Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava III B1-40Cb/109/2021 1121209397 16. 07. 2025 JUDr. Lukáš Ilenin ECLI:SK:MSBA3:2025:1121209397.2
Uznesenie B1-40Cb/109/2021 Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu Slovenský syndikát novinárov, so sídlom Župné námestie 587/7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 81103, IČO: 00178501, zastúpeného SCHUBERT & partners, s.r.o., so sídlom Vansovej 2, Bratislava 811 03, IČO: 34 117 709, proti žalovaným 1/ SQUAM TRADE, SE, so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava 811 07, IČO: 46 081 968, 2/ DEVILEN s.r.o., so sídlom Skryjova 1606/8, Husovice, 614 00 Brno, Česká republika, Ič: 293 06 086, 3/ ENTACT, LTD, so sídlom 40 Gracechurch Street, Londýn, Veľká Británia, EC 3V OBT, Ič: 059 988 56, o žalobe na obnovu konania, takto rozhodol: B1-40Cb/109/2021 I. Súd žalobu žalobcu na obnovu konania o d m i e t a . II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva. odôvodnenie: B1-40Cb/109/2021 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2021 domáhal obnovy konania ktoré bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/59/2014 a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 4Cob/3/2019. 2. Žalobca žalobu na obnovu konania odôvodnil naplnením podmienok uvedených v § 397 písm. a), b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“). Žalobca uviedol, že v súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na základe priameho predaja je potrebné poukázať na skutočnosť, že Dom novinárov je národnou kultúrnou pamiatkou v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, pretože je zaradený do zoznamu kultúrnych pamiatok. Poukázal na § 23 zákona č. 49/2002 Z. z., ktorý zakotvuje predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky. Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky bola 01.06.2014 písomne predložená ponuka na kúpu národnej kultúrnej pamiatky na Župnom námestí 7, súpisné číslo XXX, Dom novinárov. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa vyjadrilo k ponuke listom č. MK-1946/2014-221/10211 z 09.06.2014 tak, že ponuku neprijíma. Ponuka na kúpu národnej kultúrnej pamiatky, akou je Dom novinárov, neobsahovala všetky podmienky – kúpnu cenu, za ktorú sa kultúrna pamiatka ponúkala štátu (oznámenie o zmene spôsobu výkonu záložného práva sa vykonalo 29.05.2014 a ponuka, ktorá bola zaslaná Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky je z 01.06.2014). Ponuka teda nemohla obsahovať všetky podmienky, a preto nemožno hovoriť o ponuke, ktorá bola vykonaná v súlade s § 23 zákona
č. 49/2002 Z. z. Podľa žalobcu bol porušený zákon pri procese predaja nehnuteľností, pretože § 23 zákona č. 49/2002 Z. z. je kogentným ustanovením, ktorého porušenie má za následok nemožnosť predaja kultúrnej pamiatky – Domu novinárov tretej osobe. Na základe vyššie uvedeného nemohol nový navrhovaný vlastník platne uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto je podľa žalobcu kúpna zmluva z 13.06.2014 uzatvorená medzi navrhovaným novým vlastníkom a spoločnosťou DEVILEN s.r.o., predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vkladovaný do katastra nehnuteľností pod č. V-15223/14 z dôvodu porušenia kogentných ustanovení zákona č. 49/2002 Z. z. neplatným právnym úkonom. Žalobca má za to, že aj zmluva o zriadení záložného práva z 27.02.2013, v zmysle ktorej došlo k priamemu predaju nehnuteľností obsahuje také ustanovenia o výkone záložného práva, ktoré je možné považovať za absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, kedy došlo k zníženiu kúpnej ceny predmetu kúpy (zálohu) v rozpore s odbornou starostlivosťou záložného veriteľa. Podľa názoru žalobcu nebolo na dané skutočnosti prihliadnuté, hoci prihliadnuté malo byť priamo zo zákona a ex offo, a teda rozhodnutie vydané sudcom A. B. C. bolo účelové v neprospech žalobcu. 3. Žalobca ďalej uvádza, že k naplneniu podmienky podľa § 397 písm. c) C. s. p. došlo tým, že sudca A. B. C. je spomenutý v uznesení Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000 – 374 z 27.10.2020 o začatí trestného stíhania. Podľa názoru žalobcu A. B. C. vo veci vedenej pod sp. zn. 26Cb/59/2014 rozhodol v neprospech žalobcu v dôsledku trestného činu sudcu, čo odôvodňuje, aby súd rozhodol o obnove konania. Z informácií z masovokomunikačných prostriedkov vyplýva, že A. C. je v postavení spolupracujúceho obvineného. Žalobca poukázal na ustanovenia § 218 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj na ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 4 Trestného poriadku. Podľa žalobcu je podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného na úrovni odsudzujúceho rozsudku bez toho, aby došlo k vysloveniu vinu obvineného. Skutočnosť, že podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného nahrádza odsudzujúci rozsudok je odzrkadlená aj v zákone č. 311/1999 Z. z., kedy súčasťou odpisu z registra trestov sú aj údaje o právoplatnom rozhodnutí prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania, čím