Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/49/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200160 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200160.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: EUNICA MEDIA, s.r.o., so sídlom Žilina, Mariánske námestie č. 30/5, IČO: 44 081 481, právne zast.: JUDr. Anna Ščepková, advokátka, so sídlom U., Y. č. X/A, proti žalovanému: Obec Radoľa, so sídlom Radoľa, Vadičovská cesta č. 4, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Čadca, Ul. 17. novembra č. 3215, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská správa ciest, IVSC Žilina, so sídlom Žilina, M. Rázusa č. 104/A, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného číslo: 204/2018-02 zo dňa 14.12.2018, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný - Obec Radoľa listom číslo: 204/2018-02 zo dňa 14.12.2018 s označením Vec: Súhlas s odstránením reklamnej stavby (ďalej len „opatrenie"), ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), doručeným žalobcovi dňa 30.01.2019 a ďalšiemu účastníkovi dňa 15.01.2019, oznámil, že prijal dňa 16.08.2018 od Slovenskej správy ciest IVSC Žilina ohlásenia odstránenia nepovolených reklamných stavieb podaných podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona. Obe reklamné stavby sú umiestnené na násypovom svahu cestného telesa cesty I/11, ktorá je medzinárodným cestným ťahom E75. Reklamné zariadenia sú situované v km 434,105 a 434,135, na parcele KN E 1898 v k.ú. N.. Každé reklamné zariadenie je umiestnené na dvoch oceľových stĺpikoch s informačnou plochou do cca 20 m2. Žalovaný ďalej citoval ust. § 88 ods. 7 písm. b) a § 88 ods. 8 stavebného zákona konštatujúc, že žalovaný ako stavebný úrad podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona vyzval vlastníka reklamných zariadení - žalobcu listom zo dňa 23.08.2018 pod č.j. 204/2018, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamných stavieb na pozemku a že sú zhotovené v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona. Listom zo dňa 11.09.2018 pod č.j. 269/2018/AS žalobca doručil žalovanému odpoveď, v ktorej namieta relevanciu predmetnej písomnosti, nakoľko predmetná výzva nebola podpísaná, v záhlaví bola označená Obcou Radoľa a v päte bola opatrená pečiatkou „Obec Rudina". V písomnosti zároveň uviedol, že nemožno vyvodiť, na základe čoho má pre ďalšieho účastníka vyplývať oprávnenie na podanie ohlásenia reklamných stavieb podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona. Žalovaný ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že stavebný úrad spoľahlivo nevylúčil uvedený nedostatok písomnosti, následne listom zo dňa 28.09.2018 pod č.j. 204/2018-01 opätovne vyzval žalobcu, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona. Súčasne upovedomil žalobcu, že podľa výpisu z LV č. XXXX je vlastníkom vyššie označených parciel, na ktorých sa zariadenia nachádzajú Slovenská republika, pričom správcom na všetky parcely tohto listu vlastníctva je Slovenská správa ciest. Uvedeným listom bol zároveň vlastník reklamných zariadení upovedomený, že činnosť na úseku stavebného poriadku pre Obec Radoľa vykonáva Obec Rudina, spoločný obecný úrad pracovisko v Kysuckom Novom Meste, ktorý vykonáva zároveň činnosť na úseku stavebného poriadku aj pre Obce Rudina, Rudinka, Rudinská, Dolný Vadičov, Lopušné Pažite, Horný Vadičov, Povina, Snežnica, Lodno a Nesluša. Uvedenú výzvu žalobca prevzal 22.10.2018. Stanovená 15-dňová lehota uplynula dňa 07.11.2018. V stanovenej lehote žalobca ako vlastník stavieb nepreukázal oprávnenie na jej uskutočnenie a stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu súhlasu s odstránením reklamných stavieb. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný s poukazom na ust. § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona vydal ohlasovateľovi súhlas s odstránením uvedených reklamných stavieb ohlásených na odstránenie. V upozornení žalovaného pre ohlasovateľa (okrem iného) uviedol: Ohlasovateľ naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ohlasovateľ upraví dotknutý terén po odstránenej reklamnej stavbe do pôvodného stavu. 