Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 26Pc/2/2025 1225200075 10. 02. 2025 JUDr. Peter Rajňák ECLI:SK:MSBA2:2025:1225200075.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci navrhovateľky - osoby oprávnenej na výživné: Z.. D. T., rodená A., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, U., právne zastúpená advokátskou kanceláriou C&T Advokáti s.r.o., so sídlom Fedinova 3b, Bratislava, IČO: 51 284 961, proti odporcovi - osobe povinnej platiť výživné: Z.. W. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom R. XXXXX/XX E., U., v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Návrhom zo dňa 09.01.2025, doručeného Mestskému súdu Bratislava II dňa 10.01.2025, sa navrhovateľka: Z.. D. T.U., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľka“ alebo „osoba oprávnená na výživné“) domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží jej manželovi: Z.. W. T. (ďalej len „odporca“ alebo „povinný platiť výživné“) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume 150 eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu navrhovateľkou, ktorú sumu je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a ďalej, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. 37Pc/33/2024, o návrhu zo dňa 16.04.2024 navrhovateľka navrhla vydať neodkladné opatrenie na určenie vyživovacej povinnosti na ňu ako manželku s odôvodnením, že navrhovateľka bola donútená opustiť dňa XX.XX.XXXX spoločnú domácnosť v dôsledku násilného správania odporcu. Všetka starostlivosť o bežný chod domácnosti, zabezpečenie starostlivosti a výživy maloletej ako aj všetky režijné náklady na domácnosť zostali na navrhovateľke. Z dôvodu osobnej starostlivosti o maloletú navrhovateľka nemôže pracovať. Návrat do spoločnej domácnosti s otcom maloletej neprichádza do úvahy. Navrhovateľka má problém vyžiť zo súčasného príjmu, pričom na každodenné živobytie míňa úspory a potrebuje pomoc zo strany jej rodinných príslušníkov. Navrhovateľka ďalej uviedla genézu súdnych rozhodnutí, kedy sa jednak navrhovateľka domáhala prvýkrát nariadenia neodkladného opatrenia - určenia výživného na manželku a konanie o nariadení neodkladného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. T., narodená XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“) do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Konanie vo veci samej, o návrhu na rozvod manželstva a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode ešte nebolo právoplatne skončené. 3. Navrhovateľka ďalej uvádza, že neopustila spoločnú domácnosť „dobrovoľne“, k uvedenému bola vyslovene donútená. V prvom rade navrhovateľka poukazuje na to, že odporca násilné správanie voči manželke vo svojich podaniach nikdy nepoprel. Navrhovateľka nemala záujem aj vzhľadom na odporcovo nepopretie tohto faktu túto stránku veci pred súdom príliš „rozmazávať“, avšak, nakoľko je donútená, v prílohe tohto podania prikladá len výber fotografií zranení, ktoré jej spôsobil odporca pri jeho fyzických atakoch. Všetky fotografie sú fotografie navrhovateľky, pričom tam odfotené zranenie
vznikli atakmi odporcu pred núteným opustením spoločnej domácnosti. Okrem emocionálnej pasivity sa u odporcu vyskytli teda aj prejavy násilia, a to aj za prítomnosti maloletej. Odporca počas spoločného života s navrhovateľkou na ňu viackrát zaútočil. Aj keď sa navrhovateľka pri vyhrotenej situácia snažila s maloletou odísť do inej izby, aby situáciu ukončila a maloletú uchránila, odporca aj napriek tomu došiel za nimi do vedľajšej izby a pokračoval vo verbálnych útokoch aj keď videl, že maloletá je vystrašená z jeho kriku a úpenlivo plače. Odporca následne pristúpil do tesnej blízkosti navrhovateľky, ktorá maloletú držala na rukách. Odporca sa ani za takejto situácie nevyhýbal fyzickému ataku na navrhovateľku, čím maloletá začala zo strachu plakať ešte viac. Keďže uvedené ataky sa začali vyskytovať častejšie, navrhovateľka bola nútená pri poslednom z týchto atakov zavolať vo večerných hodinách políciu prostredníctvom tiesňovej linky 112/158. Príslušníci polície, ktorí sa síce na miesto ich spoločného bydliska v nočných hodinách dostavili, avšak (protiprávne) odmietli spísať jej trestné oznámenie na mieste a požiadali ju, aby s nimi išla na stanicu a tam poprípade podala trestné oznámenie. Navrhovateľka však nemohla nechať maloletú samú v byte s vtedy agresívnym odporcom, preto túto možnosť odmietla a z uvedeného dôvodu nemala formálny „dôkaz“ o konaní odporcu. 