Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Galanta 5P/72/2024 2124203396 01. 04. 2026 JUDr. Daša Szabó ECLI:SK:OSGA:2026:2124203396.11
Uznesenie Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, E., toho času bytom B. XXXX/XX, B., v konaní zastúpená: F. G. H. I., advokát so sídlom J. D. XXX/X, K., a otca: L. G. C. B., L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, E., v konaní zastúpený: F. M. L., advokátka, so sídlom N. XX, I., za účasti Okresnej prokuratúry Galanta, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa XX.XX.XXXX, postúpeným Okresnému súdu Galanta dňa XX.XX.XXXX, domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Matka dňa XX.XX.XXXX doručila súdu návrh nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha vydania uznesenia, ktorým by súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v jeho výrokoch G., G.. H. G., dočasne zakázal styk otca s maloletým dieťaťom, zastavil konanie o výkone rozhodnutia vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXX/X/XXXX, subsidiárne, aby odložil výkon rozhodnutia vedený na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XXX/X/XXXX do právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu. 2. Navrhovateľka, svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že okrem toho, že na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XX/XX/XXXX prebieha konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, v ktorom navrhovateľka - matka žiada zákaz styku otca s maloletým dieťaťom na čas do rozvodu, je súčasne na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX vedené konanie o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode, pričom v súčasnosti je účinný a vykonateľný režim viacdňového neasistovaného styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý je podložený rozhodnutím odvolacieho súdu a je predmetom výkonu rozhodnutia. Matka uviedla, že od vydania týchto rozhodnutí však došlo k zásadným novým skutkovým okolnostiam (vznesenie obvinenia, ďalšie znalecké a psychologické zistenia), ktoré tieto rozhodnutia nereflektujú. Uvedené rozhodnutia boli vydané v čase, keď súd nemal k dispozícii dnešné penzum skutkových a odborných zistení, ktoré podľa matky zásadným spôsobom menia hodnotenie rizika pre maloleté dieťa, najmä nebolo vznesené obvinenie otcovi pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, neboli k dispozícii ďalšie terapeutické správy dokumentujúce pretrvávajúcu traumatickú symptomatiku maloletého dieťaťa, neboli zohľadnené opakované spontánne vyjadrenia dieťaťa zaznamenané orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí, ani kumulatívny efekt znaleckých záverov o nemožnosti fabulácie a absencii manipulácie zo strany matky. Matka tiež uviedla, že aktuálna procesná situácia je preto kvalitatívne odlišná od stavu, z ktorého vychádzali skoršie rozhodnutia o styku a súd je povinný reagovať na aktuálny stav veci, nie na stav historický. V konaniach týkajúcich
sa maloletých nemožno ponechať v účinnosti režim styku, ktorý bol nastavený bez zohľadnenia nových, zásadných skutočností osvedčujúcich riziko ujmy na psychickom vývine dieťaťa. Matka tiež zdôraznila, že neodkladné opatrenie podľa § 324 CSP má preventívny charakter a jeho účelom nie je hodnotenie minulých rozhodnutí, ale reakcia na aktuálne osvedčené riziko. Ak sa po vydaní rozhodnutia objavia nové, kvalifikované skutočnosti, ktoré zásadne menia pohľad na mieru ohrozenia maloletého, je povinnosťou súdu tieto skutočnosti reflektovať bez ohľadu na predchádzajúci procesný vývoj. V konaniach týkajúcich sa maloletých detí je súd povinný reagovať na aktuálny skutkový stav tak, aby ochrana ich fyzického a psychického zdravia zostala prvoradým hľadiskom. Predmetom tohto návrhu nie je hodnotenie skorších rozhodnutí, ale posúdenie novej skutkovej situácie vzniknutej po ich vydaní. Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXXXX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vychádzalo zo skutkového stavu existujúceho ku dňu jeho rozhodovania. Po tomto dátume však nastali nové okolnosti, ktoré v čase rozhodovania odvolacieho súdu neexistovali v dnešnom rozsahu, intenzite a procesnej kvalite a podľa matky predstavujú kvalitatívnu zmenu pomerov v zmysle § 363 CMP, pričom zmena pomerov môže spočívať nielen v samotnom vývoji skutkových okolností, ale aj v tom, že sa po rozhodnutí odvolacieho súdu objavili nové kvalifikované podklady, ktoré zásadne menia mieru osvedčeného rizika pre maloleté dieťa. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bolo otcovi vznesené obvinenie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom vznesenie obvinenia predstavuje procesný záver orgánu činného v trestnom konaní o existencii dôvodného podozrenia, že sa skutok stal a že ho spáchal obvinený. Nejde už o samotné tvrdenie matky ani o podozrenie v štádiu preverovania, ale o kvalifikovaný procesný záver po vykonaní znaleckého dokazovania výsluchu a výsluchov maloletého dieťaťa a ďalších dôkazov. Bol vykonaný opätovný výsluch maloletého dieťaťa, z ktorého obsahu vyplýva, že maloleté dieťa opätovne potvrdilo podstatné skutkové tvrdenia o nevhodnom správaní otca, čo je významné z hľadiska vierohodnosti výpovedí maloletého dieťaťa, keďže nejde o jednorazové tvrdenie z M. XXXX, výpoveď bola potvrdená s časovým odstupom a obsahovo korešponduje so závermi znalkyne L. O. I. a oslabuje argumentáciu o manipulácii alebo konfabulácii. Matka ďalej uviedla, že po rozhodnutí Krajského súdu pokračovala terapeutická intervencia v P. B. a ambulancii L., pričom správy z roku XXXX opakovane zachytávajú pretrvávajúce symptómy traumy a riziko retraumatizácie. Nejde teda o stabilizovaný alebo ustupujúci stav, ale o pokračujúcu traumatickú symptomatiku. Súhrn týchto okolností predstavuje kvalitatívne novú situáciu, ktorá zásadne mení mieru rizika pre maloleté dieťa. Nejde o opakovanie tých istých tvrdení, ale o vývoj skutkového stavu, ktorý objektívne prehlbuje obavu z ujmy pri pokračovaní viacdňového neasistovaného styku. Súhrn uvedených okolností nepredstavuje iba kvantitatívne doplnenie pôvodného skutkového stavu, ale kvalitatívne novú situáciu, ktorá objektívne zvyšuje mieru ohrozenia maloletého dieťaťa a tým je podľa matky naplnená zákonná podmienka „zmeny pomerov“ podľa § 363 CMP a ponechanie pôvodnej úpravy styku by bolo v rozpore s povinnosťou súdu reagovať na aktuálny stav veci. Matka uviedla, že prvé externé indikátory zmeny správania boli u maloletého dieťaťa už pred eskaláciou súdnych a trestných konaní, prejavovali sa zmeny správania, ktoré zaznamenala materská škola – ako nezávislý, externý pozorovateľ, v správe MŠ uvádza rapídnu zmenu správania, úzkosť a reagovanie na mužský hlas a ďalšie záznamy MŠ poukazujú na pretrvávajúce prejavy stresu a úzkosti. Z prepisu telefonátu vyplýva spontánny a obsahovo závažný výrok dieťaťa, ktorý je pre NO dôležitý ako autentické odmietanie kontaktu a spontánne pomenovanie ujmy, kedy maloleté dieťa uviedlo, „Q. B. Q. J....R. C. M. N. D.…“ V úradnom zázname Úradu práce, soc. vecí a rodiny E. sú citované výroky dieťaťa: „I. B. E.“ a „Q. E. D.“, „L. C.…I. J.“ a „J. C. H. S.“. Matka v návrhu poukazuje aj na lekárske správu zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej je uvedené, neteší sa, že má stretnúť s otcom, „môže súvisieť so stresom zo styku“. Matka tiež poukazuje na psychologické vyšetrenia, ktoré opakovane osvedčujú stav dieťaťa a riziko pri kontakte, cit.: „H. M. Q. O. B. (T. XX.X)“, „L. Q. U. A. B. O.“, „výpovede dieťaťa… vierohodné, bez konfabulácií“ „Vystaviť aktuálne dieťa priamej konfrontácii a možnej následnej retraumatizácii v osobnom kontakte s otcom považujeme za nevhodné až ohrozujúce zdravý psychický vývin dieťaťa“, „Akékoľvek ďalšie kroky smerujúce k osobnej konfrontácii dieťaťa s otcom považujeme za nevhodné, ohrozujúce psychický stav vzhľadom k výraznej rizikovosti suspektnej retraumatizácie.“. Z dlhodobých správ P. B. vyplýva dlhodobý terapeutický obraz traumy, že nejde o jednorazový stav, ale o pretrvávajúci traumatický obraz. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tiež poukazuje na znalecký posudok L. I., že dieťa si to nevymyslelo, pričom tieto znalecké závery sú pre NO kľúčové práve preto, že objektivizujú vierohodnosť dieťaťa a vyvracajú líniu „matka ju navádza“. Z posudku vyplýva, že maloleté dieťa „Q. A. S.… B.“, „Q. B. L.… S.“, „Q.… L. T.“ H. O. V., W. A. „Q. X. B. A.“ H. F. „J.“. Znalkyňa počas výsluchu uviedla, že „A. B. Q.… D.“, „Q. S. S.“, S. Q. S. C. B. A.: „U.… Q.“ H. O.: „A. L. X. F. … I., X. B. I.“. Zo znaleckých zistení vyplýva, že maloleté dieťa nedisponuje kognitívnou kapacitou na vytvorenie takto špecifického sexuálneho obsahu bez prežitej skúsenosti, pričom neboli zistené znaky
fabulácie ani navádzania. Námietka manipulácie zo strany matky bola predmetom odborného posúdenia znalkyne L. O. I., ktorá vo výsluchu výslovne uviedla, že zo štruktúry výpovedí maloletej nemožno vyvodiť navádzanie a že maloletá nedisponuje kognitívnou kompetenciou na spontánne vytvorenie takto špecifického sexuálneho obsahu bez prežitej skúsenosti. Odborný záver o nemožnosti fabulácie preto významne oslabuje tvrdenie o manipulácii a posúva hodnotenie do roviny zvýšenej pravdepodobnosti reálne prežitej udalosti. Matka v návrhu tiež uviedla, že znalecký posudok k otcovi popisuje rizikové faktory, ktoré sú pre NO dôležité nie ako dôkaz viny, ale ako osvedčenie rizikovosti pri styku bez dohľadu. Aktuálny platný režim styku objektívne zvyšuje riziko ujmy oproti zákazu styku a to je presne situácia, pre ktorú zákon pozná neodkladné opatrenie. Matka uviedla, že predmetom tohto návrhu nie je preskúmanie právoplatného rozhodnutia, ale posúdenie novej skutkovej situácie, ktorá vznikla po jeho vydaní. Zmena pomerov je samostatným dôvodom pre zásah do dočasnej úpravy pomerov, keďže právoplatnosť sa viaže na skutkový stav existujúci v čase rozhodovania pričom riziko ujmy na psychickom vývine maloletého dieťaťa má v tejto veci charakter nenávratnosti, zatiaľ čo prípadné dočasné obmedzenie styku je plne reverzibilné. Pri kumulatívnych dôkazoch a to závere o sexuálnom zneužívaní, nemožnosti fabulácie, absencii manipulácie a dlhodobom terapeutickom potvrdení traumy a vzneseného obvinenia, by existencia alebo pokračovanie viacdňového neasistovaného styku bolo v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Dočasné obmedzenie kontaktu je menej závažné než riziko prehĺbenia traumy alebo