Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Banská Bystrica 76Ek/2797/2024 6124449294 29. 05. 2026 Mgr. Andrej Mistrík ECLI:SK:OSBB:2026:6124449294.4
Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: C.V.S. Senica, spol. s r.o., so sídlom Kolónia 0, 905 01 Senica, IČO 34 104 658, právne zast.: JUDr. Ľubomír Vanek, so sídlom Potočná 169/85, 909 01 Skalica, IČO 42 293 529, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. XXXX/X, XXX XX A. D. – E., právne zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát, so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, zapísaný v zozname advokátov SAK pod č. 1245, o vymoženie 0 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: Mgr. Bernard Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 322EX 34/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e. II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vo výške 61,50 Eur súdnemu exekútorovi Mgr. Bernard Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Povinnej voči oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 328,43 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu povinnej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. IV. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnej. odôvodnenie: 1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 06.12.2024 domáhal od povinnej vymoženia sumy 0 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu 1/ uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. 11C/19/2017 zo dňa 24.01.2024, 2/ uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24Co/78/2024 zo dňa 09.10.2024. 2/ Poverením zo dňa 23.01.2025 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Bernard Janík, so sídlom exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod sp. zn. 322EX 34/25. 3/ Súdny exekútor dňa 25.02.2025 postúpil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 76Ek/2797/2024 zo dňa 02.09.2025 rozhodol tak, že (i) exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil; (ii) oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 61,50 Eur súdnemu exekútorovi; (iii) povinnej voči oprávnenému priznal náhradu trov exekučného konania vo výške 328,43 Eur; (iv) oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnej.
4/ Povinný podal sťažnosť voči uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 76Ek/2797/2024 zo dňa 02.09.2025. Súd rozhodol o sťažnosti dňa 05.03.2026 tak, že zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 76Ek/2797/2024 zo dňa 02.09.2025, a vec vrátil súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie, v ktorom je potrebné preskúmať, či oprávneným označený exekučný titul je/nie je spôsobilým exekučným titulom a opätovne rozhodnúť o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie. 5/ Povinná dňa 25.03.2026 predložila súdu vyjadrenie k preskúmaniu spôsobilosti exekučného titulu. Povinná uvádza, že procesný rámec núteného výkonu súdnych rozhodnutí je v Slovenskej republike postavený na striktnom dodržiavaní princípov materiálneho a formálneho právneho štátu. Exekučné konanie, ako invazívny zásah do majetkovej integrity povinného subjektu, je prípustné výlučne vtedy, ak sa opiera o perfektný exekučný titul. Takýto titul musí kumulatívne spĺňať požiadavky na formálnu a materiálnu vykonateľnosť, pričom akýkoľvek deficit v jednej z týchto zložiek zakladá neprípustnosť exekúcie a povinnosť súdu takéto konanie zastaviť v ktoromkoľvek štádiu. