Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 28Sa/31/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200583 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200583.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci žalobcu: JUDr. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX K. T., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2019, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2017 podľa § 65, § 82, 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) žalobcovi od 10. októbra 2017 priznala starobný dôchodok v sume 117,10 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx citovaného zákona mu od 01.01.2018 zvýšila dôchodok na sumu 125,50 Eur mesačne. V odôvodnení uviedla, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona o sociálnom poistení dovŕšením 62 rokov a 76 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb., obdobie služobného pomeru podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nie je možné hodnotiť ani ako obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy. Tento invalidný dôchodok sa podľa § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje za invalidný výsluhový dôchodok podľa tohto zákona, a to odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. od 01.07.2002. Od 01.júla 2002 už nebol poberateľom takej dávky, poberanie ktorej je v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. náhradou dobou a teda obdobím dôchodkového poistenia. Prvostupňový správny orgán vychádzal z toho, že ku dňu 10. októbra 2017 získal 5 702 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom do tejto doby započítal aj dobu štúdia na strednej škole. 2. Na základe odvolania účastníka vo veci rozhodoval generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.07.2019, ktorý prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že podľa § 65 ods. 1 zákona a § 255 ods. 5 a ods. 7 zákona o sociálnom poistení žiadosť o starobný dôchodok účastníka z 13.10.2017 zamietol. V odôvodnení uviedol, že o odvolaní účastníka už raz rozhodoval, a to rozhodnutím zo dňa 03. júla 2018, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku a súčasne o jeho odňatí. Toto jeho rozhodnutie však bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/26/2018 zo dňa 25.06.2019 s odôvodnením, že popri sebe nemôžu vzájomne obstáť výroky, ktoré sú pojmovo vylúčené, t.j., aby v určitom čase, t.j. v čase vydania rozhodnutia generálneho riaditeľa, platilo určité tvrdenie o správnosti rozhodnutia o priznaní nároku na starobný dôchodok ako aj jeho opak o odňatí starobného dôchodku. V priebehu odvolacieho konania bolo vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.04.2018, ktorým bol starobný dôchodok účastníka konania od 10.05.2018 v súlade s § 112 ods. 2 a 6 zákona o sociálnom poistení odňatý, nakoľko po vylúčení doby štúdia od 01.09.1970 do 25.07.1973 v súlade s § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení účastník konania ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t.j. 10. októbra 2017 získal celkovo 4 643 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda nie 15 rokov a 227 dní, ale 12 rokov a 263 dní, čím nesplnil podmienku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona. Generálny riaditeľ ako odvolací orgán spojil z dôvodu hospodárnosti konania o odvolaniach účastníka, t.j. odvolania voči prvostupňovému rozhodnutia z dňa 11.12.2017 a 04.04.2018 a obe potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.07.2018, ktoré bolo z dôvodov vyššie uvedených rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa 26/2018 zo dňa 25.062.2019 zrušené. V ďalšom konaní, po doplnení dokazovania dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie z 11. decembra 2017 je potrebné zmeniť. Pri opätovnom posúdení nároku na starobný dôchodok boli účastníkovi zhodnotené doby dôchodkového poistenia: obdobie poberanie invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. od 24.04.1997 do 30.06.2002, obdobia dôchodkového poistenia od 01.07.2005 do 30.09.2011, od 01.09.2013 do 30.09.2013 a od 01.07.2015 do 08. septembra 2016. Doby od 02.07.1997 do 30.06.2005, 01.10.2011 do 31.08.2013, 01.10.2013 do 30.06.2015 a od 09.09.2016 do 09.10.2017 mu neboli zhodnotené, pretože v týchto obdobiach nebol dôchodkovo poistený. Účastníkovi bol priznaný invalidný dôchodok od 24. apríla 1997 podľa § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Na základe potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 21.03.2018 bolo zistené, že na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru: doba štúdia na strednej škole od 01.09.1970 do 04. júla 1974, civilné zamestnanie od 05. júla 1974 do 