Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/82/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200423 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200423.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. Pavol Krišpinský, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - N. č. XXX, proti žalovanému: Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin, so sídlom Záturčianska č. 1, Martin, v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. MT/2019/LF, PF/90 zo dňa 26.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým opatrením č. MT/2019/LF,PF/90 zo dňa 26.06.2019 žalovaný nariadil žalobcovi opatrenia podľa § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, a to na základe zistení z úradnej kontroly identifikácie a registrácie zvierat v chove Folkušová I., Folkušová 108, číslo záznamu z úradnej kontroly č. MT/2019/LF, PF/90 zo dňa 26.06.2019: 1) Zákaz premiestňovania zvierat, ktorých pas nebol predložený, a to Vendy č. čipu: 703000000004042, ďalej Sijors č. čipu: 703095600001290, Docs Reed Rey č. čipu: 939000010152459, Denis č. čipu: 703098100000841. Z farmy Folkušová I. CEHZ: 335467, taktiež kôň RAIN FALL, ktorého čip nebolo možné identifikovať. Termín: od 26.06.2019 do odvolania. 2) Predložiť pasy koní, ktoré neboli predložené počas kontroly, a to Vendy, Denis, Docs Reed Rey, Sijors na RVPS Martin. Termín: do 28.06.2019. 3) Predložiť na RVPS Martin individuálny register koňovitých zvierat držaných na farme Folkušová I. CEHZ: 335467. Termín: do 29.06.2019. 4) Zabezpečiť dooznačenie koňa RAIN FALL čipom, ktorý spĺňa IZO normu, tak aby bolo možné identifikovať zviera na základe čipu. Termín: do 28.06.2019. Opatrenia boli odôvodnené porušením vyhlášky č. 16/2012 o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat v § 2 a 3, ďalej zákona o veterinárnej starostlivosti č. 39/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 19 ods. 2 písm. d). S týmito opatreniami bol oboznámený Pavol Krišpinský, ktorý bol zároveň aj zodpovedný za dodržanie nariadených opatrení. Bolo dané poučenie, že na opatrenia sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, nemajú odkladný účinok a nemožno sa voči nim odvolať. Sú preskúmateľné súdom. 2. Voči tomuto opatreniu podal správnu žalobu žalobca. Namietal zákaz premiestňovania zvierat, ktoré nie sú jeho vlastníctvom, ale sú na jeho farme len ustajnené. Vlastníkov týchto zvierat nemôže obmedzovať, ani im diktovať, či ich môžu alebo nemôžu premiestniť. Zákaz premiestňovania môže byť vydaný len v súlade s § 14 ods. 2, a to v prípade, ak sa pri veterinárnej kontrole preukáže, že zvieratá nie sú spôsobilé na plánovanú prepravu, alebo ak by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia ľudí alebo zvierat, čo nenastalo. Nevidel dôvod, prečo má opätovne predkladať pasy zvierat, ktoré nie sú jeho vlastníctvom, ale boli identifikované elektronickým čipom. Nie je mu zrejmé, na základe akého predpisu má duplicitne predkladať pasy koní, keďže existencia týchto už bola zistená kontrolou na mieste elektronickým čipom a kontrolou databázy CEHZ k danému dňu. Čo sa týka očipovania koňa RAIN FALL, tento bol očipovaný v roku 2011. Ak čipy vykazujú nespoľahlivosť, nie je to jeho zavinením. Tento kôň bol jednoznačne identifikovaný na základe znakov, a teda čip je opäť duplicitné označenie. Šikanózne je vyžadovať nápravu do dvoch dní, keďže správca chovu Slovenského teplokrvníka je iba jeden, býva na východnom Slovensku a určite ho nedonúti napraviť nefunkčný čip do dvoch dní. Pravidelne čipuje zvieratá jedenkrát ročne a vtedy to žalobca môže aj vykonať. Z toho, že je čip nefunkčný, nehrozí nikomu žiadna ujma. Mal za to, že takýto postup je šikanózny, zameraný voči jeho osobe s účelom poškodiť ho pokutami a môže poškodiť jeho právo slobodne podnikať. Vyslovil názor, že výkon kontroly je pomstou riaditeľa žalovaného, ktorý v minulosti čelil obvineniu na základe jeho podania. V jeden deň mu veterinárne orgány vykonali v čase od 07:30 kontroly na všetkých jeho farmách po celej Slovenskej republiky súčasne a bez ohlásenia. Preto má za to, že táto akcia bola pripravená cielene na poškodenie a zničenie jeho podnikania, pretože sa nemôže naraz obhajovať na viacerých miestach. Žiadal, aby správny súd napadnuté opatrenie zrušil a žalovaného vylúčil zo všetkých konaní voči osobe Pavol Krišpinský. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.08.2019. Uviedol, že úradná veterinárna kontrola bola vykonaná na základe žiadosti o súčinnosť iného štátneho orgánu. Počas nej boli prítomní zamestnanci Pôdohospodárskej platobnej agentúry a príslušníci Policajného zboru SR. Držiteľ farmy bol počas úradnej kontroly prítomný a oboznámený s obsahom úradného záznamu o kontrole a opatrení. Opatrenia odmietol podpísať a do úradného záznamu uviedol dôvody, taktiež sa vyjadril po prečítaní opatrení, že tie nepodpíše, lebo z toho budú problémy. Opatrenia boli uložené v súlade s Metodickým pokynom č. 9/2016 zo dňa 05.04.2016, termín plnenia jednotlivých opatrení bol určený v súlade s metodickým pokynom, nakoľko u koní v počte 4 ks neboli počas úradnej kontroly predložené pasy týchto koní. Ďalej jeden kôň nemohol byť úplne identifikovaný, nakoľko elektronický identifikátor nachádzajúci sa v pase, ktorým bol predmetný kôň označený, nebolo možné prečítať čítacím zariadením. Termín dooznačenia tohto koňa bol určený vzhľadom na skutočnosť, že tento kôň sa zúčastňuje pravidelne pretekov a pred presunom musí byť označený tak, aby ho bolo možné spoľahlivo identifikovať a to aj po dohode s držiteľom, ktorý bol s termínom oboznámený a počas kontroly k nemu nemal pripomienky. V prípade, ak žalobca prijal zvieratá, ktoré nespĺňali veterinárne požiadavky, ich prijatím sa stal držiteľom a bol povinný plniť všetky tieto požiadavky vrátane identifikácie a registrácie zvierat. Z vykonávacieho nariadenia komisie č. 2015/262 a vyhlášky č. 16/2012 Z.z. vyplýva povinnosť vlastníka alebo držiteľa zvierat preukázať okrem elektronického čipu aj ich identifikačné dokumenty (pasy) a viesť individuálny register v chove. Z úradnej kontroly vyplýva, že na farme Folkušová I. neboli všetky zvieratá spoľahlivo identifikované - 5 koní. Bez identifikačného dokladu koňovitých zvierat nie je možné vykonať identifikáciu koňovitých. K námietke cielenosti kontroly na údajné poškodenie a zničenie podnikania žalobcu uviedol, že od tejto sa zásadne dištancuje, pretože žalovaný sa dozvedel o kontrole v deň kontroly o siedmej hodine ráno, kedy bolo riaditeľovi žalovaného odovzdané poverenie na vykonanie kontroly. K námietke zaujatosti žalovaného vo veciach žalobcu uviedol, že právomoci riaditeľa žalovaného nie sú postačujúce na nariaďovanie úradných kontrol mimo územný obvod okresu Martin a Turčianske Teplice. Okrem toho riaditeľ žalovaného navrhol vylúčiť jeho osobu z výkonu kontroly vyžiadanej Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR na základe žiadosti o súčinnosť iného štátneho orgánu, okrem iného aj na farme žalobcu z dôvodu nedávno zrušeného trestného stíhania iniciovaného podávajúcim. Na pravde sa nezakladá tvrdenie žalobcu, že veterinárne orgány vykonali kontrolu všetkých fariem žalobcu naraz, pretože kontroly boli vykonané na siedmich farmách v pôsobnosti troch regionálnych veterinárnych a potravinových správ, z ktorých len v troch je oficiálne uvedený ako držiteľ žalobca. Ani u jedného zo zamestnancov žalovaného nevzniklo podozrenie na zaujatosť voči žalobcovi. Žiadal žalobu zamietnuť. 4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal repliku zo dňa 15.10.2019. Opätovne uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé, štyri pasy koní neboli predložené, pretože išlo o cudzie kone, ktorých pasy sú vlastníctvom ich majiteľov. Bezprostredne po kontrole ich vyzval, aby pasy prefotili, ktoré kópie následne preposlal žalovanému. Všetky štyri kone boli riadne identifikované, pretože boli evidované na identifikátore ich elektronické identifikátory. Nesplniteľnosť a absurdnosť opatrení spočíva aj v tom, že zakazujú presúvať zdravé a identifikované kone, ktoré sa už na farme nenachádzajú. Tvrdil, že je vymyslené tvrdenie, že nebol predložený individuálny register, pretože tento predložený bol. Tá skutočnosť, že žalovaný sleduje kde s akým koňom sa zúčastňuje pretekov, potvrdzuje, že koná nad rámec svojej právomoci. Vymeniť nefunkčný čip bolo aj v jeho záujme a hneď ako to zistil, tak to aj urobil a kôň je už očipovaný funkčným čipom. 5. Žalovaný k replike podal dupliku zo dňa 28.10.2019. Zotrval na právnom posúdení a skutkových zisteniach, ako ich uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe. Nad rámec uviedol skutočnosti, ktoré sa netýkali napadnutého opatrenia (týkajúce sa časti repliky žalobcu ohľadne presunu koní, ktoré neboli uvedené v napadnutom opatrení). Tiež sa vyjadril k ďalším kontrolám u žalobcu, ktoré neboli predmetom súdneho prieskumu v danej veci. 6. K duplike sa vyjadril žalobca ďalším podaním zo dňa 18.11.2019, na ktoré súd v súlade s § 106 ods. 2 posledná veta zákona č. 162/2015 Z.z. neprihliadol, o čom bol žalobca poučený v podaní zo dňa 07.10.2019, ktoré mu bolo doručené 14.10.2019. Rovnako žalovaný sa k vyjadreniu k duplike vyjadril ďalším vyjadrením zo dňa 28.11.2019, na ktoré taktiež správny súd neprihliadol v zmysle rovnakého ustanovenia, o čom bol žalovaný poučený v prípise zo dňa 17.10.2019, ktorý mu bol doručený 22.10.2019. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario, pričom nezistil ani žiaden iný dôvod na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. Konštatuje pritom, že žalobca podal správnu žalobu, ktorej náležitosťou nebola žiadosť o nariadenie pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g) SSP). V zmysle tohto ustanovenia na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada. Preto hoci žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žiada vytýčiť pojednávanie v prípade pochybností súdu o pravdivosti jeho tvrdení, resp. žiadal o pojednávanie v ďalšom jeho podaní, ktorým sa vyjadroval k duplike žalovaného, na ktoré už súd neprihliada, takáto jeho žiadosť je právne irelevantná. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica. 8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal vec v zmysle § 177 a nasl. SSP na základe všeobecnej správnej žaloby, keďže sa nejedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správnym trestaním sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie, avšak v danom prípade bolo napadnutým opatrením nariadené bezodkladné opatrenie v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z., ktoré môže byť v prípade jeho nesplnenia samo sankcionovateľné. Správny súd preskúmal vec v medziach žalobných bodov uvedených v žalobe v zmysle § 134 ods. 1, pričom neprihliadol na ďalšie žalobné dôvody uvedené v replike žalobcu, resp. v jeho vyjadrení k duplike žalovaného, keďže tieto boli podané po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). V rámci týchto medzí vyhodnotil žalobné body ako v celom rozsahu nedôvodné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z týchto dôvodov: 9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin prostredníctvom inšpektorov MVDr. M. W. a MVDr. D. T. uskutočnila úradnú kontrolu podľa § 8 ods. 3 písm. a), § 12 a § 14 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o veterinárnej starostlivosti) dňa 26.06.2019 v čase od 08:00 do 11:00 a od 13:00 do 16:40 hod. ako cielenú kontrolu identifikácie a registrácie koňovitých u kontrolovaného subjektu Folkušová I., IČO: 37 903 179 Pavol Krišpinský - SHR, Belá - Dulice, ktorý bol prítomný pri kontrole ako zodpovedná osoba. O kontrole bol spísaný záznam z úradnej kontroly priamo na mieste kontroly (č.l. 6 administratívneho spisu). Čo sa týka kontrolných zistení, počas úradnej veterinárnej kontroly nebol predložený individuálny register koňovitých zvierat pre chov CEHZ (centrálna evidencia hospodárskych zvierat) 335467. Podľa vyjadrenia Pavla Krišpinského si ho zakúpi a vypíše, že s tým nie je problém, a potom ho doloží. Neboli predložené štyri kusy pasov, aj keď kone sa na farme fyzicky nachádzali. Podľa vyjadrenia držiteľa, boli to kone súkromných vlastníkov a tí majú pasy u seba. Ďalej bolo zistené, že kôň RAIN FALL, ktorý sa na farme nachádzal, mal pas, v ktorom bol evidovaný čip, ktorý nebolo možné odčítať čítačkou držiteľa ani RVPS Martin. Zviera nebolo preto úplne identifikované. Žalobca do záznamu z úradnej kontroly uviedol, že „žalovaný nie je nezávislý (nečitateľné slovo) orgán voči jeho osobe, preto splnenie opatrení postupu inej RVSP (zrejme malo byť uvedené RVPS) alebo ŠVSP Bratislava. Uvedené písomne vysvetlí a požiada o umožnenie kontrolovania inou RVSP, ktorá je nestranná a nezaujatá RVSP. Súčinnosť neodmieta, ale žiada o vylúčenie RVSP Martin." Na konci záznamu z úradnej kontroly bola uvedená poznámka, že kontrolovaný subjekt po oboznámení s vydanými opatreniami č. MT/2019/LF, PF/90 sa vyjadril, že odmieta uvedené opatrenia podpísať z dôvodu zaujatosti RVPS Martin voči jeho osobe. Kontroly sa ďalej zúčastnili aj orgány činné v trestnom konaní. 10. Výsledkom kontroly boli opatrenia bezodkladne nariadené podľa § 14 ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti na základe zistení z úradnej kontroly zo dňa 26.06.2019, a to zákaz premiestňovania zvierat, ktorých pas nebol predložený, a to konkrétne kone Vendy, Sijors, Docs Reed Rey a Denis z farmy Folkušová, a taktiež kôr RAIN FALL, ktorého čip nebolo možné identifikovať, s termínom od 26.06.2019 do odvolania. Ďalej predložiť pasy koní, ktoré neboli predložené počas kontroly, a to Vendy, Denis, Docs Reed Rey, Sijors na RVPS Martin do 28.06.2019, predložiť na RVPS Martin individuálny register koňovitých zvierat do 29.06.2019 a zabezpečiť dooznačenie koňa RAIN FALL čipom, ktorý spĺňa ISO normu, tak aby ho bolo možné identifikovať, v termíne do 28.06.2019. 