Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Komárno 10C/77/2018 4218204792 16. 06. 2025 JUDr. Filip Demo ECLI:SK:OSKN:2025:4218204792.33
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, IČO: 47251395, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpená: JUDr. Gabriela Škodáčková, advokátka so sídlom ul. župná 14, 945 01 Komárno, IČO: 42117682, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto rozhodol: I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí: a) Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí vo vchode 96 obytného domu postaveného na parcele č. 158/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. 158/2, zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25 500,00 eur; b) Zostatok na účte žalobcu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 854,85 eura; c) Zostatok na účte žalovanej č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eura. II. Do výlučného vlastníctva žalobcu sa prikazuje nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí vo vchode 96 obytného domu postaveného na parcele č. 158/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. 158/2, zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684ín, v hodnote 25 500,00 eur III. Žalobca preberá zostatok na účte č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 854,85 eura. IV. Žalovaná preberá zostatok na účte č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eura. V. Žalobca je povinný, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu 170,60 eura. VI. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2018 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode ich manželstva. V žalobe uviedol, že so žalovanou boli manželia. Ich manželstvo zaniklo rozvodom na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/162/2016-21. Zánikom manželstva zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Žalobca sa snažil zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) vyporiadať mimosúdnou dohodou, preto doručil žalovanej Pokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 02.05.2018, na ktorý žalovaná reagovala listom zo dňa 18.05.2018. Dňa 07.06.2018 došlo k stretnutiu za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, ktorého resumé bolo, že sporná je medzi nimi len nehnuteľnosť - byt patriaci do BSM, a že ohľadne hnuteľných vecí sa vedia dohodnúť. Po tomto stretnutí žalovaná doručila žalobcovi písomný návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 15.06.2018, podľa ktorého žalovaná navrhovala prikázať byt do jeho výlučného vlastníctva za protihodnotu 15.000,00 eur, a to i napriek tomu, že v tomto návrhu výslovne uvádza, že si je vedomá toho, že byt podľa ohodnotenia znalca má hodnotu 22.000,00 eur. Žalobca sa k tomuto návrhu vyjadril v liste zo dňa 20.06.2018, v ktorom akceptoval návrh žalovanej prevziať do svojho výlučného vlastníctva byt za 11.500,00 eur s odôvodnením, prečo žalovanej neprináleží za jej podiel 15.000,00 eur, pričom poukázal aj na to, že on dal oceniť byt za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, pričom znalec ocenil byt na 22.600,00 eur. Žalovaná cenu určenú znalcom neakceptovala a byt dala oceniť aj ona. Žalovanou objednaný znalec ocenil byt na sumu 20.000,00 eur. K uzavretiu dohody medzi stranami napokon nedošlo, preto žalobca navrhoval, aby súd vyporiadal BSM tak, že nehnuteľnosť uvedenú vo výroku tohto rozsudku (ďalej aj ako „nehnuteľnosť patriaca do BSM“ alebo „byt patriaci do BSM“) a presne špecifikovanú v žalobe v hodnote 22.600,00 eur prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, hnuteľné veci v zostatkovej hodnote sa ponechajú do vlastníctva strán sporu podľa ich dohody a titulom finančného vyporiadania žalobca zaplatí žalovanej sumu 11.300,00 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. 2. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 14.01.2019, v ktorom poukázala na skutočnosť, že sa rovnako ako žalobca snažila zaniknuté BSM vyporiadať mimosúdnou dohodou. Spornú nehnuteľnosť v roku 1980 pridelil Okresný národný výbor v Komárne žalovanej na užívanie ako učiteľský byt, keďže žalovaná celý život pracovala ako učiteľka a následne riaditeľka základnej školy v C. D. E.. Až v roku 2003 si ho strany sporu ako manželia na základe ponuky od obce C. D. E. odkúpili a nadobudli do BSM. Nakoľko ich obidve už dospelé deti vedeli o ich hádkach, syn, ktorému po dohode s dcérou chcela žalovaná darovať svoje zdedené nehnuteľnosti (rodinný dom so súp. číslom 246 s pozemkami v katastrálnom území C. D. E. vedené na listoch vlastníctva č. XXXX H. I. XXXX), jej sám navrhol, aby k nemu prišla bývať, kým sa so spoločným majetkom so žalobcom nevysporiadajú. Žalovaná spoločnú nehnuteľnosť neopustila dobrovoľne a naďalej má o ňu veľký záujem s vyplatením žalobcu. Počas obdobia po rozvode až do jej odchodu zo spoločnej domácnosti bývalému manželovi varila, prala, žehlila a starala sa o neho rovnako ako počas manželstva a to bez akéhokoľvek finančného príspevku. Čo sa týka zaplatenej dane z nehnuteľnosti, doposiaľ ju každoročne ako aj ostatné náklady týkajúce sa nehnuteľnosti a celú domácnosť, uhrádzala vo väčšej miere žalovaná a to aj v čase, keď bol žalobca viackrát nezamestnaný a nemal žiadny príjem. Žalovaná už v čase trvania manželstva zvažovala darovať svoje zdedené nehnuteľnosti synovi C.. Keďže rodinný dom po rodičoch bolo potrebné zrekonštruovať, chcel si syn strán sporu zobrať hypotekárny úver, avšak z dôvodu jeho nízkeho príjmu sa rozhodli, že žalovaná, ktorá v tom čase bola ešte zamestnaná, podpísala s Prvou stavebnou sporiteľnou, a. s. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1340116602 s tým, že spoludlžníkom je syn C., ktorý od toho času spláca tento úver mesačne vo výške 420,00 eur. V tom čase dňa 15.1.2016 na Notárskom úrade v Komárne u JUDr. Mária Jóba podpísali notársku zápisnicu č. k. N12/2016, NZ 1110/2016, ktorá sa týkala zúženia rozsahu BSM, t. j. úver PSS, a. s. bol poskytnutý výlučne len jej. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uznala, že je pravdou, že spočiatku mimosúdneho vyporiadavania zvažovala, že sa spoločnej nehnuteľnosti za ponúknutú sumu vzdá, aj keď táto myšlienka bola pre ňu ťažko prijateľná. Svoj názor zmenila, keď zistila skutočnosti, ktorými sa cieľavedome a úmyselne žalobca zbavil svojich nehnuteľností, aby v predmetnom spore vystupoval ako spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorý na rozdiel od žalovanej už nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti a je presvedčený, že z uvedeného dôvodu ako invalidný dôchodca súdny spor vyhrá. Žalovaná si je vedomá toho, že žalobca bol oprávnený so svojimi nehnuteľnosťami ako výlučný vlastník disponovať, avšak žalovaná poukázala na to, že postup žalobcu pri uzatváraní kúpnej zmluvy bol podozrivý, keďže v čase uzatvárania kúpnej zmluvy žalobca ako predávajúci požičal kupujúcej sumu 18.000,00 eur. Žalovaná navrhla vyporiadať BSM tak, že nehnuteľnosť v hodnote 22.600,00 eur sa prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej, hnuteľné veci sa ponechajú do vlastníctva strán sporu podľa ich dohody, titulom finančného vyporiadania BSM bude
žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 11.300,00 eur a žalobcovi bude uložená povinnosť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu vysťahovať sa z nehnuteľnosti. 3. V replike žalobca uviedol, že tvrdenia žalovanej o tom, že bola nútená odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti v dôsledku jeho neznesiteľného správania sa voči nej, sú účelové a zavádzajúce. Konflikty vyvoláva výlučne len žalovaná. Žalovaná spoločnú domácnosť opustila dobrovoľne s tým, že bude bývať spolu so synom v jej rodinnom dome, ktorý zdedila po rodičoch. Syn ju nahovoril, aby si zobrali úver na rekonštrukciu tejto nehnuteľnosti s tým, že v nej bude bývať aj ona. K zúženiu rozsahu BSM došlo práve z dôvodu, že žalobca s týmto úverom nechcel mať nič spoločné a odmietol zaň aj ručiť, hoci naňho žalovaná naliehala. Žalobca uznal, že je pravdou, že predal svoj rodičovský dom, a to práve z dôvodu, aby vedel zaplatiť pri finančnom vyporiadaní BSM protihodnotu, ktorá žalovanej prináleží zo spoločného bytu. Nie je pravdou tvrdenie žalovanej o fiktívnych zmluvách uzavretých za účelom, aby žalobca pri súdnom konaní oficiálne nedisponoval žiadnou ďalšou nehnuteľnosťou, pretože tieto zmluvy žalobca uzavrel potom ako žalovaná sama navrhla, aby ich spoločný byt prevzal žalobca do svojho vlastníctva za protihodnotu 15.000,00 eur. Vtedy žalobca ešte nemohol vedieť, že k uzavretiu dohody o mimosúdnom vyporiadaní BSM nedôjde, a že žalobca bude napokon nútený podať žalobu na súd. Pokiaľ ide o návrh žalovanej, aby spoločná nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva, tento nie je nijako zdôvodnený. Žalovaná sama uviedla, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ktorý zrekonštruovala z úveru, ktorý si výlučne len ona sama zobrala za účelom rekonštrukcie jej rodinného domu, v ktorom bude bývať ona so synom. Z listinných dôkazov, a to z predžalobnej komunikácie vyplýva, že žalovaná pôvodne navrhovala spoločnú nehnuteľnosť prikázať do žalobcovho výlučného vlastníctva, avšak bezdôvodne sa domáhala titulom finančného vyporiadania zaplatenia 15.000,00 eur. Pretože žalobca výšku ňou požadovanej sumy považoval za nedôvodnú, zrazu žalovaná zmenila svoj názor a domáha sa prikázania spoločnej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, hoci na základe jej pôvodného návrhu žalobca predal svoj rodičovský dom, aby vedel zaplatiť žalovanej primeranú náhradu zo spoločného bytu. Kým žalovaná je doposiaľ výlučnou vlastníčkou zrekonštruovaného rodičovského domu, žalobca je odkázaný vyslovene len na bývanie v spoločnej nehnuteľnosti, pretože na základe návrhu žalovanej svoju domovú nehnuteľnosť predal, aby vedel žalovanú z bytu vyplatiť. 4. Žalovaná v duplike podrobne poukazovala na skutočnosti, za akých žalobca previedol vlastnícke právo k rodičovskému domu na inú osobu a uviedla, že z chronológie platieb vyplýva, že žalobca kupujúcej údajne požičal 1 x 18.000,00 eur, žalovaná predpokladá, že v hotovosti pred 30.04.2018. Tieto peniaze žalobcovi v hotovosti na účet späť vrátila p. J. B. (kupujúca jeho rodičovského domu) priamym vkladom dňa 07.11.2018, ktoré jej požičal známy žalobcu J. K. B.. On však tie peniaze preposlal na účet žalobcu až dňa 30.7.2018. Týmto posúvaním finančného obnosu vo výške 18.000,00 eur ešte stále žalobca nemal uhradený rodinný dom, ktorý v podstate predal v mesiaci máj 2018 kupujúcej. Ten mu kupujúca vyplatila, až 5.3. a 6.3.2019 z následného predaja spornej nehnuteľnosti, ktorý bola nútená zrealizovať, nakoľko ona sama s finančnými prostriedkami nedisponovala. Žalovaná neverí, že by bol žalobca tak neopatrný a nechal prepísať jeho vlastníctvo na kupujúcu bez zaplatenia kúpnej ceny, ktorú zaplatila približne rok na to, a to pred zrealizovaním samotného vkladu kúpnej zmluvy na Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor a preto volil spôsob - prekrytie podpísanej kúpnej zmluvy s podpísaním Zmluvy o pôžičke. Žalovaná je presvedčená, že pôvodne žalobca svoju