Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 2Sžo/112/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200510 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200510.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a Mgr. Petra Melichera v právnej vedci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o., Červeňova 14, Bratislava, proti žalovanému: Okresnému úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti Obce Buglovce, zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, Zimná 62, Spišská Nová Ves o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2014/00196/SUC zo dňa 24.02.2014, o odvolaní Obce Buglovce proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/51/2014 - 78 zo dňa 12. marca 2015 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/51/2014 - 78 zo dňa 12. marca 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 7S/51/2014 - 99 zo dňa 12. mája 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v spojení s opravným uznesením č. k. 7S/51/2014 - 99 zo dňa 12. mája 2015) krajský súd podľa § 250j ods.2 písm. d/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-KE- OOP5-2014/00196/SUC zo dňa 24.02.2014 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, č. ROEP REG-C č. 55/2013-Bč. zo dňa 02.12.2013 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do rúk advokátky JUDr. Lenky Molčanovej, Hlavná č. 10, Prešov náhradu trov konania vo výške 609,54 eur z titulu náhrady trov právneho zastúpenia a vo výške 70,- eur z titulu náhrady iných trov konania v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníčke Obec Buglovce náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na ustanovenie § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktoré ustanovuje zákonné požiadavky na obsahovú náplň odôvodnenia správneho rozhodnutia. Okrem popisu skutkových zistení má odôvodnenie správneho rozhodnutia obsahovať rozbor jednotlivých dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, reakciu na pripomienky a návrhy účastníkov konania, na ich vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a závery o tom, ktoré skutočnosti správny orgán považuje za nepochybne zistené, ako posúdil správny orgán ich právny význam a zdôvodnenie použitia právnej normy. Rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru krajského súdu týmto požiadavkám nezodpovedá, pretože v obidvoch správnych rozhodnutiach sú podrobne uvedené skutkové zistenia vyplývajúce predovšetkým z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ale v nich konštatovaný skutkový stav je nedostatočne právne posúdený, v dôsledku čoho rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Krajský súd ďalej uviedol, že žalovaný na jednej strane konštatoval, že protokol o prechode majetku štátu do vlastníctva obce z 24.05.1993 bol vydaný podľa ustanovenia § 15a zákona č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 306/1992 Zb. a že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odporovali skutočnostiam, z ktorých vychádzal protokol o prechode majetku do vlastníctva obce, na druhej strane žalovaný konštatoval, že pre tento prechod vlastníctva neboli splnené zákonné podmienky, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom protokolu neboli prevedené z majetku obce do národného majetku podľa zákona č. 279/1949 Zb. Tento záver žalovaný ničím nezdôvodnil. Žalovaný konštatoval, že obec Buglovce nadobudla vlastníctvo k predmetným pozemkom do 31.12.1949, ale vlastníctvo jej nebolo odňaté v zmysle zákona č. 279/1949 Zb., ale súčasne konštatoval, že v konaní nezistil údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzal protokol zo dňa 24.05.1993. Žalovaný taktiež uviedol, že v konaní zohľadnil existenciu prídelovej listiny v prospech obce Buglovce, ale už nevysvetlil, aký význam pre jeho rozhodnutie mala existencia tejto prídelovej listiny. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyporiadať sa so všetkými vyjadreniami a námietkami účastníkov konania vrátane žalobných námietok uplatnených v súdnom konaní a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí bude potrebné uviesť, z akých skutočností vychádzal protokol o prechode majetku štátu do vlastníctva obce z 24.05.1993, či obec Buglovce nadobudla a na základe akých právnych skutočností do vlastníctva sporné pozemky, či tieto pozemky prešli do vlastníctva štátu ako to predpokladá ustanovenie § 15a zákona o majetku obce v znení zákona č. 306/1992 Zb. a zdôvodniť, či boli splnené podmienky pre prechod vlastníctva týchto pozemkov z majetku štátu na obec. K uplatneným žalobným námietkam krajský súd nemohol zaujať stanovisko, pretože zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Včas podaným odvolaním sa účastník konania Obec Bugľovce domáhala, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Uviedla, že na rozdiel od krajského súdu zastáva názor, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali pri vyhotovovaní a odôvodňovaní rozhodnutí v súlade s ustanovením § 47 správneho poriadku, ktorý v odseku 3 ukladá, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Mal za to, že výrok, ktorým správny orgán prvého stupňa nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie rozhodnutia podľa § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov resp. výrok žalovaného, ktorým bolo toto rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté, správne orgány náležite skutkovo odôvodnili, v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zistený skutkový stav podrobne opísali, uviedli rozbor jednotlivých dôkazov predložených účastníkmi konania po skutkovej i právnej stránke a autonómne formulovali svoje skutkové a právne závery a to v rozsahu a spôsobom umožňujúcim ich následné preskúmanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/51/2014 - 78 zo dňa 12. marca 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 7S/51/2014 - 99 zo dňa 12. mája 2015 za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zotrváva na názore, že z listín, predložených účastníkmi konania ako aj z ich vyjadrení vyplýva spor o vlastníctvo dotknutých nehnuteľností a žalovaný správny orgán nie je oprávnený vlastnícky spor riešiť. Ďalej uviedol, že ako vyplýva aj zo znenia § 12 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995 Z. z., v tomto konaní nestačí zistiť skutočnosti, ktoré odporujú tým skutočnostiam, z ktorých vychádzala napadnutá listina, v tomto prípade delimitačný protokol. Správny orgán má povinnosť zároveň určiť, že pozemky sú vo vlastníctve inej osoby. Určiť túto skutočnosť v tomto konaní však nie je možné so zreteľom na predložené prídelové listiny v prospech obce Buglovce a v prospech Československého štátu. Napadnutým rozhodnutím správny orgán nerozhodol o tom, že listina v prospech obce Buglovce je vierohodnejšia a že preto je obec Buglovce vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ide o to, že vlastníctvo obce je v katastri nehnuteľností už zapísané a správny orgán nemá dostatočný dôvod na jeho výmaz vzhľadom nato, že prídelová listina v prospech obce a prídelová listina v prospech lesov sú rovnocennými listinami. Dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), ktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve. Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok (v spojení s opravným uznesením) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel k záveru, že podanému odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 1 a 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP). V danej veci krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vytýkal im nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť dôvodov. Tento svoj záver krajský súd v napadnutom rozsudku konkretizoval tak, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov podľa názoru krajského súdu nezodpovedajú požiadavkám požiadavkám ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, pretože v obidvoch správnych rozhodnutiach sú síce podrobne uvedené skutkové zistenia vyplývajúce predovšetkým z listinných dôkazov predložených účastníkmi konania ale v nich konštatovaný skutkový stav je nedostatočne právne posúdený. Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa najvyšší súd stotožnil. Preto bude potrebné, aby v správnom konaní po opätovnom prejednaní veci bol vo vydaných rozhodnutiach zistený skutkový stav aj náležite právne posúdený. Pritom nemožno vylúčiť, že rozpory medzi účastníkmi daného súdneho preskúmavacieho konania bude v konečnom dôsledku potrebné riešiť v občianskom súdnom konaní podaním žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka. V ostatnom najvyšší súd odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku krajského súdu, s ktorými sa stotožnil (§ 219 ods. 2 OSP). S ohľadom na uvedené mal najvyšší súd za to, že odvolanie účastníka konania Obce Bugľovce nie je dôvodné. Krajský súd dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver. Z dôvodov uvedených vyššie preto napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 <. a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 <. veta druhá OSP. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP. Žalobca, ktorý bol aj v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ostatným účastníkom konania ich náhrada neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok