Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 28Pc/38/2023 1223204150 27. 06. 2024 JUDr. Katarína Gašparová ECLI:SK:MSBA2:2024:1223204150.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou v právnej veci osoby oprávnenej na výživné : U. B. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, V., zastúpený: U.. U. Ž., trvale bytom V. XX, proti osobe povinnej platiť výživné: U. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na M. XX, V., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: C.. U. Ž. - osoba povinná platiť výživné je povinná prispievať na výživu U. B. Ž., osoby oprávnenej na výživné, sumou vo výške 150 € mesačne od 25.10.2023, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám U. B. Ž.. II. Zročné výživné za obdobie od 25.10.2023 do 30.06.2024 vo výške 800 € súd povoľuje splácať v mesačných splátkach vo výške 50 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom júl 2024 pod následkom straty výhody splátok. III. Vo zvyšku súd návrh zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, podaným na Mestský súd Bratislava II dňa 25.10.2023, sa U. B. Ž. -osoba oprávnená na výživné, domáhal voči svojej matke- osobe povinnej platiť výživné, určenia výživného v sume 350,- eur mesačne, počnúc mesiacom september 2023. 2. Svoj návrh odôvodnil nasledovne :Rozsudkom OS BA I. 5Pc 12/2023-15 zo dňa 5.4.2023 bola zrušená vyživovacia povinnosť odporkyne k plnoletému dieťaťu, nakoľko prerušilo štúdium na VŠ. Vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi určil OS BA I. rozsudkom 3P/41/2012-42 zo dňa 13.12.2012, nakoľko bol navrhovateľ zverený do starostlivosti otca. Rozsudkom OS BAI. P/3/2016-98 zo dňa 3.10.2016 bola vyživovacia povinnosť upravená na 250€ mesačne a boli stanovené aj podmienky starostlivosti / návštevy, prázdniny a.p./ o vtedy ešte neplnoleté dieťa. Odporkyňa absolútne neprejavovala záujem stretávať sa zo synom a tráviť s ním čas /okrem každodenných tel. rozhovorov, ktoré okrem iného využívala na to aby ho odradila od ďalšieho štúdia/,zámerne meškala s vyplácaním výživného /platila vždy až koncom mesiaca a nie do 15. Napriek niekoľkonásobnej žiadosti neposielala peniaze na účet, ale poštovou poukážkou, niekoľko krát prestala výživné platiť úplne, alebo neplatila v plnej výške s odôvodnením, že nemá peniaze, čo oznámila synovi telefonicky. To viedlo až k podaniu trestného oznámenia dňa 23.6.2022. Na pojednávaní Okresného súdu Bratislava I dňa 5.4.2023 bola odporkyňa upozornená na obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti. Nakoľko od septembra 2023 sa stal navrhovateľ študentom denného štúdia na I. X. V., bola o tom odporkyňu informovaná doporučeným listom, s priloženým potvrdením o návšteve školy a s návrhom Dohody o vyplácaní výživného vo výške
250€ mesačne. Na list odporkyňa nereagovala a navrhovateľovi oznámila, že mu bude posielať 50€ mesačne, čo za september a október 2023 spravila. Suma 50,- € nestačí študentovi VŠ ani na obedy v jedálni, nie to ešte na cestovné a iné výdavky spojené so štúdiom a životom. Vzhľadom na horeuvedené, ako aj na skutočnosť že od r.2016 vzrástli náklady vo všetkých oblastiach živobytia, s prihliadnutím na infláciu a v neposlednej miere aj s prihliadnutím na pomery odporkyne, žiadam súd, aby určil výživné vo výške 350,- eur mesačne. 3. Povinná platiť výživné - matka, vo svojom písomnom vyjadrení uviedla: Ja som toho času evidovaná na UP SVR. Nepoberám žiadne dávky, budúci rok idem do dôchodku, mám veľký problém sa zamestnať, zamestnávatelia hovoria buď, že my sa vám ozveme alebo že my sme mladý kolektív. Mám skončenú H. P. D. Z.. Robila som M. I.