nehnuteľnosť ani nemal v úmysle predávať, ale chcel sa jej len naoko zbaviť, pokiaľ nebude zrušenie a vyporiadanie BSM právoplatne ukončené. Žalovaná je presvedčená, že čiastku vo výške 15.000,00 eur, ktorú v liste zo dňa 18.5.2018 od žalobcu za jej podiel požadovala, nežiadala bezdôvodne a to z toho dôvodu, že to je minimum z toho, čo žalovaná musela finančne znášať počas ich spoločného manželstva sama. Žalovaná zmenila svoj názor na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a domáha sa prikázania spoločnej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva z dôvodu zistenia prístupu žalobcu k zmanipulovanému, podvodnému a urýchlenému predaju jeho nehnuteľnosti - rodičovského domu. Pred predajom nehnuteľnosti, ktorú žalobca realizoval približne dňa 05.05.2018 mu žalovaná nenavrhla, aby predal svoj rodičovský dom, aby ju vedel zo spoločného bytu zaplatiť. Je to len tvrdenie žalobcu, aby obhájil svoje nekorektné konanie - urýchlený a účelový predaj jeho nehnuteľnosti kupujúcej, ktorá má spolu s manželom na liste vlastníctva vyznačených 5 exekučných konaní. 5. V priebehu konania žalobca v podaniach zo dňa 04.10.2019 a dňa 01.07.2020 žiadal, aby súd pri vyporiadaní BSM zohľadnil úvery, ktoré žalovaná čerpala a ktoré boli hradené zo spoločných prostriedkov, pôžičku žalovanej zo spoločných prostriedkov v prospech spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA a. s. vo výške 130.000,00 Sk, ktorá nebola vrátená, príspevky žalovanej zo spoločných
prostriedkov do doplnkového dôchodkového sporenia, ako aj príspevky na životné poistenie NN, ktorého je žalovaný poistníkom (celková suma, ktorú takto žalobca žiadal zohľadniť je vo výške 26.955,38 eur) a navrhoval, aby bola nehnuteľnosť patriaca do BSM v hodnote 22.600,00 eur prikázaná do jeho výlučného vlastníctva a aby bola žalovaná titulom finančného vyrovnania zaviazaná zaplatiť mu sumu 2.177,69 eur. 6. Žalovaná v priebehu konania poukazovala na skutočnosť, že zatiaľ čo ona od roku 1998 až do roku 2010 pracovala ako riaditeľka Základnej školy v C. D. E., od roku 2010 do roku 2016 pracovala ako zástupkyňa riaditeľa v L. M. J., od roku 2014 je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok cca. 550,00 eur a do 01.02.2017 pracovala ako učiteľka s priemerným príjmom 760,00 eur mesačne, žalobca v období od 03.09.2002 do 05.09.2012 bol 71 mesiacov nezamestnaný, za toto obdobie mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti vo výške 2.592,40 eur (pri počte 71 mesiacov to predstavuje 36,50 eur mesačne) a od 17.08.2016 je poberateľom invalidného dôchodku. Z uvedeného je evidentné, že žalovaná finančne zabezpečovala rodinu pred rozvodom manželstva, ako aj v čase, keď podľa žalobcu 6 rokov pred rozvodom spoločne nehospodárili až do jej odsťahovania sa zo spoločného bytu v apríli 2018. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.01.2016 podpísaná s Prvou stavebnou sporiteľňou, H. v zmysle dohody o zúžení rozsahu BSM nepodlieha zrušeniu a vyporiadaniu BSM. Zmluvu o splátkovom úvere, ktorú podpísala žalovaná dňa 14.10.2013 v G. G., H. na čiastku 6.000 eur, ako aj zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 05.12.2013 na čiastku 3.000 eur pred samotnými podpismi prejednala žalovaná so žalobcom a v tom čase žalobca nemal žiadne námietky a súhlasil s tým, že úver bude použitý na opravu strechy rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej, keďže žalobca vedel o tom, že sa do domu bude neskôr sťahovať ich syn C.. V tom čase bola žalovaná zamestnaná, úver splácala a syn jej splátky následne podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní dňa 16.09.2019 uhrádzal. V konaní o rozvod manželstva sám žalobca tvrdil, že šesť rokov pred rozvodom spoločne nehospodárili. Žalobca vedel aj o zmluve o pôžičke, ktorú žalovaná uzavrela so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, a. s. dňa 04.01.2002 a proti jej podpísaniu nenamietal. Rovnako vedel aj o celej kauze krachu spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA, a. s. Žalovaná jednoznačne prehlásila, že za túto skutočnosť ona nenesie žiadnu zodpovednosť. 7. V priebehu konania žalobca predložil súdu Dohodu strán sporu o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva v časti hnuteľného majetku zo dňa 20.12.2019, ktorou si strany sporu vyporiadali hnuteľné veci patriace do BSM. 8. Okresný súd Komárno prvým rozsudkom vo veci samej č. k. 10C 77/2018 – 414 z 23.07.2020 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, pričom Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25Co/113/2020 – 470 z 18.11.2020 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vyporiadal nehnuteľnosť a vychádzal z jej hodnoty podľa znaleckého posudku Ing. Pisoňa. Zo znaleckého posudku vyplýva hodnota nehnuteľnosti k vypracovaniu znaleckého posudku ku dňu 29.04.2018 v sume 22 600 eur. Znalec v bode II. písm. d uviedol dátum rozhodujúci pre zistenie stavebno-technického stavu ohodnocovaných nehnuteľností 23.04. 2018. Pre výpočet všeobecnej ceny nemal k dispozícii podklady, preto vykonal ohodnotenie v zmysle cenovej vyhlášky. K vyporiadaniu BSM strán došlo rozhodnutím súdu 23.07.2020, dva roky po podaní znaleckého posudku. Súd pri vyporiadaní musí vychádzať z ceny nehnuteľnosti v čase vyporiadania a nie z ceny v čase vyhotovenia znaleckého posudku. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu nemali námietky voči hodnote nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej z dôvodu jeho získania ako učiteľského bytu. K tomuto tvrdeniu neboli produkované žiadne dôkazy a vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva strán počas manželstva je táto otázka irelevantná. Súd prvej inštancie uviedol, že obe strany majú finančné prostriedky na vyplatenie podielu. Ani jedna strana nepreukázala svoju solventnosť, čo má značný vplyv na prikázanie nehnuteľnosti do vlastníctva za náhradu. K námietke žalobcu o nevyporiadaní doplnkového dôchodkového poistenia a príspevkov na životné poistenie odvolací súd poukazuje na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu , poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom ,
kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní týchto nárokov nepostupoval v zmysle vyššie uvedených kritérii a zdôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nemá oporu v zákone.(viď R 42/72 strana 115-116). Rovnako peniaze nadobudnuté pôžičkami, úvermi sú peniaze nadobudnuté v zásade do BSM, aj keď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Takto došlo k nadobudnutiu vlastníctva, peniaze prišli do BSM. Pokiaľ z takejto pôžičky boli vynaložené peniaze na oddelený majetok vypožičiavateľa (prístavbu, prestavbu, opravu, údržbu v oddelenom vlastníctve) je to investícia zo spoločného majetku do oddeleného majetku, kedy sa počíta so situáciu platenia zo spoločného a prichádza do úvahy vyporiadanie podľa § 150 OZ. Sporná medzi stranami zostala otázka zrušenia spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na výpovedi žalobcu v rozvodovom konaní, v ktorom uviedol, že spoločnú domácnosť zrušili pred 6 rokmi. Žalovaná na pojednávaní v konaní o vyporiadane BSM iba poukázala na jeho výpoveď v rozvodovom konaní. Jej vyjadreniu nezodpovedá písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 14.01.2019 v ktorom uviedla, že počas obdobia po rozvode manželstva do jej odchodu zo spoločnej domácnosti bývalému manželovi varila, prala, žehlila a starala sa o neho ako počas manželstva bez akéhokoľvek príspevku. Ďalej uviedla, že nevie, kedy prestali spolu hospodáriť, v roku 2013 sa dozvedala o jeho kamarátke a odvtedy spolu nehospodária. Žalobca tvrdil, že jej na všetky náklady na domácnosť prispieval. Vedenie spoločnej domácnosti má vplyv na vyporiadanie BSM. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM. Ak manželia spolu nežijú, je možnosť nadobúdania spoločného majetku, disponovanía spoločným majetkom značne obmedzená, pretože nekonajú po vzájomnej dohode. Skutočnosť, že niektorý manžel sa nepodieľal na potrebách rodiny, alebo prispel k zmenšeniu majetku, má vplyv na vyporiadanie podľa § 150 OZ. Zistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť , žalovaná zo spoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. V tejto časti si odporoval súd prvej inštancie, keď úvery nezohľadnil s odôvodnením, že platby splácal syn strán a na druhej strane odôvodnením, že ich možno žalovaná použila na domácnosť. Odvolací súd sa stotožnil s názoru súdu prvej inštancie o nevyporiadaní pôžičky žalovanej Horizont Slovakia a v tejto časti je odvolanie žalobcu nedôvodné. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol na základe úspechu žalovanej, pretože jej návrhu vyhovel. Zásada úspechu v konaní o vyporiadaní BSM na základe návrhu strany neprichádza do úvahy. Predmetom konania je vyporiadanie majetku. Súd vyporiadava celý majetok. To znamená, že sa týka celého spoločného majetku. Akým spôsobom rozdelí majetok nemá vplyv na trovy konania. Neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu. 9. V ďalšom priebehu konania žalobca k novému znaleckému posudku, ktorý bol predložený žalovanou stranou uviedol, že so závermi súhlasí a všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti akceptuje. Žalobca je schopný a má dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie akéhokoľvek vyrovnacieho podielu, ktorý by mu súd určil v prípade, ak v zmysle jeho požiadaviek súd prikáže nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva. K listinným dôkazom, ktoré predložila žalovaná a majú preukázať, že predmetná nehnuteľnosť bola stranami sporu získaná ako učiteľský byt uviedol, že vzhľadom na názor KS v zrušujúcom uznesení má za to, že taký dôkaz je právne irelevantný, navyše poukazuje na žalovanou predložené listinné dôkazy, ktoré síce nemajú až takú relevantnú vypovedaciu schopnosť, nakoľko na uznesení č. 31/1980 sa nachádza iba jej priezvisko ako F. B., avšak v závere uznesenia je uvedené, že pridelenie bytu je podmienené tým, že sa tam musí nasťahovať aj s rodinou, teda aj s manželom – žalobcom. K prehláseniu starostu obce Radvaň nad Dunajom zo dňa 24.2.2021 uvádza, že uvedené prehlásenie takisto nemá vypovedaciu schopnosť, nakoľko nie je z vyhlásenia zrejmé, na základe akých „doteraz získaných informácií“ sa p. starosta dopracoval k pôvode bytového domu, v ktorom sa nachádza sporný byt, ktorý sa v tomto konaní vyporiadava. Upriamil pozornosť súdu aj na skutočnosť, ktorú opakovane uvádzal aj pred prvým prvoinštančným rozhodnutím, že od apríla 2018, kedy žalovaná dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, všetky poplatky súvisiace s užívaním a udržiavaním spornej spoločnej nehnuteľnosti strán konania uhrádza žalobca, pričom po návrate žalovanej do nehnuteľnosti ona odmieta akýmkoľvek spôsobom sa spolupodieľať na vyššie uvedených povinných poplatkoch resp. výdavkoch. Konkrétne vyčíslenie uvedených poplatkov súdu predložil ešte dňa 1.7.2020 aj s dôkazmi preukazujúcimi úhradu uvedených poplatkov a to k obdobiu 6.mesiac 2020. Navrhoval, aby súd vyporiadal v širšom slova zmysle BSM strán sporu, teda aby zohľadnil aj tieto žalobcom vynaložené výdavky aj po zániku BSM pri vyporiadaní a konečnom rozhodnutí. Ďalej poukázal na rozhodovaciu prax v časti otázke prikázania nehnuteľnosti jednému z manželov, konkrétne na rozhodnutie KS v
