Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/60/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200467 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200467.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca, so sídlom Palárikova 2311, 022 16 Čadca, IČO: 17 335 469, právne zastúpeného Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, so sídlom F. XXXX, XXX XX C., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, IČO: 30 796 482, o preskúmanie rozhodnutia predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou číslo konania ZS 504/00016/2018/R, číslo spisu: 42743/689/2019/504 zo dňa 14.06.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou číslo konania: ZS 504/00016/2018/R, číslo spisu: 42743/689/2019/504 zo dňa 14.06.2019 a rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin číslo konania: ZS 504/00016/2018, číslo spisu: 18460/2018/504, číslo záznamu: 100632/2018 zo dňa 28.12.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin na ďalšie konanie. Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin (ďalej ako prvostupňový správny orgán alebo správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím číslo konania: ZS 504/00016/2018, číslo spisu: 18460/2018/504, číslo záznamu: 100623/2018 zo dňa 28.12.2018 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové správne rozhodnutie) rozhodol tak, že žalobcovi, ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uložil pokutu 1.500,- Eur za správny delikty, a to konkrétne za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej už len Zákon č. 576/2004 Z. z.), pričom spáchanie správneho deliktu bolo zistené dňa 21.09.2018 skončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientovi G. L., nar. XXXX, naposledy bytom XXX XX C. F. C. XXX, SR (ďalej len pacient). Žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu tým, že porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. t. j. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi v dohliadanom období od 04.10.2017 do 19.10.2017 mu zdravotnú starostlivosť neposkytol správne. Uvedené porušenie konkrétne spočívalo v nasledovnom: · Pri vyšetreniach pacienta na internej ambulancii účastníka konania, kde bol pacient vyšetrený s pretrvávajúcimi bolesťami hlavy, vertigom (miernym), poruchami srdcového rytmu, SVES, artériovou hypertenziou štádium II. nebolo uvažované diagnosticky - pacient nebol konzultovaný neurológom. · Pretrvávajúce príznaky boli dostatočným varovným signálom a predpokladom nasledovného vývoja, z toho dôvodu mal pacient byť observovaný resp. hospitalizovaný, nie poslaný domov s poučením. · Diagnóza bola stanovená neskoro, príčiny prečo došlo ku vzniku bezvedomia - kóme, s následným progresívne sa vyvíjajúcim ischemickým poškodením mozgu až do kritického stavu s úmrtím boli diagnosticky potvrdené (hoci vykonané v urgentnom režime cestou neurologickej príjmovej ambulancie) CT a CT AG vyšetrením zo dňa 05.10.2017 o 07:17 hod., ale časový faktor (viac ako 24 hodín od vzniku prvých známok) bol dlhý, čím sa efektívnosť liečby (systémovou trombolýzou) už nemohla dosiahnuť. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tento začal z vlastného podnetu správne konanie o uloženie pokuty, pričom skupina vykonávajúca dohľad u žalobcu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti na základe podnetu manželky pacienta, tento dohľad u žalobcu vykonala v dňoch od 04.10.2017 do 19.10.2017. Postupovala pritom podľa § 43 a nasl. zákona č. 581/2004 Z. z. Žalobca predložil písomné stanovisko a zdravotnú dokumentáciu pacienta, v rámci výkonu dohľadu boli prizvané osoby v súlade s § 43 zákona č. 581/2004 Z. z., a to konkrétne odborní konzultanti správneho orgánu: prof. MUDr. F. O., PhD., pre medicínsky odbor neurológia, MUDr. P. E., PhD., medicínsky odbor anesteziológia a intenzívna medicína, Doc. MUDr. P. W., PhD., pre medicínsky odbor vnútorné lekárstvo. Podľa ich odborných stanovísk v oblastiach neurológia, anesteziológia a intenzívna medicína a vnútorné lekárstvo prvostupňový správny orgán zistil, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Vykonaným dohľadom na mieste bol správnym orgánom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý je podrobne opísaný na strane 3 až 6 odôvodnenia jeho rozhodnutia. Vzhľadom ku zisteným skutočnostiam správny orgán prvého stupňa skonštatoval nasledovné závery: Bolesti hlavy v rizikovej skupine pacientov trpiacich arériovou hypertenziou prichádzajú z náhleho plného zdravia a patria medzi život ohrozujúce stavy a nesmú byť podceňované. Preto nebolo správne odosielať pacienta z kúpeľného zariadenia domov len v sprievode manželky (autobusom). Bol tu prvý signál možnej cievnej mozgovej príhody. Tiež pri vyšetreniach dňa 04.10.2017 v internej ambulancii ÚPS KNsP Čadca, kde bol pacient vyšetrený s pretrvávajúcimi bolesťami hlavy, vertigom (miernejšie) a poruchami srdcového rytmu, SVES, artériovou hypertenziou štádium II., nebolo uvažované diferenciálne diagnosticky, pacient nebol konzultovaný neurológom. Pretrvávajúce príznaky boli dostatočným varovným signálom a predpokladom nasledovného vývoja, preto mal byť pacient observovaný, resp. hospitalizovaný, nie poslaný domov s poučením. Stav vedomia sa u pacienta zhoršoval, dňa 05.10.2017 okolo 05:00 sa u neho objavili už známky poruchy vedomia, čo bolo druhým kritickým momentom ochorenia, ktorý predznačoval vážnosť ohrozenia životných funkcií pacienta. Observáciou pacienta mohli byť skôr už od 16:00 hod dňa 04.10.2017 využité možnosti kontinuálneho monitorovania, neurologickej diagnostiky, a tým aj liečby. Bolo síce správne hospitalizovať pacienta dňa 05.10.2017 na JIS neurologického oddelenia a podanie trombolytickej liečby, ale to bolo od vzniku prvých známok po inzulte mozgu až po 24 hodinách. Je známe (empiricky aj zo všetkých dostupných zdrojov v literatúre), že je treba konať a nepodceniť vznik náhlej mozgovej príhody. Pacient bol v kóme, v ťažkej metabolickej acidóze a postupne dochádzalo u neho k multiorgánovému zlyhávaniu, bol to kritický stav s ohrozením vitálnych funkcií. Prognóza pacienta sa stala nepriaznivou vzhľadom ku globálnej ischémii a areflexnej kóme. Postupy lekárov na príjmovej neurologickej ambulancii, neurologickom oddelení a následne aj na OAIM boli rýchle a adekvátne, avšak ireverzbilnému stavu ako dokazuje aj kontrolné CT vyšetrenie zo dňa 06.10.2017, s rozvojom hypodenzných zmien subakútnej ischémie infratentoriálne v oblasti cerebella, nemohli zabrániť. Na základe toho správny orgán