2. V zákonnej lehote podal voči vyššie označenému opatreniu žalovaného správnu žalobu žalobca navrhujúci zrušenie opatrenia žalovaného a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v prvom rade namieta, že opatrenie bolo žalobcovi oznámené iba doručením jeho písomného vyhotovenia dňa 30.01.2019 bez toho, aby bolo toto opatrenie doručované predpísaným zákonným spôsobom, čiže do elektronickej schránky žalobcu, čo je v rozpore s § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 305/2013 Z.z.) a ďalej uviedol, že uvedené platí aj pre všetky úkony žalovaného voči žalobcovi v priebehu konania predchádzajúceho vydaniu súhlasu žalovaného s odstránením reklamnej stavby. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nepostupoval podľa ustanovení Správneho poriadku napr. neupovedomil účastníkov o začatí správneho konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku, neumožnil žalobcovi výkon práva vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný pochybil, keď vo veci nevydal riadne rozhodnutie podľa Správneho poriadku, čím odňal žalobcovi možnosť brániť sa s využitím riadneho opravného prostriedku - odvolania. Ďalej žalobca namieta, že v danej veci, pokiaľ by aj malo byť vydané len opatrenie, potom žalovaný neodôvodnil súhlas s odstránením reklamnej stavby dostatočným spôsobom a opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konkrétne žalobca namieta, že z opatrenia žalovaného sa nedá zistiť, že by ďalší účastník mal konkrétne iné právo k pozemku, na ktorom sú postavené reklamné stavby v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona, a teda že by ďalší účastník bol legitimovanou osobou na podanie ohlásenia odstránenia reklamnej stavby podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona. Z opatrenia nevyplýva, že by ďalší účastník bol vlastníkom parcely E-KN č. 1898 v kat. úz. N., na ktorej majú byť postavené reklamné stavby (vlastníkom je podľa žalovaného Slovenská republika). Ďalej žalovaný neuviedol - a z ničoho nemožno usúdiť - že by ďalší účastník užíval parcelu E-KN č. 1898 v kat. úz. N. na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu (§ 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona). Taktiež žalovaný neodôvodnil, že by ďalší účastník mal k pozemku E-KN č. 1898 v kat. úz. N. právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom (§ 139 ods. 1 písm. b) stavebného zákona). Na základe uvedeného by podľa názoru žalobcu prislúchala do úvahy jedine možnosť, že aktívna legitimácia ďalšieho účastníka by bola daná iným právom k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, t.j. právom vyplývajúcim z iných právnych predpisov. Žalovaný však v opatrení neidentifikoval žiadne konkrétne ustanovenie iného právneho predpisu, ktoré by ďalšiemu účastníkovi zakladalo právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Samotná skutočnosť, že ďalší účastník je zapísaný na LV ako správca na parcele, nie je subsumovateľná pod žiadne z ustanovení § 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona. Ak teda žalovaný - napriek výslovnej námietke žalobcu - neuviedol žiadne ustanovenie osobitného právneho predpisu, z ktorého by vyplývala aktívna legitimácia ďalšieho účastníka na podanie ohlásenia odstránenia reklamných stavieb, opatrenie nemožno považovať za dostatočne odôvodnené. Naostatok žalobca namieta, že žalovaný v podmienkach odstránenia reklamných stavieb uviedol: „Ohlasovateľ naloží s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov." Žalobca zdôrazňuje, že nie je žiaden zákonný a ústavne konformný dôvod, aby po prípadnom odstránení reklamných stavieb ohlasovateľom, ktorých je ohlasovateľ vlastníkom, tieto „prepadli" do vlastníctva ohlasovateľa, ktorý by ich následne mal zlikvidovať ako odpad, pretože v takomto prípade by išlo o nútené vyvlastnenie bez náhrady v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný tak de facto zbavil žalobcu jeho vlastníckeho práva k reklamným stavbám, resp. k ich zvyškom, ktoré ešte následne môžu byť použiteľné a pri ohľaduplnom odstraňovaní nie je dôvod, aby boli zlikvidované ako odpad. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2019 opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom opatrení. Na dôvažok poukazuje na ust. § 10 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v zmysle ktorého na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahov je zakázané umiestňovať reklamné stavby. Ďalej aj na ust. § 24a ods. 1, 2 cestného zákona, v zmysle ktorého reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené predo dňom účinnosti tohto zákona na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach sú vlastníci, správcovia týchto zariadení povinní odstrániť do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 sú správcovia diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch oprávnení podať návrh na odstránenie reklamných, informačných a propagačných zariadení (stavieb) podľa osobitného zákona. Žalovaný v nadväznosti na citované ustanovenia poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi zrejme uniklo ustanovenie cestného zákona, ktorý dáva výslovné zmocnenie ďalšiemu účastníkovi k podaniu návrhu na odstránenie reklamných stavieb. Je nesporné, že medzinárodný cestný ťah E75, ako aj reklamné stavby, ktoré sú umiestnené na tomto medzinárodnom cestnom ťahu 434, 105 a 434, 135 na parcele E-KN 1898 pre kat. úz. N. sú súčasťou medzinárodného cestného ťahu, a preto takéto splnomocnenie ďalšiemu účastníkovi je jednoznačne dané v zmysle cestného zákona. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca počas konania nijakým spôsobom nenamietal doručovanie písomnosti. Žalobca komunikoval so žalovaným v písomnej forme, z tohto dôvodu žalovaný zvolil neskôr práve písomnú komunikáciu. Žalovaný podotýka, že predmetná reklamná stavba je čiernou stavbou, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia zámerne, pričom takýmto spôsobom žalobca generuje zisk, vytváranie takéhoto zisku je v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje na skutočnosť, že takéto počínanie žalobcu narušuje hospodársku súťaž. Samotnému žalobcovi nič nebráni predmetné čierne stavby odstrániť na svoje náklady, pričom žalovaný sám by takýto krok len uvítal. 4. Ďalší účastník vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.08.2019 uviedol najmä, že tvrdenia žalobcu spochybňujúce konanie žalovaného majú len odviesť pozornosť od skutočnosti, že reklamné zariadenia na pozemku vo vlastníctve SR a majetkovej správe ďalšieho účastníka sú osadené protiprávne bez akéhokoľvek právneho titulu. Ďalší účastník je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá vykonáva majetkovú správu štátnych ciest I. triedy v rámci SR. Ďalší účastník posudzuje umiestňovanie reklamných zariadení najmä z hľadiska svojich záujmov a z hľadiska výkonu činností, pre ktoré je táto rozpočtová organizácia zriadená. Ďalší účastník má za to, že umiestnenie reklamných zariadení nie je na prospech účastníkov cestnej premávky, nezvyšuje plynulosť cestnej premávky, ani bezpečnosť cestnej premávky a nezvyšuje komfort užívateľov ciest v správe ďalšieho účastníka. 5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.09.2019 zotrval na skutkových a právnych dôvodoch žaloby majúc za to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe napráva nedostatky odôvodnenia svojho skôr vydaného opatrenia. Na dôvažok poukazuje na skutočnosť, že iba procesné úkony správneho orgánu, ktoré boli účastníkom konania riadne v súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. riadne oznámené, môžu vyvolať právom predpokladané účinky. V prejednávanej veci nenastala žiadna zo skutočností, ktorú predvída ust. § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z., ktoré by umožňovalo vykonanie úkonu orgánom verejnej moci inak ako elektronicky. Žalobca zdôrazňuje, že ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. majú prednosť pre ustanoveniami osobitných predpisov o doručovaní vrátanie Správneho poriadku. Zdôrazňuje, že zákon č. 305/2013 Z.z. nepodmieňuje elektronické doručovanie orgánov verejnej moci právnickej osobe tým, že právnická osoba tiež doručuje svoje podania orgánu verejnej moci elektronicky, aj v prípade doručovania podaní právnickej osoby orgánu verejnej moci listinne je orgán verejnej správy povinný voči právnickej osobe uskutočniť úkony verejnej moci elektronicky. 6. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 02.09.2019 zotrval na dôvodoch správnemu súdu doručeného vyjadrenia. Na dôvažok konštatuje, že judikatúra Najvyššieho súdu SR hovorí o príliš formalistických rozhodnutiach s tým, že súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by zasahoval do zásad spravodlivého procesu a prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. 7. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) a contrario v spojení s § 137 ods. 4 SSP, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený Krajským súdom v Žiline dňa 05.05.2020. 8. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP vychádzajúc z nasledovných dôvodov. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby. Podľa § 88 ods. 8 stavebného zákona vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona (poznámka súdu ustanovenia o konaní o dodatočnom povolení stavby) ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby. Podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,13) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.13b) 13) Obchodný zákonník. Občiansky zákonník. 13a) § 151n až 151p Občianskeho zákonníka. 13b) Napríklad zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 24a ods. 1, 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom v čase podania ohlásenia ďalšieho účastníka na odstránenie stavby, t.j. ku dňu 13.08.2018, reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené predo dňom účinnosti tohto zákona na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch a v ich ochranných pásmach sú vlastníci, správcovia týchto zariadení povinní odstrániť do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 sú správcovia diaľnic, rýchlostných ciest a medzinárodných cestných ťahov oprávnení podať návrh na odstránenie reklamných, informačných a propagačných zariadení (stavieb) podľa osobitného zákona.11) Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení účinnom v čase vydania opatrenia (ďalej len zákon č. 305/2013 Z.z.) ak osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho časť výlučne elektronickú komunikáciu, osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, je oprávnená za podmienok podľa osobitného predpisu a na účely začatia alebo v priebehu konania o jej právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach podať orgánu verejnej moci elektronické podanie. Ak osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho časť výlučne listinnú komunikáciu, orgán verejnej moci ako účastník konania je povinný za podmienok podľa osobitného predpisu a na účely začatia alebo v priebehu konania podávať orgánu verejnej moci, ktorý vo veci koná, elektronické podanie; ustanovenia odseku 1 písm. b) a c) a odseku 4 sa použijú primerane. Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z. ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. do vlastných rúk sa elektronicky doručujú elektronické dokumenty, ktoré sú podľa tohto zákona z hľadiska právnych účinkov totožné s dokumentom v listinnej podobe, o ktorom osobitné predpisy ustanovujú, že sa doručujú do vlastných rúk. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 305/2013 Z.z. doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta (ďalej len "prijímateľ"), formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi. Podľa § 31 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. ustanovenia o elektronickom doručovaní sa nepoužijú a doručovanie sa spravuje ustanoveniami o doručovaní podľa osobitných predpisov, ak osobitný predpis ustanovuje, že sa doručuje výlučne v listinnej podobe. 10. Správny súd námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného spôsobenej nedoručovaním písomností v administratívnom konaní vrátane žalobou napadnutého opatrenia do elektronickej schránky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 11. Na úvod je potrebné konštatovať, že zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickom doručovaní má prednosť pre ustanoveniami osobitných predpisov o doručovaní vrátane Správneho poriadku, ktoré sa použijú len vtedy, ak osobitný predpis ustanovuje, že doručenie sa vykoná výlučne v listinnej podobe. V prejednávanej veci možno konštatovať, že Správny poriadok nemá osobitné ustanovenie, ktoré by ukladalo správnemu orgánu vykonať doručovanie výlučne v listinnej podobe. Rovnako je možné konštatovať, že pre vykonanie jednotlivých úkonov žalovaným (doručovanie výzvy zo dňa 23.08.2018, výzvy zo dňa 28.09.2018, ako aj žalobou napadnutého opatrenia) neboli splnené ani zákonné podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z.z., t.j. nebolo preukázané, že na strane žalovaného existovali technické dôvody, pre ktoré by nebol objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky, že tieto technické dôvody pretrvávali po takú dobu, že by na strane žalovaného mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona a nebolo súčasne preukázané, že by zákon vykonanie príslušného úkonu