Prešove 1Co/200/2006 zo dňa 6.11.2006, pričom súd v rozhodnutí, komu má byť v rámci vyporiadania BSM prikázaný spoločný byt do výlučného vlastníctva, prihliadal na to, ktorá zo strán sporu sa o byt po zániku BSM starala, uhrádzala všetky povinné poplatky súvisiace s predmetným bytom a skúmal, kto môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku aj v budúcnosti. Má za to, že konanie žalobcu po zániku BSM jednoznačne preukazuje, že je schopný naďalej zabezpečiť úhradu všetkých poplatkov za byt a zabezpečenie jeho udržanie, resp. zveľaďovanie. Práve postoj žalovanej, ktorá v tomto smere od apríla 2018 vykazuje iba pasivitu, je dôvodom na prikázanie bytu do výlučného vlastníctva žalobcu. Trestné konanie, ktoré uviedla žalovaná strana síce bolo začaté, žalobca bol vypočutý, ale do dnešného dňa nebolo voči nemu vznesené obvinenie. Výlučnú nehnuteľnosť žalobcu žalobca predal úmyselne, avšak s tým úmyslom, aby mohol žalovanú z predmetného spoločného bytu vyplatiť. Poukazuje aj na listinu žalovanej zo dňa 15.6.2018 s názvom pokus o mimosúdne vyriešenie veci, v ktorej prostredníctvom zástupkyne uviedla, že súhlasí, aby nehnuteľnosť bola prikázaná žalobcovi, avšak žiadala protihodnotu 15.000,-eur. Práve uvedená listina preukazuje dôvodnosť predaja výlučnej nehnuteľnosti žalobcu, keď žalobca prejavil záujem vyplatiť žalovanú podľa jej požiadaviek, avšak nesúhlasil s výškou protihodnoty požadovanou žalovanou. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že aj ona vynakladá finančné poplatky na udržiavanie a chod spoločnej domácnosti uviedol, že pokiaľ týmito dôkazmi majú byť výdavky spojené s obstaraním jedla, tak aj žalobca vie súdu vydokladovať výdavky vynaložené na zaobstaranie jedla do domácnosti. Zastáva tiež názor, že žalovaná nepreukázala súdu, že úvery, ktoré zobrala na zhodnotenie nehnuteľnosti patriacej do jej výlučného vlastníctva splácal syn strán konania. Zaujal k tomu jednoznačný postoj aj odvolací súd a od zrušujúceho uznesenia opak žalovaná nepreukázala. Trvá na tom, aby súd zohľadnil v prospech žalobcu výdavky žalovanej súvisiacej s náhrobným kameňom jej rodičov, ktorý dala spraviť ešte počas manželstva. Takéto konanie nemôže byť premlčané. Neuznal tie náklady, ktoré žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 9.6.2021 a vo vyjadrení zo dňa 19.8.2021, nakoľko nesúvisia s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom vyporiadania. Navyše tieto náklady neboli riadne vyčíslené ani vydokladované, preto namieta aj ich výšku. 10. Žalovaná v ďalšom priebehu konania uvádzala, že s novým znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený v marci 2021 s novou všeobecnou hodnotou 25.500,- eur súhlasí. Žalovaná predložila súdu doklady, preukazujúce jej solventnosť pre prípad, že by súd prisúdil nehnuteľnosť jej. Čo sa týka otázky starostlivosti a zveľaďovania bytu, žalovaná podaním zo dňa 15.04.2020 predložila súdu výpisy z účtu, ktoré preukazujú, že aj ona finančne zabezpečuje nehnuteľnosť. Doklad, ktorý bol zaslaný súdu 24.3.2021, ktorým uznesenie č. 31/1980, ktorým odbor školstva ONV Komárno schvaľuje sporný byt pre F. B., ak sa do bytu nasťahuje s rodinou do 31.5.1980, potvrdzuje jej tvrdenie počas celého konania, že sa jedná o byt, ktorý bol pridelený jednoznačne žalovanej a jej rodine, nakoľko v tom čase bola vydatá a mala už jedno dieťa. Považuje toto rozhodnutie za rozhodnutie, ktorým je preukázané, že ten byt by manželia neboli mali, keby sa žalovaná o to nebola pričinila. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná v apríli 2018 byt dobrovoľne opustila nie je pravdivé vzhľadom k tomu, že žalovaná bola zo strany žalobcu psychicky tlačená a týraná, aby ten byt ona dobrovoľne opustila. Žalovaná sa v decembri 2018 vrátila do bytu, je pravdou, že niektoré náklady uhrádza žalobca, ale tiež v tom doklade a výpise z 15.4.2020 žalovaná preukazuje, že ona sa tiež na nákladoch bytu podieľa. V súčasnosti žalovaná varí na žalobcu, všetky náklady týkajúce sa nákupu potravín zabezpečuje ona, internet mesačne vo výške 18,-eur v byte uhrádza ona, uhrádza takisto daň za komunálny odpad vo výške 24,-eur ročne, ako aj poistenie domácnosti v Allianz poisťovni ročne 43,55 eur. 11. Žalobca sa dňa 02.09.2021 výsluchom strany sporu vyjadril nasledovne: „V byte patriacom do BSM žijeme stále spolu, spolu varíme, perieme, vešiame, upratujeme, robíme všetko, čo k tomu patrí. Niekedy ponúknem obed ja jej, niekedy ona mne, niekedy sa hádame, niekedy sa milujeme. Od 01.04.2018 výlučne ja uhrádzam režijné výdavky, platím plyn, elektriku, vodu. Žiadal som od žalovanej, aby mi prispievala na úhradu týchto výdavkov, avšak žalovaná neuhradila nič. Občas sa stalo, že žalovaná niečo výnimočne zaplatila cez internetbanking, ale ja som jej tie peniaze dal v hotovosti. Údržbu bytu zabezpečujem výlučne ja, mali sme havarijný stav vodovodu, bolo treba obnoviť elektriku. Žalovaná od roku 2016 nekúpila do bytu ani jednu žiarovku. Ja vykonávam aj údržbu suterénnych miestností, ktoré využíva aj žalovaná. Náklady na údržbu hradím výlučne ja, niekedy v hotovosti, niekedy formou výpomoci, niekedy divinou. Žalovaná 1.4.2018 vyhlásila, že nebude prispievať na réžiu a údržbu a toto aj dodržiava. Ja som počas manželstva tri roky nepracoval, avšak vtedy sme boli manželia, teraz mi to žalovaná takto vracia. Žalovaná nikdy nemala obmedzený prístup k elektrike a k vode, avšak bola upozornená na šetrenie vody a elektriny, toto sa vždy skončilo hádkou. Za plyn, energie a vodu máme vždy nedoplatok. Žalovaná naschvál míňa energie, dokonca to sama priznala, pretože uviedla, že ja