opakovania konania. Matka má za to, že obmedzenie styku predstavuje primeraný zásah do rodičovských práv odporcu, keďže riziko prehĺbenia traumy alebo potenciálneho opakovania škodlivého konania má závažnejší a nezvratnejší charakter než obmedzenie kontaktu. Opatrenie je časovo striktne viazané na už existujúci dočasný rámec určený odvolacím súdom a preto ide o najmenej invazívny zásah, ktorý pri aktuálnom osvedčenom riziku ešte dokáže chrániť maloleté dieťa a ak súd zvažuje zásah do práva rodiča na kontakt, musí postaviť do rovnováhy riziko. V tejto veci je riziko ujmy na dieťati podstatne vyššie než zásah spočívajúci v dočasnom obmedzení kontaktu a nemôže prevážiť nad rizikom prehĺbenia traumy alebo potenciálneho opakovania škodlivého konania, keďže ujma na psychickom vývine dieťaťa má nezvratný charakter, zatiaľ čo obmedzenie kontaktu je vratné a podlieha ďalšiemu súdnemu preskúmaniu. Matka týmto návrhom nesleduje revíziu právneho názoru odvolacieho súdu ani „predĺženie dočasnosti“, ale výlučne zmenu obsahu dočasnej úpravy z dôvodu následne vzniknutých a novo osvedčených okolností, ktoré významne zvyšujú riziko ujmy na maloletom dieťati. Matka záverom požiadala, aby súd po vyhotovení uznesenia bezodkladne zabezpečil jeho založenie aj do vykonávacieho spisu vedeného pod sp. zn. XXX/X/XXXX, keďže právny základ výkonu týmto rozhodnutím odpadá. Dňa XX.XX.XXXX bolo tunajšiemu súdu doručené doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a urgencia, v ktorom matka doplnila svoj návrh tak, že opätovne uviedla, že z predložených dôkazov sa osvedčuje existencia závažného a bezprostredného rizika ujmy na psychickom zdraví maloletého dieťaťa v súvislosti s kontaktom s otcom, pričom je názoru, že nejde o hypotézu, ale o stav osvedčený viacerými nezávislými odbornými dôkazmi, avšak súd neprijal preventívne opatrenie, neodložil výkon rozhodnutia a nezohľadnil aktuálne riziko, napriek konzistentným dôkazom a z toho dôvodu je nevyhnutné bezodkladne prijať ochranné opatrenie pretože ponechanie styku bez zásahu za týchto okolností predstavuje vedomé vystavenie maloletého dieťaťa predvídateľnému riziku ujmy. Ďalej uviedla, že z predložených dôkazov vyplýva existencia konzistentného a opakovane potvrdeného rizika ujmy na psychickom zdraví maloletého dieťaťa. Jednotlivé dôkazy sa navzájom podporujú a vytvárajú ucelený obraz ohrozenia a znalecké a psychologické závery identifikujú znaky sexuálneho zneužívania, ako aj závažné negatívne psychické prežívanie dieťaťa v súvislosti s otcom. Matka tiež doplnila, že napriek tomu súd doposiaľ neprijal opatrenia smerujúce k ochrane maloletého dieťaťa, čím vzniká rozpor medzi obsahom dôkazov a procesným postupom súdu. Vzhľadom na aktuálnosť, predvídateľnosť a odborné podloženie rizika je nevyhnutné bezodkladne zasiahnuť. Matka zároveň uviedla podrobné rozvedenie uvedeného rozhodovacieho rámca vrátane rozboru jednotlivých dôkazov a ich procesného významu, s tým, že z doteraz predložených dôkazov, vrátane tých, ktoré vznikli po rozhodnutí KS Trnava sp. zn. XXXXX/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, je jednoznačne dostatočne osvedčené, že u dieťaťa pretrvávajú intenzívne prejavy strachu, úzkosti a traumatických reakcií zo sexuálneho zneužitia, psychický stav maloletého dieťaťa sa v tomto smere nezlepšuje a že tieto prejavy sú spojené s konaním a osobou otca a témou kontaktu s ním. Matka nevyslovuje a ani nežiada od súdu vyslovenie viny otca za skutok zločinu sexuálneho zneužívania svojej dcéry, z čoho bol otec obvinený, ale dôkazy pochádzajúce z uvedeného trestného konania nie je možné odmietnuť ani prehliadať a ide o situáciu, v ktorej nečinnosť môže viesť k vzniku vážnej ujmy na zdraví maloletého dieťaťa.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podstatným obsahom spisu a pripojených spisov tunajšieho súdu, prílohami pripojenými k návrhu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav: 4. Maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov. Na Okresnom súde Trnava sa vedie konanie o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode sp. zn. XXX/XXX/XXX, kde je aktuálne nariadené znalecké dokazovanie. V konaní vedenom na Okresnom súde Galanta o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva bola starostlivosť o maloleté dieťa dočasne upravená uznesením tunajšieho súdu č.k. XX/XX/XXXX – XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/XXX/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX o neodkladnom opatrení, ktorým bolo maloleté dieťa dočasne ponechané v osobnej starostlivosti matky. Následne bol styk otca s maloletým dieťaťom dočasne upravený uznesením tunajšieho súdu XX/XX/XXXX – XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/XXX/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v čase od piatka 15.00 hod. do pondelka 8.00 a každú párnu stredu v týždni počas školského roka v čase od 15.