Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 30S/89/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200480 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200480.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: Lesservis, s.r.o., so sídlom Kráľova Lehota č. 520, Kráľova Lehota, IČO: 36 421 898, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Geško s. r. o., so sídlom Velehradská č. 33, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101262889/2019 zo dňa 27.05.2019, takto r o z h o d o l : Krajský sud v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Správny orgán prvého stupňa - Daňový úrad Žilina rozhodnutím č. 100328093/2019 zo dňa 29.01.2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 42.227,03 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102220472/2018 zo dňa 12.11.2018, ktorý bol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručeným žalobcovi dňa 14.11.2018. Daňovou kontrolou bolo správcom dane zistené, že si žalobca neoprávnene uplatnil odpočet dane v celkovej sume 42.227,03 Eur z faktúr č. 20170909/1, 20170914/1, 20170922/1, 20170929/1, 20170929/4 od dodávateľa OLIVERA, s.r.o. za dodávku smrekovej guľatiny. Správca dane v dôvodoch rozhodnutia poukázal na vykonané dokazovanie. Konateľ žalobcu Ing. Ján Gluta dňa 30.04.2018 uviedol, že spoločnosť OLIVERA, s.r.o. dodala žalobcovi smrekovú guľatinu, uviedol tiež, že nevie, odkiaľ spoločnosť OLIVERA, s.r.o. doviezla tovar, nemá informácie, kto dodával drevo spoločnosti OLIVERA, s.r.o., nevie, kde sa ťažilo a aké mechanizmy boli použité. Ako dôkaz o dodaní dreva predložil dodacie listy. Správca dane preveroval aj deklarovaného dodávateľa tovaru OLIVERA, s.r.o., a to formou dožiadania. Dňa 28.03.2018 splnomocnený zástupca spoločnosti OLIVERA, s.r.o. C. R. do zápisnice dožiadaného správcu dane uviedol, že k reálnemu uskutočneniu dodávky došlo, že drevo bolo dodané žalobcovi spolu s dokladmi o pôvode dreva. Ďalej uviedol, že drevo fakturované žalobcovi nakúpil od spoločnosti Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o.. Správca dane ďalej v podrobnostiach na strane 3 až 7 rozhodnutia poukazuje na zistenia, ktoré vyplynuli zo získaných dôkazov z iných konaní (úradný záznam zo dňa 18.09.2018), z ktorých vyplynuli pochybnosti v dodávkach tovaru od spoločnosti Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o.. Vykonanou daňovou kontrolou u spoločnosti OLIVERA, s.r.o. nebol spoločnosti OLIVERA, s.r.o. uznaný odpočet dane z dôvodu, že daňovému subjektu Court servis, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH), rovnako správca dane neuznal spoločnosti OLIVERA, s.r.o. ani odpočítanie dane z faktúr od tohto dodávateľa, pretože počas daňovej kontroly nebolo dostatočne preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení. Pokiaľ ide o preverované dodanie od spoločnosti Court servis, s. r. o. spoločnosti OLIVERA, s.r.o., splnomocnený zástupca spoločnosti OLIVERA, s.r.o. dňa 23.03.2018 na otázku správcu dane, aby uviedol miesto prebierky pri jednotlivých nákupoch dreva podľa dokladov o pôvode dreva, odpovedal, že nevie, kto bol obhospodarovateľom dreva, vie len miesto nakládky - lokalitu, ktorá je uvedená na dokladoch o pôvode dreva. Na výzvu správcu dane adresovanú spoločnosti Court servis, s. r. o., aby sa vyjadrila k pochybnostiam správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, sa spoločnosť Court servis, s. r. o. nevyjadrila a nepredložila ani žiadne doklady, ktorými by preukázala nákup smrekovej guľatiny a jej následné dodanie. Konateľ spoločnosti Court servis, s. r. o. Anton Krempaský uviedol, že daňové a účtovné doklady a dôkazy nemá k dispozícii z dôvodu ich krádeže spolu s notebookom a USB kľúčom obsahujúcim účtovníctvo spoločnosti. Ku krádeži malo dôjsť dňa 05.02.2018. Dňa 25.02.2018 však bolo doručené vyjadrenie Antona Krempaského, prílohou ktorého boli aj odberateľské faktúry č. 01092017, 02092017, 03092017 a 04092017 vystavené pre daňový subjekt OLIVERA, s. r. o. v období september 2017. Správca dane zdôrazňuje, že tieto faktúry konateľ spoločnosti Court servis, s. r. o. Anton Krempaský nemal mať k dispozícií, keďže ako tvrdil dňa 05.02.2018 došlo k ich odcudzeniu spolu s notebookom a USB kľúčom obsahujúcim účtovníctvo spoločnosti Court servis s. r. o.. Ďalej správca dane poukazuje na zistenia zo súvisiaceho konania, kedy 24.07.2018 spísal Daňový úrad Banská Bystrica s konateľom spoločnosti Court servis, s. r. o. zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde mal byť ako svedok vypočutý konateľ spoločnosti Court servis, s. r. o. a predmetom svedeckej výpovede mali byť skutočnosti vo veci dodávok smrekovej guľatiny spoločnosťou Court servis s. r. o. spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. Svedok odmietol vypovedať dôvodiac svojím zlým zdravotným stavom. Zástupca spoločnosti OLIVERA, s.r.o. sa svedeckej výpovede nezúčastnil. Pokiaľ ide o preverovanú