mám peniaze. Byt by mal byť prikázaný do môjho výlučného vlastníctva, pretože len ja sa o neho starám, žalovaná nikdy v suteréne neutrela prach. Nesúhlasí s tým, čo robím v spoločných priestoroch. Keby mi bol byt prikázaný, ja by som žalovanú mohol vyplatiť, pretože nehnuteľnosť, ktorú som vlastnil v Búči, som predal, aby som žalovanú vedel vyplatiť. Ja inú nehnuteľnosť nemám, nemal by som kam odísť. Žalovaná má aj ďalšiu nehnuteľnosť, o ktorej ešte dňa 20.10.2016 vyhlásila, že ju chce darovať nášmu synovi. Aj naďalej mám dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie podielu žalovanej. O tom, či bolo doplnkové dôchodkové sporenie vyplatené žalovanej nemám žiadnu vedomosť, nevedel som o tom ani keď ho uzatvárala. Ja o týchto veciach neviem, to len žalovaná sa hrabe v mojich veciach. Rovnako sa neviem vyjadriť ani k poisteniu, a to ani k tomu, z akých prostriedkov bolo platené poistné a ani k tomu, či už bolo vyplatené poistné plnenie. Spoločnú domácnosť sme mali do rozvodu manželstva, mali sme jeden spoločný účet, spoločne sme hospodárili do 20.10.2016. Žalovaná platila režijné výdavky a ja som jej posielal polovicu sumy. Najprv som jej platil v hotovosti, potom mi povedala, že môže zatajiť, že som jej dal peniaze, potom som jej posielal peniaze cez banku. Keď som robil na pohotovosti, aj žalovaná tam robila ako vodička, zamestnávateľ posielal žalovanej moju výplatu na jej účet, čiže dostávala aj svoju výplatu aj moju. Pracoval som tam približne v rokoch 2009 až 2017-2018. Celá moja výplata išla žalovanej, ja som si nechal len drobné. V čase, keď sme mali ešte koruny, tak som si ako vreckové nechával drobné, menšie sumy ako 100,-Sk. Ostatné peniaze ako aj príjmy zo záhrad išli žalovanej, to sme mali spoločné peniaze, ale nakladala s nimi žalovaná, a to až do rozvodu manželstva. K jednotlivým sumám, ktoré si žalovaná uplatňuje v podaní zo dňa 15.4.2020 sa neviem vyjadriť, viem však, že ak žalovaná za mňa niečo uhradila, ja som jej posielal naspäť peniaze, je o tom aj dôkaz v spise. Napríklad internet, keď som si kúpil telefón, v ktorom som mal prístup na internet, tak dovtedy som žalovanej platil polovicu, odvtedy žalovanej na internet neprispievam, pretože ho nevyužívam. Daň z nehnuteľnosti platím od roku 2016 výlučne ja. O úveroch, ktoré žalovaná čerpala v roku 2013 nevedel nič, dozvedel som sa o nich až keď začalo konanie o vyporiadanie BSM. Na zmluvách som videl, že žalovaná mala splácať úver vo výške 6.000,-eur a 3.000,-eur. Žalovaná preukázala, že splátky úveru platí bankovým prevodom. Teraz už viem, že peniaze z úveru boli použité na rodinný dom v C., ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej.“ 12. Žalovaná sa dňa 02.09.2021 výsluchom strany sporu vyjadrila nasledovne: „V byte žijeme spoločne, máme zvlášť izby a jednu spoločnú miestnosť, kde pozeráme televízor. Toto spolužitie je strašné, bez istoty, so strachom. Tvrdenie žalobcu, že sám platí plyn, elektriku a vodu, nie je celkom pravdivé. Vodu máme všetci užívatelia spoločnú, výdavky platíme jednej osobe z bytového domu, ktorá to následne platí vodárňam. Ja som jej zaplatila polovicu sumy a následne žalobca zaplatil celú sumu. Táto osoba, ktorej som ja zaplatila polovicu sumy za vodu mi odmietla dať o tom potvrdenie. Za vodu platíme polročne, aj teraz sme platili, ja som zaplatila polovicu a žalobca celú sumu a teraz tá polovičná suma visí v sáčku na chodbe v bytovom dome. Čo sa týka elektriny, žalobca má v podnájme záhradu, často ju v lete zavlažuje, preto je spotreba elektriny aj na zavlažovanie a aj na byt. Keď žalobca vykáže, koľko sa minie elektriny na byt, ja som ochotná to zaplatiť, ale za záhradu nie som ochotná platiť. Keď žalobca spomínal klímu, tak klíma je v obývačke, v lete ju žalobca často zapína, išla celú noc, ja ležím oproti a keď som ju vypla, aj z toho boli hádky. Podobné je to aj z elektrickým ohrievačom. Čo sa týka plynu, žalobca hovorí, že nič nezakazuje, avšak na jeseň kúrime len klímou, ktorá je v obývačke. Moja izba je na severnej strane bytu, je tam stále chladno. Keď žalobca vykáže, čo minie na svoje podnikanie a čo na byt, ja som ochotná zaplatiť to, čo pripadá na byt. Ja platím za satelitný prijímač, ktorý som dala namontovať z vlastných peňazí a platím aj za internet. Napriek tomu, že žalobca má v telefóne mobilný internet, keď je doma, používa spoločný domáci internet. O domácnosť sa starám ja, upratujem, umývam okná, vysávam, vykonávam každodenné upratovanie. Žalobca udržiava svoju izbu v poriadku. Žalobca dal opraviť vodovod, vodným kameňom boli zanesené rúry, oprava nebola nevyhnutná, nebol to havarijný stav. Žalobca sa ma nepýtal, či treba opravu vykonať, túto opravu hradil žalobca. Je pravda, že bolo potrebné vymeniť bojler, žalobca ho išiel sám vybrať a dal ho namontovať. Za toto zaplatil tiež žalobca. Bol namontovaný aj nový sporák, pretože viackrát sa mi stalo, že som mala pripravené cestou a nevedela som upiecť koláče alebo pagáče, preto mi dcéra z internetu objednala nový sporák, ktorý som uhradila ja. Čo sa týka žiaroviek, ja sa v suteréne nezdržiavam, ale v byte keď sa vypálili led žiarovky, tak nové zabezpečil náš syn, ktorý v tom čase pracoval v Merkury Markete. Za žiarovky som mu zaplatila ja. Čo sa týka nákupov, keď niečo narýchlo potrebujem skočím do obchodu ja, keď je žalobca v Komárne a chce byť prítulný, zavolá mi čo má priniesť, ja mu poviem, čo potrebujeme, ale väčšinou mu za nákup zaplatím. Väčší nákup nám robí dcéra a ja jej za to zaplatím. Je pravdou, že vlastním rodinný dom po rodičoch, ja tam však nebývam, býva tam náš syn s družkou a ich synom. Ja som synovi umožnila získať peniaze, aby mohli rekonštruovať tento starý dom. Ja tieto pôžičky
