Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 13CoP/17/2025 5623217138 26. 03. 2025 JUDr. Ján Burik ECLI:SK:KSZA:2025:5623217138.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a Mgr. Zuzany Štolcovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536, deti matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/ XX, E. A., právne zastúpenej Mgr. Gabrielom Antalom, advokátom, so sídlom F. XXXX/XX, G. a otca H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom, so sídlom J. XXX, E. A., v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 1P/157/2023-98 zo dňa 20.06.2024 a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu z a m i e t a . Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Liptovskom Mikuláši zveril maloleté deti A. a C. B. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch tak, že matka je oprávnená a povinná poskytovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod. do pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. a otec je oprávnený a povinný poskytovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod. do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod.. Osobitne súd prvej inštancie upravil striedavú starostlivosť počas vianočných a novoročných sviatkov, počas letných prázdnin s tým, že táto osobitná striedavá starostlivosť má prednosť pred bežnou úpravou striedavej osobnej starostlivosti. Týmto zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k 1P/46/2021-222 zo dňa 20.09.2022 v časti osobnej starostlivosti a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/181/2022-95 zo dňa 20.04.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/105/2023-148 zo dňa 12.10.2023 o úprave styku otca s maloletými deťmi. Úpravu výživného určenú rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 1P/46/2021-222 zo dňa 20.09.2022 ponechal nedotknutú a návrh matky na úpravu styku a zvýšenie výživného zo strany otca zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s ust. § 26 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú zrelšie, ale i vnímavejšie na dianie v rodine. U maloletého Mateja súd registruje nepochybnú vôľu byť v rovnocennom kontakte s obidvomi rodičmi, ku obidvom rodičom má vytvorený vrúcny vzťah, rovnako i k svojej sestre. Aj u maloletej C. je zrejmé, že má hlboký citový vzťah k obidvom rodičom, vzhľadom k veku a doterajšiemu intenzívnejšiemu kontaktu s matkou, vyhľadáva viac jej prítomnosť a priazeň. Súčasne má aj k svojmu bratovi silné emocionálne puto, vytvorené na základe silného súrodeneckého vzťahu. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na aktuálne konštatovanie odborníkov K. L. M., že nie samotná forma starostlivosti (až na výnimky) má negatívny dopad na duševné zdravie detí, ale predovšetkým spor medzi rodičmi, či intrapsychický konflikt lojality detí. Občianske združenie, na ktorého projekte sa rodičia zúčastňujú, naznačil potenciál matky i otca a nastavil metódy práce a intervencie, vďaka ktorým by sa mohol docieliť úspech pri pomoci rodine, najmä v žiadanom skvalitnení komunikácie obidvoch rodičov. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie zároveň prihliadol i na doterajšiu rozsiahlu úpravu styku otca s maloletými deťmi, ktorý mal otec upravený v nepárny týždeň v roku od utorka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod., ako aj počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Obidvaja rodičia vo svojom prostredí vytvárajú deťom priaznivé podmienky na ich všestranný vývoj, pričom už vykazujú známky istého pokroku a sú ochotní i naďalej využiť služby odborníkov v tejto oblasti. Striedavá osobná starostlivosť v prejednávanej veci spĺňa atribúty napĺňania potrieb detí v tom zmysle, aby rodičia boli vo vzťahu k nim v rovnocennej pozícii. V konaní nebolo preukázané, že by súčasný pomer starostlivosti rodičov niesol so sebou potenciálne riziko negatívneho vplyvu na maloleté deti, a rovnako neboli preukázané také okolnosti, ktoré by mali viesť k zúženiu rozsahu styku otca s maloletými deťmi tak, ako to navrhovala matka. Neuniklo pozornosti súdu, že u matky pretrváva ťaživé prežívanie zo správania otca. Pokiaľ išlo o výživné, súd ponechal v platnosti režim určený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 1P/46/2021-222 zo dňa 29.09.2022 z dôvodu, že medzi príjmom matky a otca je stále disproporcia v neprospech matky, a hoci obidvaja rodičia majú rovnocenný pomer osobnej starostlivosti o maloleté deti, ponechanie výživného je korektné vo vzťahu k matke i k maloletým deťom, sledujúc rovnováhu v zabezpečovaní životnej úrovne detí. Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od apríla 2023 do marca 2024 predstavuje sumu 1.729,35 Eur a priemerná čistá mesačná mzda u matky za obdobie od apríla 2023 do konca marca 2024 predstavovala sumu 746,93 Eur. Daňový bonus za dané obdobie čerpala matka v priemernej mesačnej výške 222,04 Eur, a preto výživné zo strany otca v sume 270,- Eur mesačne na obidve deti je podľa názoru súdu prvej inštancie primerané i v situácii, keď sú deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Na základe vyššie uvedených skutočností potom súd prvej inštancie návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi a zvýšenie výživného zamietol a postupom podľa ust. § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletých detí. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v predmetnej veci nie sú splnené predpoklady pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletá C. má v čase písania odvolania štyri roky a striedavá osobná starostlivosť by mohla mať na jej osobnosť v neskoršom veku negatívny dopad. Nechce tráviť čas so svojim otcom a v prípade, ak má ísť k otcovi, dôrazne matke hovorí, že k otcovi ísť nechce. Následne, ak sa od otca vráti, vytýka matke, že prečo pre ňu neprišla skôr. Matka bola ešte pred rozvodom nútená opustiť spoločnú domácnosť v E. F. a počnúc mesiacom august 2024 býva v meste E. A. N. deti navštevujú predškolské a školské zariadenia v E. D.. L. uvedeného jasne vyplýva, že nariadením striedavej osobnej starostlivosti by v žiadnom prípade nebola zaistená lepšia možnosť zabezpečenia potrieb maloletých detí, z dôvodu značnej vzdialenosti medzi obcou E. F. a mestom E. A.. Spôsobilosť otca vychovávať deti môže byť znížená aj tým, že neustále uráža a dehonestuje matku. Pokiaľ konajúci súd uviedol, že striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch je vyhovujúca aj podľa kolízneho opatrovníka, uvedená skutočnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko sám kolízny opatrovník v záverečnom návrhu uviedol, že navrhuje zamietnuť návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť. Je zarážajúce, že konajúcemu súdu síce neuniklo správanie otca, avšak konajúci súd toto zistenie nijakým spôsobom nepretavil do svojho konečného rozhodnutia, keď nie je zrejmé, ako môže otec, ktorý má dlhodobo sklony k psychickému týraniu matky, disponovať predpokladmi na zvládnutie striedavej starostlivosti u detí.
3. Otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vyslovil nesúhlas s odvolaním matky a mal za to, že prvoinštančný súd v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil všetky dôkazy, na základe ktorých dospel i k správnemu rozhodnutiu. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Matka vo svojom odvolaní poukazuje na to, že komunikácia rodičov bola v minulosti zlá, avšak sa to dialo na strane obidvoch rodičov. Priebeh pojednávania, absolvované poradenstvo a v konečnom dôsledku aj samotné vyjadrenia matky na jednotlivých pojednávaniach ukázali, že táto komunikácia sa zlepšuje a poukazovanie na správu vytrhnutú z kontextu, ktorá navyše bola otcom odoslaná dávno pred podaním návrhu, je účelové a nereflektuje aktuálny stav komunikácie. Navyše, v uvedenej situácii ide len o minimálne rozšírenie už značne širokého styku otca s maloletými deťmi (prakticky tri dni v mesiaci), na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie i správne