dodávku od spoločnosti Baricante Slovakia s.r.o., správca dane poukázal na súvisiace zistenia Daňového úradu Banská Bystrica, ktorý dňa 20.06.2018 spísal so splnomocneným zástupcom spoločnosti OLIVERA, s.r.o. C. R. zápisnicu, v ktorej na otázku správcu dane, akým spôsobom získal daňový subjekt OLIVERA, s.r.o. kontakt na spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. uviedol, že obchod sprostredkoval pán W. a spoločnosti OLIVERA, s.r.o. ponúkol guľatinu. W. vždy zavolal pánovi C. R., že má guľatinu a oznámil mu miesto jej uskladnenia. Pri preberaní guľatiny boli vyhotovené doklady o pôvode dreva. Dňa 19.07.2018 svedok L. W. počas ústneho pojednávania uviedol, že nikdy nevystupoval za spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. a spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. nepozná, pričom nikdy sa nezaoberal ani sprostredkovaním predaja smrekovej guľatiny a ani spoločnosti OLIVERA, s.r.o. nesprostredkoval žiadne obchody, a ani obchodného partnera. Dodávateľ dreva spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. na adrese sídla podľa výpisu z obchodného registra nesídli, nevykonáva na tejto adrese ekonomickú činnosť a inú prevádzku správcovi dane v zmysle oznamovacej povinnosti neohlásil. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že s konateľom žalobcu (Ing. Jánom Glutom) spísal 17.10.2018 zápisnicu, kde bol oboznámený so zisteniami a vyzvaný, aby v lehote ôsmich dní sa k pochybnostiam správcu dane vyjadril a pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca podal v stanovenej lehote vyjadrenie, v ktorom uviedol, že reálnosť dodania dreva spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. bola potvrdená ústnou výpoveďou splnomocneného zástupcu spoločnosti OLIVERA, s.r.o., zaúčtovaním faktúr v účtovníctve žalobcu ako aj faktúrami vystavenými spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. a dokladmi o pôvode dreva. Správca dane konštatoval, že žalobca na preukázanie uskutočnenia zdaniteľných obchodov nepredložil žiadne nové doklady a dôkazy, na ktoré bol vyzvaný v zápisnici zo dňa 17.10.2018. Nakoľko daňovému subjektu OLIVERA, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH z titulu dodania tovaru - smrekovej guľatiny, ale v zmysle § 69 ods. 5 zákona o DPH, t.j. uvedením dane na faktúrach, neuznal správca dane žalobcovi odpočet dane. 2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím Číslo: 101262889/2019 zo dňa 27.05.2019, ktorým rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s poukazom na ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný konštatuje, že správca dane dostatočne zdôvodnil, na základe akých dôkazov a zistení nepriznal odpočet a oprávnene prijal záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Daňovou kontrolou bolo preukázané, že aj keď preverované obchody zúčastnené strany navzájom verbálne potvrdili, nebolo z ich strany dôkazmi a predloženými dokladmi hodnoverne preukázané, že došlé faktúry vystavené spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. odrážajú reálne plnenia a dodanie smrekovej guľatiny pre žalobcu. Správca dane na základe dôkazov získaných od iných správcov dane vyhodnotil tieto ako dostatočne preukazujúce, že spoločnosť OLIVERA, s.r.o. nemohla dodať žalobcovi tovar, keďže bolo preukázané, že tovar nedodali spoločnosti OLIVERA, s.r.o. spoločnosti Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia, s.r.o.. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca priznal, že tovar od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. si prepravoval sám, resp. na jeho pokyn iný dopravca len na základe telefonickej informácie dodávateľa, že tovar je pripravený na určenom sklade, resp. mieste, kde pri odbere mal byť prítomný, pričom nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne dôkazy na preukázanie skutočnosti, že vlastníkom predmetného tovaru bola práve spoločnosť OLIVERA, s.r.o.. Žalovaný zdôraznil, že správca dane umožnil žalobcovi ako aj jeho obchodným partnerom počas celého priebehu výkonu daňovej kontroly dokazovanie nimi uvádzaných skutočností. V predložených dokladoch a písomnostiach k obchodom boli žalobcom, ale aj jeho dodávateľom uvedené aj ďalšie informácie a údaje, a to kúpna zmluva č. O 1/2017, miesta skladov, nakládky a vykládky, EČ vozidiel, mená osôb manipulujúcich s tovarom a čísla ciach na označenie dreva. Žalobcovi však nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý nemohol zabezpečiť a vykonať sám, a ktorý by potvrdil hodnovernosť vykazovaných obchodov. Vyplýva to aj zo zistenia správcu dane, že doklad o pôvode dreva (tlačivo LA 43) potrebný pri nákupe guľatiny si podľa vyjadrenia žalobcu boli povinní medzi sebou vzájomne vyžiadať pričom na tomto doklade dodávateľ mal potvrdiť pôvod dodanej guľatiny v súlade s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva. Konštatovanie žalobcu, že guľatina dodaná spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. bola