- Z. Š.. Mám rodičov v pokročilom veku, otec má XX rokov, matka má XX rokov, rodičia si vyžadujú každodennú starostlivosť. Chcela by som reagovať na zavádzajúce sa vyjadrenia U. Ž.R., že syn prerušil štúdium na vysokej škole. Syn si neprerušil štúdium na vysokej škole, bol vylúčený pre neprospech v predmetoch. Minulý rok sme mu vybavili doučovateľa na matematiku, o ktorého nemal záujem. Aj môj brat bol ochotný, že syna doučí, ani o to nemal záujem. Môj partner mu vybavil dobrú prácu v Z. X, robil F. a má tam dobré vzťahy. Mal by tam dobrý plat a ani o túto prácu syn nemal záujem. Vôbec sa nezakladá na pravde, že nejavím záujem o syna, pravidelne si spolu telefonujeme zakaždým sa ho pýtam kedy príde a či niekde pôjdeme. Navštevuje ma . Môj syn úspešne skončil F. P. Š. W. U. Ž. syna presvedčil, aby išiel na vysokú školu, fakultu U., kde je náročné štúdium a hlavne matematika. Aj môj brat a švagor sa so synom rozprávali, že nech si dobre rozmyslí a uvažuje možno nad inou školou, pretože na tejto vysokej škole je ťažká matematika aj iné predmety a veľké % študentov so strednou W. školou štúdium nezvládne. Môj názor bol, že si vybral nesprávne školu, kde je náročné štúdiu a dopadlo to tak, že ho zo školy vylúčili pre neprospech. Tento rok syn zvažoval výber niekoľkých vysokých škôl nakoniec mi oznámil, že je prijatý aj na I. fakultu študijný odbor R.. Nemilo ma prekvapil, pretože sme sa rozprávali o iných vysokých školách, ktoré by pripadali do úvahy. Ja ho od štúdia na vysokej škole neodrádzam, len by som chcela aby chodil na takú školu, ktorú využije v budúcom zamestnaní, keď už bude tak dlho študovať. Syn mi povedal, že on sa v tomto odbore nemieni zamestnať, nakoľko sú tam nízke platy, že školu si vybral preto, lebo tam nie je matematika: Žiadam súd, aby sa vyjadril k účelovosti štúdia, či daný typ školy predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie alebo sa už jedná o nadštandardné doplňovanie znalosti bez tejto súvislosti. A aké boli dôvody tohto štúdia. Pretože nemalo by ísť o štúdium samoúčelne, ktorým by si vyživovaná osoba len takzvané predĺžila mladosť. Syn študuje už na druhej vysokej škole, ktorá na prechádzajúcu školu jednoznačne nenadväzuje. Môj partner mi doteraz vždy s platením výživného na syna pomáhal, nakoľko ho má rád. V banke sa postupne za tie roky zadĺžil sumou okolo 15 000 eur. Nakoľko platí energie, dlžnú sumu banke, skutočne nám zostane pár eur na život. Nie sme schopní platiť viac ako 50 eur mesačne výživné na U.. Príjem môjho partnera je okolo 800 eur mesačne. Energie za dom platíme 313 eur mesačne a v tejto sume nie je zahrnutá daň a poistenie nehnuteľnosti čo je ročne 170 eur. Plus poistka za vozidlo 157,98 eur. Dlh v banke mesačne splácame v sume 342,64 eur na dobu 8 rokov. Do roku 2019 som mala starostlivosť o imobilných rodičov svojho partnera. Žiadam, aby súd návrh neakceptoval. Žiadam, aby sa súd zaoberal účelovosťou synovho štúdia. Žiadam , aby súd vypočul U. Ž. a aby súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur mesačne. 