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia je spätá s jeho právoplatnosťou a uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie, tzv. paričnej lehoty. Materiálna vykonateľnosť naproti tomu predstavuje súhrn obsahových náležitostí, ktoré umožňujú bezpečne identifikovať účastníkov, rozsah a obsah uloženej povinnosti. V kontexte prejednávanej veci povinnej je nevyhnutné skúmať tieto atribúty vo vzájomnej súvislosti s procesným postupom Okresného súdu Senica a Krajského súdu v Trnave, ktoré viedli k vydaniu údajného exekučného titulu. V rámci hĺbkovej analýzy materiálov predložených v danej veci sa ukazuje, že exekúcia je vedená na podklade, ktorý v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (06.12.2024) nedosahoval kvalitu vykonateľného rozhodnutia. Tento stav je výsledkom procesnej chyby, ktorú možno označiť za "procesný skok", kedy sa oprávnený pokúša vynútiť plnenie na základe akcesorického rozhodnutia (opravného uznesenia), ignorujúc neexistenciu právoplatnosti jeho hlavného materiálneho základu (uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. 11C/19/2017 zo dňa 18.07.2023 bolo napadnuté sťažnosťou žalobcu v I. rade aj žalobkyňou v II. rade. Toto opravované uznesenie ako vyplýva z výroku opravného uznesenia nadobudlo právoplatnosť až v máji 2025). Povinná ďalej cituje uznesenie Okresného súdu Senica 11C/19/2017 zo dňa 23.05.2025. Je teda preukázané, že obaja žalobcovia podali voči základnému uzneseniu, sp. zn. 11C/19/2017 zo dňa 18.07.2023, ktoré bolo opravované včas sťažnosť. Sťažnosť spôsobila odklad právoplatnosti a vykonateľnosti, až do mája 2025. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v § 224 (v spojení s § 234 ods. 2) upravuje inštitút opravy chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností. Tento inštitút je v právnej teórii a judikatúre Najvyššieho súdu SR interpretovaný reštriktívne. Jeho účelom je výlučne odstránenie nesúladu medzi autoritatívne prejavenou vôľou súdu a jej následným technickým zachytením v písomnom vyhotovení. V prípade povinnej došlo k situácii, kedy súd v Senici v pôvodnom vyčisľovacom uznesení (uznesenie Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023) uložil povinnosť zaplatiť trovy žalobcovi v 1. rade. Následné vydanie opravného uznesenia (opravné uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. 11C/19/2017 zo dňa 24.01.2024), ktorým bola táto povinnosť prenesená na žalobkyňu v 2. rade, však nespĺňa atribúty opravy chyby v písaní. Určenie subjektu, ktorý je povinný platiť peňažné plnenie, je výsledkom rozhodovacej činnosti súdu, teda posúdenia procesnej úspešnosti a zodpovednosti za trovy. Judikatúra Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 106/2019) jasne stanovuje, že postupom podľa § 224 CSP nie je možné opravovať vecné vady žaloby ani nedostatky podaní, ktoré spôsobujú nesprávnosť samotnej podstaty rozsudku. Ak súd zaviazal k plneniu nesprávnu osobu, ide o vecnú chybu (vada rozhodovania), ktorú je možné napraviť len cestou riadneho opravného prostriedku, nie cestou "tichej" opravy chýb v písaní. Oprávnený ako žalovaný sa mal domáhať nápravou podaním sťažnosti pre vecnú nesprávnosť. Žalobkyňa v II. rade totiž podala sťažnosť, čím spôsobila odklad respektíve nevykonateľnosť uznesenia o uložení povinnosti o náhrade trov. Tieto účinky mala sťažnosť aj žalobcu v I. rade. Túto skutočnosť potvrdzuje uznesenie odvolacieho súdu v Trnave. Takýto postup je v právnej vede považovaný za zneužitie procesného inštitútu, nakoľko ním dochádza k meritórnej zmene právneho postavenia účastníka bez zachovania jeho procesných záruk. Zámena účastníka v rámci opravy chýb vyvoláva kaskádu procesných pochybení, ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú materiálnu nevykonateľnosť titulu. Ak však o zmene subjektu povinnosti rozhodla priamo sudkyňa cestou opravného uznesenia, zbavila tým povinnú možnosti sťažnostného prieskumu vyčíslenej sumy. Povinná sa tak ocitla v situácii, kedy jej bola uložená povinnosť zaplatiť 6919,88 Eur rozhodnutím, ktoré bolo formálne označené ako „oprava preklepu“, hoci materiálne išlo o prvé rozhodnutie, ktoré ju označilo za dlžníka. Tento postup obchádza princíp dvojinštančnosti konania na súde prvej inštancie, nakoľko o námietkach voči výške trov už nemohol rozhodnúť sudca okresného súdu (ktorý už vo veci rozhodol vydaním opravného uznesenia), ale účastníčke zostalo len právo na odvolanie na Krajský súd v Trnave. Rozhodnutie odvolacieho súdu v Trnave zo dňa 09.10.2024 (č. k. 24Co/78/2024-444) je