opatrená uvedenými dokladmi a bola riadne označená ciachou zaregistrovanou na lesnom úrade, je podľa názoru žalovaného zavádzajúce. Správcom dane bolo totiž zistené, že faktúra č. 20170922/1, 20170929/1, 20170914/1, 20170909/1 na dokladoch o pôvode dreva je uvedený identifikačný údaj ciachy R BB 144-1 a R BB 144-2 patriaci dodávateľovi OLIVERA, s.r.o., pričom ale k faktúre č. 20170929/4 na dokladoch o pôvode dreva je uvedený identifikačný údaj ciachy R LM 228, ktorý bol pridelený žalobcovi. Podľa vyjadrenia žalobcu má drevo označovať dodávateľ, t.j. OLIVERA, s.r.o., prípadne iný dodávateľ. Žalobca však nezdôvodnil, prečo na označenie dreva k faktúre č. 20170929/4 a k nej viažucich sa dokladov od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. o pôvode dreva použil svoju vlastnú ciachu. Žalovaný konštatuje, že zaúčtovanie faktúr, ich uvedenie v kontrolných výkazoch a zaevidovanie na sklade nepotvrdzuje, že žalobca tovar skutočne nadobudol od deklarovaného dodávateľa spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. Pochybnosti o realizácii obchodov, tak ako žalobca deklaruje, podľa žalovaného preukazuje aj zmätočná Kúpna zmluva č. O 1/2017 zo dňa 01.01.2017 predložená správcovi dane k daňovej kontrole, ktorá je uzatvorená medzi predávajúcim - žalobcom a kupujúcim - OLIVERA, s.r.o., ktorá mala práve preukázať nákupy tovaru od spoločnosti OLIVERA, s.r.o., čo uvedená zmluva nepotvrdzuje, pretože ako predávajúci je uvedený žalobca a nie naopak. Správca dane preveroval vzájomné obchodné vzťahy nielen medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, ale vzhľadom na získané pochybnosti aj medzi dodávateľom a subdodávateľom, pričom získal dôkazy, ktoré preukazujú nereálnosť faktúrami deklarovanej obchodnej transakcie. Správcovi dane nebolo žalobcom žiadnym dôkazom preukázané, že nakúpil tovar, ktorý od spoločnosti Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o. mala nakúpiť spoločnosť OLIVERA, s.r.o., a teda ho ani následne dodať žalobcovi, pretože jeho nákup od spoločnosti Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o. nebol u dodávateľa preukázaný. Uvedené plynie aj z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica č. 102224953/2018 zo dňa 12.11.2018, ktorým práve z faktúr od dodávateľov Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o. nebol spoločnosti OLIVERA, s.r.o. v zdaňovacom období september 2017 priznaný odpočet dane za porušenie § 51 zákona o DPH v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, pričom práve tovar uvedený na sporných faktúrach, mala spoločnosť OLIVERA, s.r.o. ďalej predať žalobcovi. Žalovaný konštatuje, že hodnotenie dôkazov správcom dane neznamená mechanické preberanie informácie či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov v nich uvedených ako hodnoverných faktov. Z napadnutého rozhodnutia správcu dane je nepochybne zrejmé, že správca dane nespochybnil materiálnu existenciu tovaru ako takého, ale spochybnil práve jeho nákup na predchádzajúcom stupni dodávok od spoločnosti Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o., ktorý mal následne jeho deklarovaným odberateľom OLIVERA, s.r.o. byť ďalej predaný žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ OLIVERA, s.r.o. nepreukázal ako vlastník žiadny iný tovar okrem uvedeného, ktorý mal následne predať žalobcovi, správca dane podľa žalovaného oprávnene prijal záver, že žalobca nemá nárok na odpočet dane. Správcom dane a s využitím dôkazov iného správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že deklarovaný tovar nebol spoločnosťami Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o. dodaný spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. Tento tovar tak nemohol byť ani následne dodaný žalobcovi. Postup správcu dane, ktorý pre porušenie ust. § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH neuznal žalobcovi oprávnenosť odpočtu dane z predmetných faktúr od dodávateľa OLIVERA, s.r.o., pretože nebolo preukázané, že u dodávateľa OLIVERA, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH, bol správny. 3. Voči rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného. Uvádza, že žalobca nakúpil drevnú hmotu (guľatinu) od spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. Žalobca guľatinu prevzal na manipulačnom sklade, resp. ju spoločnosť OLIVERA, s.r.o. dodala priamo do spoločnosti Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. (RTT), kde zamestnanci RTT guľatinu pod kamerovým systémom zvážili, premerali metre kubické a následne tzv. samofakturáciou zaslali žalobcovi podklady pre fakturáciu. Žalobca zdôrazňuje, že pri nákupe dreva od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. vykonal nasledovné kroky: - dodanú guľatinu zaevidoval na skladových kartách, ktoré preukazujú prijatie dodanej guľatiny v konkrétnom množstve na sklad a následne jej výdaj pri predaji konečnému zákazníkovi (RTT) - prevzal