4. Navrhovateľka k jej majetkovým pomerom uviedla, že pred uzatvorením manželstva nadobudla do výlučného vlastníctva D. byt na A. I. Č.. XX T. U., ktorý počas manželstva prenajímala. Zo získaného nájomného uhrádzala mesačné splátky hypotekárneho úveru, ktorým financovala predmetný byt, s ním spojené nájomné a platby za energie a služby a svoje vlastné výdavky, avšak po nútenom odchode zo spoločnej domácnosti sa presťahovala práve do vlastného bytu, čím stratila príjem z jeho nájmu. Navrhovateľka v súčasnosti nemá žiadny príjem s výnimkou rodičovských dávok a tzv. detských prídavkov. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke, nakoľko maloletá H. má v čase podania návrhu iba X roky, t. j. navrhovateľka ani nemá možnosť pracovať. Navrhovateľka od apríla 2023 do augusta 2023 poberala rodičovský príspevok vo výške 416,60 eur mesačne a od augusta 2023 dodnes poberá príspevok vo výške 473,30€/mesačne. Navrhovateľka zároveň od januára 2023 poberá prídavok na dieťa vo výške 60€/mesačne. Navrhovateľka prijíma v mene maloletej na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 14CoP/168/2024 -106 zo dňa 26.9.2024 od odporcu príspevok na jej výživu vo výške 200 eur mesačne. Uvedené sumy predstavujú jediný príjem navrhovateľky. 5. Navrhovateľka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú H. nasledovne: oblečenie a obuv v sume 41 eur, lieky a výživové doplnky v sume 17 eur, prebaľovacie potreby v sume 200 eur, hračky a náklady na aktivity a rozvoj pre maloletú v sume 30, jednorazové náklady na maloletú ako odrážadlo, autosedačka v sume 40 eur, sporenie v sume 25 eur. 6. Navrhovateľka vyčíslila mesačné náklady na domácnosť nasledovne: strava v sume 350 eur, hypotéka v sume 203 eur, hygiena a drogéria v sume 140 eur, nájom v sume 128,06 eur, elektrina v sume 20 eur, plyn v sume 5,30 eur, internet, televízia, mobil v sume 57 eur. Tieto náklady sú spoločné pre navrhovateľku a pre maloletú H.. Spolu sú mesačné náklady na domácnosť v sume 903 eur, dohromady s mesačnými nákladmi na maloletú H., ide o celkovú čiastku v sume 1256 eur. 7. Navrhovateľka vyčíslila jej pravidelné mesačné náklady nasledovne: doprava v sume 30 eur, oblečenie a obuv v sume 27 eur, lekár a lieky v sume 25 eur, drogéria a hygiena v sume 35 eur, lieky v sume 10 eur, kaderníctvo v sume 17 mesačne, kozmetika v sume 7 eur a iné služby ako literatúra, hobby v sume 6,25 mesačne. Navrhovateľkine celkové mesačné náklady na jej osobu predstavujú čiastku v sume 157 eur. 8. Navrhovateľka má za to, že neodkladnosť veci spočíva v účelovom naťahovaní konania o rozvode a úprave práv a povinností k maloletej (ďalej aj len „ÚPP“) zo strany odporcu, ktorý nesúhlasí ani len s rozvodom a rovnako deklarovanú snahu odporcu riešiť ich vzťah cez odborníkov považuje za falošnú. Navrhovateľka toto riešenie počas krátkeho času existencie ich vzťahu viackrát navrhovala, odporca to však vždy odmietol. Všetky tieto snahy odporcu sú účelové na oddialenie úhrad riadnej vyživovacej povinnosti. Podaním zo dňa 04.12.2024 poslala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu urgenciu súdu v konaní o rozvod a ÚPP spoločne s e-mailovou komunikáciou právnych zástupcov ohľadne mimosúdnej dohody, z ktorej jasne vyplýva, že odporca nemá o mimosúdnu dohodu záujem a mieni konanie čo najviac naťahovať všetkými prostriedkami vrátane nesúhlasu s rozvodom. Prvé pojednávanie vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností k maloletej je vytýčené až na 06.02.2025, pričom prirodzene pre nesúhlas odporcu a jeho neochotu sa dohodnúť nemožno očakávať rozhodnutie vo veci samej. Navrhovateľka pripomína, že táto situácia a samotná nutnosť neodkladnosti úpravy pomerov vznikla kvôli tomu, že navrhovateľka bola okolnosťami vzniknutými na strane odporcu donútená