prihliadol. Najabsurdnejšie vyznieva argument matky, ktorá uvádza, že v mesiaci august 2024 sa presťahovala z obce G. O. A. E. A., a teda je medzi bydliskami rodičov vzdialenosť 20 km. Ako uvádza, deti navštevujú predškolské a školské zariadenia v meste E. D.. P. keď matka bývala v obci G., tak musela deti dovážať do predškolského a školského zariadenia do mesta E. D., Q. v spôsobe dochádzania nenastane zmena, a navyše matka počas posledných troch rokov trikrát zmenila bydlisko a takéto nezodpovedné konanie taktiež neprospieva lepšiemu zaisteniu potrieb maloletých detí a najmä stabilnému prostrediu. 4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky trval na svojich vyjadreniach v priebehu prvoinštančného konania. Zároveň však poukázal na právo detí na zachovanie rovnocenného vzťahu a kontaktu s obidvomi rodičmi, pričom konštatoval, že matka i otec sú schopní svojim deťom zabezpečiť starostlivosť, výchovu i všetky ich potreby. Doposiaľ bol kontakt otca s deťmi upravený pomerne široko, približujúci sa forme striedavej osobnej starostlivosti, a preto sa vedel stotožniť s takou formou starostlivosti rodičov o deti. Pozitívne zároveň hodnotil aj spoluprácu rodičov s AS Familiam, so sídlom v Prešove, pričom práca tohto subjektu ešte nie je ukončená a od rodičov sa očakáva dodržiavanie odborných rád s cieľom vzájomnej kooperácie pri výchove a starostlivosti o deti. 5. Rodičia vo svojich ďalších vzájomných vyjadreniach zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Matka trvala na svojom písomne podanom odvolaní, pričom poukazovala na veľmi znepokojivé správanie maloletej C., ktorá neustále vyžaduje jej prítomnosť. Taktiež poukazovala na incident, ktorý sa stal na konci letných prázdnin, kedy otec neumožnil matke telefonický kontakt s maloletými deťmi celých 12 dní, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru ho matka nedostatočne informuje o veciach týkajúcich sa maloletých detí. Toto, podľa jej tvrdenia, bol len jeden z mnohých príkladov, kedy otec matku trestá za to, že sa nespráva podľa jeho predstáv. Zároveň pre dokreslenie absurdnej situácie poukazovala i na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach, ktoré podal v priebehu konania. Otec naopak vo svojom vyjadrení opätovne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, pričom súhlasil s vyjadrením kolízneho opatrovníka v časti týkajúcej sa práva detí na zachovanie rovnocenného vzťahu a kontaktu s obidvomi rodičmi a názoru kolízneho opatrovníka v tom, že obidvaja rodičia sú schopní deťom zabezpečiť potrebnú starostlivosť. Čo sa týka tvrdenia matky, že sa na maloletej C. prejavuje v období posledných šiestich mesiacov veľmi znepokojivé správanie, uviedol, že takéto správanie spozoroval a naopak, maloletá sa u neho teší a je spokojná, pričom je o ňu postarané vo všetkých ohľadoch. Dokonca matka uvádza, že sa jej určitý čas nemohla ani dotknúť, čo evokuje skôr to, že problém je na strane matky a nie na strane otca. 6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 7. Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 8. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd prvej inštancie postupoval správne, keď na základe návrhu otca skúmal, či od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (rozsudky
tamojšieho súdu č.k. 1P/181/2022-95 zo dňa 20.04.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/105/2023-148 zo dňa 12.10.2023 a rozsudok tamojšieho súdu 1P/46/2021-222 zo dňa 20.09.2022) došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností. V tomto smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď vyhovel návrhu otca a maloleté deti A. a C. B. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. 10. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany matky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozsudku. 11. Tak, ako to správne konštatuje i súd prvej inštancie, nemožno ponechať bez povšimnutia skutočnosť, že otec mal upravený styk s maloletými deťmi v rozsahu takmer totožnom s rozsahom striedavej osobnej starostlivosti, keď podľa rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 1P/181/2022-95 zo dňa 20.04.