11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 3 písm. a) bod tretí zákona č. 39/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.06.2019 (deň vydania napadnutého opatrenia) veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú pri zvieratách, násadových vajciach a zárodočných produktoch identifikácia a registrácia zvierat. Podľa § 8 ods. 3 písm. a) citovaného zákona regionálna veterinárna a potravinová správa vykonáva prostredníctvom veterinárnych inšpektorov a iných úradných veterinárnych lekárov a úradných veterinárnych asistentov 53) veterinárne kontroly nad dodržiavaním veterinárnych požiadaviek podľa § 3 a požiadaviek podľa osobitných predpisov 66) 1. na všetkých stupňoch chovu, spracúvania a distribúcie zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov a produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní uvedených v § 41 ods. 5 písm. t) a u) a odseku 6 písm. d), ktoré nevykonávajú výrobné činnosti a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, 67) medikovaných krmív a ostatných produktov podľa tohto zákona, 2. pri uvádzaní krmív na trh, pri premiestňovaní a preprave, uvádzaní na trh, obchode s členskými štátmi a vývoze do tretích krajín zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, živočíšnych vedľajších produktov, produktov živočíšneho pôvodu a ostatných produktov podľa tohto zákona; vykonáva veterinárne prehliadky a inšpekcie, 3. kontrolu zdravia zvierat a ochrany zvierat aj vtedy, ak nejde o ich uvádzanie na trh, 4. pri dovoze produktov živočíšneho pôvodu do slobodných pásiem a colných skladov, dodávateľov priamo zásobujúcich produktmi živočíšneho pôvodu námorné lode vykonávajúce medzinárodnú prepravu a pri dovoze zvierat a násadových vajec do karantén. 53) Čl. 2 ods. 1 písm. h) nariadenia (ES) č. 854/2004. 63) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 194/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 271/2005 Z.z. 66) Napríklad nariadenie (ES) č. 852/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 853/2004 v platnom znení, čl. 4 až 8 nariadenia (ES) č. 854/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení a nariadenia (ES) č. 1069/2009 v platnom znení. 67) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 8 ods. 3 písm. e) citovaného zákona regionálna veterinárna a potravinová správa nariaďuje a zrušuje opatrenia na základe skutočností zistených pri výkone svojej pôsobnosti alebo pri podozrení z vážneho alebo bezprostredného ohrozenia zdravia zvierat alebo zdravia ľudí produktmi živočíšneho pôvodu chorobami uvedenými v prílohách č. 1, 3 až 5 a chorobami podľa osobitného predpisu, 67a) krmivami alebo živočíšnymi vedľajšími produktmi alebo pri ohrození bezpečnosti potravín živočíšneho pôvodu, ak sa týkajú individuálne určených právnických osôb a fyzických osôb v jej územnej pôsobnosti. 67a) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 626/2004 Z.z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz. Podľa § 8 ods. 3 písm. k) citovaného zákona regionálna veterinárna a potravinová správa kontroluje zabezpečovanie systému identifikácie a registrácie zvierat. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovaného zákona veterinárny inšpektor je úradný veterinárny lekár, ktorý vykonáva kontroly identifikácie a registrácie zvierat, kontroly vydávania pasov spoločenských zvierat a označovania zvierat transpondérom podľa § 19 ods. 9. Podľa § 14 ods. 2 písm. a) citovaného zákona ak to okolnosti prípadu vyžadujú, najmä ak existuje riziko ohrozenia zdravia zvierat, zdravia ľudí alebo ak je to potrebné z hľadiska ochrany zvierat, alebo ak existuje podozrenie, alebo ak sa zistilo porušovanie povinností alebo nedodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo osobitnými predpismi, 5) veterinárny inšpektor bezodkladne nariadi vhodné opatrenia na ochranu zdravia zvierat, zdravia ľudí alebo ochranu zvierat alebo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie bezpečnosti produktov živočíšneho pôvodu, najmä obmedzenie alebo zákaz premiestňovania, prepravy, uvádzania na trh alebo používania zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu, živočíšnych vedľajších produktov, krmív alebo vybraných produktov rastlinného pôvodu; zákaz uvádzania na trh, distribúcie alebo používania medikovaných krmív alebo umiestnenie zvierat v schválenom stredisku na zhromažďovanie zvierat alebo zbernom stredisku pri obchode na nevyhnutnú dobu, ak sa pri veterinárnej kontrole preukáže, že zvieratá nie sú spôsobilé na plánovanú prepravu. 5) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000 zo 17. júla 2000, ktorým sa zriaďuje systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, o označovaní hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 820/97 (Ú.v. ES L 204, 11.8.2000) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000 z 25. augusta 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1760/2000 Európskeho parlamentu a Rady pre označovanie hovädzieho mäsa a výrobkov z hovädzieho mäsa (Ú.v. ES L 216, 26.8.2000) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú.v. EÚ L 139, 30.4.2004), nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 576/2013 z 12. júna 2013 o nekomerčnom premiestňovaní spoločenských zvierat a zrušení nariadenia (ES) č. 998/2003 (Ú.v. EÚ L 178, 28.6.2013), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa ustanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongiformných encefalopatií (Ú.v. ES L 147, 31.5.2001) v platnom znení, nariadenie Rady (ES) č. 21/2004 zo 17. decembra 2003, ktorým sa ustanovuje systém na identifikáciu a registráciu oviec a kôz a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1782/2003 a smernice 92/102/EHS a 64/432/ EHS (Ú.v. EÚ L 5, 9.1.2004), nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (Ú.v. EÚ L 3, 5.1.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 z 15. novembra 2005, o mikrobiologických kritériách pre potraviny (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2074/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia pre určité produkty podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a na organizáciu úradných kontrol podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, ktorým sa stanovuje výnimka z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2075/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na úradné kontroly Trichinella v mäse (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie Komisie (ES) č. 2076/2005 z 5. decembra 2005, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia na implementáciu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004, (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 853/2004 a (ES) č. 854/2004 (Ú.v. EÚ L 338, 22.12.2005), nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 626/2004 Z.z. o monitorovaní zoonóz a pôvodcov zoonóz, nariadenie Komisie (ES) č. 2065/2001 z 22. októbra 2001 stanovujúce podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 o informovaní spotrebiteľov o produktoch rybolovu a akvakultúry (Ú.v. ES L 278, 23.10.2001) v platnom znení, nariadenie Rady (EHS) č. 1907/1990 z 26. júna 1990 o niektorých obchodných normách pre vajcia (Ú.v. ES L 173, 6.7.1990) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (Ú.v. EÚ L 35, 8.2.2005) v platnom znení. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona hospodárske zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa vedú v centrálnom registri hospodárskych zvierat. Podľa § 19 ods. 2 písm. d) citovaného zákona centrálny register hospodárskych zvierat obsahuje individuálny register vedený v každom chove. Podľa § 19 ods. 8 citovaného zákona označiť zviera transpondérom môže len súkromný veterinárny lekár; koňovité zviera môže označiť aj kvalifikovaná osoba 101a) poverená ministerstvom. Požiadavky na kvalifikovanú osobu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo podľa § 53 písm. g). Za trvalé označenie psa podľa odseku 9 je súkromný veterinárny lekár oprávnený požadovať úhradu najviac 10 eur, ktorú u psov narodených do 31. októbra 2019, vlastníkom ktorých je osoba v hmotnej núdzi alebo poberateľ minimálneho dôchodku, uhradí štát. 101a) Čl. 18 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/262 zo 17. februára 2015, ktorým sa v zmysle smerníc Rady 90/427/EHS a 2009/156/ES stanovujú pravidlá týkajúce sa metód identifikácie zvierat čeľade koňovitých (nariadenie o pasoch pre kone) (Ú.v. EÚ L 59, 3.3.2015). Podľa § 37 ods. 2 písm. b) bod 1 citovaného zákona osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné pri identifikácii a registrácii zvierat zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov, 103). 103) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, nariadenie Rady (ES) č. 21/2004, nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z.z. o identifikácii a registrácii zvierat v znení nariadenia č. 429/2005 Z.z. Podľa § 52 ods. 1 písm. m) citovaného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na nariadenie opatrení podľa § 14 ods. 2. 12. Správny súd posúdil zákonnosť vydaných opatrení zo dňa 26.06.2019 v zmysle námietok, ktoré v žalobe vo vzťahu k nim uviedol žalobca. Základnou námietkou bolo, že pasy koní síce neboli predložené, avšak kone nie sú jeho vlastníctvom, ich majitelia ich majú v jeho farme len ustajnené. Preto nemôže niekomu obmedzovať výkon vlastníckeho práva, ani majiteľom koní diktovať, či ich môžu alebo nemôžu premiestňovať. Táto námietka je plne nedôvodná. Nie je to žalobca, ktorý obmedzuje vlastníkov koní a zakazuje im ich premiestňovať, ale je to žalovaný, ktorý vydal obmedzujúce opatrenie. V zmysle § 37 ods. 2 písm. b) citovaného zákona s poukazom na § 37 ods. 1 je totiž či už vlastník alebo držiteľ zvieraťa pri identifikácii a registrácii zvieraťa povinný zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat a registráciu zvierat podľa osobitných predpisov. Ak teda žalobca kone prevzal od ich vlastníkov, na neho prešla povinnosť na výzvu kontrolných orgánov preukázať identifikáciu a registráciu koní v súlade s vnútroštátnymi a úniovými právnymi predpismi. 