sa odsťahovať, čím stratila svoj pôvodný príjem z nájmu bytu vo svojom výlučnom vlastníctve zaťažený hypotékou, ktorú musí splácať. Navrhovateľka má za to, že vyššie špecifikovanými skutočnosťami a priloženými listinnými dôkazmi osvedčila skutočnosť, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečenie výživy oprávnenej osoby (v tomto prípade manželky) v nevyhnutnom rozsahu. Súd predsa nemôže čakať, kým sa navrhovateľke minú úspory, nebude viac schopná splácať hypotéku a príde o bývanie. Navrhovateľka s každomesačným mankom vo výške cca 700 eur nie je schopná uspokojovať svoje potreby ani v nevyhnutnom rozsahu. V predmetnom podaní navrhovateľka riadne preukazuje listinnými dôkazmi svoje mesačné náklady, a tiež príjmy a výdavky odporcu, ktoré vyplynuli z dokazovania v konaní o rozvod a ÚPP. Navrhuje neodkladným opatrením určiť odporcovi povinnosť hradiť výživné na manželku aspoň v minimálnej výške 150 eur od podania tohto návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode účastníkov. Ide pritom o sumu iba o 50 eur vyššiu ako tú, ktorú „dobrovoľne“ hradil odporca na základe iniciovania pôvodného konania a ktorú aj odvolací súd označil za dostatočnú (avšak pri odlišných záveroch ohľadom skutkových okolností). 9. Navrhovateľka spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podala aj návrh vo veci samej, ktorým sa domáha, aby Mestský súd Bratislava II zaviazal odporcu, jej manžela, povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky počnúc od podania návrhu navrhovateľkou manželským výživným vo výške 200 eur mesačne, ktoré výživné je manžel navrhovateľky povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Navrhovateľka žiada, aby súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 10. Navrhovateľka ku svojmu návrhu pripojila nasledujúce listinné dôkazy: sobášny list (na č. l. 13 spisu), rodný list (na č. l. 14 spisu), uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.09.2024, sp. zn. 14CoP/168/2024-106 (na č. l. 15 - 23 spisu), uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 37P/96/2024-23 (na č. l. 24 - 28 spisu), uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.09.2024, sp. zn. 13CoP/128/2024-152 (na č. l. 29 - 36 spisu), uznesenie Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 37Pc/33/2024-38 (na č. l. 37 - 40 spisu), pohyby na účte (na č. l. 41 spisu), detaily transakcií (na č. l. 42 - 46 spisu), oznámenie o úrokovej sadzbe k hypotéke (na č. l. 47 spisu), detaily transakcií (na č. l. 48 - 50 spisu), výpis z katastra nehnuteľností (na č. l. 51 - 52 spisu), mailová komunikácia (na č. l. 53 - 54 spisu), výplatné pásky odporcu od marca 2024 do júla 2024 (na č. l. 55 -59 spisu), vyjadrenie odporcu k vyjadreniu navrhovateľky zo dňa 23.08.2024 (na č. l. 60 - 63 spisu), detaily transakcií (na č. l. 64 - 66 spisu), pohyby na účte (na č. l. 67 spisu), potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2024 (na č. l. 68 spisu), potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2023 (na č. l. 69 spisu), potvrdenie o prídavku na dieťa za rok 2024 (na č. l. 70 spisu), potvrdenie o prídavku na dieťa za rok 2023 (na č. l. 71 spisu), výpisy z katastra nehnuteľností (na č. l. 72 - 75 spisu), fotografie končatín a tváre dospelej osoby ženského pohlavia (na č. l. 76 - 80). 11. Súd vykonal vlastné šetrenia lustráciou v Registri obyvateľov a v súdnom manažmente. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov a zo sobášneho listu (na č. l. 13 spisu) mal súd preukázané, že účastníci sú manželia, ktorí uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov a z rodného listu (na č. l. 14 spisu) mal súd preukázané, že maloletá H. (X roky) pochádza z manželstva rodičov, matky Z.. D. T. a otca Ing. W. T., ktorí sú manželia a účastníci konania. Matka podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, maloletá H. je jej jediným dieťaťom. Otec podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov má ďalšie dieťa, maloletého H. W., narodeného XX.XX.XXXX. 12. Z obsahu spisu tunajšieho súdu 37P/54/2024 (pridelený do oddelenia 37P) bolo súdom zistené, že v konaní vedenom pod sp. zn.37P/54/2024 je navrhovateľka - oprávnená na výživné účastníčkou konania, ktorá podala návrh na rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 06.02.2025. Toto pojednávanie bolo odročené na deň XX.XX.XXXX za účelom návštevy psychologickej poradne pri ÚPSVaR Bratislava. 13. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 20.05.2024 mal súd preukázané, že odporca prispieva výživným na maloletého H. W. vo výške 120 eur mesačne, ktoré mu bolo uložené rozhodnutím Okresného súdu v X.. 14. Z pojednávania zo dňa 06.02.2025 mal súd preukázané, že otec sporadicky hradí nákupy do domácnosti a manželke na Vianoce prispel sumou 50 eur. Odkedy rodina nežije v spoločnej domácnosti,
manželia absolvovali v lete asi tri spoločné výlety. Pobyt Wellness platil odporca - manžel, bolo to cez rekreačné poukazy. Tieto skutočnosti neboli na pojednávaní dňa 06.02.2025 vyvrátené ani jedným z manželov. Manželia uvádzajú rozdielnu výšku nákladov na domácnosť a kto hradí aký výdaj. 15. Z obsahu spisu tunajšieho súdu 37P/96/2024 (pridelený do oddelenia 37P) bolo súdom zistené, že v konaní vedenom pod sp. zn. 37P/96/2024 bolo rozhodnuté uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 37P/96/2024 - 23 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.09.2024, sp. zn. 14CoP/168/2024 - 106, právoplatné dňa 02.10.2024 (vo výrokoch I. a II.) a dňa 01.08.2024 (výrok III.), vykonateľného dňa 02.10.2024 (vo výroku I.), na čas do rozvodu. Predmetnými rozhodnutiami bolo nariadené neodkladné opatrenie vo veci starostlivosti súdu o maloletú H., kde súd zaviazal otca (odporcu) povinnosťou platiť výživné v sume 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva rodičov. Vo zvyšnej časti bol návrh matky zamietnutý. 16. Z obsahu spisu tunajšieho súdu 37Pc/33/2024 (pridelený do oddelenia 37Pc) bolo súdom zistené, že v konaní vedenom pod sp. zn. 37Pc/33/2024 bolo rozhodnuté uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 37Pc/33/2024 - 38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.09.2024, sp. zn. 13CoP/128/2024 - 152, právoplatného dňa 02.10.2024. Predmetnými rozhodnutiami bol zamietnutý návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia na uloženie povinnosti prispievať na výživu navrhovateľky v sume 200 eur mesačne. 17. Odvolací súd poukazoval na dobrovoľné opustenie spoločnej domácnosti oprávnenou na výživné, iný záver z dôkazov mu nevyplynul, preto odôvodňovať nárok na výživné danou skutočnosťou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podľa odvolacieho súdu opodstatnený a tiež poukázal na platby povinného na oprávnenú v sume 100,- eur mesačne titulom výživného na jej osobu, teda povinný si dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnej miere. Odvolací súd tiež uviedol, že oprávnená žiadnym dôkazom jej mesačné náklady nepreukázala, pričom pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusel a pre krátkosť času ani nemohol vykonávať dokazovanie v rovnakom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhodoval len na základe osvedčených skutočností. Pokiaľ oprávnená navrhovala vykonanie dokazovania a to zabezpečením mzdového listu za posledný rok, t.j. od 09/2023 do 08/2024, resp. výplatných pások za obdobie 09/2023 do 08/2024 a daňové priznanie za roky 2022 a 2023, kedy bol povinný ešte ako R. A. G. aj činný, odvolací súd uviedol, že oprávnená si zamieňa podstatu inštitútu neodkladného