Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/53/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318201130 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5318201130.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, A. a 2/ J. O., nar. XX.XX.XXXX, R. č. XXX, A., obaja zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Pohančeníkom, advokátom so sídlom A., ul. R. č. XX, proti žalovanému: Mgr. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., ul. J. X. č. XXXX/X, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou so sídlom A., ul. R. č. XX, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 7C/27/2018-163 zo dňa 17. septembra 2019, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Žalovaný m á voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7C/27/2018-163 zo dňa 17.09.2019 žalobu zamietol (výrok I.). Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobcom v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2018 domáhali uloženia povinnosti pôvodným žalovaným (Ing. H. T. a JUDr. T. T.) vydať žalobcom parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6, CKN č. 8444/7 a CKN č. 8447/6 katastrálneho územia (ďalej len „k.ú.“) A., vyznačené na Geometrickom pláne Jána Jančíka - Geodet č. 66/2016 ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku. Súd uznesením č. k. 7C/27/2018-110 zo dňa 15.01.2019 pripustil, aby do konania vstúpil namiesto žalovaných 1/ a 2/ Mgr. J. T., nakoľko v priebehu konania naňho previedli títo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 7C/27/2018-161 zo dňa 17.09.2019 konanie v časti o uloženie povinnosti vydať žalobcom parcelu CKN č. 8447/6 k.ú. A. vyznačenú na Geometrickom pláne Jána Jančíka - Geodet č. 66/2016 zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcami v tejto časti a zároveň pripustil zmenu žalobu zo dňa 16.09.2019 s tým, že zmenená žaloba znie nasledovne: „Žalovaný je povinný vypratať v prospech žalobcov parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6, CKN č. 8444/11 k.ú. A. vyznačené na Geometrickom pláne Jána Jančíka - Geodet č. 70/2016 zo dňa 26.08.2016 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“. V danej veci mal súd z výpisov z listov vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX a č. XXXX preukázané, že žalobcovia sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností parciel CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2 k.ú. A., z ktorých častí sú vytvorené sporné parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6 a CKN č. 8444/11, ktorých vypratania sa žalobcovia domáhajú. Žalovaný nie je zapísaný na listoch vlastníctva ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník týchto sporných nehnuteľností. Z týchto údajov v katastri nehnuteľností súd vychádzal v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. V priebehu súdneho konania opak preukázaný nebol, nakoľko neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že by vlastníkom sporných nehnuteľností bol žalovaný a nie žalobcovia a taktiež neboli predložené žiadne dôkazy ohľadom vlastníckeho práva žalovaného vo vzťahu k parcele EN č. 19027/13, z ktorej boli sporné nehnuteľnosti vytvorené, ktorá skutočnosť vyplýva z odborného vyjadrenia č. 173/2016 Ing. J. U.. Nakoľko žalobcovia sú zapísaní v katastri ako vlastníci sporných nehnuteľností, nie sú povinní v konaní preukazovať ich vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ani k parcele EN č. 19027/13, z ktorej boli sporné nehnuteľnosti vytvorené a súd z tohto zápisu v katastri pri rozhodovaní vychádzal. Tým bol splnený jeden zo základných predpokladov úspešnosti vindikačnej žaloby v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, a to preukázanie vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa domáhajú. Druhým základným predpokladom úspešnosti tejto žaloby je, že žalovaný musí vec - nehnuteľnosť bezdôvodne užívať a odmieta ju vydať vlastníkovi. Z odborného vyjadrenia č. 173/2016 Ing. J. U. vyplýva, že pozemok parcela EN č. 19027/13 je identický s časťou pozemku parcely CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2, pričom reálne v teréne je časť pozemku EN č. 19027/13 prihradená oplotením ako záhrada k rodinnému domu žalobcov a časť pozemku EN č. 19027/13 je prihradená oplotením ako záhrada k rodinnému domu žalovaného. Vo vzťahu k tej časti pozemku EN č. 19027/13, ktorá je prihradená oplotením ako záhrada k rodinnému domu žalovaného, sa žalobcovia domáhajú vypratania. Ide o parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6, CKN č. 8444/11 vytvorené Geometrickým plánom Jána Jančíka - Geodet č. 70/2016 zo dňa 26.08.2016 z častí parciel CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2, ktorých vlastníkmi sú podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností žalobcovia. Z uvedeného vyplýva a medzi stranami ani nebolo sporné, že oplotenie oddeľujúce záhradu žalobcov a záhradu žalovaného nie je postavené na hranici pozemkov žalobcov a žalovaného. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný im v súčasnosti bráni užívať tieto sporné nehnuteľnosti, nakoľko sú zahradené do jeho pozemku. V rozpore s týmto tvrdením sa však vyjadril žalobca 1/ na pojednávaní dňa 06.12.2018, kedy opakovane uvádzal, že v skutočnosti mu žalovaní (pozn. súdu - právni predchodcovia žalovaného) v užívaní nebránia, ani v minulosti nebránili, akurát nehnuteľnosti kosili. Zároveň uviedol, že oplotenie medzi pozemkami staval on v roku 1990, teda v čase, keď pôvodní žalovaní kúpili nehnuteľnosti CKN č. 8448, CKN č. 8447 a CKN č. 8449. Skutočnosti, že oplotenie nie je postavené na hranici pozemkov, sa dozvedel od pôvodných žalovaných v roku 2016 a následne po tom, ako sa to dozvedel, plot rekonštruoval, a to na pôvodnom mieste. Na otázku, prečo pri rekonštrukcii plota nepostavil plot na vlastníckej hranici, uviedol, že plot má asi 60 m a jeho posun by bol veľmi nákladný a tiež by musel pôvodný plot rozbiť. Iné tvrdenia žalobcovia ohľadom spôsobu, akým by mal žalovaný zasahovať do ich vlastníckeho práva a neoprávnene zadržiavať sporné nehnuteľnosti, neuviedli. Žalovaný tvrdil, že nikdy on ani jeho právni predchodcovia nebránili žalobcom, aby oplotenie posunuli na ich vzájomnú vlastnícku hranicu (medzi pozemkami registra CKN č. 8444/5, č. 8444/1 a č. 8444/2 vo vlastníctve žalobcov a pozemkami registra CKN parc. č. 8448 a č. 8447/1 vo vlastníctve žalovaného). Žalovaný a jeho právni predchodcovia sa o sporné nehnuteľnosti starali a udržiavali ich bez materiálnej, osobnej alebo finančnej pomoci zo strany žalobcov. Umiestnenie oplotenia nikdy nebolo medzi žalobcami a žalovanými spornou záležitosťou. Z uvedeného vyplýva, že jediný spôsob, akým má žalovaný zasahovať do vlastníckeho práva žalobcov je to, že sporné pozemky sa nachádzajú za oplotením, ktoré oddeľuje pozemky vlastnícky patriace žalobcom a pozemky vlastnícky patriace žalovanému, avšak tento plot nie je postavený na správnej hranici pozemkov, a teda sporné nehnuteľnosti tvoria súčasť záhrady žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné, že jediný spôsob, akým žalovaný sporné nehnuteľnosti „užíva“, je, že tieto nehnuteľnosti udržiava, čo však neznamená, že by mal z nich nejaké úžitky. Je prirodzené, že nakoľko sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú za oplotením a tvoria súčasť záhrady žalovaného, že ich udržiava (kosí). Na druhej strane nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcom nejakým spôsobom bránil sporné pozemky užívať a obhospodarovať. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplynulo, že oplotenie medzi pozemkami na danom mieste postavil práve žalobca 1/. Práve pochybením žalobcu 1/ bolo predmetné oplotenie postavené na inom mieste, ako je hranica pozemkov. Samotný žalobca 1/ sa vyjadril, že nemá záujem oplotenie presúvať na hranicu pozemkov s odôvodnením, že by to bolo nákladné a on svoj pozemok oplotený nemusí mať. Je však absolútne nedôvodné prenášať na žalovaného povinnosť odstrániť oplotenie, ktoré sa nachádza medzi pozemkami, ktoré žalovaný, ani jeho právni predchodcovia na danom mieste nepostavili, ale postavil ho práve žalobca 1/. Vzhľadom k