sa takéto uznesenie dostáva na úroveň právoplatného odsudzujúceho rozsudku. Žalobca ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že vydanie uznesenia o tom, že spolupracujúci obvinený sa v skúšobnej dobe osvedčil, má za následok vytvorenie prekážky res iudicata, čo tiež podčiarkuje to, že podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného je na úrovni odsudzujúceho rozsudku. Povolenie obnovy konania je možné aj bez existencie právoplatného odsudzujúceho rozsudku, stačí ak je v uznesení konštatovaná vina obvineného, ktorá je podmienkou vydania uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného v zmysle § 218 Trestného poriadku. Príčinná súvislosť medzi rozhodovaním A. C. a trestným činom je daná z už vyššie uvedeného uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000 – 374 z 27.10.2020. Súdu predložil kúpnu zmluvu, kópiu zo záznamu kultúrnych pamiatok, vyjadrenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky k ponuke, náhľad uznesenia Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000 – 374 z 27.10.2020. 4. Podľa § 397 C. s. p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 5. Podľa § 399 C. s. p. žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak. 6. Podľa § 403 ods. 1 a 2 C. s .p. žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho
mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 7. Podľa § 406 C. s. p. v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje. 8. Podľa § 412 ods. 1 až 3. C. s. p. súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté. 9. Podľa § 413 ods. 1 a 2 C.s.p. súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak : a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie. 10. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) prvej vety poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. 11. Podľa § 218 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor môže navrhnúť podmienečné zastavenie trestného stíhania obvineného, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu, alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. O zastavení trestného stíhania rozhoduje sudca pre prípravné konanie po predložení spisu a vypočutí obvineného, prípadne ďalších osôb. 12. Podľa § 218 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje prokurátorovi, obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; prokurátor, obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. 13. Podľa § 219 ods. 1 a 2 Trestného poriadku ak obvinený v priebehu skúšobnej doby splnil podmienku podľa § 218 ods. 1, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej lehoty, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo pokračovaní v trestnom stíhaní vydá uznesenie. Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku 1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil. 14. Podľa § 219 ods. 3 Trestného poriadku uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje prokurátorovi, obvinenému a poškodenému; prokurátor, obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. 15. Dôvodom prípustnosti obnovy konania je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania v zmysle § 400 C. s. p. bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v tomto prípade posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Spravidla pôjde o prípady, keď strana o existencii skutočností alebo dôkazov nevedela. Aby bola obnova konania prípustná, musí ísť vždy o skutočnosti a dôkazy, ktoré tu existovali už počas pôvodného konania, v zmysle judikatúry do vyhlásenia rozsudku. Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o
dve skupiny rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorú súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Ak súd prejudiciálne posúdi otázku, o ktorej nemôže sám rozhodovať, a po právoplatnom skončení tohto konania orgán, do ktorého právomoci prejudiciálna otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a). Na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písmena a) v prípade písm. b) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. b). 16. Právna úprava C. s. p. pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 C. s. p.). 17. Súd si pripojil spis so sp. zn. 26Cb/59/2014 a po preskúmaní spisového materiálu vedeného dospel k záveru, že žalobca nenaplnil podmienky v zmysle § 397 písm. a) a b). C. s. p. Žalobca už v podaní z 09.11.2014 tvrdil, že zmluva o riadení záložného práva je absolútne neplatný právny úkon, pričom poukázal na rozpor s § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka – predaj zálohu za primeranú cena. Tieto okolnosti sú uvedené aj v podaní žalobcu zo 06.03.2015. Podaním z 11.03.2019 žalobca uviedol rovnaké tvrdenia ako v rámci tejto žaloby vo vzťahu k rozporu so zákonom č. 49/2002 Z. z. Súd ďalej poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/3/2019 z 19.09.2019, ktorý sa v bode 5. predmetného rozsudku vyjadril že „žalobca dňa 11.03.2019, t.j. po lehote na odvolanie ( len do 28.09.2017) doplnil svoje odvolanie. Podľa 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, preto odvolací súd na doplnenie odvolania po tejto lehote už nemôže prihliadať.