Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava II 40P/168/2025 1125014736 02. 01. 2026 JUDr. Dáša Onuferová ECLI:SK:MSBA2:2026:1125014736.2
Uznesenie Mestský súd Bratislava II, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. nar. XX.XX.XXXX., Z., nar. XX.XX.XXXX., obe bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., otec - A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava I, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia veci samej pozastavil výkon styku otca s maloletou L. 2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je potrebná stabilizácia psychického a zdravotného stavu maloletej L. po diagnostikovaní poruchy príjmu potravy (mentálna anorexia) a preukázaného negatívneho vplyvu otca na jej stav. Počas posledného roka došlo v živote detí k zásadnej zmene. Otec nadviazal partnerský vzťah a bez predchádzajúcej komunikácie s deťmi presťahoval svoju partnerku aj s jej synom do svojho domu v N. - rodného domu našich detí. V jeden piatok cestou k nemu deti uisťoval, že „doma nebude nikto", že partnerka so synom prídu až neskôr. Po príchode do domu však zistili, že sú obaja doma, dom je prerobený a ich detská izba bola zrušená, presťahovaná do najmenšej izby v dome. Pre obe to bol šok nielen z nečakaného klamstva, ale aj zo straty miesta, ktoré vnímali ako svoj druhý domov. Odvtedy začal ich vzťah s otcom upadať. Dievčatá opakovane hovorili, že sa tam necítia vítané, stále im vyčítal všetko, čo robia, ako sa správajú, netrávil s nimi čas, väčšinu víkendov trávili zatvorené v izbe. Od novembra 2024 sa styk postupne prerušoval. Keď k nemu odmietli ísť, mesiac sa im neozval. Napriek tomu ich matka opakovane povzbudzovala, aby vzťah s otcom udržiavali. Časť Vianoc s otcom napokon strávili, no odvtedy k nemu odmietali chodiť on sa im tiež ozýval striedmo. Do apríla otca vôbec nenavštevovali, niekedy pre choroby, niekedy lebo nechceli a akceptoval to, niekedy zrušil víkend otec. Vždy hovoril, že ako chcú, je síce sklamaný, ale nebude ich do toho nútiť. Na jar 2025 sa L. zhoršil vzťah k jedlu, neskôr jej bola diagnostikovaná mentálna anorexia. Otec bol o jej stave priebežne informovaný od 23.4.2025, avšak prejavil minimálny záujem o spoluprácu, podľa neho jej nič nebolo a jej stav bagatelizoval. Na letné prázdniny sa chystali k otcovi, no od prvého dňa u neho L. opakovane zažívala verbálne útoky, výčitky a ponižovanie - otec jej hovoril, že je „retardovaná" škaredá", že si „zaslúži facku", a že „keď chce hladovať nech sa nechá hospitalizovať". Takéto útoky mali zásadný vplyv na jej psychický stav. Dňa 30.06.2025 L. volala vystrašená matke, že sa otca bojí, že sú na ihrisku a že na ňu so zaťatými päsťami kričal a nadával tvárou centimeter od jej tváre, vraj by jej iný rodič už vypálil. Plakala, bála sa, že ju zbije. Psychologička PhDr. Andrea Baranovská, ktorá s L. dlhodobo pracuje, odporučila, aby sa nachádzala v stabilnom a bezpečnom prostredí, kde sa cíti prijatá a chápaná, a aby sa dočasne nestretávala s otcom, kým sa jej stav nezlepší. Počas leta 2025 mala L. odporučený kľudový režim. Matka dohliadala na pravidelnú
stravu, zdravé množstvo pohybu a kontakt so životom. Chcela, aby leto nebolo len o chorobe, ale aj o radosti - chodili na prechádzky, kúpať sa, tancovala, boli na dovolenke. Začiatkom prázdnin, keď bola u otca, jej odmietal podávať predpripravené jedlá, považoval to za „rozmar", a ak nechcela jesť jeho stravu, jednoducho ju nechal hladnú. Takýto prístup bol v priamom rozpore s liečebným režimom a ohrozoval jej zdravie. Otec voči deťom často používa manipulatívne správanie - strieda fázy nezáujmu a viny. Najprv im povie, že k nemu nemusia chodiť, ak nechcú a keď sa podľa toho zariadia, vyčíta im, že ho a že si také správanie nezaslúži. Deti sú z týchto protichodných postojov zmätené, úzkostné a ich dôvera voči nemu je minimálna. V októbri 2025 podal otec na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podnet, že mu matka bráni v styku. S pracovníkom úradu matka komunikovala a podrobne mu opísala situáciu. Po vysvetlení okolností pracovník úradu pochopil situáciu, že nejde o marenie styku, ale o reakciu detí na dlhodobé napätie a strach, a tak isto navrhol, že by bolo vhodné požiadať o úpravu styku, pokiaľ je situácia takáto. Súčasný stav oboch detí dokazuje, že sú psychicky stabilnejšie v starostlivosti matky a cítia sa bezpečne. 3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha 8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. 11. V zmysle článku 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 12. V zmysle článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.
13. Podľa článku 5. Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 14. Podľa ust. § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 15. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. 16. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa vážne ohrozené. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého, s cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia. 17. Súd posúdil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, listinné dôkazy priložené k návrhu, na vec aplikoval príslušné zákonné ustanovenia, a po zvážení všetkých skutočností dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. Bezodkladná úprava pomerov účastníkov musí byť naliehavá a odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu. Neodkladné opatrenie súd nariadi len vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznenie odklad. Podľa názoru súdu z doposiaľ zistených skutočností a bez ďalšieho dokazovania nevyplynul reálny, opodstatnený dôvod, pre ktorý by mal súd pristúpiť k obmedzeniu rozsahu styku otca s maloletou L. formou neodkladného opatrenia. Matka vo svojom návrhu opisuje komplikovaný vzťah maloletej Izabely a konfliktné situácie z júna a októbra 2025, z nich však súd nemá preukázané, že by v starostlivosti otca dochádzalo k ohrozeniu záujmov, zdravia či života maloletej. Súd si je vedomý, že vzťahy medzi rodičom a maloletým dieťaťom môžu byť poznačené dlhodobým konfliktom a subjektívnym vnímaním situácie zo strany účastníkov konania. Tieto okolnosti však samy osebe nemôžu byť dôvodom na úplné vylúčenie styku rodiča s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia. K takémuto zásahu je možné pristúpiť len vtedy, ak je na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že realizácia styku by bola v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Súd nemôže založiť svoje rozhodnutie o zákaze styku výlučne na tvrdeniach jedného z rodičov, pokiaľ tieto tvrdenia nie sú podložené objektívnymi, hodnovernými a preskúmateľnými dôkazmi. V rámci konania vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania v prípade
dôvodnosti súd upraví rozsah styku otca s maloletou, avšak úprava formou neodkladného opatrenia by bola v danom štádiu konania predčasná. 18. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o
odvolaní.