uvedenému, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný nejakým spôsobom bránil žalobcom v užívaní sporných pozemkov a oplotenie, ktoré je na danom mieste postavené, postavil práve žalobca 1/, ktorý ho následne po tom, ako sa v roku 2016 dozvedel, že oplotenie je postavené na nesprávnej hranici, rekonštruoval, nemožno konštatovať, že by žalovaný žalobcom neprávom a bez právneho dôvodu zadržiaval sporné nehnuteľnosti a odmietol im tieto vydať. Súd preto dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a túto zamietol. Pre úplnosť uviedol, že dôkazy navrhnuté žalobcami, a to ohliadku na mieste samom, znalecké dokazovanie a výsluch svedka H. U. nevykonal, nakoľko dospel k záveru, že tieto dôkazy sú pre rozhodnutie v danej veci irelevantné a nadbytočné. Svedok H. U. mal byť vypočutý k vlastníckemu právu k spornej parcele a okolitým parcelám, spôsobu užívania a hranice medzi parcelami, avšak tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli, navyše žalobcovia neboli povinní preukazovať ich vlastnícke právo k sporným parcelám, nakoľko ich vlastnícke právo k sporným parcelám vyplýva z údajov z katastra. Vykonanie ohliadky na mieste samom za účelom pochopenia aktuálnej situácie na mieste považoval rovnako za nadbytočné, nakoľko reálny stav na mieste je zachytený v odbornom vyjadrení č. 173/2016 Ing. J. U.. Rovnako vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru geodézie za účelom zidentifikovania predmetnej parcely, kam je v súčasnosti priradená sporná parcela, kto bol v minulosti jej vlastníkom a ako sa menilo vlastnícke právo do súčasnosti a určiť hranice parcely EKN č. 19027/13, bolo nadbytočné, nakoľko z identifikácie sporných parciel a hranica parcely EN č. 19027/13 vyplýva z odborného vyjadrenia č. 173/2016 Ing. J. U., pričom správnosť tejto identifikácie nebola v priebehu konania spochybnená a ako už bolo vyššie uvedené, vlastnícke právo žalobcov k spornej parcele nebolo potrebné zo strany žalobcov preukazovať, nakoľko vyplýva z údajov z katastra. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) a žalovanému, ktorý mal v spore úspech v plnom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol a čiastočne konanie zastavil, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník. 2. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorí navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že ich žalobe vyhovie. Podľa nich súd správne vyhodnotil, že na základe výpisov LV č. XXXX a č. XXXX je preukázané, že oni sú zapísaní ako vlastníci parciel CKN č. 8445, CKN č. 8444/1 a CKN č. 8444/2 k.ú. A., z ktorých sú vytvorené sporné parcely CKN č. 8445/2, CKN č. 8444/6 a CKN č. 8444/11, ktorých vypratania sa domáhajú. Pochybil však pokiaľ dospel k záveru, že druhý základný predpoklad úspešnosti žaloby a to, že žalovaný musí vec bezdôvodne užívať a odmietať ju vydať vlastníkovi, nebol splnený a preto žalobu zamietol. Vytýkali súdu, že na preukázanie tejto skutočnosti postačovala súdu výpoveď žalobcu 1/, ktorý sa vo svojom výsluchu vyjadril, že žalovaný mu v užívaní nehnuteľností nebráni. V tomto smere žalobca 1/ vyhlásil, že otázku okresného súdu počas svojej výpovede nesprávne pochopil a z toho vyplynula jeho nesprávna výpoveď. Otázku súdu o bránení v užívaní pochopil tak, či mu žalovaní fyzicky bránili užívať nehnuteľnosti, teda či bol nimi napádaný, či na neho fyzicky útočili. Preto odpovedal, že nie. Skutočne do podania žaloby k fyzickým útokom zo strany žalovaného alebo jeho právnych predchodcov nedošlo. Na druhej strane, žalovaný bezdôvodne užíval nehnuteľnosti, odmietal im ich vydať a rovnako sa správali aj jeho právni predchodcovia. Nie je právnik, a preto slovo „brániť“ chápal ako fyzické bránenie, vôbec ho nenapadlo, že brániť je možno aj bezdôvodným užívaním alebo odmietaním vydať nehnuteľnosti. Práve na preukázanie týchto skutočnosti navrhli vykonať ohliadku na mieste samom, aby súd mohol priamo získať vedomosti o bezdôvodnom užívaní nehnuteľností a odmietaní žalovaného vydať ich žalobcom. Žalobcovia považovali za potrebné zdôrazniť, že žalovaný