Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Žilina 13CoP/53/2026 3825201612 10. 06. 2026 JUDr. Miriam Štillová ECLI:SK:KSZA:2026:3825201612.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Štillovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej, JUDr. Petry Lackovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. E., F. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Lukáš Macko, PhD., advokát, so sídlom Čierna Lehota 276, 049 36 Slavošovce a otec: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F., H. XXXX/X D., zastúpený: JUDr. Jana Šálková ml., advokátka, so sídlom Bystrická 101, 966 81 Žarnovica, za účasti Krajskej prokuratúry v Trenčíne, o návrhu oboch rodičov o nariadenie neodkladného opatrenia a o rozhodnutie podľa § 35 Zákona o rodine, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/39/2025-752 zo dňa 20. októbra 2025, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. v spojení s výrokom IV., o trovách prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e . II. Žiaden z účastníkov n e m á
n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že vo výroku I. udelil matke, C. D., nar. X.X.XXXX, namiesto otca, G. B., nar. XX.X.XXXX, súhlas na podanie žiadosti o zápis maloletej A. B., nar. X.X.XXXX, na Základnú školu C. D., H. I. XXX/X, XXX XX E. E. v školskom roku 2025/2026. Vo výroku II. návrh otca na danie súhlasu za matku na podanie žiadosti o zápis maloletej A. na Základnú školu F., zamieta. Výrokom III. uložil rodičom maloletej A., C. D. a G. B., povinnosť podrobiť sa odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom Centra pre deti a rodiny J., I. I. K. J., H. L. XXX/XX, po dobu najdlhšie jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia a v rozsahu 40 hodín priameho výkonu u každého rodiča. Výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh otca zo dňa 03.04.2025, na protinávrh matky zo dňa 07.04.2025, ich odôvodnenia, na ďalšie vyjadrenia účastníkov, správu kolízneho opatrovníka, na zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie na nariadených pojednávaniach a za aplikácie § 35, § 37 ods. 2 písm. d) , Čl. 5 písm. a) až i) Zákona o rodine, § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 245/2008 Z. z. ( ďalej len „Školský zákon“), § 144a ods. 1 Školského zákona, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. 3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, otec žije sám v F., v byte, matka žije v E. E., v byte, obidvaja sú výlučnými vlastníkmi týchto bytov. Vzdialenosť medzi oboma mestami predstavuje asi 40 km a táto vzdialenosť sa dá prekonať do 50 min. osobným motorovým vozidlom. Obaja rodičia majú vodičský preukaz. Maloletá A. je v súčasnosti na základe
rozhodnutia Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/49/2022-892 zo dňa 28.06.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 13CoP/209/2024 zo dňa 27.11.2024 v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že rodiča sa o ňu starajú v týždňových intervaloch. Tento stav pretrváva už takmer 4 roky, maloletá si na to zvykla, má rada oboch rodičov. Od januára 2025 navštevovala maloletá dve škôlky, keď predtým dlhší čas navštevovala len škôlku v F.. V čase, keď bola v osobnej starostlivosti otca, navštevovala škôlku v F. a v čase, keď bola v osobnej starostlivosti matky, navštevovala škôlku v E. E.. Z vyjadrení maloletej z tej doby bolo zrejmé, že s tým nemala žiadne problémy, na kolektív v oboch škôlkach si zvykla, mala tam aj kamarátky, v obvode bydlísk svojich rodičov navštevuje aj v súčasnosti viaceré krúžky. 4. Maloletá je od 01.09.2025 žiačkou 1. ročníka Základnej školy E. E., škola, ktorú navštevuje na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia vydaného tamojším súdom a potvrdeným odvolacím súdom. Napriek tomu, že neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie dal matke za otca maloletej súhlas na podanie žiadosti o zápis maloletej na Základnú školu E. E. v školskom roku 2025/2026, otec toto rozhodnutie, ktoré bolo už dňa 01.09.2025 predbežne vykonateľné, o čom otec mal vedomosť alebo mal mať vedomosť, neakceptoval a v rozpore s ním priviedol maloletú 01.09.2025 do Základnej školy F., kde sa zúčastnila svojho prvého dňa v škole. Otec zásadne nesúhlasil s tým, aby maloletá navštevovala Základnú školu E. E., tvrdiac, že maloletá má v mieste jeho bydliska vytvorené stabilnejšie prostredie ako u matky, ktorá v minulosti viackrát zmenila miesto svojho bydliska, pričom v F. maloletá prežila podstatnú časť svojho života a má tu viac kamarátok ako v E. E.. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho návrhom, aby maloletá navštevovala školu v F., bol ochotný akceptovať aj také riešenie, že by maloletá navštevovala striedavo Základnú školu F. a Základnú školu E. E.. Striedavo v dvoch základných školách môže žiak plniť povinnú školskú dochádzku len vo výnimočnom prípade, ak bol žiak zverený súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že riaditeľ školy vydá do 15.06. rozhodnutie o (ne)prijatí dieťaťa na vzdelávanie do základnej školy. 5. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že vzájomné vzťahy rodičov maloletej sú v súčasnosti vážne narušené, komunikujú spolu len v nevyhnutnej miere pokiaľ ide o maloletú a bez autoritatívneho rozhodnutia súdu sa nevedia dohodnúť o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej. Od konca minulého roka, kedy sa matka odsťahovala do E. E. bez dohody a oznámenia tejto skutočnosti otcovi, prehlásila maloletú na trvalý pobyt na jej adresu v E. E., odvtedy rodičia už niekoľkokrát prehlásili trvalý pobyt maloletej bez dohody a vedomia druhého rodičia na adresu svojho bydliska. 6. Súd prvej inštancie zisťoval, či je dôvodný návrh otca a danie mu súhlasu súdu namiesto matky na podanie žiadosti o zápis maloletej na Základnú školu v F., resp. či s prihliadnutím na najlepší záujem maloletej bude vhodnejšie dať súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti o zápis maloletej na Základnú školu v E. E., resp. či aj prípadná iná alternatíva bude pre maloletú najvhodnejším riešením (návšteva oboch škôl v mieste bydliska rodičov). Keďže maloletá v septembri 2025 si začala plniť povinnú školskú dochádzku v Základnej škole E. E., obaja rodičia vedia maloletej zabezpečiť všetky jej potreby, oboch rodičov má maloletá rada, pričom obaja jej takisto rovnakým dielom poskytujú svoj čas. Obaja rodičia sa snažia, pokiaľ ide o maloletú, presadiť si svoje záujmy a v určitej miere na maloletú aj vplývajú. Svedčia o tom závery súdom ustanovenej znalkyne J. H. v konaní sp. zn. 18P/49/2022, komunikácia matky s riaditeľkou Základnej školy v F., ale aj vyjadrenia maloletej, ktorá v prítomnosti matky prejavila záujem byť viac s ňou a navštevovať základnú školu v mieste bydliska matky a ktorá v prítomnosti otca prejavila zase záujem byť s otcom a navštevovať základnú školu v mieste bydliska otca. Maloletá v tomto školskom roku ešte len začala navštevovať základnú školu, a to v čase, keď je zverená do SOS oboch rodičov, a teda z tohto dôvodu, za tých istých okolností, ak by to bolo v záujme maloletej, prichádzali by do úvahy aj také riešenia, že by maloletá navštevovala dve školy striedavo – Základnú školu F. v čase, keď jej osobnú starostlivosť poskytuje otec a Základnú školu E. E. v čase, keď jej osobnú starostlivosť poskytuje matka. Súd prvej inštancie však vzhľadom na to, že spôsob výučby na oboch školách je značne rozdielny, iný spôsob hodnotenia na oboch školách – slovné hodnotenie v prvých troch ročníkoch Základnej školy F. a slovné hodnotenie v 1. polroku 1. ročníka a klasifikácia známkami od 2. polroka 1. ročníka na Základnej škole E. E., iné učebnice, z ktorých sa deti učia slovenský jazyk a matematiku, výučba niektorých predmetov v Základnej škole E. E. obtýždeň, výučba cudzieho jazyka v Základnej škole F. už od 1. ročníka a v Základnej škole E. E. od 3. ročníka základnej školy. Návšteva striedavo dvoch škôl by podľa názoru súdu prvej inštancie bola pre maloletú bola neprimerane ťažká, stresujúca a navyše aj ťažko realizovateľná, a to aj v prípade, ak by školy vzájomne ohľadne maloletej spolupracovali. Pri úvahe návštevy dvoch škôl maloletou striedavo, bolo nutné vziať, podľa názoru súdu
prvej inštancie, do úvahy aj skutočnosť, že vzájomné vzťahy rodičov sú v súčasnosti veľmi zlé, čo tiež do značnej miery sťažuje spoluprácu rodičov pri prekonávaní prekážok súvisiacich s návštevou dvoch škôl súčasne ich dcérou. Nástup každého dieťaťa do 1. ročníka základnej školy prináša zásadnú zmenu v jeho živote, dennom režime, nové povinnosti, riešenie viacerých záležitosti ohľadne školy, prípadne úspešné zvládnutie 1. ročníka je u každého dieťaťa, kedy sa učí čítať a písať, najdôležitejšie. Z týchto dôvodov, berúc do úvahy záujem, aby maloletá bola vystavená čo najmenšiemu stresu a čo najjednoduchšiemu zvyknutiu si na nový denný režim, podľa názoru súdu prvej inštancie, bolo najvhodnejším riešením u maloletej, že bude naďalej navštevovať len jednu školu, a to tú, ktorú navštevuje už v súčasnosti v mieste bydliska matky, ku ktorej maloletá citovo viac inklinuje a ktorú čiastočne aj pred otcom uprednostňuje, čo opakovane uvádzala pri výsluchu pred kolíznym opatrovníkom. Pokiaľ kolízna opatrovníčka navrhovala v skoršom štádiu konania, ako prípadné alternatívne riešenie, základnú školu v D. F. D., ktorú by mohla maloletá navštevovať, ktorá škola je približne na polceste od bydliska oboch rodičov, súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade je potrebné hľadieť na najlepší záujem maloletého dieťaťa a nie na záujem rodičov. Uvedenú školu rodičia nepoznajú, neboli s ňou doteraz v žiadnom kontakte a takisto maloletá nemá v obvode tejto školy žiadne blízke osoby ani kamarátky. Táto alternatíva bola teda pre maloletú úplne nevhodná. Súd prvej inštancie pri úvahe, ktorá škola je v súčasnosti najvhodnejšia, prihliadol aj na opakované vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom, kedy maloletá opakovane preferovala bývanie i školu v E. E., doterajší prístup oboch rodičov k plneniu si svojich povinností, pokiaľ ide o dochádzku maloletej do školy v tomto školskom roku, skutočnosť, že maloletá už navštevuje Základnú školu E. E., na prostredie, ktoré si zvykla a v ktorej škole je spokojná, čo vyplynulo z výsluchu maloletej pred kolíznym opatrovníkom, písomného vyjadrenia triednej učiteľky maloletej, vyjadrenia riaditeľky Základnej školy E. E. a napokon aj z výpovede matky. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto súvislosti boli podstatné tri výpovede maloletej, ktoré sa uskutočnili u kolízneho opatrovníka vo februári a apríli roku 2025, osobitne v októbri 2025, kedy maloletá tvrdila, že chce bývať u mamy v E. E., kde chce chodiť aj do školy, preto súd návrh otca vo veci samej zamietol a naopak rozhodol tak, že dal matke namiesto otca súhlas na podanie žiadosti o zápis maloletej A. na Základnú školu v E. E.. 7. Nakoľko vzťahy oboch rodičov sú naďalej konfliktné a nevedia sa vždy zhodnúť na úprave výkonu svojich práv a povinností voči maloletej, keď doterajšia odborná pomoc rodičom poskytovaná prostredníctvom ÚPSVaR Prievidza na Referáte poradensko-psychologických služieb a neskôr aj na CDR J. (od novembra 2022 do marca 2024) svoj účel nesplnila a rodičia ani v súčasnosti nedokážu všetky veci ohľadne maloletej riešiť bez odbornej pomoci, uložil súd prvej inštancie obom rodičom v súlade s ust. § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine povinnosť podrobiť sa odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré sa bude realizovať prostredníctvom CDR J., so sídlom v J.. 8. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 CMP. 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom zástupcu odvolanie otec maloletej, a to podaním doručeným súdu dňa 01.12.2025 (č.l. 753 súdneho spisu), kde v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie konkrétne proti výrokom I. a II., a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) CSP, ako aj § 62 ods. 1 CMP. V odôvodnení ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkami otca, že ide o zmanipulovaný názor dieťaťa, otec preukázal, že dieťa sa jednoznačne vyjadrovalo pred viacerými inštitúciami v prospech školy F.. Nezohľadnil ovplyvňovanie dcéry matkou, ako aj správanie sa matky v súvislosti s neustálou zmenou bydlísk, na čo bola matka dôrazne upozornená počas predchádzajúceho konania sp.zn. 18P/49/2022. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol svoj názor, ku ktorému otec nevie, ako dospel, keď uviedol, že matka si potrebovala vyriešiť bytovú otázku, ktorú sa jej zrejme podarilo vyriešiť definitívne až v súčasnosti, hoci matka sa takto nikdy nevyjadrila, mala byt v F. a nič jej nebránilo, pokiaľ by bol pre ňu prvoradý záujem dieťaťa, aby sa spolu s maloletou nasťahovala do svojho bytu a bol by tým zabezpečený plynulý prechod maloletej do školy v F. spolu s kolektívom, ktorý dobre pozná. Podľa otca, v rámci odôvodnenia rozsudku chýba zdôvodnenie, z ktorých konkrétnych skutočností súd prvej inštancie vychádzal, keď sa rozhodol nepreferovať výnimku zo zákonnej úpravy, ktorú umožňuje Školský zákon v prípade striedavej osobnej starostlivosti a nevysporiadal sa ani s argumentom krajského súdu vyjadreným v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13CoP/165/2025 v rámci prvého odvolacieho konania, že nástupom maloletej na povinnú školskú dochádzku v bydlisku matky bude prakticky zasiahnuté do rodičovských práv otca na vykonávanie osobnej striedavej starostlivosti, v čom