13. Čo sa týka samotného oprávnenia uložiť žalobcovi napadnuté opatrenia, správny súd konštatuje, že žalovaný toto opatrenie nariadil v zmysle § 14 ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti, pretože sa preukázalo nedodržiavanie požiadaviek ustanovených zákonom o veterinárnej starostlivosti a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie alebo osobitnými predpismi. Jednou z veterinárnych požiadaviek v zmysle § 3 písm. a) bod tretí citovaného zákona je identifikácia a registrácia zvierat. V zmysle § 37 ods. 2 písm. b) citovaného zákona s poukazom na § 37 ods. 1 je či už vlastník alebo držiteľ zvieraťa povinný zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov, ktorým je okrem iných aj Nariadenie č. 2015/262 zo 17. februára 2015, ktorým sa v zmysle smerníc Rady 90/427/EHS a 2009/156/ES stanovujú pravidlá týkajuce sa metód identifikácie zvierat čeľade koňovitých (nariadenie o pasoch pre kone). Podľa čl. 4 ods. 2 koňovité zviera sa považuje za identifikované vtedy, ak je sprevádzané identifikačným dokumentom vydaným v súlade s týmto nariadením a zároveň podľa čl. 18 príslušný orgán môže požadovať, aby koňovité zviera, ktoré sa považuje za identifikované v súlade s čl. 4 ods. 2 alebo čl. 43 ods. 1 tohto nariadenia, bolo na účely overenia totožnosti označené implantovaním transpondéra, t. j. čipu. Na identifikáciu a registráciu koňovitých zvierat je teda potrebný tzv. pas koňovitého zvieraťa ako identifikačný dokument, a tiež aj implantovaný transpondér, t. j. čip v jeho tele. Z úradného záznamu o vykonaní kontroly zo dňa 26.06.2019 jednoznačne vyplýva, že žalobca ku štyrom koňom, ktoré boli umiestnené na jeho farme, a teda ktorých držiteľom bol v tom čase žalobca, nepredložil platné pasy, aj keď kone sa na farme fyzicky nachádzali a boli očipované. Jednalo sa o kone Vendy, Sijors, Docs Reed Rey a Denis. Tieto kone teda neboli identifikované tak, ako to požadujú právne predpisy - pasom a zároveň funkčným čipom. Vo vzťahu ku koňovi RAIN FALL bolo taktiež zistené porušenie zákona o veterinárnej starostlivosti, pretože z úradného záznamu vyplýva, že tento kôň síce bol označený čipom, avšak čip nebolo možné prečítať čítačkou ani držiteľa koňa ani inšpektorov RVPS. Jednalo sa teda o vadu čipu a kôň nebol úplne identifikovateľný. Pokiaľ teda inšpektori žalovaného uložili v zmysle § 14 ods. 2 zákona o veterinárnej starostlivosti opatrenie v zmysle písmena a) tohto ustanovenia preto, že sa zistilo nedodržiavanie veterinárnej požiadavky ustanovenej týmto zákonom - konkrétne identifikácie a registrácie zvierat ako požiadavky podľa § 3 písm. a) bod tretí, takéto opatrenie nie je v rozpore so zákonom. 14. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že zákaz premiestňovania môže byť vydaný iba v prípade, ak sa pri veterinárnej kontrole preukáže, že zvieratá nie sú spôsobilé na plánovanú prepravu, alebo ak by mohlo dôjsť k poškodeniu zdravia ľudí alebo zvierat. Takýto záver z obsahu vyššie citovanej právnej normy nevyplýva. Relevantným dôvodom na nariadenie opatrenia je aj nedodržanie požiadaviek ustanovených zákonom o veterinárnej starostlivosti alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie alebo osobitnými predpismi, ktorým je nepochybne i Nariadenie EÚ č. 2015/262. 15. Žalobca ďalej namietal, že pasy neboli predložené z dôvodu, že kone nie sú jeho vlastníctvom, ale napriek tomu k identifikácii zvierat došlo elektronickým čipom. Nevidí preto dôvod, prečo žalovaný chcel predložiť pasy. K uvedenému sa správny súd už vyjadril v bode 12. tak, že aj držiteľ zvierat má v zmysle § 37 ods. 2 v spojení s § 37 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti povinnosť zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu a registráciu zvierat. Pokiaľ boli zvieratá v čase výkonu kontroly v držbe žalobcu, túto povinnosť mal žalobca. Pokiaľ už boli pasy týchto zvierat vydané (čo v danom prípade sporné nebolo), len ich žalobca nemal k dispozícii, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť si od vlastníkov koní tieto pasy tak, aby ich mal k dispozícii ako držiteľ. Je preto právne irelevantné, že pasy sa nachádzali u vlastníkov koní, keďže on ako