4. V písomnom podaní zo dňa 2.1.2024 reagoval splnomocnený zástupca na vyjadrenie povinnej k výberu vysokoškolského štúdia uviedol nasledovné: Základnú školu ukončil syn s dobrým prospechom a bol prijatý na gymnázium na Z. ul. V tom čase sa už dosť zaujímal o počítače, ale hlavne išlo o hry. V tomto období začala jeho matka a jej partner vyvíjať na syna nátlak, že načo mu je gymnázium, nech ide radšej na W. školu. Denne mu telefonovali, aj v neskorých nočných hodinách a robili na syna psychický nátlak. Syn bol z toho v zlom psychickom stave, odmietal chodiť do školy. Tak sme sa nakoniec dohodli a vybavil som mu prestup na F. K.. Školu skončil, ale nedala mu to čo očakával. O počítačoch sa toho veľa nedozvedel, programovať ho nenaučili. Je to škola, ktorá pripravuje skôr do výroby a technickej praxe. Syn nie je v tomto smere veľmi zdatný. Keď zistil, že nemá šancu zamestnať sa niekde, čo by ho bavilo, rozhodol sa ísť na VŠ. Po dlhom uvažovaní si vybral Fakultu U. na H.. Informoval o tom aj svoju matku, ktorá mu povedala, že je to dobrá škola. V čase, keď nastúpil na VŠ, vypukol Covid a začalo sa učiť dištančné. Počas 2 rokov nebol syn ani 1 deň v škole. Všetky prednášky, skúšky, konzultácie a ostatné prebiehali online. Bolo to neosobné, nemal sa s kým poradiť, nebol v styku so spolužiakmi. Takže na konci 2. ročníka mu chýbali nejaké kredity a bol vylúčený. Syn chcel však ďalej študovať a hľadal aké sú možnosti a čo by ho bavilo. Veľmi chcel ísť na I., alebo R., ale od toho som ho odhovoril, nakoľko je tam veľa matematiky a fyziky, na čo nemá vlohy. Sám to uznal a zaujala ho I.. Prihlásil sa
na viac odborov, prijali ho na R.. Syn má XX rokov, má právo slobodne rozhodovať o svojom živote a štúdiu. Na škole sa mu páči a štúdium ho zaujíma. Aké bude mať možnosti uplatnenia po skončení, ukáže čas a momentálna situácia. Syn sa sám viackrát vyjadril, že matka ho odhovára od školy len preto, aby nemusela platiť výživné. Odporkyňa a jej partner žijú sami dvaja vo veľkom rodinnom dome v lukratívnej štvrti. Čo sa týka deklarovanej starostlivosti odporkyne o svojich rodičov, títo bývajú v RD oproti odporkyni, spolu s jej sestrou a jej rodinou a jej bratom s rodinou, takže sa o nich má kto postarať a nie sú odkázaní na každodennú starostlivosť odporkyne. Obaja rodičia sú R. U., takže nepotrebujú ani finančnú pomoc odporkyne. 5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a výpoveďou otca oprávneného z výživného, potvrdením o návšteve školy, rozpisom výdavkov oprávneného z výživného, obsahom pripojených spisov Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3P/41/2012, sp.zn.3P/3/2016, sp.zn. 5Pc/12/2023 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci. 6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/41/2012-250 zo dňa 14.06.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 11CoP 443/2013-283 dňa 02.05.2014 bola zmenená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý U. B. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Matke maloletého bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého U. B. v sume 150 Eur mesačne, zároveň bol upravený styk maloletého s matkou. V odôvodnení rozhodnutia týkajúcom sa určenia výživného je uvedené, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletého svoje skutočné príjmy nepreukázala, nakoľko v konaní len tvrdila, že je dlhodobo nezamestnaná a prácu si vzhľadom na vek a dosiahnuté vzdelanie nevie nájsť. Nijako však nezdôvodnila z akých príjmov kryje svoje potreby. V konaní bolo tiež zistené, že matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka maloletého je v produktívnom veku, má ukončené stredoškolské vzdelanie umeleckého typu, žije v hlavnom meste Bratislave, na základe čoho súd dospel k záveru, že jej schopnosti a možnosti jej dovoľujú adekvátne sa podieľať na výživnom pre maloletého a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plniť. V tejto súvislosti neobstojí argument matky, že si nevie nájsť prácu, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou, že v Bratislave a jej okolí je najviac pracovných príležitostí, čo podľa názoru súdu matke umožňuje získať keď už nie prácu trvalého charakteru, tak pracovať brigádnicky a zabezpečovať na finančné prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti voči jej maloletému synovi. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd aj zo stanoviska kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol, že výživné vo výške 150 Eur navrhované otcom je na dolnej hranici potrebnej na krytie základných potrieb maloletého. Otec navyše upustil od návrhu na určenie výživného spätne, od podania návrhu. V rozhodnutí odvolacieho súdu k určeniu výživného je uvedené, že správne určil súd prvého stupňa aj výšku vyživovacej povinnosti matke. Nebolo možné prihliadnuť na argumenty matky, že si nevie nájsť prácu, keď na jednej strane sa uchádza o starostlivosť o maloletého, prípadne o striedavú osobnú starostlivosť maloletého, potom vyvstáva otázka z akých prostriedkov by zabezpečovala takto výživu maloletého, keď nie je spôsobilá podieľať sa na jeho výžive len čiastočne určeným výživným. Na zachovanie kontaktu medzi matkou a maloletým súd prvého stupňa rozsiahle upravil styk medzi maloletým a matkou. Tu odvolací súd dopĺňa, že Zákon o rodine vždy predpokladá dohodu rodičov o styku, pričom je tu potrebné akceptovať aj želanie maloletého, ktorý je už vo veku kedy môže mať svoje záujmy, svoj program a uvedené je potrebné akceptovať. Dieťa je povinné preukazovať svojim rodičom úctu, avšak túto si nemožno vynucovať, ale je potrebné si ju zabezpečiť prirodzenou autoritou, korektným a zodpovedným správaním. 7. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/3/2016-98 zo dňa 3.10.2016 bolo zvýšené výživné na U. B. Ž., zo sumy 150,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že súd mal z listinných dôkazov preukazujúcich príjem matky maloletého v konaní za preukázané, že matka maloletého dlhodobo nie je zamestnaná, napriek tomu že je v produktívnom veku, má ukončené stredoškolské vzdelanie umeleckého smeru, žije v hlavnom meste, kde je bezpochybne najviac pracovných príležitostí v celoslovenskom meradle, na základe čoho súd prijal záver, že jej schopnosti a možnosti jej dovoľujú podieľať sa na výžive maloletého v adekvátnej miere, zodpovedajúcej odôvodneným potrebám maloletého a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plniť o to viac, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec a matka má tak dostatok časového priestoru na svoje uplatnenie. Pokiaľ matka maloletého argumentovala v konaní zlým zdravotným stavom rodičov jej partnera, o ktorých sa podľa jej vyjadrení a vyjadrení jej partnera celodenne stará, v súvislosti s čím poberá na otca jej partnera aj príspevok na opatrovanie, túto skutočnosť možno pochopiť z ľudského hľadiska, nemožno však na ňu prihliadnuť ako dôvod, pre ktorý matka nie je schopná riadne si plniť
vyživovaciu povinnosť v miere, aká zodpovedá potrebám jej maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa so svojim partnerom dohodla na takomto rozdelení povinností mala zohľadniť svoju vyživovaciu povinnosť a túto kompenzovať za pomoci príjmu jej partnera. Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede partnera matky, tento svoj nízky príjem a nedostatočné využívanie pracovného času (keď sám uviedol, že pracuje ako mu to vyhovuje, pričom napríklad v mesiacoch február a jún 2016 nemal z výkonu Z. žiaden príjem) odôvodňoval rovnakou argumentáciou ako matka maloletého teda starostlivosťou o rodičov, pričom tvrdil, že nepracuje ani počas víkendov ani v noci, z čoho je zrejmé, že svoje možnosti zárobku riadne nevyužíva. 