inak ako elektronicky nezakazoval. Správny súd však súčasne konštatuje, že hoci došlo k označeným pochybeniam žalovaného, ktorý nedoručoval listiny v administratívnom konaní elektronickou poštou, pochybenia ktorých sa správny orgán dopustil, nemali a nemohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože písomnosti sa nepochybne dostali do dispozičnej sféry žalobcu. V prejednávanej veci je podstatné, že účastník konania mal možnosť oboznámiť sa s obsahom jednotlivých písomností (vrátane opatrenia), ktoré boli účastníkovi doručované do vlastných rúk a napriek tomu žalobca zostal v správnom konaní nečinný. Správny súd nemôže prehliadnuť pasivitu žalobcu v správnom konaní, ktorý žiadnym spôsobom nerozporoval doručovanie, ktoré žalovaný uskutočňoval v listinnej podobe. Pokiaľ sa teda aj žalobca odvoláva na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na povinnosť správneho orgánu postupovať v spolupráci s účastníkom konania, správny súd poukazuje na vzájomnosť tejto povinnosti, ktorú žalobca úplne odignoroval. Povinnosť spolupráce s účastníkom konania totiž nezaväzuje len správny orgán, ale vyžaduje aktívny prístup aj od účastníka konania. Je potrebné poznamenať, že účelom správneho súdneho konania nie je zrušiť preskúmavané rozhodnutie len z dôvodu, aby sa opakoval proces pred administratívnym orgánom, pokiaľ ani opakovanie procesu pred administratívnym orgánom by nemohlo mať za následok iné rozhodnutie vo veci. 12. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nezákonnosti opatrenia spočívajúcu v porušení ust. § 18 ods. 3, § 33 ods. 2 a § 53 Správneho poriadku v nadväznosti na ust. § 140 stavebného zákona, keď žalobcovi nebolo umožnené vyjadriť k podkladom rozhodnutia, resp. navrhnúť ich doplnenie, správny orgán neupovedomil účastníkov o začatí správneho konania a nevydal rozhodnutie v intenciách Správneho poriadku. 13. V prvom rade je potrebné poznamenať, že citované ust. § 88 ods. 7 písm. b) ako aj citované ust. § 88 ods. 8 stavebného zákona bolo do stavebného zákona včlenené novelou zverejnenou v Zbierke zákonov SR pod č. 293/2014 Z.z. s účinnosťou od 02.01.2015 ako konanie o odstraňovaní stavieb sui generis. V prejednávanej veci je nesporné, že na E-KN parc.č. 1898 v kat. úz. N. zapísanej na LV č. XXXX, ktorá, ako je zrejmé z označeného listu vlastníctva, patrí do vlastníctva Slovenskej republiky a jej správcom je Slovenská správa ciest Bratislava, sú postavené reklamné stavby patriace do vlastníctva žalobcu, ku ktorým žalobca nepreukázal vlastnícke, resp. iné právo k pozemku v intenciách ust. § 139 ods. 1 písm. a) až c) Občianskeho zákonníka. Citované ust. § 88 ods. 7 výslovne predpokladá, že k vydaniu súhlasu s odstránením stavby sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu. Znenie tohto ustanovenia je jednoznačné a korešponduje so zámerom zákonodarcu pri prijímaní citovaného ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona, ktorým, ako je zrejmé z dôvodovej správy, bolo reagovať na dlhodobo pretrvávajúcu nedostatočnú úpravu regulácie v oblasti vonkajšej reklamy, ktorá spôsobila neprimerané rozšírenie čiernych stavieb reklamných zariadení a spôsobila zhoršujúce sa podnikateľské prostredie pre podnikateľov, ktorí postupujú v súlade so zákonom a získavanie neprimeranej konkurenčnej výhody pre osoby, ktoré konajú contra legem alebo ktoré zákon obchádzajú. Toto všetko vplýva na demotiváciu slušného podnikateľského prostredia, spôsobuje bujnenie správania sa, ktoré nie je v súlade so zákonom alebo ho obchádza, neregulovanie zaťažuje životné prostredie a tým znižuje kvalitu života a celej spoločnosti. Návrh zákona, ako je ďalej zrejmé z dôvodovej správy, sprísnil zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy a výslovne zrušil možnosť dodatočného povolenia stavby a zaviedol dve skrátené konania o odstránení nedovolenej reklamy. V odseku 7 § 88 sa upravil nový mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby v skrátenom konaní. Toto ustanovenie umožňuje zjednodušeným spôsobom odstrániť čierne stavby známych aj neznámych vlastníkov, k umiestneniu ktorých vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c) nedal právo inej osobe. Zákonodarca v citovanom ust. § 88b ods. 2 stavebného zákona výslovne vylúčil možnosť aplikácie ust. § 88a ods. 1 až 6 o konaní o dodatočnom povolení stavby. Z vyššie naznačeného úmyslu