opatrenia s návrhom vo veci samej, ktorý ani vtedy nepodala, pričom až v konaní vo veci samej súd skúma dôvodnosť podaného návrhu a vykonáva riadne dokazovanie. Výživné stanovené neodkladným opatrením a jeho predpoklady sú zásadne odlišné od rozhodnutia vo veci samej. Výživné v nevyhnutnej miere určené na základe neodkladného opatrenia je určené len na uspokojenie základných osobných (životných) potrieb manželky a nie je rozhodujúce, či je povinný - manžel schopný platiť výživné v súlade so zásadou rovnakej životnej úrovne manželov, ku ktorému možno dospieť len po vykonaní dokazovania vo veci samej. Zásada o rovnakej životnej úrovni manželov sa preto nemôže aplikovať pri rozhodovaní neodkladným opatrením, kde platia pre jeho nariadenie iné zákonné predpoklady a to naliehavosť a nevyhnutnosť výživného na manželku, ktorý predpoklad však v tomto konaní preukázaný nebol. Relevantná bola aj odvolacia argumentácia povinného o podaní vyjadrenia ku konaniu o rozvod manželstva, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, pričom argumentácia povinného v danom vyjadrení obsahovala dôležité skutočnosti aj vo vzťahu k posúdeniu predmetného návrhu oprávnenej. Odvolací súd dodal, že oprávnenej nič nebránilo k podaniu riadneho návrhu na určenie vyživovacej povinnosti povinného, v ktorom konaní by sa skúmali predpoklady a rozsah výživného medzi manželmi, čo je v konaní o rozvod manželstva neprípustné a už vôbec nie požadovať neodkladné opatrenie v konaní o rozvod manželstva ohľadne výživného od manžela. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05).
18. Na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z priložených príloh a z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 37P/54/2024 súd ustálil, že priemerný mesačný príjem navrhovateľky je v sume 733,30 eur. Túto sumu súd dostal zo súčtu výšky rodičovského príspevku, výšky detského prídavku na maloletú a výživného na maloletú H. v nevyhnutnej miere, ktoré navrhovateľke hradí odporca na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava II zo dňa 26.06.2024, sp. zn. 37P/96/2024-23 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.09.2024, sp. zn. 14CoP/168/2024-106. 19. Z priložených príloh súd považoval za odôvodnenú výšku nákladov na bývanie (pozostávajúcich zo sumy na nájom, elektrinu, plyn v celkovej sume 153,36 eur mesačne), na stravu (v sume 350 eur mesačne), na hypotéku v sume 203 eur, ďalej na dopravu navrhovateľky (v sume 30 eur mesačne), na oblečenie navrhovateľky (v sume 27 eur mesačne), vzhľadom na opodstatnenosť potrieb rodiny žijúcej v Bratislave. 20. Z fotodokumentácie končatín a tváre dospelej osoby ženského pohlavia, ktorá je súčasťou príloh k návrhu mal súd preukázané, že fotodokumentácia zobrazuje ľudské horné končatiny so sfarbeniami kože, ktoré majú odlišné farby, ale aj veľkosť. Na fotodokumentácií zobrazujúcej tvár dospelej osoby ženského pohlavia sú prítomné taktiež sfarbenia kože odlišnej farby či veľkosti. Súd nemá z fotografií preukázané, že by išlo o poruchy pigmentácie, hematómy či iné ochorenia kože, lapidárne povedané, z fotografií nevie súd ustáliť príčinu vzniku týchto sfarbení ani ich ďalšiu charakteristiku. 21. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. V zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 23. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 24. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 25. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 26. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 27. Podľa ustanovenia § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 28. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 29. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 30. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 31. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