8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 5Pc/12/2023-15 zo dňa 5.4.2023 bola zrušená vyživovacia povinnosť matky voči plnoletému U. B. Ž., narodený XX.XX.XXXX na plnenie výživného z dôvodu, že oprávnený prestal byť študentom vysokej školy. 9. Navrhovateľ je jediným dieťaťom svojich rodičov. Aktuálne je študentom X. ročníka I. I., H. M., študijného programu R. Býva spoločne s otcom a babkou. Svoje náklady vyčíslil na 589,90 eur mesačne, z toho strava 200 eur, hygiena 10 eur, oblečenie 20 eur, internet 15 eur, škola 10, eur, výdavky na bývanie 110,- eur, vlastné výdavky 200,- eur. 10. Osoba povinná platiť výživné -matka je nezamestnaná, je evidovaná na ÚP SVR. Na pojednávaní uviedla, že aktuálne prispieva synovi sumou 50 € mesačne, povedala synovi, že viac si nemôže dovoliť a on reagoval, že v poriadku. Snaží sa nájsť si zamestnanie, ale bez úspechu. Býva u partnera v rodinnom dome, partner je výlučným vlastníkom toho domu. Má spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, v ktorom býva syn s otcom, a to vo veľkosti 1/32. Vo voľnom čase pomáha svojím rodičom. Požiadala o dôchodok, mal by jej byť priznaný od 27.8.2024, bude mať však minimálny dôchodok. Obáva sa toho, že nastane to čo v minulosti, že nebude mať ako zaplatiť výživné a bude na ňu podané trestné oznámenie a ona potom bude chodiť na políciu. Teraz ju financuje jej partner. Trvá na tom, aby bolo určené výživné vo výške 50 € mesačne. Nemohla si splniť povinnosť predložiť súdu doklady preukazujúce záujem o zamestnanie, keďže to všetko je v jej spise na Úrade práce. 11. Druhý rodič oprávneného na výživné-otec, zároveň aj splnomocnený zástupca uviedol, že na podanom návrhu trvajú. Dokázali by sa dohodnúť aj na sume 250 € mesačne. So synom žije v jednej domácnosti, syn chodí do školy na denné štúdium. Prihlásil sa na viacero odborov na I. fakulte a na R. ho prijali. Prvý semester má riadne ukončený. Čo sa týka jeho nákladov, prispievajú polovicou na náklady spojené s rodinným domom, čo predstavuje sumu 225 € mesačne, potom sú to náklady na stravu, na drogériu, sú to nejaké športové aktivity, bicyklovanie, syn má koníčka - renovuje auto, aj s tým sú spojené isté náklady, zaujímajú ho počítače, do čoho tiež investuje. Pokiaľ vie, tak syn si s matkou pravidelne telefonuje a občas sa aj stretnú. Matka mesačne platí synovi 50 €. Na účet otca prichádzajú prídavky z ÚPSVR BA a to vo výške 60 € mesačne. Otec je od minulého októbra evidovaný na ÚP, predtým pracoval ako živnostník, mal príjem od 400 € do 1.500 €. Nepracuje zo zdravotných dôvodov. Výdavky syna financuje z úspor a finančne mu pomáha aj jeho matka, tá je dôchodkyňa, nevie aký má dôchodok. 12. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na písomne podanom návrhu trvá. Vedel by sa s mamou dohodnúť na sume 250,- eur mesačne. Je študentom X. ročníka I. I. H., študijného programu R.. Skúšky má ukončené. Pre R. sa rozhodol preto, lebo tam nie je matematika, ani fyzika. Keby to bolo možné, tak by v budúcnosti chcel pracovať v oblasti počítačovej archeológie. Nemá žiadne brigády, neplánuje ich ani v lete. V lete pôjde na dovolenku do Grécka s otcom a babkou. S mamou sa v poslednom čase ani nestretáva. Zrejme kvôli súdnemu konaniu. Bežne mu mama peniaze v hotovosti nedávala, len keď boli narodeniny, alebo meniny. Otec mu nedáva žiadnu hotovosť, ak potrebuje, tak mu niečo dá babka. Ak niečo potrebuje, tak to väčšinou kupuje babka. Na obedy chodí zo školy domov, obedy varí babka. Mama mu posiela 50 € eur mesačne, on si ich ide vybrať a ostávajú pre neho. Jeho mesačné výdavky sú vo výške 100 - 150 niekedy aj viac. To sú výdavky na auto, teda na benzín, prípadne aj nejaké výdavky na oblečenie. Školu má v pondelok až štvrtok, v piatok mám voľno. Denne strávi v škole 3 - 4 hodiny. 