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa bude predškolské zariadenie navštevované maloletým dieťaťom a v prípade jeho neúčasti na predškolskej príprave miesto bydliska matky a matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v prípade, ak miestom prevzatia a odovzdania bude bydlisko matky maloletého dieťaťa, otcovi ho v mieste bydliska matky v určenom čase odovzdať. Predmetné uznesenie o styku bolo nariadené do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX. Na Okresnom súde Galanta je toho času vedené aj konanie o návrhu otca na súdny výkon neodkladného opatrenia Okresného súdu Galanta č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. XXXXX/ XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom tunajší súd uznesením XXX/X/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/X/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX nariadil výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave číslo konania XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výroku G., vyzval matku k dobrovoľnému plneniu uznesenia Krajského súdu v Trnave číslo konania XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti výroku G., nevyhovel návrhu matky na odklady výkonu rozhodnutia, nariadil výchovné opatrenie, ktorým sa ukladá povinnosť otcovi a maloletému dieťaťu zúčastniť sa psychologického poradenstva na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny K. v trvaní X mesiacov odo dňa vyhlásenia uznesenia a uložil Úradu práce sociálnych vecí a rodiny K. povinnosť každé dva mesiace predkladať súdu priebežné správy z výchovného opatrenia a po skončení výchovného opatrenia zaslať súdu záverečnú správu. 5. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., odboru sociálnych vecí a rodiny, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pracovisko E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletým dieťaťom, ktorý sa uskutočnil bez účasti matky, avšak maloleté dieťa si neželalo, aby bol obsah pohovoru sprístupnený. 6. Dňa XX.XX.XXXX matka súdu predložila Záverečnú sociálnu správu P. B., Q. zo dňa XX.XX.XXXX, pričom vo svojom podaní prostredníctvom právneho zástupcu vyzdvihla niektoré časti správy, ktoré poukazujú na prejavy zníženého sebavedomia, sebahodnotenia dieťaťa, ktoré môžu súvisieť so sexuálnym násilím. V zmysle tejto správy z vyjadrení maloletej počas realizácie spolupráce o.i. vyplynulo, že v čase spolužitia/stretávania s otcom došlo k incidentom, ktoré u maloletej mohli viesť k traumatizujúcim dôsledkom. V súčasnej situácii centrum neodporúča maloletú vystavovať opätovnej retraumatizácii, najmä v súvislosti s ďalšími pohovormi, výsluchmi, či opätovnými posudkami na maloletú. 7. Dňa XX.X.XXXX matka súdu doručila doplnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a upozornenie na naliehavosť rozhodnutia o návrhu na neodkladné opatrenie. Prílohou tejto správy doručenej na e-mailovú adresu zákonnej sudkyne bol aj zvukový záznam komunikácie maloletej s matkou zo dňa XX.XX.XXXX. 8. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 14. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 20. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
21. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal styk otca s maloletou až do právoplatného skončenia konania o rozvode manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. XXX/ XXX/XXXX. 22. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. 23. Kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi; považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Právo styku vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť; v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov; v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa; tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že: „je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov (K. D. Q. - X. XXXXXX/ XX) dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“ (E. D. J. - X. XXXXX/ XX). 24. Úplný zákaz styku otca s dieťaťom je najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu rodičovských práv. K takejto úprave možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch, kedy jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia styku alebo úplného zákazu styku dieťaťa s jedným z rodičov je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a záujem maloletého dieťaťa, z ktorého takáto nevyhnutnosť vyplýva. Ide o intenzívny zásah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na ochranu rodinného života. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je nevyhnutné rozlíšiť, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa alebo, či ide o stav vyvolaný pôsobením rodiča, ktorý má maloleté dieťa vo svojej faktickej osobnej starostlivosti. Konfliktné a narušené vzťahy medzi rodičmi negatívne vplývajú na maloleté dieťa a na jeho intrapsychické prežívanie. Je nutné mať tiež na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič – dieťa v dôsledku odcudzenia, je v neskoršom období len ťažko napraviteľná. 25. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom je opatrením krajného charakteru, ktoré výrazne zasahuje nielen do rodičovských práv, ale aj práv dieťaťa na pravidelný kontakt s rodičom. Aj Ústavný súd SR konštantne poukazuje na závažnosť vyslovenia zákazu styku. Zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom predstavuje podľa názoru ústavného súdu vážny zásah do práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, ako aj jeho rodiča. Každý takýto zásah musí byť preto náležite dôvodný, pretože v dôsledku zákazu styku môže dôjsť k ďalšiemu ochladeniu citových väzieb medzi rodičom a dieťaťom a