prostredníctvom skupiny vykonávajúcej dohľad konštatoval, že pacientovi nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Účastník konania - žalobca (ďalej ako účastník konania alebo žalobca) po doručení protokolu v stanovenej lehote námietky k zisteniam uvedeným v protokole nepredložil a výkon dohľadu bol v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. ukončený márnym uplynutím lehoty dňa 21.09.2018. Žalobca ako účastník konania dňa 23.11.2018 doručil správnemu orgánu vyjadrenie, obsah ktorého je zachytený v podstatných častiach na strane 8, až 10 odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Osobitne z argumentácie žalobcu v tomto vyjadrení správny súd poukazuje na spochybňovanie podkladu - odborných stanovísk prizvaných osôb a predkladá podklady - odborné stanovisko MUDr. H. W., primára neurologického oddelenia KNsP Čadca zo dňa 19.11.2018 a odborné stanovisko MUDr. X. Q., internistu MED-CENTRUM, s.r.o. Kollárova zo dňa 16.11.2018, z ktorých vyplýva vysporiadanie sa so závermi uvedenými v upovedomení a konštatovanie, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis. Na tieto stanoviská žiada prihliadať, ako na podklady pre rozhodnutie. Rovnako tu žalobca žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k správnemu konaniu, čomu správny orgán prvého stupňa vyhovel a doručil mu oznámenie o predĺžení lehoty (doručené dňa 27.11.2018). Na predmetné oznámenie účastník konania nereagoval, ani sa k veci ani podkladom pre rozhodnutie už nijakým spôsobom nevyjadril. Správny orgán prvého stupňa v tejto časti uvádza, že pokiaľ účastník konania spochybnil podklady pre rozhodnutie, a to odborné stanoviská prizvaných osôb, mal možnosť sa k predmetným stanoviskám vyjadriť, postupom v zmysle zákona č. 382/2004 Z. z. - zadovážiť znalecký posudok, predložením ktorého by mohol relevantným spôsobom poprieť závery správneho orgánu. Takýto znalecký posudok účastník konania nepredložil a ani nevyužil právo brániť sa proti samotnému výkonu dohľadu podaním námietok v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. Pokiaľ predkladá odborné stanoviská MUDr. H. W. a MUDr. X. Q. je potrebné zdôrazniť, že sa stále jedná o vyjadrenie účastníka a nie o vyjadrenie nezávislých odborníkov - znalcov. Chýba im tak atribút nevyhnutný k priznaniu relevancie nezávislých odborných posudkov a z tohto dôvodu správny orgán na predmetné stanoviská prihliada ako na vyjadrenie účastníka. Prvostupňový správny orgán skonštatoval vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie pacienta a z odborného stanoviska odborníka so špecializovaného odboru vnútorné lekárstvo, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a s poukazom na § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z. z. začal správne konanie o uloženie pokuty. Pred vydaním meritórneho rozhodnutia vec náležite preskúmal a zistili a ustálil skutkový stav v súlade s požiadavkou § 32 Správneho poriadku, pričom ako podklady pre uloženú pokutu zohľadnil: Protokol o vykonanom dohľade na mieste zo dňa 20.08.2018, podklady pre vypracovanie protokolu o vykonanom dohľade na mieste, a to zdravotnú dokumentáciu pacienta z dohliadaného obdobia; vyjadrenie účastníka konania k podnetu manželky; stanoviská odborných konzultantov z medicínskych špecializačných odborov neurológia, anesteziológia a intenzívna medicína a vnútorne lekárstvo a vyjadrenie účastníka ku správnemu konaniu doručené 23.11.2018, vrátane príloh. Správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku a § 64 ods. 2 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z.. K výške pokuty dospel správny orgán prvého stupňa v rámci správnej úvahy s prihliadnutím na skutočnosti spočívajúce v závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov. Na základe toho určil pokutu v dolnej časti sadzby. Závažnosť porušenia posudzoval predovšetkým so zreteľom na charakter individuálneho objektu, t. j. ochranu zdravia a života pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý svojim materiálno-technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať adekvátnu zdravotnú starostlivosť, aby bola pacientovi zabezpečená včasná a účinná liečba s cieľom jeho uzdravenia alebo zlepšenia jeho stavu, so zreteľom na zohľadnenie súčasných poznatkov lekárskej vedy. Pokutu určil tak, aby spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa účastníka a rovnako táto pokuta primerane postihuje účastníka i z hľadiska napĺňania jej represívnej úlohy. 2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca v zákonom stanovenej lehote rozklad zo dňa 18.01.2019. V rámci autoremedúry prvostupňový orgán po vyhodnotení argumentácie uvedenej žalobcom v rozklade ako nepodloženej, zmätočnej a tendenčnej v plnom rozsahu rozkladu nevyhovel a podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku zaslal rozklad druhostupňovému správnemu orgánu - predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou . Na základe výzvy druhostupňového správneho orgánu sa žalobca podaním zo dňa 19.03.2019 vyjadril k podkladu - predkladacej správe prvostupňového správneho orgánu zo dňa 18.02.2019 a v tomto vyjadrení poukazoval najmä na porušenie princípu rovnosti zbraní, ktoré automaticky zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia, všetko ťažiskovo vo väzbe na konštatovanie správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k ním zabezpečenému stanovisku MUDr. Q.. Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej už len predseda úradu alebo predseda žalovaného) ako subjekt príslušný na rozhodovanie o rozklade, preskúmal zákonnosť postupu prvostupňového orgánu, ako aj zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia, zistený skutkový stav opísal na strane 5 až 6 rozhodnutia predsedu úradu o rozklade zo dňa 14.06.2019 č. konania ZS 504/00016/2018/R, číslo spisu: 42743/689/2019/504 (ďalej len napadnuté rozhodnutie alebo aj rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa) a skonštatoval, že sa s tvrdeniami účastníka konania uvedenými v rozklade a tiež v doplňujúcom vyjadrení z 19.03.2019 nestotožňuje. Prvostupňový správny orgán sa podľa neho argumentačne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými zo strany účastníka konania počas výkonu dohľadu, ako aj následne počas prvostupňového správneho konania. V rozklade a doplňujúcom vyjadrení účastník neuviedol žiadne nové skutočnosti či fakty, s ktorými sa už prvostupňový správny orgán nezaoberal a nevysporiadal. Stanovisko prizvaného odborného konzultanta úradu prof. MUDr. F. O., PhD., ktoré