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/105/2023-148 zo dňa 12.10.2023 má otec upravený styk s maloletými deťmi v nepárny kalendárny týždeň v roku od utorka od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod., v každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 08:30 hod. do 25.12 do 12:00 hod., od 27.12. od 12:00 hod. do 30.12. do 08:30 hod., v každý párny kalendárny rok od 25.12. od 12:00 hod. do 27.12. do 12:00 hod., od 30.12 od 08:30 hod. do 01.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 12:00 hod.. Počas letných prázdnin počnúc dňom 15.07. od 08:00 hod. do 08:00 hod. dňa 31.07. a od 08:00 hod. dňa 15.08. do 08:00 hod. dňa 30.08., pričom úprava styku otca počas letných prázdnin má prednosť pred bežnou úpravou styku. V konaní nebolo preukázané, že by takýto pomer starostlivosti rodičov niesol so sebou potenciálne riziko negatívneho vplyvu na maloleté deti a takúto úpravu styku matka začala spochybňovať až v priebehu prebiehajúceho konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Ani z vyjadrenia kolízneho opatrovníka v priebehu celého konania nevyplynuli také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť ohrozenie zdravého vývoja maloletých detí pri realizovaní striedavej starostlivosti zo strany obidvoch rodičov. Pokiaľ i kolízny opatrovník nevidel dôvod na zmenu rozhodnutia o úprave styku otca formou nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, poukazoval viacmenej len na široký rozsah styku otca s maloletými deťmi, ktorý, podľa jeho názoru, práve z tohto dôvodu je dostatočný na realizovanie rodičovských práv a povinností zo strany otca. V žiadnom prípade nespochybňoval možnosti a schopnosti otca zabezpečiť deťom rovnakú starostlivosť ako matka, čo sa napokon prejavilo i v jeho vyjadrení v priebehu odvolacieho konania. Nemožno teda konštatovať, že by súd prvej inštancie neprihliadol dostatočným spôsobom na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, a preto odvolací súd ani námietku matky v tomto smere nepovažoval za dôvodnú. 12. V situácii, keď už v súčasnosti sa realizoval styk otca s maloletými deťmi v rozsahu takmer celého kalendárneho nepárneho týždňa v roku bez akýchkoľvek problémov, dospel i odvolací súd k presvedčeniu, že zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je v súlade so záujmom maloletých detí, rešpektujúce zároveň právo obidvoch rodičov rovnocenným spôsobom podieľať sa na výchove svojich maloletých detí, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 13. Pokiaľ matka poukazovala na zmenu v správaní maloletej C. pri realizovaní styku, tu je potrebné zdôrazniť, že je prirodzené, ak maloletá s prihliadnutím na svoj vek má citovú väzbu k svojej matke, čo však nemôže diskvalifikovať otca v jeho starostlivosti, a to i s prihliadnutím na súrodenecké vzťahy maloletých detí, na čo taktiež správne poukázal i prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Hľadanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nemôže byť redukované len na samotné zistenie a kopírovanie vôle alebo predstavy maloletého dieťaťa. Prianie dieťaťa totiž síce treba považovať za vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu, ale súd musí vždy prihliadnuť na rozumovú a emocionálnu vyspelosť dieťaťa, vyplývajúcu najmä z jeho veku. Na druhej strane, je povinnosťou každého rodiča viesť dieťa k budovaniu vzťahu k druhému z rodičov a nie využívať každé vyjadrenie dieťaťa na negatívne vykresľovanie bývalého partnera – rodiča. Práve takýto postup zo strany rodičov môže a bude mať nepriaznivý vplyv na ďalší vývoj dieťaťa, čo sa nepochybne prejaví v jeho postojoch k rodičom navzájom. 14. Pokiaľ matka v priebehu odvolacieho konania tak, ako i v konaní pred prvoinštančným súdom poukazovala na nespôsobilosť otca zabezpečiť riadnu výchovu maloletých detí vyplývajúcu z jeho vulgárneho a neprípustného správania voči jej osobe, je potrebné opätovne zdôrazniť, že aj napriek týmto tvrdeniam matka súhlasila s úpravou styku otca s maloletými deťmi v rozsahu takmer totožnom so striedavou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov, ktorý styk sa aj realizoval bez vážnych problémov,