prehĺbeniu narušenia vzájomných vzťahov, pretože sa ním rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s dieťaťom, a to akýmkoľvek spôsobom. Vo výnimočných prípadoch, pokiaľ to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a všeobecný súd styk rodiča s maloletým dieťaťom zakáže, musí byť jednoznačne v súdnom konaní preukázané, že takýto postup je v záujme maloletého dieťaťa (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. G.. Y. XXX/XXXX z XX. XXXXXXXX XXXX). 26. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník konania osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza. Zákonná povinnosť navrhovateľa hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia musí byť zjavná jednak zo samotného návrhu na jeho nariadenie, ale aj z písomných dôkazov k nemu pripojených, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať výstižný popis skutočností objasňujúcich stav a pomery účastníkov v čase rozhodovania súdu a tieto tvrdenia musia byť riadne osvedčené. V návrhu popísané skutočnosti nemôžu vyvolávať pochybnosti o bezodkladnej potrebe využitia procesného inštitútu neodkladného opatrenia. 27. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahom spisového materiálu, vrátane dočasne pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXX/X/XXXX nemal dostatočne osvedčené, že v danom prípade je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by otcovi zakázal styk s maloletou A.. Ako už bolo uvedené vyššie, použitie neodkladného opatrenia je namieste tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu na základe aspoň osvedčených základných skutočností umožňujúcich záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne ide o stav, kedy vec neznesie odklad. Súd poukazuje na to, že dňa XX.XX.XXXX tunajší súd uznesením XX/XX/XXXX – XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/XXX/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX o neodkladnom opatrení, dočasne rozhodol o dočasnom ponechaní v osobnej starostlivosti matky a zároveň vo zvyšnej časti (návrh na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Následne bol dňa XX.XX.XXXX uznesením tunajšieho súdu XX/XX/XXXX – XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/XXX/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX upravený styk otca s maloletým dieťaťom, pričom citovaným rozhodnutím súd nielen nevzhliadol potrebu zákazu styku otca s maloletou, ale ho aj Krajský súd v Trnave rozšíril. V predmetnom rozhodnutí odvolací súd zhrnul faktický stav tak, že otec nemá umožnený osobný kontakt so svojou dcérou od XX.X.XXXX, t.j. viac ako 6 mesiacov. Ako už bolo uvádzané, tento kontakt mu obmedzila matka na základe obáv o zdravý vývoj maloletej, nakoľko má podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej zo strany otca. V súčasnosti je vedené trestné stíhanie voči otcovi maloletej pre zločin sexuálneho zneužívania a pre zločin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení, ktorý je v štádiu po začatí trestného stíhania, ale doposiaľ nebolo voči žiadnej osobe v trestnom konaní vznesené obvinenie. Samotný otec tieto obvinenia matky popiera, pričom vo svojich podaniach uvádza, že otázka sexuálneho zneužívania z jeho strany bude prešetrená nestranným súdnym znalcom, odborníkom z odvetvia klinická psychológia detí. V predmetnom rozhodnutí odvolací súd sa podrobne venoval aj matkou predloženým dôkazom, na základe ktorých dospel k záveru, že je to práve matka, ktorá s maloletou dlhodobo komunikuje o rôznych sexuálnych praktikách, pričom práve takéto správanie sa matky môže mať nepriaznivý vplyv na celkový zdravotný a psychický stav maloletej a jej správanie. Taktiež poukázal na ďalšie dôkazy, a to na lekársku správu C. C. I. zo dňa XX.X.XXXX, z ktorej vyplýva, že K. H. H. U. I. V. C. I. O. O. Q., pričom tieto závery vyplývajú aj z lekárskej správy C. G. Z. zo dňa X.X.XXXX, ktorá Q. O. O. Q. E. C.. V súvislosti so správou zo psychologického vyšetrenia maloletej na pracovisku klinickej psychológie L., B. D. E. odvolací súd pripustil dôvodnosť výhrad otca spochybňujúcich objektívnosť správy v súvislosti so spôsobom jej zabezpečenia. Súd má za to, že uvedené možno konštatovať aj v súvislosti so všetkými ďalšími matkou predloženými správami tohto pracoviska, resp. správami P. B., Q., ktoré nemožno podľa názoru súdu považovať za objektívne, keď z obsahu týchto je evidentné, že predmetné subjekty spolupracujú výlučne s matkou a maloletým dieťaťom (viď napr. záverečnú správu P. B. na č.l. XXX spisu, ako aj ďalšie priebežné správy, ktoré sú prílohou návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia), ich závery vychádzajú výlučne z tvrdení matky a maloletého dieťaťa, ktoré je tiež dlhodobo pod výlučným výchovným vplyvom matky a s otcom nie je v žiadnom kontakte. V tejto súvislosti súd zároveň považuje za potrebné podotknúť, že účelom psychologickej intervencie, realizovanej v P. B. Q. na základe odporúčania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny L., pracovisko E. nie je objektívne posúdenie a vyhodnotenie situácie v rodine, ale poskytnutie pomoci a podpory maloletému dieťaťu, ktoré sa nachádza v náročnej životnej situácii. 