Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Bratislava IV 70C/5/2026 1226200066 30. 01. 2026 JUDr. Lenka Vašková ECLI:SK:MSBA4:2026:1226200066.1
Uznesenie Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: W.. Z. W., rod. Y., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXD, XXX XX Z., t.č. bytom: O. XX, XXX XX Z., štátna občianka M. republiky, proti žalovanému: R.. L. W., rod. W., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX M. G., t.č. bytom G. XXD, XXX XX Z., štátny občan M. republiky, zast. Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: 36 836 460, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: Žalovanému - R.. L. W., nar.: XX.XX.XXXX, trvalé bytom: O. XXXX/XX, XXX XX M. G., fakticky bytom: G. XXD, XXX XX Z., štátne občianstvo: slovenské, sa zakazuje približovať sa k žalobkyni - p. W.. Z. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom: G. XXD, XXX XX Z., fakticky bytom: O. XX, XXX XX Z., štátne občianstvo: slovenské, na vzdialenosť menšiu ako 10 m s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Súd žalovaného p o u č u j e, že neodkladné opatrenie na návrh niektorej z procesných strán zruší v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. IV. Súd p o u č u j e žalovaného, že môže voči žalobkyni podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 09.01.2026 (ďalej len „návrh“) domáhala, aby súd uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Návrh bol následne postúpený tunajšiemu súdu ako príslušnému na rozhodnutie o návrhu. 2. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že v súčasnosti je na Mestskom súde Bratislava II vedené na jej návrh konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V rámci rozvodového konania žalobkyňa opakovane poukazovala na neslušné, nevhodné správanie manžela, jeho neustále iritujúce a vulgárne zvukové prejavy, na psychický a finančný nátlak na jej osobu v súkromí, na čo manžel (žalovaný) vždy argumentoval, že ide o klamstvá, pričom nakoniec
bol vyvodený záver, že ide len „o tvrdenie proti tvrdeniu“. Celé týždne, veľmi intenzívne posledné dni, je žalobkyňa označovaná vulgárnymi slovami na svoju osobu. Tieto sa opakujú na pravidelnej báze, v spojení s expresívnymi výrazmi a oplzlými predstavami manžela. Z vyjadrení žalovaného je možný aj fyzický útok na žalobkyňu. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa (manželka) odôvodňuje tým, že správanie sa žalovaného (manžela) je voči jej osobe dlhodobo neprimerané a vykazuje znaky psychického násilia, kedy sa toto správanie vyostruje, čo je aj dôvodom podania tohto návrhu. Uviedla aj konkrétne aktuálne vyjadrenia manžela a priložila ako dôkaz zvukové nahrávky (príkladmo, podrobnejší prepis je uvedený v návrhu a zachytený na nahrávkach: „Ach, kurva, ty kurva jedna vyjebaná! Kurva skurvená! Z., ja ťa chcem pomilovať, pokefovať! Z., ty krásna žena! Ty kačka jedna vyjebaná! Z.! Ty kurva vyjebaná! Ty kurva vyjebanááá! Ty kurva skurvenááá! Ty piča, ty piča vyjebanááá, ty kurva jedna skurvenááá, ty kurva skurvenááá, si kurva vyjebaná!... Kurvy dcéra! Starej kurvy dcéra! Starej ropuchy vyjebanej, tučnej, tlustej... starej kurvy. ...Z., ja sa chcem s Tebou pokefovať! Z., vyjebaná! Z., kurva skurvená! Z., kurva vyjebaná! Skurvená kurva! Kurvisko vyjebané!... Kunda vyjebaná kunda! Kunda! Potrebuje trtkať, kunda! Potrebuje trtkať kunda sa jebať! ...Kde si moja Z.! Z.! Ty piča vyjebaná, ty kurva skurvená! Z., piča, ty piča jedna vyjebaná, ty piča jedna skurvená, kurvy! Z., ty moja nádherná žena! Žena nádherná! Z., ty kunda moja! Kunda skundená! Z., Z., ty si tehotná?!...Ty sviňa jedna vyjebaná! Z., ty kurva jedna vyjebaná (smiech) ty kurva, ty kurva skurvená! ... Z., ja ťa tak strašne milujem nekonečne, ty moja láska, ty Z., ty moja láska nekonečná! Z. ty krásna moja láska!... Z. je zatiaľ velice zdravá! Piča jedna jebnutá, ty piča jedna jebnutá! Z., ty si taká pekná žena! Ty piča jedna, kurva! Kurvisko skurvené!...Nech ťa Boh škáre, ty kurva jedna! Dúfam, že ťa Boh škáre Ty kurvo jedna!