Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-37Cbi/13/2020 z 15. 8. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Mestský súd Bratislava III B1-37Cbi/13/2020 1120215918 15. 08. 2024 JUDr. Ildikó Kohoutová ECLI:SK:MSBA3:2024:1120215918.4

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, XXX XX G., právne zast.: JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, Thurzova 6, Košice, proti žalovanému: BRAAND GROUP, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 262 357, právne zast.: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii dlžníka, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.10.2020 sa žalobca domáhal určenia popretých pohľadávok. V predmetnej veci bola v reštrukturalizačnom konaní sp.zn. 8R/1/2020 povolená reštrukturalizácia spoločnosti BRAAND GROUP, s.r.o. uznesením Okresného súdu Bratislava I z 13. júla 2020, sp. zn. 8R/1/2020 zverejneným v OV č. 140/2020 dňa 22. júla 2020. 2. Žalobca si prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 5.372,40 € u správcu súhrnnou prihláškou dňa 17.08.2020 a tieto sú evidované v konečnom zozname správcu pod číslami 194-197. Pohľadávky žalobcu pod č. 194-196 vznikli na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 31.10.2019 medzi postupcom: CALETOS, s.r.o., so sídlom: Napájadlá 5, 040 12 Košice, IČO: 46 841 440 a žalobcom ako postupníkom (ďalej aj len „zmluva o postúpení“). Žalovaný uzavrel so spoločnosťou CALETOS, s.r.o. dňa 15.03.2019 Mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bol výkon činnosti stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“, za ktorú mal žalovaný zaplatiť dohodnutú odmenu vo výške 1.500,Eur/mesačne na základe vystavených faktúr (ďalej aj len „mandátna zmluva“). Pohľadávka žalobcu evidovaná v zozname správcu pod č. 194-196 vznikla titulom neuhradených faktúr a to: FA č. 2019005 vystavená dňa 31.07.2019, splatná 31.08.2019 na sumu 1.500,- €, FA č. 2019006 vystavená dňa 31.08.2019, splatná 30.09.2019 na sumu 1.500,- €, FA č. 2019007 vystavená dňa 30.09.2019, splatná 31.10.2019 na sumu 1.300,- €, (účtovaná len alikvótna časť odmeny). Pohľadávka žalobcu evidovaná v zozname správcu pod č. 197 vo výške 896,80 Eur vznikla z dôvodu neuhradenia mzdy v zmysle Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 18.03.2019 uzatvorenej medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom (ďalej aj len „dohoda o pracovnej činnosti) a to od nástupu do práce až po ukončenie pracovnej činnosti v septembri 2019. 3. Ustanovený správca JUDr. Miroslav Duračinský ako komplementár Slovenskej správcovskej a reštrukturalizačnej, k. s. žalobcovi Oznámením o popretí pohľadávok zo dňa 23.09.2020 (ďalej aj len „oznámenie o popretí“), doručeným dňa 28.09.2020 oznámil, že pohľadávky pod poradovým č. 194 až 196 popiera čo do právneho dôvodu aj výšky a v rozsahu prihláseného poplatku z omeškania čo do právneho dôvodu aj výšky. Rovnako správca v oznámení poprel pohľadávku pod č. 197 v celkovej

sume 896,80 Eur v rozsahu istiny čo do výšky 507,98 Eur z dôvodu, že pohľadávka v tejto časti zanikla splnením dňa 27.09.2019. 4. Pohľadávky evidované v zozname pod č. 194 až 196 boli popreté z dôvodu, že žalobca nepreukázal ich vznik a ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že pohľadávky, ktoré boli na neho postúpené spoločnosťou CALETOS, s.r.o. vznikli z dôvodu neuhradených faktúr za výkon činnosti stavbyvedúceho, ktorú táto spoločnosť vykonávala na základe mandátnej zmluvy. V zmysle tejto zmluvy boli žalovanému vystavované faktúry vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za vykonané práce vo výške 1.500,- Eur/mesačne. Žalobca okrem predmetných faktúr súdu predkladá na podporu svojich tvrdení aj stavebné denníky počas sporného obdobia, teda za mesiac júl, august a september. V týchto stavebných denníkoch je uvedená činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“ a tým preukázateľný nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok za fakturované služby. Spoločnosť CALETOS, s.r.o. navyše opakovane vyzývala žalovaného na úhradu uvedených faktúr, žiaľ neúspešne. Preto z dôvodu nezaplatenia uvedených faktúr a neplnenia si svojich povinností ukončila spoluprácu so žalovaným. 5. Žalobca taktiež trvá aj na prihlásení úrokov z omeškania, ktoré len zjavnou chybou v písaní uviedol do nesprávneho stĺpca v rámci súhrnnej prihlášky. Úrok z omeškania za prihlásenú pohľadávku vo výške 1.500,- Eur uvedenú pod č. 194 predstavuje sumu 66,99 Eur. Úrok z omeškania za prihlásenú pohľadávku vo výške 1.500,- Eur uvedenú pod č. 195 predstavuje sumu 60,83 Eur. Úrok z omeškania za prihlásenú pohľadávku vo výške 1.300,- Eur uvedenú pod č. 196 predstavuje sumu 47,20 Eur. 6. Pohľadávka v celkovej výške 896,80 Eur evidovaná v zozname pod č. 197 bola popretá v rozsahu istiny do výšky 507,98 Eur, z dôvodu, že v tejto časti zanikla splnením a to dňa 27.09.2019. Správca však svoje tvrdenia o čiastočnej úhrade ničím nepreukázal a preto žalobca trvá na uznaní pohľadávky v celom rozsahu. Pohľadávka vznikla žalobcovi na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti. Správca nepoprel pohľadávku čo do právneho dôvodu, ale len čo do výšky prihlásenej pohľadávky. Žalobca preto aj vzhľadom na ním predložené Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2019 zo dňa 15.01.2020 (ďalej aj len ako „potvrdenie“) trvá na výške prihlásenej pohľadávky v plnom rozsahu, pretože zo strany žalovaného mu žiadna suma vo výške 507,98 Eur nebola prikázaná na jeho bankový účet, ani iným vhodným spôsobom. 7. S ohľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že dôvod popretia jeho pohľadávok správcom je právne irelevantný. Žalobca trvá na tom, že jeho pohľadávky vznikli a boli vyúčtované dlžníkovi v súlade s mandátnou zmluvy a zmluvou o postúpení pohľadávok. Pohľadávky navyše boli v súlade so zákonom prihlásené u žalovaného. Z tohto dôvodu nie je daný žiaden zákonný dôvod na ich popretie. Žalobca preto navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že pohľadávky žalobcu vedené v zozname pohľadávok v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8R/1/2020 vo veci reštrukturalizácie dlžníka: BRAAND GROUP s.r.o. so sídlom Karpatské nám. 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 45 262 357 pod číslom 194 vo výške 1.566,99 €, pod číslom 195 vo výške 1.560,83 €, pod číslom 196 vo výške 1.347,20 € a pod číslom 197 vo výške 896, 80 € sa považujú v celom rozsahu čo do právneho dôvodu, poradia, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky za oprávnené a zistené. 8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca predložil mandátnu zmluvu zo dňa 15.03.2019 uzatvorenú medzi žalovaným v právnom postavení mandanta a spoločnosťou CALETOS, s.r.o., so sídlom Napájadlá 5, 040 12 Košice, IČO: 46 841 440 (ďalej aj len ako „postupca“), v právnom postavení mandatára, ktorá v zmysle jej článku VII. mala nadobudnúť účinnosť dňa 18.03.2019. Podľa článku I. mandátnej zmluvy mal postupca pre žalovaného vykonávať činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“, pričom v zmysle článku IV. bodu 1. mandátnej zmluvy mal všetky činnosti vykonávať osobne. Žalobca si proti žalovanému uplatňuje odplatu na základe mandátnej zmluvy za mesiace júl až september 2019 fakturovanú faktúrou 1, faktúrou 2 a faktúrou 3 (spoločne ďalej aj len ako „faktúry“). Žalobca zároveň predložil aj dohodu o pracovnej činnosti, na základe ktorej mal žalobca vykonávať činnosť stavbyvedúceho a jeho práca mala spočívať v dozore nad vykonávaním stavebných prác OO PZ Markušovce a plnení ďalších úloh podľa pokynov (článok 2. dohody o pracovnej činnosti). V zmysle žalobcom predloženého potvrdenia mal žalobca právo na mzdu za mesiace marec až september 2019 (nakoľko trvanie pracovnoprávneho vzťahu bolo predĺžené do 30.09.2019, pričom tento vzťah zanikol uplynutím dohodnutej doby). Z uvedeného vyplýva, že v podstate súbežne boli uzatvorené mandátna zmluva aj dohoda o pracovnej činnosti a to na rovnaký predmet plnenia a žalobca si uplatňuje odplatu za výkon jednej činnosti stavbyvedúceho za rovnaké obdobie z oboch právnych titulov, t.j. fakticky tvrdí, že funkciu stavbyvedúceho vykonávali postupca a súčasne aj žalobca. Žalobca si do reštrukturalizácie prihlásil istinu 1, istinu 2 a istinu 3 (spoločne ďalej aj len ako „istiny“) ako odplatu za činnosť stavbyvedúceho zo strany postupcu, pričom reálne vykonanie činností, ku ktorým sa majú vzťahovať faktúry, preukazuje predložením časti stavebného denníka, keďže podľa neho „v