otec vidí hrubé pochybenie zo strany súdu a vníma odôvodnenie rozsudku v tejto časti ako nedostatočné. V ďalšom uviedol, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je vnútorne rozporná, rozhodnutie je ako celok nepresvedčivé, pretože dieťa je jednoznačne viac dlhoročne adaptované v F., má tam silné dlhoročné priateľstvá, navštevuje tam dlhodobo krúžky, z vyjadrení riaditeliek školy jednoznačne vyplynulo, že by model dvoch škôl bol realizovateľný, hoci náročnejší a súd maloletej týmto rozhodnutím nedal ani len možnosť naďalej fungovať v pre ňu zabehnutom režime, v ktorom funguje už niekoľko rokov. Návštevu škôlky, ako aj povinnú predškolskú dochádzku plnila v dvoch predškolských zariadeniach, čiže pre maloletú je tento model úplne prirodzený a práve to, že navštevuje len jednu školu, je pre ňu celkom dosť zmena v živote, a preto sa dožaduje, keď je u otca, že chce chodiť do školy do F.. Otec mal za to, že bolo preukázané spontánne vyjadrenie dcéry v škôlke F., vyjadrenie v škole F. pred komisiou v zložení štyroch ľudí, ako aj psychológa, spontánne vyjadrenie pred pracovníkmi ÚPSVaR v 02/2025, že A. chce navštevovať školu v F., súd nijako tieto dôkazy nevyhodnotil. Nakoľko zostalo neodkladné opatrenie v platnosti nariadené rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. 12P/39/2025 zo dňa 24.04.2025 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/165/2025 zo dňa 10.09.2025, k uvedenému otec uviedol, že tým, že krajský súd potvrdil neodkladné opatrenie, tým len zabezpečil kontinuitu dochádzky do školy, nepotvrdil tým vhodnosť len tejto školy v E. E.. Pokiaľ sa súd prvej inštancie vo viacerých bodoch odvolával na znalecký posudok J. H., tento bol vyhotovený pre účely iného konania, je neaktuálny, pomery sa zmenili, dieťa je staršie a je zverené do striedavej osobnej starostlivosti s intervalom striedania týždeň, v ktorom režime je prakticky od jej troch rokov. Neexistuje teda relevantný fakt, ktorý by odôvodňoval preferenciu jednej školy pred druhou. Súd prvej inštancie zdôrazňuje odlišnosti v šlabikároch, učebniciach matematiky, vyučovanie angličtiny, avšak tieto rozdiely nemajú zásadný vplyv na kvalitu vzdelania, ani na adaptabilitu dieťaťa, keďže obe školy používajú štandardizované učebnice, schválené Ministerstvom školstva a obe poskytujú vyvážený vzdelávací proces. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na rozdiely vo forme hodnotenia, tieto tiež nemajú zásadný dopad na schopnosť dieťaťa zvládnuť obe školy. Matka počas konania zdôrazňovala dobré školské výsledky dieťaťa, čím v podstate potvrdila, že otec v príprave do školy nezlyháva, keďže rodičia zabezpečujú túto prípravu v pravidelnom týždennom intervale. Podľa otca nebol počas konania preukázaný žiaden relevantný dôvod na obmedzenie práva dieťaťa navštevovať školy v oboch bydliskách rodičov a súd neoprávnene uprednostnil subjektívne obavy pred zákonom a reálnymi skúsenosťami dieťaťa. K výpovedi riaditeľky Základnej školy F. uviedol, že súd prvej inštancie vynechal podstatnú časť jej výpovede, ktorá potvrdila pripravenosť školy v F. zabezpečiť vzdelávanie dieťaťa, nakoľko škola disponuje 7,5 asistentami, kompletným podporným tímom, a teda si vedia v každej veci poradiť s tým, že bude možné vytvoriť aj individuálny plán prispôsobený pre dieťa, ak bude potrebné, rozdiely medzi školami by sa dali vyrovnať aj formou doučovania po vyučovaní. Súd prvej inštancie teda nevzal do úvahy pozitívny a bezproblémový kontakt so školou a založil svoje rozhodnutie na nesprávnom a neúplnom zistení skutkového stavu (§ 62 ods. 1 CMP) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Súd prvej inštancie jednostranne interpretoval výpoveď riaditeľky Základnej školy E. E., ignoroval možnosť riešenia, opomenul pozitívne zistenia o dieťati a schopnosti školy a odôvodnenie nezodpovedá úplnému obsahu výpovede, odvolanie je teda dôvodné pre nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne hodnotenie dôkazov a porušenie zásady rovnosti rodičov a najlepšieho záujmu dieťaťa. 10. Otec maloletej uviedol, že súd prvej inštancie pri úvahe, ktorá škola je v súčasnosti pre maloletú vhodnejšia, prihliadol aj na opakované vyjadrenia maloletej pred kolíznym opatrovníkom. Podľa preukázaných záznamov ÚPSVaR a audio nahrávok z iných dní, bolo zrejmé, že výpovede dieťaťa boli ovplyvňované matkou. Posledný výstup maloletej, keď bola v starostlivosti matky, sa uskutočnil bez zvukového záznamu, čo znižuje dôveryhodnosť súdneho záveru. Súd prvej inštancie ignoroval opakované spontánne vyjadrenia dieťaťa a dôkazy, že preferuje školu a bývanie v F., ktoré sú zachytené v audio nahrávkach, spontánnych vyjadreniach a iných písomných podaniach. Otec mal za to, že Základná škola E. E. nie je vhodným subjektom na zabezpečovanie školskej dochádzky maloletého dieťaťa, škola, podľa jeho názoru, nerešpektovala právoplatné rozhodnutie súdu, resp. nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu týkajúce sa SOS kontaktu, čím fakticky umožňuje jednostranné negatívne ovplyvňovanie maloletého jedným z rodičov, škola poskytla súdu tvrdenia, ktoré sa v konaní javia ako nevýhodné a ktoré, podľa jeho presvedčenia, by mohli viesť k jeho procesnému znevýhodneniu, pričom tieto tvrdenia boli zohľadnené aj v odôvodnení rozhodnutia. Podľa jeho názoru sa v konaní potvrdil postup školy, ktorý pôsobil v jeho neprospech a ktorý nezohľadňoval najlepší záujem dieťaťa.