zákonodarcu ako aj štylisticky jazykovo jednoznačného znenia § 88 ods. 7 v spojení s cit. ust. § 88b ods. 2 stavebného zákona vyplýva, že konanie podľa citovaného ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona je konaním sui generis, má charakter skráteného a sprísneného konania, v ktorom nie je možné aplikovať citované ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, t.j. nie je daná povinnosť správneho orgánu upovedomiť účastníkov o začatí konania v zmysle § 18 ods. 3 Správneho poriadku, umožniť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie a vydať vo veci rozhodnutie v intenciách ust. § 53 Správneho poriadku. Citované ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona ako špeciálne ustanovenie upravuje procesný postup správneho orgánu v prípade zistenia čiernej reklamnej stavby postavenej bez stavebného povolenia a v rámci tohto postupu zákonodarca ukladá správnemu orgánu len povinnosť vyzvať vlastníka reklamnej stavby, pokiaľ je mu známy, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona. Z citovaného ust. § 88 ods. 7 písm. b) posledná veta jednoznačne plynie, že zákonodarca nepredvída v tomto konaní sui generis vydanie osobitného rozhodnutia, ale pre prípad, že vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, správny orgán do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, „súhlas" s odstránením reklamnej stavby (v zmysle opatrenia orgánu verejnej správy. Správny orgán rešpektoval zákonodarcom predpísaný postup obsiahnutý v citovanom ust. § 88 ods. 7 písm. b), § 88 ods. 8 stavebného zákona. Správny orgán žalobcu vyzval na preukázanie splnenia podmienok, ktoré má na mysli citované ust. § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona, a to výzvou zo dňa 23.08.2018 a výzvou zo dňa 28.09.2018, k obom výzvam mal možnosť žalobca podať vyjadrenie. Vzhľadom na skutočnosť, že vo výzvach boli označené aj samotné podklady rozhodnutia, a to ohlásenie Slovenskej správy ciest, list vlastníctva č. XXXX, mal žalobca možnosť sa aj fakticky vyjadriť k týmto podkladom rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu o porušení jeho procesných práv v administratívnom konaní za nedôvodnú. 14. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovaného dôvodiac, že z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, že by Slovenská správa ciest mala tzv. iné právo k pozemku, a teda bola ním legitimovaným subjektom na podanie ohlásenia v zmysle § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona. Správny súd označenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah. 15. Podľa § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. v znení vydania napadnutého opatrenia diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis 2a) neustanovuje inak. Diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu 2cba) (ďalej len "koncesné cesty"), sú vo vlastníctve štátu. Podľa § 3d ods. 5 písm. b) citovaného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o cesty vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory - právnické osoby na tento účel zriadené ministerstvom.2c) Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. 16. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že reklamné stavby č. 434, 105 a 434, 135 sa nachádzajú na parcele E-KN č. 1898 kat. úz. N. a súčasne aj v medzinárodnom cestnom ťahu E75. Z citovaného ust. § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. je zrejmé, že diaľnice a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Pozemná komunikácia E75 je tak komunikáciou, ktorá v zmysle § 3d ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. patrí do vlastníctva štátu. Uvedenej skutočnosti korešponduje aj zápis na liste vlastníctva č. XXXX. Z citovaného ust. § 3d ods. 5 písm. b) zákona č. 135/1961 Zb. v nadväznosti na zápis v časti B 2 listu vlastníctva č. XXXX možno tiež vyvodiť, že správcom uvedenej pozemnej komunikácie, a teda parcely aj E-KN č. 1898 je Slovenská správa ciest Bratislava. V prejednávanej veci bolo teda nepochybne preukázané naplnenie zákonnej podmienky, ktoré má na mysli citované ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona, t.j. podanie ohlásenia odstránenia stavby osobou majúcou tzv. iné právo k pozemku v intenciách citovaného ust. § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona. Správny súd zdôrazňuje, že žalovaný v žalobou napadnutom