týchto stavebných denníkoch je uvedená činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“ a tým preukázateľný nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávok za fakturované služby“. Citované tvrdenie vzhľadom na zhodnosť predmetu mandátnej zmluvy a dohody o pracovnej činnosti, uzavretých s rozdielnymi subjektami, podľa názoru žalovaného neobstojí, pretože stavebný denník síce vyhotovený bol, ale nie je žalobcom preukázané, že funkciu stavbyvedúceho zastával postupca ako právnická osoba a nie žalobca ako fyzická osoba a zamestnanec žalovaného, a teda že práve postupcovi ako právnemu predchodcovi žalobcu za reálne vykonanú činnosť vznikol nárok na zaplatenie istín podľa mandátnej zmluvy. Uvedené je relevantné aj pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení uzavretej medzi postupcom v právnom postavení postupcu a žalobcom v právnom postavení postupníka, t.j. či predmetom cesie podľa zmluvy o postúpení boli existujúce pohľadávky postupcu voči žalovanému a teda či je táto zmluva o postúpení platná podľa ust. § 37 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „OZ“). V tejto súvislosti je významnou aj skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti postupcu sa javí, že žalobca a postupca sú spriaznené osoby, keďže jeho jediným spoločníkom je žalobca a jediným konateľom pravdepodobne manželka žalobcu, pani M. (čo je rovnaká adresa ako adresa trvalého pobytu žalobcu). Podľa výpisu z obchodného registra postupcu a jeho výpisu zo živnostenského registra postupca nie je ani v relevantnom čase nebol oprávnený na podnikanie v rozsahu živnosti výkon činnosti stavbyvedúceho, ktorá je podľa prílohy číslo 2 k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ŽZ“) viazanou živnosťou, pre ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť preukázaná príslušným osvedčením; podľa výpisu zo živnostenského registra spoločnosti postupcu táto nie je nositeľom živnostenského oprávnenia pre výkon činnosti stavbyvedúceho a teda nemá pre túto funkciu ani zodpovedného zástupcu. Z toho dôvodu ani nie je zrejmé, ako postupca mohol (mal) plniť predmet mandátnej zmluvy, teda osobne skutočne vykonávať činnosť stavbyvedúceho, pričom podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „SZ“) „stavbu a jej zmenu môže uskutočňovať len právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác podľa osobitných predpisov a vedenie uskutočňovania stavby vykonáva stavbyvedúci“, a podľa ust. § 46a ods. 1 SZ „stavbyvedúci organizuje, riadi a koordinuje stavebné práce a iné činnosti na stavenisku a na stavbe a vedie o nich evidenciu v stavebnom denníku“. Podľa ust. § 29 ods. 1 písm. c) a e) a ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „ZKR“) v spojení s ust. § 122 ZKR musí prihláška pohľadávky obligatórne obsahovať uvedenie právneho dôvodu vzniku uplatňovanej pohľadávky a celkovej sumu pohľadávky, pričom k prihláške sa musia pripojiť listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Podľa ust. § 124 ods. 1 ZKR je správca povinný prihlásenú pohľadávku poprieť v spornom rozsahu. Podľa článku III. bodu 1. mandátnej zmluvy patrila postupcovi odmena za výkon činnosti, t.j. právo na zaplatenie odmeny postupcovi nevzniklo bez ohľadu na reálne vykonanie činnosti podľa mandátnej zmluvy. Pre úspešné uplatnenie pohľadávky 1, pohľadávky 2 a pohľadávky 3 v reštrukturalizácii je preto nevyhnutné preukázať, že činnosť podľa mandátnej zmluvy bola reálne vykonaná postupcom (nestačí, že ju vykonala akákoľvek, hoci aj iná osoba). Z Výzvy na plnenie zo dňa 23.10.2019 (ďalej aj len „výzva na plnenie“) predloženej žalobcom pri tom plynie, že už vtedy žalovaný v záujme zmierlivého vyriešenia veci žiadal postupcu o preukázanie plnenia povinností z mandátnej zmluvy za sporné obdobie júl až september 2019, pretože mal informácie o ich riadnom neplnení, a preto nemohol faktúry akceptovať, ale do dnešného dňa sa tak nestalo. Žalobca za účelom preukázania riadneho plnenia mandátnej zmluvy postupcom predložil len faktúry (ktoré však ako účtovný doklad nie sú spôsobilé preukázať dodanie tovaru/služby nimi fakturovanej) a časť stavebného denníka bez označenia stavby, ku ktorej bol vyhotovený, a bez identifikácie osoby, ktorá ho mala vyhotoviť. Javí sa, že podpis pri jednotlivých zápisoch v predloženom stavebnom denníku by mohol patriť osobe žalobcu, čo však preukazuje plnenie činnosti podľa dohody o pracovnej činnosti. Žalobca preto, podľa žalovaného, neuniesol dôkazné bremeno (hoci tak mal urobiť už pri podaní prihlášky), pričom s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti zakotvenú v Civilnom sporovom poriadku a pravidlá sudcovskej koncentrácie podľa ust. § 153 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) by sa na prípadné ďalšie návrhy dôkazov nemalo prihliadať. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že správca poprel pohľadávku 1 čo do istiny 1, pohľadávku 2 čo do istiny 2 a pohľadávku 3 čo do istiny 3 dôvodne, nakoľko žalobca pri podaní prihlášky (ani následne pri podaní žaloby) nepreukázal, že postupcovi na základe mandátnej zmluvy skutočne vzniklo právo na zaplatenie odplaty, ktoré mohlo byť následne postúpené na žalobcu. 9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe tiež uvádza, že nesprávnosť popretia pohľadávky 1 čo do poplatku z omeškania 1, pohľadávky 2 čo do poplatku z omeškania 2 a pohľadávky 3 čo do poplatku z omeškania 3 (ďalej aj len „poplatky z omeškania“) správcom žalobca odôvodňuje tým, že

išlo o zjavnú chybu v písaní, keď namiesto do stĺpca prihlášky „Úroky z omeškania“ príslušnú sumu napísal do stĺpca prihlášky „Poplatok z omeškania“. V úmysle žalobcu teda nemalo ísť o prihlásenie poplatku z omeškania, ale úrokov z omeškania. Z odôvodnenia oznámenia o popretí vyhotoveného správcom jednoznačne vyplýva, že správca sa pri preskúmavaní pohľadávok zaoberal skutočnosťou, (a) či žalobcovi mohlo vzniknúť právo na zaplatenie poplatku z omeškania, pričom vzhľadom na obsah mandátnej zmluvy dospel k negatívnemu záveru, ako aj (b) či suma prihlásená ako poplatok z omeškania môže predstavovať zákonný nárok na úrok z omeškania (aby sa predišlo formalistickému prístupu pri prieskumnej činnosti), pričom tiež dospel k negatívnemu stanovisku. Podľa ust. § 369 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OBZ“) má veriteľ, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať od dlžníka v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti úroky z omeškania z nezaplatenej sumy vo výške dohodnutej v zmluve, inak v sadzbe podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Nariadenie“). Na základe uvedeného by mal žalobca (za predpokladu oprávnenosti istín) tiež nárok na úroky z omeškania vyčíslené s použitím sadzby (a) rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov alebo (b) rovnajúcej sa základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov. Žalobca však uviedol v prihláške v kolónke určenej pre vyčíslenie úrokov z omeškania sadzbu 5 %, čo nezodpovedá ani jednej z uvedených možností daných Nariadením a táto nevyplýva ani z mandátnej zmluvy. Z obsahu prihlášky, jej príloh ani žaloby nemožno dospieť k záveru, akým spôsobom žalobca dospel k uplatneným sumám poplatku z omeškania 1, poplatku z omeškania 2 a poplatku z omeškania 3, najmä nie je jasné, ak má táto suma predstavovať úroky z omeškania, akú sadzbu úrokov z omeškania použil a za presne aké obdobie ich vyčíslil, pričom s prihliadnutím na ust. § 138 ods. 2 ZKR je relevantný predovšetkým deň, do ktorého svoj tvrdený nárok vypočítal, či neprekračuje deň začatia reštrukturalizačného konania. Navyše je nesúlad aj medzi sumami uvedenými v prihláške a v žalobe; (a) v prihláške je uplatnená suma 67,20 Eur, 61,03 Eur a 47,37 Eur, pričom (b) v žalobe sa uvádzajú nižšie sumy 66,99 Eur, 60,83 Eur a 47,20 Eur, z čoho sa javí, že v súdnom konaní si žalobca (bez vysvetlenia) uplatňuje menej než uviedol v prihláške. Podľa ust. § 29 ods. 1 písm. e), ods. 4 a ods. 5 ZKR v spojení s ust. § 122 ZKR musí prihláška pohľadávky obligatórne obsahovať uvedenie celkovej sumy pohľadávky a jej rozdelenie na istinu a príslušenstvo, ktoré sa tiež rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku, pričom pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Nie je úlohou správcu nahrádzať aktivitu veriteľa, ktorý nesprávne, nedostatočne či nepreskúmateľne vyčísli uplatňovaný nárok, najmä ak nie je zrejmé, s použitím akej sadzby a za aké obdobie si ho uplatňuje, kedy potom nie je objektívne možné preveriť správnosť výpočtu. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že žalobca si síce mienil prihlásiť do reštrukturalizácie nejaké príslušenstvo pohľadávky, avšak toto si uplatňuje spôsobom, ktorý je nepreskúmateľný, a preto je popretie pohľadávky 1 čo do poplatku z omeškania 1, pohľadávky 2 čo do poplatku z omeškania 2 a pohľadávky 3 čo do poplatku z omeškania 3 dôvodné. 10. Žalobca si napokon uplatňuje aj pohľadávku 4, ktorej výšku preukazuje potvrdením a popiera prijatie čiastočného plnenia zo strany žalovaného. Uzavretie dohody o pracovnej činnosti na pracovnú pozíciu stavbyvedúci je nespornou skutočnosťou. Žalobca v pracovnoprávnom vzťahu vykonával uvedenú činnosť, preto mu, napríklad, boli poskytnuté aj osobné ochranné pracovné prostriedky. V zmysle dohody o pracovnej činnosti potom vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy (odmeny), ktorá mu bola v plnom rozsahu zaplatená. Žalovaný nesúhlasí s vyčíslením výšky mzdy uskutočnenej žalobcom. V súvislosti s predloženým potvrdením si žalovaný dovoľuje poukázať na to, že podľa jeho časti II. Údaje o zdaniteľných príjmoch a ďalšie údaje boli (a) úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti vo výške 964,29 Eur (riadok 01), (b) suma poistného a príspevkov vo výške 67,49 Eur (riadok 02), (c) výška čiastkového základu dane 896,80 Eur (riadok 03) a (d) úhrn zrazených preddavkov na daň vo výške 170,36 Eur (riadok 04). V zmysle uvedeného žalobcovi z dohody o pracovnej činnosti nevznikol nárok na zaplatenie sumy pohľadávky 4 vo výške 896,80 Eur (nakoľko ide o sumu, z ktorej je ešte nutné zaplatiť daň), ale sumy vo výške 726,44 Eur, pretože od základu dane je nutné odpočítať sumu preddavkovo zrazenej dane z príjmu zo závislej činnosti. Z toho bola žalobcovi (a) suma vo výške 470,44 Eur (konkrétne mzda za mesiac marec 2019 vo výške 48,44 Eur, mzda za mesiace apríl až jún 2019 vo výške 113 Eur a časť mzdy za mesiac júl 2019 vo výške 83 Eur) zaplatená dňa 27.09.2019 a (b) suma vo výške 256 Eur (konkrétne časť mzdy za mesiac júl 2019 vo výške 30 Eur, mzda za mesiace august a september 2019 vo výške 113 Eur) zaplatená dňa 21.10.2020. To znamená, že nárok žalobcu z dohody o pracovnej činnosti zanikol v plnom rozsahu splnením. Vzhľadom na uvedené zastáva žalovaný názor,