pre posúdenie legitimity prebiehajúcej exekúcie kľúčové. Hoci odvolací súd potvrdil opravné uznesenie okresného súdu, v odôvodnení (bod 12) urobil zásadné zistenie, ktoré oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zamlčal. Ak odvolací súd potvrdil len to, že sa v texte iného dokumentu mení meno, ale zároveň priznal, že o samotnej sume (výške trov) nebolo právoplatne rozhodnuté, potom k 09.10.2024 neexistoval vykonateľný nárok na zaplatenie sumy 6919,88 Eur. Exekučný titul musí byť materiálne vykonateľný, čo znamená, že z neho musí vyplývať presný rozsah a obsah plnenia. Ak je však výška plnenia predmetom prebiehajúceho sťažnostného konania, o ktorom nebolo v čase začatia exekúcie rozhodnuté, nie je splnená podmienka právoplatnosti a vykonateľnosti. Sťažnosť proti uzneseniu o výške náhrady trov má totiž podľa § 247 CSP odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti aj vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, kedy sám vedomý si prebiehajúceho sťažnostného konania (o čom svedčí aj jeho účasť na konaní pred KS Trnava) vedel, že výška náhrady trov nie je právoplatne ustálená. Základným predpokladom úspešného návrhu na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia v momente podania návrhu. Ak oprávnený podá návrh skôr, než uplynie paričná lehota na plnenie, exekúcia je predčasná. Paričná lehota na zaplatenie sumy stanovenej v uznesení o vyčíslení trov začína plynúť až od momentu, kedy toto uznesenie nadobudne právoplatnosť. V prejednávanej veci uznesenie o vyčíslení výšky trov (uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023) nemohlo nadobudnúť právoplatnosť až do 23.05.2025, kedy o sťažnostiach rozhodla sudkyňa uznesením č. 496. Keďže návrh na exekúciu bol podaný už 06.12.2024, stalo sa tak minimálne 5 mesiacov pred vznikom vykonateľného titulu k sume plnenia. Zákonodarca v CSP zaviedol dvojfázové rozhodovanie o trovách konania: najprv sa rozhodne o nároku v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a po jeho právoplatnosti rozhodne o výške samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca prvej inštancie. Kľúčovým prvkom tejto úpravy je, že sťažnosť proti uzneseniu o výške náhrady trov má ex lege odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnosti aj vykonateľnosti. To znamená, že uznesenie o výške trov sa stáva vykonateľným až vtedy, keď sudca sťažnosť zamietne, alebo keď uplynie lehota na podanie sťažnosti bez jej podania. Ak oprávnený podal návrh na exekúciu počas trvania odkladného účinku sťažnosti, porušil elementárne pravidlá exekučného konania. Oprávnený sa v konaní 76Ek/2797/2024 pokúša o neštandardnú interpretáciu práva, podľa ktorej je exekučným titulom samotné opravné uznesenie v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu. Tento postoj však naráža na dogmatiku civilného procesu a požiadavku na určitosť exekučného titulu. Exekučný titul musí byť "právne perfektný", čo znamená, že jeho výrok musí byť priamo vykonateľný bez potreby skúmania iných listín, ak nie sú jeho súčasťou. V rámci hĺbkovej analýzy je potrebné zdôrazniť, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti vyznačená na opravnom uznesení je v tomto kontexte zavádzajúca. Táto doložka osvedčuje len to, že uznesenie o oprave účastníka je právoplatné, ale v žiadnom prípade nemôže nahradiť chýbajúcu právoplatnosť uznesenia o vyčíslení sumy. Judikatúra konštatuje, že ak oprávnený podal návrh napriek tomu, že nebol splnený základný materiálny predpoklad (vykonateľnosť), možno mu pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, aj keď na rozhodnutí bola formálne vyznačená doložka. Oprávnený