“). Ďalej, že žalovaný navonok pôsobí ako osoba, ktorá sa snaží „zachrániť“ manželstvo. Vo svojich vyjadreniach, adresovaných súdu sa vykresľuje ako nekonfliktný, chápajúci, rešpektujúci, ktorý zároveň deklaruje nesúhlas s rozvodom. V súkromí je však opak pravdou. V súkromí je to jeden vulgárny, posadnutý človek, ktorý žalobkyňu inak ako vulgárne ani nenazýva, ktorý napriek tomu, že manželia spolu už roky sexuálne nežijú, neustále hovorí o sexe, vulgárne sa vyjadruje o intímnych partiách manželky. Manžel sa zároveň vyhráža manželke fyzickým útokom: „Z. je zatiaľ velice zdravá!" a preklína ju „Nech ťa Boh škáre, ty kurva jedna!".... „Dúfam, že ťa Boh škáre Ty kurvo jedna!“. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že manžel bude v útokoch na jej osobu pokračovať. Počas posledných mesiacov v spoločnej domácnosti manžel zvykol svoje rôzne telesné sekréty, napr. jeho pot z podpazušia následne nasilu vytierať priamo na ňu. Žalobkyňa bola z tohto správania manžela úplne v šoku. Eskalujúce násilné psychické a fyzické správanie manžela, vyústilo do obáv o bezpečnosť a odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti. Žalobkyňa má obavy o svoje zdravie a bezpečnosť, tieto obavy sú aktuálne takej intenzity, že vyžadujú nariadenie neodkladného opatrenia. Útoky manžela sa môžu dramaticky zintenzívniť aj vzhľadom na dôkazy k ekonomickej činnosti a prerásť aj do fyzických útokov. Žalobkyňa aj počas konania o rozvod manželstva a ÚPP, dávala do pozornosti súdu, že manžel odkláňa svoje príjmy a súd zavádza. Žalobkyňa priložila zvukový záznam a prepis, ktorý má v plnej miere preukazovať, že manžel v činnosti finančného tlaku pokračuje. Manžel podstatnú časť svojho príjmu u zamestnávateľa odkláňa naďalej, ako vyplýva zo zvukového záznamu, sumy sa pohybujú v tisícoch eur. Ďalej v texte návrhu je prepis komunikácie žalovaného s tretími osobami. Ďalej žalobkyňa uviedla, že počas spolužitia bola opakovane vystavovaná jeho slovným útokom, znevažovaniu, deptaniu, psychickému nátlaku, finančnému tlaku. Žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoje zdravie a bezpečnosť, manžela sa bojí, je presvedčená o priam chorobnej posadnutosti a patologickej nenávisti manžela k jej osobe, ktorý neustále cíti nutkavú potrebu mať žalobkyňu pod kontrolou a naďalej na ňu vyvíjať psychický a finančný tlak. Vyjadrila obavu, že aj návrh žalovaného, aby sa striedavá starostlivosť realizovala v rámci jednej domácnosti, by žalovanému umožňoval kedykoľvek vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti pod rôznymi zámienkami, a to kedykoľvek počas dňa, ako aj počas noci. Takéto nastavenie by manželovi umožnilo ďalej pokračovať v psychickom týraní manželky, vrátane vyvíjania nátlaku spojeného s fyzickým ublížením. Žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoju bezpečnosť, cíti sa konaním manžela ohrozená, agresivita manžela má stúpajúcu tendenciu. Z dôvodu absolútne nefunkčného vzťahu (ako aj z dôvodu obáv o svoju bezpečnosť a zdravie) sa manželka spolu s maloletými deťmi, od manžela koncom mesiaca august 2025 odsťahovala. Ďalej uviedla, že zvažuje podanie taktiež trestného oznámenia, nakoľko existuje dôvodné podozrenie, že sa manžel mohol dopustiť trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, resp. trestného činu ublíženia na zdraví, resp. trestného činu nebezpečného vyhrážania, pričom tohto činu sa mohol dopustiť na chránenej osobe. Správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobkyne, pričom bez zásahu štátnej autority nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, akoby si to želala. Žalobkyňa je atakovaná zo strany žalovaného, a to tak v oblasti osobnej integrity, ako aj v oblasti ochrany pred zásahmi do jej majetkových práv.
3. K návrhu sa z vlastnej iniciatívy (bez výzvy súdu) vyjadril žalovaný, ktorý namietal, že zvukové záznamy predložené žalobkyňou boli vyhotovené v byte, ktorý fakticky a výlučne obýva žalovaný. Žalobkyňa sa v predmetnom byte dlhodobo nezdržiava, nemá v ňom centrum svojich životných potrieb a od XX.XX.XXXX sa v ňom spoločne so žalovaným nenachádzala (v tento deň sa žalobkyňa odsťahovala z predmetného bytu). Odpočúvacie zariadenie bolo do bytu umiestnené tajne, bez vedomia a bez súhlasu žalovaného, pričom žalovaný nemal o jeho existencii žiadnu vedomosť. Všetky predložené nahrávky zachytávajú výlučne situácie, keď sa žalovaný nachádzal v byte sám, bez prítomnosti žalobkyne alebo akejkoľvek inej osoby. Medzi stranami nedochádza k osobným stretnutiam ani k priamej komunikácii, s výnimkou nevyhnutnej elektronickej komunikácie týkajúcej sa maloletých detí. Záznamy preto nezachytávajú žiadnu interakciu medzi žalobkyňou a žalovaným a preto nemôžu byť dôkazom o správaní žalovaného voči žalobkyni. Obsah nahrávok predstavuje prejavy žalovaného v jeho súkromnom obydlí, bez prítomnosti akejkoľvek tretej osoby. Žalobkyňa monitorovala nielen osobné prejavy žalovaného, ale aj jeho telefonické rozhovory s advokátmi a inými osobami, takýto zásah smeroval priamo do sféry najintímnejšieho súkromia žalovaného a do dôvernej komunikácie s právnymi zástupcami. Z predložených nahrávok nevyplýva ani jedna vyhrážka smerujúca voči žalobkyni, ani žiadny prejav, ktorý by objektívne nasvedčoval možnosti fyzického útoku. Tvrdenie žalobkyne o existencii hrozby násilia a o psychickom nátlaku je preto nepodložené a v rozpore s reálnym obsahom záznamov. Nahrávky zachytávajú výlučne bežné prejavy správania žalovaného v domácom prostredí a jeho spontánne verbálne prejavy vyslovené osamote, ktoré neboli adresované žalobkyni ani inej osobe. Záznamy boli získané nezákonným spôsobom, bez súhlasu dotknutej osoby a mimo akéhokoľvek zákonného rámca. Ďalej, že nejde o jednorazové zaznamenanie vlastného rozhovoru, ale o systematické a dlhodobé monitorovanie domácnosti protistrany v súdnych konaniach, a to v režime nepretržitého odpočúvania. Ďalej, že žalovaný sa so žalobkyňou dlhodobo osobne nestretáva, nevyhľadáva kontakt a neprejavuje žiadnu snahu o interakciu. K ojedinelým kontaktom došlo výlučne v rámci úradných úkonov alebo v súvislosti so starostlivosťou o deti. Konanie žalobkyne je v rozpore s čl. 16 a čl. 19 Ústavy SR, ako aj čl. 21 a 22 Ústavy SR a prieči sa dobrým mravom. Odpočúvanie sa muselo realizovať minimálne v období od 7.12.2025 do 16.12.2025 na byte č. XXX na ulici G. XX/D v Z.. V tomto priestore žalovaný v uvedenom čase realizoval telefonické hovory so svojimi advokátmi, zásah do advokátskej komunikácie predstavuje mimoriadne závažné porušenie práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní. Dňa 12.1.2026 bolo do súdnych spisov uložených viac ako 30 zvukových nahrávok a prepisy dvoch z nich, ktoré pochádzajú z nelegálneho odpočúvania. Žalovaný zariadenie neskôr nenašiel, z čoho vyplýva, že bolo odstránené. Pokiaľ žalobkyňa predložila aj nahrávku týkajúcu sa údajného odklonu financií, žalovaný namieta jej nesúvislosť s predmetom konania o zákaz priblíženia. K všetkým nahrávkam žalovaný uvádza, že ide o nezákonne získané dôkazy predstavujúce neprípustný zásah do súkromia. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Zo skutočností uvedených v podanom návrhu, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne okolnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Z návrhu nie je preukázané, že by sa žalovaný k žalobkyni snažil nevhodným či násilným spôsobom priblížiť, nevhodne sa správal v jej prítomnosti, či voči nej bol verbálne alebo brachiálne agresívny, resp. že by iným vážnym spôsobom žalovaný ohrozil telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne. Žalovaný má za to, že uvedené okolnosti zásadne spochybňujú vierohodnosť tvrdení žalobkyne o existencii strachu a naliehavej potrebe ochrany. Osoba, ktorá sama protiprávnym spôsobom zasahuje do obydlia a súkromia druhej strany, nemôže súčasne presvedčivo tvrdiť, že je objektom jej nebezpečného a nekontrolovateľného prenasledovania. Správanie žalobkyne nasvedčuje snahe získať nad žalovaným mocenskú prevahu a procesnú výhodu než skutočnej potrebe ochrany jej telesnej alebo duševnej integrity. 