11. Otec v odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletej uprednostnil určenie školy v F. ako vhodnejšej a stabilnejšej možnosti pre ďalšie vzdelávanie dieťaťa. A teda navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie, a to tak, že vyhovie jeho návrhu vo veci samej zo dňa 02.04.2025 alebo alternatívne, aby rozhodnutie zmenil tak, že maloletá bude navštevovať vzhľadom na prebiehajúcu striedavú osobnú starostlivosť dve školy, a to počas týždňa, keď je v starostlivosti u matky školu v E. E. a keď je v starostlivosti otca školu v F., a teda navrhol, aby súd dal každému rodičovi súhlas namiesto druhého rodiča na zápis do obidvoch škôl, zároveň navrhol zrušiť vydané neodkladné opatrenie. 12. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 15.12.2025 (č. l. 785 súdneho spisu) uviedol, že sa s ním oboznámil, zotrval na svojich ústnych a písomných vyjadreniach, bol tohto názoru, že je potrebné, aby sa rodičia čo najskôr začali podrobovať odbornému poradenstvu, ktoré by mohlo rodičom dopomôcť k zmiereniu ich narušených vzájomných vzťahov, ktoré negatívne vplývajú aj na maloletú A.. 13. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 31.12.2025 (č.l. 786 súdneho spisu) uviedla, že s ním nesúhlasí, poukazuje na to, že Krajský súd v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 13CoP/165/2025 zo dňa 10.09.2025 síce zrušil pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie, avšak ponechal v platnosti nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd dal dočasne, do právoplatného skončenia veci na Okresnom súde Prievidza, súhlas matke na zápis do školy v E. E.. V odseku 10. odôvodenia rozsudku odvolací súd súdu prvej inštancie nariadil, aby vykonal dodatočné dokazovanie vo vzťahu k zisťovaniu možnosti návštevy dvoch škôl, resp., či je vhodné aplikovať vo vzťahu k dieťaťu výnimku týkajúcu sa aplikácie dvoch školských zariadení. Neuviedol však, že závery súdu v prvom rozhodnutí sú absolútne nesprávne. Z napadnutého rozsudku je zrejmé a neobstoja závery otca uvedené v jeho odvolaní, že súd prvej inštancie nedostatočne posudzoval pripravenosť obidvoch školských zariadení, práve naopak, v odseku 51. odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že obidve školské zariadenia sú dostatočne pripravené na výučbový proces. Čo však otec ale vo svojom odvolaní prehliadol, bola skutočnosť, že obidve školy fungujú iným režimom výučby, čo správne súd prvej inštancie popísal v spomenutom bode 51. a nasledujúcich. Z výpovede svedkýň na pojednávaní, ako aj z predložených písomností obidvoma školskými zariadeniami vyplynulo, že rozdiely sú pri hodnotení výučbového procesu, ako aj v metódach výučby. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí prizeral aj na názor maloletej, ktorý počas konania niekoľkokrát vyjadrila, čo uviedol kolízny opatrovník vo svojich správach, podľa čoho možno zdôrazniť, že maloletá má záujem navštevovať prednostne Základnú školu E. E. a v E. E. aj s matkou bývať. Matka poukázala aj na Znalecký posudok č. 17/23/8 zo dňa 14.12.2023 v znení Dodatku č. 1, v ktorom znalkyňa jednoznačne na otázku väzieb maloletej medzi rodičmi zodpovedala, že u matky je dieťa značne v popredí, u otca sú aj skryté motivačné mechanizmy (dieťa používa ako štít/rukojemníka, z dieťaťa je vytvorený parťák na riešenie), ako aj, že výchovné postupy a rodičovské postupy sú zdravšie u matky, u otca boli zaznamenané manipulatívne znaky konania vo vzťahu k snahe zmeny správania maloletej voči matke a v znaleckom posudku sa jednoznačne odporučilo zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky. Matka poukázala aj na Čl. 5 základných zásad Zákona o rodine, podľa ktorého je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa má maloleté dieťa právo byť vypočuté, čo sa v danej veci opakovane stalo a svoj názor dieťa opakovane prejavilo, chcelo byť s matkou a navštevovať školu v E. E.. 14. Podľa matky, otec v odvolaní napadol výsledky šetrení – pohovorov a postupu kolízneho opatrovníka, čo opätovne možno brať len ako účelové argumenty. Z vyjadrenia riaditeľky školy v E. E. vyplynulo, že v prípade prerušenia výučby (striedaní škôl) by mohlo dôjsť k výraznému výpadku učiva a problémom s klasifikáciou, čo súd prvej inštancie opätovne uviedol v odseku 63. napadnutého rozsudku. Zároveň riaditeľka uviedla, že kurikulárna reforma si vyžaduje pravidelnú a stabilnú účasť dieťaťa na vyučovaní. V prípade maloletej je preto kľúčové zabezpečiť kontinuitu vo výučbe, keďže zmena prostredia by mohla narušiť jej adaptáciu a negatívne ovplyvniť vzdelávací proces. Pokiaľ ide o zvukové nahrávky, matka poukázala na skutočnosť, že ich systematicky vytvára otec, často v nadmernom rozsahu a v upravenej, zostrihanej alebo účelovo vytrhnutej podobe. Takéto správanie možno považovať za nátlakové a potencionálne poškodzujúce psychický stav maloletého dieťaťa, keďže v nej vyvoláva strach a núti ju vyjadrovať sa spôsobom, ktorý zodpovedá očakávaniam otca, matka si vyhradzuje právo tieto skutočnosti predložiť aj orgánom činným v trestnom konaní. Otec v odvolaní navrhol, aby maloleté dieťa
v prípade neakceptovania Základnej školy F., navštevovalo paralelne dve základné školy súčasne. Tento návrh je nielen zjavne nelogický, ale aj v priamom rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami, pokiaľ by totiž Základná škola E. E. skutočne neposkytovala dieťaťu dostatočné podmienky, nebolo by možné, aby otec zároveň považoval za prípustné, aby maloleté dieťa túto školu naďalej navštevovalo, hoci aj popri inej škole. Takýto postoj otca je vnútorne nekonzistentný a potvrdzuje, že jeho skutočným cieľom nie je ochrana najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ale presadenie vlastnej vôle bez ohľadu na reálne potreby dieťaťa, jeho psychickú záťaž a právne limity povinnej školskej dochádzky. Zo súdneho spisu jednoznačne vyplynulo, že otec, ani jeho právna zástupkyňa v čase konania pojednávaní nevzniesli žiadne námietky proti obsahu, forme, ani spôsobu protokolácie zápisníc, hoci im zákon poskytuje dostatočný procesný priestor na okamžité uplatnenie takýchto námietok. Rovnako neboli podané žiadne návrhy na opravu, doplnenie zápisníc bezprostredne po ich vyhotovení, ani v primeranej lehote po ich doručení. Uvedené námietky boli vznesené až dodatočne, a to až v odvolacom štádiu konania, čo nasvedčuje tomu, že nejde o legitímnu procesnú obranu, ale o účelový pokus spochybniť procesný postup súdu ex post, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho procesného základu. Takýto postup je v rozpore so zásadou koncentrácie konania, ako aj so zásadou procesnej lojality účastníkov voči súdu. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. 15. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca zo dňa 11.12.2025 (č.l. 791 súdneho spisu). 16. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní doručenom súdu dňa 26.01.2026 zopakoval skutočnosti už uvádzané v podanom odvolaní. Doplnil, že netvrdil, že ZŠ E. E. neposkytuje dieťaťu dostatočné podmienky, sústredil sa výlučne na otázku, prečo dieťa navštevuje len jednu zo škôl, a prečo sa uprednostňuje práve škola v E. E., poukazoval na spôsob, akým súd vykladal výpovede riaditeliek a posudzoval možnosť navštevovať obe školy, namiesto toho, aby sa zohľadnil skutočný záujem maloletej a osobitosti prípadu. 17. Podaním doručeným súdu dňa 17.02.2026 Krajská prokuratúra v Trenčíne oznámila vstup do konania s tým, že požiadala, aby bola upovedomená o všetkých právnych úkonoch realizovaných v konaní a aby jej boli doručované všetky písomnosti. Na základe tohto podania v súlade s ust. § 13 ods. 1 CMP v spojení so zákonom č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre došlo k vstupu Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania v štádiu odvolacieho konania, o ktorom vstupe Krajskej prokuratúry v Trenčíne do konania súd nevydáva žiadne rozhodnutie a uvedené bolo vyjadrené v záhlavovej časti rozsudku krajského súdu. 18. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca v podaní doručenom súdu 20.02.2026 (č.l. 810 súdneho spisu) zopakovala skutočnosti už uvádzané vo svojom vyjadrení. Nové skutočnosti neuviedla. 19. Krajská prokuratúra v Trenčíne vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní doručenom súdu dňa 27.02.2026 navrhla odvolaciemu súdu, aby odvolanie otca v odvolacom konaní zamietol a potvrdil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/39/2025-752 zo dňa 20.10.2025 v celom rozsahu. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol v záujme a v súlade s vôľou maloletého dieťaťa, poukázala na to, že v rámci vykonaného dokazovania na súde prvej inštancie bolo zistené, že pre maloletú by bolo najvhodnejšie, aby navštevovala jednu základnú školu. Maloletá potrebuje k svojmu zdravému fyzickému a psychickému vývoju pocit bezpečia, stability a predvídateľnosti situácie tak v rodine, ako aj situácie v oblasti jej ďalšieho vzdelávania. Maloletá si potrebuje vytvoriť aj v školskom prostredí dobré vzťahy so spolužiakmi, vyučujúcimi, čo vyžaduje dostatok času. Potrebuje jednotu a kontinuitu vo vzdelávacom systéme, čiže mať jedny učebnice, jeden systém hodnotenia žiaka, atď.. 20. Otec v podaní doručenom súdu dňa 26.03.2026 (č.l. 825 súdneho spisu) k vyjadreniu krajskej prokuratúry uviedol, že sa s ním nestotožňuje, je založené predovšetkým na správe kolízneho opatrovníka z obdobia približne jedného roka pred rozhodnutím súdu, pričom však nereflektuje viaceré novšie dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, ktoré poukazujú na odlišné a aktuálnejšie vyjadrenia maloletého dieťaťa vo forme nahrávok. Vyjadrenie prokurátora nezohľadňuje tiež ten fakt, že v dôsledku predmetného rozhodnutia je maloletá vystavená každodennému dochádzaniu počas týždňa u otca do školy v rozsahu približne jednej hodiny v smere do školy a jednej hodiny v smere zo školy, čo predstavuje významnú a dlhodobú záťaž na jej denný režim, čas určený na oddych, prípravu na
vyučovanie a mimoškolské aktivity. Otec dôvodne spochybnil záver, že takéto usporiadanie možno bez ďalšieho považovať za riešenie plne rešpektujúce princíp najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, ktoré je zverené do režimu striedavej osobnej starostlivosti. Otec teda zotrval na všetkých odvolacích dôvodoch uvedených v podanom odvolaní a v následných vyjadreniach. 21. Ďalej otec doložil do konania ďalšie vyjadrenia k vyjadreniu matky, v ktorých zopakoval skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní. 22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) postupom bez nariadenia pojednávania za aplikácie § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. v spojení so závislým výrokom IV. podľa ust. § 65 CMP a v spojení s ustanoveniami § 155 CMP, § 66 CMP a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvej inštancie v týchto napadnutých výrokoch potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. 23. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP odvolací súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané otcom do výrokov I., II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania. Z obsahu tohto odvolania bolo zrejmé, že otec tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne, neúplne zistil skutočný stav veci. 24. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, súd prvej inštancie predmetnú vec skutkovo i právne správne posúdil. Za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale aj jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, logickým spôsobom sa vysporiada so všetkými relevantnými skutkovými právnymi otázkami a aspektami, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní. 25. Podľa prvej vety Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. 26. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 27. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou otca, podľa ktorej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje primerané odôvodnenie, je vnútorne rozporné a neumožňuje stranám pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, na základe čoho je nepreskúmateľné v inštančnom postupe, čo znamená, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, resp. pre jeho vnútornú rozpornosť. Odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie by mohlo v niektorých častiach podrobnejšie a explicitnejšie reagovať na všetky argumenty účastníkov konania, avšak táto skutočnosť sama osebe nevedie k záveru o nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti predmetného rozhodnutia. Požiadavka na riadne odôvodnenie je splnená už vtedy, ak sú z rozhodnutia zrejmé podstatné dôvody, na ktorých je založené, a to najmä v rozsahu umožňujúcom preskúmanie jeho vecnej správnosti.
Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo veci uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil a ktoré sa týkajú tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie viažuce sa k odvolaniu napadnutých výrokov I. a II. obsahuje všetky zákonné náležitosti, zodpovedá štruktúre odôvodnenia vyžadovanej ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie uviedol, aký skutkový stav považoval za preukázaný, zároveň uviedol, z akých dôkazov tento skutkový stav vyvodil, a to z výpovede rodičov, správ kolízneho opatrovníka, znaleckého posudku, vyjadrení škôl a akými úvahami bol vedený pri aplikácii kritéria najlepšieho záujmu maloletej. Ako rozhodujúce dôvody rozhodnutia uviedol predovšetkým v častiach, kde sa zaoberal vyjadreniami maloletej zisťovanými prostredníctvom kolízneho opatrovníka, a to v odsekoch 19., 20., 32., 53. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Zo správ kolízneho opatrovníka v súvislosti s vyjadreniami maloletej, vyplynulo, že maloletá opakovane preferovala bývanie i školu v E. E.. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj stanoviskom kolízneho opatrovníka k vhodnosti riešenia situácie maloletej v kontexte konfliktných vzťahov rodičov, správne riešil aj otázku organizácie a realizovateľnosti povinnej školskej dochádzky v podmienkach striedavej osobnej starostlivosti vrátane dôsledkov, tzv. modelu dvoch škôl, čo riadne zdôvodnil v rozsudku. Súd prvej inštancie správne vychádzal aj z preukázaného dlhodobo konfliktného vzťahu rodičov, ich obmedzenej schopnosti kooperácie, čo predstavovalo významný faktor pri posudzovaní jednotlivých riešení ohľadom vhodnosti škôl v spojení s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. 28. Otec v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými námietkami otca. Odvolací súd zdôrazňuje, že z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Súd prvej inštancie uviedol skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania majúce podstatný význam pre jeho rozhodnutie, dostatočne sa vysporiadal s predmetom konania a jeho účelom a z rozhodnutia je možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o skutočnostiach majúcich podstatný význam pri rozhodovaní o tom, ktorú školu bude maloletá navštevovať. Prijatá úvaha súdu prvej inštancie skutočnostiam podstatným pre rozhodnutie o tom, ktorá škola je vhodná vo vzťahu k maloletému dieťaťu, nevykazuje nesúlad prijatých záverov s vykonaným dokazovaním. Súd prvej inštancie predmet sporu identifikoval správne a zameral sa na rozhodujúce hľadisko. Odvolací súd jeho úvahy dopĺňa a precizuje v tom smere, že ťažisko rozhodnutia súdu prvej inštancie spočívalo v potrebe zabezpečiť maloletej stabilné a predvídateľné školské prostredie, zohľadniť jej aktuálne deklarovaný postoj k miestu školského vzdelávania a zároveň aj minimalizovať jej psychickú záťaž spojenú s dlhodobým konfliktom rodičov a s rizikom konfliktu lojality. Odôvodnenie napadnutého rozsudku a odvolacie rozhodnutie tvoria ucelený argumentačný celok, ktorý spĺňa požiadavky na riadne odôvodnenie. 29. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku otca ohľadne selektívneho hodnotenia dôkazov, zo spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vypočul oboch rodičov maloletého dieťaťa, vyhodnotil správy kolízneho opatrovníka vrátane pohovorov s maloletou, kde jasne uviedol, že pre jeho rozhodnutie boli podstatné tri výpovede maloletej, ktoré sa uskutočnili u kolízneho opatrovníka v 02/2025 a v 04/2025 a osobitne v 10/2025, kedy maloletá uviedla, že chce bývať u mamy v E. E. a v E. E. chce takisto chodiť do školy (odsek 108. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Oboznámil sa aj s vyjadreniami oboch škôl, teda ZŠ v F. a ZŠ v E. E., a to prostredníctvom ich štatutára, teda riaditeľa, vykonal výsluch riaditeľky ZŠ F., riaditeľky ZŠ E. E., zároveň aj vyhodnotil audiovizuálne dôkazy, ktoré boli predložené otcom vychádzajúc z odseku 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd teda konštatuje, že súd prvej inštancie nevychádzal z izolovaných dôkazov, ale z komplexného dôkazného základu hodnoteného v súlade s § 191 CSP, to znamená, že odvolací súd nezistil, že by súd prvej inštancie porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, čo uvádzal ako námietku otec v podanom odvolaní. To, že niektorým dôkazom nepriznal rovnakú váhu, t.j. sa nestotožnil s interpretáciou otca, nie je pochybením, ale prejavom voľného hodnotenia dôkazov, kde súd prvej inštancie jasne uviedol, že rozhodujúci význam prisudzuje najmä potrebám maloletej, jej vyjadreniu a objektívnym podmienkam školskej dochádzky.
