Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. BR-5C/42/2022 z 22. 11. 2024

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica BR-5C/42/2022 6322201294 22. 11. 2024 JUDr. Anna Hýseková ECLI:SK:OSBB:2024:6322201294.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., A. XX/X zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Lučenec, Janka Kráľa 5/A proti žalovaným v rade 1) UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO 64 948 242, Praha, Želetavská 1525/1, Česká republika konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová 1/A, IČO 47 251 336 zast. Bartová, Kovácsová & Partners, Nové Zámky, Majzonovo námestie 2, IČO 36 855 197, v rade 2) HeyPay s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO 44 842 414 a v rade 3) A. B. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., F. XX/X zast. JUDr. Evaristom Zuzanom, advokátom, Badín, Laurínska 43 o neplatnosť dobrovoľnej dražby takto rozhodol: I. Súd u r č u j e, že dobrovoľná dražba nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Brezno - odbor katastrálny, na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v okrese Brezno, obec C., k.ú. C. a to, pozemok parc. reg. C-KN č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvorie, pozemok parc. reg. C-KN č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku záhrada, a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele reg. C-KN č. XXXX osvedčená Notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Tomášom Trellom, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave, Mostová 2, pod č. N 520/2022, Nz 12501/2022, NCRIs 12943/2022, ktorá sa konala dňa XX. XX. XXXX na Radnici mesta Banská Bystrica, v miestnosti Cikkerova sieň, Námestie SNP 1, Banská Bystrica je n e p l a t n á. II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu, ktoré budú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne. odôvodnenie: 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dražby, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Brezno - katastrálny odbor na LV č. XXX v k. ú. C., obec C., okres Brezno, a to pozemky parcela reg. "C" č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrada, parcela reg. "C" č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavba - rodinný dom so súp. č. XXX, ktorý je postavený parcele reg. "C" č. XXXX (ďalej len "nehnuteľnosti"). Žalobu odôvodnil tým, že dražba bola vykonaná dňa XX. XX. XXXX o 10.00 hod. a o jej priebehu bola spísaná notárska zápisnica N 520/2022, Nz 12501/2022, NCR1s 12943/2022 zo dňa 06. 05. 2022 vyhotovená notárom JUDr. Tomášom Trellom, Bratislava, Mostová 2. Navrhovateľom dražby bol žalovaný v rade 1), dražobníkom žalovaný v rade 2) a vydražiteľom žalovaný v rade 3). Postup žalovaného v rade 2) bol neprimeraný situácii. Žalobca mal záujem aj po začatí procesu dobrovoľnej dražby riešiť situáciu spôsobom, ktorá by nepoškodila právo žalovaného v rade 1), upozornil ho na existenciu podozrenia pre porušenie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a vyzval ho na uzavretie mimosúdnej dohody, tento však nemal záujem o dlhodobé splácanie úveru zo strany žalobcu s výrazne vyššími splátkami. Predmetná dražba je neplatná najmä z dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na jej vykonanie. Dňa

XX. XX. XXXX bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, na ktorej základe bol žalobcovi poskytnutý úver 66 400,-Eur s výškou mesačnej splátky 235,26 Eur, úrokovou sadzbou 1,69 %, RPMN 2,02 %, odplatou 1,72 %, počtom anuitných splátok 361, termínom konečnej splatnosti 20. 12. 2048. Úver bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť na základe zmluvy o zriadení záložného práva spísanej v ten istý deň. Od roku 2018 do 01/2022 bola na úver zaplatená suma 9 703,15 Eur a v mesiacoch 02/2022 až 05/2022 suma 920,-Eur. Žalobca ku dňu začatia dražby nemal vedomosť o existencii reálneho dlhu voči žalovanému v rade 1). Nedostatkami, ktoré spôsobujú neplatnosť dražby sú zle uvedená RPMN, zo zmluvy nevyplýva ako veriteľ skúmal schopnosť spotrebiteľa splácať úver, z doručených listín nevyplýva zosplatnenie úveru v súlade so zákonom a cena uvedená v znaleckom posudku nezodpovedá prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Žalobcovi po kontrolnom prepočte RPMN (zo stránky MF SR) vyšla RPMN 1,77 % a nie 2,02 %, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, čo nebolo zohľadnené pri vyčíslovaní výšky pohľadávky. Žalobca žiadal, aby žalovaný v rade 1) preukázal či a ako posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať úver, ak to nepreukáže, nie je oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie celého úveru. Žalobca uviedol, že úkon predčasnej splatnosti nebol realizovaný resp. ak bol realizovaný, nie je zrejmé, či bol v súlade s § 53 ods. 9 OZ. Vykonaním dražby došlo k nezákonnému odňatiu vlastníckeho práva a bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, dražba predstavovala šikanózny výkon práva, žalovaný v rade 1) nemal ku dňu konania dražby splatnú pohľadávku a jej výška je nesprávna resp. neznáma. 2. Žalobca súčasne so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd žalovanému v rade 3) do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zakázal nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Brezno, katastrálny odbor, na LV č. XXX, nachádzajúce sa v k. ú. C., obec C., okres Brezno, a to pozemky parcela reg. "C" č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrada, parcela reg. "C" č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavbu - rodinný dom so súp. č. XXX, ktorý je postavený parcele reg. "C" č. XXXX o výmere XXX m2, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu previesť na základe kúpnej zmluvy alebo darovacej zmluvy, prenajať ich, zaťažiť záložným právom a zároveň, aby mu zakázal rušiť žalobcu v pokojnom užívaní predmetných nehnuteľností, a to najmä zamedzením dodávky plynu, vody a elektrickej energie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil aj tým, že žalovaný v rade 2) ho vyzval na odovzdanie predmetu dražby a žalovaný v rade 3) sa od žalobcu a jeho rodinných príslušníkov začal domáhať odovzdania kľúčov od vydraženej nehnuteľnosti. 3. Ako dôkazy pripojil čiastočný výpis z LV č. XXX, notársku zápisnicu N520/2022, Nz 12501/2022, NCRIS 12943/2022, výzvu na upustenie od dražby zo dňa 17. 02. 2022, výpis z úverového účtu zo dňa 29. 03. 2022, zmluvu o úvere na bývanie č. G. zo dňa XX. XX. XXXX, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. G. zo dňa XX. XX. XXXX, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 21. 02. 2022, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 12. 04. 2022, list adresovaný žalovanému v rade 3) zo dňa 12. 05. 2022, výzvu žalovaného v rade 2) na odovzdanie predmetu dražby zo dňa 02. 06. 2022, list adresovaný žalovanému v rade 2) zo dňa 07. 06. 2022. 4. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením č.k. 5C/42/2022-88 zo dňa 19. 06. 2022 zamietol a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/70/2020-268 zo dňa 18. 10. 2022 uznesenie okresného súdu potvrdil. 5. Žalovaný v rade 1) vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. G./A zo dňa XX. XX. XXXX bolo zriadené záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Záloh zabezpečoval pohľadávku žalovaného v rade 1) voči žalobcovi vzniknutú na základe zmluvy o úvere na bývanie č. G. zo dňa XX. XX. XXXX. Úver nebol splácaný riadne a včas, preto bol žalobca listom zo dňa 28. 05. 2021 (neprevzatým v odbernej lehote) vyzvaný na uhradenie dlžných splátok a súčasne upozornený na hrozbu zosplatnenia úveru. Poslednú platbu pred zosplatnením uhradil dňa 11. 05. 2021 a bola započítaná na čiastočnú úhradu splátky splatnej za apríl 2021. V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti bol žalobca v omeškaní so 4 splátkami za apríl až júl 2021, teda viac ako 90 dní. Žalobca bol nekontaktný, nepreberal poštu, nedvíhal telefón. Postup žalovaného v rade 1) nebol neprimeraný. Žalovaný v rade 1) ponúkol žalobcovi (komunikoval s jeho právnym zástupcom) viac možností riešenia, ale tento neprijal ani jednu z nich, trval iba na obnovení dlhodobého splácania v splátkach pod hrozbou podania žaloby, čo považoval žalovaný v rade 1) za akési vydieranie a nebol na to ochotný pristúpiť. Žalobca tak vyvolal momentálne už tretí súdny spor. Žalovaný v rade 1) do RPMN započítal aj poplatok za vedenie bežného účtu vo výške 8,-Eur, ktorý však žalobcovi nebol nikdy