4. Následne sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila aj žalobkyňa, ktorá uviedla, že je neustále označovaná vulgárnymi slovami na svoju osobu. Tieto sa opakujú na pravidelnej báze, v spojení s expresívnymi výrazmi a oplzlými predstavami manžela. Manžel preklína manželku a z vyjadrení manžela je možný aj fyzický útok na manželku (“Z. je zatiaľ velice zdravá!“). Správanie žalovaného voči osobe žalobkyne je dlhodobo neprimerané a vykazuje znaky psychického násilia, kedy sa toto správanie vyostruje. Nenávisť žalobcu aktuálne smeruje nielen voči žalobkyni, ale aj voči maloletým deťom, konkrétne voči mal. W. W., nar.: X.XX.XXXX. Spontánne verbálne prejavy žalovaného voči maloletému synovi sú napr.: ..."W., kokot vyjebaný, čistý kokot!"..."W., ty vyjebanec, kokot skurvený!"... ...“Malý kokotko píše! Kokotko, čo potrebuješ?“... ..."Malý kokotko! Malý kokotko, kde si v piči?!"... ..."Malý kokotko! Kokotko píše!"... ...“Kokotko! Čo píšeš? Kokot!“... ...“Malý kokotko je kde?! Čo nepíše?! Kokotko!“... Žalobkyňa poukázala aj na písomnú komunikáciu medzi žalovaným a maloletým W., kedy žalovaný
žiada maloletého W., aby si k žalovanému, počas ich spoločne tráveného víkendu zobral ...“aj kľúče od toho nového bytu“... Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaný si môže dať (ak už tak neučinil) vyrobiť duplikát kľúča od bytu, do ktorého sa manželka musela uchýliť pred manželom a ktorý si musela prenajať, nakoľko psychický nátlak na jej osobu bol už neúnosný. Nie je mysliteľné, aby za takýchto okolností, bolo poskytnutá ochrana len právam žalovaného. Poukázala na Uznesenie Krajského súdu v I., spis, zn.: 11Co/33/2024 z 13.3.2024. Na základe vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že argumentácie uvedené v písomnom vyjadrení žalovaného, sú nedôvodné. Ďalej, že jediné osoby, ktoré majú trvalý pobyt na adrese G. XXD, sú žalobkyňa, maloletý W. (syn) a maloletá I. (dcéra). Žalobkyňa opakovane prosila žalovaného, ktorý má v Z. k dispozícii X bytov, aby spoločnú domácnosť rozdelili a manželia nežili spolu. Žalovaný to odmietol. Tlak žalovaného bol v lete 2025 už taký neúnosný, že si žalobkyňa spolu s maloletými deťmi musela prenajať byt a za tento platiť komerčný nájom. Žalovaný niekoľkokrát žalobkyni vmietol do tváre ...“tak dlho budem naťahovať rozvod, až to finančne nezvládneš“ Rozdelenie majetku budem naťahovať min. 10 rokov“..., ...“nič nedostaneš“... Žalovaný odmietal prispievať aj na výživu maloletých deti. Až na základe právoplatného Uznesenia MS BA II, sp. zn. 73P/173/202436, žalovaný začal platiť výživné. Pri odsťahovaní manželky zo spoločnej domácnosti, jej žalovaný vynadal ...„vypadni odtiaľ, choď preč, hovno Ti tu patrí“... Žalovaný žalobkyňu nerešpektuje, táto je dehonestovaná, ponižovaná, permanentne vystavovaná psychickému nátlaku zo strany žalovaného. Opakujúce sa ataky sa už odrážajú na jej psychickom a fyzickom zdraví, ako aj na zdraví maloletých detí. Žalobkyňa sa bojí o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a psychickú integritu, ako aj o bezpečnosť mal. detí. Žalobkyňa musela vyhľadať odbornú pomoc v združení G., ktorého činnosť je zameraná aj na pomoc týraným ženám. Odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery podľa žalobkyne vychádza zo skúseností so správaním sa žalovaného, jeho opakujúcej sa psychickej agresii voči žalobkyni, sprevádzanej vyhrážkami a vulgarizmami, ktorým je žalobkyňa vystavovaná roky spoločného života zo žalovaným. Tým existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať. Správanie žalovaného ovplyvňuje život žalobkyne, ktorá nemôže žiť svoj život bez strachu a tak, ako by si ho želala. Telesná a duševná integrita je prirodzená hodnota náležiaca každej fyzickej osobe z dôvodu jej bytia, požíva zvláštnu ochranu a je nedotknuteľná. Fyzická osoba ako nositeľ tejto hodnoty má právo požadovať, aby do jej práva na telesnú a duševnú integritu nikto nezasahoval a pokiaľ sa tak stane, má právo domáhať sa ochrany u orgánov štátu. 