čo samo osebe nespochybňuje schopnosť otca zabezpečiť deťom vhodné podmienky pre ich zdravý vývoj. 15. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti zo strany rodičov, keď s prihliadnutím na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov a najmä v záujme maloletých detí ponechal v platnosti rozhodnutie o výživnom zo strany otca. Výživné v rozsahu 270,- Eur na obidve deti (u A. 150,- Eur, u C. 120,- Eur), aj podľa názoru odvolacieho súdu, vyrovná disproporciu medzi majetkovými pomermi otca a matky tak, aby deti mali u obidvoch rodičov zabezpečené primerane rovnocenné podmienky. 16. Pokiaľ súd prvej inštancie potom, čo upravil rozsah výkonu rodičovských práv a povinností zverením detí do striedavej osobnej starostlivosti, zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a zúženie rozsahu styku, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti, aj keď sa jednalo o nadbytočný výrok, lebo toto pochybenie nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Je potrebné ale zdôrazniť, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, kedy súd nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nie je preto potrebné ani jednotlivé návrhy zo strany účastníkov zamietať. 17. Matka v priebehu odvolacieho konania podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd umožnil jej partnerovi G. F., trvale bytom D. XXX/XX, E. A., prebrať maloleté deti v predškolskom, resp. školskom zariadení počas školského vyučovania a v prípade mimoškolského vyučovania v mieste bydliska otca v zmysle pôvodného rozsudku o úprave styku, ktorému odvolací súd v tomto štádiu konania nevyhovel a návrh zamietol. Úpravou neodkladných opatrení umožňuje zákon riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti bude prichádzať do úvahy v prípade, ak je ohrozený záujem dieťaťa na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Jedná sa o výnimočné opatrenie, ktorým súd nenahrádza rozhodnutie vo veci samej a ktorého úlohou nie je úprava, resp. špecifikácia rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v odvolacom konaní (§ 362 CSP) prichádza do úvahy ako posledné možné riešenie, pričom súd musí vždy prihliadnuť na to, či účel, ktorý sleduje neodkladné opatrenie, nie je možné dosiahnuť rozhodnutím o samotnom odvolaní, ale najmä na to, že proti takémuto rozhodnutiu už nie je prípustný ďalší opravný prostriedok. 18. Tu je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie súdu nemôže reagovať na všetky skutočnosti, ktoré vyplynú z bežného života (práceneschopnosť, prekážky v práci a pod.), z ktorých rodičia sú „schopní“ vyvolávať stále nové konflikty bez vzájomnej tolerancie. Maloleté dieťa, ktoré sa bez vlastnej viny ocitlo v konflikte rodičov, nemôže byť rukojemníkom v rukách nezodpovedných rodičov. Rodič, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť nad dieťaťom, má možnosť tak, ako je to aj v prípade školského zariadenia, splnomocniť osobu k prevzatiu, resp. k odovzdaniu detí, či už pri realizovaní styku alebo striedavej starostlivosti, čo druhý rodič musí akceptovať. Ak zo strany niektorého z rodičov dochádza k zneužívaniu rodičovských práv formou formalistického prístupu pri realizovaní striedavej osobnej starostlivosti, je zrejmé, že takýto postup nie je v záujme maloletých detí a je možné (v prípade, ak sa takéto skutočnosti preukážu) zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a zveriť dieťa do výlučnej starostlivosti jednému z rodičov, poprípade obmedziť styk dieťaťa s rodičom a podobne. 19. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s použitím ust. § 369 ods. 1 CSP a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).