Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Dunajská Streda 12C/4/2025 2225200214 29. 01. 2025 JUDr. Eva Bíróová ECLI:SK:OSDS:2025:2225200214.1
Uznesenie Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXXX, trvale bytom C., D. XXX/XXX, proti žalovanému: E. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom tamtiež, t. č. F., G. 8, o nariadenie neodkladného opatrenia takto rozhodol: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: „U k l a d á žalovanému, aby nevstupoval do bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX na adrese C., D. XX. U k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni bez jej súhlasu na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov.“ Súd žalovaného poučuje, že toto neodkladné opatrenie súd zruší na návrh niektorej z procesných strán v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: (1) Žalobkyňa – navrhovateľka sa návrhom zo dňa 29.01.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia (podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP), ktorým súd uloží žalovanému – jej manželovi zákaz priblíženia sa k nehnuteľnosti obývanej žalobkyňou a k jej osobe s odôvodnením, že so žalovaným sú manželia od roku 2002, narodili sa im tri (t. č. ešte maloleté) deti. Žalobkyňa so žalovaným a deťmi viedla spoločnú domácnosť približne 5 rokov v neskolaudovanej nehnuteľnosti, túto bola nútená opustiť. Dňa 25.01.2025 sa stala žalobkyňa terčom útokov žalovaného, keď ju asi o 10. hodine ráno napadol spiacu u ich susedov po tom, ako neoprávnene vnikol do cudzej nehnuteľnosti. Začal ju udierať päsťami do tváre a bez zásahu suseda, ktorý zasiahol, by žalovaný v konaní pokračoval. Žalovaný následne z rodinného domu susedov ušiel, neoprávnene zotrval na ich pozemku, nereagoval na výzvy suseda, aby cudzí pozemok okamžite opustil. Žalobkyňa mala obavu o bezpečnosť maloletých detí, preto išla do susediacej, spoločne obývanej nehnuteľnosti so žalovaným, pre deti. Keď deti opustili nehnuteľnosť, žalobkyňa pristúpila k žalovanému, ležiacemu na gauči a opýtala sa ho, či to bolo potrebné a prečo to urobil. Žalovaný nereagoval a keď sa žalobkyňa otočila, bodol ju nezisteným predmetom do pravého stehna. Žalobkyňa v šoku vybehla von z domu, na naliehanie susedky si dala ranu prezrieť a ošetriť. Vzhľadom na stupňujúce sa konanie žalovaného voči žalobkyni privolali susedia policajnú hliadku, ktorá chcela žalovaného konfrontovať s výpoveďami žalobkyne a susedov. Žalovaný na ich výzvy nereagoval, spoločne obývanú nehnuteľnosť opustil po niekoľkých hodinách, kedy vypustil aj rodinného psa, ktorého policajti zastrelili. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný ako bývalý člen policajného zboru má vedomosť, že pri zásahu pohotovostnej jednotky je pes ako potencionálna hrozba eliminovaný. Domnieva sa, že žalovaný psa úmyselne vypustil s cieľom pomstiť sa žalobkyni. Žalovaný sa žalobkyni v predchádzajúcich rokoch veľakrát vyhrážal pri vzájomných hádkach, že ak sa s ním rozvedie alebo
ho opustí, pripraví ju o akýkoľvek spoločne nadobudnutý majetok, aj o starostlivosť o maloleté deti, žalovanú systematický udržiaval v ekonomickej závislosti a poslušnosti, zvykol jej pri hádkach nadávať, dehonestoval ju častokrát aj pred deťmi, vyhrážal sa jej fyzickým napadnutím. Vzhľadom na dlhodobo zlý stav vzájomných vzťahov a rastúcu agresivitu žalovaného voči žalobkyni vyvrcholenú napadnutím žalobkyne u susedov má žalobkyňa dôvodnú obavu o svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj maloletých detí, zo žalovaného má nevýslovný strach, na žalovaného podala aj trestné oznámenie. Neodkladné opatrenie navrhla s tým, že v lehote 5 dní mieni podať návrh na rozvod manželstva, trvanie povinnosti žalovaného nevstupovať do bytu navrhla do času právoplatnosti rozhodnutia o vyporiadaní ich spoločného majetku. (2) Podľa § 324 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. – CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1, 2, 3 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (3) Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami a že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť i trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. (4) Účelom nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva, pričom z formálneho hľadiska je irelevantné, či