Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 32P/164/2025 2325203536 01. 12. 2025 JUDr. Andrea Sátorová ECLI:SK:OSGA:2025:2325203536.2
Uznesenie Okresný súd Galanta v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: A. A. A., B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, D., a otca: A. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, F., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. odôvodnenie: 1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2025 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa v sume 800 Eur mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to až do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca zo sumy 550 Eur na sumu 1100 Eur. 2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý má závažný zdravotný problém – pectus excavatum (vtiahnutý hrudník), spôsobený genetickými a rastovými poruchami, čo sa postupne zhoršuje a vyžaduje komplexnú a pravidelnú liečbu. Mal. dieťa potrebuje špeciálne pomôcky (napr. vacuum bell), pravidelnú rehabilitáciu, fyzioterapiu, korekciu držania tela, posilňovanie oslabených svalových skupín a aeróbne športové aktivity ako plávanie alebo jazda na koni. Matka uvádza, že sama zabezpečuje návštevy odborníkov a maloletý mesačne absolvuje fyzioterapeutické úkony, ktorých náklady presahujú 600 EUR (bez zahrnutia výdavkov na cestovanie a ďalšie zdravotnícke úkony), pričom rehabilitácia má byť dlhodobá a odborníkmi odporúčaná. Tvrdí, že tieto náklady sú pre ňu finančne náročné a otec sa na nich nepodieľa. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej odôvodnila tým, že maloletý má špecifické zdravotné potreby, najmä diagnózu CHDT, ktoré si vyžadujú pravidelnú a finančne náročnú odbornú starostlivosť. Uviedla, že na základe odporúčaní odborníkov a fyzioterapeutického centra zabezpečuje maloletému kombináciu ambulantnej fyzioterapie 1–2× týždenne a hipoterapie 4–5× týždenne, pričom mesačné náklady na tieto terapie presahujú 680 Eur vrátane cestovného a potrebného vybavenia. Ďalej zabezpečuje aj ďalšie odporúčané športové aktivity, najmä Aikido 2× týždenne s mesačnými nákladmi približne 50 Eur. Matka uvádza zvýšené výdavky súvisiace s chronickým kožným ochorením maloletého, ktoré si vyžaduje špeciálnu hygienu, stravu, prírodné materiály oblečenia a ekologické pracie prostriedky, ako aj barefoot obuv odporúčanú fyzioterapeutkou. Matka návrh ďalej opiera o to, že maloletý vykazuje nadpriemernú inteligenciu, čo si podľa odporúčaní psychologičky vyžaduje podporu prostredníctvom vzdelávacích aktivít, krúžkov a táborov. Mesačné náklady na matematiku predstavujú 84 Eur a poplatky za matematické tábory dosahujú 155–165 Eur za turnus spolu s vysokými nákladmi na dopravu. Maloletý navštevuje aj online krúžky angličtiny a šachu so zápisným viac ako 200 Eur a mesačným školným, a matka mu hradí tiež odborné a drahšie knihy a časopisy. U maloletého sú zároveň vysoké náklady na jeho záľuby – akvaristiku a chov zvierat – ktoré mesačne predstavujú približne 315 Eur, a ročne míňa okolo 150 Eur na záhradnícke a šľachtiteľské aktivity. Matka
uvádza, že otec na odporúčané terapie a potreby maloletého prispieva len minimálne a svoju finančnú pomoc podmieňuje stretnutiami s maloletým alebo požiadavkou vyplňovania ním vytvorenej excelovskej tabuľky. Napriek tomu, že pred súdom bolo dohodnuté preplácanie polovice oprávnených výdavkov, otec túto dohodu neplní, je pasívny, neprejavuje záujem o terapie a matka ho o všetkom informuje bez výsledku. Matka má za to, že otcova pasivita ohrozuje zdravotný stav maloletého a je v rozpore s jeho najlepším záujmom. Matka tiež opísala svoje majetkové pomery: žije s maloletým vo vlastnom rodinnom dome s mesačnými nákladmi presahujúcimi 2000 Eur, pracuje ako SZČO s čistým príjmom približne 1600 Eur, pričom od novembra 2025 má zároveň príležitosť nastúpiť do nového pracovného pomeru, kde by mohla dosahovať ďalší príjem približne 1500 Eur v hrubom. Naopak otec má podľa matky mesačný príjem približne 3700 Eur vrátane prenájmu bytu, po odpočítaní nákladov mu zostáva takmer 2000 Eur, a preto je podľa matky schopný prispievať na maloletého vyšším výživným o 400 Eur. Poukazuje aj na odporúčaciu tabuľku Ministerstva spravodlivosti, podľa ktorej by pri otcových príjmoch zodpovedala výška výživného sume minimálne 740 Eur, a to bez prihliadnutia na špecifické potreby maloletého. 3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhom vo veci samej a jeho prílohami, s vyjadrením otca a kolízneho opatrovníka, s podstatným obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX, XXX/XXX/XXXX, a ostatnými písomnými dôkazmi, a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 4. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené Rozsudkom č.k. XXX/XX/XXXX – 307 zo dňa 26.10.2021, a ktorým došlo k schváleniu rodičovskej dohody, v zmysle ktorej sa maloleté dieťa sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, a ktorou bol tiež upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa na čas po rozvode sumou 350,Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Rozsudkom č.k. XXX/XXX/XXXX – 147 zo dňa 09.12.2024 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšenou sumou zo sumy 350,- eur na sumu 550,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od podania návrhu. Dlžné výživné za obdobie od 08.08.2024 do 09.12.2024 v sume 756,40 Eur sa povolilo otcovi splácať v splátkach po 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc od 01.01.2025, pod stratou výhody splátok, a to až do zaplatenia k rukám matky. Otec sa zaviazal uhradiť matke sumu 591,43 Eur a to z dôvodu vynaloženia jednorazového výdavku na kúpu podtlakového zvona (spare pump) jednorazovo a to do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia súdu. 5. Otec vo vyjadrení k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.11.2025 uviedol, že súd by mal rozhodovať strategicky, aj s ohľadom na prebiehajúce konania a spoluprácu oboch rodičov, pričom poukazuje na uznesenie v konaní XXX/XX/XXXX, z ktorého podľa neho vyplýva, že nie je preukázané, že cieľom matky nie je zdržiavanie konania. Tvrdí, že na rozdiel od matky sa vždy riadne zúčastňoval pojednávaní, plnil si procesné povinnosti a nikdy nespôsobil prieťahy, zatiaľ čo matka bola opakovane práceneschopná práve v termínoch pojednávaní. Otec preto nevidí dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a žiada jeho zamietnutie. Uviedol, že jeho majetkové a príjmové pomery pozostávajú z čistého mesačného príjmu 2 900 Eur, príjmu z prenájmu približne 430 Eur, pričom byt, ktorý kúpil v roku 2022, je zaťažený hypotékou so zápornou bilanciou. Žije s manželkou a dcérou v spoločnej domácnosti s mesačnými výdavkami okolo 2 500 Eur, manželka je na materskej a jej príjem bude od januára 2026 500 Eur mesačne. Otec zdôrazňuje, že rozumie zdravotným problémom maloletého, avšak nemôže financovať životný štandard matky a jej rozhodnutia, za ktoré musí niesť zodpovednosť ona; spochybňuje opodstatnenosť cien za individuálnu fyzioterapiu a hipoterapiu a uviedol, že bezplatná fyzioterapia je dostupná v nemocnici v Galante. Uviedol aj, že pri jednej návšteve lekár zisťoval, či matka s maloletým cvičí doma, a matka uviedla, že na to nemajú čas. Otec uviedol, že počas konania XXX/XXX/ XXXX bolo rodičom odporučené, aby sa na mimoriadnych výdavkoch dohodli. Podľa jeho vyjadrenia poskytol navrhovateľke viacero možností už od januára 2025 a naposledy o tom spolu hovorili v rámci výchovného opatrenia pred psychologičkou z Tenenet. Uviedol, že výsledok jeho snahy je nasledovný navýšil výživné zo sumy 550 EUR na 600 EUR s platnosťou od augusta 2025 ako dobrovoľnú mesačnú platbu vo výške 50 EUR. Ďalej navrhol ročný príspevok 200 EUR rozdelený do štyroch platieb po 50 EUR – pri narodeninách, meninách, nástupe do školy a Vianociach – s platnosťou od septembra 2025. Zo sumy, ktorú takto navrhol, už navrhovateľke uhradil 100 EUR a uviedol, že ďalších 50 EUR pošle ešte v tomto roku k Vianociam, čo vyplýva aj z predloženej emailovej komunikácie s matkou. Otec ďalej
uviedol, že s navrhovateľkou sa podľa jeho názoru nedá dohodnúť, keďže neprijíma argumenty a jej zmýšľanie to podľa neho neumožňuje, a preto môže rozhodnúť len vyššia autorita. Tiež uviedol, že od decembra 2024, keď prebehlo posledné konanie o výživnom, posielal navrhovateľke v priemere 626 EUR mesačne (pričom započítal aj príspevok na zvon určený výrokom súdu, avšak nezapočítal dlžné výživné od podania návrhu na zvýšenie výživného do rozsudku). Vrátane dlžného výživného podľa jeho výpočtu ide o sumu 689 EUR mesačne. Uviedol, že dlžné výživné vo výške 756,40 EUR určené súdom v konaní XXX/XXX/XXXX uhradil vopred už v apríli 2025 ako jednorazovú zostávajúcu splátku 456,40 EUR, hoci bolo možné splácať ho do augusta 2025 v mesačných splátkach po 100 EUR. Otec ďalej zdôraznil, že vysoké náklady na zvieratá a hipoterapiu sú koníčkom matky. Otec tiež uviedol, že matka podľa neho nepriznáva ďalšie príjmy v domácnosti ani príjem svojej matky, a že väčšina úspor maloletého na stavebnom sporení pochádza z jeho príspevkov. Tvrdí, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť po narodení dcéry a že daňový bonus na maloletého nikdy nepoberal. Uvádza, že v minulosti platil aj nad rámec výživného, avšak napriek tomu sa vzťah so synom zhoršil, osobný styk sa nevykonáva už viac ako tri roky a prebiehajú len krátke videohovory. Na záver otec žiadal, aby súd návrh na neodkladné opatrenie zamietol a pokračoval v dokazovaní v riadnom procese. 6. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 24.11.2025 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že otec mal. dieťaťa prispieva na výživu mal. podľa platného rozhodnutia súdu sp. zn.: XXX/XXX/XXXX právoplatného dňa 09.12.2024, ponecháva kolízny opatrovník rozhodnutie vo veci návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. dieťa na zváženie súdu. 7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 16. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. 17. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. 18. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. 19. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa v sume 800 Eur mesačne. 20. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada matka maloletého dieťaťa. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak, ako žiada matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia keď má za to, že tu nie je a ani nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté deti, súd poukazuje na znenie ustanovenia § 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu upravená Rozsudkom č.k. XXX/XXX/XXXX – 147 zo dňa 09.12.2024, kedy bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšenou sumou zo sumy 350,- eur na sumu 550,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od podania návrhu. Z tvrdení matky v návrhu vyplýva, že jej čistý mesačný príjem predstavuje približne 1600 Eur, pričom od novembra 2025 má zároveň príležitosť nastúpiť do nového pracovného pomeru, kde by mohla dosahovať ďalší príjem približne 1500 Eur v hrubom. Náklady na
domácnosť a bežné výdavky na maloletého uviedla spolu v sume cca 2000 Eur. Ako ďalšie špecifické výdavky matka v návrhu uviedla, že maloletému prostredníctvom odborníkov a fyzioterapeutického centra zabezpečuje kombináciu ambulantnej fyzioterapie 1–2× týždenne a hipoterapie 4–5× týždenne, pričom mesačné náklady na tieto terapie presahujú 680 eur vrátane cestovného a potrebného vybavenia. Ďalej mu poskytuje odporúčané športové aktivity, najmä Aikido 2× týždenne s približnými mesačnými nákladmi 50 eur, mesačné náklady na matematiku predstavujú 84 eur, poplatky za matematické tábory dosahujú 155–165 eur za turnus s vysokými nákladmi na dopravu, náklady na online krúžky angličtiny a šach predstavujú 200 eur spolu s pravidelným mesačným školným, náklady na záľuby maloletého – akvaristiku a chov zvierat –mesačne predstavujú približne 315 eur, pričom na záhradnícke a šľachtiteľské aktivity míňa ročne okolo 150 eur. Súd mal zároveň preukázané, že otec maloletého dieťaťa toho času uhrádza riadne mesačné výživné v sume 550 Eur, pričom dobrovoľne prispieva nad rámec výživného matke sumu 50 Eur od augusta 2025 (čo vyplýva z komunikácie medzi rodičmi pripojenej matkou k návrhu ako aj otcom k vyjadreniu), a taktiež má otec prispievať dobrovoľnú sumu 200 Eur ročne, rozdelenú do štyroch platieb po 50 EUR – pri narodeninách, meninách maloletého, nástupe do školy a Vianociach – s platnosťou od septembra 2025. Súd má zároveň osvedčené z konaní vedených na tunajšom súde sp. zn. XXX/XX/XXXX, XXX/XXX/XXXX, že matka má aktuálne vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorého výživa nie je ohrozená, a ktorú starostlivosť zabezpečuje už dlhodobo. S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej miere, ak sú okolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je zabezpečovaná. Táto skutočnosť v konaní nebola osvedčená. Súd nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie, nakoľko maloleté dieťa má riadne zabezpečenú výživu, ako aj vhodné podmienky pre jeho starostlivosť, pričom otec uhrádza riadne mesačné výživné určené súdnym rozhodnutím, ako aj prispieva matke nad rámec určeného výživného. Zodpovedajúcu výšku vyživovacej povinnosti bude súd skúmať v rámci riadneho dokazovania vo veci samej v konaní o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, v ktorom bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých skutočností, majetkových pomerov rodičov a oprávnených výdavkov maloletého dieťaťa a na vykonanie dokazovania za účelom zistenia skutočného stavu veci. 21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže nezistil potrebu vydania predmetného rozhodnutia pre absenciu jeho zákonných predpokladov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).