že ani pohľadávka 4 v uplatnenej výške 896,80 Eur nie je dôvodná, správca ju správne poprel a aj v zistenom rozsahu táto už zanikla splnením. 11. Na základe uvedeného, nakoľko podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii istín a ním uplatnená suma poplatku z omeškania 1, poplatku z omeškania 2 a poplatku z omeškania 3 je nepreskúmateľná, ako aj pohľadávka 4 celkom zanikla splnením, žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %. 12. Žalobca vo svojej replike reagoval na vyjadrenie žalovaného, ktorý namieta, že činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“ mal vykonávať žalobca jednak v právnom postavení zamestnanca na podklade uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti a súbežne na podklade mandátnej zmluvy v právnom postavení postupcu. Tieto vyjadrenia zo strany žalovaného považuje žalobca za maximálne prekvapivé, nakoľko bol to práve žalovaný, ktorý navrhoval tento model výkonu činnosti stavbyvedúceho na predmetnej stavbe. Dňa 18.03.2019 sa uskutočnilo stretnutie v meste Dobšiná za osobnej účasti žalobcu a žalovaného, zastúpeného konateľkouM. U., pričom na tomto stretnutí bol osobne prítomný T., manželka žalobcu p.W., ako konateľka spoločnosti CALETOS, s.r.o., IČO: 46 841 440, Napájadlá 5, 040 12 Košice, ako aj kňaz pôsobiaci v meste Dobšiná, ktorý toto stretnutie pôvodne inicioval. Práve na tomto stretnutí bola dohodnutá odmena za výkon činnosti stavbyvedúceho, ako aj konkrétne podmienky výkonu tejto činnosti. Odmena za výkon činnosti žalobcu ako stavbyvedúceho bola dohodnutá v sume 1.700,- € mesačne. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý uviedol, že v rámci výkonu prác na stavbe musí byť osoba vykonávajúca činnosť stavbyvedúceho v pracovnom pomere u žalovaného. Práve z tohto dôvodu došlo k uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti s dohodnutou mesačnou odmenou vo výške 200,- € (v hrubom) a podľa mandátnej zmluvy bola odmena dohodnutá v sume 1.500,- € ako jej zvyšná časť do 1.700,- €. V tomto smere považuje žalobca tvrdenia žalovaného za nepravdivé a nelogické a to aj preto, že žalovaný nespochybňuje, že došlo k riadnemu uzatvoreniu dohody o pracovnej činnosti, ako aj mandátnej zmluvy. Z týchto dokumentov vyplýva, že: 1/ dohoda o pracovnej činnosti ako aj mandátna zmluva bola uzatvorená v marci 2019 (s odstupom 3 dní a s niekoľkodňovým odstupom od osobného stretnutia v meste Dobšiná); 2/ v zmysle oboch týchto listín sa výkon činnosti týkal výkonu činnosti stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“; 3/ dohoda o pracovnej činnosti aj mandátna zmluva boli za spoločnosť podpísané konateľkou žalovaného, paniS.. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v čase podpisu oboch týchto listín mal žalovaný vedomosť, že boli súbežne uzatvorené mandátna zmluva aj dohoda o pracovnej činnosti a to na rovnaký predmet plnenia. Z tohto dôvodu považuje žalobca tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení za zavádzajúce, nakoľko v podanom vyjadrení namietané skutočnosti žiadna zo zmluvných strán v čase podpisu týchto listín (ako ani počas výkonu činnosti) nerozporovala, nespochybňovala oprávnenia na výkon činnosti, spriaznenosť osôb a pod. Až v súčasnosti, pod vplyvom súdneho konania, žalovaný poukazuje na to, že napriek dohode zmluvných strán, a to za súčasného plnenia podmienok kladených pri uzatváraní týchto listín zo strany žalovaného, právo na zaplatenie odmeny postupcovi nevzniklo. Z uvedeného dôvodu žalobca v tejto časti trvá na uplatnenom nároku v celom rozsahu. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ust. § 150 ods. 1 CSP „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu“. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce. Za účelom preukázania vyššie uvedených skutočností navrhol vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu - žalobcu a za žalovaného konateľku pani M., ako aj výsluchom svedkov p. W., ako aj kňaza pôsobiaceho v meste Dobšiná, ktorého údaje žalobca po ich zistení dodatočne oznámi súdu. 13. Vo vzťahu k predloženým faktúram žalobca uviedol, že v zmysle čl. III. mandátnej zmluvy platí, že „Mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi dohodnutú odmenu za výkon činnosti podľa čl. I vo výške 1.500,- €/mesačne na základe vystavenej faktúry mandatárom. Mandatár vystavuje faktúru vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Splatnosť tejto faktúry bude 30 dní. Dohodnutá odmena bude mandatárovi vyplatená bezhotovostne na jeho bankový účet“. Z citovaného ustanovenia mandátnej zmluvy vyplýva, že podmienkou vystavenia faktúry nebola povinnosť žalobcu preukazovať na mesačnej báze výkon jednotlivých činností, ktoré sú predmetom tej ktorej faktúry. Podľa ustanovenia § 46d SZ je stavebný denník dokument, ktorý je súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku a zaznamenávajú sa v ňom všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku. Stavebný denník teda nie je ani účtovný doklad ani iný dokument, ktorý by bol žalobca povinný predložiť spolu faktúrami za účelom prihlásenia pohľadávky do konkurzu. Zo stavebného denníka vyplýva, že žalobca si svoju povinnosť výkonu činnosti stavbyvedúceho riadne plnil, o čom svedčia aj ním vykonané zápisy v stavebnom denníku, ktoré riadne spolu s ďalšími dotknutými osobami odsúhlasil a následne boli nimi podpísané. Z uvedeného dôvodu

je žalobca presvedčený, že jeho nárok na zaplatenie bol v prihláške riadne preukázaný predložením faktúr na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že v záujme zmierlivého vyriešenia veci žiadal postupcu o preukázanie plnenia povinností z mandátnej zmluvy za sporné obdobie júl až september 2019, pretože mal informácie o ich riadnom neplnení a preto nemohol faktúry akceptovať, žalobca uviedol, že vzhľadom k skutočnosti, že v zmysle citovaného ustanovenia je stavebný denník súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku, mal žalovaný ako zhotoviteľ diela možnosť kedykoľvek doň nahliadnuť a overiť si reálny výkon činností vykonaných žalobcom. Žalobca dáva do pozornosti, že žalovaný faktúry č. 2019005, č. 2019006 č. 2019007 žalobcovi nevrátil a preto má žalobca za to, že ich žalovaný aj eviduje vo svojom účtovníctve pre účely DPH. Nakoľko žalobca nevie zabezpečiť tento dôkaz navrhuje, aby súd v rámci vykonaného dokazovania uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 189 CSP edičnú povinnosť predložiť kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie 07/2019, 08/2019 a 09/2019 za účelom preukázania, či sa predmetné faktúry nachádzajú v účtovníctve žalovaného. Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca disponuje jediným vyhotovením stavebného denníka č. 1 (zápis od 19.03.2019 do 15.07.2019) a denníka č. 2 (zápis od 16.07.2019 do 04.09.2019) ako aj vzhľadom na rozsiahlosť týchto dokumentov predložil spolu so žalobou len časť stavebníka denníka týkajúca sa sporného obdobia, t.j. mesiac júl, august september. Žalobca je pripravený predložiť súdu originály stavebných denníkov. V prípade, ak by súdu nepostačovalo tieto stavebné denníky vykonať ako dôkaz až na pojednávaní, žalobca je pripravený doručiť originál stavebného denníka č. 1 a č. 2 súdu. 14. Žalobca taktiež namietol tvrdenie žalovaného o úhrade jeho pohľadávky z dohody o pracovnej činnosti vo výške 896,80 €. Potvrdenia o úhrade predložené žalovaným nesvedčia o úhrade jeho mzdy, ktorá mala byť podľa čl. 5 dohody o pracovnej činnosti vyplácaná pravidelne mesačne najneskôr do 30. dňa nasledujúceho mesiaca. Tieto úhrady boli vykonané na základe potvrdení o výdavkoch vynaložených žalobcom v súvislosti s výkonom jeho činnosti, a to na spotrebované pohonné hmoty, odmeny za práce vykonávané tretími osobami na diele atď. K týmto skutočnostiam navrhol výsluch žalobcu a p. W.. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zotrval na podanej žalobe a navrhol súdu, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 15. Žalovaný v podanej duplike primárne zdôraznil účel incidenčného konania, ktorým je determinovaný jeho predmet a tým rozsah dokazovania a posudzovaných otázok. V zmysle ustálenej súdnej praxe (napríklad Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo 70/2016, publikované pod číslom R 63/2017), je účelom incidenčného konania rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Vzhľadom na uvedené je smerodajný dôvod popretia žalobcom uplatnených pohľadávok zo strany správcu. Istiny boli popreté čo do právneho dôvodu vzniku a čo do výšky v plnom rozsahu z dôvodu, že žalobca nepreukázal ich vznik ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb. Podľa žalovaného nie je preto relevantné v predmetnom incidenčnom konaní preskúmavať celý právny vzťah založený mandátnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným v právnom postavení mandanta a postupcom v právnom postavení mandatára, ale je relevantné preskúmavať, či žalobca preukázal vznik pohľadávok, ktoré postupca postúpil na žalobcu. Z toho dôvodu nie je potrebné a v incidenčnom konaní ani možné vykonávať dôkazy navrhnuté žalobcom (až) vo vyjadrení žalobcu smerujúce k dokázaniu (okolností) vzniku právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou a dohodou o pracovnej činnosti, konkrétne výsluchy svedkov označených vo vyjadrení žalobcu. Žalovaný namieta všetky dôkazy uvedené vo vyjadrení žalobcu aj z dôvodu, že neboli predložené včas, a preto by sa vzhľadom na pravidlá sudcovskej koncentrácie na ne nemalo prihliadať. V zmysle ust. § 29 ods. 6 ZKR v spojení s ust. § 122 ZKR mal žalobca preukázať uplatňované pohľadávky už v štádiu ich prihlasovania u správcu. Preto neobstojí tvrdenie uvedené vo vyjadrení žalobcu, že „stavebný denník teda nie je ani účtovný doklad ani iný dokument, ktorý by bol žalobca povinný predložiť spolu faktúrami za účelom prihlásenia pohľadávky do konkurzu“, ani tvrdenie, že „jeho nárok na zaplatenie bol v prihláške riadne preukázaný predložením faktúr na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy“. Podľa ust. § 29 ods. 6 ZKR, subsidiárne sa aplikujúceho aj na reštrukturalizáciu, sa k prihláške pripoja (t.j. veriteľ je povinný pripojiť) listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Preukazovanie pohľadávky správcovi nie je obmedzené na predloženie účtovných dokladov (naopak, toto nepostačuje), ale sa vyžaduje predloženie všetkých a akýchkoľvek listín (e.g. aj stavebného denníka, súpisu prác, súpisu odpracovaných hodín), ktoré potvrdia existenciu prihlasovanej pohľadávky. Nakoľko žalobca tak neurobil, správca istiny poprel. Keďže žalobca pri podávaní žaloby poznal dôvod popretia istín, najneskôr v žalobe mohol a mal označiť všetky dôkazy, aby preukázal, že jeho právnemu predchodcovi - postupcovi - skutočne vzniklo právo na zaplatenie odplaty podľa mandátnej zmluvy. V žalobe však boli za týmto účelom označené výlučne nasledovné

listiny: (a) mandátna zmluva, ktorá však môže preukázať len vznik právneho vzťahu, nie aj vznik práva na plnenie odplaty; ďalej (b) faktúra 1, faktúra 2 a faktúra 3, ktoré sú však len účtovným dokladom, nie dokladom o poskytnutí služby / vykonaní práce podľa mandátnej zmluvy. Žalobca odkazuje na ust. čl. III, bodu 1. mandátnej zmluvy, podľa ktorého „mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi dohodnutú odmenu za výkon činnosti podľa čl. I vo výške 1.500,00 €/mesačne na základe vystavenej faktúry mandatárom“, a na základe ktorého uzatvára, že „podmienkou vystavenia faktúry nebola povinnosť žalobcu preukazovať na mesačnej báze výkon jednotlivých činností“. Citované ustanovenie mandátnej zmluvy je potrebné podľa žalovaného vykladať jedine tak, že faktúra mala byť podkladom pre vykonanie úhrady žalovaným, nie dokladom o splnení povinností z mandátnej zmluvy. Citované zmluvné ustanovenie teda nezbavilo žalobcu ako veriteľa povinnosti preukázať prihlasované pohľadávky správcovi ako tretej osobe povinnej vykonať prieskum pohľadávok, ani ho to nezbavuje povinnosti uniesť dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní. Žalovaný totiž popiera, že by mal záväzky zodpovedajúce istinám, nakoľko postupca nevykonával funkciu stavbyvedúceho, ani žalobca neplnil svoje povinnosti riadne a včas. V zmysle mandátnej zmluvy vznikalo právo na odmenu za výkon činnosti, nie paušálne uplynutím kalendárneho mesiaca, preto od začiatku bolo nutné (vedieť) výkon činnosti preukázať; stavebný denník (jeho časť) za obdobie 26.06.2019 až 04.09.2019 (ďalej aj len ako „stavebný denník“), ku ktorému sa žalovaný už vyjadril a ktorý nemôže sám o sebe dostatočne preukázať, že postupcovi (a práve jemu) vzniklo právo na zaplatenie odplaty vo výške istín za výkon činnosti stavbyvedúceho. K stavebnému denníku žalobca uviedol, že z neho vyplýva, že „žalobca si svoju povinnosť výkonu činnosti stavbyvedúceho riadne plnil, o čom svedčia aj ním vykonané zápisy v stavebnom denníku, ktoré riadne spolu s ďalšími dotknutými osobami odsúhlasil a následne boli nimi podpísané“; tiež uviedol, že „(...) je stavebný denník súčasťou dokumentácie uloženej na stavenisku, mal žalovaný ako zhotoviteľ diela možnosť kedykoľvek doň nahliadnuť a overiť si reálny výkon činností vykonaných žalobcom“. Z citovaných vyjadrení nepochybne plynie, že činnosť stavbyvedúceho na stavbe „Rekonštrukcia OO PZ Markušovce“ (ďalej aj len ako „stavba“) vykonával žalobca (čo je v súlade s dohodou o pracovnej činnosti) a nie postupca (ktorý na to nemal oprávnenie, ako už žalovaný zdôraznil vo svojom predchádzajúcom vyjadrení). Predložený stavebný denník nemôže preukazovať vznik práva na zaplatenie istín aj z dôvodu, že nie je vyhotovený za každý pracovný deň a vzhľadom na stručnosť údajov neobsahuje zákonné náležitosti, t.j. nedokladuje riadne plnenie povinností stavbyvedúceho. Zároveň nie je celkom pravdivým ani tvrdenie o jeho podpísaní, pretože od 13.08.2019 sú v ňom záznamy podpísané len jednou osobou, pravdepodobne ide o podpis žalobcu, a nie je verifikované (podpisom inej osoby - stavebného dozoru či inak), že uvedené záznamy zodpovedajú skutočnosti, boli vyhotovené v čase tam uvádzanom a nie napríklad spätne. Žalobca nepreukázal, že postupca vykonával funkciu stavbyvedúceho na stavbe, respektíve že táto bola vykonávaná riadne a včas a teda že postupcovi vzniklo právo na zaplatenie odplaty podľa mandátnej zmluvy vo výške istín, ktoré mohol postúpiť na žalobcu. Žalovaný preto faktúry neuznával, o čom bol postupca informovaný, ako je to zrejmé z výzvy na plnenie. Hoci otázka vzniku zmluvného vzťahu nemá byť predmetom incidenčného konania, ako žalovaný uviedol vyššie, považuje za potrebné ohradiť sa proti vyhláseniu žalobcu, že žalovaný porušil povinnosť v zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP, t.j. že neuviedol skutkové tvrdenia pravdivo a úplne. Naopak, žalovaný nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami vo vyjadrení žalobcu. Žalovaný nepopiera, že hľadal osobu, ktorá by bola spôsobilá vykonávať funkciu stavbyvedúceho na stavbe a ktorej by bola dostupná stavba z hľadiska dochádzania, pričom žalovanému bola odporučená osoba žalobcu. Vychádzajúc zo svojich predchádzajúcich skúseností a v záujme predchádzania prípadnému porušeniu právnych predpisov ohľadne závislej práce (tzv. čierna práca), žalovaný požadoval, aby funkcia stavbyvedúceho bola vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu. Žalovaný výslovne popiera tvrdenie žalobcu, že „bol to práve žalovaný, ktorý navrhol tento model výkonu činnosti stavbyvedúceho“ na stavbe. Naopak, žalobca sa bránil pracovnoprávnemu vzťahu z dôvodu (ako bolo povedané žalovanému) exekúcií na jeho osobu. V predchádzajúcom vyjadrení žalovaného bola namietaná tiež nepreskúmateľnosť prihlásenia poplatku z omeškania 1, poplatku z omeškania 2 a poplatku z omeškania 3. K predmetným tvrdeným nárokom sa vo vyjadrení žalobcu neuvádzajú žiadne tvrdenia ani ich zdôvodnenie, preto je naďalej nepreskúmateľné, ako žalobca dospel k sume prihláseného príslušenstva istín. Žalovaný namietol zánik pohľadávky 4 jej splnením v plnom rozsahu, ktorú skutočnosť preukázal predložením výpisov z účtu. Prijatie týchto plnení žalobca nespochybnil, naopak, potvrdil ich, keď uviedol, že „tieto úhrady boli vykonané na základe potvrdení o výdavkoch vynaložených žalobcom v súvislosti s výkonom jeho činnosti, a to na spotrebované pohonné hmoty, odmeny za práce vykonávané tretími osobami na diele atď“. Žalobca však žiadne potvrdenia o výdavkoch nepredložil, neodôvodnil, na základe čoho mu malo vzniknúť právo na náhradu nákladov a v akej výške, ani žiadne výdavky nepreukázal. Žalovaný podotýka, že tieto úhrady boli vykonané na bankový účet žalobcu, nie postupcu, a ich výška zodpovedá údajom podľa

Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2019 zo dňa 15.01.2020, pričom úhrada vykonaná dňa 21.10.2020 bola označená ako doplatok mzdy. Z toho dôvodu považuje žalovaný tvrdenie o úhrade nákladov za účelové a nepodložené. Je pravdou, že žalovaný uskutočnil prevod prostriedkov po lehote splatnosti dohodnutej v dohode o pracovnej činnosti, čo však bolo spôsobené finančnou situáciou žalovaného, ktorá vyústila do povolenia jeho reštrukturalizácie. 16. Na pojednávaní dňa 15.08.2024 sa konalo v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalobcu zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu, pričom zdôraznil, že žalovaný nepreukázal, že by predmetná mandátna zmluva bola neplatná, žalovaný nespochybnil, že sa na jej základe už plnilo, keď boli vystavené faktúry už aj pred predmetnými faktúrami, ktorými si žalobca uplatnil svoje pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného a žalovaný nepreukázal, že by žalobca nevykonával činnosť uvedenú v mandátnej zmluve. Žalobca svoj nárok podložil kópiami stavebných denníkov, ktorými podľa jeho názoru dostatočne preukazuje, že vykonal činnosť v zmysle mandátnej zmluvy. Čo sa týka prihlásenej pohľadávky pod č. 197 uviedol, že žalobca si uvedomuje, že žalovaný zneužíva jeho postavenie, keď nevie preukázať vynaloženie predmetných nákladov vo výške 507,98 EUR, keďže originály dokladov vydal pri vyúčtovaní týchto nákladov žalovanému a nevyhotovil si z nich fotokópie. Z tohto dôvodu si žalobca uvedomuje, že dôkazné bremeno za tejto situácie zrejme neunesie. Právny zástupca žalovaného sa pridržal svojej písomnej argumentácie, pohľadávky žalobcu pod č. 194-196 nepovažoval za relevantne preukázané, neboli relevantne preukázané ani pri ich prihlasovaní do reštrukturalizácie žalovaného a pohľadávka uplatnená pod č. 197 zanikla splnením. Vo vzťahu k skutočnostiam prezentovaným protistranou na pojednávaní ohľadne pohľadávky č. 197 uviedol, že sa nejedná o preukázané tvrdenie a v poznámke k platbe zo strany žalovaného je uvedené, že ide o doplatok mzdy v zmysle dohody o pracovnej činnosti. V rámci navrhovaného dokazovania právny zástupca žalobcu zotrval na výsluchu strán - žalobcu a konateľky žalovaného p. M. a svedka - W. vo vzťahu k predzmluvným rokovaniam, teda akým spôsobom prebiehali zmluvné rokovania medzi stranami pred uzatvorením oboch zmlúv, vzhľadom k spochybneniu existencie mandátnej zmluvy, resp. vážnosti vôle pri uzatváraní mandátnej zmluvy. Upustil od návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom p. M. T. a kňaza z mesta Dobšiná. Zotrval na uložení edičnej povinnosti žalovanému predložiť kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie 07/2019, 08/2019 a 09/2019 za účelom preukázania, či sa predmetné faktúry nachádzajú v účtovníctve žalovaného a či boli predmetné faktúry uplatňované za účelom odpočtu DPH, lebo ak boli, tak je zrejmé, že nimi fakturovaná činnosť musela byť vykonaná, inak by žalovaný jednotlivé faktúry neprijal a nenakladal s nimi za účelom odpočtu DPH. Vo vzťahu k edičnej povinnosti právny zástupca žalovaného uviedol, že uloženie edičnej povinnosti kohokoľvek súdom nemôže sanovať dôkaznú povinnosť žalobcu. Ak by ich aj žalovaný evidoval, to nepreukazuje ich hmotnoprávny základ. Už žalobca k žalobe priložil vyjadrenie žalovaného k zoznamu pohľadávok a tam uvádza, že iba prvá faktúra je evidovaná v účtovníctve, ostatné dve nie, čo však nevaliduje zo strany žalovaného prvú faktúru uplatnenú žalobcom. Nevidí dôvod prečo by sa uvedená skutočnosť mala skúmať, keďže táto nemá relevanciu pre samotný popierací prejav správcu. Právny zástupca žalobcu zotrval aj na doplnení dokazovania predložením originálov stavebných denníkov, pre prípad, že by to súd vyhodnotil za potrebné. Na návrhu na výsluch W. - vo vzťahu k preukázaniu pohľadávky č. 197 - právny zástupca žalobcu netrval. Zároveň právny zástupca žalobcu predložil súdu výpisy z účtu, v zmysle ktorých mali byť uhrádzané skoršie faktúry na základe mandátnej zmluvy, čím sa má spochybniť tvrdenie správcu, ktorým poprel právny základ na existenciu tejto pohľadávky, resp. že tieto pohľadávky nemali byť reálne. Súd krátkou cestou doručil predmetné výpisy právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý sa s nimi oboznámil priamo na pojednávaní. Poukázal na koncentráciu konania, ako aj na skutočnosť, že predmetná listina nebola prílohou prihlášky a obsah tejto listiny nie je spôsobilý preukázať správcom spochybnené náležitosti prihlášky žalobcu. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania už neboli stranami navrhované. V zmysle § 150 ods. 2 CSP súd žiadal právneho zástupcu žalobcu o ozrejmenie, aké konkrétne listiny tvorili prílohu prihlásenej pohľadávky, na čo tento uviedol, že prílohami boli mandátna zmluva, dohoda o pracovnej činnosti, zmluva o postúpení pohľadávok a faktúry. 17. Podľa § 29 ods. 6 ZKR v relevantnom znení ku dňu zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. 18. Podľa § 122 ods. 1 ZKR ustanovenia § 29 ods. 1 až 6 a 8 sa použijú primerane. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, inak sa pohľadávka v reštrukturalizácii považuje za nezabezpečenú pohľadávku.

19. Podľa § 122 ods. 2 ZKR prihlášku možno opraviť alebo doplniť len tak, že sa pôvodná prihláška nahradí u správcu novou prihláškou, a to len do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. 20. Podľa § 124 ods. 1 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 21. Podľa § 124 ods. 2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. 22. Podľa § 124 ods. 4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. 23. Podľa § 124 ods. 6 ZKR rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať. 24. Podľa § 199 ods. 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku. 25. Podľa § 32 ods. 1 OZ, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. 26. Podľa § 566 ods. 1 OBZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. 27. Podľa § 568 ods. 1 OBZ mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi. 28. Podľa § 571 ods. 2 OBZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok. 29. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 30. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 31. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 32. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP a dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

33. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 34. Súd v rámci skúmania podmienok pre podanie incidenčnej žaloby skúma aj včasnosť podanej žaloby. V predmetnej veci bolo v reštrukturalizačnom konaní sp.zn. 8R/1/2020 povolená reštrukturalizácia spoločnosti BRAAND GROUP, s.r.o.. Žalobca si svoju pohľadávku včas prihlásil, pričom správca ju v stanovenej lehote poprel. Reštrukturalizácia žalovaného bola povolená uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 13. júla 2020, sp. zn. 8R/1/2020 zverejneným v OV č. 140/2020 dňa 22. júla 2020. Účinky povolenia reštrukturalizácie tak nastali v súlade s ustanovením § 199 ods. 9 ZKR dňa 23. júla 2020 a nasledujúci deň, t. j. 24. júla 2020 začala plynúť tridsaťdňová lehota na prihlasovanie pohľadávok (podľa § 121 ZKR), ktorej koniec pripadol na 24. august 2020 keďže 30. deň lehoty (23. august 2020 - nedeľa) pripadol na sviatok, a preto je podľa § 203a ods. 2 ZKR posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (t. j. 24. august 2020). Nasledujúci deň po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok, t. j. 25. augusta 2020 začala plynúť správcovi tridsaťdňová lehota na popretie pohľadávok podľa ustanovenia § 124 ods. 2 ZKR, ktorá uplynula uplynutím dňa 24. septembra 2022. Dňa 25. septembra 2020 začala plynúť popretým veriteľom tridsaťdňová zákonná lehota na podanie incidenčnej žaloby v súlade s ustanovením § 124 ods. 4 ZKR, ktorej posledný deň pripadol na 26. októbra 2020 (25. októbra - nedeľa, t.j. podľa § 203a ods. 2 ZKR posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň). Keďže žaloba žalobcu bola podaná dňa 26. októbra, bola podaná včas. 35. Súd sa na pojednávaní konanom dňa 15.08.2024 v zmysle § 204 CSP oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že všetky listiny boli stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený, zároveň prítomné strany súdu oznámili, že im je obsah spisu známy a nenavrhli vykonať žiadny z listinných dôkazov jeho prečítaním. Na základe obsahu spisu a predložených listinných dôkazov v kontexte prednesov právnych zástupcov strán na pojednávaní súd ustálil nasledovný skutkový stav. 36. Pohľadávky evidované v zozname pod č. 194 až 196 boli správcom popreté z dôvodu, že žalobca nepreukázal vznik pohľadávok a ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb. Pohľadávku evidovanú pod č. 197 správca poprel len čo do výšky 507,98 EUR z dôvodu, že v tejto časti zanikla splnením dňa 27.09.2019, nebola popretá čo do právneho dôvodu a ani vo výške 388,82 EUR. V tejto časti je tak predmetná pohľadávka nesporná. 37. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi postupcom a žalovaným bola uzatvorená mandátna zmluva, medzi žalobcom a žalovaným dohoda o pracovnej činnosti. Nebolo sporné, že predmet obidvoch zmluvných vzťahov bol totožný. Nebola sporná skutočnosť, že žalobca vykonával činnosť stavbyvedúceho, sporné bolo na základe akého právneho vzťahu a teda, či žalobca vykonával činnosť stavbyvedúceho v zmysle mandátnej zmluvy. Sporným bol nárok žalobcu na úhradu mzdy na základe dohody o pracovnej činnosti a to v rozsahu 507,98 EUR. Sporným bolo aj nesprávne uplatnené príslušenstvo pohľadávky. 38. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym záverom: Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy [k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚS“) z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013]. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“) z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].