13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 17. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi, a to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť svoje zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb, vrátane splácania dlhov. 19. Obaja rodičia majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky
v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totiž nemusí mať žiadny preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Za takýchto okolností súd určí výživné a je vecou povinného rodiča, aby ich speňažením z výťažku alebo inak zabezpečil výživné (inak je to pri bežnom rozsahu majetkových pomerov rodiča). Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného rodiča, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. 20. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine). Toto pravidlo však nemožno vykladať absolútne, teda tak, že výživné by malo mať prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodiča, čo je vyjadrené v druhej vete ust. § 62 ods. 5 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Takýmito výdavkami môžu byť záväzky z prevzatých úverov a pôžičiek, ktoré neboli použité rodičom k uspokojovaniu jeho primeraných životných potrieb, ktoré by súčasne zodpovedali aj životnej úrovni dieťaťa. Preto napr. výdavky rodiča spojené so zabezpečovaním primeranej úrovne jeho bývania (splátky hypotekárneho úveru) nie sú výdavkami, ktoré by nebolo potrebné vziať do úvahy pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodiča. 21. Na strane druhej rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať tiež aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3 Zákona o rodine). Toto poňatie odôvodnených potrieb je v súlade so zásadou úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov, v intenciách tejto zásady sú odôvodnené potreby dieťaťa (a tiež rozsah vyživovací povinnosti rodičov k dieťaťu) mimo iné aj odrazom rôznej životnej úrovne rodičov, danej spravidla spoločenskou dôležitosťou ich práce. Je určite spravodlivé, ak - vzhľadom k tomuto poňatiu odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa životnej úrovni rodičov. 22. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.
23. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je oprávnený z výživného schopný sám sa živiť a či je jeho štúdium na vysokej škole účelné. Rodičia sú zodpovední za všestranný rozvoj svojich detí a z toho tiež vyplýva, že sú povinní dbať o to, aby dieťa našlo zdroj svojej obživy práve v takom odbore, pre ktorý má schopnosti a nadanie a v ktorom sa môže náležite uplatniť. Toto štúdium by totiž malo slúžiť na prehlbovanie predchádzajúceho vzdelania, na ktoré spravidla nadväzuje, resp. malo byť viesť k lepším budúcim vyhliadkam na získavanie prostriedkov pre svoje životné potreby prácou. Môže samozrejme nastať aj prípad, keď toto ďalšie štúdium na predchádzajúce štúdium priamo nadväzovať nebude, avšak z konkrétnych okolností bude zrejmé, že aj tak je potrebné preferovať záujem na zvýšení kvalifikácie dieťaťa. Je pravdou, že študijný odbor, ktorý si oprávnený z výživného zvolil nenadväzuje na jeho stredoškolské štúdium. Je však potrebné vziať do úvahy aj možnosť, že výber stredoškolského štúdia nebol s ohľadom na schopnosti a záujmy oprávneného, správny. Je možné mať pochopenie pre