28. Rovnako sa s väčšinou matkou uvádzaných skutočností vysporiadal súd aj v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/X/XXXX, a to konkrétne v uznesení č.k. XXX/X/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/X/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX a nariadil výkon uznesenia č.k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. XXXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Súd dáva do pozornosti matky, že úlohou súdu, rozhodujúceho o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je opätovne vyhodnocovať dôkazy, ktoré boli predložené počas vydávania predchádzajúcich uznesení. Súd v tomto konaní preto skúmal, či skutočnosti, tvrdené matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nastali až po vydaní posledného rozhodnutia o styku otca s maloletým dieťaťom, odôvodňujú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v matkou navrhnutom znení. 29. Ako na to poukazuje matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, faktický stav sa od vydania vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dňa XX.XX.XXXX zmenil v tom, že bolo vznesené obvinenie otcovi pre zločin sexuálneho zneužívania, ktoré uznesenie však doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko obvineným bola podaná sťažnosť. Uvedené potvrdila vyšetrovateľka aj dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému dňu uznesenie stále nie je právoplatné (viď úradný záznam z č.l. XXX spisu). Samotné vydanie uznesenia o vznesení obvinenia však neznamená zmenu skutkových okolností, z ktorých súd pri posudzovaní otázky styku otca s maloletou vychádzal. Od vydania posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou však nastala zmena aj v tom, že bolo zastavené trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania, v ktorom ako poškodený vystupoval maloletý L. (bratranec maloletej A.), z dôvodu, že je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie (č.l. XXX a nasl. spisu) a trestné stíhanie pre prečin prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení bolo uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vylúčené na samostatné konanie za účelom urýchlenia konania, keďže v priebehu vyšetrovania sa nepodarilo preukázať žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že došlo k spáchaniu predmetného trestného činu (č.l. XXX spisu). Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožňuje s názorom matky, že aktuálna procesná situácia, resp. nové skutočnosti zistené od vydania posledného rozhodnutia o úprave styku kvalitatívne odlišne osvedčujú riziko ujmy na psychickom vývine dieťaťa, keď zo strany orgánov činných v trestnom konaní síce bolo (neprávoplatne) vznesené obvinene voči otcovi pre zločin sexuálneho zneužívania, zároveň však v rámci zastaveného trestného stíhania vo vzťahu k maloletému L., resp. vo veci prečinu prechovávania detskej pornografie a účasti na detskom pornografickom predstavení niektoré matkou (resp. maloletým dieťaťom) tvrdené skutočnosti evidentne neboli preukázané. 30. Matka ďalej vo svojom návrhu uvádza, že súdy rozhodujúce vo veci nemali k dispozícii znalecké posudky vypracované pre účely trestného konania. V tejto súvislosti je podľa názoru súdu potrebné upriamiť pozornosť predovšetkým na skutočnosť, že tieto boli vypracované pre účely trestného konania a neskúmajú konkrétne vzťahy medzi maloletým dieťaťom a otcom, resp. rodičmi, avšak súd má za to, že z týchto znaleckých posudkov rovnako nevyplýva dôvodnosť okamžitého zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. Pokiaľ matka vo svojom návrhu poukazuje na závery znaleckého dokazovania M. C. A. S., L. (č.l. XXX a nasl. spisu), z týchto okrem matkou citovaných skutočností vyplýva aj to, že juvenilné objekty v detskom veku nie sú významné v spektre relevantnom pre vyvolanie vzrušenia v prípade otca. Niektoré faktory zvyšujúce riziko zneužívajúceho sexuálneho správania boli u otca zistené, proti tejto úvahe však podľa znalca pôsobia zistenia ohľadom tendencie k sociálne prijateľným rozhodnutiam, absencia závažnej disociálnosti, ktorú by sme vo vzťahu k zneužívaniu vlastnej dcéry očakávali, primeraný intelekt, prevaha racionálnych mechanizmov v procesoch zvládania a rozhodovania, neprítomnosť nadužívania alkoholu, resp. návykových látok. Čo sa týka znaleckého posudku L. O. I. (č.l. XXX a nasl. spisu), ako na to poukazuje matka vo svojom návrhu, znalkyňa konštatovala, že maloletá by si vzhľadom na jej rozumovú vyspelosť nedokázala vymyslieť udalosti, ktoré vo svojich výpovediach opisovala, z uvedeného však podľa názoru súdu nemožno automaticky vyvodiť, že opisované udalosti musela zažiť práve v prítomnosti otca, najmä v kontexte ďalších osvedčených