účtovaný. Ak by aj RPMN bola vypočítaná nesprávne, tak 1,77 % je menej ako 2,02 %, preto to nie je v neprospech žalobcu. Žalovaný v rade 1) dostatočne posúdil schopnosť žalobcu splácať poskytnutý úver, keď tento bol v danom čase zamestnaný, predložil relevantné doklady preukazujúce jeho príjmy aj obraty na účtoch a preveril žalobcu v príslušných registroch. Pri posudzovaní schopnosti splácať úver boli zohľadnené a naplnené všetky požiadavky uvedené v Opatrení NBS č. 10/2016. Všetky potrebné vstupné informácie do výpočtov boli získané z dokladov a informácií poskytnutých priamo žalobcom resp. z výpisov z príslušných registrov a ostatných podkladov. Žalobca nekonkretizoval, ktoré ustanovenia neboli dodržané. Žalobca namieta výšku pohľadávky, preto predkladá presný výpočet výšky pohľadávky pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalobca bol opätovne upozorňovaný na omeškanie písomnými upomienkami, SMS, e-mailom aj call centrom. Výzvou zo dňa 28. 05. 2021, ktorú neprevzal v odbernej lehote bol vyzvaný na uhradenie omeškaných a splátok a súčasne upozornený na hrozbu vyhlásenia predčasnej splatnosti. K vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo dňa 27. 07. 2021. Žalobca bol v danom čase preukázateľne v omeškaní so splátkou viac ako tri mesiace (apríl - júl 2021). Listom zo dňa 22. 12. 2021, ktorý bol žalovanému v rade 1) doručený dňa 30. 12. 2021 požiadal žalobca o zaslanie oznámenia o predčasnej splatnosti aj predchádzajúcich upomienok. Žalovaný v rade 1) mu fotokópie uvedených listín zaslal dňa 04. 01. 2022 na ním uvedenú adresu, ktoré si opätovne neprevzal. Výška pohľadávky nie je sporná, žalovaný v rade 1) by ju žalobcovi kedykoľvek na požiadanie oznámil, navyše právnemu zástupcovi žalobcu bolo na základe jeho žiadosti dňa 03. 03. 2022 zaslané vyčíslenie aktuálnej výšky pohľadávky. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný znalcom H. I. A. zapísaným v zozname znalcov na základe objednávky žalovaného v rade 2), čím splnil dražobník svoje povinnosti v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom je vždy len znaleckým odhadom, skutočná trhová hodnota sa zistí len prostredníctvom voľnej súťaže a trhu a cena dosiahnutá dražbou nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote predmetu dražby. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať porušenie § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, dražba nepredstavuje šikanózny výkon práva. Pokiaľ ide o žalobcovu údajnú súčinnosť, z popísaných skutočností vyplýva skôr účelovosť jeho konania, keď bol dlhodobo nečinný a následne začal zneužívať všetky dostupné inštitúty, ktoré by mali chrániť dobromyseľných spotrebiteľov a nie slúžiť na vyhýbanie sa plneniu povinností. Pohľadávka žalovaného v rade 1) neustále narastala a tým vzrastala aj jeho majetková ujma (porušovaním povinností žalobcom). Výkon záložného práva je predpokladaným a dovoleným inštitútom. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6. Ako dôkazy označil výzvu na plnenie, oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na úhradu celého zostatku úveru, záznamy o komunikácii s klientom, výpis z úverového účtu a výpočet úrokov, žiadosť o zaslanie dokumentov, odpoveď na žiadosť o zaslanie dokumentov, výzvu právneho zástupcu žalobcu, komunikáciu s právnym zástupcom žalobcu, vyčíslenie pohľadávky ku dňu 03. 03. 2022, znalecký posudok č. XX/XXXX, návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby, potvrdenie o výške príjmu, výpisy z účtu, výpis z registra klientskych informácií, žiadosť o poskytnutie hypoúveru. 7. Žalovaný v rade 2) vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ako dražobník vykonal dňa 06. 05. 2022 dražbu nehnuteľností. Ocenenie nehnuteľností bolo vykonané v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, žalobca neuvádza žiadne konkrétne odborné nedostatky znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného Dipl. H. I. A., znalcom zapísaným v zozname znalcov MS SR v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktoré by znamenali, že znalecký posudok nebol vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. Znalecký posudok bol žalobcovi doručený dňa 04. 02. 2022 a v súlade s § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách voči nemu nepodal námietky. Aj z ustanovení vyhlášky č. 492/2004 Z.z. je zrejmé, že všeobecná hodnota veci je iba odhad a názor znalca vyjadrujúci určitú mieru pravdepodobnosti o tom, akú cenu by daná vec mohla dosiahnuť na voľnom trhu. Pri speňažovaní nehnuteľností prostredníctvom dobrovoľnej dražby cena dosiahnutá dražbou nie je priamo závislá na všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom. Reálnu trhovú cenu predmetu dražby určuje skutočne prejavený záujem a dopyt po predmete dražby v čase jej konania. Konanie dražby a všetky informácie o predmete dražby boli riadne a včas zverejnené, zúčastnili sa jej 8 záujemcovia a tí svojím rozhodnutím urobiť resp. neurobiť podanie na dražbe určili trhovú cenu predmetu dražby. Ostatné žalobcove argumenty nepredstavujú tvrdenia o porušení zákona o dobrovoľných dražbách. Vyhlásenie navrhovateľa dražby bolo žalovanému v rade 2) predložené v súlade so zákonom a podľa informácií žalovaného v rade 2) mal žalovaný v rade 1) v čase vykonania predmetnej dražby nesplnenú pohľadávku zabezpečenú predmetom dražby vo výške 62 474,15 Eur, z toho istina vo výške 61 296,91 Eur, teda viac ako 2 000,-Eur v súlade s § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných

dražbách. Žalobca ani netvrdí, že pohľadávka pre ktorú bolo vykonané záložné právo nedosahuje výšku istiny 2 000,-Eur, tvrdí iba, že ním uvedené skutočnosti mali byť zohľadnené pri ním tvrdenej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pričom však žalovaný v rade 1) poskytol žalobcovi sumu 66 400,Eur v roku 2018 a istina uplatnená žalovaným v rade 1) v rámci výkonu záložného práva bola 61 296,91 Eur. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 8. Ako dôkazy označil doručenku k znaleckému posudku, návrh záložného veriteľa dražby.

na vykonanie

9. Žalovaný v rade 3), ktorému bola žaloba doručená do vlastných rúk sa k žalobe písomne nevyjadril. 10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovaných uviedol, že je nevyhnuté primárne vyriešiť otázku zákonnosti postupu žalovaného v rade 2) (správne má byť žalovaného v rade 1) - pozn. súdu) pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Iba zhromaždenie čiastočných údajov nie je postačujúce pre záver, že žalovaný v rade 1) konal s dostatočnou odbornou spôsobilosťou. Dôkazné bremeno v rámci preverovania bonity zaťažuje jeho, informácie o sociálno-majetkovej situácii spotrebiteľa musí dostatočne vyhodnotiť. Z predkladaných listín nie je možné zistiť ako žalovaný v rade 1) posúdil príjem žalobcu, výdavky neboli pravdepodobne skúmané vôbec ani zohľadnené životné minimum, nebola skúmaná existencia prípadných "nebankových" úverov. Výpočet RPMN je nesprávny a nesprávnymi sa javia byť aj údaje o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom a počte mesačných splátok. Žalobca navrhol mesačnú splátku 350-400,-Eur, čo bola reakcia na telefonickú komunikáciu medzi právnym zástupcom žalobcu a žalovaným v rade 1), v rámci ktorej odznel návrh žalovaného v rade 1), aby žalobca jednorazovo zaplatil sumu 10 000 -15 000,-Eur a následne mesačné splátky 1 500,-Eur, pričom by mu bol odpustený úrok z omeškania a poplatok za predčasné splatenie. 11. Žalovaný v rade 1) vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pri posudzovaní schopnosti splácať úver postupoval v súlade s právnymi predpismi, boli vykonané všetky prepočty a kontroly, príjem žalobcu bol overený aj v Sociálnej poisťovni. Nie je možné zjednocovať čistý príjem a mzdu za jednotlivé mesiace. Skúmal aj výdavky žalobcu, keď tento uviedol, že žije u rodičov, je slobodný, nemá deti, žiadnu vyživovaciu povinnosť a výdavky uviedol vo výške 50,-Eur, ale žalovaný v rade 1) vychádzal z § 2 ods. 5 Opatrenia NBS a minimálne náklady určil na 199,48 Eur. Existencia úverov v nebankových inštitúciách bola skúmaná, čo vyplýva z výpisu z registra klientskych informácií zo dňa 02. 05. 2018, kde B0x znamená banku a L0x nebankovú inštitúciu a žalobca nemal žiadny úver v nebankovej spoločnosti. Počet splátok je správny, zo zmluvy vyplýva, že prvú splátku tvorili iba úroky a zvyšných 360 boli anuitné splátky. Celkovú čiastku vypočítanú žalobcom 87 647,71 Eur by žalobca v súvislosti s úverom nikdy nevynaložil, pretože poplatok 8,-Eur nebol nikdy účtovaný. Ani s prípadným uvedením nesprávnej celkovej čiastky zákon o úveroch nespája žiadnu sankciu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne vyčíslenie pohľadávky či dokonca neplatnosť dražby. Ak by aj bol samotný úver vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, nemalo by to žiadny vplyv na samotnú dražbu a jej platnosť. Aj po započítaní výťažku z dražby na dlžnú istinu žalovaný v rade 1) eviduje pohľadávku na istine vo výške 11 442,89 Eur. Žalobca do vyhlásenia predčasnej splatnosti zaplatil na úrokoch a poplatkoch sumu 3 213,26 Eur a aj v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti by istina ešte stále nebola splatená. Pri žalobcovom návrhu splátok po 400,-Eur mesačne by tento splácal dlh 14 rokov, čo nie je možné od žalovaného v rade 1) spravodlivo požadovať, keď už došlo k zosplatneniu úveru a de facto by sa to mohlo považovať za nový úver. Je tiež otázne, či by bol žalobca schopný splácať také splátky, keď nebol schopný platiť 235,26 Eur. Snaha žalobcu "dohodnúť sa" na splátkach bola len ďalšou snahou vyhnúť sa následkom porušenia svojich povinností. Ochrániť bývanie svojej rodiny mal žalobca v prvom rade plnením svojich povinností z úverovej zmluvy a preberaním zásielok v čase, keď sa dalo odvrátiť samotné zosplatnenie úveru. 12. Ako dôkaz označil checklist pred schválením úveru, bonitu - prepočet podielu dlhu, social insurance company evaluation - odpoveď na dopyt v Sociálnej poisťovni, print screen dopytu na výpis z registra klientskych informácií s vysvetlivkami, email od spoločnosti SBCS, písomnú správu o výkone záložného práva. 13. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5C/42/2022-292 zo dňa 31. 01. 2023, ktorým žalobu zamietol a priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca

odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/59/2023-373 zo dňa 26. 06. 2024 rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď "okresný súd za porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nesprávne nepovažoval posúdenie pohľadávky žalovaného v rade 1) a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia bolo jeho rozhodnutie predčasné, keď urobil záver, že došlo k riadnemu a platnému zosplatneniu úveru. Nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd urobil záver, že žalovaný v rade 1) postupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1 Zákona o úveroch na bývanie, keď si vyžiadal nielen doklady o príjmoch a výdavkoch od žalobcu, ale ich aj overil v Sociálnej poisťovni aj v registri klientskych informácií a tieto informácie riadne zhodnotil a vykonal potrebné prepočty. Z uvedeného zistenia (konštatovania) môže súd nanajvýš vyvodzovať to, či (ne)došlo k hrubému porušeniu povinností podľa § 8 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 2 Zákona o úveroch na bývanie. Vo vyjadrení zo dňa 02. 08. 2022 a 20. 09. 2022 (č. l. 241 -248) žalovaný v rade 1) nepreukázal, že použil pri výpočte predpísané údaje a že limit ukazovateľa schopnosti dlžníka (žalobcu) splácať úver neprekročil hodnotu 1 v zmysle § 2 ods. 2 Opatrenia NBS č. 10/2016. Okresný súd posúdi hodnovernosť dôkazov predložených zo strany žalovaného 1), ako bol preukázaný príjem dlžníka v uvedenej sume 1 066,-Eur. Pokiaľ žalobca sumu 1 066,- Eur spochybňuje, musí svoje tvrdenia preukázať. Súd vyvodil predčasný záver, že došlo k riadnemu zosplatneniu úveru na základe neúplného zistenia, že v čase vyhotovenia upomienky č. 2 zo dňa 28. 05. 2021 bol žalobca v omeškaní so zaplatením splátok splatných v mesiacoch 4, 5/2021 a k zosplatneniu došlo dňa 27. 07. 2021, kedy boli splnené podmienky pre splátku splatnú 20. 04. 2021 a táto upomienka aj zosplatnenie boli dlžníkovi zasielané na adresu uvedenú v zmluve. Podstatné je posúdenie obsahu predloženej upomienky z 28. 05. 2021, z ktorej vyplýva, že banka dlžníka upozornila, že bude požadovať zosplatnenie celého zostatku úveru, ak dlžnú sumu 304,82 Eur (č. l. 146) dlžník neuhradí ani v lehote troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky. Z upomienky nevyplýva pre dlžníka dôležitá informácia, podstatná pre zosplatnenie, odkedy banka eviduje prvé omeškanie mesačnej splátky úveru (ktorá v zmysle uzavretej zmluvy zahŕňa úverovú splátku aj dohodnuté úroky a poplatky). V oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 27. 07. 2021 banka uvádzala, že dlžníka upozornila na nedodržanie splátkového plánu písomnými výzvami z 23. 04. 2021, 31. 05. 2021, 29. 06. 2021. Žalovaný v rade 1) predložil upomienku č. 2 z 28. 05. 2021, ktorej obsah neumožňuje vyvodiť záver o tom, že banka dodržala podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a čl. VI. bod 11 zmluvy o úvere. V súdnom spise je odpoveď žalovanej banky, adresovaná žalobcovi dňa 04. 01. 2022, v ktorej sa uvádza len upomienka č. 2 z 28. 05. 2021 a oznámenie o predčasnej splatnosti úveru z 27. 07. 2021. Súdu neboli zo strany žalovaného 1) predložené na posúdenie výzvy banky z 23. 04. 2021, 31. 05. 2021 a 29. 06. 2021, ktoré banka uvádzala v oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 27. 07. 2021. Pre požadovaný obsah upozornenia dlžníka nepostačuje citovanie z podmienok dohodnutých v zmluve a právnej úpravy. Z Upomienky č. 2 možno vyvodiť, že žalovaný 1) ako veriteľ hrozil dlžníkovi (žalobcovi) zosplatnením dlhu v čase, keď ešte neboli na zosplatnenie splnené hmotnoprávne podmienky. Upozornenie na možnosť zosplatnenia predpokladá, že v čase vyhotovenia upomienky a výzvy na úhradu omeškaných splátok, bol dlžník skutočne v omeškaní s úhradou, pre ktoré banka zosplatnila úver a že dlžník mal možnosť túto hrozbu posúdiť a odvrátiť a to spochybnením/ reklamáciou tvrdení uvedených v upomienke, alebo vykonaním úhrady omeškaného dlhu. Pokiaľ boli v úverovej zmluve dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru, potom treba vychádzať z toho, že hrozba zosplatnenia vyplýva z každej výzvy na úhradu omeškaných splátok. Iné ale je preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre zosplatnenie dlhu. Účelom zasielania "preventívnej" výzvy na úhradu omeškaných splátok nemôže byť iba účtovanie poplatkov, dohodnutých v bode 19. zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným 1). Pokiaľ banka účtovala dlžníkovi náklady na upomienku, t. j. poplatky za výzvu na úhradu omeškanej splátky, je potrebné posúdiť pravosť a výšku pohľadávky aj z toho hľadiska, či ide o taký nárok veriteľa (žalovaného 1), ktorý mohol uplatniť ako splatnú pohľadávku v dobrovoľnej dražbe v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Okresný súd urobí záver o tom, či bol obsah upozornenia pred zosplatnením úveru skutočne formulovaný jasne a určite, v akej výške banka eviduje omeškanie, spôsobilé dlžníkovi privodiť okamžité zosplatnenie dlhu, čím treba rozumieť uvedenie údajov o dlhu z účtovných kníh banky, odkedy je dlžník v omeškaní, z čoho omeškaná splátka pozostáva (t. j. istina, úroky, poplatky), posúdi obsah zmluvy o úvere, podmienky prípustnosti zosplatnenia z hľadiska právnej úpravy Zákona o úveroch na bývanie. urobí záver aj o tom, či zo strany banky (veriteľa) nedošlo zosplatnením úveru k zásahu do zmluvnej istoty a vytvoreniu hrubého nepomeru v právnom postavení zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa zo zmluvy uzavretej podľa Zákona o úveroch na bývanie, pretože treba vychádzať z účelu úverovej zmluvy a zmluvných podmienok, najmä výšky splátky, výšky splatného záväzku, dohodnutej doby splácania úveru, správania dlžníka pri plnení záväzkov a vzhľadom na úkony veriteľa pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať

dojednaný úver a úkony smerujúce k zosplatneniu úveru. Ustanovenie § 33 ods. 2 nemožno vykladať tak, že súd neskúma podmienky prípustnosti dražby. Uvedené ustanovenie vyjadruje iba to, že nie je dotknuté právo požadovať náhradu škody a osoba, ktorá uplatňuje náhradu škody v zmysle § 33 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách nemusí byť totožná s osobou, ktorá sa domáha neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Z uvedených dôvodov sa súd nemôže vyhnúť posúdeniu prejudiciálnej otázky, či banka (žalovaný 1) riadne zosplatnila úver, a teda či vo vyhlásení podľa § 7 ods. 2 uviedla správne svoju pohľadávku čo do základu (pravosti) nároku, aj jeho výšky t.j. vyčíslenie istiny, príslušenstva." 14. Súd nariadil pojednávanie na deň 22. 11. 2024, na ktoré sa nedostavil žalobca, žalovaný v rade 1) ani žalovaný v rade 3), ktorých ospravedlnili ich právni zástupcovia, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Pri rozhodovaní súd vychádzal z prednesu právnych zástupcov a strán sporu a listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä z notárskej zápisnice N 520/2022, Nz 12501/2022, NCRIs 12943/2022, oznámenia o dobrovoľnej dražbe, oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe, výzvy na upustenie od dražby, zmluvy o úvere na bývanie, zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti, upovedomenia zo dňa 12. 05. 2022, výzvy k odovzdaniu predmetu dražby, stanoviska k výzve k odovzdaniu predmetu dražby, návrhu záložného veriteľa na vykonanie dražby, upomienky č. 2 - výzvy na úhradu záväzku zo dňa 22. 04. 2021, upomienky č. 2 - výzvy na úhradu záväzku zo dňa 28. 05. 2021, upomienky č. 3 - poslednej výzvy na úhradu záväzku, oznámenia o predčasnej splatnosti úveru, žiadosti o poskytnutie hypoúveru, potvrdenia o výške príjmu, výpisu z registra klientskych informácií, výpisov z účtov, výpisu z úverového účtu, výpočtu pohľadávky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti, žiadosti o zaslanie kópií dokumentov, odpovedi na žiadosť o zaslanie kópií dokumentov, vyčíslenia pohľadávky banky ku dňu 03. 03. 2022, znaleckého posudku č. XX/XXXX, check listu pred schválením úveru, bonity (prepočtu podielu dlhu), odpovede na dopyt v Sociálnej poisťovni, mailovej komunikácie a písomnej správy o výkone záložného práva k nehnuteľnosti. 15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe. Žalobcovi nebola poskytnutá ochrana v predchádzajúcich súdnych konaniach, a tak sa musel domáhať ochrany v tomto súdnom konaní. Neexistovala splatná pohľadávka, čím došlo k porušeniu § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v rade 1) porušil svoju povinnosť posudzovať bonitu v zmysle zákona o úveroch § 8 ods. 3, 7, 10 aj platného opatrenia NBS, kde došlo hlavne k porušeniu § 2 ods. 3. Vyjadrenie ohľadom RPMN považoval za nezrozumiteľné a zmätočné. Pokiaľ ide o výzvy na zaplatenie, to čo bolo na poslednom pojednávaní povedané považoval za účelové, sú to odlišné dátumy, ak mali byť pravdivé údaje k tomu dňu, ktorý je tam uvedený, tak by boli iné údaje minimálne týkajúce sa úroku z omeškania. Z nich ani nie je zrejmé, pokiaľ ide o poslednú nedatovanú upomienku, kedy bola vyhotovená, kto ju vyhotovil a či vôbec bola napr. aj zasielaná žalobcovi. Zo samotného obsahu listín nemožno poznať rozsah omeškania, nie je uvedená splátka ani dátum, kedy došlo k začatiu omeškania, neboli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, na čo poukázal aj krajský súd vo svojom rozhodnutí. Úkon považuje za neurčitý a nezrozumiteľný. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 16. Žalovaný v rade 1) a následne aj jeho právna zástupkyňa na pojednávaniach žalobu považovali v celom rozsahu za nedôvodnú. To, že žalobcovi nebola poskytnutá preventívna ochrana nie je dôvodom na vyhlásenie neplatnosti dražby. Nič mu nebránilo uplatňovať si svoje nároky, o ktorých tvrdil, že ich mal, aj skôr, ale skúmať dokumentáciu žiadal až po zosplatnení úveru. Listinnými dokladmi preukázal, že riadne skúmal bonitu žalobcu, zhromaždil potrebné informácie, bol vykonaný stress test a všetky ostatné testy, ktoré boli v danom prípade potrebné. Skúmal príjem žalobcu výpismi z účtu, potvrdením o príjme od zamestnávateľa, žiadosťou o poskytnutie úveru, výpisom z príslušného registra, dokladom o prepočte dlhu a dotazníkom zo Sociálnej poisťovne. Postupoval v zmysle zákona o úveroch na bývanie a príslušného opatrenia NBS. Preukázal, že použil informácie získané pri týchto lustráciách, čo rozpísal vo vyjadrení zo dňa 11. 05. 2023, keď na konkrétnosti, ktoré nemali byť splnené žalobca poukázal až v odvolacom konaní. Príjem žalobcu 1 066,-Eur bol potvrdený zamestnávateľom, výdavky sa brali do úvahy vo výške životného minima vzhľadom na to, že samotný žalobca uviedol výdavky iba vo výške 50,Eur, zohľadnila sa rezerva vo výške 15 %, ktorá paušálne znižuje uvedený príjem, ktorý tak bol 736,95 Eur. Splátka úveru na bývanie bola navýšená o 2 % na 305,25 Eur, brala sa do úvahy vo vyššej výške ako bola uvedená v zmluve a do úvahy sa brala aj splátka, ktorú žalobca splácal v čase poskytnutia úveru vo výške 217,-Eur. Na základe tohto po vykonaní príslušných výpočtov sa dospelo k záveru, že zisťovaná hodnota bola 0,7087, čiže hodnota nižšia ako 1. Je hlavne v záujme banky, aby poskytla úver iba

takému klientovi, ktorý bude schopný ho aj splácať. K zosplatneniu došlo riadne, klient bol v omeškaní najmenej v lehote 90 dní, bol na to upozornený, doručovali mu všetky dokumenty zákonným spôsobom. Skúmanie tejto dokumentácie nemôže byť predmetom tohto konania, pretože neplatnosť dražby môže byť vyhlásená iba z dôvodov, ktoré sú vyslovene uvedené v zákone o dobrovoľných dražbách. Aj v prípade, ak by vyhlásenie podľa § 7 ods. 2 bolo nesprávne, tak to nespôsobuje samotnú neplatnosť dražby, ale prípadne náhradu škody. Odstup v datovaní výziev na zaplatenie spočíva v tom, že výzva je výsledkom automatizovaného systému banky, automaticky sa generuje, keď dôjde k omeškaniu, ale administrovaná bankou je až v lehote jedného až dvoch dní, čo spôsobuje rozdielny dátum uvedený na výzvach, ale ide o totožné výzvy. Žalobca bol v omeškaní už od začiatku roka 2021 aj predtým býval v omeškaní, ale od tohto obdobia to bolo výrazne, čo vyplýva aj z výpisu z účtu. Z neho vyplýva presné započítavanie jednotlivých platieb žalobcu na jednotlivé položky napr. v januári 2021 nezaplatil žiadnu platbu, vo februári 2021 sa doplácali splátky za december roku 2020. Pokiaľ ide o výzvu z apríla 2021, ktorú doložil na poslednom pojednávaní, tam sa uvádzali všetky splatné záväzky splatné k 22. 04. 2021. Vzhľadom na to, že po tejto výzve zaplatil žalobca iba jednu platbu a do predčasnej splatnosti už nič nezaplatil, tak splátka z apríla 2021 zostala nedoplatená v celom rozsahu. V ďalších výzvach z mája a z júna bol opätovne vyzvaný už aj na zaplatenie splátok za máj a jún 2021, pričom tieto údaje je potrebné interpretovať v kontexte s výpisom z úverového účtu. Pokiaľ ide o samotnú výzvu z mája 2021, v tom čase ešte neboli splnené podmienky na zosplatnenie, ale obsahuje upozornenie, že ak nedôjde k zaplateniu tej splátky, ktorá bude v omeškaní troch mesiacov, tak banka bude mať právo na zosplatnenie predmetného úveru. Rozklad dlhu vyplýva z predmetných výziev, rozklad splátok vyplýva z výpisu z úverového účtu, splatnosť splátok vyplýva priamo zo zmluvy, a to 20. deň v mesiaci. Na upomienke č. 3 nie je uvedený dátum, ide o výsledok automatizovaného systému banky, ktorý sa dal preklopiť iba do takéhoto súboru, automaticky sa to generuje, neplní zákonný predpoklad zosplatnenia, ide iba o povinnosť banky, ktorá vyplýva zo zákona o úveroch - oboznamovať dlžníka o tom, že je v omeškaní a táto upomienka bola žalobcovi zasielaná obyčajnou poštou. Žalobca s bankou v zásade nekomunikoval, nepreberal si písomnosti, nepožiadal o prerušenie splátok. Ani po samotnej dražbe nebola uhradená celá istina, ktorá bola žalobcovi poskytnutá s tým, že celý výťažok dražby, ktorý bol poskytnutý, bol započítaný na istinu a ani po odpočítaní už zaplatených poplatkov alebo úrokov by nebola uhradená celá poskytnutá istina. Žalobca už viac ako dva roky predmetný úver nespláca, napriek tomu, že tvrdí, že došlo k neplatnému zosplatneniu. Má za to, že všetci žalovaní postupovali v zmysle zákona a z tohto dôvodu žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania. 17. Žalovaný v rade 2) sa pridržal svojho písomného podania a v celom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v rade 1). Zákon o dobrovoľných dražbách nebol porušený. Žalobca proti znaleckému posudku nepodal žiadne námietky, ani v žalobe neuvádza žiadne konkrétne dôvody, ktoré by spôsobili jeho nesprávnosť. Hodnota draženej nehnuteľnosti sa prejaví až v samotnej dražbe, v tomto prípade išlo už o opakovanú dražbu. Informovanie verejnosti bolo dostatočné tak, aby sa vygenerovala skutočná cena predmetnej draženej nehnuteľnosti. Samotné vyhlásenie navrhovateľa dražby nemá žiadny vzťah k dražbe ako takej a nemôže byť dražba vyhlásená za neplatnú iba pre prípadné vady takéhoto vyhlásenia, pretože ak by tu aj vznikol nejaký nárok týkajúci sa ohľadom týchto skutočností, že by žalobca tvrdil, že tam je nárok na inú sumu, tak by išlo iba o vzájomný vzťah medzi navrhovateľom dražby a v tomto prípade žalobcom. Podľa neho si žalovaný v rade 1), teda banka splnila všetky svoje zákonné povinnosti a postupovala s odbornou starostlivosťou, preukázala, že mnoho informácií bolo tvrdených samotným žalobcom, napriek tomu boli žiadané informácie zo Sociálnej poisťovne a príslušných bankových a nebankových inštitúcií. Je potrebné rozlišovať medzi samotnými výzvami na zaplatenie a samotným zosplatnením. Výzvami bolo preukázané, že sa žalobca mohol s nimi oboznámiť aj v akej výške mal dlh, odkedy bol v omeškaní, pričom ani zákon podrobnejšie neustanovuje ako to má vyzerať. Z ich strany nebolo preukázané porušenie, avšak bolo uvádzané, že išlo o šikanózny výkon takéhoto práva. K zosplatneniu predmetného úveru došlo v júli 2021 a samotná dražba bola vykonaná až v júni roku 2022 už ako opakovaná dražba, pričom žalobca medzi tým nezaplatil žiadnu sumu, ktorú by bol dražobník povinný prijať, preto nemožno hovoriť o šikanóznom výkone práva. Zákon pre obsah zosplatnenia nestanovuje žiadne podstatné náležitosti, dlžník iba musí mať možnosť zistiť svoj dlh a odvrátiť tento následok ešte predtým ako dôjde k zosplatneniu, keďže to už je nezvratný následok. Žiadal žalobu zamietnuť a nepriznať nárok na náhradu trov konania. 18. Právny zástupca žalovaného v rade 3) uviedol, že žalovaný v rade 3) sa k žalobe písomne nevyjadril vzhľadom na to, že sa nevedel vyjadriť k tvrdeným skutočnostiam, avšak v celom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v rade 1) a žalovaného v rade 2). Žalovaný v rade 3) bol účastníkom dražby

a splnil všetky zákonné podmienky, čo preukazuje aj samotná notárska zápisnica. Žalobu považoval za účelovú s účelom docieliť oddialenie prevzatia predmetnej nehnuteľnosti. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. 19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, na účely tohto zákona sa rozumie dražbou verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie. 20. Podľa § 3 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom. 21. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). 22. Podľa § 12 ods. 1, 5 zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. 23. Podľa § 16 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§7 ods. 2). 24. Podľa § 21 ods. 2, 4 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. 25. Podľa § 33 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

26. Podľa § 2 ods. 1 písm. a bod 1), b), f), g), h), l) zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, veriteľom banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má povolenie Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver na bývanie, zmluvou o úvere na bývanie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver na bývanie a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými s úverom na bývanie všetky náklady vrátane úrokov, peňažných plnení, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o úvere na bývanie a ktoré sú spotrebiteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o úvere na bývanie, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takej doplnkovej služby, aby získal úver na bývanie alebo ho získal za ponúkaných podmienok a vrátane nákladov na ocenenie nehnuteľnosti, ak je také ocenenie potrebné na získanie úveru na bývanie okrem poplatkov za zápis prevodu vlastníctva nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, pričom z celkových nákladov spotrebiteľa sú vylúčené poplatky, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za nedodržiavanie záväzkov určených v zmluve o úvere na bývanie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky úveru na bývanie a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom na bývanie, vyjadrené ako ročný percentuálny podiel z celkovej výšky úveru na bývanie, prípadne vrátane nákladov podľa § 7; ročná percentuálna miera nákladov sa rovná na ročnom základe súčasnej hodnote všetkých budúcich alebo súčasných záväzkov (čerpanie, splátky a poplatky) dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom, posúdením úverovej bonity zhodnotenie, že spotrebiteľ je schopný splniť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere na bývanie riadne a včas. 27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom na bývanie. Náklady na otvorenie a vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné operácie, na používanie platobných prostriedkov na platobné operácie a čerpanie a ostatné náklady na platobné operácie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom na bývanie, ak otvorenie alebo vedenie účtu je potrebné na získanie úveru na bývanie alebo na jeho získanie za podmienok, za akých sa ponúka a je na žiadosť spotrebiteľa. 28. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie. Pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie. 29. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z.z., na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa použijú najmä tieto položky: a) príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa, c) výška splátky poskytovaného úveru na bývanie, d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa 30. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť tak, aby položky na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie podľa odseku 4 písm. b) až d) neprevyšovali položku podľa odseku 4 písm. a); tento limit možno prekročiť pri predĺžení lehoty splatnosti z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, a to najviac o šesť mesiacov.

31. Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný pri úvere na bývanie, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti úveru na bývanie, zahrnúť do výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie dopad možného navýšenia úrokovej sadzby úveru na bývanie. 32. Podľa § 8 ods. 7 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ môže poskytnúť úver na bývanie spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 3. 33. Podľa § 8 ods. 10 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný na účely podľa odseku 3 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjmoch podľa prvej vety je potrebné dokladovať a overovať prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ je povinný, bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a na účely podľa odseku 3, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa od Sociálnej poisťovne, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ overuje len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získal od spotrebiteľa, u ktorého posudzuje schopnosť splácať úver na bývanie. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum podľa osobitného predpisu a na príjem spotrebiteľa. 34. Podľa § 11 ods. 2, 3 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný zabezpečiť, aby informácie o príjmoch spotrebiteľa na účel posúdenia schopnosti splácať úver na bývanie boli dokladované alebo overené prostredníctvom interného zdroja alebo hodnoverného externého zdroja, ktorý je nezávislý od spotrebiteľa. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné, zrozumiteľné a nezávisle overiteľné informácie potrebné pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie vrátane výdavkov spotrebiteľa, a to v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením zmluvy o úvere na bývanie; tým nie je dotknutá povinnosť veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy. 35. Podľa § 13 ods. 15 zákona č. 90/2016 Z.z., veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky z úveru na bývanie v lehote jej splatnosti, a to písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky z úveru na bývanie. Poplatky za informácie podľa prvej vety nesmú presiahnuť skutočne vynaložené a hodnoverne preukázateľné náklady súvisiace so zaslaním upomienky v súvislosti s omeškaním splátky úveru na bývanie spotrebiteľa. 36. Podľa § 15 ods. 1 písm. c) zákona č. 90/2016 Z.z., poskytnutý úver na bývanie sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o úvere na bývanie je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 37. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. 38. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 90/2016 Z.z., ak si spotrebiteľ neplní riadne a včas svoje záväzky voči veriteľovi, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa podľa § 13 ods. 15. 39. Podľa § 2 ods. 1 opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2016 (ďalej len "opatrenie"), ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie, ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie (ďalej len "ukazovateľ schopnosti splácať") sa vypočíta ako podiel celkovej výšky výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa podľa odseku 3 k

celkovej výške príjmov spotrebiteľa podľa odseku 4 zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5. Všetky položky výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sú prepočítané na obdobie jedného mesiaca. 40. Podľa § 2 ods. 2 opatrenia, limit ukazovateľa schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1. 41. Podľa § 2 ods. 3, 4 opatrenia, celková výška výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa sa na účely odseku 1 určuje ako súčet výšky a) splátky poskytovaného úveru na bývanie podľa § 8 ods. 4 písm. c) zákona pri zohľadnení odseku 9 a § 4 a peňažných záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa podľa § 8 ods. 4 písm. d) zákona pri zohľadnení odsekov 10 až 15, celkovou výškou príjmov spotrebiteľa podľa § 8 ods. 4 písm. a) zákona sa rozumie aritmetický priemer pravidelne sa opakujúcich čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich šiestich kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. 42. Podľa § 9 ods. 3 opatrenia, ustanovenie § 2 ods. 5 sa v období od 1. januára 2018 do 30. júna 2018 uplatňuje tak, že celková výška nákladov na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa sa na účely § 2 ods. 1 určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa vrátane životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť1) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti alebo inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu, zvýšená o 15 % rozdielu medzi celkovou výškou príjmu spotrebiteľa a životným minimom2) spotrebiteľa vrátane životného minima osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť1) a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti alebo inej osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu. 43. Podľa § 3 ods. 2 písm. a), b) opatrenia, na účely predkladania dokladov o príjmoch spotrebiteľa sa za externé zdroje informácií o príjme spotrebiteľa považujú najmä a) potvrdenie o príjme spotrebiteľa od zamestnávateľa nie staršie ako tri mesiace, b) výpis z platobného účtu spotrebiteľa, ktorý nie je vedený u veriteľa, a na ktorý je pravidelne poukazovaný príjem spotrebiteľa. 44. Podľa § 4 ods. 2 opatrenia, pri úveroch na bývanie, pri ktorých nie je určená fixná úroková sadzba podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona počas celej lehoty splatnosti úveru, sa vo výpočte ukazovateľa schopnosti splácať započíta vyššia z týchto dvoch hodnôt: a) zmluvne dohodnutá splátka úveru na bývanie, b) splátka úveru na bývanie vychádzajúca z predpokladu úrokovej sadzby najmenej o dva percentuálne body vyššej, ako je aktuálne poskytovaná úroková sadzba, a maximálnej lehoty splatnosti úveru na bývanie podľa § 6 ods. 1 prvej vety a § 6 odsekov 4 a 5. 45. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 46. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 47. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 48. Podľa § 53 ods. 9 OZ, (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 49. Dobrovoľná dražba je vo všeobecnosti verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa. Na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené zákonom. Okrem iného nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis. Zákon presne stanovuje, kto môže byť účastníkom dražby, priebeh dražby - prísne formálny postup pri stanovení termínu dražby, ceny predmetu dražby, samotného priebehu dražby príp. upustenia od dražby, nadobudnutie vlastníctva k veci dražbou. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu - výnimky sú stanovené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. V zmysle § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku prípustnosť podanej žaloby o určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť dražby, vyplýva z osobitného predpisu, a to § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. 50. Pre úspešnosť žaloby musí žalobca preukázať, že porušením niektorého z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, bol žalobca reálne dotknutý na svojich právach. Zároveň musí existovať a byť preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a vznikom ujmy na právach žalujúcej osoby. Následne je úlohou súdu posúdiť, či tvrdené porušenie zákona spôsobuje neplatnosť samotnej dražby. 51. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Brezno - katastrálnym odborom pre okres Brezno, obec C., kat. úz. C. ako stavba súp. č. XXX postavená na parcele registra "C" č. XXXX, druh stavby rodinný dom a pozemky parcela registra "C" č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parcela registra "C" č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrada (ďalej len "nehnuteľnosti"). 52. Zo žiadosti o poskytnutie hypoúveru zo dňa 02. 05. 2018 vyplýva, že žalobca žiadal o poskytnutie úveru vo výške 66 400,-Eur s dobou splatnosti 360 mesiacov. V žiadosti uviedol, že býva u rodičov, je slobodný, nemá žiadne nezaopatrené deti ani súdom určenú vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný na dobu neurčitú od 24. 06. 2016, jeho mesačný príjem je 1 066,-Eur a mesačné náklady na domácnosť má 50,-Eur. Uviedol jeden záväzok voči SlSp, a.s. vo výške 11 722,-Eur s mesačnou splátkou 217,-Eur a vyhlásil, že nemá žiadne záväzky voči nebankovým subjektom. Podľa potvrdenia o výške príjmu zo dňa 29. 05. 2018 bol žalobca zamestnaný u zamestnávateľa Železiarne Podbrezová, a.s. od 24. 06. 2016 a za posledných 12 mesiacov mal priemerný čistý mesačný príjem 1 066,-Eur, priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace 1 464,-Eur, priemerný hrubý mesačný príjem 1 244,-Eur. Zamestnávateľ žalobcu zároveň potvrdil, že žalobca nie je v skúšobnej dobe ani v rokovaní o ukončení pracovného pomeru a z jeho príjmu sa nerealizujú žiadne iné pohľadávky a exekúcie. 53. Z výpisu z registra klientskych informácií vyplýva, že žalobca splácal v danom období jeden úver s výškou mesačnej splátky 217,-Eur, pričom s jeho splácaním nebol v omeškaní, žiadny ďalší úver mu nebol poskytnutý, či už bankou alebo nebankovou inštitúciou. Pri výpočte bonity (prepočte podielu dlhu) žalovaný v rade 1) vychádzal z príjmu žalobcu 1 066,-Eur, minimálnych nákladov domácnosti 199,-Eur, celkovej splátky existujúcich spotrebiteľských úverov 217,-Eur, zostatku nerefinancovaného úveru 11 722,-Eur a po prepočte vyšiel stress test 70,87 % (max. povolená hranica 100 %) a maximálna výška úveru, ktorý by bolo možné pri daných podmienkach poskytnúť bola 133 722,-Eur (teda dvojnásobok žiadaného a poskytnutého úveru). 54. Zo zmluvy o úvere na bývanie č. G. zo dňa XX. XX. XXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1) vyplýva, že žalobcovi ako dlžníkovi bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 66 400,-Eur za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti. Fixná úroková sadzba na tri roky bola 1,69 %, počet splátok 361, z

toho prvú splátku tvorili iba úroky 93,51 Eur, anuitná splátka bola 235,26 Eur, splatnosť splátok 20. deň v mesiaci, konečná splatnosť 20. 12. 2048, odplata 1,72 %, RPMN 2,02 %, celková čiastka 85 384,71 Eur a poplatok za poskytnutie úveru 597,60 Eur, ktorý bol splatný v mesačných splátkach po 1,65 Eur. Zároveň boli v zmluve uvedené aj ďalšie poplatky, ktoré bol žalovaný v rade 1) oprávnený účtovať v prípade, že by nastala niektorá z uvedených situácií (napr. upomienka, navýšenie úveru, zmena podmienok, vedenie účtu). V čl. VI. bode 10. a 11 a čl. IX. zmluvy bola upravená možnosť započítania plnenia v prípade omeškania s plnením splatných záväzkov a možnosť uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej anuitnej splátky alebo jej časti. Ako adresu pre doručovanie zásielok žalobca uviedol C., A. XX/X. 55. Dňa XX. XX. XXXX bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. č. G./ A, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a v čl. VI bola dohodnutá možnosť výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. 56. Upomienkou č. 2 - výzvou na úhradu záväzku zo dňa 22. 04. 2021 oznámil žalovaný v rade 1) žalobcovi, že ku dňu 22. 04. 2021 je celkový zostatok istiny úveru 62 338,08 Eur a vyzval ho na zaplatenie omeškanej čiastky 486,32 Eur, z toho istina 299,82 Eur, úrok 179,46 Eur, úrok z omeškania 2,09 Eur a poplatky 4,95 Eur. Súčasťou bolo aj upozornenie, že ak nebude dlžná suma uhradená do troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky bude banka požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v zmluve. Zásielka bola zasielaná na kontaktnú adresu uvedenú v zmluve a žalobca ju prevzal dňa 29. 04. 2021. 57. Upomienkou č. 2 - výzvou na úhradu záväzku zo dňa 28. 05. 2021 oznámil žalovaný v rade 1) žalobcovi, že ku dňu 28. 05. 2021 je celkový zostatok istiny úveru 62 187,85 Eur a vyzval ho na zaplatenie omeškanej čiastky 304,82 Eur, z toho istina 150,23 Eur, úrok 150,40 Eur, úrok z omeškania 0,89 Eur a poplatky 3,30 Eur. Súčasťou bolo aj upozornenie, že ak nebude dlžná suma uhradená do troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky bude banka požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom aj pred časom dohodnutým v zmluve. Zásielku, ktorá bola zasielaná na kontaktnú adresu uvedenú v zmluve si žalobca neprevzal v odbernej lehote. 58. Upomienkou č. 3 - poslednou výzvou na úhradu záväzku (bez uvedenia dátumu vyhotovenia) oznámil žalovaný v rade 3) žalobcovi, že ku dňu 28. 06. 2021 je celkový zostatok istiny úveru 62 034,30 Eur a vyzval ho na zaplatenie omeškanej čiastky 545,47 Eur, z toho istina 303,78 Eur, úrok 234,87 Eur, úrok z omeškania 1,87 Eur a poplatky 4,95 Eur. Súčasťou bolo aj upozornenie, že ak nebude dlžná suma uhradená v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy, žalovaný v rade 1) bude nútený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a vymáhať celú pohľadávku spolu s príslušenstvom využitím dostupných právnych prostriedkov. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 1) uviedla, že táto výzva bola zasielaná obyčajnou poštou. 59. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvou na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 27. 07. 2021 žalovaný v rade 1) oznámil žalobcovi, že vzhľadom na nedodržaný splátkový plán a nezaplatenie omeškaných platieb napriek zaslaným upomienkam využil svoje právo a úver sa stal splatným dňa 27. 07. 2021. Všetky splatné záväzky k danému dňu boli istina 62 338,08 Eur, úrok 285,21 Eur, úrok z omeškania 12,10 Eur, poplatok 6,60 Eur a poplatok za predčasné splatenie úveru. Zásielku, ktorá bola zasielaná na kontaktnú adresu uvedenú v zmluve si žalobca neprevzal v odbernej lehote. 60. Zo záznamov o komunikácii medzi žalobcom a žalovaným v rade 1) vyplýva, že žalovaný v rade 1) zasielal v rokoch 2020 - 2021 žalobcovi SMS správy, maily, snažil sa ho telefonicky kontaktovať, vo väčšine prípadov neúspešne. Po doručení výzvy z apríla 2021 v telefonickej komunikácii žalobca uviedol, že dlh uhradí, na ďalšie správy už nereagoval. 61. Podľa výpisu z úverového účtu ku dňu 27. 07. 2021 (zosplatnenie) žalobca zaplatil na istinu 4 061,92 Eur, na úrok 2 995,14 Eur, na úrok z omeškania 5,92 Eur a na poplatky 212,20 Eur (č.l. 164 a nasl.). Podľa výpisu z úverového účtu ku dňu 29. 03. 2022 (č.l. 41 a nasl.) bola uhradená istina 6 203,09 Eur, uhradený úrok 3 271,48 Eur, uhradený úrok z omeškania 9,78 Eur, uhradený poplatok 218,80 Eur a zostatok istiny úveru 60 196,91 Eur. Z výpisu tiež vyplýva, že žalobcovi bol úrok z omeškania s platením splátok účtovaný viackrát a prvýkrát sa dostal do omeškania s platením splátok už v 11/2018. Zároveň

z tohto výpisu vyplýva, že platby žalobcu po zosplatnení boli započítané nielen na istinu, ale aj na úrok, úrok z omeškania a poplatky za poskytnutie úveru, ale nie za poplatky za upomienky, ktoré sa vo výpise z účtu vôbec nenachádzajú, teda neboli žalobcovi reálne účtované. 62. Z návrhu záložného veriteľa na vykonanie dražby zo dňa XX. XX. XXXX vyplýva, že predmetom dražby podľa návrhu boli vyššie uvedené nehnuteľnosti, navrhovateľ dražby (žalovaný v rade 1) písomne vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť a v časti "prehlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky" vyhlásil, že mu vznikla pohľadávka zo Zmluvy o úvere na bývanie č. G. zo dňa XX. XX. XXXX, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver vo výške 66 400,-Eur. Dlžník svoj záväzok zo zmluvy nesplnil riadne a včas, čím naplnil dôvody na zosplatnenie celej zvyšnej časti úveru s príslušenstvom dňa 27. 07. 2021. Splatná zabezpečená pohľadávka zo zmluvy predstavovala ku dňu 11. 10. 2021 celkom sumu 62 474,15 Eur (z toho istina 61 296,91 Eur, úroky 9,50 Eur, úrok z omeškania 549,01 Eur, poplatok za vyhlásenie predčasnej splatnosti 618,73 Eur). Ďalej dražobníkovi vyhlásil, že záložným právom zabezpečená pohľadávka voči dlžníkovi je pravá, v špecifikovanej výške a podľa vyššie uvedených údajov splatná, zo strany dlžníka nedošlo k úhrade pohľadávky a z toho dôvodu pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe. 63. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný dňa 19. 01. 2022 H. I. A., znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola určená na sumu 69 500,-Eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že obhliadka interiéru domu nebola umožnená. Znalecký posudok bol žalobcovi doručený dňa 04. 02. 2022. 64. Vo výzve na upustenie od dražby zo dňa 17. 02. 2022 adresovanej žalovanému v rade 1) právny zástupca žalobcu uviedol, že pri právnom rozbore bolo zistených niekoľko právne významných nedostatkov zmluvy o úvere a nedostatkov ohľadne splnenia podmienok týkajúcich sa dobrovoľnej dražby (bez uvedenia akejkoľvek bližšej špecifikácie tvrdených nedostatkov). Znalecký posudok a cena v ňom stanovená nezodpovedá prílohe č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. a neodzrkadľuje najpravdepodobnejšiu cenu ku dňu jej ohodnotenia (ale neuviedol konkrétny dôvod v čom je táto cena nesprávna). Zároveň vyzval na mimosúdne riešenie s tým, aby žalovaný v rade 1) upustil od výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a dohodli sa na pokračovaní v splácaní dlhu mesačnými splátkami akceptovateľnými oboma stranami. 65. Dňa 03. 03. 2022 žalovaný v rade 1) zaslal právnemu zástupcovi žalobcu na základe jeho žiadosti vyčíslenie pohľadávky k danému dňu, a to v celkovej výške 68 789,58 Eur, z toho istina 60 196,91 Eur, úrok 9,50 Eur, úrok z omeškania 1 817,96 Eur, poplatok za vyhlásenie predčasnej splatnosti 618,73 Eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 6 146,48 Eur. 66. Podľa oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 21. 02. 2022 táto sa mala konať XX. XX. XXXX a predmetom dražby mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti. Podľa oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 12. 04. 2022 táto sa mala konať XX. XX. XXXX a predmetom opakovanej dražby mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti. 67. Podľa notárskej zápisnice N 520/2022, Nz 12501/2022, NCRIs 12943/2022 spísanej dňa 06. 05. 2022 na Námestí SNP 1 v Banskej Bystrici notárom JUDr. Tomášom Trellom - osvedčenia o vykonaní a priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby (ďalej len "osvedčenie") bola opakovaná dražba vykonaná dňa XX. XX. XXXX na Radnici mesta Banská Bystrica v Cikkerovej sieni na Námestí SNP 1 v čase o 10:00 hod. Predmetom dražby boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Dražby sa zúčastnili 8 záujemcovia, pričom iba jeden z nich urobil najnižšie podanie. Podľa bodu 7. a 8. osvedčenia licitátor udelením príklepu vyhlásil, že predmet dražby vydražil a vydražiteľom sa stal žalovaný v rade 3). Cena dosiahnutá vydražením bola 52 125,-Eur. 68. Podľa písomnej správy o výkone záložného práva zo dňa 13.06. 2022 cena dosiahnutá vydražením predstavovala 52 125,-Eur a bola použitá na uspokojenie pohľadávky žalovaného v rade 1) na istinu vo výške 48 754,02 Eur a zvyšok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 3 370,98 Eur. Dlh žalobcu tak ku dňu 13. 06. 2022 predstavoval celkom sumu 14 684,52 Eur, z toho istina 11 442,87 Eur, úrok 9,50 Eur, úrok z omeškania 2 613,40 Eur, poplatok za predčasné splatenie úveru 618,73 Eur. 69. Žalobca v žalobe ako dôvody neplatnosti dražby uviedol nesprávnu RPMN, ktorá je uvedená v zmluve vyššia ako vyšla po prepočte jemu, nepreukázanie skúmania bonity s odbornou starostlivosťou,

nepreukázanie riadneho zosplatnenia, rozpor ceny uvedenej v znaleckom posudku so zákonom, malo ísť o šikanózny výkon práva. 70. Pokiaľ žalobca tvrdil, že malo ísť o šikanózny výkon práva, tak žalovaný v rade 1) pristúpil k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe, čím sledoval legitímny cieľ uspokojenia svojej pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení z 24. 09. 2014 sp. zn. PL. ÚS 23/2014, v ktorom posudzoval súlad § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý pritom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ (vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR) je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov Občiansky zákonník nevylučuje. Záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v rade 1) vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť žalobcu ako záložcu strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá OZ. Súd tak nepovažuje dobrovoľnú dražbu za šikanózny výkon práva, keď ide o zákonom dovolenú možnosť. Inštitút dobrovoľnej dražby predstavuje síce zásah do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR, avšak ide o zásah zákonom dovolený za predpokladu, že proces vykonania dobrovoľnej dražby prebehne v súlade so zákonom. Z doložených dokladov je pritom zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní s platením splátok v podstate už od začiatku platenia úveru, vyhýbal sa komunikácii so žalovaným v rade 1) - nepreberal písomnosti, nereagoval na maily, SMS ani nedvíhal telefón a dokonca si neprebral písomnosti ani na adrese, ktorú na tento účel sám dodatočne uviedol. Po oznámení o vyhlásení predčasnej platil platby iba do januára 2022 (aj keď tvrdil, že platil do mája 2022, ale toto súdu nepreukázal), od tohto dátumu do dňa vyhlásenia tohto rozsudku, teda takmer tri roky nezaplatil ani časť dlžnej sumy, a neplatil ani len splátky uvedené v zmluve, keď mal za to, že k platnému zosplatneniu nedošlo. Vzhľadom na jeho správanie je súd toho názoru, že nemožno hovoriť o šikanóznom konaní zo strany žalovaného v rade 1), keď práve správanie žalobcu bolo dôvodom postupu, ktorý žalovaný v rade 1) zvolil. 71. Zmluva o úvere na bývanie obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. V zmluve bola uvedená RPMN 2,02 % a zároveň bola uvedená aj celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť a tá bola presne vypočítaná. Na výpočet RPMN sa použijú celkové náklady spojené s úverom na bývanie. Do celkových nákladov pritom nepatria poplatky, ktoré má spotrebiteľ zaplatiť za nedodržiavanie záväzkov určených v zmluve a náklady na otvorenie a vedenie účtu sa započítajú do RPMN len vtedy, ak otvorenie alebo vedenie účtu je potrebné na získanie úveru, čo však z doložených dokladov nevyplýva a v zmluve je uvedené, že tieto poplatky sa budú účtovať len v tom prípade, ak na to vznikne právny dôvod. Napriek tomu žalobca do RPMN započítal aj tieto náklady, ale žalobcovi neboli nikdy účtované. Ak by aj RPMN uvedená v zmluve (2,02 %) bola nesprávne uvedená, keďže žalobca tvrdil, že RPMN má byť 1,77 %, toto by nespôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ako tvrdí žalobca, keďže takýto následok zákon o úveroch na bývanie predpokladá iba v prípade, ak by bola RPMN uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, teda v zmluve by bola uvedená v nižšej výške ako by bola v skutočnosti a nie naopak (§ 15 ods. 1 písm. c) zákona o úveroch na bývanie). Žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom by mala byť v zmluve vyššia uvedená RPMN v neprospech žalobcu, keď hodnota RPMN v podstate vyjadruje aký drahý je úver a vyššia RPMN znamená, že úver sa javí drahší ako v skutočnosti je, čo nemôže byť v neprospech spotrebiteľa. 72. Žalovaný v rade 1) tiež preukázal, že postupoval s odbornou starostlivosťou (§ 8 ods. 1 zákona o úveroch na bývanie), keď si vyžiadal nielen doklady o príjmoch a výdavkoch od žalobcu, ale ich aj overil napr. v Sociálnej poisťovni aj v registri klientskych informácií a tieto riadne zhodnotil a vykonal potrebné prepočty. Žalobca pred podaním odvolania neuviedol ako presne malo dôjsť k porušeniu posudzovania bonity, keď iba odkázal na zákon resp. opatrenie, ale neuviedol, čo

presne podľa neho nebolo skúmané resp. posudzované. Žalobca v žiadosti o poskytnutie úveru uviedol, že býva u rodičov, je slobodný, nemá žiadne nezaopatrené deti ani súdom určenú vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný na dobu neurčitú od 24. 06. 2016, jeho mesačný príjem je 1 066,-Eur a mesačné náklady na domácnosť má 50,-Eur. Uviedol jeden záväzok voči SlSp, a.s. vo výške 11 722,-Eur s mesačnou splátkou 217,-Eur a vyhlásil, že nemá žiadne záväzky voči nebankovým subjektom. Podľa potvrdenia o výške príjmu zo dňa 29. 05. 2018, ktorý mu potvrdil priamo zamestnávateľ, bol žalobca zamestnaný v spol. Železiarne Podbrezová, a.s. od 24. 06. 2016 na dobu neurčitú a za posledných 12 mesiacov mal priemerný čistý mesačný príjem 1 066,-Eur, priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace 1 464,-Eur, priemerný hrubý mesačný príjem 1 244,-Eur. Zamestnávateľ žalobcu zároveň potvrdil, že žalobca nie je v skúšobnej dobe ani v rokovaní o ukončení pracovného pomeru a z jeho príjmu sa nerealizujú žiadne iné pohľadávky a exekúcie. Žalobca nepreukázal, že údaje uvedené v tomto potvrdení nie sú pravdivé. Pokiaľ bol jeho príjem v doložených výpisoch z účtu uvedený v nižšej výške, je to spôsobené tým, že sa priemerný mesačný príjem počíta za dlhšie obdobie ako jeden mesiac a žalobca mal každý mesiac príjem od zamestnávateľa v inej výške (súd navyše podotýka, že vo výpise z apríla 2018 mal žalobca uvedené aj tri platby od českej stavebnej spoločnosti, každá presahovala sumu 1 000,-Eur). Žalovaný v rade 1) si údaje overil aj v Sociálnej poisťovni, žalobca bol u zamestnávateľa zamestnaný minimálne od júna 2016 a jeho priemerný vymeriavací základ za posledných šesť mesiacov bol aspoň 1 464,-Eur. V zmysle opatrenia NBS sa pritom celkovou výškou príjmov spotrebiteľa rozumie aritmetický priemer pravidelne sa opakujúcich čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie bezprostredne predchádzajúcich šiestich kalendárnych mesiacov. Žalovanému v rade 1) bol doložený doklad o potvrdení priemerného čistého príjmu od zamestnávateľa za obdobie 12 mesiacov, čo znamená za dlhšie obdobie. Opatrenie pritom používa výraz spravidla, pričom dôvodová správa uvádza, že je to v podstate minimálna hranica skúmania príjmov, ale vzhľadom na objem poskytovaných prostriedkov je na mieste zvýšená obozretnosť veriteľa a dobrovoľné posudzovanie príjmu spotrebiteľa aj za dlhšie obdobie, čo žalovaný v rade 1) využil a zisťoval príjem za posledných 12 mesiacov. Ako uviedol žalovaný v rade 1) v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 05. 2023 a aj na pojednávaní dňa 22. 11. 2024, pri výdavkoch vychádzal zo sumy životného minima 199,-Eur, keďže žalobca uviedol svoje mesačné výdavky iba vo výške 50,-Eur, neuviedol žiadnu vyživovaciu povinnosť a pri celkovej výške nákladov vychádzal zo sumy životného minima a sumy 15 % rezervy, teda 15 % z rozdielu medzi celkovou výškou príjmu a životným minimom žalobcu (§4 ods. 3 opatrenia) a dostal sumu 736,95 Eur (1 066 - 199 130,05). Celková výška výdavkov sa na účely výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver vypočítava tak, že sa sčíta splátka poskytovaného úveru a existujúce peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. Splátku úveru na bývanie žalovaný v rade 1) započítal nie vo výške uvedenej v zmluve 235,26 Eur, ale výške 305,25 Eur, keď bral do úvahy, že úver nebol fixovaný na celé obdobie, a splátku tak navýšil o 2 %. Do celkovej výšky výdavkov započítal aj jediný, v tom čase existujúci záväzok (úver) žalobcu s mesačnou splátkou 217,-Eur, keď vychádzal z registra klientskych informácií (č.l. 153), kde sa uvádzajú údaje z bankových aj nebankových inštitúcií o splátkových aj nesplátkových úveroch, či už ukončených alebo existujúcich vrátane údajov o zamietnutých žiadostiach. Z tohto dokladu bolo jasné, že žalobca splácal iba jeden úver od 02. 10. 2017 a nebol v omeškaní s platením žiadnej splátky. Podiel celkovej výšky výdavkov k celkovej výške príjmov zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb (522,25 : 736,95) tak predstavoval hodnotu 0,7087, čo je nižšia hodnota ako 1, v percentuálnom vyjadrení to predstavuje 70,87 % zo 100 %, čo zodpovedá údajom uvedeným vo výpočte bonity (prepočte podielu dlhu), ktorý žalovaný v rade 1) doložil so svojím vyjadrením zo dňa 20. 09. 2022 (č.l. 245). Súd tak dospel k záveru, že žalovaný v rade 1) vychádzal zo všetkých dostupných informácií o príjmoch, výdavkoch, nákladoch a záväzkoch žalobcu, tieto riadne posúdil, a riadne tak skúmal bonitu žalobcu. Námietku žalobcu o neposudzovaní schopnosti žalobcu splácať úver a nepreukázaní výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať úver preto súd nepovažoval za dôvodnú. Žalovaný v rade 1) preukázal, že skúmal bonitu žalobcu a túto vyhodnotil v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o úveroch na bývanie aj opatrenia. 73. Ďalším dôvodom neplatnosti mala byť skutočnosť, že cena v znaleckom posudku nezodpovedá prílohe č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. Zákon o dobrovoľných dražbách ukladá povinnosť zabezpečiť znalecký posudok dražobníkovi. Tento je povinný, ak ide o nehnuteľnosť, len zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby znaleckým posudkom. Dražobník nie je osobou odborne spôsobilou a zákonom aprobovanou k tomu, aby sám vykonal ohodnotenie ceny nehnuteľnosti alebo aby prehodnocoval správnosť ohodnotenia znalca. V prípade nehnuteľnosti je povolanou osobou zistiť hodnotu predmetu dražby znalec a z jeho posudku

navrhovateľ dražby a dražobník vychádzajú. Preto ak dražobník pre účely dražby riadne zabezpečí ohodnotenie nehnuteľnosti posudkom znalca a tento znalecký posudok v deň konania dražby nie je starší ako 6 mesiacov resp. v prípade opakovanej dražby nie je starší ako jeden rok, dražobník tým splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby ukladá § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Navyše, znalecký posudok č. 11/2022 bol žalobcovi riadne doručený, mohol sa s ním riadne oboznámiť a v prípade nesúhlasu s výškou ohodnotenia mohol využiť svoje zákonné právo vyplývajúce z § 12 ods. 5 zákona a vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom resp. dať si vyhotoviť vlastný znalecký posudok. Toto svoje právo však žalobca nevyužil. Samotný dražobník za závery vypracovaného znaleckého posudku nezodpovedá, len znalec, ktorý je povinný vypracovať znalecký posudok riadne a s odbornou spôsobilosťou v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. Ak by znalec pri vypracovaní znaleckého posudku konal tak, že porušil zákon, a tým neoprávnene zasiahol do majetkovej sféry žalobcu, mal by žalobca právo domáhať sa ochrany svojich porušených práv priamo voči znalcovi, ale na predmetnú dražbu táto skutočnosť nemá nijaký vplyv. V tomto smere je ustálená súdna prax v tom, že nemožno od dražobníka spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za vypracovaný znalecký posudok, akýmkoľvek spôsobom ho usmerňoval alebo ovplyvňoval pri stanovení ceny predmetu dražby, a teda určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemôže mať za následok neplatnosť dražby. 74. Právny zástupca žalobcu v žalobe tvrdil, že z listín, ktoré im boli doručené pred dobrovoľnou dražbou nevyplýva, že banka pohľadávku zosplatnila podľa § 565 a § 53 ods. 9 OZ bez toho, aby toto svoje tvrdenie bližšie špecifikoval, ale považoval to za nedostatok, ktorý mal spôsobiť neplatnosť dražby. 75. V zmysle citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách možno súd žiadať o určenie neplatnosti dražby v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo ak dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že v prípade porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách sa môže osoba, ktorej práva boli dotknuté, domáhať vyslovenia neplatnosti dražby, pričom zároveň musí ísť o také porušenie, ktorým je táto domáhajúca sa osoba priamo dotknutá na svojich právach; nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ ide o pohľadávku záložného veriteľa - žalovaného v rade 1) zákon v tejto súvislosti hovorí o jeho povinnosti písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť (§ 7 ods. 2 zákona). V konaní bol súdu doložený návrh záložného veriteľa (žalovaného v rade 1) na vykonanie dražby zo dňa 28. 10. 2021, ktorého súčasťou bolo prehlásenie o tom, že predmet dražby je možné dražiť a vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. 76. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že "z upomienky č. 2 zo dňa 28. 05. 2021 vyplýva, že banka dlžníka upozornila, že bude požadovať zosplatnenie celého zostatku úveru, ak dlžnú sumu 304,82 Eur (č. l. 146) dlžník neuhradí ani v lehote troch mesiacov od prvého omeškania so zaplatením splátky, ale z upomienky nevyplýva pre dlžníka dôležitá informácia, podstatná pre zosplatnenie, odkedy banka eviduje prvé omeškanie mesačnej splátky úveru (ktorá v zmysle uzavretej zmluvy zahŕňa úverovú splátku aj dohodnuté úroky a poplatky). Z upomienky č. 2 možno vyvodiť, že žalovaný 1) ako veriteľ hrozil dlžníkovi (žalobcovi) zosplatnením dlhu v čase, keď ešte neboli na zosplatnenie splnené hmotnoprávne podmienky. Upozornenie na možnosť zosplatnenia predpokladá, že v čase vyhotovenia upomienky a výzvy na úhradu omeškaných splátok, bol dlžník skutočne v omeškaní s úhradou, pre ktoré banka zosplatnila úver a že dlžník mal možnosť túto hrozbu posúdiť a odvrátiť a to spochybnením/reklamáciou tvrdení uvedených v upomienke, alebo vykonaním úhrady omeškaného dlhu. Pokiaľ boli v úverovej zmluve dohodnuté podmienky predčasného zosplatnenia úveru, potom treba vychádzať z toho, že hrozba zosplatnenia vyplýva z každej výzvy na úhradu omeškaných splátok. V oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 27. 07. 2021 banka uvádzala, že dlžníka upozornila na nedodržanie splátkového plánu písomnými výzvami z 23. 04. 2021, 31. 05. 2021, 29. 06. 2021, pričom žalovaný v rade 1) predložil iba upomienku č. 2 z 28. 05. 2021, ktorej obsah ale neumožňuje vyvodiť záver o tom, že banka dodržala podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a čl. VI. bod 11 zmluvy o úvere. Súdu neboli predložené na posúdenie výzvy banky uvádzané v oznámení o zosplatnení úveru. Okresný súd mal urobiť záver o tom, či obsah upozornenia pred zosplatnením úveru bol skutočne formulovaný jasne a určite, v akej výške banka eviduje omeškanie, spôsobilé dlžníkovi privodiť okamžité zosplatnenie dlhu, čím treba rozumieť uvedenie údajov o dlhu z účtovných kníh banky, odkedy je dlžník v omeškaní, z čoho omeškaná splátka pozostáva (t. j. istina, úroky, poplatky)." Právna zástupkyňa žalovaného v rade 1) na pojednávaní dňa 22. 11. 2024 uviedla, že výzva, na ktorej je

uvedený dátum 28. 05. 2021 je výzvou zo dňa 31. 05. 2021 a výzva zo dňa 22. 04. 2021 je výzvou zo dňa 23. 04. 2021. Odstup v datovaní výziev na zaplatenie má byť dôsledkom toho, že výzva je výsledkom automatizovaného systému banky, automaticky sa generuje, keď dôjde k omeškaniu, ale administrovaná bankou je až v lehote jedného až dvoch dní, čo spôsobuje rozdielny dátum uvedený na výzvach, ide však o totožné výzvy. Vo výzve z apríla 2021, boli uvedené všetky záväzky splatné ku dňu 22. 04. 2021, po nej bola zaplatená iba jedna platba, ale splátka z apríla 2021 zostala nedoplatená v celom rozsahu. V ďalších výzvach z mája a z júna 2021 bol žalobca vyzvaný už aj na zaplatenie splátok za máj a jún 2021 a tieto údaje je potrebné interpretovať v kontexte s výpisom z úverového účtu, rozklad dlhu vyplýva z predmetných výziev, rozklad splátok vyplýva z výpisu z úverového účtu, splatnosť splátok vyplýva priamo zo zmluvy, a to 20. deň v mesiaci. Pokiaľ išlo o upomienku č. 3 z júna 2021, táto bola vytvorená automaticky bankou ako dôsledok jej zákonnej povinnosti a bola zaslaná obyčajnou poštou. Keďže súd nemal preukázané doručovanie tejto výzvy, neprihliadol na ňu. Pokiaľ ide o výzvu z apríla 2021 tá mala to isté znenie ako výzva z mája 2021 (s výnimkou špecifikácie dlžnej sumy). Vzhľadom na to, že krajský súd vo svojom uznesení vyslovil záver, že obsah výzvy z mája 2021 neumožňuje vyvodiť záver o tom, že banka dodržala podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a čl. VI. bod 11 zmluvy o úvere, to isté potom platí aj pre výzvu z apríla 2021. Z tohto dôvodu súd, vzhľadom na názor krajského súdu týkajúci sa výziev pred zosplatnením nepovažoval zosplatnenie úveru za platné, keď výzvy, ktoré mu predchádzali boli neurčité a neobsahovali údaj o tom, odkedy bol žalobca v omeškaní s platením splátky. Navyše, z výpisu z úverového účtu ku dňu 29. 03. 2022 (č.l. 41 a nasl.) vyplýva, že platby žalobcu po zosplatnení boli započítané nielen na istinu, ale aj na úrok, úrok z omeškania a poplatky, ale vzhľadom na spotrebiteľský charakter sa majú platby po zosplatnení prednostne započítavať na istinu. Vyhlásenie žalovaného v rade 1) v dražbe, ktorým prehlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky tak nie je správne a žalovaný v rade 1) nemal právo podať návrh na vykonanie dražby pre pohľadávku, ktorá bola v tomto vyhlásení špecifikovaná. Súd musel zohľadniť aj závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-598/21, ktorý v bode 70 uviedol, že sa nezdá, že by sa klauzula o predčasnej splatnosti, ktorá veriteľovi umožňuje predčasne požadovať vrátenie celého dlžného zostatku v prípade nesplnenia zmluvných povinností zo strany dlžníka, mala kvalifikovať ako "podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia" v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 93/13, keďže vnútroštátne ustanovenia citované v bode 68 tohto rozsudku, ktoré sa v nej odzrkadľujú, nie sú kogentné, a teda nespĺňajú druhú podmienku vyžadovanú týmto článkom 1 ods. 2 na uplatnenie v ňom stanoveného vylúčenia a v bode 81. uviedol, že opakovane rozhodol, že na účely určenia, či zmluvná podmienka o predčasnej splatnosti hypotekárneho úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, je relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo dodávateľa požadovať splatenie celého úveru je podmienené tým, že spotrebiteľ nesplní povinnosť, ktorá je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii osobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti úveru. Súd musí preskúmať proporcionalitu práva, teda zohľadniť najmä závažnosť nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy. Podľa výroku rozsudku C-598/21 článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s článkami 7 a 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní." Žalobca bol podľa výzvy z mája 2021 v omeškaní so sumou 304,82 Eur a celkový zostatok istiny bol v tom čase 62 187,85 Eur, pričom úver bol poskytnutý vo výške 66 400,-Eur s tým, že sa mal splatiť v 361 splátkach s konečnou splatnosťou úveru 20. 12. 2048. Nezaplatená dlžná suma zo strany žalobcu bola v čase vyhotovenia výzvy z mája 2021 (aj výzvy na splatenie celého dlhu z júla 2021) v zjavnom nepomere k celkovej poskytnutej istine aj dlžnej istine v čase ich vyhotovenia, keď úver bol poskytnutý v roku 2018 a podľa zmluvy sa mal splácať až do roku 2048, čím sa žalobca ako spotrebiteľ dostal do podstatne nevýhodnejšieho postavenia ako zmluvná strana,

keď účelom zmluvy bolo nadobudnúť nehnuteľnosť určenú na bývanie, teda zabezpečenie bývania pre spotrebiteľa a podľa zmluvy mal žalovaný v rade 1) možnosť uplatniť si právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky bez ohľadu na to, ktorá splátka to bola a aká bola celková dlžná suma resp. aké obdobie od uzavretia zmluvy uplynulo. 77. Tým došlo k porušeniu ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách ohľadom existencie vyhlásenia žalovaného v rade 1) o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ktorú mal v danom čase voči žalobcovi. 78. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd žalobe vyhovel, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a určil, že dobrovoľná dražba nehnuteľností, ktorá sa konala dňa XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici a bola osvedčená Notárskou zápisnicou spísanou notárom JUDr. Tomášom Trellom, pod č. N 520/2022, Nz 12501/2022, NCRIs 12943/2022 je neplatná. 79. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, keď toto nepovažoval za potrebné vzhľadom na listiny doložené v súdnom spise a právny názor, ktorý vo svojom uznesení vyslovil krajský súd. 80. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania voči žalovaným, ktoré budú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).