chránená osoba má v danom dome evidovaný trvalý pobyt, resp. či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je nevyhnutné mať za preukázané odôvodnené podozrenie z násilia, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na navrhovateľke, ktorá musí preukázať jednoznačnú existenciu dôvodného podozrenia z násilia, a to predložením relevantných a hodnoverných dôkazov, napr. doložením trestného oznámenia, či lekárskou správou o fyzickom násilí. Ochranné opatrenie v znení Nar. EP a R (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, z ktorého znenia vychádzajú neodkladné opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ CSP je potrebné vydať v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, príp. (písomnou, mailovou alebo telefonickou) komunikáciou s osobou, proti ktorej smeruje ochrana navrhovateľa. Skutočnosti, tvrdené v návrhu však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (5) K návrhu žalobkyňa pripojila lekársku správu zo dňa 26.01.2025, podľa ktorej bola počas včerajšieho dňa napadnutá, dostala viaceré údery do sánky, bola pichnutá do pravého stehna, zistené boli palpačná bolestivosť obojstranne v oblasti sánky, viaceré bodné rany. V ten istý deň podala žalobkyňa na polícii trestné oznámenie (čvs: ORP-47/X-VYS-DS-2025), zo zápisnice o jej výpovedi zo dňa 25.01.2025 a doplnenej dňa 26.01.2025 vyplývajú skutkové okolnosti, aké boli opísané v návrhu. (6) Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy SR, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. (7) Uznesením tunajšieho súdu č. k. 24Tp/2/2025 zo dňa 29.01.2025 bol žalovaný sudcom pre prípravné konanie prepustený zo zadržania na slobodu s tým, že väzba sa nahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka. Zároveň boli žalovanému uložené povinnosti a obmedzenia, okrem iných vo vzťahu k žalobkyni aj zákaz styku a kontaktu v akejkoľvek forme s poškodenou – žalobkyňou, zákaz priblíženia k nej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, zákaz zdržiavať sa v blízkosti jej obydlia. Rozhodnutie nie je právoplatné. (8) Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/, g/, h/ CSP postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení.
(9) Zistené okolnosti prípadu nevyvolávajú žiadne pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Zo žalobkyňou predložených dôkazov, ako aj rozhodnutia súdu v trestnom (prípravnom) konaní, mal súd za preukázané, že tento návrh je podaný dôvodne, lekárska správa pripojená k návrhu a tiež výpoveď žalobkyne dostatočne osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným, keďže je tu dôvodná obava z opakovania tohto správania, a preto návrhu vyhovel. Tieto dôkazné listiny, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu stačia na osvedčenie, že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Na uloženie takéhoto zákazu postačuje dôvodná obava žalobkyne o svoje zdravie, ktorú žalobkyňa vo svojom podaní dostatočne precizovala a vyjadrila svoj strach. Súd preto považoval za dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému, aby sa dočasne nepribližoval k bydlisku žalobkyne a k nej samotnej, navrhovaná vzdialenosť 20 metrov je v súvislosti s okolnosťami bežného života primeraná a dostatočne ochraňujúca. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na situácie, keď žalobkyňa dá súhlas na to, aby sa žalovaný priblížil aj na bližšiu vzdialenosť a rovnako sa nevzťahuje na situácie, keď sa má žalobkyňa a žalovaný ocitnúť spolu v budove súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Nariadené neodkladné opatrenie nepredstavuje podľa názoru súdu ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. (10) Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. (11) Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ani neobmedzil z časového hľadiska trvanie neodkladného opatrenia, v danom prípade jeho nariadením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, zrušením neodkladného opatrenia sa súd bude zaoberať výlučne na návrh niektorej zo strán. Žalovaný má v zmysle cit. § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. (12) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd žalobkyni ako úspešnej strane sporu (keďže súd jej návrhu vyhovel) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. (§ 332 ods. 2 CSP)