“ Žalobca tak podanie z 11.03.2019 použil ako podklad pre žalobu na obnovu konania, v ktorej uvádza totožné skutočnosti. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nenaplnil podmienku § 397 ods. a) a b) C. s. p., pretože skutočnosti a dôkazy na ktoré poukazuje v žalobe na obnovu konania nie sú skutočnosťami a dôkazmi, o ktorých by žalobca nemal vedomosť v pôvodnom konaní a ktoré bez svojho pričinenia nemohol použiť, poprípade o situáciu kedy dôkazy boli riadne označené a z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Naopak, zo súdneho spisu pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 26Cb/59/2014 vyplýva, že žalobca sám procesne zavinil, že súd neprihliadal na tieto nové dôkazy a skutočnosti, na čo napokon poukázal Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 4Cob/3/2019 z 19.09.2019 v bode č. 5. Aj z podania z 11.08.2014 vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti boli ponúknuté Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, a teda nemôže tvrdiť, že ide o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní nemohli byť použité alebo vykonané z objektívnych dôvodov alebo bez zavinenia žalobcu. Uvedené má aj ďalší rozmer, že v tejto časti celkom zjavne žalobcovi uplynula subjektívna trojmesačná lehota, t. j. taká, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol (vzhľadom na prihliadnutie na všetky okolnosti a pomery) dozvedieť o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť. Už 11.03.2019 vedel žalobca o vyššie opísaných skutočnostiach, pričom žalobu na obnovu konania podal až 18.11.2021 – zjavne oneskorene. 18. Podľa názoru súdu žalobca nenaplnil ani podmienku uvedenú v § 397 písm. c) C. s. p., pretože samotné konštatovanie, že A. B. C. je v postavení tzv. spolupracujúceho obvineného, o čom sa žalobca dozvedel z masovokomunikačných prostriedkov, nie je postačujúce. Žalobca na podporu svojich tvrdení doložil časť uznesenia o začatí trestného stíhania č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-374 z 27.10.2022 z portálu „SCBRID.“ Žalobca nepredložil celé uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry o začatí trestného stíhania a ani uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného A. C.. Na samotné preukázanie skutočnosti, že bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu ale nestačí len uznesenie o začatí trestného stíhania (ktoré žalobca ani celé nedoložil). Za predpokladu naplnenia podmienky uvedenej v § 397 písm. c) C. s. p. by mal mať žalobca v tomto prípade podľa definície uvedenej v § 46 ods. 1 prvej vety Trestného poriadku postavenie
poškodeného, a teda by mal disponovať uznesením o zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného A. C., pretože takéto uznesenie sa doručuje v zmysle § 218 ods. 3 Trestného poriadku aj poškodenému – takéto uznesenie žalobca nedoložil. Samotné konštatovanie, že A. C. bol (ako uviedol žalobca podľa informácií z masovokomunikačných prostriedkov, ktoré mimochodom nijako nepreukázal) spolupracujúcim obvineným nenasvedčuje tomu, že bol práve spolupracujúcim obvineným v spornej veci, voči ktorému už bolo podmienečne zastavené konanie spolupracujúceho obvineného práve v súvislosti s konaním sp. zn. 26Cb/59/2014. Neexistuje preto (resp. nebolo predložené) žiadne rozhodnutie v odôvodnení ktorého bolo konštatované, že sudca A. C. naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu. Zároveň nie je naplnený predpoklad na povolenie obnovy konania, a to preukázanie príčinnej súvislosti medzi trestným činom zákonom vymedzeného subjektu a nepriaznivým rozhodnutím pre stranu sporu. V časti rozhodnutia predloženým žalobcom sa uvádza v poslednej vete, že „mu tento povedal, že to padlo a že má rozhodnúť ako chce“, čo v žiadnom prípade príčinnú súvislosť nenapĺňa. Keďže nebolo predložené žiadne rozhodnutie, v ktorom bola konštatovaná vina A. C. (resp. naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu) a nedošlo ani k preukázaniu príčinnej súvislosti, nie je tento dôvod obnovy konania naplnený a žaloba je zjavne nedôvodná. 19. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu na obnovu konania odmietol v zmysle § 413 ods. 1 písm. a) a e) C. s. p. ako oneskorene podanú a zjavne nedôvodnú. Keďže súd žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol, nebolo potrebné rozhodovať o návrhu žalobcu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. 20. Keďže súd žalobu žalobcu na obnovu konania odmietol bez potreby ju doručovať žalovaným, žalovaným v konaní žiadne trovy nemohli vzniknúť, a preto súd rozhodol v súlade s Čl. 17 základných princípov C. s. p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu priamo a nárok na náhradu trov konania žalovaným proti žalobcovi nepriznal. Poučenie: B1-40Cb/109/2021 Proti tomuto uneseniu možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).