od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. dodacie listy potvrdzujúce dodanie guľatiny - prevzal od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. doklady o pôvode dreva (tlačivo LA 43), na ktorom dodávateľ potvrdil pôvod dodanej guľatiny v súlade s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, pričom guľatina bola riadne označená ciachou zaregistrovanou na Lesnom úrade - dodávateľské faktúry riadne zaúčtoval v účtovníctve žalobcu - faktúry uviedol v kontrolnom výkaze - faktúry za dodaný tovar od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. uhradil cez bankový účet - vystavil faktúry, ktorými bola guľatina predaná pre RTT - platby za predanú guľatinu do RTT obdržal cez bankový účet. Žalobca zdôrazňuje, že neexistuje, žiadny zákonom alebo obchodnou praxou požadovaný krok, ktorý by žalobca nevykonal alebo povinnosť, ktorú by žalobca opomenul. Pokiaľ správca dane neuznal dodanie guľatiny spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. žalobcovi, potom by logicky nemal uznať toto dodanie aj vo vystavených faktúrach žalobcu voči spoločnosti RTT. Žalobca predsa potom nemohol predať RTT guľatinu, ktorú nemal. Iba takýto postup správcu dane by bol rovný voči jednotlivým daňovým subjektom. Žalobca nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť spôsob, akým spoločnosť OLIVERA, s.r.o. nadobudla tovar, či tento tovar napr. nepochádza z trestnej činnosti alebo z tzv. čiernej ťažby dreva. Správca dane je povinný hľadať väzbu medzi neodvedením dane, nárokovaním odpočtu a vedomím o možnom podvode. Pri použití týchto kritérií je vylúčené, aby daňovou zodpovednosťou bol zaťažený žalobca. Je zrejmé, že po tom, ako spoločnosť OLIVERA, s.r.o. bola typickou schémou prevedená na osobu, ktorá je nekontaktná, správca dane daňovú zodpovednosť preniesol na prvý „zdravý“ subjekt v reťazci, ktorým je žalobca. Žalobca poukazuje na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR, z ktorej cituje, že znakom podvodu v zmysle európskej judikatúry je to, že jeden z účastníkov daň neodvedie a ďalší si ju odpočíta. Podľa súdu však nemožno za „jedného“ a „ďalšieho“ automaticky považovať „ktoréhokoľvek“ z účastníkov v reťazci obchodov. Vždy je treba hľadať väzby medzi neodvedením dane, nárokovaním odpočtu a vedomím o možnom podvode. Žalobca ďalej zdôrazňuje, že naň nie je možné extenzívne rozširovať povinnosť preverovať vierohodnosť obchodných partnerov spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. Došlo by tým k založeniu objektívnej daňovej zodpovednosti žalobcu, ktorý si riadne plnil povinnosti voči daňovej správe a pri nákupe a predaji postupoval s odbornou starostlivosťou a plne v súlade so zákonom. Žalobca dodáva, že si preveril dodávateľa OLIVERA, s.r.o. na portáli daňovej správy, kde nebol vedený v zozname dlžníkov. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.12.2019 zopakoval skutkové a právne dôvody totožne ako v žalobou napadnutom rozhodnutí (v podrobnostiach bod 2 tohto rozsudku) 5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote repliku nepodal. 6. Krajský súd v Žiline na nariadenom pojednávaní 22.09.2020 podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom ku dňu 30. september 2017 (ďalej len zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (t.j. ku dňu 03.06.2019) (ďalej len Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 8. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci a nesprávnom rozložení dôkazného bremena, ako aj námietke, podľa ktorej žalovaný opiera svoje závery z daňového konania výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu - spoločnosti OLIVERA, s.r.o. a ktoré však nepatria do sféry vplyvu žalobcu, správny súd uvádza nasledovné. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, že vzhľadom na výsledky dokazovania, či už v rámci výkonu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania, správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní označeného tovaru dodávateľom žalobcu spoločnosťou OLIVERA, s.r.o.. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom a následne dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom (subdodávateľom žalobcu) aj bez návrhu, a to za účelom zistenia riadneho skutkového stavu. Zhrnúc celé vykonané dokazovanie správca dane rozhodol správne, ak spochybnil dodanie tovaru spoločnosťou OLIVERA, s.r.o.. Žalobca v konaní predložil dôkazy o zdaniteľnom obchode so spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. (faktúry, dodacie listy, doklady o pôvode dreva, výpisy z účtu a ďalšie účtovné doklady), podrobnejšou analýzou ktorých po posúdení ich obsahu z pohľadu ďalších zistených skutočností však správca dane nadobudol celkom odôvodnené pochybnosti, či predloženým dôkazom neabsentuje materiálny základ. Pochybnosti o realizácii obchodov, tak ako ich deklaroval žalobca, vyvolala jednak zmätočná Kúpna zmluva č. O 1/2017 zo dňa 01.01.2017 predložená správcovi dane k