vytvoril tzv. „procesnú hmlu“ tým, že do návrhu na vykonanie exekúcie neuviedol uznesenie Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023 ako exekučný titul, hoci práve toto uznesenie je nositeľom sumy 6919,88 Eur. Tým sa pokúsil izolovať opravné uznesenie od jeho materiálneho základu, aby exekučnému súdu zabránil zistiť, že tento základ nie je právoplatný. Táto procesná stratégia je však v rozpore s povinnosťou súdu skúmať titul v jeho „jednote“. Ako správne uviedol Okresný súd Banská Bystrica v bode 11 svojho uznesenia zo dňa 05.03.2026, všetky súvisiace rozhodnutia (pôvodné a opravené) tvoria vo svojej jednote jeden exekučný titul. Ak je titulom táto jednota, potom súd v bode 10 nemôže tvrdiť, že právoplatnosť jednej časti tejto jednoty (uznesenia o výške) je irelevantná. Okresný súd Banská Bystrica v bode 10 svojho rozhodnutia argumentoval, že je bezpredmetné skúmať právoplatnosť Uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023, pretože ho oprávnený v návrhu neoznačil za titul. Tento názor predstavuje nebezpečný odklon od judikatúry Ústavného súdu SR o materiálnom prieskume titulu. V exekučnom konaní síce platí dispozičný princíp, podľa ktorého oprávnený vymedzuje rozsah exekúcie a označuje titul, avšak tento princíp končí tam, kde začína povinnosť súdu strážiť zákonnosť. Súd je podľa § 53 Exekučného poriadku povinný aj bez návrhu skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie exekúcie. Ak súd z námietok povinnej zistí, že listina označená za titul je len opravným uznesením k inému neprávoplatnému rozhodnutiu, nemôže rezignovať na svoju kontrolnú funkciu s odkazom na to, že oprávnený to v návrhu „nenapísal“. Následne bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017-496 zo dňa 23.05.2025. Citované uznesenie nezamietlo sťažnosť žalobkyne v II. rade, ktorá bola podaná dňa 20.09.2003 na Okresný súd Senica. Svoju sťažnosť žalobkyňa v II. rade odôvodnili tým, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, z čoho konkrétne vyšší súdny úradník
vychádzal pri určení hodnoty sporu, keď ustálil, že hodnota jedného úkonu právnej služby je vo výške 1256,53 Eur. Súčasťou spisu nie je žiaden znalecký posudok, ktorý by hodnotu sporu určoval. Uznesenie Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017-386 zo dňa 18.07.2023 je nedostatočne odôvodnené a súd prvej inštancie aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z. z. takým spôsobom, že ním bol popretý účel a zmysel tejto právnej úpravy. Súd pri určovaní výšky náhrady trov konania nesprávne aplikoval ustanovenie paragrafu 10 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, aj keď správne mal ustáliť, že pri priznaní náhrady trov právneho zastúpenia treba vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch. Podľa ustálenej súdnej praxe základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku, a preto boli splnené podmienky na to, aby sa pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny nevychádzalo z tarifnej hodnoty veci. Otázku oceniteľnosti predmetu konania je potrebné skúmať v každom prípade jednotlivo so zreteľom na účinky meritórneho rozhodnutia súdu na strany konania, resp. na možnú zmenu hmotnoprávneho postavenia strán konania (II. ÚS 226/2012, II. ÚS 492/2013, I. ÚS 92/2020, I. ÚS 111/2020). Tvrdeniam žalovaného v 1. rade, ktoré sú uvedené v jeho „vyčíslení“ trov konania zo dňa 23.05.2023 nie je možné priznať právnu relevanciu. Znalecký posudok, na ktorý sa odvoláva žalovaný v 1. rade vo vyčíslení trov zo dňa 23.05.2023 č. 1/2019 zo dňa 12.02.2019 znalca F. G. H. nebol vypracovaný za účelom stanovenia hodnoty predmetu tohto konania, netvorí obsah spisu, nie je ani verejne dostupný a nemôže byť použitý pre stanovenie hodnoty sporu v tomto konaní, pretože strany sporu neboli účastníkmi konkurzného konania na majetok úpadcu BBK Agro s.r.o. Žalobkyňa v II. rade namieta