skutočností o rozhovoroch matky s maloletou na sexuálne témy (vrátane „názorných ukážok“). Pokiaľ matka poukazuje na „konzistentnosť výpovedí maloletej“, uvedené súd taktiež nemá osvedčené, keď maloletá v priebehu konania uvádzala rôzny priebeh udalostí pri výsluchoch v rámci trestného konania – pri druhom výsluchu pred vyšetrovateľkou dňa XX.XX.XXXX uviedla skutočnosti, ktoré popiera aj samotná matka (napr. W. C. L. C., S. S. U. L. a mnoho ďalších skutočností, ktoré súd pre účely neodkladného opatrenia nepovažuje za potrebné podrobne opisovať, a to aj s ohľadom na neverejnosť prípravného konania), obsah týchto výpovedí však podľa názoru súdu evidentne nie je súladný s tvrdeniami matky o konzistentnosti výpovede maloletej. 31. Súd nespochybňuje, že psychický stav dieťaťa je mimoriadne nepriaznivý – traumatizácia maloletej je podľa názoru súdu evidentná z predložených správ P. B., Q., resp. pracoviska L., B., avšak ako to uvádza aj matka vo svojom návrhu, nejde o stabilizovaný alebo ustupujúci stav, ale o pokračujúcu traumatickú symptomatiku u maloletej, a to napriek skutočnosti, že styk s otcom dlhodobo neprebieha. V kontexte vyššie uvedených skutočností súd nemá dostatočne osvedčenú príčinnú súvislosť medzi traumatizáciou dieťaťa a tvrdeným sexuálnym zneužívaním, resp. správaním sa otca. Súd má za to, že samotný rozpad rodiny prakticky zo dňa na deň (najmä v prípade dieťaťa s podozrením na poruchu autistického spektra, čo vyplýva napr. zo správy zo psychologického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX – č.l. XX spisu), ale aj nasledujúce a stále pretrvávajúce obdobie - konfliktné vzťahy medzi rodičmi, prebiehajúce súdne, resp. trestné konania, znamenajú pre maloleté dieťa mimoriadnu záťaž. V danom prípade však súd považuje za významnú okolnosť, že matka preukázateľne vedie (resp. v minulosti viedla) rozhovory s maloletou ohľadom sexuálnych tém. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na celkový prístup matky, ktorá namiesto zmiernenia dopadov aktuálnej situácie na maloletú, svoju dcéru v rozpore s jej záujmami používa v priebehu konania ako dôkazný prostriedok a predkladá súdu rôzne zvukové záznamy zachytávajúce prejavy maloletej, pričom na druhej strane sama poukazuje na možné nepriaznivé dôsledky retraumatizácie dieťaťa a z tohto dôvodu odmieta spoluprácu s objektívnymi odborníkmi, ktorých cieľom je práve objasnenie skutočného stavu veci, resp. príčin traumatizácie dieťaťa (podľa vyjadrenia matky a jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX má matka výhrady napríklad voči nariadeniu znaleckého dokazovania znalcom z odboru poradenskej psychológie vo vzťahu k maloletému dieťaťu z dôvodu sekundárnej viktimizácie). V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje na zvukový záznam predložený súdu dňa XX.XX.XXXX, z ktorého je podľa názoru súdu tiež zrejmé, že matka namiesto pozitívnej motivácie maloletej vytvára atmosféru, ako keby maloletej hrozilo počas realizácie výchovného opatrenia nariadeného súdom v rámci vykonávacieho konania nejaké nebezpečenstvo (uvádza maloletej napr. „H. C. O. O. S., W. J. D. M. O., J. F. U. A. J. H. O. [., Q., H. J. D. V.“ a pod.). Súd zdôrazňuje, že účelom výchovného opatrenia je práve poskytnutie odbornej pomoci za účelom sanácie narušených rodinných vzťahov, v rámci ktorého rodina, resp. maloleté dieťa spolupracuje s odborníkom - psychológom, ktorý má rovnako, ako súd, vykonávať úkony v záujme maloletého dieťaťa. Uvedený negatívny podtón komunikácie zo strany matky v súvislosti s opatreniami zameranými na ochranu záujmov maloletého dieťaťa (i keď tieto nie sú v súlade s predstavami matky), súd považuje za nevhodné, a to aj s ohľadom na aktuálny psychický stav dieťaťa. 32. Pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nevyhnutné posúdiť, či osvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov (dočasné uloženie zákazu styku) sú práva účastníkov konania (v tomto prípade maloletej A.) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné opatrenie. Ako už bolo uvedené, úplný zákaz styku otca s dieťaťom je najzávažnejším a najprísnejším zásahom do výkonu rodičovských práv. K takejto úprave možno pristúpiť len v naliehavých a dostatočne odôvodnených prípadoch, keď je nepochybné, že takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa. V danom prípade matka síce osvedčila, že maloleté dieťa odmieta svojho otca, bez riadneho preskúmania dôvodov uvedeného stavu však nie je podľa názoru súdu možné návrhu matky vyhovieť a zakázať styk otca s maloletou. Z obsahu spisu je zrejmé, že v čase začatia konania pred dvomi rokmi mala maloletá pozitívny vzťah k svojmu otcovi, s ktorým sa do H. XXXX pravidelne stretávala a súd nemá jednoznačne osvedčené, že aktuálny nepriaznivý stav bol spôsobený konaním otca, ktorý v posledných takmer dvoch rokoch nemá na maloletú žiaden výchovný, ani iný vplyv. Uznesenie o vznesení obvinenia pre zločin sexuálneho zneužívania nie je právoplatné, prípadné nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia však tiež nemožno považovať za preukázanie viny, pričom v súlade so zásadou prezumpcie neviny je potrebné otca považovať za nevinného, pokým sa nepreukáže opak. Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, pre ktorý bol návrh na súd podaný, čo je podľa názoru súdu možné až po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej. Zároveň súd považuje za významnú
