Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Mestský súd Košice 45Tk/2/2024 7124011925 11. 07. 2024 JUDr. Ján Lokša ECLI:SK:MSKE:2024:7124011925.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Mestský súd Košice, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Lokšu, prísediacich A. B. C. a C. D., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júla 2024 v Košiciach, takto rozhodol: Obžalovaný: E. F., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom G. - H.. t. č. vo väzbe ÚVV a ÚVTOS Košice od 23.5.2024; j e v i n n ý, ž e dňa 4.6.2023 v čase okolo 11.25 hod. v byte č. 1 na prízemí štvorposchodového bytového domu na ulici I. J. XX K. G., po predchádzajúcej slovnej hádke a vyhrážkach voči poškodenému B. L. pod vplyvom alkoholu úmyselne zapálil zapaľovačom dva kusy textílií, ktoré hodil na horľavé zariadenie bytu, čím tak spôsobil nekontrolovateľný požiar v byte, v ktorom sa v tom čase nachádzal poškodený B. L., poškodený B. G. a okrem nich sa v inkriminovanom čase sa v bytovom dome nachádzali 3 maloleté osoby a 10 dospelých osôb, ktoré museli byt' v dôsledku požiaru evakuované, čím tak v príčinnej súvislosti s požiarom poškodený B. L. utrpel popáleniny kože 2. až 3. stupňa na 65 % povrchu tela a akútnu otravu oxidom uhoľnatým v dôsledku čoho došlo k jeho usmrteniu udusením, poškodený B. G. utrpel ťažkú ujmu na zdraví s trvalými následkami spôsobenú popáleninami kože na oboch dolných končatinách v oblasti oboch predkolení, postihujúce v celkovom rozsahu 14 % povrchu tela, z toho 11 % povrchu postihnutého tela poškodeného tvorila popálenina 2. stupňa a 3% povrchu postihnutého tela popálenina 3. stupňa s prítomným ľahkým popáleninovým šokom, (po vyskočení z okna) utrpel podvrtnutie krčnej, chrbtice a pomliaždenie pravej driekovej oblasti, zároveň v príčinnej súvislosti s požiarom došlo k totálnemu vyhoreniu bytu č. 1, a spôsobeniu škody vo výške 13.440,05 €, k poškodeniu zariadenia nad požiarom zasiahnutého bytu obývaného rodinou M., ktorej bola spôsobená škoda vo výške 9.560,- €, k poškodeniu zariadenia nad požiarom zasiahnutého bytu obývaného rodinou G., ktorej bola spôsobená škoda vo výške 1.418,57 € a k poškodeniu spoločných častí a zariadení bytového domu na ulici I. č. XX, so spôsobením škody vo výške 48.313,94 €. teda úmyselne vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví tým, že spôsobil požiar a spôsobil uvedeným činom inému ťažkú ujmu na zdraví a smrť, tým spáchal obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Za
to
sa
odsudzuje:
Podľa § 284 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona pre účely výkonu trestu súd zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn. 0T/124/2023 zo dňa 9.7.2023, ktorým mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, ako aj všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladá obžalovanému E. F. ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona ukladá obžalovanému E. F. ochranný dohľad v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaväzuje obžalovaného E. F. nahradiť škodu spôsobenú trestným činom poškodeným: - B. G. vo výške 9.259 eur z titulu bolestného; - zdravotnej poisťovni N. O. škodu vo výške 18.110,31 eur za úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutých poškodenému B. G.; - spoločnosti P. B. O. vo výške 21.324,82 eur, ktorá bola z titulu poistnej udalosti vyplatená spoločnosti I. Q. G., I., - spoločnosti G. B., O. vo výške 99,58 eur vyplatených poškodenej B. R. G., - A. B. G. vo výške 1.318,99 eur; - spoločnosti N. B. O. vo výške 8.319,47 eur, vyplatených poškodenému A. O. M.. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II podal dňa 16.5.2024 obžalobu sp. zn.: 1Pv/277/23/8803-29 na obžalovaného E. F. pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Po prednese obžaloby, po poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojim obhajcom obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba. O dôsledkoch takého vyhlásenia bol poučený. Na otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku obžalovaný odpovedal : "ÁNO". Preto bolo preukázané, že obžalovaný - rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, - bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, - bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon stanovuje za trestný čin, ktoré je mu kladený za vinu, - dobrovoľne sa priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý kvalifikuje ako obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 odsek 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.. Z dôkazov zhromaždených v predloženom spise súd zistil, že obvinený sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výroku v plnom rozsahu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Jeho priznanie je v súlade s ostatnými dôkazmi, ktoré svedčia o tom, že predmetný skutok sa stal, a že ho spáchal obžalovaný. Právna kvalifikácia tohto skutku zodpovedá obzvlášť závažnému zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný úmyselne spôsobil požiar, čím vydal ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví a spôsobil takým činom inému ťažkú ujmu na zdraví a smrť.