sporné parcely užíva, jednak na týchto ich parcelách si postavil bránu, pri užívaní ktorej prechádza po ich parcelách, o čom predložili aj fotografický dôkaz. Tiež ďalším dôkazom o užívaní parciel je aj skutočnosť, že žalovaný má na parcele žalobcov postavený železný nosník, ktorý využíva na vešanie prádla a čistenie kobercov, o čom tiež predložili fotografický dôkaz. Ďalej žalobcovia uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní tvrdil, že si na sporné parcely nerobí žiaden nárok a iba ich udržiava pre nich, chceli si oplotiť sporné parcely, ktorých sú vlastníkmi. Pri oplocovaní parciel boli za prítomnosti iných svedkov napadnutí žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi. Okrem vulgarizmov a vyhrážaním sa ujmou na zdraví a živote došlo zo strany žalovaného a jeho rodinných príslušníkov aj k fyzickému útoku na žalobcu 1/. Postavený plot bol žalovaným následne poškodený, konkrétne boli poškodené nosníky na oplotení a bolo odstránené pletivo, o čom tiež predložili fotografický dôkaz. Výsledným krokom žalovaného bolo, že vybudované oplotenie celkom zničil a prehodil ho im do ich záhrady, o čom tiež predložili fotografický dôkaz. Súčasný stav je taký, že oplotenie bolo zničené a prehodené do ich záhrady, žalovaný ďalej užíva nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Zo svojej záhrady používa smerom k žalobcom oplzlé nadávky, vyhrážky, vyjadril sa, že parcely nie sú jeho vlastníctvom, ale nedovolí, aby ich oni užívali. V tejto súvislosti boli nútení podať aj trestné oznámenie dňa 27.10.2019. Za súčasného stavu nie sú schopní inak ako prostredníctvom súdneho rozhodnutia dosiahnuť, že ich vlastnícke právo podľa § 123 Občianskeho zákonníka bude zabezpečené, nakoľko žalovaný nerešpektuje ich vlastnícke právo, užíva sporné parcely a aktívne im bráni tieto parcely užívať. Podľa žalobcov pokiaľ by okresný súd pristúpil k vykonaniu dôkazu ohliadkou na mieste samom, videl by, aká je situácia na mieste a mohol by slová žalovaného povedané na pojednávaní priamo konfrontovať so stavom veci na mieste samom. Ďalej uviedli, že žalovaný bol pred podaním žaloby vyzvaný predžalobnou upomienkou zo dňa 18.05.2017, ktorá tvorí prílohu žaloby na vypratanie parciel, na túto však nereagoval. Okrem toho, vedel o tom, že nehnuteľnosti sú ich vlastníctvom a nakoľko dňa 28.11.2016 dal vypracovať odborné vyjadrenie Ing. J. U.. 173/2016, ktoré predložil do súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že vlastníkmi sporných nehnuteľností sú oni. 3. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že odvolanie žalobcov je vadné a nekonkrétne v uvedení zákonných dôvodov, čím nespĺňa zákonné náležitosti odvolania podľa § 363 C. s. p. Odkaz žalobcov na odvolacie dôvody podľa § 363 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ C. s. p. je čisto formálny a z obsahu odvolania sa nedá žiadnym spôsobom odvodiť, čím majú byť tieto dôvody naplnené a v čom majú viesť k nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. V rámci skutkovej a dôkaznej stránky veci žalovaný namietal, že žalobcovia v odvolaní tvrdia nové skutočnosti a dokladajú ich novými dôkazmi, ktoré sú ako novoty v odvolacom konaní neprípustné, nakoľko nesmerujú ani k jednému z následkov predpokladaných v ust. § 366 C. s. p. Nakoľko ide o skutočnosti, ktoré nastali a dôkazy, ktoré pochádzajú z času po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda po uplynutí koncentrácie konania podľa § 153 a § 154 C. s. p, odvolací súd na ne nemôže prihliadať práve pre ich neprípustnosť podľa § 366 a § 384 ods. 3 C. s. p. Navyše, žalobcovia v týchto nových skutočnostiach a nových dôkazoch tvrdia a dokladajú situáciu, ktorú sami spôsobili. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že na jeseň roku 2019 v čase po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie zámerne vyvolali konflikt, keď mu provizórnym oplotením na hranici pozemkov registra CKN parcela č. 8445, č. 8444/1, č. 8444/2 a č. 8444/8 v k.