skutočnosť, že sa styk otca s maloletým dieťaťom nerealizuje v žiadnom rozsahu, pričom matka netvrdí, a ani súdu nie sú známe žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa otec mimo prebiehajúceho súdneho konania o výkon rozhodnutia, domáhal styku s maloletým dieťaťom „svojpomocne“, naopak, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa otec vyjadril, že vzhľadom na aktuálnu situáciu by súhlasil s realizáciou asistovaného styku za prítomnosti ďalšej osoby. V tejto súvislosti súd podotýka, že matka sa v priebehu celého konania domáha úplného zákazu styku otca s maloletým dieťaťom a nepripúšťa žiadne alternatívne riešenia, ktoré by zabezpečili prípadnú ochranu dieťaťa a zároveň umožňovali kontakt otca s maloletou aspoň v minimálnom rozsahu, hoci ako už bolo uvedené, psychický stav maloletej sa zhoršil a úplné odmietanie otca z jej strany sa objavilo až v priebehu konania. 33. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatuje, že maloleté dieťa otca odmieta a hoci matka je presvedčená, že uvedené môže byť výlučne následkom sexuálneho zneužívania maloletej otcom, uvedené súd nemá doposiaľ osvedčené. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj správy zo psychologických vyšetrení popisujúce správanie maloletej, jej agresivitu a emočné výkyvy avšak súd má za to, že v súčasnosti nie sú dostatočne preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zákaz styku otca s maloletou, najmä keď z obsahu spisu je zrejmé, že uvedený nepriaznivý psychický stav maloletej sa rozvinul počas úplného odlúčenia otca od maloletej. Súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje tvrdenia matky obsiahnuté v návrhu o tom, že maloletá má psychické problémy, napriek tomu, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nemal osvedčené, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a vykonania tak závažného zásahu do rodičovských práv otca, ako je zákaz styku s maloletým dieťaťom. 34. V priebehu konania vo veci samej bude súd skúmať, aké sú ďalšie možnosti realizácie styku otca s maloletou, ktoré možno považovať v aktuálnej situácii za proporcionálne aj vo vzťahu k právam maloletej, ale aj vo vzťahu k rodičovským právam otca, uvedené však presahuje (najmä časový) rámec možností konania o neodkladnom opatrení. 35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená existencia stavu, ktorý by si vyžadoval okamžitý zásah súdu s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd však apeluje na rodičov, aby pristúpili zodpovedne a mimoriadne empaticky k vzniknutej komplikovanej rodinnej situácii, aby uprednostnili záujmy maloletého dieťaťa a konštruktívne riešenia problémov pred zbytočným prehlbovaním konfliktov, riadne sa podrobili uloženému výchovnému opatreniu a aby dbali na zdravie a záujem maloletého dieťaťa, aby ho svojím správaním nevystavovali psychickej záťaži a nervozite, ale hľadali cestu dohody a spolupráce pri výchove dieťaťa, a vytvárali tak vhodné podmienky pre jeho psychický a emocionálny vývoj. Súd preto zdôrazňuje aj otcovi, aby rešpektoval aktuálnu situáciu, citový stav a prejavenú vôľu maloletej, a to vzhľadom na jej vek a schopnosť samostatne vyjadriť svoje pocity a želania. Zároveň súd vyzýva rodičov, aby spolupracovali s príslušnými orgánmi v záujme čo najrýchlejšieho zistenia skutočného stavu veci, nakoľko aj zo znaleckého posudku vypracovaného ešte dňa XX.XX.XXXX L. I. je zrejmé, že maloletá „má potrebu oslobodiť sa od súčasnej nepríjemnej situácie, nájsť z nej východisko, ktoré by prinieslo úľavu“. 36. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 37. Pre úplnosť súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít (viď napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. G.. Y. XXX/XXXX), súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, najmä vzhľadom na charakter inštitútu predbežného opatrenia. 38. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava práv a povinností k maloletému dieťaťu bude predmetom konania vo veci samej, pričom pre účely poručenského konania doposiaľ znalecké dokazovanie zamerané na skúmanie osobnosti oboch rodičov, resp. ich vzájomného vzťahu s maloletým dieťaťom, ani na prítomnosť (vedomej, či nevedomej) ovplyvňovania maloletej akoukoľvek osobou, nebolo vykonané. Súd má vedomosť o tom, že v konaní o rozvod manželstva rodičov a úpravu práv a povinností na čas po rozvode (vedenom na Okresnom súde Trnava) bolo nariadené znalecké dokazovanie, preto bude v konaní vo veci samej zisťovať, či uvedené
možno považovať za dostačujúce aj pre účely predmetného konania, alebo je potrebné vykonať ďalšie znalecké dokazovanie. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere je podľa názoru súdu nevyhnutne potrebné pre zistenie skutočného stavu veci a rozhodnutie vo veci samej. 39. Pokiaľ ide o návrh matky na zastavenie konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. XXX/X/ XXXX pre zrušenie (zmenu) exekučného titulu, resp. o návrhu na odklad výkonu rozhodnutia, ktorý bol nariadený uznesením tunajšieho súdu č.k. XXX/X/XXXX – XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. XXXXX/X/XXXX – XXX O. dňa XX.XX.XXXX, z obsahu návrhu matky je zrejmé, že tieto návrhy sa týkajú prebiehajúceho vykonávacieho konania, pričom procesne ani nie je možné, aby súd o týchto návrhoch rozhodoval v predmetnom (základnom) konaní. O uvedených návrhoch matky tak bude súd rozhodovať v konaní vedenom pod sp.zn. XXX/X/XXXX, do ktorého bol rovnopis návrhu matky založený. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.