30. Vo vzťahu k výpovediam riaditeliek oboch škôl odvolací súd dopĺňa, že z dokazovania vyplýva ich schopnosť zabezpečiť vzdelávanie maloletej, avšak obidve školy poukázali aj na rozdiely v organizácii výučby a zvýšené nároky modelu dvoch škôl. Skutočnosť, že tento model je technicky realizovateľný, neznamená, že je aj vhodný. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, ide o riešenie organizačne náročné, závislé od vysokej miery spolupráce rodičov a je spojené aj s rizikom výpadkov, či duplicity učiva. Pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa nie je rozhodujúce, či je riešenie možné, ale či je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pričom súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vhodnosť modelu dvoch škôl preukázaná nebola. K námietke otca, že maloletá zvládala dve materské školy a nebude pre ňu problém zvládnuť aj dve školy, odvolací súd ju nepovažuje za dôvodnú. Materská škola má najmä socializačný charakter, nekladie systematické nároky, zatiaľ čo základná škola a hlavne prvý ročník predstavuje zásadný prechod, ktorý je sprevádzaný systematickým vzdelávaním a hodnotením, vyžadujúci si stabilitu prostredia. Schopnosť dieťaťa zvládnuť dve škôlky automaticky nepreukazuje jeho schopnosť zvládnuť dve základné školy. Preto súd prvej inštancie správne prihliadol aj na potrebu stabilizácie prostredia v období nástupu do prvého ročníka základnej školy. Právna úprava možnosť aplikácie modelu dvoch škôl síce pripúšťa, avšak len za podmienok stabilného prostredia, spolupráce rodičov a absencie konfliktu. Nakoľko sú vzťahy rodičov dlhodobo konfliktné, model dvoch škôl by za týchto okolností predstavoval zvýšené riziko pre stabilitu režimu, kontinuitu vzdelávania a aj psychickú pohodu maloletej. Maloletá je prváčka na základnej škole, návšteva dvoch základných škôl v iných mestách, v inom prostredí, v iných výchovných a vzdelávacích podmienkach je pre maloleté dieťa frustrujúca, vyžadujúca si ustavičné prispôsobovanie sa existujúcim zmenám. Ide o nežiadúci stav negatívne ovplyvňujúci psychický a fyzický vývoj maloletej, čo nemôže byť v jej záujme. Takáto forma vzdelávania by si vyžadovala nevyhnutne intenzívnu komunikáciu medzi rodičmi, avšak pri vzájomnom konfliktnom vzťahu rodičov a zlej spolupráci to nie je možné. 31. V danej veci sa odvolací súd stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, ktorý prihliadol aj na názor (postoj) maloletej, zisťovaný prostredníctvom kolízneho opatrovníka a ktorý vykazoval určitú konzistentnosť smerom k preferencii prostredia matky a školy v E. E.. Námietky otca o manipulácii matkou neboli preukázané, hoci boli predložené nahrávky, ale tieto neumožňovali vyvodiť jednoznačný záver o manipulácii a ovplyvňovaní maloletej matkou. 32. Námietka otca, že uprednostneným jednej školy v bydlisku matky dochádza k zásahu do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá sa už realizuje dlhšiu dobu, nie je dôvodná, nakoľko režim striedavej osobnej starostlivosti zostal zachovaný, predmetné rozhodnutie riešilo len konkrétnu nezhodu rodičov o výbere školy, uvedené nemohlo mať dopad na väzby dieťaťa a nedošlo k zásahu do podstaty rodičovských práv. Tie však nie sú absolútne a ustupujú najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na to, že zo spisového materiálu vyplynulo, že matka podala návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A., rovnako aj otec podal vzájomný návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej A. a iné, o ktorých rozhodoval Okresný súd Prievidza v konaní sp.zn. 18P/61/2025, ktorý návrhy obidvoch rodičov zamietol, to znamená, že naďalej zostáva v platnosti striedavá osobná starostlivosť, ktorá sa realizuje bez problémov naďalej, čo preukázal aj otec v podanom odvolaní, že zabezpečuje školskú dochádzku maloletej, pripravuje ju do školy, to znamená, že uvedené nemá vplyv na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti (č.l. 882 súdneho spisu). 33. Odvolací súd ešte dopĺňa, že najlepší záujem maloletého dieťaťa je v danom prípade naplnený zabezpečením stabilného, kontinuálneho školského prostredia so začlenením maloletej do školského kolektívu, jednotného pedagogického prístupu, minimalizácie psychickej záťaže a predvídateľnosti režimu, vyjadrením jej prevažujúceho názoru. Všetky tieto kritériá mali prevažujúci charakter nad záujmom rodiča na rovnomernom výkone starostlivosti v oblasti školského vzdelávania. Odvolací súd preto považoval záver súdu prvej inštancie o uprednostnení jedného školského zariadenia za vecne správny a súladný s princípom najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. 34. Na základe uvedeného vyhodnotiac odvolanie otca ako nedôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. v spojení s výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie
nie
je
prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.