30. septembra 1974, základná vojenská služba od 01.10.1974 do 28. septembra 1976, civilné zamestnanie od 29. septembra 1976 do 29. septembra 1976 a od 04. októbra 1976 do 31. augusta 1982 a služobný pomer od 01. septembra 1982 do 23. apríla 1997. Bolo preukázané, že pre nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola účastníkovi zhodnotená aj doba štúdia získaná pred 18tym rokom veku (od 01.09.1970 do 25. júla 1973) ako aj pripočítané obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku 60 rokov v zmysle § 30 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a preto bolo potrebné z dôvodu zamedzenia duplicitného hodnotenia toho istého obdobia dobu štúdia od 01.09.1970 do 25. júla 1973 z dôb hodnotených pre nárok na starobný dôchodok vylúčiť. Invalidný dôchodok priznaný podľa § 134 zákona o sociálnom zabezpečení sa v zmysle § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za invalidný výsluhový dôchodok, a to od 01.07.2002. Nárok na invalidný dôchodok mu vznikol podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení a dôchodok naďalej vypláca Ministerstvo vnútra SR, preto nárok na starobný dôchodok v zmysle použitia § 274 zákona o sociálnom poistení nevznikol, a to s poukazom na § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom zabezpečení). Vzhľadom na uvedené, nie je možné účastníkovi zhodnotiť na účely nároku na starobný dôchodok a určenie jeho sumy ani obdobie služobného pomeru. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca. Ako žalobné dôvody uviedol: Hoci napadnuté druhostupňové rozhodnutie zmenilo prvostupňové rozhodnutie zo dňa 11.12.2017, nezasiahlo, nekonalo a neurčilo žiadnu právnu skutočnosť na základe podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 11. decembra 2017. Nebolo ním žiadnym spôsobom dotknuté právo účastníka konania určené v prvostupňovom rozhodnutí, ktorým mu bol priznaný starobný dôchodok, pretože týmto rozhodnutím bola zamietnutá iba žiadosť účastníka o priznanie starobného dôchodku. Prvostupňové rozhodnutie ostalo v platnosti, nakoľko o tomto rozhodnutí generálny riaditeľ nerozhodoval. Druhostupňový orgán rozhodol iba o žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ale nerozhodoval o priznaní starobného dôchodku ako určuje zákon. Poukázal na to, že rozhodnutie zo dňa 04.04.2018 o odňatí starobného dôchodku generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 31.07.2019 zrušil. Generálny riaditeľ nie je aktívne vecne legitimovaný ku konaniu a rozhodovaniu o žiadosti o priznanie starobného dôchodku a o tejto žiadosti legitímne rozhodol prvostupňový orgán, čoho výsledkom je prvostupňové rozhodnutie z 11. decembra 2017 o priznaní starobného dôchodku. Ďalej namietal výšku starobného dôchodku, ktorá bola priznaná prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11. decembra 2017 z dôvodu, že mu neboli započítané všetky doby dôchodkového poistenia. Orgán sociálneho zabezpečenia MV SR vydal dve rôzne oznámenia pre Sociálnu poisťovňu. Jedno v roku 2013 a druhé v roku 2018, pričom v druhom oznámení orgán Ministerstva vnútra SR vynašiel spôsob, ako mu odňať starobný dôchodok tým, že nezákonne započítal obdobia dôchodkového poistenia pre výpočet výšky invalidného dôchodku, obdobia vykonané v civilnom zamestnaní a obdobia náhradných dôb štúdiom na strednej škole, čo je protizákonné, pretože zákon č. 328/2002 Z.z. určuje právo pre výsluhový dôchodok vypočítať iba z odslúžených rokov v polícii. Pritom z oznámenia z roku 2013 vychádzalo prvostupňové rozhodnutie z 11.12.2017. Jeho pomery určené v oznámení z roku 2018 musia ostať zachované, ako boli určené v oznámení z roku 2013. Žiadal, aby súd preskúmal, či v prvostupňovom rozhodnutí boli alebo neboli započítané všetky obdobia dôchodkového poistenia a náhradné doby. Konkrétne namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí nebola započítaná doba prípravy na povolanie štúdia na strednej škole 1970-1974, náhradné doby v časti základnej vojenskej služby 1974-1976 a doba civilného pracovného pomeru pred nástupom do služobného pomeru policajta od 04.10.1976 do 31.08.1982, civilné zamestnanie od 01.07.2005 do 30.09.2011, civilné zamestnanie od 01.09.2013 do 30.09.2013, civilné zamestnanie od 01.07.2015 do 08.09.2016, obdobie výkonu služby policajta a obdobie poberania invalidného dôchodku. Namietal, že Ministerstvo vnútra SR nemá právo započítavať na obdobie dôchodkového zabezpečenia pre výpočet výšky invalidného dôchodku žiadne iné civilné zamestnania vykonané pred dátumom 01.09.1982, ani po dátume 01.07.1997, kedy nastúpil do služobného pomeru policajta, resp. odišiel zo služobného pomeru policajta. Poukázal na to, že od 01.07.2017 došlo k zmene dôchodkového veku. Zmena sa týkala poistencov narodených po 31. decembri 1954. Namietal, že § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určuje povinnosť pre Sociálnu poisťovňu zhodnotiť pre účely nároku na starobný dôchodok aj obdobie služobného pomeru. Nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, pretože mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Uviedol, že „povinnosť pre Sociálnu poisťovňu povinne započítať do obdobia dôchodkového poistenia aj dobu poberania invalidného dôchodku/invalidného výsluhového dôchodku § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení, pretože doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 01. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok, kde preukázateľne ide o dávku zo zákona považovanú za invalidný dôchodok, ako určil zákon, ktorá dávka je poberaná v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z., kde § 136 túto celú dobu poberania invalidného dôchodku/invalidného výsluhového dôchodku určil ako dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku, ktorú je potrebné započítať do obdobia dôchodkového poistenia pri výpočte výšky starobného dôchodku.“ Namietal nesprávne uvedenie § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v napadnutom rozhodnutí, z čoho podľa neho vyplýva úmyselné arbitrárne pozmenenie dispozície zákona. Invalidný dôchodok mu bol priznaný v roku 1997 podľa zákona o sociálnom zabezpečení a nie invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., preto nedošlo k získaniu právneho nároku v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa tohto zákona a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa tohto zákona, pretože mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb.. Namietal vyjadrenie žalovaného, že dňom účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. došlo k prekvalifikácii invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z.. Ani jeden zo zákonov nevylúčil obdobie poberania invalidného výsluhového dôchodku z obdobia dôchodkového poistenia. Namietal rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, keď na jednom mieste sa uvádza, že získal 4 803 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, avšak na inom mieste uvádza, že k 10. októbru 2017 získal 5 702 dní. Ďalej poukázal na § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení. Žiadal aby súd zrušil napadnuté druhostupňové rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal, aby súd prikázal Sociálnej poisťovni uvoľniť výplatu dávky starobného dôchodku od 10. mája 2018 ku dňu vydania rozsudku podľa prvostupňového rozhodnutia zo dňa 11.12.2017. 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 27.11.2019. Poukázal na to, že pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia na základe odvolania žalobcu dospel k záveru, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok a pri posudzovaní jeho dôchodkových nárokov nesprávne zistil skutkový stav veci, neobstaral si na tento účel potrebné doklady a preto o priznaní starobného dôchodku žalobcu rozhodol predčasne a nesprávne. Preto ho považoval za potrebné zmeniť a o podanej žiadosti zo dňa 13. októbra 2017 rozhodnúť tak, že ju zamietne, pretože žalobca k 10. októbru 2017 nespĺňal podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení. Inak zotrval na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a žiadal žalobu zamietnuť. 5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 27.11.2019. Zotrval na všetkých tvrdeniach uvedených v správnej žalobe. Zároveň namietal, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí neriadil právnym názorom Krajského súdu v Žiline vyslovenom v rozsudku č.k. 29Sa/26/2018 zo dňa 25.06.2019. Opätovne poukázal na to, že pokiaľ prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 bolo rozhodnuté o priznaní starobného dôchodku a generálny riaditeľ rozhodnutie o odňatí starobného dôchodku zrušil, nastúpila právoplatnosť a vykonateľnosť prvostupňového rozhodnutia zo dňa 11.12.2017. 6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal. 7. Žalobca sa opätovne vyjadril písomne podaním zo dňa 30.03.2020. Zopakoval, že oznámenie orgánu sociálneho zabezpečenia MV SR z roku 2018 je falšované, pozmenené a svojvoľné, nakoľko sa jeho pomery od roku 2013 nezmenili. Započítanie obdobia civilného pracovného pomeru či štúdium na strednej škole do výkonu služobného pomeru ako obdobie dôchodkového zabezpečenia zákon nepripúšťa. Inak zotrval na žalobných dôvodoch, najmä, že prvostupňové rozhodnutie z 11.12.2017, ktoré bolo zmenené napadnutým rozhodnutím, je právoplatné a vykonateľné. 8. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a contrario a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca v žalobe žiadal o nariadenie pojednávania, avšak podaním zo dňa 29.03.2020 oznámil súdu, že netrvá na nariadení pojednávania. Rovnako ani žalovaný nežiadal nariadiť pojednávanie. Správny súd vyhlásil rozsudok verejne, o čom bola spísaná zápisnica. 9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 199 a nasl. SSP v zmysle žalobných bodov a v zmysle § 203 ods. 2 SSP, pričom nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov: 10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 11.12.2017 bol žalobcovi na základe jeho žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 13.10.2017 priznaný starobný dôchodok v sume 117,10 Eur mesačne od 10. októbra 2017. Prvostupňový správny orgán vychádzal z toho, že ku dňu 10. októbra 2017 získal 5 702 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 15 rokov a 227 dní, pričom do tejto doby započítal ako náhradnú dobu podľa § 9 zákona o sociálnom zabezpečení aj dobu štúdia na strednej škole. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 13. októbra 2017 zamietol. Vychádzal z oznámenia MV SR zo dňa 21.03.2018 a ustálil, že účastník ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku k 10. októbru 2017 získal celkovo 4 643 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 12 rokov a 263 dní, čím nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Vylúčil mu dobu štúdia na strednej škole od 01. septembra 1970 do 25. júla 1973 ako aj tie doby, počas ktorých účastník nebol poistený vo všeobecnom systéme. Ani v zmysle § 274 zákona o sociálnom poistení nevznikol žalobcovi nárok na starobný dôchodok, pretože mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa piatej časti zákona o sociálnom zabezpečení, keď aplikáciu zvýhodnenia pri nároku na starobný dôchodok v tomto prípade pripúšťa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení. Z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 21.03.2018 na účely konania o dôchodkovej dávke vyplýva, že žalobcovi bol podľa zákona o sociálnom zabezpečení od 24.04.1997 priznaný invalidný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový invalidný dôchodok. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba služobného pomeru od 01.09.1970 do 25.07.1973, od 26.07.1973 do 04.07.1974, od 05.07.1974 do 30.09.1974, od 01.10.1974 do 28.09.1976, od 29.09.1976 do 29.09.1976, od 04.10.1976 do 31.08.1982, od 01.09.1982 do 31.01.1995, od 01.02.1995 do 31.05.1996, od 01.06.1996 do 23.04.1997 a od 24.04.1997 do 25.07.2015 ako dopočet do 60. roku veku. 11. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 19. augusta 2019 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. Podľa § 60 ods. 1, 1. veta citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) 2) Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 60 ods. 4 citovaného zákona obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55 2) Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 214 ods. 1 citovaného zákona proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal odvolania písomne alebo ústne do zápisnice. Podľa § 215 ods. 4 citovaného zákona o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ. Podľa § 218 ods. 1 citovaného zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára 1957 považuje za invalidný dôchodok.3) 3)§ 3 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 1/1957 Ú.l. (Ú.v.), ktorou sa ustanovujú podrobnosti k prechodným ustanoveniam zákona o sociálnom zabezpečení. Podľa § 126 ods. 1 z.č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov invalidné dôchodky a čiastočné invalidné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov alebo ktorí sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu alebo choroby z povolania, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. 12. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v danom prípade neboli splnené podmienky na priznanie starobného dôchodku žalobcu z dôvodu nesplnenia podmienky nároku podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to získanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že žalobca je odo dňa 24.04.1997 poberateľom invalidného dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa § 134 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom pri posudzovaní tohto nároku boli zhodnotené doby služobného pomeru tak, ako sú uvedené v oznámení MV SR údajov na účely konania o dôchodkovej dávke zo dňa 21.03.2018, teda aj štúdium pred 18tym rokom veku žalobcu a jeho jednotlivé civilné zamestnanie tak, ako je to uvedené v tabuľke v bode 6 tohto oznámenia. Vzhľadom na to, že došlo k priznaniu invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb., mohli byť na nárok na túto dávku započítané aj doby civilného zamestnania ako aj štúdium pred 18tym rokom veku a tento dôchodok do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. vyplácala Sociálna poisťovňa. Preto v zmysle § 60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení toto obdobie, t.j. od 24.04.1997 do 30.06.2002, t.j. do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., bolo započítané do dôb dôchodkového poistenia na nárok na starobný dôchodok, pretože sa jednalo o obdobie poberania invalidného dôchodku, priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou. Od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., t.j. od 01.07.2002 sa však v zmysle § 126 ods. 1 tohto zákona invalidné dôchodky policajtov podľa doterajších predpisov od účinnosti tohto zákona považujú za invalidné výsluhové dôchodky podľa tohto zákona. Ustanovenie § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zakotvuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta získané do 31.03.2003, ak toto obdobie policajt nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok. Žalobcov invalidný dôchodok sa však k 01.07.2002 považuje za výsluhový invalidný dôchodok, čiže dobu od 01.07.2002 nie je možné započítať. Avšak do 30.06.2002 bola žalobcovi započítaná ako doba poistenia náhradná doba v zmysle § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to práve doba poberania invalidného dôchodku od 24.04.1997 do 30.06.2002 v súlade s § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení. 13. Ďalej na nárok na starobný dôchodok boli započítané ďalšie doby od 01.07.2005 do 30.09.2011, od 01.09.2013 do 30.09.2013 a od 01.07.2015 do 08.09.2016, kde boli preukázané jednotlivé dôchodkové poistenia. Zhodnotené mu neboli doby, počas ktorých žalobca nebol zamestnaný a ani nebol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože nebola splnená podmienka podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, že za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona. Čo sa týka doby od 02.07.1997 do 30.06.2005, z tejto doby bolo neuznané len obdobie od 01.07.2002 do 30.06.2005, pretože predchádzajúce obdobie bolo žalobcovi uznané, a to z dôvodu poberania invalidného dôchodku ako náhradná doba podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení. Tiež neboli žalobcovi zhodnotené doby, ktoré už boli zhodnotené na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia, t. j. invalidného dôchodku priznaného v roku 1997, keďže by došlo k duplicitnému zhodnoteniu. Uvedené je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, napr. s rozsudkom 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. 14. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd ich vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné. V konkrétnostiach uvádza nasledovné. Základnou žalobnou námietkou bolo, že generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne nemal aktívnu legitimáciu rozhodnúť vo veci tak, že zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, vlastne nič nevykonal a neurčil, teda nezmenil či nezrušil pôvodné prvostupňové rozhodnutie, ktoré je z tohto dôvodu právoplatné, vykonateľné a vymáhateľné. S touto námietkou sa správny súd nestotožnil. Druhostupňový správny orgán nerozhodol bez toho, aby nemal kompetenciu vo veci rozhodnúť ako druhostupňový správny orgán. Devolutívny účinok odvolania znamená, že o odvolaní rozhoduje odvolací orgán, v danom prípade generálny riaditeľ, ktorému jedinému prináleží kompetencia rozhodovať v odvolacom konaní v prípade, že prvostupňovým orgánom je ústredie (§ 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení). V zmysle § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia, odvolací orgán môže rozhodnutie zmeniť. V danom prípade sa tak stalo, keď z výroku napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že mení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 65 ods. 1 a § 255 ods. 5 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z. sa žiadosť o starobný dôchodok žalobcu zo dňa 13.10.2017 zamieta. Akú formuláciu druhostupňový orgán konkrétne zvolí pri zmene napadnutého rozhodnutia, je na jeho správnej úvahe, limitovaný je len tým, aby výrok takto zmeneného rozhodnutia bol určitý a zrozumiteľný, pričom v danom prípade tieto kritéria výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa. Hoci generálny riaditeľ nezmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že nepriznal nárok na starobný dôchodok, ale zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, v konečnom dôsledku sú účinky týchto výrokov rovnaké. Takýmto