nesplácam, uhrádza ich syn. Ja na dom neplatím nič. Pôžičky 6.000,-eur a 3.000,-eur boli použité na výmenu strechy. Dom, ktorý vlastnil žalobca a ktorý zdedil, tak o ten sa nestaral, bojím sa, že keď sa byt dostane žalobcovi, premárni ho tak, ako svoje dedičstvo. Bojím sa, že synovia našej dcéry, ktorí majú veľmi radi Dunaj a prírodu, pri ňom by nemali možnosť prísť, ja by som byt chcela nechať pre svoju dcéru. Keby som nebola ja pedagogickou pracovníčkou, k bytu by sme sa nikdy nedostali. Aj naďalej vlastním dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu žalobcu. Doplnkové dôchodkové sporenie mi už bolo vyplatené, nakoľko od roku 2017 som na dôchodku, neviem sa presne vyjadriť k tomu, kedy bolo vyplatené. Poistné plnenie na životné poistenie žalobcu nebolo vyplatené, poistenie ide ďalej. Teraz už poistné netreba platiť, pretože žalobca preukázal, že je v invalidnom dôchodku. Predtým som poistenie platila ja a to od uzavretia zmluvy, aj počas trvania manželstva až do minulého roka, kedy žalobca predložil potrebné doklady. Poistné som uhrádzala z mojej výplaty a potom neskôr z dôchodku. V prípade, že dôjde k poistnému plneniu, tieto peniaze dostane syn a dcéra, nie ja. K otázke, kedy došlo k zrušeniu spoločnej domácnosti sa presne neviem vyjadriť, veľká kríza nastala, keď nás opustili obidve babky. Žalobca pri rozvode vypovedal, že k zrušeniu spoločnej domácnosti došlo pred 6 rokmi. Žalobca počas manželstva nakupoval do domácnosti, priniesol domov nejaké veci, ale nebavili sme sa o tom koľko má peňazí. Ja som nevedela aký má príjem z prenájmu, ja som ako zástupkyňa riaditeľa zarábala dobre, oveľa viac ako žalobca. Nikdy som nemala problémy s peniazmi. Žalobca o tom, čo kúpil z vlastných peňazí tvrdí, že je to jeho. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu o tom, že by mi dával celú svoju výplatu, takto bolo len na začiatku, potom už potreboval peniaze aj na poľovačky, na zbrane, aj keď je pravda, že kupoval veci aj deťom a občas niečo aj mne. Nesúhlasím a popieram tvrdenie žalobcu, že som dala vyhotoviť náhrobný kameň pre mojich rodičov. Môj otec zomrel v r. 1980, náhrobný kameň dala vyhotoviť moja matka, po jej smrti sa náhrobný kameň len prerobil, zmenilo sa gravírovanie, ja som to dala zhotoviť v Marcelovej, kde ma poznali, zaplatila som za to 600-700,-eur a nie 2.000,-eur, ale tieto peniaze neboli spoločné peniaze, pretože moja matka pred smrťou bývala u nás, poberala starobný dôchodok a aj vdovský, preto mala ušetrené peniaze, ktoré sa potom použili na prerobenie náhrobného kameňa. Všetky čiastky, ktoré sú uvedené v podaní zo dňa 15.04.2020 som posielala cez internetbanking, čo sa týka pohrebného, išlo o pohrebné poistenie, ktoré má žalobca vo výške 8,56 eur. Platila som daň z nehnuteľnosti až do roku 2018, rovnako tak aj ďalšie výdavky. Popieram tvrdenie žalobcu, že nevedel o tom, že sme mali uzavreté poistenie domácnosti, toto sme mali uzavreté najmä kvôli tomu, že žalobca mal v byte zbrane. K uzavretiu poistky bolo potrebné uviesť názvy a čísla zbraní, ktoré vedel žalobca, preto o poistení domácnosti musel vedieť. Úvery vo výške 6.000,-eur a 3.000,eur som čerpala na opravu strechy rodinného domu v mojom vlastníctve. Keďže 6.000,-eur na opravu nestačilo, zobrala som ešte ďalších 3.000,-eur. Poskytnuté úvery splácal syn, ktorý mi mesačne uhrádzal peniaze naspäť. V tom období syn začal pracovať v Merkury Markete, nemal taký príjem, aby dostal on pôžičku, preto som pôžičku zobrala ja. Syn mi peniaze vracal v hotovosti do ruky, neskôr uhrádzal aj prevodom, avšak neviem uviesť odkedy.“ 13. Okresný súd Komárno o vyporiadaní BSM rozhodol v poradí 2. rozhodnutím dňa 28.11.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 30.08.2023. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25C/98/2023 – 986 z 24.07.2024 druhýkrát zrušil rozsudok OS KN v II. až VII. výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tretie rozhodnutie z dôvodu, že rozsudok neobsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, súd preniesol do rozhodnutia žalobu a vyjadrenia strán bez posúdenia ich dôležitosti, osvojil si vyčíslenie žalobcu na č. l. 367 a 368 bez vyhodnotenia tomu zodpovedajúcich dôkazov, pričom odvolací súd lustráciou v G. zistil existenciu ďalšieho úveru žalovanej a ďalšieho sporiaceho účtu žalobcu. OS KN zároveň nevyporiadal žalobcom požadované náklady na réžiu nehnuteľnosti po zániku BSM, pričom aj spôsob výpočtu hodnoty BSM bol nezrozumiteľný a pre odvolací súd bolo ťažko z neho vychádzať. Odvolací súd sa stotožnil s prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu, zotrval na právnom posúdení pôžičky žalovanej spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA, a. s. ak životnej poistke NN, kde bol poisteným žalobca a poistníkom žalovaná uviedol, že pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. V prípade, ak by došlo k plneniu z tejto životnej poistky uzatvorenej žalovanou, by toto plnenie bolo v prospech žalobcu. Čiže nemožno povedať, že by prostriedky zo spoločného majetku boli vynaložené na ostatný majetok žalovanej a tieto prostriedky by bolo potrebné žalobcovi nahradiť. K pomníku matky žalovanej odvolací súd uviedol, že