je v prospech účastníka konania je odborným stanoviskom v medicínskom odbore neurológia. Pokiaľ tento posudzoval poskytnutú zdravotnú starostlivosť dotknutého pacienta aj tak, že sa dotkol problematiky vnútorného lekárstva, správny orgán hodnotil jeho odborné stanovisko z hľadiska medicínskej špecializácie, ktorým je neurológia, a to v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z., z ktorej úpravy citoval, že „prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iného fyzické osoby s ich súhlasom odborne spôsobilé pre daný špecializačný odbor“. Žalobcovi bola uložená pokuta za porušenie povinnosti v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou v internej ambulancii a nie za porušenie povinnosti v súvislosti s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou z neurologického hľadiska. Pokiaľ ide o odborné posudky z dvoch medicínskych odborov, a to neurológie a vnútorného lekárstva, tieto nemožno posudzovať vo vzájomných súvislostiach, pretože hodnotia každý inú medicínsku špecializačnú oblasť. Závery odborného stanoviska odborného konzultanta z medicínskeho odboru neurológia z neurologického hľadiska prvostupňový správny orgán plne akceptoval. Pokiaľ ide o žalobcom predložené odborné stanoviská vo vzťahu ku stanovisku MUDr. H. W. uviedol, že tento pôsobí ako primár neurologického oddelenia účastníka konania, a preto prvostupňový správny orgán jeho stanovisko posudzoval ako vyjadrenie samotného účastníka a plne ho akceptoval. Pokiaľ ide o osobu MUDr. X. Q., ktorý je autorom druhého odborného stanoviska predloženého žalobcom, tento nie je zamestnancom účastníka konania, ale vzhľadom na komisionársku zmluvu uzatvorenú medzi účastníkom konania ako komitentom v zastúpení Ing. P. Q., MBA a MED-CENTROM, s.r.o. so sídlom v Martin ako komisionárom v zastúpení MUDr. X. Q., je nulita väzieb vylúčená. V súlade s odborným stanoviskom odborného konzultanta so špecializačného medicínskeho odboru vnútorné lekárstvo Doc. MUDr. P. W., PhD. predseda úradu uviedol, že zo strany účastníka konania došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na internej ambulancii účastníka konania, pretože nebolo uvažované diferenciálne diagnosticky, pacient nebol konzultovaný neurológom a diagnóza bola stanovená neskoro. Predseda úradu skonštatoval, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vychádzal zo zistení, ku ktorým dospel zákonným procesom pri výkone dohľadu v zmysle ustanovenia § 43 a nasledujúce zákona č. 581/2004 Z. z. z podkladov k rozhodnutiu obstaraných vykonaným dohľadom. Počas výkonu dohľadu si prvostupňový orgán obstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacienta, vychádzal z odborných stanovísk prizvaných odborných konzultantov so špecializovanej medicínskej oblasti neurológia, anesteziológia a intenzívna medicína a vnútorné lekárstvo ako aj zo stanoviska skupiny vykonávajúcej dohľad a dal možnosť účastníkovi konania viackrát sa k veci vyjadriť. Predseda úradu zastáva názor, podľa ktorého odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia obsahuje správnu úvahu vo vzťahu k záveru o sankcii vo výške 1.500,- Eur, ktorá zodpovedá porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej účastníkovi konania z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Poukázal na úpravu podľa § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku a zdôraznil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, ktorá zahŕňa oprávnenie v každej fáze správneho konania dané správnemu orgánu zvažovať tiež ktoré z dôkazov je potrebné vykonať a či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť, vrátane posudzovania dôvodnosti návrhov strán na doplnenie dokazovania. Vykonané dôkazy správny orgán hodnotí podľa svojej úvahy jednotlivo, tak i vo vzájomných súvislostiach, je pritom povinný dbať na rovnaké postavenie účastníkov s odkazom na článok 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, musí účastníkom zaistiť rovnaké to znamená rovnocenné možnosti uplatnenia ich práv, čo však neznamená povinnosť správneho orgánu vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka, prípadne dbať o to, aby dôkazné návrhy účastníkov boli v určitom pomere. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu. 3. Žalobca podal včas správnu žalobu, ktorou navrhol zrušiť rozhodnutie predsedu úradu, ako aj rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - Martin, tak ako sú identifikované vo výroku tohto rozsudku. Na odôvodnenie podanej správnej žaloby uviedol nasledovné žalobné body: 1. Žalobca namietal, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa len formalisticky znegoval závery prizvaného odborníka úradu prof. MUDr. F. O., PhD., odborníka v medicínskom odbore neurológia. Z dôvodu údajnej nekompetencie resp. z formalistického dôvodu nevzal do úvahy pri posudzovaní poskytnutia zdravotnej starostlivosti v internej ambulancii účastníka konania, že jeho stanovisko sa týkalo odboru neurológia. Zdôraznil, že v danom prípade išlo o posudzovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré sa týkalo viacerých medicínskych odborov, teda bolo interdisciplinárne, a preto je potrebné i stanovisko prof. MUDr. O., PhD. posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Je potrebné prihliadať na jeho obsah materiálne a vecne. Nie je možné neprihliadať na komplexné závery tejto prizvanej osoby, týkajúce sa aj internej disciplíny. Závery prof. MUDr. F. O., PhD. a rovnako ďalšej prizvanej osoby MUDr. P. W., PhD. je práve preto potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach. 2. Žalobca už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa predložil odborné stanoviská MUDr. H. W. a MUDr. X. Q.. V tejto súvislosti žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože správne orgány oboch stupňov sa nevysporiadali s námietkami a podkladmi žalobcu v podobe predmetných stanovísk MUDr. Q. a MUDr. W. po vecnej, materiálnej stránke, iba trvali na svojich zisteniach. Žalobca doposiaľ nevie, v čom konkrétne boli závery ním predložených podkladov nesprávne a neboli vecne vyhodnotené, hoci patria podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku medzi podklady pre rozhodnutie nielen stanoviská či už prizvaných osôb zo strany prvostupňového správneho orgánu alebo zabezpečené zo strany účastníka, ale i vyjadrenia účastníka. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že nie je možné preskúmať (materiálne/vecne nie formálne/formalisticky) dôvody neakceptovania podkladov pre rozhodnutie zabezpečené zo strany žalobcu. Záver správnych orgánov o postupe žalobcu non lege artis nie je nepochybný, tým pádom ani správny a zákonný, čo dáva priestor pre aplikáciu úpravy § 195 písm. a) SSP. 3. Napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, pričom pochybnosti žalobcu zakladá práve postup správnych orgánov pri hodnotení stanoviska prizvanej osoby prof. MUDr. O., PhD. a úplná absencia vyhodnotenia prípadných nedostatkov odborných stanovísk zabezpečených žalobcom od MUDr. W. a MUDr. Q.. Odôvodnenia správnych orgánov neobsahujú závery, podľa ktorých by bolo možné vyhodnotiť, či prípadne nedostatky odborných stanovísk týchto subjektov, majúce z hľadiska vymedzenia zo strany správnych orgánov formálnu povahu, majú vplyv na správnosť záverov ich odborných konštatovaní, a teda či majú nedostatky základného, vecného charakteru s vyústením do vplyvu na správnosť záverov odborných stanovísk. Správnymi orgánmi zvolený postup pri hodnotení podkladov pre rozhodnutie je názorným príkladom porušenia práva na spravodlivý proces, v ktorom je zahrnuté aj právo účastníka konania, aby dostal odpoveď na svoje argumenty. V tejto časti poukazuje žalobca na úpravu podľa § 195 písm. c) SSP a z nej vyplývajúci aplikovateľný princíp rovnosti zbraní. Tým došlo i k porušeniu práva na spravodlivý proces. Osobitne vo vzťahu ku stanovisku MUDr. W. žalobca zdôrazňuje, že je potrebné ho vecne vyhodnotiť a vo vzťahu k nemu, ako aj k stanovisku MUDr. Q., vychádzať zo záveru, že obe spĺňajú atribút nestrannosti a nezávislosti. Existencia obchodnoprávneho vzťahu založeného komisionárskou zmluvou, na ktorú vo vzťahu ku stanovisku MUDr. Q. poukazujú správne orgány, podľa názoru žalobcu nepredstavuje väzbu, ktorá by objektívne mohla vyvolať pochybností o nestrannosti a nezávislosti tohto stanoviska. Z dôvodu absencie vecného vyhodnotenia odborných stanovísk MUDr. Q. a MUDr. W. predložených žalobcom v správnom konaní a komplexného nezohľadnenia odborného stanoviska prof. MUDr. O., PhD. nevychádzali správne orgány zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, čo je v rozpore s úpravou § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku a zakladá nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré teda pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie aj o rozhodnutie žalovaného navrhuje žalobca zrušiť a vrátiť vec na nové prejednanie a rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa. 4. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.10.2019. S dôvodmi uvedenými v žalobe nesúhlasí a neakceptuje ich. Na základe spolupráce s prizvanými odborníkmi z medicínskych špecializovaných odborov zistil, že zdravotná starostlivosť nebola pacientovi zo strany žalobcu poskytnutá v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Toto porušenie konkrétne spočívalo v konaní, ktoré je presne identifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, a ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení citoval. Pokiaľ žalobca namieta medicínske zistenia žalovaného, ktoré boli skutkovým základom pre konštatovanie uvedeného porušenia spočívajúce v údajnom neprihliadnutí na stanovisko prof. MUDr. O., PhD., ktoré bolo v prospech žalobcu, vychádza žalovaný z názoru, že vzájomne skutkovo rozporné môžu byť len stanoviská, ktoré by poskytli dvaja nezávislí odborníci z rovnakého medicínskeho odboru. Sankcia bola uložená za porušenie povinností v internej ambulancii žalobcu, nie z neurologického hľadiska. Prof. MUDr. O., PhD. hodnotil poskytnutú zdravotnú starostlivosť z pohľadu vlastnej špecializácie, teda z hľadiska neurologického. Ak sa aj dotkol problematiky vnútorného lekárstva išlo z hľadiska jeho špecializácie, ktorou je neurológia, o prekročenie jeho kompetencie. Žalovaný zdôraznil, že žalobcu upozornil na možnosť predloženia znaleckého posudku, pretože opakovane vo všetkých konaniach, ktoré sa veci týkajú namietal závery prizvaných konzultantov bez toho, aby relevantným spôsobom zvrátil skutkový stav vo svoj prospech. Nijakým spôsobom nenamietal odbornosť konzultanta MUDr. W., pričom pokiaľ žalobca tvrdí, že odborné stanovisko prof. MUDr. F. O., PhD. spochybňuje závery odborného stanoviska MUDr. P. W., PhD., ide o konzultantov, ktorí hodnotili poskytnutú zdravotnú starostlivosti v rámci vlastnej špecializácie a v tejto súvislosti bolo na stanovisko prof. MUDr. F. O., PhD. prihliadané jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti k iným dôkazom. V tejto časti poukázal žalovaný na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/25/2017 zo dňa 26.09.2018, ktoré citoval. Pokiaľ žalobca namietal posúdenie jednotlivých dôkazov žalovaným a vysporiadanie sa s nimi v rámci napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o nepripustenie dôkazu odborného posudku MUDr. X. Q. a MUDr. H. W., s argumentáciou žalobcu žalovaný nesúhlasí. Aj tieto dôkazy boli posudzované jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom v napadnutých rozhodnutiach správne orgány vyčerpávajúco vysporiadali všetky námietky žalobcu a nie je pravdou, že by boli tieto dôkazy iba formálne odmietnuté. V tejto súvislosti poukázal na článok 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého je potrebné poskytnúť rovnaké postavenie účastníkom konania, z čoho potom vyplýva povinnosť rozhodujúceho orgánu zaistiť im rovnaké, to znamená rovnocenné možnosti k uplatneniu ich práv. To však neznamená, že by správny orgán mal vyhovieť všetkým dôkazným návrhom účastníka, prípadne dbať o to, aby dôkazné návrhy účastníkov boli v určitom pomere. Rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do výlučnej kompetencie správneho orgánu. Zdôraznil už správnymi orgánmi skonštatovanú absenciu atribútu nezávislosti vo vzťahu k posudku MUDr. W. a MUDr. Q. oproti dispozícii týmito atribútmi na strane konzultantov prizvaných úradom. Poukázal na rovnakú argumentáciu použitú správnymi orgánmi vo vzťahu k MUDr. Q. a MUDr. W. (u MUDr. Q. skonštatoval, že je síce nepriamym zamestnancom účastníka konania, ale správny orgán jeho posudok vyhodnotil ako dôkaz, ktorému chýba atribút nezávislosti. Je konateľom spoločnosti MED-CENTRUM, s.r.o., ktorá uzatvorila komisionársku zmluvu o vykonávaní ústavnej pohotovostnej služby v internej príjmovej ambulancii žalobcu so žalobcom, čo žalovaný zdôraznil. Táto zmluva je odplatná a aj vzhľadom na samotnú prácu, ktorú pre žalobcu vykonáva, a to konkrétne poskytovanie zdravotnej starostlivosti v internej príjmovej ambulancii, ktorá je prejednávaná v samotnom rozhodnutí o uložení sankcie, existuje medzi MUDr. Q. a žalobcom právny vzťah, pričom nulita väzieb na žalobcu je týmto vylúčená. MUDr. Q. nie je možné z dôvodov jeho odplatného, možno aj kolegiálneho vzťahu ku žalobcovi, či jeho zamestnancom považovať za osobu, stanovisko ktorej by spĺňalo atribút nezávislosti. Vo vzťahu k odbornému stanovisku MUDr. W. žalovaný poukázal na vyčerpávajúce vysporiadanie sa s námietkami žalobcu v správnom konaní). Opätovne zdôraznil, že žalobca nepredložil v správnom konaní riadny posudok so všetkými atribútmi nezávislosti, to znamená znalecký posudok, resp. posudok odborníka s nulitnými väzbami. Rovnako zdôraznil nepredpojatosť konzultantov zabezpečených úradom. Žalobca nevyužil možnosť brániť sa proti záverom výkonu dohľadu v súlade s úpravou podľa Zákona č. 581/2004 Z. z. čo sa snaží suplovať až v správnom konaní. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok NS SR sp. zn. 9Szd/2/2013 z 27.05.2015, ktorého závery citoval. Postup správnych orgánov bol plne v súlade s úpravou § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý ich hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný mal a má skutkový stav dostatočne preukázaný a objasnený. V závere vyjadrenia poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Szd/2009 (č. l. 43) vo väzbe na ktorý zdôraznil, že posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne patrí do úvahy správneho orgánu. Svoj názor je orgán dohľadu oprávnený vysloviť v rámci správnej úvahy za pomoci prizvaných osôb. Rovnako vo väzbe na zásadu voľného hodnotenia dôkazov poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Szd/1/2010. 5. K vyjadreniu sa žalovaného sa žalobcu, ktorému bolo toto včas a riadne doručené cestou právneho zástupcu, ako vyplýva z č. l. 46 nevyjadril. 6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupujúc pritom podľa § 194 ods. 1 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v zmysle vymedzených žalobných bodov a hodnotiac zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho postupu i na základe úpravy § 195 písm. a) až e) SSP. Bez nariadenia pojednávania (nakoľko žiaden z účastníkov konania návrh na prejednanie veci na pojednávaní nepodal - § 107 ods. 1 písm. a SSP a contrario), správny súd skonštatoval nedôvodnosť žaloby a rozhodol o jej zamietnutí podľa § 190 SSP. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený dňa 06.05.2020. 7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj ich vydaniu predchádzajúci procesný postup správnych orgánov podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej už len SSP), v medziach žalobcom vymedzených žalobných bodov podľa § 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná z nasledovných dôvodov: 8. Podľa § 177 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1, písm. e, g SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Podľa § 134 ods. 1 SSP: Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP: Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 195 písm. a), c) SSP: Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Podľa § 191 ods. 1 písm. e), g), ods. 3 písm. a), ods. 4 veta prvá SSP: Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej už len zákon o zdravotnej starostlivosti): Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy a v súlade so štandardnými postupmi na výkon prevencie, štandardnými diagnostickými postupmi a štandardnými terapeutickými postupmi pri zohľadnení individuálneho stavu pacienta. Podľa § 18 ods. 1 písm. b), bod 1. zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o zdravotných poisťovniach): Úrad b) vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti tým, že dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a za podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 50 ods. 2, 3 a 11) 1. ukladá sankcie. Podľa § 47 ods. 2, 3, 4 zákona o zdravotných poisťovniach: Súčasťou protokolu je doklad o doručení protokolu dohliadanému subjektu, jeho písomné námietky a zápisnica z prerokovania písomných námietok, ak ich dohliadaný subjekt uplatnil. Súčasťou protokolu môžu byť opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Dohľad je skončený v deň prerokovania písomných námietok dohliadaného subjektu proti protokolu alebo márnym uplynutím lehoty určenej podľa § 45 ods. 2 písm. c). Ak sa dohliadaný subjekt alebo jeho splnomocnený zástupca nedostaví na prerokovanie písomných námietok proti protokolu, dohľad je skončený dňom, ktorý bol určený na prerokovanie písomných námietok proti protokolu. Podľa § 50 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotných poisťovniach: Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti) pokutu ( § 64 ods. 2). Podľa § 64 ods. 2 písm. a), b), ods. 9 zákona o zdravotných poisťovniach: Úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky a) 3 319 eur, ak ide o fyzickú osobu, b) 9 958 eur, ak ide o právnickú osobu. Pokuty podľa odsekov 1 až 7 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Podľa § 77 ods. 1 zákona o zdravotných poisťovniach: Na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej len Správny poriadok: Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku: Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1 až 5 Správneho poriadku: Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 9. Z pripojeného administratívneho spisu zaslaného žalovaným ako príloha jeho podania z 23.09.2019 vyplýva skutočnosť vypracovania protokolu č. 1231/2017 o vykonanom dohľade na mieste Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - Martin, ktorý v závere konštatuje, že v dohliadanom období od 04.10.2017 do 19.10.2017 nebola pacientovi pánovi G. L. nar. XXXX poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.. Uvedený protokol bol doručený žalobcovi dňa 23.08.2018, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu spolu so sprievodným listom, ktorým ho správny orgán prvého stupňa vyzval na vyjadrenie sa v lehote 10 dní od doručenia. Žalobca požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie listom z 30.08.2018 a správny orgán prvého stupňa mu listom zo dňa 04.09.2018, ktorý bol žalobcovi doručený 06.09.2018 oznámil predĺženie lehoty do 21.09.2018. Žalobca sa vyjadril k upovedomeniu o začatí konania a k podkladom pre rozhodnutie vyjadrením z 21.11.2018, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené 23.11.2018. V jeho obsahu predostrel svoju argumentáciu, ktorá ťažiskovo namietala, že žalobca nedostal odborné stanoviská prizvaných osôb citované v upovedomení spolu s