Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 29P/43/2026 1226201732 26. 05. 2026 Mgr. Paulína Čaplánová ECLI:SK:MSBA2:2026:1226201732.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: D. R., U.. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B.. C. V., U.. XX.XX.XXXX, F. R. U.. T. X/B, R., zast. advokátskou kanceláriou Márton & Partners, s.r.o., so sídlom Dlhá 4, 903 01 Senec, IČO: 47 242 019 a otec - B.. D. R., U.. XX.XX.XXXX, F. R. G. R. X, E., zast. advokátkou Mgr. Veronika Blašková, so sídlom Alexandra Dubčeka 10, 921 01 Piešťany, IČO: 53 533 861 o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Otec na pojednávaní dňa14.05.2026 navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd zaviaže matku na úhradu výživného v sume 150,- eur mesačne, nakoľko sa matka na výžive maloletého nepodieľa od augusta 2024. 2. Uznesením Mestský súd Bratislava II zo dňa 14.05.2026, č.k. 29P/101/2025-479, vylúčil konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie. 3. Z konania vedeného pod sp.zn. 29P/101/2025 súd zistil, že dňa 12.03.2025 podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zaviazal matku na úhradu výživného v nevyhnutnej miere a to 150,- eur mesačne. 4. Z predmetného konania súd zistil, že mesačné náklady na maloletého otec vyčíslil nasledovne: strava obedy - 75,- eur, strava zvyšok - 190,- eur, potravinové doplnky - 100,- eur, hygienické potreby - 50,eur, oblečenie - 75,- eur, topánky, fyzioterapia, zdravotné pomôcky - 30,- eur, lekári - 30,- er, mimoriadne (výlety, hračky, knihy, lyžovani, plávanie, kino, atď) - 100,- eur, vreckové - 10,- eur, investície - 200,- eur. Celkové mesačné náklady na maloletého otec vyčíslil v sume 860,- eur. 5. Z predmetného konania taktiež vyplýva, že otec je zamestnaný v Rakúsku na pozícii Solution Architect s priemerným mesačným príjmom 7.000,- eur mesačne. Matka pracuje ako R. H. O. V. K., Bratislava s mesačným príjmom od 450,- eur do 700,- eur, podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je matka od 08.04.2024 zamestnaná v G. D. E..A..O.., s priemerným vymeriavacím základom 550,- eur. 6. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na
pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 7. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 8. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 9. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 10. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane. 11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 12. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. 14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 18. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 19. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 20. Z citovaného ustanovenia (bod 14. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234).
21. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak je preukázané ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa a aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem. Pod verejným záujmom je potrebné rozumieť ochranu práv maloletého dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.10.2016, sp. zn. 11CoP/413/2016). Inak povedané, nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď záujem maloletého dieťaťa (napríklad zdravie, život, výživa, výchova, starostlivosť) je vážne ohrozený a daný prípad je nutné rýchlo a pružne riešiť okamžitým zásahom zo strany súdu za účelom ochrany práv maloletých detí. 22. Z citovaného ustanovenia (bod 19. tohto uznesenia) vyplýva, že obsahom neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere. Ustanovenie § 366 CMP súvisí so všetkými druhmi vyživovacích povinností, ktoré vyplývajú zo zákona o rodine a preto sa tunajší súd najprv zaoberal otázkou, aké sú základné atribúty právneho inštitútu výživného v nevyhnutnej miere. Platiť výživné v nevyhnutnej miere znamená, že výživné má postačovať aspoň na úhradu základných nevyhnutných životných nákladov - potrieb. V prípade podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí v návrhu popri všeobecných náležitostiach i preukázať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v súvislosti potreby uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere (Kotrecová in Smyčková a kol., 2017, s. 997). Ďalej z judikatúry vyplýva, že výživné v nevyhnutnej miere predstavuje položku, ktorá má zabezpečiť nevyhnutné náklady oprávnenej osoby. Z toho vyplýva, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných - životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Súčasťou toho, že výživné sa v neodkladnom opatrení určí len v nevyhnutnej miere je aj to, že začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o neodkladnom opatrení (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.07.2018, sp. zn. 11CoP/273/2018). U maloletých detí sú základným kritériom určenia výživného neodkladným opatrením predovšetkým vek, začlenenie v rámci predškolskej prípravy, povinnej školskej dochádzky a ďalšieho štúdia, zdravotný stav, príp. platené záujmové aktivity. U rodiča majúceho maloleté dieťa v priamej opatere je potrebné zohľadniť jeho sociálny status a zdroj financovania vlastných potrieb a potrieb dieťaťa. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Výživné neodkladným opatrením nemožno preto určiť na základe predpokladaných pomerov povinného rodiča, ale len v miere nevyhnutnej pre zabezpečenie základných existenčných potrieb dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.06.2017, sp. zn. 11CoP/263/2017). Pre rozhodnutie o výživnom formou neodkladného opatrenia je teda určujúcim kritériom nevyhnutná miera. Výživné platené v nevyhnutnej miere nepredstavuje výšku výživného určenú podľa podmienok stanovených ust. § 62 zákona o rodine. Na kritéria určenia výživného stanovené ust. § 62 zákona o rodine bude možné plne prihliadať len pri rozhodovaní vo veci samej (rozsudkom), teda po zistení všetkých rozhodujúcich skutočností a vykonaní pojednávania (bod 10. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.04.2019, sp. zn. 17CoP/15/2019). 23. Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí, s cieľom ochrany ich práv a v prípade konkrétneho ohrozenia. 24. Súd zistil, že vo veci starostlivosti súdu o maloletého a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností nebolo doposiaľ rozhodnuté žiadnym rozhodnutím súdu. 25. Súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na citované zákonné ustanovenia uzavrel, že návrh je dôvodné zamietnuť ako nedôvodný. 26. Súd zamietol návrh otec na nariadenie neodkladného opatrenia o nariadení výživného v nevyhnutnej miere, pretože v danom prípade prijal záver, že zo strany otca nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného opatrenia a zároveň zo strany súdu nebolo zistené
ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo. 27. Súd uvádza, že výživné určované neodkladným opatrením sa určuje len v nevyhnutnej miere, a teda bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného a ani podľa celkových odôvodnených potrieb detí. 28. Zo spisu z konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 29P/101/2025, že otec je zamestnaný v Rakúsku na pozícii Solution Architect s priemerným mesačným príjmom 7.000,- eur mesačne. Matka pracuje ako R. H. O. V. K., Bratislava s mesačným príjmom od 450,- eur do 700,- eur, podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je matka od 08.04.2024 zamestnaná v G. D. E..A..O.., s priemerným vymeriavacím základom 550,- eur. 29. Podľa doloženej tabuľky, výdavky na maloletého predstavujú mesačne sumu 860,- eur eur (strava obedy - 75,- eur, strava zvyšok - 190,- eur, potravinové doplnky - 100,- eur, hygienické potreby - 50,eur, oblečenie - 75,- eur, topánky, fyzioterapia, zdravotné pomôcky - 30,- eur, lekári - 30,- er, mimoriadne (výlety, hračky, knihy, lyžovani, plávanie, kino, atď) - 100,- eur, vreckové - 10,- eur, investície - 200,- eur). 30. Ako vyplýva z charakteru neodkladného opatrenia, jeho obsahom je uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere, ktoré je určené na uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí. Za základné životné potreby môžeme považovať výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, základnú zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, základnú drogériu a pod. Za výdavky určené na uhradenie základných životných potrieb rozhodne nemôžeme považovať výdavky spojené s trávením voľného času, dovoleniek, výletov, sviatkov, narodenín či iných výnimočných udalostí. 31. Súd k určeniu výživného uvádza, že matka podľa vyjadrenia otca na výživu maloletého finančne neprispieva a osobnú starostlivosť ako aj všetky náklady na maloletého hradí toho času otec. Je pravdou, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je zákonná povinnosť oboch rodičov a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Avšak súd opätovne poukazuje na účel inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je potreba rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého, s cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia, pričom bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov by boli záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. 32. V danom prípade súd nezistil také vážne ohrozenie maloletého, ktoré by vyžadovalo okamžitý zásah súdu, čím neboli splnené kritéria pre vydanie neodkladného opatrenia. Maloletý je tohto času v starostlivosti otca, a aj napriek skutočnosti, že maloletý je vo faktickej starostlivosti otca a matka na výživu neprispieva, maloletý má zabezpečenú výživu, výchovu, jeho život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Otec nijakým spôsobom neosvedčil a nepreukázal, že bez okamžitého rozhodnutia určením výživného v sume 150 eur mesačne od matky by boli záujmy maloletého akokoľvek ohrozené. Skutočnosti, na ktoré otec odkazuje a popisuje v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak budú predmetom dokazovania až vo veci samej. 33. Súd záverom poznamenáva, že všeobecne rodičia maloletých detí by si mali uvedomiť, že pokiaľ sledujú najlepší záujem svojich detí, mali by v prvom rade spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa aspoň na „čiastočných“ veciach týkajúcich sa výkonu ich starostlivosti o maloleté deti a nie sa spoliehať, že rozhodnutia potrebné pre blaho ich detí bude robiť výlučne len súd a nie aj oni sami, navyše formou neodkladných opatrení, čo odporuje ich účelu a takého konanie účastníkov navyše nie je v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. 34. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej) v súlade s ustanovením § 58 ods. 1 CMP.
Poučenie: Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.