držiteľ koní ich nemohol predložiť ku kontrole. Nie je dôvodná ani námietka, že kone boli dostatočne identifikované len čipom. V zmysle vykonávacieho Nariadenia komisie EÚ č. 2015/262 koňovité zvieratá sú identifikované iba vtedy, ak sú sprevádzané identifikačným dokumentom vydaným v súlade s týmto nariadením, a teda nepostačuje len implantovanie transpondéra. O tejto povinnosti žalobca mal zrejmú vedomosť, keď ostatné kone držané na jeho farme mali obidva identifikačné a registračné doklady, t. j. nielen čipy, ale aj pasy. 16. Ďalšia námietka sa týkala nevedenia individuálneho registra koňovitých zvierat v chove žalobcu. Podľa neho takýto register nie je vedený pre koňovité zvieratá, ale je vedený pre úžitkové zvieratá (kravy, ovce, ošípané). Aj táto námietka je nedôvodná. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o veterinárnej starostlivosti sa zriadil Centrálny register hospodárskych zvierat. Hospodárskym zvieraťom je i koňovité zviera, čo vyplýva z § 19 ods. 2 písm. c) citovaného zákona. Tá skutočnosť, že žalobca vlastnil registrovaný chov hospodárskych zvierat, v konaní ani nebolo sporné. Vyplýva to i z tej skutočnosti, že jeho chov bol registrovaný podľa zákona o veterinárnej starostlivosti pod registračným číslom chovu 335 467. Centrálny register hospodárskych zvierat obsahuje v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) citovaného zákona aj individuálny register vedený v každom chove. Z toho vyplýva, že v každom chove musí byť - aj vo vzťahu ku koňovitým zvieratám - vedený individuálny register. Čo obsahuje individuálny register koňovitých zvierat, upravuje Vyhláška č. 16/2012 Z.z. o identifikácii a registrácii koňovitých zvierat v § 2 ods. 4. Žalobcova námietka, že individuálny register pre koňovité zvieratá nemusí byť vedený, je plne nedôvodná. Pokiaľ by si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť a viedol by individuálny register koňovitých zvierat, tento by bol obsiahnutý v Centrálnom registri hospodárskych zvierat, bol by jeho súčasťou. 17. Žalobca v žalobe nenamietal, že by individuálny register koňovitých zvierat pri kontrole inšpektorom predložil. Naopak, uvádzal dôvody, pre ktoré ho podľa neho nebolo potrebné predkladať. V replike zo dňa 15.10.2019 ani novú námietku uviedol, že je vymyslené tvrdenie žalovaného, že nebol predložený individuálny register pre koňovité zvieratá, čo môže potvrdiť osoba prítomná pri kontrole. V prvom rade správny súd konštatuje, že táto námietka bola uplatnená po lehote na podávanie námietok (§ 183 SSP) a preto na ňu správny súd nemôže prihliadnuť. Okrem toho sa táto námietka javí ako účelová. Z úradného záznamu o výkone kontroly jednoznačne vyplýva, že individuálny register predložený nebol. Vo vzťahu k tomuto kontrolnému zisteniu žalobca v úradnom zázname nepodal žiadnu námietku. Naopak, podľa jeho vyjadrenia si ho zakúpi a vypíše. Jeho tvrdenie v replike, že tento register pri kontrole odovzdal, je tak v rozpore s jeho skoršími tvrdeniami v administratívnom konaní a aj s jeho žalobnými námietkami. 18. Ďalšia žalobná námietka sa týkala koňa RAIN FALL, ktorý mal implantovaný nefunkčný čip, pričom podľa žalobcu nespoľahlivosť čipu nebola jeho zavinením a kôň bol aj bez čipu jednoznačne identifikovaný na základe znakov. Podľa názoru správneho súdu pokiaľ sa na registráciu a identifikáciu koňa vyžaduje okrem pasu aj implantácia transpondéra, t.j. čipu a ak sa preukázalo pri kontrole, že čip nebol funkčný, potom je potrebné súhlasiť so žalovaným, že zviera nebolo riadne identifikované. Samotný dôvod, prečo nebol čip funkčný a zavinenie konkrétnej osoby tejto nefunkčnosti nemá vplyv na skutkové zistenie jeho nefunkčnosti, ktoré jediné je relevantné pre uloženie opatrenia dooznačenia koňa funkčným čipom. 19. Vo vzťahu k tejto námietke žalobca ďalej namietal, že šikanózne je vyžadovať nápravu do dvoch dní, keď správca chovu Slovenského teplokrvníka je jeden, býva na východnom Slovensku, chodí čipovať zvieratá jedenkrát ročne a len vtedy to žaloba môže aj vykonať. S touto námietkou sa taktiež správny súd nestotožnil. Z tvrdenia žalobcu by totiž vyplývalo, že nápravu by mohol vykonať len vtedy, keď sa konkrétna osoba (žalobcom bližšie nešpecifikovaná - len ako správca chovu Slovenského teplokrvníka z východného Slovenska) dostaví k nemu na farmu, čo býva jedenkrát ročne. Vtedy by podľa neho lehota na nápravu bola dostatočná. Takto žalobcom ponímanie splnenia povinností vyplývajúcich priamo zo zákona je však v rozpore s účelom zákona o veterinárnej starostlivosti a napokon aj so samotným významom registrácie a identifikácie zvierat. Aj samému žalobcovi by malo záležať na tom, aby bolo zviera riadne identifikované čo najskôr, aby