32. Podľa ustanovenia § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 33. Podľa ustanovenia § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 34. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 35. Podľa ustanovenia § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 36. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 37. Podľa ustanovenia § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 38. Z citovaného ustanovenia (bod 23. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234). 39. V tomto prípade ide o konanie vo veci výživného plnoletej osoby, manželky, ktoré je konanie upravuje CMP za aplikácie všeobecnej subsidiarity CSP. Nakoľko CSP obsahuje všeobecnú, generálnu právu úpravu procesného režimu neodkladných opatrení, CMP obsahuje odlišnosti, špecifiká inštitútu neodkladných opatrení v mimosporových konaniach s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikuje príslušné ustanovenia oboch procesných kódexoch. 40. Z citovaného ustanovenia (ods. 37 tohto uznesenia) vyplýva, že obsahom neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ustanovenie § 366 CMP súvisí so všetkými druhmi vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine a preto sa tunajší súd najprv zaoberal otázkou, aké sú základné atribúty právneho inštitútu výživného v nevyhnutnej miere. Platiť výživné v nevyhnutnej miere znamená, že výživné má postačovať aspoň na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov - potrieb. V prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí v návrhu popri všeobecných náležitostiach i preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v súvislosti potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere (Kotrecová in Smyčková a kol., 2017, s. 997). Ďalej z judikatúry vyplýva, že výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady oprávnenej osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných - životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v neodkladnom opatrení určí len v nevyhnutnej miere je aj to, že začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.07.2018, sp. zn. 11CoP/273/2018).
41. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia má súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Neodkladné opatrenie je opodstatnené, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva oprávnených záujmov navrhovateľa. V tejto súvislosti súd musí nevyhnutne skúmať splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje zákon priamo v ustanovení § 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP). 42. Navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, výživného na manželku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, nakoľko súd nemal za osvedčené, že by navrhovateľka bola donútená opustiť spoločnú domácnosť v dôsledku agresívneho správania odporcu. Rovnako ako Krajský súd v Trnave v bode 23. svojho uznesenia zo dňa 17.09.2024, sp. zn. 13CoP/128/2024-152, aj v tomto konaní dospel súd k záveru, že navrhovateľka dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť. Súd nemôže považovať za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala agresívne správanie odporcu, priloženú fotodokumentáciu. Priložená fotodokumentácia neosvedčuje, že sfarbenia kože na vyobrazenej dospelej osobe ženského pohlavia sú hematómy, ktorých príčinou vzniku je násilie zo strany odporcu voči navrhovateľke. Ďalej súd taktiež nemôže považovať za osvedčené, že ide o fotodokumentáciu navrhovateľky a jej vizuálne zobrazenie. Z pohľadu súdu skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú len tvrdenia, rovnako ako je len tvrdením aj skutočnosť, že navrhovateľka zavolala vo večerných hodinách políciu, ktorá sa do spoločného bydliska manželov dostavila, avšak (protiprávne) odmietli spísať jej trestné oznámenie na mieste a požiadali ju, aby s nimi išla na stanicu a tam poprípade podala trestné oznámenie. Súd teda konštatuje, že dobrovoľné opustenie spoločnej domácnosti navrhovateľky nie je prípadom, ktorý by vyžadoval bezodkladnú úpravu pomerov v zmysle ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. 