5. Navrhovateľka k návrhu priložila zvukové nahrávky, ich prepis, nájomnú zmluvu k bytu na O. ulici v Z.. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“.), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 11. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 12. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. 13. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane. 14. Účelom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia subsumoval pod § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ako tento návrh aj žalobkyňa v predmetnej veci označila a o ňom je súd povinný rozhodnúť v zmysle § 328 ods. 2 veta prvá CSP v lehote 30 dní od doručenia návrhu. 15. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd uvádza, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je opodstatnené použiť, keď je potrebné neodkladne upraviť pomery, alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu; potreba úpravy pomerov teda musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. 16. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 17. Žalobkyňa dôvodnosť neodkladného opatrenia odvodzuje od tvrdeného pretrvávajúceho psychického násilia, ktorého sa žalovaný mal voči nej opakovane dopúšťať, vyjadrila obavu o svoj život, zdravie, bezpečie; psychické násilie sa má stupňovať, žalobkyňa, ako aj maloletý syn, sú častovaní vulgarizmami, z prejavov žalovaného má vyplývať, že cíti voči žalobkyni patologickú nenávisť a až chorobnú posadnutosť. V dôsledku správania žalovaného žalobkyňa opustila domácnosť a bola nútená vyhľadať aj odbornú pomoc v organizácii G.. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila súdu zvukové nahrávky spolu s prepisom. Žalovaný vo vyjadrení namietal prípustnosť dôkazu, že ide o nahrávky vyhotovené bez jeho súhlasu ba čo i vedomia a zachytávajú len jeho spontánne prejavy v súkromí. Súd sa preto musel najprv zaoberať, či bude vychádzať z takto predloženého dôkazu alebo nie, teda či dôkaz pripustí. Je pravdou, že ide o nahrávky zachytávajúce osobné prejavy žalovaného, k zhotoveniu ktorých nedal súhlas. Na jednej strane je tu právo žalovaného na súkromie, na strane druhej ochrana žalobkyne, jej života, bezpečia, integrity. Súd prvej inštancie použil tzv. test proporcionality, zahŕňajúci posúdenie vhodnosti, potrebnosti a napokon i primeranosti zásahu tohto dôkazu do práv protistrany a dospel k záveru o jeho prípustnosti. V tejto súvislosti súd prihliadol aj na žalobkyňou predložené uznesenie Krajského súdu v Nitre, spis, zn.: 11Co/33/2024 z 13.3.2024, v ktorom krajský súd zaujal stanovisko: „...v danom prípade bolo potrebné prihliadať aj na dôkazy - záznamy zvuku a obrazu, ktoré boli získané na to určenými elektronickými prostriedkami bez súhlasu žalovaného ako osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené. Čl. 16 ods. 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 CSP je v tomto prípade