mladého človeka vo veku 14-15 rokov, pre hľadanie jeho životnej cesty ako aj pre prípadne omyly pri výbere strednej školy. Ukončenie vysokoškolského štúdia bezpochyby zlepší pozíciu oprávneného na trhu práce bez ohľadu na to, či bude vo vyštudovanom odbore pracovať alebo nie. Mnohé pracovné ponuky či už v štátnej alebo súkromnej sfére vyžadujú vysokoškolské vzdelanie ako také, bez konkrétneho zamerania. Súd teda vyhodnotil aktuálne štúdium ako prípravu na budúce povolanie, nejde o štúdium samoúčelne, ktorým by si oprávnený „predlžoval mladosť“ ale o zlepšenie budúcich možností na získavanie prostriedkov na svoje životné potreby. V konaní nebola preukázaná neprimerane opakovaná zmena študijných odborov zapríčinená ľahkovážnym prístupom oprávneného k danému štúdiu. Zároveň nebolo preukázané ani také správanie oprávneného vo vzťahu k povinnej, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako výslovne úmyselné, či v rozpore so zásadami slušnosti a morálky v spoločnosti. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb oprávneného ako aj z možnosti povinného rodiča -matky. Osoba oprávnená na výživné vyčíslila svoje mesačné výdavky na sumu 589,90 eur, v čom boli zahrnuté aj vlastné výdavky vo výške 200,- eur mesačne. Súd považoval väčšinu výdavkov za odôvodnenú a ich výšku za primeranú, odôvodnený je výdavok na bývanie, na stravu a na oblečenie. Vlastné výdavky ( išlo o výdavky napr. za stravu mimo domácnosti, záľuby a pod.) súd považoval za neprimerane vysoké, za primeranú považoval sumu 100,- eur mesačne. Po zohľadnení prídavku na dieťa vo výške 60,- eur predstavujú výdavky osoby oprávnenej na výživu cca 430,- eur mesačne. Nakoľko sú obidvaja rodičia povinní prispievať na výživu svojho dieťaťa súd určil povinnej platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne, čo predstavuje cca 1/3 výdavkov oprávneného. Súd zohľadnil vek povinnej, jej nástup do dôchodku a čiastočné znevýhodnenie na trhu práce, preto určil výživné na pomyselnej dolnej hranici. Povinná argumentovala svojim vekom, nemožnosťou sa zamestnať a získať príjem. Súd poukazuje na to, že povinná je dlhodobo nezamestnaná a rovnakú argumentáciu používa už roky. Pokiaľ by sa povinná zamestnala čo i len za minimálnu mzdu, dosiahla by mesačný príjem cca 615,- eur, pričom v Bratislave sú možnosti neporovnateľne lepšie ako v iných regiónoch Slovenska. Z takto dosiahnutej mzdy predstavuje určené výživné 25 % a povinná by ho bola bezpochyby schopná uhrádzať. Na druhej strane nemožno od povinnej žiadať, aby dosahovala taký príjem, ktorý by uspokojil všetky nároky oprávneného z výživného. Dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, platí to ale aj obrátene a to, že je nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Vzhľadom na odôvodnené výdavky oprávneného a možnosti povinnej súd návrh vo zvyšku zamietol. Výživné súd určil od podania návrhu. 24. Zročné výživné tvorí súčin mesačných plnení za obdobie od 25.10.2023 do 30.6.2024 ( 8 mesiacov + alikvótna časť za mesiac október 2023) a dosahuje výšku 1.230,- eur (150,- eur x 8 mesiacov = 1.200,- eur + alikvótna časť za mesiac október 2023 = 30,eur eur). Po započítaní plnenia povinnej vo výške 430,- eur, zročné výživného činí 800,- eur 25. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. Čo sa týka zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky. Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na príjmy povinnej a jej odôvodnené výdavky súd povolil povinnej úhradu zročného výživného v splátkach. 26. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.