upovedomením, a preto sa k nim nemôže podľa § 3 ods. 2, § 33 ods. 2 Správneho poriadku a ani nevie, na podklade ktorého z prizvaných osôb je založený záver o tom, že pacientovi nebola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. S poukazom na úpravu § 23 ods. 1, 2 Správneho poriadku žiada, aby mu boli doručené kópie všetkých označených stanovísk prizvaných osôb, aby sa k ním mohol vyjadriť. Následne uvádza svoju argumentáciu viažucu sa k stanoviskám MUDr. H. W. a MUDr. X. Q., ktorá je v ťažiskovom obsahu totožná s argumentáciou v správnej žalobe. Listom zo dňa 26.11.2018, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 27.11.2018 prvostupňový správny orgán postupujúc podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalobcovi zaslal podklady pre rozhodnutie, a to stanoviská odborných konzultantov z medicínskych odborov neurológia, anesteziológia a intenzívna medicína a vnútorné lekárstvo. Oznámil mu, že súhlasí s predĺžením lehoty na predloženie písomného vyjadrenia k upovedomeniu o začatí správneho konania o 10 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca sa vyjadril k upovedomeniu o začatí konania, k podkladom pre rozhodnutie podaním zo dňa 21.11.2018 a k predkladacej správe prvostupňového správneho orgánu vyjadrením zo dňa 19.03.2019, v ktorom uviedol argumentáciu v podstatnom obsahu sa zhodujúcu s odôvodnením správnej žaloby a zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/70/2017 zo dňa 22.05.2018. Výzvou zo dňa 08.03.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že ako účastník konania má právo nahliadať do spisu, oboznamovať sa so spisovou dokumentáciou a v prípade záujmu je možné toto uskutočniť dňa 27.03.2019, na ústredí žalovaného, pričom táto výzva bola žalobcovi doručená 13.03.2019. Súčasťou administratívneho spisu je vyjadrenie MUDr. H. W. z 19.11.2018, podľa záveru ktorého zo strany internistu nedošlo k pochybeniu a poskytovaná zdravotná starostlivosť bola pacientovi podaná v súlade s úpravou § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. Taktiež sa v administratívnom spise nachádza vyjadrenie MUDr. X. Q. zo dňa 16.11.2018, podľa záverov ktorého: Na základe dostupných medicínskych poznatkov môže skonštatovať, že náhla cievna mozgová príhoda, ktorá bola príčinou úmrtia pacienta vznikla až minimálne niekoľko hodín po vyšetrení na internej ambulancii pravdepodobne v skorých ranných hodinách nasledujúceho dňa, pričom jej vznik preto MUDr. N. nemohol nijako predpokladať a ani mu zabrániť bez ohľadu na to, akýkoľvek iný diagnosticky postup by zvolil, vrátane neurologického vyšetrenia, či vyšetrenia zobrazovacími jednotkami. Vznik cievnej príhody u pacienta bol náhly, nečakaný a s náhodným vzťahom k predchádzajúcemu internému vyšetreniu, ako aj predchádzajúcim ťažkostiam pacienta, ktoré toto vyšetrenie indikovali. Dôkazom o tom je časová súslednosť príznakov a CT nálezov v období po demitácii pacienta z internej ambulancie ako bolo názorne uvedené v predchádzajúcom texte. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu sú taktiež rozhodnutia správnych orgánov prvého a druhého stupňa, ako aj žalobcom podaný rozklad tak, ako sú i čo do obsahu identifikované vo vyššie uvedenom odôvodnení tohto rozsudku. 10. Za určujúcu úpravu relevantnú pre vyhodnotenie dôvodnosti resp. nedôvodnosti tejto správnej žaloby považuje správny súd úpravu vyplývajúcu z vyššie citovaných ustanovení § 3 ods. 4, 5, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2 a § 34 ods. 1 až 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len Správny poriadok. Takto vymedzenú právnu úpravu správny súd aplikoval v prejednávanej veci pri zohľadnení obsahu žalobcom vymedzených žalobných bodov a druhu tejto žaloby, ktorá je správnou žalobou vo veci správneho trestania § 194 a nasl. SSP. Správny poriadok je aplikovateľný na konanie a rozhodovanie správnych orgánov v predmetnom správnom konaní podľa úpravy § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Citovaná právna úprava Správneho poriadku normuje zákonné požiadavky na proces dokazovania správneho orgánu (správneho orgánu prvého stupňa aj správneho orgánu druhého stupňa) vyúsťujúci do ich rozhodnutí, v písomnom vyhotovení ktorých má táto právna úprava nájsť svoje premietnutie tak, aby odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov boli náležité, preskúmateľné, a teda zákonné. Tieto požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov spĺňajú len také odôvodnenia, v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti tvoriace podklad rozhodnutia a sú v nich zachytené úvahy správnych orgánov pri hodnotení vykonaných dôkazov. Otázky hodnotenia vykonaných dôkazov vrátane náležitého a zákonného odôvodnenia, či už samotného nevykonania dôkazu v procese dokazovania správneho orgánu, alebo nezohľadnenia vykonaného dôkazu pri hodnotení dôkazov v rámci uplatnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov, majú byť v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu zachytené tak, že tým bude naplnená požiadavka úpravy § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Táto požiadavka sa stáva naplnenou v prípade takého obsahu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je presvedčivé ako po stránke vyhodnotenia otázok skutkových, tak čo do právneho posúdenia. Skutkovými otázkami resp. okolnosťami sa rozumejú skutočnosti, ktoré boli správnym orgánom nepochybne zistené a majú právnu relevanciu pre rozhodnutie vo veci. Správnosť a úplnosť relevantných skutkových zistení správneho orgánu v rámci vykonaného dokazovania je primárnym a základným predpokladom správnej subsumpcie relevantných skutkových zistení pri právnom posúdení veci správnym orgánom v rámci jeho rozhodovania a určuje mieru naplnenia požiadavky kladenej na odôvodnenie správneho rozhodnutia podľa úpravy § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Toto je späté so zákonným spôsobom vykonania procesu dokazovania správnym orgánom. Postup správneho orgánu pri vykonaní dokazovania je primárne určený základnou požiadavkou vyplývajúcou z úpravy § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorej má správny orgán zistiť skutočný stav vec presne a úplne. Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa má byť taký postup správneho orgánu pri realizácii dokazovania, v rámci ktorého si správny orgán obstará potrebné podklady pre rozhodnutie bez toho, že by v tomto smere bol viazaný návrhmi účastníkov a demonštratívnym výpočtom druhov (typov) týchto podkladov, daným úpravou § 32 ods. 2 Správneho poriadku a z hľadiska vymedzenia týchto podkladov účelom správneho konania, ktorým je objasnenie skutočného stavu veci v súlade s úpravou podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku. Samozrejme ani v správnom konaní nie je vylúčená dôkazná iniciatíva účastníkov (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku) a táto má v zmysle úpravy § 34 ods. 3 Správneho poriadku podobu zákonnej povinnosti účastníka správneho konania navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Výlučná kompetencia správneho orgánu podľa § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku nie je zákonom normovanou ľubovôľou správneho orgánu, ale jeho oprávnením vymedzeným zmyslom a účelom dokazovania v správnom konaní tak, ako vyplýva z úpravy § 32 ods. 1, § 3 ods. 5 veta prvá Správneho poriadku a v pomeroch tejto veci (v pomeroch konania o správnej žalobe vo veciach správneho trestania), vymedzeným požiadavkou hodnotenia správnej žaloby prostredníctvom úpravy podľa § 195 písm. a) SSP (nezávisle na uplatnení alebo neuplatnení tejto vady trestania v žalobných bodoch, čo však v prejednávanej veci bolo irelevantné, nakoľko žalobca v správnej žalobe nedostatočne zistený skutkový stav správnymi orgánmi namietal). Na základe uvedených všeobecných východísk správny súd v prejednávanej veci konštatuje, že správny orgán prvého stupňa, ani predseda žalovaného nepostupovali pri prejednaní a rozhodnutí predmetnej veci v súlade s úpravou § 3 ods. 5 veta prvá, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, čo zakladá dôvod pre rozhodnutie o správnej žalobe na základe úpravy § 191 ods. 1 písm. e), g) SSP, všetko pri zohľadnení obsahu žalobných bodov, z ktorých vyplýva namietanie týchto dôvodov i ako vád trestania, čo v konečnom dôsledku viedlo správny súd k rozhodnutiu o zrušení rozhodnutia predsedu žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vráteniu veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e), g), ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP a § 195 písm. a) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a na základe úpravy podľa § 195 písm. c) SSP z dôvodu porušenia zásady trestného konania podľa Trestného poriadku (konkrétne porušenia práva na spravodlivý proces, čo je zásada trestného konania majúca primárne ústavný rozmer vyplývajúci z článku 1 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého sa SR zaviazala uznávať a dodržiavať všeobecne záväzné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky, v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ktorý je súčasťou právneho poriadku SR). Pokiaľ ide o žalobcom v správnej žalobe namietané porušenie zásady rovnosti zbraní podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku, ktorá zásada má rovnako ústavný rozmer vyplývajúci z článku 47 ods. 3 Ústavy SR a článku 37 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd, v tejto časti vyhodnotil správny súd námietku žalobcu ako nedôvodnú. V pomeroch správneho konania, vzhľadom na vzťah subordinácie medzi účastníkmi správneho konania (orgán verejnej správy v správnom konaní vystupuje vo vrchostenskom postavení) porušenie tejto zásahy do úvahy neprichádza. V konkrétnej rovine správny súd vzhliada uvedené porušenia v procesnom postupe ťažiskovo správneho orgánu prvého stupňa pri realizácii ním vykonávaného dokazovania, čo sa následne prenieslo aj do jeho rozhodnutia a do rozhodnutia predsedu žalovaného, ktorý sa s postupom a závermi správneho orgánu prvého stupňa stotožnil. Správny súd hodnotí ako nezákonný primárne postup správneho orgánu prvého stupňa, keď tento ako vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu vôbec nevykonal dôkaz listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to konkrétne stanoviskom MUDr. H. W. (ďalej už len MUDr. W.) a stanoviskom MUDr. X. Q. (ďalej už len MUDr. Q.), ktoré stanoviská predložil žalobca už v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a nepodrobil takto vykonané dôkazy vecnému hodnoteniu ich obsahu v rámci naplnenia zásady ovládajúcej proces hodnotenia dôkazov v správnom konaní, a to zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Až v rámci takéhoto naplnenia zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku by správny orgán prvého stupňa vytvoril priestor pre zohľadnenie skutočností, ktorými odôvodňoval záver o absencii atribútov nezávislosti a nestrannosti týchto dôkazov predložených žalobcom (konkrétne u stanoviska JUDr. W., primára neurologického oddelenia žalobcu, pre zohľadnenie práve týmto vzťahom medzi MUDr. W. a žalobcom danej väzby a pokiaľ ide o stanovisko MUDr. X. Q., internistu MED-CENTRUM, s.r.o. rovnako by až v rámci hodnotenia vykonaného dôkazu týmto stanoviskom bol vytvorený priestor pre zohľadnenie skutočnosti existencie zmluvného vzťahu založeného komisionárskou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkom správneho konania ako komitentom v zastúpení Ing. P. Q. a uvedenou obchodnou spoločnosťou MED-CENTRUM, s.r.o., Martin ako komisionárom v zastúpení MUDr. X. Q., a teda rovnako z tohto zmluvného vzťahu vyplývajúcej väzby medzi MUDr. Q. a žalobcom). Uvedené sa premietlo i do záverov rozhodnutia predsedu žalovaného, pretože tento sa s postupom správneho orgánu prvého stupňa stotožnil napriek tomu, že samotné nevykonanie dôkazu oboznámením stanovísk MUDr. W. a MUDr. Q. a nevykonanie ich vecného vyhodnotenia z dôvodu absencie atribútu ich nestrannosti a nezávislosti bolo zo strany žalobcu v odvolaní v rámci správneho konania namietané. Správny súd vychádza z právneho názoru, podľa ktorého mal už správny orgán prvého stupňa stanoviská MUDr. W. a MUDr. Q. predložené žalobcom vyhodnotiť z hľadiska ich vecného obsahu a až pri tomto hodnotení skonštatovať, či skutočnosti a okolnosti, pre ktoré tieto dôkazy vecne vyhodnotené neboli vôbec a ak áno, v akej miere znižujú hodnovernosť týchto dôkazov. Len takýto spôsob vysporiadania sa s týmito dôkazmi produkovanými v správnom konaní žalobcom považuje správny súd za náležité naplnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku za súčasného nepopretia, a teda rešpektovania oprávnenia správneho orgánu podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku. Už uvedený nesprávny postup správneho orgánu prvého stupňa a tiež predsedu žalovaného zakladá podľa názoru správneho súdu dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i predsedu žalovaného na základe aplikácie úpravy § 195 písm. a), c) SSP ako je uvedené vyššie, pričom dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i predsedu žalovaného podľa § 195 písm. a), c) SSP bol namietaný žalobcom už v správnej žalobe, čím správny súd však podľa viazaný nebol (§ 195 SSP). Na tomto mieste odôvodnenia správny súd podotýka, že záver konštatovaný druhostupňovým správnym orgánom - predsedom žalovaného, o akceptovaní stanoviska MUDr. W. - neurológa, správnym orgánom prvého stupňa, ako vyjadrenia účastníka z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - z jeho odôvodnenia nevyplýva. Rovnako správny súd zdôrazňuje, že forma stanovísk MUDr. Q. a MUDr. W. je bez vplyvu na uvedené závery správneho súdu pokiaľ ide o naplnenie zásady voľného hodnotenia dôkazov v správnom konaní, pretože z úpravy § 34 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že takáto forma dôkazného prostriedku vylúčená nie je (forma stanoviska a nie znaleckého posudku) a osobitné požiadavky na formu tohto dôkazného prostriedku nekladie ani špeciálna právna úprava citovaná vyššie. Vo vzťahu ku konštatovaniu prvostupňového správneho orgánu, že prihliadal na stanovisko MUDr. W. a MUDr. Q. ako na vyjadrenie účastníka konania, nebol v konaní pred správnym súdom preukázaný vecný základ (vo vzťahu k označeným osobám nebolo preukázané, že by títo mali status účastníkov správneho konania), pretože v správnom konaní nevystupovali ako štatutárni zástupcovia žalobcu a ani ako osoby, práva o oprávnené záujmy ktorých by rozhodnutím správnych orgánov vo veci boli alebo mohli byť dotknuté, len kedy by hodnotenie ich vyjadrení, ako vyjadrení účastníka konania mohlo byť správne. Záver správneho súdu o dôvodnosti zrušenia rozhodnutia predsedu žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je daný i zohľadnením skutočnosti, že ani z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ani z rozhodnutia predsedu žalovaného nevyplýva s akým záverom bolo vypracované stanovisko samotným úradom prizvaného konzultanta, a to MUDr. P. E., PhD. pre medicínsky odbor anesteziológia a intenzívna medicína. Správny súd uvádza, že žiadne zo stanovísk úradom prizvaných konzultantov nebolo súčasťou pripojeného administratívneho spisu a nebolo predložené ani ako príloha správnej žaloby alebo pri včasnom plnení dôkaznej povinnosti následne pred správnym súdom. Za takejto situácie nie je zrejmé, či toto stanovisko hodnotili správne orgány ako okolnosť v prospech alebo neprospech žalobcu a ako ho vyhodnotili v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov. Ani v tomto smere teda nedošlo k naplneniu požiadaviek na dokazovanie správneho súdu a následné hodnotenie vykonaných dôkazov tak, ako vyplývajú z vyššie citovanej úpravy Správneho poriadku. Pokiaľ ide o hodnotenie stanoviska konzultanta prizvaného prvostupňovým orgánom - prof. MUDr. F. O., PhD., ani vo vzťahu k tomuto dôkazu správne orgány nenaplnil dôsledne, a teda zákonne zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pretože táto zásada i pri rešpektovaní špecializácie jednotlivých úradom prizvaných konzultantov, práve z dôvodu zásahu predmetného porušenia právnej povinnosti žalobcu do viacerých špecializovaných oblastí medicíny, ako vyplýva z vymedzenia skutku podľa výroku správneho orgánu prvého stupňa, vyžadovala dôsledné vyhodnotenie, či už stanovísk všetkých prizvaných konzultantov úradu, tak aj odborných stanovísk MUDr. Q. a MUDr. W. predložených v správnom konaní žalobcom, a teda vyhodnotenie každého z týchto dôkazov jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, ktoré vyhodnotenie všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov obsiahnuté nie je a je práve žiaduce v záujme presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia, pretože otázka zodpovednosti žalobcu za spáchaný správny delikt siaha do viacerých špecializovaných oblastí medicíny. Úprava podľa § 47 ods. 4 zákona o zdravotných poisťovniach a žalovaným podľa č. l. 42 rub označená judikatúra je v súvislostiach prejednávanej veci správnym súdom hodnotená ako irelevantná práve vzhľadom na absenciu naplnenia určujúcich požiadaviek pre dokazovanie správnych orgánov podľa úpravy § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 5 Správneho poriadku, čo v konečnom dôsledku odôvodňovalo rozhodnutie o zrušení, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku podľa § 191 ods. 1 písm. e), g) SSP. Správny súd na návrh žalobcu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pretože vzhľadom na podstatu zisteného nezákonného postupu - nevykonanie relevantných dôkazov z dôvodu ich vyhodnotenia ako nedostatočne nezávislých a nestranných, čo sa premietlo i do rozhodnutí oboch stupňov správnych orgánov tak, ako je uvedené vyššie, vychádza z právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa i rozhodnutie predsedu žalovaného sú výsledkom postupu, ktorý vykazuje rovnakú vadu, a teda je žiaduce, aby takáto nezákonnosť v postupe oboch stupňov správnych orgánov bola náležite odstránená. Dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 195 písm. b), d), e) SSP správnym súdom zistené neboli. Osobitne však správny súd k úprave podľa § 195 písm. b SSP poukazuje na vyššie citovanú úpravu podľa § 64 ods. 9 Zákona č. 581/2004 Z. z., moment vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dňa 28.12.2018 a porušenie povinnosti žabcom v dohliadanom období od 4.10.2017 do 19.10.2017, čím uvedený dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia naplnený nie je. 11. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude vykonať dôkaz stanoviskami MUDr. W. a MUDr. Q., ako aj všetkých konzultantov pribraných úradom a následne komplexne a dôsledne vecne vyhodnotiť vykonané dôkazy - stanoviská MUDr. W. a MUDr. Q., ako aj všetkých konzultantov pribraných úradom, pri dôslednom naplnení zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, teda každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, rešpektujúc zachovanie účelu dokazovania v správnom konaní, ktorým je zistenie skutočného stavu presne a úplne, rešpektujúc právo žalobcu na spravodlivý proces a po takomto vyhodnotení dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť. 12. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 13. Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, a preto je účastníkom v konaní úspešným v celom rozsahu žalobca, ktorému voči žalovanému svedčí nárok na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP. V nadväznosti na to, súd žalobcovi voči žalovanému priznal úplnú náhradu trov konania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.