potrebné vykladať reštriktívne s prihliadnutím na súkromnoprávne princípy a racionálnu argumentáciu. V prípade, že dochádza k zachyteniu protiprávneho konania na zvukový a obrazový záznam (ako v tomto prípade), je potrebné aplikovať zásadu, že z bezprávia nevzniká právo. To znamená, že ak niekto koná protiprávne, nevzniká mu právo udeliť súhlas na vyhotovenie a použitie tohto záznamu na účely súdneho konania, čoho dôsledkom je skutočnosť, že takýto dôkaz je potrebné považovať za zákonný. Ak použitie takéhoto dôkazu sleduje legitímny cieľ (preukázanie porušeného práva v súdnom konaní), tak nie je rozumný dôvod pre odmietnutie vykonania tohto dôkazu v civilnom procese. Za účelom hľadania pravdy v súdnom konaní by mal byť záujem na zistení skutkového stavu povýšený nad ochranu osobnosti druhej strany konania. Nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že žalobcami predložené dôkazy slúžili na zdokumentovanie konania žalovaného, ktoré porušuje práva alebo ohrozuje práva žalobcov. Taktiež bolo potrebné zohľadňovať zásadu, že nikto, teda ani žalovaný, nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Nepripustenie dôkazu (v danom prípade obrazového a zvukového záznamu), ktorý je spôsobilý ovplyvniť významné skutkové zistenia, nedôvodným uprednostnením práva na ochranu osobnosti nahrávanej osoby (žalovaného) pred právom na spravodlivý proces, by v predmetnej veci nebolo možné považovať za ústavnokonformný procesný postup.“. Žalobkyňa mienila predloženými zvukovými záznamami preukázať existenciu tvrdeného konania žalovaného, a preto predložený dôkaz mal slúžiť na unesenie dôkazného bremena, a nie na prípadné poškodenie žalovaného. Ďalej je nepochybné, že žalobkyňa nedisponovala žiadnym iným priamym dôkazom, ktorý by mohla použiť na preukázanie svojich skutkových tvrdení ohľadne tvrdeného dlhotrvajúceho zásahu zo strany žalovaného. Súd sa však stotožnil s námietkou žalovaného, že nahrávky týkajúce sa rozhovoru medzi žalovaným a tretími osobami nemajú vecný súvis s podaným návrhom, preto na ich obsah neprihliadal. Súd ďalej skúmal, či predložený dôkaz dostatočne odôvodňuje tvrdenia žalobkyne, ďalej potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán a splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Je pravdou, že z predmetných nahrávok nevyplýva, že by žalobkyňa bola osobne prítomná pri týchto prejavoch žalovaného. Z nahrávok sa javí, že skutočne bol žalovaný sám doma (čo žalobkyňa ani nerozporuje) a tieto prejavy prednáša v súkromí. Na druhej strane nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného, že išlo len o akési bežné, spontánne prejavy žalovaného, ktoré nesvedčia o existencii hrozby násilia. Napriek tomu, že z nahrávok nevyplýva, že by žalobkyňa bola prítomná pri týchto prejavoch, žalovaný sa jej doslovne nevyhráža fyzickým útokom, ich obsah a forma v nijakom prípade nesvedčia o tom, že by mohlo ísť o ojedinelé či výnimočné prejavy, ktoré by žalovaný napr. vyriekol v stave nejakej frustrácie, hnevu po hádke so žalobkyňou a pod. Súd zdôrazňuje, že násilie môže mať formu nielen fyzického násilia ale aj psychického násilia a účelom citovaného ustanovenia § § 325 ods. 2 písm. h) CSP je poskytnúť ochranu nielen telesnej, ale aj duševnej integrite dotknutej osoby, ktorá môže byť konaním povinnej osoby ohrozená, stačí teda možnosť ohrozenia. Obsah prejavu žalovaného navodzuje dojem, že skutočne ide o výrazy, ktoré sú u neho bežné, časté a nielen v súkromí. Ide o vysoko hanlivé vulgarizmy na adresu žalobkyne, jej matky, jej intímnych partií, postavy, osobnosti a tiež na adresu ich syna. Žalobkyňa predložila s návrhom spolu 31 nahrávok (a ďalších 6 nahrávok s vyjadrením), ktoré trvajú v rozpätí niekoľkých sekúnd až po desiatky minút. Sú v nich zachytené opakované vulgárne prejavy prevažne na adresu žalobkyne, ktoré sú vzápätí nahradené slovami vyznania, náklonnosti a túžbou po intímnym styku so žalobkyňou a následne opäť ide o vulgárne a hanlivé výrazy voči žalobkyni. Tieto výrazy sa striedajú, žalovaný prechádza od urážok k vyznaniam a naspäť k dehonestujúcim prejavom. Pravdepodobne ide o záznamy z viacerých dní, a teda tieto prejavy sa u žalovaného opakovali, čo žalovaný ani nepoprel, dokonca sám uviedol, v rozpätí akých dní sa zrejme nahrávky uskutočnili. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k návrhu ani nijako nevyjadril k tomu, že by tieto jeho prejavy boli dôsledkom napr. nejakej predošlej roztržky alebo následkom nejakého iného správania, útoku, konfliktu so žalobkyňou a mali byť len prejavom jeho frustrácie, sklamania a pod. Žalovaný, hoci z vlastnej iniciatívy zaslal súdu vyjadrenie, nijako svoje správanie nevysvetľuje, iba sa stavia do pozície obete v súvislosti s vykonanými nahrávkami a namieta prípustnosť dôkazu. Žalobkyňa (ktorá na rozdiel od žalovaného nie je zastúpená právnym zástupcom) v návrhu a následnom vyjadrení poukázala na to, že takéto správanie žalovaného bolo prakticky na dennom poriadku, bol na ňu vyvíjaný nátlak, čelila jeho urážkam, nadávkam, správaniu, ktorým žalovaný zasahoval do jej osobnej sféry a intimity. Opakovane uviedla obavu o svoj život, zdravie, bezpečnosť. Poukázala na svoj strach, psychické a zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bola nútená vyhľadať odbornú pomoc. V neposlednom rade žalobkyňou opísané správanie žalovaného (ktoré žalovaný ani nepoprel) viedlo k tomu, že žalobkyňa spolu s deťmi opustila ich bydlisko a prenajala si byt, v ktorom aktuálne s deťmi býva. Rovnako žalobkyňa poukázala na komunikáciu medzi otcom a synom, z ktorej vyplýva, že otec vyžaduje, aby syn vzal aj kľúč od nového bytu. Uvedené vzbudzuje oprávnenú obavu žalobkyne, k čomu je žalovanému kľúč od prenajatého cudzieho bytu, kde sa zdržiava žalobkyňa s deťmi. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobkyňou uvedené tvrdenia v
spojení s predloženými dôkazmi dostatočne odvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Na druhej strane, žalovaný nijako netvrdil, že by nariadením neodkladného opatrenia mal on utrpieť nejakú ujmu na svojich právach, žalobkyňa sa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil zákaz priblíženia k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10m. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia nebudú nijako zásadne dotknuté práva žalovaného, najmä ak on sám tvrdí, že styk so žalobkyňou nevyhľadáva a ich kontakt je obmedzený len na nutnú komunikáciu ohľadom maloletých detí. 18. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. Novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. 19. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP je neodkladným opatrením, ktorého účelom je poskytnúť ochranu jednotlivým osobám, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie komunikácie (písm. g)) a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (písm. h)), ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. 20. Uvedené neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. 21. Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. - Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. - Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. - Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. - Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. - Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. - Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. - Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa15.10.2012). 22. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov. Stanovisko žalovaného je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu. 23. Mestský súd dospel k záveru, že zo skutkových okolností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z príloh vyplýva potreba okamžitého zásahu súdom a potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a poskytnúť preventívne žalobkyni ochranu pred správaním žalovaného. Možno mať podľa názoru súdu za osvedčené, že žalovaný ohrozuje psychickú integritu žalobkyne a nariadené neodkladné opatrenie bude v tejto situácii plniť svoju preventívnu funkciu. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie proti uzneseniu musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha). Proti výroku III. a IV. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.