mohlo byť využívané na účely, na ktoré je chované (napríklad na pretekanie). Lehota dvoch dní na prečipovanie koňa RAIN FALL bola stanovená primerane, a to vzhľadom na to, že prečipovať koňa môže súkromný veterinárny lekár a koňovité zviera môže označiť aj kvalifikovaná osoba poverená ministerstvom (§ 19 ods. 8 zákona o veterinárnej starostlivosti). Nebolo teda potrebné vyčkávať na bližšie nešpecifikovanú osobu z východného Slovenska, ale prečipovanie koňa mohol vykonať ktorýkoľvek súkromný veterinárny lekár, a preto nariadené opatrenie bolo možné splniť v stanovenej lehote. Okrem toho samotný žalobca v replike zo dňa 15.10.2019 uviedol, že vymeniť nefunkčný čip bolo aj v jeho záujme a hneď ako to zistil, tak to aj urobil a kôň je už očipovaný funkčným čipom. Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca pri stanovovaní tohto termínu nemal žiadne námietky voči stanovenej dvojdňovej lehote, lebo podľa jeho vyjadrenia k úradnej kontrole namietal len zaujatosť žalovaného voči jeho osobe a žiadne iné námietky neuviedol. 20. Posledná žalobná námietka sa týkala tvrdenej zaujatosti žalovaného voči žalobcovi s tým, že podľa neho bola kontrola zameraná na jeho šikanovanie. Podľa § 52 ods. 1 písm. m) zákona o veterinárnej starostlivosti všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na nariadenie opatrení podľa § 14 ods. 2 tohto zákona. V danom prípade je preskúmavané opatrenie nariadené práve podľa tohto ustanovenia. Správny poriadok sa pri jeho vydávaní nepoužije. Nepoužijú sa teda ani ustanovenia ohľadne prípadného vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu v zmysle § 9 a nasl. Správneho poriadku. Pokiaľ teda došlo len k vydaniu opatrenia podľa § 14 ods. 2, táto námietka nemôže byť dôvodná. Namietať vylúčenie konkrétnych zamestnancov žalovaného je právom žalobcu v konaní, ktoré by eventuálne prebiehalo následne po vydaní tohto opatrenia. Tiež je potrebné prihliadnuť na to, že žalobca v žalobe ako zaujatého zamestnanca žalovaného označil riaditeľa RVPS Martin. Podľa administratívneho spisu riaditeľ žalovaného sám pred začatím kontroly dňa 26.06.2019 o 7.30 hod. oznámil nadriadenému správnemu orgánu, že je dôvod na jeho vylúčenie z výkonu kontroly u žalobcu a na kontrole sa nezúčastnil. Kontrolu vykonali a napadnuté opatrenia vydali iní zamestnanci žalovaného. Teda ani formálne ani fakticky vo veci nerozhodoval zaujatý zamestnanec žalovaného. 21. V tejto súvislosti namieta žalobca aj to, že boli vykonané kontroly na všetkých jeho farmách, aby nemohol obhajovať svoje práva na viacerých miestach súčasne. Správny súd dáva do pozornosti, že predmetom prieskumu je vydanie napadnutého opatrenia na farme Folkušová I., pričom na výkone kontroly na tejto farme bol žalobca osobne prítomný, a preto mu žiadne jeho procesné práva z tohto uhla pohľadu neboli odňaté. Ak aj boli súčasne vykonané kontroly na viacerých farmám žalobcu, nie je to bez ďalšieho dôvodom na nezákonnosť napadnutého opatrenia, keďže dôvodom nezákonnosti nemôže byť samotný procesný postup správnych orgánov, predpokladaný a upravený zákonom. 22. Na záver sa správny súd vyjadruje k požiadavke žalobcu v petite žaloby, aby súd vylúčil žalovaného zo všetkých konaní voči žalobcovi. Správny súd konštatuje, že žalobca sa v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia či opatrenia v zmysle správneho súdnictva v zásade môže domáhať len zrušenia napadnutého rozhodnutia či opatrenia, pokiaľ tvrdí, že toto rozhodnutie či opatrenie je nezákonné. Správny súd nenahrádza činnosť správnych orgánov a nerozhoduje meritórne vo veciach, v ktorých má kompetenciu rozhodovať správny orgán. Uvedené je v súlade so zásadou subsidiarity uplatňovanou v správnom súdnictve, podľa ktorej správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, avšak nevstupujú do ich kompetencie a nerozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických či právnických osôb, o ktorých má právomoc rozhodovať jedine správny orgán. Je preto vecou žalobcu, aby v začatom administratívnom konaní, pokiaľ bude mať za to, že konkrétni zamestnanci správneho orgánu majú pomer k nemu ako k účastníkovi konania, aby podal návrh na ich vylúčenie v zmysle Správneho poriadku, ak jeho aplikácia nebude v tomto konaní vylúčená. O tomto návrhu bude rozhodovať správny orgán procesným postupom stanoveným v § 9 a nasl. Správneho poriadku. Žalobnému návrhu žalobcu na vylúčenie žalovaného zo všetkých konaní voči žalobcovi preto nie je možné vyhovieť. 23. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky podané v lehote na podanie žaloby ako plne nedôvodné, túto zamietol podľa § 190 SSP. 24. O trovách konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.