Citované právne závery sa síce týkajú preskúmavania súdu v incidenčnom spore v prípade popretia pohľadávky v konkurznom konaní, avšak vzhľadom na totožnosť právnej úpravy sú plne aplikovateľné aj na incidenčné spory, v ktorej sa rozhoduje o žalobe popretého veriteľa, ktorého pohľadávka bola popretá v reštrukturalizačnom konaní. Vychádzajúc z citovaných judikatórnych záverov je zrejmé, že predmetom rozhodovania súdu v incidenčnom spore nie je rozhodovanie o prihlásenej pohľadávke v celej jej šírke, čo znamená, že postup súdu v incidenčnom spore nie je totožný, ako je to v konaní súdu rozhodujúcom o žalobe na plnenie (o zaplatenie peňažnej pohľadávky). Rozhodovanie súdu v konaní o incidenčnej žalobe sa obmedzuje na posúdenie toho, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave reštrukturalizačného správcu zodpovedajú skutočnosti a či vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená. Pri rozhodovaní súdu o incidenčnej žalobe je relevantný len obsah prihlášky veriteľa a obsah popieracieho prejavu reštrukturalizačného správcu. Naopak súd nemôže v incidenčnom spore posudzovať, či má žalobca voči žalovanému pohľadávku z iného dôvodu, než bol vymedzený v prihláške, a ktorý bol správcom v popieracom prejave spochybnený. 39. Ak si veriteľ prihlasuje v konkurze svoju peňažnú pohľadávku voči úpadcovi, je povinnosťou veriteľa v prihláške uviesť svoje identifikačné údaje, identifikačné údaje úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojovania pohľadávky, celkovú sumu pohľadávky rozdelenú na istinu a príslušenstvo a podpis, s tým, že je povinnosťou veriteľa pripojiť listiny preukazujúce skutočnosti uvedené v prihláške, t. j. listiny preukazujúce právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky a jej výšku (§ 29 ods. 6 v spojení s § 122 ods. 1 ZKR). Pri posudzovaní, či veriteľ postupoval pri prihlasovaní pohľadávky v súlade s vyššie uvedenými povinnosťami, a teda, či preukázal právny dôvod vzniku pohľadávky alebo jej výšku, je určujúci obsah prihlášky pohľadávky a jej príloh, nie je prípustné dodatočné dopĺňanie prihlášky a jej príloh. Je potrebné si uvedomiť, že prihlasovanie pohľadávok a ich preskúmavanie (prípadne popieranie) je striktne formalizovaný postup, či už veriteľa prihlasujúceho si svoju pohľadávku, alebo správcu, pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok, a túto skutočnosť musí zohľadňovať aj súd rozhodujúci v incidenčnom spore. Aj pre tento právny záver možno nájsť podklad v judikatúre, pričom súd poukazuje na to, že ak platí, že nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia (k tomu viď napr. uznesenie NS SR z 24. februára 2021, sp. zn. 1Obdo/53/2020), tak musí platiť aj opačný záver, v zmysle ktorého nedostatok prihlášky pohľadávky a jej príloh, pre ktoré správca prihlásenú pohľadávku veriteľa poprel, nie je možné následne odstrániť, čo znamená, že po prihlásení pohľadávky a po jej následnom popretí nie je možné uvádzať v prihláške pohľadávky nové skutočnosti a predkladať nové listiny, ktoré mali predstavovať prílohu prihlášky pohľadávky podľa § 29 ods. 6 ZKR v spojení s § 122 ods. 1, 2 ZKR. Uvedený záver v plnom rozsahu platí tak pre konkurzné a reštrukturalizačné konanie, a aj pre incidenčné (sporové) konanie. Totožný právny záver je vyvoditeľný aj z vyššie citovaného judikátu R 63/2017, v zmysle ktorého účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Súd zároveň zastáva právny názor, v zmysle ktorého dodatočné dopĺňanie prihlášky pohľadávky zákon o konkurze vylučuje, čo platí nielen pre samotný text prihlášky pohľadávky, ale aj pre jej prílohy. Popierací prejav správcu vylučuje pohľadávku žalobcu tak, ako bola prihlásená, z jej uspokojenia v reštrukturalizácii, keďže v prihláške pohľadávky žalobca nepreukázal existenciu prihlásenej pohľadávky. Následné preukazovanie predmetných skutočností žalobcom v incidenčnom spore nemôže mať za následok vydanie vyhovujúceho rozsudku súdu, keďže určujúci je obsah popieracieho prejavu správcu v kontexte obsahu prihlášky pohľadávky a jej príloh predložených žalobcom ako veriteľom v rámci postupu veriteľa podľa § 122 ZKR (obdobne k tomu viď aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 9. marca 2023, sp.zn. 37Cbi 28/2018). 40. Vo vzťahu k istinám pohľadávok vedených v zozname pohľadávok pod č. 194, 195 a 196 súd má za to, že pokiaľ správca poprel tieto pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky z dôvodu, veriteľ nepreukázal vznik pohľadávky a ani reálne poskytnutie fakturovaných služieb, keď žalobca si svoj nárok uplatnil a preukazoval jedine vystavenými faktúrami bez preukázania reálneho poskytnutia fakturovaných služieb a až následne v incidenčnom konaní predkladá dôkazy, ktoré majú preukazovať jeho nárok, takýto postup nemožno považovať za korektný. Ak si žalobca svoju povinnosť preukázať svoj nárok nesplnil v prihláške pohľadávky, (oneskorená) snaha čokoľvek preukazovať nad rámec obsahu prihlášky zo strany žalobcu v incidenčnom spore nemôže založiť právo žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky v rámci reštrukturalizácie. Pre rozhodnutie súdu je určujúci obsah popieracieho prejavu správcu v kontexte obsahu prihlášky pohľadávky a jej príloh predložených žalobcom ako veriteľom v rámci postupu veriteľa podľa § 121 a 122 ZKR. Vyhovenie incidenčnej žalobe súdom totiž znamená, že správca v procese preskúmavania a popierania pohľadávok „pochybil“, a takýto záver súdu je vylúčený

