Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/273/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318202272 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1318202272.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľa: P. D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R. 5, proti osobe povinnej platiť výživné: W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., R. 5, o nariadenie neodkladného opatrenia na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 19Pc/6/2018 - 11 zo dňa 02.05.2018 , takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že W. D., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľa sumou XXX eur mesačne od 23.07.2018 k rukám navrhovateľa. Vo zvyšku sa rozhodnutie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal určiť výživné vo výške XXX eur mesačne. Súd prvej inštancie rozhodnutie zdôvodnil tak, že navrhovateľ neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko nepreukázal platenie nákladov na domácnosť iba jeho matkou, naopak v návrhu uvádza, že odporca býva ďalej s ním a jeho matkou v spoločnej domácnosti, čím je daný dôvodný predpoklad, že odporca nejakou formou prispieva na náklady domácnosti. Tiež uviedol, že navrhovateľ žiadal priznať výživné od 01.03.2018, čo je v rozpore s ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine , kedy výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, čím nie je splnený ani ďalší predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia, a to princíp primeranosti, keď v prípade vyhovenia návrhu vo veci samej by bol odporca zaviazaný vyživovacou povinnosťou dvakrát. Vo veci určenia výživného súd rozhodne na základe zistenia skutkového stavu. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. Uviedol, že nevie dokázať neplnenie vyživovacej povinnosti, keďže účet nemá a žiadne peniaze od otca nedostáva. Uvedené sa dokázať ani nedá a žiadal, aby si súd vyžiadal od odporcu dôkaz o tom, že si vyživovaciu povinnosť plní. Otec neprispieva na náklady domácnosti, nespĺňa ani jednu z foriem vyživovacej povinnosti ani poskytnutím vecných plnení spočívajúcich v poskytnutí bývania ani prispievaním na výživu. Všetky náklady znáša matka a ďalej nie je ani v silách matky znášať aj celú vyživovaciu povinnosť na neho. Žiadal preto vyhovieť svojmu návrhu. 3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania konania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné čiastočne vyhovieť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.. 4. Ako vyplýva z obsahu spisu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ voči osobe povinnej platiť výživné ( ďalej odporca ), domáhal nariadenia neodkladného opatrenia na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške XXX eur mesačne. 5. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 6. Výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady oprávnenej osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných - životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v neodkladnom opatrení určí len v nevyhnutnej miere je aj to, že začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení. 7. Nesprávne postupoval súd prvej inštancie, ak návrh celý zamietol, nesprávne svoje rozhodnutie aj odôvodnil. Úlohou súdu prvej inštancie bolo posudzovať podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tu odvolací súd upozorňuje na rozdielnosť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde sa rozhoduje o výživnom v nevyhnutnom miere a konania vo veci samej o určenie výživného, kde súd rozhoduje na základe skutočného stavu vykonaním dokazovania a v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné posúdiť podmienky pre jeho nariadenie, a to osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov a posúdiť výživné v nevyhnutnej miere. Navrhovateľ osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov, keďže nie je zabezpečovaná jeho vyživovacia povinnosť. Vyživovaciu povinnosť je potrebné plniť riadne a včas k rukám oprávnenej osoby, keďže navrhovateľ dosiahol plnoletosť. Odporca ani v odvolacom konaní nepreukázal žiadne platby, ktoré by poskytoval navrhovateľovi, a nepreukázal ani platby, ktoré by platil na potreby spoločnej domácnosti. Odvolací súd preto konštatuje, že boli splnené podmienky pre neodkladnú úpravu pomerov navrhovateľa. Navrhovateľ preukázal potrebu úpravy pomerov, nie je schopný sám sa živiť a je študent. Za výživné v nevyhnutnej miere považuje odvolací súd sumu XXX eur, ktorá je spôsobilá uspokojiť základné potreby navrhovateľa. V konaní vo veci samej je potrebné vykonať dokazovanie na zistenie možností, schopností a majetkových pomerov povinnej osoby a posúdiť vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine. Tiež nie je správny záver súdu prvej inštancie, že nebolo možné nariadiť neodkladné opatrenie. keďže navrhovateľ žiadal priznanie výživného od 01.03.2018, keď tak, ako sa uvádza vyššie, výživné v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa priznáva odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia. Ani názor, že by bol odporca zaviazaný vyživovacou povinnosťou dvakrát, nie je správny, keďže v konaní vo veci samej je potrebné vyhodnotiť platenie výživného na základe neodkladného opatrenia a uvedené zohľadniť pri výpočte dlžného výživného. 8. Odvolací súd považuje za nevyhnutnú mieru výživného sumu 200 eur, navrhovateľ sa domáhal výživného vo výške 300 eur, preto v zamietavej časti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 C.s.p., a v časti vo výške 200 eur, v ktorej vyhovel návrhu navrhovateľa, zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. 10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).