daňovej kontrole, ktorá bola uzatvorená medzi predávajúcim: Lesservis, s.r.o. a kupujúcim OLIVERA, s.r.o., ktorá mala práve preukázať nákupy tovaru od spoločnosti OLIVERA, s.r.o., čo však uvedená zmluva nepotvrdila, pretože ako predávajúci je uvedená samotná spoločnosť Lesservis, s.r.o. (t.j. žalobca) a nie naopak. Pochybnosti správcu dane o realizácii obchodov, tak ako ich deklaroval žalobca, tiež založil údaj o identifikačnom údaji ciachy na dokladoch o pôvode dreva. Zatiaľ čo k faktúram č. 20170922/1, 20170929/1, 20170914/1 a 20170909/1 boli pripojené doklady o pôvode dreva, kde je uvedený identifikačný údaj ciachy R BB 144-1 a R BB 144/2 patriaci dodávateľovi OLIVERA, s.r.o.; k faktúre č. 20170929/4 na dokladoch o pôvode dreva je uvedený identifikačný údaj ciachy R LM 228, ktorý však bol pridelený žalobcovi (ZÚP č. 100850946/2018 zo dňa 30.04.2018). Podľa vyjadrenia žalobcu mal drevo označovať dodávateľ OLIVERA, s.r.o., prípadne iný dodávateľ. Žalobca v administratívnom konaní však nezdôvodnil, prečo na označenie dreva k faktúre č. 20170929/4 a k nej sa viažucich dokladoch od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. o pôvode dreva použil vlastnú ciachu. Práve z uvedeného dôvodu vykonal správca dane v priebehu kontroly na DPH ďalšie dokazovanie, predovšetkým u priameho dodávateľa tovaru spoločnosti OLIVERA, s.r.o. ako aj u dodávateľov spoločnosti OLIVERA, s.r.o., a to spoločnosti Court Servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o., pričom ani rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane neprinieslo zistenie takých dôkazov, ktoré by potvrdili reálne dodanie tovaru spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. žalobcovi, teda existenciu materiálneho plnenia spoločnosti OLIVERA, s.r.o. pre žalobcu, ktoré bolo deklarované na faktúrach. Dôkazné bremeno sa tak opätovne presunulo na žalobcu, ktorý mohol ďalšími dôkaznými návrhmi zvrátiť uvedený stav. Dôkazné bremeno však žalobca neuniesol. Správny súd len na okraj podotýka, že v predložených dokladoch a písomnostiach k jednotlivým obchodom boli žalobcom, ale aj jeho dodávateľom uvedené aj ďalšie informácie a údaje, napr. EČ vozidiel, mená osôb manipulujúcich s tovarom a čísla ciach na označenie dreva. Napriek tomu žalobca správcovi dane nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preveriť hodnovernosť vykazovaných obchodov a pochádzal by z prostredia mimo dispozičnej sféry účastníkov preverovaného obchodu (napr. výsluch svedkov). 9. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že ako vyplýva aj zo zistenia správcu dane, doklad o pôvode dreva (tlačivo LA 43) potrebný pri nákupe guľatiny, si podľa vyjadrenia žalobcu (konateľa Ing. Jána Glutu) v ZÚP č. 102178270/2018 zo dňa 07.11.2018 boli povinní medzi sebou vzájomne vyžiadať, pričom na tomto doklade dodávateľ mal potvrdiť pôvod dodanej guľatiny v súlade s vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva. Konštatovanie žalobcu, že guľatina dodaná spoločnosťou OLIVERA, s.r.o. bola opatrená uvedenými dokladmi a bola riadne označená ciachou zaregistrovanou na lesnom úrade, sa žalovanému správne javila ako zavádzajúca. Žalobca nezdôvodnil, prečo na označenie dreva k faktúram č. 20170929/4 a k nej viažucich sa dokladoch od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. o pôvode dreva využil svoju ciachu. Správny súd podotýka, že vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva cez použitie ciach, t.j. vyrazenie čísla ciachy na drevo, ukladá tieto povinnosti všetkým subjektom, ktorí takúto činnosť vykonávajú. Uvedeným spôsobom spoločnosti obchodujúce s drevom preukazujú a zákonodarca sleduje, kým bolo drevo vyťažené a ďalej predávané. Zúčastnené strany tak preukazujú, kto vo vzťahu k drevnej hmote bol vlastníkom, správcom alebo obhospodarovateľom lesa a kto boli jednotliví nákupcovia dreva. Subjekty ťažiace drevo a rovnako aj obchodníci sú povinní takto drevo označiť a zároveň podľa ust. § 7 vyhlášky viesť aj evidencie dokladov o pôvode dreva, čo v prípade daňovej kontroly dodávateľom žalobcu a žalobcom nebolo preukázané. 10. Námietku žalobcu, v zmysle ktorej žalobcom uvedené tvrdenia a v konaní vykonané dôkazy mali takú výpovednú hodnotu, aby bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov, osobou uvedenou na preverovaných faktúrach, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V správnom konaní totiž muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu, ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúr. Daňová povinnosť síce vznikla v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru, avšak len za splnenia podmienok, ktorú majú na mysli citované ust. § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t.j. za predpokladu reálneho dodania tovaru, ktorý je predmetom fakturácie a uplatnenia DPH iným platiteľom (dodávateľom) z tovaru, ktorý bol reálne predmetom dodania. Z takto zadefinovaného skutkového stavu potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný listinnými dôkazmi, medzi ktorými existujú viaceré logické rozpory. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akýchkoľvek pochybností a vnútorných rozporov preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Tieto dôkazy sú v každom jednotlivom prípade rôzne. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že právne relevantným je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu a tiež to, že tento si voči si daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu. Skutočnosť, že plnenie, z ktorého si daňový subjekt uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktorý je uvedený vo faktúre, že deklarované plnenie poskytol skutočne vyhotoviteľ faktúry, je v prípade pochybností spravidla potrebné doložiť takými dôkazmi, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode a ktoré v čo najväčšej možnej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi a nie sú s nimi v žiadnom rozpore. Je potrebné si uvedomiť, že platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie DPH jednoznačne deklaruje voči správcovi dane, že konkrétny tovar, služby, s iným tovarom/službami nezameniteľný, bol skutočne poskytnutý a tovar, resp. služby mu boli skutočne dodané od konkrétneho označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty, tzn. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi poskytovateľom a nadobúdateľom zdaniteľného plnenia tak, ako to predkladá zákon o DPH. 11. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poznamenať, že samotná existencia tovaru nie je spôsobilá preukázať naplnenie zákonných podmienok pre priznanie odpočtu DPH. Predmetom preverovania nároku na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru (ani jeho dodanie spoločnosti RTT), ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok NS SR č. k. 1Sžf/9/2015 zo dňa 24. januára 2017). 12. Je teda potrebné konštatovať, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca a ktoré podľa neho majú preukázať dodanie zdaniteľného plnenia od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. túto skutočnosť spoľahlivo nepreukazujú vzhľadom na zistené rozpory v predložených dôkazoch (tak ako sú podrobne rozvedené v bode 8. tohto rozsudku). Rovnako sa však ani správcovi dane z úradnej moci vedeným dokazovaním nepodarilo preukázať dodanie tovaru dodávateľom OLIVERA, s.r.o., o čom svedčí nasledovné správcom dane zistené a v administratívnom spise podrobne rozvedené skutočnosti: - Splnomocnený zástupca spoločnosti OLIVERA, s.r.o. (dňa 28.03.2018) správcovi dane označil ako jediných dodávateľov guľatiny (ktoré mal následne dodať žalobcovi) spoločnosť Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o.. Žiadne iné spoločnosti (od ktorých by mal nadobudnúť právo nakladať s tovarom - guľatinou ako vlastník v septembri 2017) neoznačil ani netvrdil. - Spoločnosti OLIVERA, s.r.o. nebol v zdaňovacom období september 2017 priznaný odpočet dane od dodávateľov Court servis, s. r. o. a Baricante Slovakia s.r.o. z dôvodu, že spoločnosti Court servis, s. r. o. nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a pokiaľ išlo o spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. z dôvodu, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu. - Správcom dane bolo zistené, že daňový subjekt Court servis, s. r. o. v daňovom priznaní nepriznal žiadne prijaté zdaniteľné plnenie, nepreukázal formálne nadobudnutie smrekovej guľatiny ani v podanom kontrolnom výkaze. - Splnomocnený zástupca spoločnosti OLIVERA, s.r.o. nevedel správcovi dane uviesť miesto prebierky pri jednotlivých nákupoch dreva podľa dokladov o pôvode dreva vo vzťahu k spoločnosti Court servis, s. r. o.. Na výzvu správcu dane na vyjadrenie sa k jednotlivým pochybnostiam správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov so spoločnosťou Court servis, s. r. o. splnomocnený zástupca spoločnosti OLIVERA, s.r.o. nepredložil žiadne doklady a ani dôkazy či vyjadrenia, ktorými by preukázal nákup smrekovej guľatiny a jej následné dodanie. - Konateľ spoločnosti Court servis, s. r. o. Anton Krempaský uviedol, že žiadne daňové a účtovné doklady a dôkazy nemá k dispozícii z dôvodu ich krádeže spolu s notebookom a USB kľúčom obsahujúcim účtovníctvo spoločnosti. Ku krádeži malo dôjsť v Košiciach dňa 05.02.2018. Napriek uvedenému údaju správcovi dane cca o dva týždne doručil odberateľské faktúry č.: 01092017, 02092017, 03092017 a 04092017 vystavené pre daňový subjekt OLIVERA, s.r.o. v období september 2017, hoci tieto už konateľ spoločnosti Court servis, s. r. o. pán Anton Krempaský nemal mať k dispozícii vzhľadom na ich odcudzenie. - Pokiaľ ide o ďalšieho dodávateľa spoločnosti OLIVERA, s.r.o. - spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. splnomocnený zástupca spoločnosti OLIVERA, s.r.o. (C. R.) uviedol, že obchod so spoločnosťou Baricante Slovakia s.r.o. sprostredkoval pán W., ktorý prišiel na