v situácii, ak v kontexte informácii obsiahnutých v prihláške pohľadávky, je konštatovanie správcu o nepreukázaní právneho dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa ex ante (t. j. v čase, keď poprel pohľadávky) správne a plne zodpovedajúce obsahu prihlášky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na obsah popieracieho prejavu správcu musí súd nazerať v rámci rozhodovania incidenčného sporu optikou toho, čo mal správca k dispozícii. 41. Pre zdôraznenie uvedeného záveru súd v konkrétnej veci uvádza, že žalovaný predmetné faktúry rozporoval už v čase, keď si ich žalobca u neho uplatnil a už v tom čase tvrdil, že nebolo preukázané plnenie povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy zo strany mandatára, čo je preukázané z listiny označenej ako „výzva na plnenie“ zo dňa 23.10.2019 zo strany spoločnosti CALETOS s.r.o. adresovanej žalovanému (na č.l. 40), z ktorej vyplýva odpoveď žalovaného na výzvu tejto spoločnosti na plnenie predmetných faktúr uplatnených u žalovaného, v zmysle ktorej žalovaný vyzval postupcu na preukázanie plnenia povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy. Nie je preto možné prisvedčiť obrane žalobcu spočívajúcej v argumentácii, že nemal dôvod prikladať už k podávanej prihláške akékoľvek ďalšie listinné dôkazy (okrem predloženej mandátnej zmluvy, dohody o pracovnej činnosti, zmluvy o postúpení a faktúr), keď uvedené faktúry neboli dovtedy medzi zmluvnými stranami, resp. žalobcom a žalovaným, nikdy sporné. Práve vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný neuznal uvedené faktúry ešte pred tým, ako došlo k začatiu reštrukturalizačného konania a už v roku 2019 vyzýval postupcu na preukázanie plnenia povinností vyplývajúcich z mandátnej zmluvy, mal žalobca na preukázanie svojich pohľadávok a ich riadne prihlásenie v rámci reštrukturalizačného konania predložiť všetky a akékoľvek listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti, že došlo k reálnemu výkonu činnosti, ktorá bola predmetom mandátnej zmluvy. Uvedené platí o to viac, keď v konkrétnom prípade už v tom čase žalobca disponoval originálom stavebných denníkov a nič mu nebránilo relevantné fotokópie priložiť k prihláške. Stavebný denník žalobca predložil prvýkrát až v incidenčnej žalobe, a teda v tejto časti sa jedná o ex post neprípustné dopĺňanie prihlášky pohľadávky žalobcom ako popretým veriteľom realizované v rozpore s ustanovením § 122 ZKR. 42. Súdu nie je rovnako tak zrejmé, z akého ustanovenia ZKR dospel žalobca k záveru o tom, že nemusel k prihláške priložiť všetky doklady, ktoré preukazujú jeho nárok a pokiaľ teda mal za to, že svoj nárok preukazuje práve stavebným denníkom za relevantné obdobie, mal ho v zmysle § 122 ZKR k prihláške priložiť. Ustanovenie čl. III, bodu 1. Mandátnej zmluvy, o ktoré žalobca opiera svoju argumentácia, podľa ktorého „mandant sa zaväzuje zaplatiť mandatárovi dohodnutú odmenu za výkon činnosti podľa čl. I vo výške 1.500,00 €/mesačne na základe vystavenej faktúry mandatárom“, je potrebné vykladať tak, že faktúra mala byť podkladom pre vykonanie úhrady žalovaným, nie dokladom o splnení povinností z mandátnej zmluvy. Citované zmluvné ustanovenie však nezbavilo žalobcu ako veriteľa preukázať prihlasované pohľadávky správcovi ako tretej osobe povinnej vykonať prieskum pohľadávok. V zmysle mandátnej zmluvy vznikalo právo na odmenu za výkon činnosti, nie paušálne uplynutím kalendárneho mesiaca, preto od začiatku bolo nutné vedieť výkon činnosti zo strany žalobcu preukázať. 43. Vo vzťahu k tvrdeniam o preukázaní nároku žalobcom súd uvádza, že v incidenčnom konaní neskúma záväzkový vzťah medzi stranami sporu v celej jeho šírke, ako je tomu v prípade žaloby o plnenie, obmedzuje sa jedine na skúmanie toho, či popierací prejav správcu, ktorým prihlásené istiny poprel, obstojí. Správca uplatnené nároky poprel vo vzťahu k istinám v dôsledku nepreukázania vzniku pohľadávky a reálneho poskytnutia fakturovaných služieb. Vo vzťahu k uvedenému nie je potrebné vypočúvať navrhovaných svedkov žalobcom, ktorý sa majú vyjadriť ku skutočnostiam predchádzajúcim uzatvorenie mandátnej zmluvy. Uvedené je pre posúdenie merita tejto veci irelevantné a preto súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcu, konateľky žalovaného a p. W. 44. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že popretie vzniku pohľadávky správcom neznamená automaticky namietanie neplatnosti mandátnej zmluvy, prípadne spochybnenie prejavenej vôle strán v rámci uzatvárania akejkoľvek zmluvy, či dohody, čo naznačoval právny zástupca žalobcu na pojednávaní, vo vzťahu k čomu aj navrhoval výsluch strán a svedkyne. Správca nepoprel vznik pohľadávky z dôvodu prípadnej neplatnosti právneho úkonu (to absolútne nevyplýva z popieracieho prejavu správcu) a neplatnosť akejkoľvek zmluvy nebola rozporovaná ani zo strany žalovaného. Správca poprel vznik pohľadávok, ktorými sú nároky na zaplatenie odmeny za výkon činnosti mandatára, ktorá bola predmetom mandátnej zmluvy a nepreukázanie reálneho výkonu tejto činnosti mandatárom. Nie je možné si zamieňať popretie prihlásenej pohľadávky čo do právneho dôvodu pre nepreukázanie vzniku pohľadávky s namietaním vzniku a existencie právneho titulu, na základe ktorého mala vzniknúť predmetná pohľadávka. Aj z uvedeného dôvodu bolo navrhované dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkyne nadbytočné a pre rozhodnutie vo veci nepodstatné. 45. Pre posúdenie merita veci je taktiež nepodstatné žiadanie kontrolných výkazov od žalovaného za mesiace 07,08,09/2019 pre účely zistenia, či predmetné faktúry žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve,

keďže prioritne súd skúma, či žalobca svoj nárok preukázal a teda žalovaný ho nesprávne poprel, alebo nie. Faktúry sú navyše len účtovným dokladom a nepreukazujú vykonanie činnosti v nich fakturovaných. Evidencia, resp. neevidencia predmetných faktúr v účtovníctve zároveň nebol dôvod popretia pohľadávok správcom, preto aj z tohto dôvodu uvedené nemá relevanciu pre rozhodnutie v tomto spore. Súd preto návrh na doplnenie dokazovania uložením edičnej povinnosti žalovanému zamietol. 46. Predkladanie originálov stavebných denníkov je pre predmetné posúdenie rovnako irelevantné, pretože samotný denník mal byť priložený už k podanej prihláške, aby mal správca možnosť posúdiť skutočnosti z neho vyplývajúce a posúdiť tak relevantnosť podanej prihlášky a nárokov v nej uplatnených v celom rozsahu. Pokiaľ predložený už k prihláške nebol, nemôže byť jeho obsah relevantný pre posúdenie popieracieho úkonu správcu, keďže tento ho k dispozícii nemal. Napokon súd uvádza, že aj v prípade, že by skutočnosti vyplývajúce zo stavebných denníkov boli listinnými dôkazmi, ktoré by mali preukazovať tvrdenia žalobcu o vykonaní činnosti stavbyvedúceho na základe mandátnej zmluvy, súdu postačujú fotokópie relevantných častí, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania predložením originálov stavebných denníkov zo strany žalobcu. 47. Aj v prípade, že by súd nevyhodnotil predloženie stavebných denníkov ako neprípustné dopĺňanie prihlášky a jej príloh, nie je možné na základe skutočností tvrdených žalobcom v spojení s obsahom stavebného denníka dospieť k záveru, že došlo k výkonu činnosti stavbyvedúceho mandatárom v zmysle mandátnej zmluvy. Aj napriek tvrdeniam žalobcu, že jeho vykonávaním činnosti stavbyvedúceho bola splnená požiadavka riadneho výkonu činnosti z mandátnej zmluvy, ktorej nebol účastníkom, uvedené nie je preukázané z dôvodu, že v zmysle mandátnej zmluvy bol mandatár povinný vykonať činnosť osobne a mandatár na osobný výkon tejto činnosti nebol odborne spôsobilý, preto ju osobne vykonať nemohol (ani to nie je napokon tvrdené zo strany žalobcu). Uvedené bolo tvrdené žalovaným, vo vzťahu k čomu žalobca neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by tieto skutočnosti rozporovali. Pokiaľ žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku, resp. procesnej obrany (vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalovaného) neprodukuje vlastné skutkové tvrdenia a následne prípadne na ich preukázanie nenavrhuje vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazných prostriedkov (napríklad výsluch strán), nie je možné tieto tvrdenia považovať za rozporné. Aj v prípade navrhovania dokazovania výsluchom svedkov je vždy potrebné v prvom rade uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú byť preukázané navrhovaným dôkazným prostriedkom. Pokiaľ si strana sporu nesplní svoju povinnosť relevantne skutkovo tvrdiť, vystavuje sa tým riziku, že neunesie bremeno tvrdenia. Neunesenie bremena tvrdenia rozhodných skutočností potrebných pre posúdenie merita veci a pre úspech konkrétnej strany v spore nie je možné zhojiť návrhom na vykonanie výsluchu svedkov, ktorí majú toto bremeno tvrdenia žalobcu svojimi výpoveďami suplovať. Zároveň z predloženej časti stavebného denníka nevyplýva skutočnosť, že by mandatár vykonal funkciu stavbyvedúceho osobne, k čomu sa v zmysle mandátnej zmluvy zaviazal a nevyplýva z neho ani, že by žalobca vykonával túto funkciu inak, ako na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú žalovaný uzatvoril priamo s osobou žalobcu. 48. Žalobca nikdy netvrdil, že došlo k plneniu z mandátnej zmluvy priamo mandatárom, tak ako je to v nej uvedené. Medzi stranami nebola uvedená skutočnosť ani sporná. Pokiaľ však žalobca tvrdí, že došlo k plneniu na základe mandátnej zmluvy (z ktorej si uplatňuje svoj nárok) je povinný uviesť skutkové tvrdenia o tom, na základe čoho malo dôjsť k plneniu v zmysle mandátnej zmluvy výkonom predmetnej činnosti stavbyvedúceho treťou osobu, odlišnou od mandatára, teda samotným žalobcom. Tieto skutkové tvrdenia žalobca súdu neposkytol a z toho dôvodu na ich preukázanie nebolo navrhované akékoľvek ďalšie dokazovanie. Ako už súd uviedol, strana sporu si musí v prvom rade splniť svoju povinnosť relevantne skutkovo tvrdiť rozhodujúce okolnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci v jej prospech a v prípade, že tieto skutkové okolnosti rozporuje protistrana, nasleduje povinnosť rozporované skutočnosti preukázať. Nie je možný procesný postup súdu, keď sa navrhne výsluch svedkov k určitej okolnosti (v konkrétnom prípade k okolnostiam uzatvárania oboch zmlúv) a z ich výpovedí majú prípadne vzísť skutkové tvrdenia ohľadne toho, z akého dôvodu mal žalobca ako tretia osoba, odlišná od mandatára, vykonávať predmet činnosti dohodnutej v mandátnej zmluve uzatvorenej medzi odlišnými subjektmi mandanta a mandatára. V danom prípade by sa jednalo o už uvedené neprípustné suplovanie povinnosti žalobcu relevantne skutkovo tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyvodzuje a uplatňuje si svoj nárok. 49. Súd teda uzatvára, že žalobca netvrdil súdu žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že medzi mandantom a mandatárom by mala prípadne existovať akákoľvek dohoda ohľadne toho, či môže mandatár splnomocniť tretiu osobu na výkon predmetu činnosti, ktorú mal vykonávať mandatár osobne v zmysle mandátnej zmluvy. Zároveň ani netvrdil, že by existoval akýkoľvek záväzkový vzťah medzi ním a mandatárom, na základe ktorého by bol oprávnený v jeho mene vykonávať uvedenú činnosť.