ú. A. zabránili v prístupe k bráne z jeho záhrady a k jeho železnému nosníku na vešanie prádla a čistenie kobercov, pričom tak urobili bez akéhokoľvek predchádzajúceho upovedomenia. On i jeho právni predchodcovia novozahradenú časť záhrady dovtedy nerušene užívali cca 30 rokov, preto ak sa chcel dostať k svojej bránke a nosníku, bol nútený časť nového oplotenia prestrihnúť (cca 60 metrov) a preniesť ho na pozemok žalobcov. Je paradoxné, že celú túto situáciu zachytávajú fotografie, ktoré žalobcovia predložili ako svoje nové dôkazy, ktoré majú svedčiť v ich prospech. Žalobcovia osádzali nové oplotenie s vedomím, že k časti pozemkov registra CKN č. 8445, č. 8444/1, č. 8444/2, ktoré sú totožné s pozemkom EN parcely č. 19027/13 v k.ú. A. nemajú žiaden nadobúdací právny titul a že ich zapísané vlastníctvo je čisto formálne. Tento právny stav je okrem rozsudku súdu prvej inštancie zrejmý aj z odborného vyjadrenia Ing. J. U. zo dňa 31.10.2016 č. 173/2016. Žalobcovia teda v odvolaní účelovo vykladajú odborné vyjadrenie ako dôkaz o ich vlastníctve k pozemku EN parcely č. 19027/13. Podobne účelovo spochybňujú dôkaz vykonaný ich výsluchom na pojednávaniach, keď tvrdia, že mylne odpovedali na otázku súdu prvej inštancie, že on im nijako nebráni, pretože sa mylne domnievali, že sa súd pýta na fyzické bránenie. Účelovosť tejto námietky je zrejmá jednak z toho, že súd a právny zástupca žalovaného žalobcom túto otázku položil nie raz ale opakovane a vo viacerých súvislostiach, pri ktorých by každý priemerný človek pochopil skutočný zmysel otázky. Táto námietka je účelová aj preto, že žalobcovia boli pred súdom právne zastúpení, a teda ak niečomu nerozumeli, alebo sa vyjadrili mylne, mali nedostatky vo svojej výpovedi napraviť na pojednávaniach sami, alebo tak mal urobiť ich právny zástupca. Žalobcovia tak nemôžu účinne urobiť v odvolacom konaní, pretože už nastali účinky koncentrácie (§ 153 a § 154 C. s. p.) a navyše žalobcov a ich právneho zástupcu viaže zodpovednosť za obsah svojich súdnych podaní (prednesov) pred súdom prvej inštancie (čl. 11 C. s. p.). V rámci právnej stránky veci žalovaný namietal, že odvolaniu žalobcov chýba akékoľvek vysvetlenie odvolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. V odvolaní nie je žiadna zmienka o právnom predpise, ktorý mal byť súdom prvej inštancie nesprávne použitý. Odvolanie je teda z hľadiska právnej stránky veci a údajne nesprávneho právneho posúdenia celkom zjavne neopodstatnené. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. 4. Žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike (reakcii na vyjadrenie žalovaného) uviedli, že podľa nich sú odvolacie dôvody (§ 365 C. s. p.) v podanom odvolaní uvedené jasne a zreteľne a súčasne sú aj dostatočným spôsobom odôvodnené. Nestotožnili sa s názorom žalovaného, že v odvolaní uvádzajú novoty, ktoré sú v odvolacom konaní neprípustné, nakoľko nespĺňajú podmienky uvedené v § 366 C. s. p. Uviedli, že v súdnom konaní navrhli vykonať rôzne dôkazy, medzi ktorými bol ich výsluch, ohliadka na mieste samom, znalecký posudok, vypočutie svedka J. U. a vypočutie žalovaných. Z týchto dôkazov súd vykonal iba výsluch žalobcu 1/ a pôvodnej žalovanej 2/. Súd neakceptoval návrh na vypočutie pôvodného žalovaného 1/, ktorý opakovane vstupoval na pozemok, ktorého vydania sa oni domáhali, ktorý používal bránu, ktorý vyvolával nedorozumenia a napádal ich ani vypočutie právneho nástupcu žalovaných, ktorý opakovane vyvolával hádky, odstraňoval oplotenie, vstupoval na pozemok, a ktorý sa vyhrážal tým, že im nedovolí užívanie pozemku. Nevykonala sa ani ohliadka na mieste samom, takže súd nemal ani vedomosť o tom, aká je situácia na mieste samom. Nevedel o tom, že žalovaný má umiestnené svoje veci na ich pozemku, vstupuje na ich pozemok a bráni im užívať svoje vlastníctvo. Súd odmietol vykonať znalecký posudok a ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného, napriek rozhodnutiu súdu, že oni sú vlastníkom pozemkov, žalovaný si vysvetľuje rozhodnutie súdu ako formálne a odmieta uznať ich vlastníctvo. Nevykonal sa ani výsluch svedka J. U., ktorý by sa vedel vyjadriť k vlastníctvu pozemkov ako aj k ich užívaniu. V konečnom