spôsobom mohol rozhodnúť aj prvostupňový orgán. Pokiaľ došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia, prvostupňové rozhodnutie ako také prestalo existovať a na jeho miesto nastúpilo druhostupňové rozhodnutie, ktoré ho v plnom rozsahu nahradilo. Z toho dôvodu potom nie je možné uvažovať o právoplatnosti a vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Okrem toho samotným podaním odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu dochádza k odloženiu jeho právoplatnosti, k tzv. suspenzívnemu účinku podaného odvolania vo vzťahu k právoplatnosti tohto rozhodnutia. Teda žalobca tým, že podal voči nemu odvolanie, spôsobil odloženie jeho právoplatnosti a aj vykonateľnosti už v čase prebiehania odvolacieho konania (§ 215 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Preto je nesprávne konštatovanie žalobcu, že je možné prvostupňové rozhodnutie vykonať a že je doposiaľ právoplatné. 15. Ďalšia námietka sa týkala predloženia dvoch rôznych oznámení Ministerstva vnútra SR pre Sociálnu poisťovňu, jedno z roku 2013 a druhé z roku 2018. Správny súd sa oboznámil s obidvoma týmito oznámeniami, ktoré predložil žalobca k žalobe, pričom konštatuje, že v bodoch 6 týchto oznámení je uvedená doba služobného pomeru, ktorá bola zhodnotená na nárok na invalidný dôchodok. Kým v oznámení z 20.09.2013 nie je uvedená doba od 01.09.1970 do 25.03.1973, v oznámení z 21.03.2018 je už táto doba uvedená. Z uvedeného vyplýva, že oznámenie z roku 2018 bolo doplnené o túto dobu a je teda potrebné konštatovať, že toto oznámenie z roku 2018 opravilo neúplné oznámenie z roku 2013 práve o túto skutočnosť. Preto pokiaľ žalovaný vychádzal z tohto aktuálneho oznámenia Ministerstvo vnútra SR, konal v súlade so zásadou správneho konania zistiť riadne a dôkladne skutkový stav veci. Z tohto dôvodu aj došlo k vyžiadaniu si aktuálneho oznámenia, ktoré si vyžiadala Sociálna poisťovňa od Ministerstva vnútra SR po podaní odvolania žalobcu v správnom konaní. 16. K námietke, že MV SR nezákonne započítal obdobia civilného pracovného pomeru a štúdium na strednej škole do výkonu služobného pomeru ako obdobie dôchodkového zabezpečenia, pretože zákon č. 328/2002 Z.z. takéto započítanie nepripúšťa, správny súd konštatuje, že k započítaniu konkrétnych dôb na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia došlo v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie MV SR č. SPC-31.896/91 zo dňa 07.07.1997, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok podľa § 134 a § 135 z.č. 100/1988 Zb., teda v administratívnom konaní, ktoré nie je predmetom toho súdneho prieskumu. Správny súd je viazaný týmto rozhodnutím, ktorého súčasťou je aj posúdenie zápočtu jednotlivých dôb na nárok na priznanú dávku. Správny súd teda nemôže posudzovať zákonnosť tohto rozhodnutia, vrátane toho, či došlo k správnemu započítaniu týchto dôb na jeho nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. Uvedené rozhodnutie mohlo byť samostatným predmetom (súdneho alebo administratívneho) prieskumu. 17. Ďalšie námietky sa týkali podľa názoru žalobcu nesprávne započítaných dôb poistenia v prvostupňovom rozhodnutí, nesprávne vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu a nesprávne vypočítanej výšky starobného dôchodku uvedenej vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že všetky tieto konkrétne námietky pri výpočte starobného dôchodku sú právne bezvýznamné vzhľadom na to, že došlo k zmene prvostupňového rozhodnutia a nahradením tohto rozhodnutia napadnutým druhostupňovým rozhodnutím, kde však nebolo rozhodované o konkrétnej výške starobného dôchodku, pretože samotná žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Všetkým námietkam súvisiacim s konkrétnou výškou priznaného starobného dôchodku v prvostupňovom rozhodnutí už chýba podklad, a to konkrétne rozhodnutie, v ktorom sa tieto pochybenia mali vyskytovať, pretože toto rozhodnutie bolo nahradené zmeneným druhostupňovým rozhodnutím. 18. Pokiaľ žalobca namieta, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli započítané obdobia dôchodkového poistenia štúdia na strednej škole, vojenskej služby, ďalej doby civilnej služby od 04.10.1976 do 31.08.1982, ani civilné zamestnanie od 01.07.2005 do 30.09.2011, súd sa s touto námietkou vysporiadal, pretože sa netýkala len prvostupňového rozhodnutia, ale aj napadnutého rozhodnutia, v ktorom boli započítavané konkrétne doby dôchodkového poistenia. Už vyššie v odôvodnení súd uviedol, že tie doby, ktoré sú uvedené v oznámení Ministerstva vnútra SR z 21.03.2018, už boli zarátané na nárok na invalidný dôchodok priznaný podľa § 134 zákona o sociálnom zabezpečení. Nemohli byť teda opätovne zarátané