sklad v Liptovskom Mikuláši a sám ponúkol spoločnosti OLIVERA, s.r.o. guľatinu. W. vždy zavolal R., že má guľatinu a oznámil mu miesto jej uskladnenia. L. preberaní guľatiny boli vyhotovené doklady o pôvode dreva. Z výsluchu svedka W. dňa 19.07.2018 však vyplynulo, že tento svedok nikdy nevystupoval za spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o., ani mu nebolo udelené žiadne splnomocnenie na zastupovanie. Spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. nepozná a nepozná ani jej konateľa. Nikdy sa nezaoberal sprostredkovaním predaja smrekovej guľatiny a spoločnosti OLIVERA, s.r.o. nesprostredkoval žiadne obchody a ani obchodného partnera. - Spoločnosť Baricante Slovakia s.r.o. na adrese sídla podľa výpisu z obchodného registra nesídli, nevykonáva na tejto adrese žiadnu ekonomickú činnosť a inú prevádzku správcovi dane v zmysle oznamovacej a registračnej povinnosti táto spoločnosť neohlásila. 13. Celkovo teda správny súd vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke, že žalobcom predložené dôkazy sú spôsobilé preukázať existenciu zdaniteľného plnenia firmy OLIVERA, s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období september 2017 možno konštatovať, že tieto dôkazy túto skutočnosť nepreukázali. Naopak, správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní dodávok od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 401/2009-17 zo dňa 16.12.2007, podľa ktorého daňový subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z.. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 vtedy účinného zákona o správe daní a poplatkov) a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. 14. Žalobca namieta, že nemôže ovplyvniť spôsob, akým spoločnosť OLIVERA, s.r.o. nadobudla tovar, či tento tovar napr. nepochádza z trestnej činnosti alebo tzv. čiernej ťažby dreva. Žalobca vytýka správcovi dane, že opiera svoje rozhodnutie iba o všeobecnú formuláciu o nepreukázaní dodania tovaru bez toho, aby vytkol nesplnenie konkrétnej zákonnej povinnosti, ktorú žalobca pri nákupe guľatiny nedodržal. K tejto námietke správny súd uvádza, že v prejednávanej veci nebol dôvodom neuznania odpočtu „spôsob“, akým spoločnosť OLIVERA, s.r.o. nadobudla tovar. Dôvodom neuznania odpočtu bolo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdení, že fakturovaný tovar dodala práve spoločnosť OLIVERA, s.r.o., t. j. dodávateľ označený na faktúre. Nebolo vôbec preukázané, že by spoločnosť OLIVERA, s.r.o. nadobudla v septembri 2017 tovar, ktorý by mohla ďalej dodať žalobcovi. Správca dane vychádzal z logického úsudku, že pokiaľ spoločnosť OLIVERA, s.r.o. za jediných dodávateľov označila v septembri 2017 spoločnosť Court Servis, s.r.o. a Baricante Slovakia s.r.o. (ako jediné subjekty od ktorých mohla nadobudnúť právo nakladať s tovarom ako vlastník), pričom súčasne vykonaným dokazovaním nebolo preukázané dodanie guľatiny spoločnosťou Baricante Slovakia s.r.o. a Court Servis, s.r.o. spoločnosti OLIVERA, s.r.o., potom ani spoločnosť OLIVERA, s.r.o. nemohla dodať tovar žalobcovi. Je potrebné podotknúť, že samotný žalobca tvrdil, že od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. si prepravoval tovar sám, resp. na jeho pokyn iný dopravca len na základe telefonickej informácie dodávateľa, že tovar je pripravený na určenom sklade, resp. mieste, kde pri odbere mal byť prítomný, pričom nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne dôkazy na preukázanie skutočností, že osobou majúcou právo nakladať s tovarom ako vlastník bola práve spoločnosť OLIVERA, s.r.o.. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (pôvodné ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom.“ Správny súd v tejto súvislosti považoval konanie správcu dane i žalovaného za správne, nakoľko títo po spochybnení dodávok tovaru žalobcovi poskytli dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich z Daňového poriadku (7/2017, II. ÚS 705/2017 z 15.11.2017). V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcovi dane. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil, a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Je potrebné na dôvažok dodať, že nie je pritom povinnosťou správcu dane zisťovať, od akého iného dodávateľa žalobca nadobudol guľatinu, ktorú ďalej dodal spoločnosti RTT, s.r.o.. Predmetom dokazovania sú skutočnosti uvedené na preverovaných faktúrach, t. j. že plnenie, z ktorého si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH, je plnením totožným s tým, ktoré je uvedené na faktúre a že deklarované plnenie skutočne poskytol vyhotoviteľ faktúry, t. j. nie akýkoľvek iný dodávateľ. 