dôsledku z podania žalovaného vyplýva, že im nebráni užívať pozemky, ale súčasne neakceptuje ich vlastnícke právo k pozemkom. Ako lepšie by mohlo byť vyjadrené bránenie užívania pozemkov zo strany žalovaného. Aj z ust. § 366 ods. 1 písm. c/ C. s. p. vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto položená otázka znie, či nevykonanie navrhnutých dôkazov nimi zo strany súdu mohlo mať za následok, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobcovia sú presvedčení o tom, že ak by súd vykonal navrhnuté dôkazy, najmä ohliadku na mieste samom, výsluch pôvodného žalovaného 1/, právneho nástupcu žalovaných, výsluch svedka J. U., došlo by k rozhodnutiu súdu v ich prospech. Dôkazy predložené v odvolacom konaní sú tie dôkazy, ktoré by súd zistil vykonaním navrhnutých dôkazov. Upriamili pozornosť odvolacieho súdu aj na kontext vyjadrenia žalovaného, z ktorého nevyplýva akceptácia rozhodnutia súdu. Žalovaný spochybňuje rozhodnutie súdu o tom, že vlastníkmi pozemkov sú oni, napriek odôvodneniu rozhodnutia súdu, napriek predloženým listom vlastníctva, a napriek ním predloženému odbornému vyjadreniu Ing. U.. Za to všetko za situácii, že žalovaný ani netvrdí, že vlastníkom pozemkov je on. On len neakceptuje skutočnosť, aby oni pozemky užívali. Podľa žalobcov rozhodnutie súdu má vyriešiť spor medzi stranami a do budúcnosti usporiadať ich vzájomné vzťahy. Skutočnosť, že po rozhodnutí súdu pôvodný žalovaný 1/ a právny nástupca žalovaných už aj fyzicky napadli žalobcu 1/, odstránili oplotenie, robia si nárok na pozemky, napriek tomu, že nie sú ich vlastníkmi, tým dáva odpoveď na to, že rozhodnutie súdu povedie k ďalšej eskalácii vzťahov. 5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike (reakcii na repliku žalobcov) opäť uviedol, že odvolanie z hľadiska odôvodnenia odvolacích dôvodov je celkom zjavne neopodstatnené. Ďalej uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení poukazujú na to, že súd konal nesprávne, keď nevykonal nimi navrhnuté dôkazy. On však poukazuje na to, že žalobcovia chceli navrhnutými dôkazmi preukazovať skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné (§ 151 ods. 1 C. s. p.). Súd preto postupoval správne, keď ich vyhodnotil ako irelevantné a nadbytočné. Žalobcovia navyše navrhovali vykonanie dôkazov za situácie, keď si nesplnili povinnosť substancovane tvrdiť (§ 150 ods. 1 C. s. p. ), čím sami seba vystavili možnosti zamietnutia ich žaloby aj bez dokazovania. Počas celého konania neuviedli také skutkové tvrdenia, ktoré by bolo možné subsumovať pod hypotézu hmotno-právnej normy ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože neuviedli, akým spôsobom žalovaný ich pozemky zadržiava a akým spôsobom ich odmieta vydať. Žalobcovia nielenže neuviedli tvrdenia relevantné z hľadiska hmotného práva, ale zároveň paradoxne na svoju ujmu tvrdili, že on, resp. jeho právni predchodcovia nikdy nekonali v rozpore s hmotným právom. Dôkazom toho je výpoveď žalobcu 1/, ktorý opakovane na pojednávaní dňa 06.12.2018 uvádzal, že jeho právni predchodcovia mu nikdy nebránili v užívaní pozemkov. Tak isto uviedol, že oplotenie medzi pozemkami ich a jeho právnych predchodcov postavil on sám v roku 1990, teda v čase, keď tam ani on ani jeho právni predchodcovia nebývali a že dokonca ponechal oplotenie na jeho pôvodnom mieste aj pri jeho rekonštrukcii v roku 2016. Žalovaný namietal tvrdenia žalobcov, že neakceptuje ich vlastnícke právo k pozemkom. Pre vysvetlenie uviedol, že z dôkazov predložených v konaní vyplynulo, že žalobcovia sú len formálni vlastníci pozemkov, ale nevedia preukázať titul ich nadobudnutia podľa hmotného práva. Napriek tomu rešpektuje formálne vlastníctvo žalobcov, pretože doteraz nebol preukázaný opak a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a ani predmetom konania. Zodpovedný za súčasný stav sú jedine žalobcovia, ktorí sami seba obmedzili v užívaní pozemkov tým, že si postavili oplotenie mimo vlastníckej hranice. Namietal tiež tvrdenia žalobcov, že po rozhodnutí súdu jeho právny predchodca (pôvodne žalovaný 1/) a žalovaný fyzicky napadli žalobcu 1/ a že si robí nárok na pozemky. Tieto tvrdenia žalobcov nie sú pravdivé a žalobcovia k nim nepredložili žiadne dôkazy. 