Pokiaľ teda žalobca netvrdí, že bolo možné (akýmkoľvek spôsobom), aby došlo k plneniu v zmysle mandátnej zmluvy treťou osobu (žalobcom) a na základe akých skutočností by bolo možné vôbec považovať práve žalobcom vykonávanú činnosť stavbyvedúceho za činnosť vykonávanú v zmysle mandátnej zmluvy, neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne rozhodných skutočností, z ktorých odvodzuje svoje právo - existenciu svojich pohľadávok. Uvedené nie je možné nahradiť ani skutkovým tvrdením prezentovaným na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu ohľadne skutočnosti, že žalovaný už v minulosti na základe mandátnej zmluvy plnil. Toto skutkové tvrdenie, hoci aj nesporné, nenahrádza povinnosť žalobcu relevantným spôsobom zadefinovať skutkové okolnosti, z ktorých by súd mohol následne právne posúdiť uplatňovaný nárok. V kontexte uvedeného tak napokon akékoľvek žalobcom navrhované dokazovanie (mimo už súdom uvádzaných dôvodov) je nadbytočné, pokiaľ absentuje zo strany žalobcu splnenie povinnosti relevantne skutkovo tvrdiť tie skutočnosti a okolnosti, z ktorých odvodzuje svoj nárok, pretože nemožno dokazovať niečo, čo nie je tvrdené. 50. Súd navyše dodáva, že z uvedených dôvodov ani výpisy z účtov postupcu predložené právnym zástupcom žalobcu priamo na pojednávaní nie sú pre posúdenie veci súdom relevantné, o to viac, keď z nich ani nevyplýva, že by konkrétne platby boli uhradené na základe konkrétnych faktúr vyhotovených za realizáciu činnosti v zmysle mandátnej zmluvy. Konkrétne variabilné symboly nepreukazujú platby za výkon činnosti vyplývajúcej z mandátnej zmluvy, pokiaľ ich nie je možné spárovať s konkrétnymi faktúrami, z ktorých jednoznačne vyplýva, že boli vyhotovené za poskytovanie služieb v zmysle mandátnej zmluvy. Súd tiež konštatuje, že žalobcom uvádzané platby boli realizované rôznymi osobami, jedine jedna platba bola priamo od žalovaného, avšak ani tú nemožno stotožniť s akoukoľvek faktúrou, keďže žiadne ďalšie faktúry (okrem tých, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj nárok) neboli súdu predložené. Preto je nevyhnutné uzavrieť, že obsah týchto listín nie je spôsobilý preukázať správcom spochybnené náležitosti prihlášky žalobcu. Z uvedených dôvodov je predmetný dôkaz pre rozhodnutie súdu v tejto veci irelevantný. 51. Strany sporu nie sú povinné uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu (iura novit curia). Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené (viď uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010, sp.zn. 5Cdo 196/2009). 52. Súd dopĺňa, že ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene (§ 32 ods. 1 OZ), preto ak žalobca netvrdí skutočnosti, z ktorých by vyplývala pre súd možnosť posúdenia ním uplatňovaného nároku tak, že výkonom činnosti stavbyvedúceho práve žalobcom došlo k výkonu predmetu činnosti dohodnutej v mandátnej zmluve a nie v dohode o pracovnej činnosti, súdu neostáva iné, než vyhodnotiť nesporné skutkové tvrdenie o tom, že žalobca vykonával činnosť stavbyvedúceho, spôsobom, že túto činnosť vykonával v zmysle uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti, ktorá bola uzatvorená priamo medzi žalobcom a žalovaným. 53. S ohľadom na uvedené skutočnosti súdu nevyplýva, že by žalobca preukázal, že mandatárovi svedčilo právo na odmenu v zmysle mandátnej zmluvy, ktorého určenia postúpeného nároku sa v tomto konaní domáha. Nakoľko samotný vznik pohľadávok - teda ich existenciu - a nepreukázanie reálneho poskytnutia fakturovaných služieb mandatárom v zmysle mandátnej zmluvy bol dôvodom popretia prihlásených pohľadávok správcom, súd musí konštatovať, že popierací prejav správcu v tomto smere obstojí. 54. Vo vzťahu k nesprávne prihlásenému príslušenstvu istín súd uvádza, že aj v tomto smere popierací prejav správcu obstojí, keď žalobca je zodpovedný za správnosť ním podávanej prihlášky, preto, ak si nesprávne prihlásil príslušenstvo pohľadávky a správca ho z uvedeného dôvodu poprel, nie je možné takémuto postupu nič vytknúť. Nárok na poplatok z omeškania z mandátnej zmluvy nevyplýva. Preto žalobcom uplatnený poplatok z omeškania bol správcom popretý správne. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že nie je úlohou správcu nahrádzať aktivitu veriteľa, ktorý nesprávne, nedostatočne či nepreskúmateľne vyčísli uplatňovaný nárok, najmä ak nie je zrejmé, s použitím akej sadzby a za aké obdobie si ho uplatňuje, kedy potom nie je objektívne možné preveriť správnosť výpočtu. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobca si síce mienil prihlásiť do reštrukturalizácie nejaké príslušenstvo pohľadávky, avšak toto si uplatnil spôsobom, ktorý je nepreskúmateľný, a preto je popretie jeho pohľadávok čo do poplatku z omeškania dôvodné. Napokon nepreskúmateľnosť samotného výpočtu, rozporovanú aj žalovaným v jeho vyjadrení k podanej žalobe, žalobca v tomto konaní neodstránil a ani súdu neozrejmil, na základe akého výpočtu dospel ku konkrétnym sumám, ktoré si uplatnil.

55. Vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pod č.197 vo výške 896,80 EUR, súd uvádza, že správca ju poprel len čo do sumy 507,98 EUR, v zvyšnom rozsahu vo výške 388,82 EUR sa tak predmetná prihlásená pohľadávka vyplývajúca z dohody o pracovnej činnosti žalobcu považuje za nespornú a v tejto časti je tak žaloba, bez ohľadu na akékoľvek skutkové okolnosti, nedôvodná. Vo vzťahu k popretej časti - 507,98 EUR - túto správca poprel s odôvodnením, že zanikla splnením dňa 27.09.2019. Žalobca nerozporuje prijatie uvedenej platby, uvádza však, že táto platba v predmetnej výške nebola plnením v zmysle dohody o pracovnej činnosti, ale malo ísť o úhrady na základe potvrdení o výdavkoch vynaložených žalobcom v súvislosti s výkonom jeho činnosti, a to na spotrebované pohonné hmoty, odmeny za práce vykonávané tretími osobami na diele atď. K uvedenému súd uvádza, že žalovaným predložený výpočet mzdy, na podklade ktorého vyplatil žalobcovi práve sumu v uvedenej výške má racionálne zdôvodnenie. Zároveň uvedená suma bola poukázaná priamo na účet žalobcu, s ktorým mal žalovaný uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti (nešlo o úhradu na účet mandatára). Z dohody o pracovnej činnosti nevyplýva, že by žalobca bol povinný platiť odmeny tretím osobám za práce vykonávané na diele a pod., uvedené žalobca ani netvrdil a tieto skutočnosti ani nijak nepreukazuje a nie je ani logicky vysvetliteľné, prečo by žalovaný takéto úhrady mal posielať práve na účet žalobcu. Žalobca teda svoje tvrdenia o uvedených skutočnostiach nijak nepreukázal, sám uviedol, že v tomto smere je v stave dôkaznej núdze, keďže originály dokladov odovzdal žalobca žalovanému. Od návrhu na vypočutie svedkyne W. napokon na pojednávaní upustil. S ohľadom na uvedené súd uvádza, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že uhradenie sumy vo výške 507,98 EUR zo strany žalovaného práve na účet žalobcu, s ktorým bol žalovaný iba v pracovnoprávnom vzťahu, nie je úhradou dlžnej mzdy na základe žalovaným predloženého výpočtu. S poukazom na uvedené popierací prejav správcu aj v tomto smere obstojí. Ohľadne argumentácie žalovaného o tom, že pri úhrade sumy 256,- EUR bolo v poznámke k platbe uvedené, že sa jedná o doplatok mzdy, súd uvádza, že k tejto úhrade došlo až následne po popretí pohľadávky správcom v predmetnej výške, teda takáto platba (a ani poznámka v nej uvedená) nemá relevanciu vo vzťahu k posúdeniu, či popretie pohľadávky správcom bolo správne (čo je predmetom tohto sporu). Súd na túto skutočnosť môže maximálne prihliadať ako na doplňujúcu skutočnosť, ktorá potvrdzuje žalovaným prezentovaný výpočet dlžnej mzdy. 56. Vzhľadom na vyslovené právne závery súd uzatvára, že správca poprel prihlásené pohľadávky žalobcu zapísané v zozname pohľadávok pod č. 194-197, oprávnene, keďže popierací prejav správcu vylučuje predmetné pohľadávky žalobcu z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako boli prihlásené. Incidenčnú žalobu žalobcu preto považuje súd za nedôvodnú. 57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.