aj na nárok na starobný dôchodok, pretože by šlo o duplicitné započítanie. Jedná sa o dobu štúdia na strednej škole, dobu vojenskej služby a civilné zamestnanie v rokoch 1976 až 1982. Čo sa týka námietky nezapočítania doby civilného zamestnania od 01.07.2005 do 30.09.2011, túto dobu naopak žalovaný započítal a uznal do doby dôchodkového poistenia, čo vyplýva priamo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Táto námietka je tak v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Rovnako je tak tomu aj pri civilnom zamestnaní od 01.09.2013 do 30.09.2013, ktorého doba taktiež bola riadne započítaná, ako aj pri civilnom zamestnaní od 01.07.2015 do 08.06.2016. Je tiež nedôvodná námietka, že nebola započítaná doba poberania invalidného dôchodku, pretože, ako bolo vysvetlené vyššie, pokiaľ bol poberaný invalidný dôchodok do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., celá táto doba ako náhradná doba za zamestnanie v zmysle § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom zabezpečení bola do doby poistenia započítaná. 19. Pokiaľ žalobca požaduje započítať celú dobu poberania invalidného výsluhového dôchodku podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom poistení, uvedená námietka je nedôvodná z toho dôvodu, že toto ustanovenie odkazuje na poberanie invalidného dôchodku. V zmysle § 126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. však invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný žalobcovi, sa od účinnosti tohto zákona považuje za invalidný výsluhový dôchodok, čo je kvalitatívny rozdiel. Potom, v spojení s § 60 ods. 4 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a contrario, obdobím dôchodkového poistenia nie je poberanie iného dôchodku ako invalidného dôchodku, priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, teda ani invalidného výsluhového dôchodku vyplácaného MV SR a obdobie vyplácania takého dôchodku sa nezapočítava. 20. Nedôvodná je tiež argumentácia, že u žalobcu nešlo o získanie výsluhového dôchodku. Pokiaľ by žalobca bol poberateľom výsluhového dôchodku, potom by naňho platila judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o určovaní starobného dôchodku v súbehu s výsluhovým dôchodkom (napr. judikát uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011 pod č. 55). Išlo by o súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (dávok v starobe), avšak v danom prípade je situácia odlišná, keď žalobcovi bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok. 21. Čo sa týka námietky nesprávneho uvedenia citácie § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, táto námietka je dôvodná, pretože skutočne došlo k nesprávnej citácii uvedeného ustanovenia, avšak uvedené pochybenie nie je takého charakteru, ktoré by spôsobilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda nejde o podstatnú vadu v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný totiž správne aplikoval § 65 ods. 1 a § 255 ods. 5 citovaného zákona. 22. Námietka, že žalobca nemal priznaný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z., ale podľa zákona o sociálnom zabezpečení, je právne bezvýznamná, pretože s touto skutkovou okolnosťou sa žalovaný riadne vysporiadal, keď zhodnotil doby poistenia za obdobie od priznania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z., kedy sa invalidný dôchodok začal považovať za invalidný výsluhový dôchodok. Rovnako je tomu tak aj u námietky, že žiaden zákon nevylúčil obdobie poberania invalidného výsluhového dôchodku z obdobia dôchodkového poistenia. Pokiaľ žalobca operoval odkazom 3) uvedeným v § 9 ods. 1 písm. h), že náhradnou dobou je aj doba poberania dávky, ktorá sa od 01.01.1957 považuje za invalidný dôchodok podľa § 3 vyhlášky Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 1/1957 Ú.l. (Ú.v.), tento odkaz je neadekvátny, pretože táto vyhláška bola zrušená dňa 01.07.1964. K námietke, že z § 255 ods. 7 zákona o sociálnom poistení možno vyvodiť započítanie obdobia dôchodkového poistenia výkonu celého služobného pomeru, súd uvádza, že uvedené ustanovenie práve uvádza, ktoré obdobie zamestnania a náhradnej doby sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a nevyplýva z neho, že je možné započítať aj tie doby poistenia, ktoré už boli zhodnotené na nárok na invalidný dôchodok žalobcu. 23. Vzhľadom na to, že správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky ako nedôvodné a sám nezistil dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 203 ods. 2 SSP, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 24. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému podľa § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.