6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). 7. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov 1/ a 2/ uplatňujúcou si vypratanie označených nehnuteľnosti zo strany žalovaného zamietol. Za preukázané považoval vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalobcov 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam. Za nesplnený považoval predpoklad úspešnosti žaloby a to, že žalovaný musí vec - nehnuteľnosť bezdôvodne užívať a odmietať ju vydať vlastníkovi. 8. Oprávnenia vlastníka vo všeobecnosti sú ustanovené v § 123 Občianskeho zákonníka a sú to: právo predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 9. Občiansky zákonník v ust. § 4 zabezpečuje možnosť súdnej ochrany každému, ktorého právo je ohrozené alebo porušené. Predmetom tejto ochrany je aj vlastníctvo, či už k hnuteľným alebo nehnuteľným veciam. 10. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka je možné domáhať sa ochrany vlastníctva na súde (petitórna ochrana). Podstata reinvidikačnej žaloby (žaloby na vydanie veci) spočíva v tom, aby vlastník veci bol aj jej držiteľom, t.j. aby sa faktický stav zhodoval s správnym stavom. Predmetom tejto žaloby je petit smerujúci na vydanie veci, ktorú vlastníkovi niekto iný neoprávnene zadržuje, a tak ho zbavuje možnosti vykonávať svoje vlastnícke právo. Táto žaloby je priamym vecnoprávnym prostriedkom ochrany vlastníctva. 11. Prvým predpokladom podania reinvidikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva k veci. Vlastnícke právo sa musí preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. To predovšetkým znamená, že žalobca musí preukázať, na zákalde akého právneho dôvodu (titulu) nadobudol vlastníctvo k veci. Druhým predpokladom podania reinvidikačnej žaloby je, že žalovaný zadržuje žalobcovu vec bez právneho dôvodu, t.j. neoprávnene. 12. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu prechádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadom existencie predpokladov reinvidikačnej žaloby a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nezistil nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C. s. p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje. 14. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C. s. p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcov a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 161 ods. 1 C. s. p.). 15. Žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní v prvom rade vytýkali súdu, že pochybil pokiaľ dospel k záveru, že druhý základný predpoklad úspešnosti žaloby a to, že žalovaný musí vec bezdôvodne užívať a odmietať ju vydať vlastníkovi, nebol splnený a preto žalobu zamietol. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobcovia v žalobe došlej dňa 20.04.2018 neuviedli rozhodujúce skutočnosti (§ 132 C. s. p.) ohľadom obmedzenia ich práva s nehnuteľnosťou nakladať zadržiavaním. Preto okresný súd uvedené zisťoval v konaní aj výsluchom žalobcu 1/ ako strany sporu. Pokiaľ žalobcovia spochybňovali vyhodnotenie výpovede žalobcu 1/, z ktorej súd vychádzal s ohľadom na nesprávne pochopenie položenej otázky, odvolací súd sa s ich námietkou nestotožnil. Zo zápisnice o pojednávaní i záznamu zvukovej nahrávky zaznamenávajúcej priebeh pojednávania, s ktorou sa odvolací súd oboznámil konkrétne bolo žalobcom 1/ uvedené: „Pokiaľ ide o tie ďalšie parcely, ktoré sú za plotom, tak k v skutočnosti nám žalovaní (rozumej právni predchodcovia žalovaného) v užívaní nebránia, oni tie parcely kosia a berú to asi tak, že však my zase užívame ich prístupovú cestu“. Na otázku: „Viete teda uviesť, akým spôsobom Vám žalovaní zadržiavali tie pozemky a odmietali Vám ich vydať?