neúčelnosť úkonov právnej služby, za ktoré bola napadnutým uznesením žalovanému v 1. rade priznaná náhrada trov konania. Napadnuté uznesenie spĺňa všetky pojmové znaky pojmu arbitrárneho rozhodnutia. Žalobkyňa v II. rade prikladá vzorové uznesenie o náhrade trov, z ktorého vyplýva, že pokiaľ nie je v časti vyhovené sťažovateľovi, musí byť sťažnosť v časti zamietnutá. Najpresvedčivejším argumentom pre okamžité zastavenie exekúcie je skutočnosť, že vymáhaný nárok vo výške 6919,88 Eur v sťažnostnom konaní neobstál. Uznesenie Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017-496 zo dňa 23.05.2025 potvrdilo, že pôvodné vyčíslenie bolo nesprávne. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci 11C/22/2025 vyplýva, že sudkyňa pri oboznamovaní sa s výsledkom sťažnostného konania konštatovala: „sťažnostné konanie o náhrade trov konania skončilo v prospech A. B.... súd zmenil napadnuté uznesenie... tak, že žalobkyňa v II. rade je povinná zaplatiť náhradu trov... v sume 67,63 €“. Tento skutkový stav má pre exekúciu nasledujúce konzekvencie: (i) Zánik materiálneho základu: Exekúcia je vedená na sumu, ktorá bola právoplatne zmenená a nahradená zlomkovou sumou. (ii) Potvrdenie neprípustnosti: Ak by exekúcia bola v decembri 2024 prípustná, musela by byť prípustná pre sumu, ktorá sa neskôr ukázala ako nesprávna. To potvrdzuje, že vyčisľovacie uznesenie Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023 nebolo v stave spôsobilom na výkon. (iii) Absencia exekučného titulu: Oprávnený podal návrh na základe uznesení (opravné uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. 11C/19/2017 zo dňa 24.01.2024), ktoré síce hovoria o subjekte, ale ich materiálny substrát (sumu z uznesenia Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023) súd neskôr zmenil. Ak by povinná sumu 6919,88 Eur zaplatila pod tlakom predčasnej exekúcie, vzniklo by na strane oprávneného bezdôvodné obohatenie, ktoré by muselo byť predmetom ďalšieho súdneho sporu (ako naznačuje aj konanie 11C/22/2025). Celý procesný postup v tejto veci vykazuje znaky porušenia článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na súdnu ochranu v exekučnom konaní zahŕňa nielen právo veriteľa na vymoženie nároku, ale aj právo dlžníka na to, aby bol exekvovaný len na základe právoplatného a materiálne vykonateľného titulu. Tým, že Okresný súd Senica umožnil zámenu účastníka cestou opravného uznesenia a Okresný súd Banská Bystrica akceptoval návrh na exekúciu predčasne, došlo k: Zasiahnutiu do princípu právnej istoty: Povinná sa stala subjektom exekúcie na základe listín, ktoré samy o sebe nedefinujú jej povinnosť a ktorých základ bol napadnutý sťažnosťou. Porušeniu práva na obranu: Povinnej bolo odňaté právo na sťažnostný prieskum pred sudcom okresného súdu vo fáze pred začatím exekúcie. Príkremu formalizmu: Uprednostnenie technického vyhotovenia doložky na opravnom uznesení pred materiálnou pravdou o stave sťažnostného konania. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre pripomína, že exekučný súd je povinný skúmať zákonnosť titulu v ktoromkoľvek štádiu exekúcie. Ak súd ignoruje zjavnú predčasnosť návrhu, koná v rozpore s princípmi spravodlivého procesu. V predmetnej veci je táto predčasnosť potvrdená nielen sťažnosťou s odkladným účinkom, ale aj meritórnym rozhodnutím sudkyne, ktoré pôvodnú sumu nepotvrdilo. Ak titul tvoria všetky rozhodnutia v ich jednote, súdny úradník je povinný preveriť právoplatnosť každého článku tohto reťazca. Existencia sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Senica č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023, o ktorej nebolo rozhodnuté do mája 2025, je
objektívnou prekážkou vykonateľnosti, ktorú súdny úradník nemôže ignorovať. Sťažnosť podľa § 247 CSP priamo bráni právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého uznesenia, čo znamená, že v decembri 2024 neexistoval vykonateľný titul k sume 6919,88 Eur. Súdny úradník musí dospieť k záveru, že opravné uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. 11C/19/2017-421 zo dňa 24.01.2024 je materiálne nevykonateľné, nakoľko z neho priamo nevyplýva povinnosť plniť sumu, ale len povinnosť opraviť text iného rozhodnutia. Ak sa toto iné uznesenie (uznesenie Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023) stalo neúčinným (zmeneným) v dôsledku sťažnostného konania, opravné uznesenie stratilo svoj materiálny substrát. Zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je v tomto prípade jediným zákonným riešením. Tento paragraf dopadá na situácie, kedy sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Predčasnosť návrhu a následná zmena (zrušenie) pôvodného základu sumy v sťažnostnom konaní sú nepochybne takýmito skutočnosťami. V rozhodujúcom momente podania návrhu na exekúciu (06.12.2024) neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnej povinnosť zaplatiť sumu 6919,88 Eur. Návrh bol postavený na uznesení, ktoré v tom čase nebolo materiálne vykonateľné a ktorého vykonateľnosť bola ex lege odložená podanou sťažnosťou. Na základe vyhodnotenia všetkých dostupných informácií z príloh a relevantnej judikatúry je možné konštatovať, že exekučné konanie vedené u súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka (sp. zn. 322EX 34/25) je v celom rozsahu neprípustné. Povinná navrhuje, aby súdny úradník v súlade s pokynom v bode 13 uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05.03.2026 konštatoval, že oprávneným označený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom. Následne navrhuje, aby exekučný súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil. Zároveň si povinná uplatňuje náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %, nakoľko zastavenie exekúcie je dôsledkom pochybenia oprávneného, ktorý podal návrh na exekúciu predčasne, vedomý si neukončeného procesu vyčísľovania trov a s cieľom obísť zákonné podmienky vykonateľnosti nároku. Akýkoľvek iný procesný výsledok by znamenal legalizáciu nespravodlivého výkonu práva na základe materiálne neexistujúcej povinnosti. Zároveň si uplatňuje náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %. 6/ Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 7/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8/ Podľa § 61k ods. 2, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9/ Podľa § 61l ods. 3, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 10/ Predmetné exekučné konanie prebieha na podklade exekučného titulu 1/ uznesenie Okresného súdu Senica, sp. zn. 11C/19/2017 zo dňa 24.01.2024, 2/ uznesenie Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24Co/78/2024 zo dňa 09.10.2024. 11/ Výrok exekučného titulu 1/ znie: „Uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 11C/19/2017 - 386 zo dňa 18.07.2023 sa v časti výrok I. uznesenia opravuje a správne znie:
„I. Žalobkyňa v II. rade je povinná zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v sume 6.919,88 € na bankový účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade IBAN SK77´1100´0000´0029´2689´5548, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.“ Z odôvodnenia predmetného uznesenia bez pochyb vyplýva, že súd ex offo len opravil chybu v písaní v zmysle § 224 Civilného sporového poriadku v spojení s článkom 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku (4. bod odôvodnenia). Toto súdne rozhodnutie preto neukladá povinnosť plniť, ale len opravuje zrejmú nesprávnosť. 