškania takouto pohľadávkou nie je. Žalobou napadnuté rozhodnutie č. 101550089/2018 zo dňa 10.08.2018 je zákonné a odôvodňuje zákonný dôvod na vyrubenie úroku z omeškania správcom dane rozhodnutím zo dňa 14.05.2018 vo výške 1.423,80 Eur. 8. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, v konkrétnej veci sa obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzoval, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 1.423,80 Eur za neodvedenie dane vyberanej zrážkou za zdaňovacie obdobie jún 2013 v ustanovenej lehote a výške. 9. Vychádzajúc z námietok žalobcu, bolo potrebné v predmetnej veci posúdiť otázku vzniku pohľadávky na úrok z omeškania, ktorý bol žalobcovi vyrubený správcom dane podľa § 156 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku a posúdiť, či správcovi dane vznikla povinnosť prihlásiť takúto pohľadávku z titulu úroku z omeškania (z dôvodu nezaplatenia alebo neodvedenia dane v ustanovenej lehote, alebo v ustanovenej výške) prihláškou do reštrukturalizačného konania. 10. Aplikujúc relevantné zákonné ustanovenia, z ktorých vyplýva, že správca dane nemá povinnosť prihlásiť tú daňovú pohľadávku, ktorá sa stala splatnou po povolení reštrukturalizácie, dospel správny súd k záveru, že v danom prípade nebolo možné pohľadávku správcu dane vzniknutú z titulu vyrubenia úroku z omeškania prihlásiť do reštrukturalizačného konania (začatého na základe rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 3R 1/2015 zo dňa 02.10.2015, zverejneného v Obchodnom vestníku 08.10.2015), keďže táto pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 14.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.08.2018. 11. Daňové orgány správne vychádzali z § 2 písm. b) Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňou pre účely tohto zákona rozumie daň, vrátane úroku z omeškania podľa tohto zákona. Podľa § 2 písm. e) a f) Daňového poriadku, daňovou pohľadávkou je pohľadávka správcu dane na dani (teda i úroku z omeškania) do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak a daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane, teda i úroku z omeškania po lehote splatnosti dane. Bolo potrebné vychádzať z § 63 ods. 1 Daňového poriadku, z ktorého vyplýva, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného správny súd vyvodil záver, že povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania a pohľadávku správcu dane vo forme úroku z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v ustanovenej lehote alebo výške vzniká, až keď bol tento úrok správcom dane rozhodnutím vyrubený, resp. až právoplatnosťou tohto rozhodnutia. 12. V prípade žalobcu ide o nezaplatenie dane z pridanej hodnoty v zákonom ustanovenej lehote, preto správca dane bol povinný postupovať podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, podľa ktorého úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie daň v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, alebo rozdiel dane. Námietka žalobcu, že úroky z omeškania predstavujú pohľadávku, ktorá sa mala v reštrukturalizácií uplatniť prihláškou je neopodstatnená, pretože citovaným rozhodnutím vyrubené úroky z omeškania sa stali pohľadávkou až dňa 06.09.2018, a preto nemohla byť prihlásená prihláškou podľa § 121 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. doručenou správcovi aj súdu do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Daňový poriadok v § 156 ods. 1 písm. a) určuje, že úrok z omeškania správca dane „vyrubí“, t. j. má povinnosť vyrubiť, ak daňový subjekt v ustanovenej lehote daň neodvedie. Ustanovenie § 156 ods. 6 písm. a) až d) Daňového poriadku určuje prípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí, pričom ani jeden z nich sa nevzťahuje na prípad žalobcu. 13. Pokiaľ ide o vzťah lex generalis - Daňového poriadku voči lex speclias - zákonu č. 7/2005 Z. z. správny súd poukazuje i na § 100 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z., na základe ktorého z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, že žalovaný si mal túto pohľadávku prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Žalovaný si v tomto konaní v reštrukturalizačnom konaní nemôže uplatniť predmetnú sankciu na uspokojenie. Predmetom tohto konania ani nie je uspokojenie žalovaného, ale len rozhodnutie o úroku z omeškania. Z rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, ktoré dôkazy považovali za rozhodujúce, ako ich vyhodnotili, pričom správne uváženie, na základe ktorého dospeli k rozhodnutiu dostatočne objasnili, pričom toto voľné správne uváženie nie je v rozpore so zákonom ani so zásadami logického myslenia. Na základe uvedených záverov správny súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 14. O trovách konania žalobcu súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešný nebol. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na túto náhradu (výnimočnosť situácie). 15. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V Žiline, dňa 29. januára 2020