Dokazovanie skutkových okolností prípadu a vykonanie kontradiktórneho hlavného pojednávania nebolo nevyhnutné. Po kladných odpovediach obvineného na zákonom stanovené otázky súd dospel k záveru, že jeho prejav bol jednoznačný, slobodný, určitý a vážny. Keďže obžalovaný odpovedal na položené otázky „áno“, súd na návrh prokurátorky prijal jeho vyhlásenie, že je vinný a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a výrokom o náhrade škody. Preto na návrh procesných strán súd vyhlásenie obžalovaného o vine prijal. Po výsluchu poškodených k uplatneným nárokom na náhradu škody, vykonaní potrebných dôkazov týkajúcich sa výroku o treste, ochrannom opatrení a o náhrade škody, procesným stranám bolo udelené slovo na záverečné reči. Prokurátorka navrhla uznať obžalovaného skutkovo a právne vinným v zmysle obžaloby. Obžalovanému zároveň navrhla uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp .zn. 0T/124/2023 zo dňa 9.7.2023, zároveň rozhodnúť o uložení ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou a rozhodnúť aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody. Obhajca obžalovaného k zisteným skutkovým okolnostiam ani právnej kvalifikácii žalovaného skutku pripomienky nemal. Zdôraznil, že obžalovaný spáchanie skutku priznal vo všetkých štádiách trestného stíhania. Jeho priznanie je treba považovať za výraznú poľahčujúcu okolnosť a pritom treba posudzovať aj okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Obžalovaný nepredpokladal, že svojím konaním spôsobí tak závažný následok. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že jeho cieľom bolo iba vystrašiť poškodeného, preto zapálil dva uteráky, ktoré hodil na taburetku a nepredpokladal rýchle vzplanutie požiaru. Obžalovaný sa poškodeným aj obyvateľom domu, ktorí boli nútení k evakuácii, ospravedlnil a spáchanie trestného činu hlboko ľutuje. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obhajca navrhol, aby súd neprihliadal na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, hoci už za trestný čin odsúdený, keďže sa jedná výlučne o trestné činy krádeže nízkej nebezpečnosti. Navrhol, aby súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody znížený o 1/3 zákonom stanovenej dolnej sadzby v zmysle právnej praxe NS SR, ktorý vyhlásenie obžalovaného o vine považuje za rovnocenné schválenej dohode o vine a treste. Ohľadom výroku o náhrade škody obhajoba sa pripája k obžalobe a navrhuje, aby súd rozhodol v zmysle uplatnených nárokov na náhradu škody. S prihliadnutím na závery znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva obhajoba nemá výhrady k tomu, aby obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný v záverečnej reči spáchanie činu opakovane oľutoval. Uviedol, že spanikáril a neočakával, že vznikne taký prudký požiar. Pozostalým nebohého B. L., B. G. aj ostatným poškodeným a obyvateľom bytového domu, ktorých ohrozil, sa v záverečnej reči ospravedlnil. Obžalovaný zdôraznil, že nemal v úmysle nikomu ublížiť a ani spôsobiť také škody. Do prednesu záverečných rečí zotrval iba poškodený B. G., ktorý zopakoval uplatnený nárok na náhrady škody. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo zásad na ukladanie trestu uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a jedna poľahčujúca okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal (§ 36 písm. l Trestného zákona). Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného bol pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností vyrovnaný. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Za spáchanie obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 3 Trestného zákona je po úprave v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona sadzba trestu odňatia slobody od 15 rokov do 21 rokov a 8 mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. Po vyhodnotení dôkazov súvisiacich s osobou obžalovaného bolo zistené, že v odpise z registra trestov má 4 záznamy. Z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený 23.5.2024, následne bol vzatý do väzby. Pred nástupom do výkonu trestu bol nezamestnaný, žil túlavým spôsobom života. Obžalovaný bol doposiaľ 4 krát súdne trestaný za trestné činy krádeže. Ani na jedno predchádzajúce odsúdenie sa nevzťahujú účinky zahladenia. Po spáchaní skutku v prejednávanej veci (4.6.2023) sa opakovane dopúšťal prečinov krádeží. Za prečin krádeže spáchanej 7.7.2023 mu bol trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn.: 0T/124/2023 zo dňa 9.7.2023 uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. (K tomuto odsúdeniu sa vzťahuje uloženie súhrnného trestu). Dňa 23.9.2023 spáchal ďalšiu krádež (vo forme recidívy), za ktorú bol trestným rozkazom Mestského súdu Košice sp. zn.: 0T/237/2023 zo dňa 26.9.2023 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý vykonal 24.5.20234 v ústave so stredným stupňom stráženia. Trestných činov sa obžalovaný dopúšťal aj v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody stanovenej mu uznesením Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 7Pp/53/2022 zo dňa 28.9.2022. Z posledného výkonu trestu odňatia slobody bol hodnotený priemerne. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený 3.10.2017 pre nespoluprácu. Do 30.6.2023 poberal iba dávky v hmotnej núdzi vo výške 74,- eur mesačne. Miestnym úradom Mestskej časti Košice – Západ nebol podrobnejšie hodnotený. Z evidencie priestupkov vyplýva že od 19.2.2017 do 10.8.2023 bol 68 krát postihnutý za priestupky na proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu, avšak najčastejšie za porušovanie všeobecne záväzných nariadení Mesta Košice, a to za znečisťovanie verejného priestranstva odpadom a požívanie alkoholu na verejnosti. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne. Vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby podľa najprísnejšieho ustanovenia (§ 284 ods. 3 Trestného zákona), vo výmere 15 rokov, ktorý je na zabezpečenie účelu trestu dostačujúci. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu bolo potrebné prihliadať na správanie obžalovaného nielen pred spáchaním trestného činu, ale aj po ňom. Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva – odvetvia psychiatrie bola preukázateľne zistená jeho závislosť na alkohole, pod vplyvom ktorého spáchal aj prejednávaný trestný čin. Na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Trestného zákona neboli splnené zákonné podmienky, hoci súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný. Neboli zistené žiadne okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali záver, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Je potrebné prihliadať aj na to, že zavinením obžalovaného bol spôsobený nenapraviteľný následok. Vyhlásenie obžalovaného bolo zohľadnené uložením trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine iba pod ťarchou dôkazov, ktoré ho usvedčovali už v čase vznesenia obvinenia. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona, súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Pre účely výkonu trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa názoru súdu sa nejedná o vážne narušeného páchateľa, hoci bol vo výkone trestu odňatia slobody už druhý krát. Vzhľadom na jeho vek a postoj k trestnej činnosti možno predpokladať, že účel trestu bude zabezpečený aj v podmienkach ústavu s menej prísnym stupňom stráženia. So zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovaného má súd za to, že v ústave na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Súčasťou sankcie je aj uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou popri treste odňatia slobody. Nie je možné prehliadať zistenie znalkyne, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu môže byť pre svoje okolie nebezpečný. Dôvody na uloženie ochranného protialkoholického liečenia u obžalovaného vyplývajú z ustanovenia § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktoré umožňuje súdu uložiť ochranné liečenie páchateľovi trestného činu v súvislosti s užívaním návykovej látky. Pri jeho uložení bolo potrebné vychádzať zo záverov znaleckého posudku, ktorým bola zistená závislosť obžalovaného na užívaní alkoholu a uloženie ochranného liečenia odporúčané. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody. Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky. Súd uložil obžalovanému ochranný dohľad vo výmere troch rokov, ktorý bude vykonávať po ukončení trestu odňatia slobody. Obžalovaný bude povinný dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko. V rámci uloženého ochranného dohľadu bude oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť v určených lehotách a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska. Poškodený B. G. si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného, ktorý bol vyčíslený znalcom z odboru zdravotníctva vo výške 9.259 eur. Splnomocnená zástupkyňa zdravotnej poisťovne N. O.. C. B. si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 18.110,31 eur za úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému B. G. v súvislosti s liečením zranení spôsobených trestným činom. Splnomocnený zástupca spoločnosti P. B. O.. A. A. Q. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 21.324,82 eur, ktoré boli z titulu poistnej udalosti vyplatené spoločnosti I. Q. G., I. za účelom úhrady nákladov spojených s opravou požiarom poškodeného bytového domu. Splnomocnený zástupca spoločnosti G. B., O.. C. M. si uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú táto poisťovňa uhradila poškodenej B. R. G. vo výške 99,58 eur na podklade poistnej zmluvy a B. G. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.318,99 eur za výmenu okien poškodených požiarom. V dôsledku sanácie škody spôsobenej poškodenému A. O. M. uhradila N. B. O. škodu vo výške 8.319,47 eur, na ktoré si uplatnila nárok na náhradu škody uplatnila splnomocnená zástupkyňa poisťovne S. G. T., B.. Výška škody spôsobenej požiarom bola vyčíslená aj odbornými vyjadreniami a znaleckým posudkom. Obžalovaný sa k uplatneným nárokom na náhradu škody vyjadril v tom význame, že aktuálne nemá taký príjem, aby škodu uhradil. Výhrady k dôvodnosti a výške uplatnených nárokov nemal, prejavil však ochotu spôsobenú škodu nahradiť. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. V súlade s citovaným ustanovením súd preto o náhrade škody rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestskom súde Košice. Oznámením je aj vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.