12/ Pokiaľ ide o exekučný titul 2/, súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (exekučný titul 1/) potvrdil. Súd v odôvodnení predmetného uznesenia uvádza, že predmetom odvolacieho prieskumu bolo posúdiť správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením vykonal opravu svojho predchádzajúceho uznesenia a to výlučne v tom smere, že došlo k nesprávnemu označeniu osoby zaviazanej k splneniu povinnosti (7. bod odôvodnenia). Ďalej uvádza, že obsahom preskúmavaného uznesenia bola výlučne oprava chyby v označení osoby povinnej nahradiť trovy konania protistrane. Jeho obsahom nebola samotná výška náhrady trov. Súd taktiež poukazuje na to, že vyčíslenie výšky náhrady trov bolo obsahom opravovaného uznesenia č. k. 11C/19/2017-386 zo dňa 18.07.2023, voči ktorému žalobca 1 a žalobca 2 (povinná) podali sťažnosť, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté. Odvolaciemu prieskumu preto nemohlo podliehať samotné vyčíslenie priznanej náhrady trov, ktorej výška bude preskúmaná v sťažnostnom konaní. 13/ Z uvedeného preto vyplýva, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade opravného uznesenia Okresného súdu Senica, č. k. 11C/19/2017-421 zo dňa 24.01.2024, ktorým bola opravená chyba v písaní, a na podklade uznesenia Krajského súdu v Trnave, č. k. 24Co/78/2024-444 zo dňa 09.10.2024, ktorého predmetom bolo posúdiť správnosť postupu súdu prvej inštancie, a to výlučne v opravenej chybe v písaní. 14/ Súd uvádza, že nevyhnutným predpokladom pre vedenie exekučného konania je existencia exekučného titulu, pričom spôsobilosť súdneho rozhodnutia, príp. iného rozhodnutia alebo listiny v zmysle § 45 ods. 2 Exekučného poriadku byť exekučným titulom musí byť zachovaná počas celého exekučného konania. Predpokladom takejto spôsobilosti je právoplatnosť a vykonateľnosť samotného exekučného titulu. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená, pričom touto vlastnosťou musí disponovať nielen v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, ale až do okamihu, ktorým sa exekučné konanie končí. 15/ Vykonateľnosť ako vlastnosť rozhodnutia spočívajúca v možnosti vynútiť splnenie povinnosti aj proti vôli adresáta, nie je všeobecnou vlastnosťou všetkých rozhodnutí, ale len tých, ktoré ukladajú určitú právnu povinnosť, t. j. niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť. S uvedeným jednoznačne korešponduje i § 232 CSP, ktorý vykonateľnosť súdneho rozhodnutia viaže len k rozhodnutiam, ktoré ukladajú povinnosť plniť, a teda pokiaľ rozhodnutie výslovne neukladá povinnosť na plnenie, nedisponuje vlastnosťou vykonateľnosti (a to aj v prípade, ak by na rozhodnutí doložka vykonateľnosti bola vyznačená). Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou sa rozumie splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť sa osvedčuje tzv. doložkou vykonateľnosti. Pod materiálnou vykonateľnosťou, sa rozumie súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule, predovšetkým ide o obsahové náležitosti exekučného titulu reflektujúce určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť v označení subjektov práv a povinností, vrátane určenia povinnosti, ktorá sa má vykonať niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie uvedených v Exekučnom poriadku (konkrétne § 63 Exekučného poriadku). Práve v súvislosti s otázkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu si je potrebné uvedomiť, že nie každé súdne rozhodnutie, hoci môže disponovať formálnou vykonateľnosťou, je aj materiálne vykonateľné, a teda ho možno vykonať v zmysle Exekučného poriadku. 16/ Súd poukazuje na to, že oprávnený predložil opravné uznesenie (exekučný titul 1/), ktorým bola opravená zrejmá nesprávnosť, a teda súd týmto rozhodnutím neuložil povinnosť plniť. Oprávnený síce predložil potvrdenie o vykonateľnosti, avšak exekučný súd nie je viazaný takýmto potvrdením a je oprávnený sám skúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné (rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 62/2019 zo dňa 04.06.2019). Súd preto opätovne skúmal, či exekučný titul je skutočne vykonateľný a dospel k záveru, že súdne rozhodnutie, ktorým sa neukladá povinnosť plniť, nemôže nadobudnúť vykonateľnosť.