opatrení jednoznačne identifikoval osobu ohlasovateľa - Slovenskú správu ciest, ktorú označil ako správcu parcely E-KN č. 1898 v kat. úz. N., na ktorej sa nachádza medzinárodný cestný ťah E75, pričom súčasne za vlastníka tejto nehnuteľnosti označil Slovenskú republiku. Pokiaľ žalovaný v opatrení naviac neuviedol označenie osobitného právneho predpisu v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, z ktorého má plynúť ohlasovateľovi tzv. iné právo k pozemku, toto správny súd nepovažuje za porušenie procesného predpisu, ktoré by malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, najmä keď správa pozemku pre ďalšieho účastníka vyplýva z verejne dostupného zdroja informácií - katastrálneho portálu. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že účelom správneho súdneho konania nie je zrušiť rozhodnutie, resp. opatrenie orgánu verejnej správy len preto, aby bol zopakovaný proces (v danom prípade do odôvodnenia rozhodnutia doplnené označenie osobitného právneho prepisu, z ktorého ohlasovateľovi plynie právo v intenciách ust. § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona) najmä za situácie, že samotné opatrenie má atribút preskúmateľnosti, pričom zrušenie opatrenia by neprinieslo žalobcovi ani potenciálne priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 17. Žalobca ďalej namieta nezákonnosť rozhodnutia dôvodiac, že žalovaný svojim súhlasom po odstránení stavby rozhodol de facto o prepadnutí reklamnej stavby do vlastníctva ohlasovateľa, čím správny orgán zbavil žalobcu vlastníctva bez náhrady v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 18. Uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú zároveň. V prvom rade je potrebné poukázať na citované ust. § 88a ods. 8 stavebného zákona, v zmysle ktorého osoba majúca iné právo k pozemku (§ 139 ods. 1 písm. a) až c) stavebného zákona) je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. Uvedenému zákonnému ustanoveniu korešponduje aj obsah žalobou napadnutého opatrenia. V prvom rade považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca nestráca de iure vlastnícke právo vydaním opatrenia. Ani z obsahu opatrenia uvedenú skutočnosť nemožno vyvodiť. Uloženie povinnosti ohlasovateľovi naložiť s odstránenými reklamnými stavbami v súlade so zákonom č. 79/2015 Z.z. o odpadoch je len dôsledkom povinnosti ohlasovateľa uvedenej v citovanom ust. § 88 ods. 8, a to povinnosti ohlasovateľa odstrániť stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. Správny súd podotýka, že až vtedy, keď si po odstránení reklamnej stavby vlastníkom pozemku žalobca odstránenú stavbu neprevezme, nastupuje právny režim zákona o odpadoch. Možno totiž v danom prípade celkom dôvodne usudzovať(s ohľadom na skutočnosť, že žalobca mal možnosť sám reklamné zariadenie odstrániť a odniesť a neučinil tak, a to ani v rámci plnenia povinnosti plynúcej z citovaného ust. § 24a zákona č. 135/1961 Zb., ako ani dodatočne na základe výzvy žalovaného zo dňa 23.08.2018 a dňa 28.09.2018, resp. počas celého prebiehajúceho administratívneho konania o odstránenie stavby na základe ohlásenia), že pokiaľ si ani po odstránení stavby vlastník reklamnej stavby reklamnú stavbu neprevezme, dôjde k derelikcii vlastníckeho práva, t.j. k zániku vlastníckeho práva žalobcu k reklamnej stavbe vzdaním sa vlastníctva k veci. Pokiaľ samotný žalobca nemá úmysel vzdať sa vlastníckeho práva k veci, potom mu nič nebráni reklamnú stavbu odstrániť na vlastné náklady, resp. po odstránení reklamnej stavby vlastníkom pozemku na náklady vlastníka reklamnej stavby túto prevziať od vlastníka pozemku. Na dôvažok je nutné podotknúť, že ochranu (ako sa jej domáha žalobca) nemôže požívať šikanózny výkon vlastníckeho práva žalobcom, ktorý je v prejednávanej veci viac než evidentný, keď na jednej strane žalobca svojím vlastníctvom bez zákonného dôvodu obmedzuje vlastnícke práva tretej osoby (štátu) a na druhej strane žiada, aby jeho vlastnícke práva neboli ničím obmedzované (ani zákonnou úpravou), čo je v rozpore s čl. 20 ods. 3 Ústavy SR. 19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi konania v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie sa k žalobe nebolo jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez jeho vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu priznať. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.