15. Námietku žalobcu, ktorý poukazujúc na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR (bez bližšieho označenia), uvádza, že bolo povinnosťou správcu dane hľadať väzbu medzi neodvedením dane, nárokovaním odpočtu a vedomým žalobcu o možnom podvode, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, nakoľko tak správca dane ako ani žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí nezamietli právo na odpočet DPH poukazom na to, že by došlo v dodávateľskom reťazci k podvodnému konaniu. V rozhodnutí správnych orgánov nie je ani zmienka o tom, že by sa žalobca vo vzťahu k DPH dopustil podvodného konania, resp. by bol podvodom označený dodávateľský reťazec. Žalovaný a správca dane neuznali nárok žalobcu na odpočet len z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dodaní fakturovaného tovaru od spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. 16. Námietku žalobcu, v zmysle ktorej nie je možné povinnosť daňového subjektu preverovať vieryhodnosť obchodných partnerov extenzívne rozširovať na neobmedzený rozsah subjektov (dodávateľov spoločnosti OLIVERA, s.r.o.), vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný odôvodnenie rozhodnutia nezaložili na tom, že si žalobca nepreveril dodávateľov spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. Správca dane nepožadoval od žalobcu v rámci administratívneho konania doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od dodávateľov spoločnosti OLIVERA, s.r.o.. Skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci šetrenia správcu dane preverované ako iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správny súd je toho názoru, že za daného skutkového stavu vychádzali daňové orgány zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli zistené žiadne dôvody pre presun dôkazného bremena zo žalobcu späť na správcu dane. K rozloženiu dôkazného bremena sa opakovane vyjadroval aj Súdny dvor Európskej únie (aj v rozhodnutiach C-80/11, C-142/11). V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 93/2016-15 z 10.02.2016, z ktorého vyplýva, že ak správca dane spochybní pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom (zmätočná kúpna zmluva č. O 1/2017 zo dňa 01.01.2017, označenie ciachy žalobcu R LM 228 na doklade o pôvode dreva k faktúre č. 20170929/4), potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Správca dane vykonal vlastné dokazovanie u dodávateľských subjektov, t. j. správca dane nepristúpil k záveru o neoprávnenosti odpočtu len na základe vyhodnotenia dôkazov označených žalobcom ale aj na základe vlastného zisťovania u dodávateľských subjektov. Ani dokazovaním vykonaným správcom dane, tak ako bolo podrobne rozvedené v rozhodnutí žalovaného a správcu dane, však neboli zistené také skutkové okolnosti, ktoré by mohol správca dane preveriť, a ktoré by viedli k preukázaniu reálneho poskytnutia zdaniteľného obchodu subjektom, ktorý sporné faktúry vystavil. 17. Ak žalobca namieta, že pokiaľ považuje správca dane žalobcom deklarovaný nákup drevnej hmoty od spoločnosti OLIVERA, s.r.o. bez reálneho základu, mal by na toto dodanie hľadieť ako na nulitné, a teda ak neuznáva nákup tovaru od tohto dodávateľa, logicky nemôže uznať ani jeho predaj odberateľovi žalobcu spoločnosti RTT, s.r.o., správny súd udáva nasledovné. V prvom rade je potrebné podotknúť, že uvedený obchodný vzťah (medzi žalobcom a spoločnosťou RTT) netvorí predmet preskúmavaného rozhodnutia a správny súd (nemajúc znalosť o konkrétnych skutkových okolnostiach preverovaného obchodného prípadu) ani nemôže uvedený vzťah posudzovať z hľadiska splnenia podmienok pre vznik daňovej povinnosti žalobcu v súvislosti s dodaním tovaru spoločnosti RTT, s.r.o.. Len na okraj preto správny súd len vo všeobecnosti udáva, že žalovaný ani správny orgán prvého stupňa nezamietli žalobcovi právo na odpočet z dôvodu, že by spochybnili materiálnu existenciu tovaru ako takého, ale spochybnili jeho dodanie dodávateľom uvedeným na faktúre (spoločnosťou OLIVERA, s.r.o.). Vzniku daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním guľatiny spoločnosti RTT, s.r.o. žalobcom, a to dňom dodania tovaru (dňom kedy spoločnosť RTT, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník), teda nijako nebráni skutočnosť, že nie je známy (nebol v prejednávanej veci preukázaný) dodávateľ žalobcu (deklarovaná spoločnosť OLIVERA, s.r.o.). 18. Záverom možno konštatovať, že postup správcu dane bol správny, ak neuznal žalobcovi oprávnenosť odpočtu dane z preverovaných faktúr od dodávateľa OLIVERA, s.r.o. z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že u dodávateľa OLIVERA, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani žalobcom namietaná skutočnosť, že správca dane nespochybnil predaj guľatiny žalobcom ako dodávateľom spoločnosti RTT ako odberateľovi. Zákonné podmienky priznania nároku na odpočet DPH žalobcovi sa totiž neviažu k odberateľovi žalobcu. 19. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd všetky žalobné námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu s poukazom na citované ust. § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 20. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému podľa § 168 SSP a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.