17/ Tak ako súd uvádza vyššie, predmetom exekučného titulu 2/ bolo posúdiť správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý napadnutým uznesením vykonal opravu svojho predchádzajúceho uznesenia a to výlučne v tom smere, že došlo k nesprávnemu označeniu osoby zaviazanej k splneniu povinnosti (7. bod odôvodnenia exekučného titulu 2/). Odvolaciemu prieskumu preto nepodliehalo samotné vyčíslenie priznanej náhrady trov. 18/ Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd konštatuje, že exekučné konanie prebieha na podklade nespôsobilých exekučných titulov, keď žiadny z nich nepriznáva právo, nezaväzuje k povinnosti alebo nepostihuje majetok (§ 45 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného titulu ako neprípustnú v celom rozsahu zastavil. 19/ Vzhľadom na povinnosť súdu rozhodnúť o trovách exekúcie v prípade jej zastavenia uloženú v § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd sa vzhľadom na okolnosti a dôvod zastavenia exekúcie zaoberal nielen otázkou priznania náhrady trov súdneho exekútora, ale aj otázkou priznania náhrady trov exekučného konania medzi účastníkmi konania (oprávneným a povinným) navzájom. 20/ Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 21/ Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom. 22/ Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 23/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 24/ Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. 25/ Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. 26/ Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. 27/ V zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom od 01.01.2024, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 100 eur. 28/ V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. 29/ Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd. 30/ V otázke trov exekúcie súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku, ale jej zastavením zo strany súdu. V prípadoch, keď dochádza ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté trovy exekúcie. Pre potreby konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu procesnú zodpovednosť za podaný návrh. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Súd musí so zreteľom na jeho objektívnu procesnú zodpovednosť dôvod zastavenia exekúcie pričítať oprávnenému a zaviazať ho povinnosťou nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi by nárok na náhradu trov súdneho exekútora nevznikol. 31/ V zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 100 Eur (§ 22 ods. 1 Vyhlášky). S ohľadom na uvedené, kedy dôvod ukončenia (zrušenie exekučného titulu) exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, súd poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy vo výške 61,50 Eur, pozostávajúce z náhrady výdavkov vo výške 50,00 Eur a 23 % DPH vo výške 11,50 Eur, a to v súlade s Vyhláškou a Exekučným poriadkom, pričom povinnosť uhradiť trovy súdnemu exekútorovi uložil oprávnenému. 32/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 33/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 34/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 35/ Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška o odmenách advokátov“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach. 36/ Podľa § 13a ods. 5 Vyhlášky o odmenách advokátov, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
37/ Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie povinného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku má povinný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ak došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno pričítať oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 38/ Povinná si v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2025 uplatnila nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 100%. Nakoľko súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu vyhovel, povinná má preto plný úspech vo veci voči oprávnenému. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa vypočítavajú len z istiny, ktorou je v tomto prípade suma vo výške 6919,88 Eur. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za jeden polovičný úkon právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky za podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potom 237,34 Eur. Nakoľko pri výkone rozhodnutia alebo exekúcii je pri výpočte trov právneho zastúpenia potrebné postupovať v súlade s ustanovením § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004, podľa ktorého je odmena právneho zástupcu v prípade exekúcie znížená na jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny (v tomto prípade 118,67 Eur) súd priznáva povinnému nárok na trovy právneho zastúpenia za dva úkony (prevzatie a podanie návrhu na vykonanie exekúcie), a výška trov právneho zastúpenia sa v tomto prípade vypočítava 2x jeden úkon: 118,67 Eur plus 2x režijný paušál za rok 2025, t. j. 14,84 plus 23% DPH. Výška trov právneho zastúpenia povinného je potom vyčíslená na 328,43 Eur (s DPH). 39/ Súd nárok na náhradu trov oprávnenému nepriznal, nakoľko v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má nárok len na náhradu účelne vynaložených trov. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie z vyššie uvedeného dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, nie je v tomto prípade možné oprávnenému priznať náhradu trov exekúcie. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.