43. Ako vyplýva z charakteru neodkladného opatrenia, jeho obsahom je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere a ktoré je určené na uspokojovanie základných životných potrieb manželky. Za základné životné potreby môžeme považovať výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie (pre plnoleté nezaopatrené dieťa pripravujúce sa na sústavný výkon povolania), základnú drogériu a pod. Za výdavky určené na uhradenie základných životných potrieb rozhodne nemôžeme považovať výdavky spojené s trávením voľného času, dovoleniek, výletov, nadštandardných služieb, sviatkov, narodenín či iných výnimočných udalostí. Z tohto dôvodu súd nepovažoval náklady na služby ako kaderníctvo, kozmetika, iné služby (literatúra, hobby), internet a televízia, mobil v celkovej priemernej sume 87,25 eur za náklady spojené s uhrádzaním základných životných potrieb navrhovateľky. 44. Súd vyhodnotil tieto nasledovné náklady ako náklady na základné - osobné, životné potreby navrhovateľky: náklady na stravu, hypotéku, náklady spojené s bývaním (nájom, plyn, elektrina), doprava, oblečenie. Súd sa najprv musel vysporiadať s pomerným vyčíslením spoločných nákladov navrhovateľky a maloletej. Súd najprv pravidelné mesačné náklady na domácnosť navrhovateľky s maloletou vydelil dvomi, pričom dospel k záveru, že náklady na hygienické potreby a drogériu či internet, televíziu a mobil sú najmä nákladom navrhovateľky. 45. Súdu sa zdali neprimerané náklady na lekárov a lieky navrhovateľky, nakoľko z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z obsahu pripojených spisov súdu absentuje informácia o tom, že by navrhovateľka trpela nejakým ochorením, mala zdravotné ťažkosti či iné zdravotné znevýhodnenie. Súd po oboznámení sa so spisom má za to, že ide o zdravú ženu v produktívnom veku, teda
mesačný náklad na lekára a lieky v celkovej sume 35 eur je podľa názoru súdu neprimerane vysoký na zabezpečenie základných potrieb - zdravotnej starostlivosti. 46. Súd taktiež konštatuje, že vyčíslenie mesačných nákladov na hygienické potreby a drogériu v sume 140 mesačne pre domácnosť zloženú z navrhovateľky a maloletej H. a ďalšieho vyčíslenia nákladu navrhovateľky na drogériu a hygienu v sume 35 eur považuje súd za neprehľadné a z tohto nevyplýva výška jednotlivých čiastok a koľko z toho je nákladom navrhovateľky a aká čiastka zo sumy 140 eur je nákladom patriaci maloletej H.. Záverom, podľa celkového vyčíslenia navrhovateľky, mesačný náklad na hygienu, drogériu dohromady predstavuje čiastku 175 eur, čo avšak predstavuje veľmi vysoký náklad na dvojčlennú domácnosť a na pokrytie jej základných potrieb. 47. Súd na záver konštatuje, že medzi navrhovateľkou a odporcom, manželmi, je prítomný intenzívny partnerský konflikt, ktorého nedielnou súčasťou je otázka nezhody partnerov v oblasti financií. Z obsahu spisu 37P/54/2024 má súd preukázané, že manželia boli odkázaní na Referát poradenskopsychologických služieb za účelom odstránenia rodičovského konfliktu a zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, čiže ide o riešenie, kedy manželia budú zmierlivo pristupovať ku vzniknutej situácií v rodine s cieľom nájsť konsenzus nielen v prospech záujmu maloletej, ale aj v otázke financií. Takéto riešenie situácie považuje súd za najvhodnejšie a nateraz za dostačujúce. 48. Pre vysvetlenie súd záverom považuje za potrebné uviesť, že netvrdí, navrhovateľke nárok na určenie vyživovacej povinnosti nevznikol, tvrdí len, že ho nemožno priznať nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Z tohto dôvodu súd bude naďalej pokračovať v konaní o určenie výživného pre manželku pod sp. zn. 26Pc/2/2025, v ktorom po vykonaní potrebného dokazovania rozhodne vo veci samej. 49. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej) v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 CMP. Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).