“ odpoveď žalobcu 1/ znela „Nemôžem povedať, že by mi nejako bránili, ale viem si predstaviť, že keby som tam teraz zavolal geodeta, dal tam nabiť kolíky, čo by sa asi dialo“. Má pravdu žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu v tom, že otázky boli položené žalobcovi 1/ opakovane a vo viacerých súvislostiach a preto ich bolo možné pochopiť. Okrem toho ani neskôr v konaní pred okresným súdom nedošlo k prípadnej náprave výpovede zo strany žalobcu 1/ či jeho splnomocneného zástupcu. Za tohto stavu odvolací súd z tejto výpovede žalobcu 1/ tiež vychádzal. 16. V ďalšej časti odvolania žalobcovia 1/ a 2/ poukazujú na to, že práve na preukázanie týchto skutočností navrhli vykonať ohliadku na mieste samom, aby okresný súd mohol priamo získať vedomosti o bezdôvodnom užívaní nehnuteľností a odmietaní žalovaného im ich vydať. Podľa odvolacieho súdu pokiaľ ide o návrh žalobcov na vykonanie ohliadky na mieste samom pred okresným súdom z obsahu spisu vyplýva, že bol predložený v rámci vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 08.01.2019 s tým „nakoľko len osobnou ohliadkou je možné pochopiť aktuálnu situáciu na mieste samom“. Okresný súd na pojednávaní dňa 17.09.2019 rozhodol o nevykonaní navrhnutého dôkazu a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ho považoval za nadbytočný, nakoľko reálny stav na mieste je zachytený v odbornom vyjadrení č. 173/2016 Ing. J. U.. Nakoľko obsah vyjadrenia žalobcov sa týkal skutočností súvisiacich s preukázaním vlastníckeho práva žalobcov, správne okresný dôkazný návrh zamietol. Nie je preto pravdivým tvrdenie, že ohliadka na mieste samom bola navrhnutá z dôvodov uvedených žalobcami v odvolaní. 17. V súvislosti s navrhnutím vykonania ohliadky na mieste samom žalobcovia v odvolaní zdôrazňovali aj to, že žalovaný sporné parcely užíva, jednak na týchto ich parcelách si postavil bránu, pri užívaní ktorej prechádza po ich parcelách, o čom predložili aj fotografický dôkaz a tiež ďalším dôkazom o užívaní parciel je aj skutočnosť, že žalovaný má na ich parcele postavený železný nosník, ktorý využíva na vešanie prádla a čistenie kobercov, o čom tiež predložili fotografický dôkaz. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že v civilnom sporovom konaní uplatňovaná zásada koncentrácie je zákonným príkazom adresovaným súdu, podľa ktorého ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie v odvolacom konaní nemožno prihliadať. V odvolacom konaní je prípustné doplnenie dokazovania len v taxatívne vymedzených prípadoch v § 366 C. s. p. Podľa ust. § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Z obsahu spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovia v konaní pred okresným súdom neuviedli ani fotografiami nepreukázali, že na spornej nehnuteľnosti sa nachádza železný nosník na vešanie prádla a čistenie kobercov a že na nich bola postavená brána. Nakoľko tvrdené skutočnosti a predložené fotografie sú novotou v odvolacom konaní, povinnosťou odvolacieho súdu bolo skúmať, či spĺňajú podmienky, aby boli pripustené v zmysle § 366 C. s. p. Posúdením uvádzaných skutočností a predložených dôkazov odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden z dôvodov uvedených v citovanom ust. § 366 C. s. p., a preto naň nemôže v odvolacom konaní prihliadnuť. 18. Napokon žalobcovia v odvolaní opisovali situáciu s oplotením parciel po rozhodnutí okresného súdu keď došlo zo strany žalovaného a jeho rodinných príslušníkov k vulgarizmom, vyhrážkam, fyzickému útoku, poškodeniu postaveného plota. Uvedené dôkazy sú podľa žalobcov 1/ a 2/ dostatočným dôkazom preukazujúcim aj druhý základný predpoklad úspešnosti žaloby a to, že žalovaný nehnuteľnosti bezdôvodne užíva a odmieta ich vydať vlastníkovi. K udalostiam, ktoré nastali po rozhodnutí okresného súdu odvolací súd poukazuje na to, že je viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.). Nemohol preto prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali po rozhodnutí okresného súdu. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcov 1/ a 2/ za nedôvodné a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, založeného na zásade úspechu žalovaného v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. 20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti). Poučenie: : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.).