nie je zrejmé, aká suma bola žalovanej v hotovosti skutočne vyplatená, či do smrti matky hospodárila s jej peniazmi a mala matkinu hotovosť doma. 14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov C. B., B. J., A. J., A. M., J. K. B., oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/162/2016 a nasledovnými listinnými dôkazmi: pokus o mimosúdne riešenie sporu z 2.5.2018, odpoveď z 18.5.2018, replika z 15.6.2018, duplika z 20.6.2018, písomný návrh z 16.8.2018, ZP č. 89/18, LV č. XXXX, čestné prehlásenie A. B. z 18.4.2018, zmluva o prevode vlastníctva bytu z 26.6.2003, fotografie založené na čl. 42-43, zmluva o úvere v K. č. 1340116303 z 29.1.2016, notárska zápisnica N12/2016 z 15.1.2016, zmluva o pôžičke 30.4.2018, výpis z LV č. XXX, I. XXXX, XXX, XXXX, prehľad transakcií v G. na účte žalobcu založené na čl. 105-108, príkazy na úhradu v K. N. na čl. 109-110, fotografie 111-113, ZP č. 40/2018, výpis z osobného účtu žalovanej z DDS z 4.2.2017, výpis z osobného účtu žalovanej 184-185, potvrdenie o uzavretí zmluvy o stavebnom sporení z 20.1.2016, prehľad transakcií na účte žalovanej od 11.2016 do 4.7.2019, oznámenie o vyplatení finančných prostriedkov v K. z 26.9.2016, 6.10.2016, kúpna zmluva z 30.4.2018, zánik poistnej zmluvy z 0352387195 na žalobcu z 25.10.2016, zmluva o pôžičke Horizont Slovakia a.s. zo 4.1.2002, zmluva o splátkovom úvere G. zo 14.10.2013, 5.12.2013, prehľad transakcií na účte žalovanej v G. od 1.9.2014 do 20.8.2019, dohoda o vyporiadaní BSM manželov v časti hnuteľného majetku, nájomná zmluva z 1.2.2012, 1.3.2015, vybraté úhrady z účtu žalovanej za roky 2017-2019 založené na čl. 342 – 350, prehlásenie starostu obce Radvaň nad Dunajom z 24.2.2021, uznesenie č. 31/1980 zo zápisnice rady NN, ZP č. 28/2021, čestné vyhlásenie O. P. z 27.4.2021, faktúry čl. 550-551, uznesenie ORPZ KN z 21.6.2021, fotografia náhrobného kameňa čl. 783, odpoveď PSS zo 17.10.2022, od G. zo 17.10.2022, uznesenie OS KN 5D/72/2011, potvrdenie G. o zostatku na účte žalovanej z 22.11.2022, odpoveď K. z 27.3.2024, potvrdenie B. N. z 26.8.2024, faktúry z 3.1.2011, faktúra č. 2011/001, odpoveď na lustráciu v bankách v G. na meno A. B. a F. B. z 5.9.2024, darovacia zmluva z 15.6.2009 a dodatok k nej, kúpna zmluva z 8.10.2015, zámenná zmluva z 8.10.2025, kúpna zmluva z 31.12.2015, odpoveď NN zo 14.4.2023, 11.4.2023, 14.4.2025, 22.4.2025, fotografie č.l. 1094-1096, návrh na poistenie veci v byte z 1.8.2002, poistenie veci v byte zo 4.9.2002, prehľad transakcií z účtu žalovanej na účet žalobcu od 1.3.2022 do júna 2025, záznam o rokovaní z 25.4.2025. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 15. Strany sporu sú rozvedení manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/162/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2016. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 13C/162/2016 vyplýva, že návrh na rozvod manželstva podal žalobca, ktorý na pojednávaní dňa 20.10.2016 uviedol, že pred šiestimi rokmi sa vzťahy medzi nimi natoľko vyostrili, že spolu prestali hospodáriť. Z predloženej Dohody o vyporiadaní BSM po rozvode manželstva v časti hnuteľného majetku vyplýva, že ju uzavreli strany sporu zastúpené svojimi advokátkami, pričom dohodu vypracovala advokátka žalobcu v súčinnosti s advokátkou žalovanej. Dohodu podpísala žalovaná a jej advokátka dňa 19.12.2019 a žalobca a jeho advokátka ju podpísali dňa 20.12.2019. Z obsahu dohody vyplýva, že strany sporu ako účastníci dohody zhodne prejavujú vôľu uzavrieť dohodu o vyporiadaní spoločného hnuteľného majetku patriaceho do BSM, pričom v časti spoločného nehnuteľného majetku je vedené konanie na Okresnom súde Komárno, sp. zn. 10C/77/2018, predmetom ktorého je vyporiadanie nehnuteľnosti patriacej do BSM. Dohoda ďalej obsahuje špecifikáciu hnuteľných vecí patriacich do BSM, ako aj spôsob ich vyporiadania uvedením hnuteľných vecí, ktoré nadobúda do výlučného vlastníctva žalobca, vecí, ktoré nadobúda žalovaná a uvedením výšky a dátumu splatnosti peňažnej náhrady, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi. Z článku IV. predmetnej dohody označeného ako „Osobitné dojednania“ ďalej vyplýva, že strany sporu ako účastníci dohody vyhlásili, že vyporiadanie hnuteľného majetku touto dohodou je konečné a že z titulu zaniknutého BSM voči sebe nemajú a ani si nebudú uplatňovať žiadne iné peňažné ani nepeňažné nároky ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v tejto dohode. Z notárskej zápisnice č.k. N 12/2016, NZ 1110/2016 spísanej na Notárskom úrade v Komárne notárom JUDr. Máriou Jóba dňa 15.01.2016 vyplýva, že strany sporu uzavreli vo forme notárskej zápisnice Dohodu o zúžení rozsahu BSM tak, že spotrebiteľský úver č. 1340116602 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a. s. bude poskytnutý výlučne žalovanej, ktorá sa tak stane výlučnou dlžníčkou z tohto úverového vzťahu. Zo znaleckého posudku Ing. Ota Pisoňa č. 89/2018 zo dňa 29.04.2018 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti patriacej do BSM je 22.600,00 eur. Súčasťou znaleckého posudku je aj Zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome zo dňa 26.06.2003, z ktorej vyplýva, že strany sporu ako kupujúci nadobudli nehnuteľnosť patriacu do BSM od Obce Radvaň nad Dunajom za kúpnu cenu 27.918,70 Sk (926,73 eur) zohľadňujúcu vykonané zrážky a zľavy z kúpnej ceny. Z prvej strany Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a B. J. ako kupujúcou uzavretej
dňa 30.04.2018 vyplýva, že žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N. previedol tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva kupujúcej za kúpnu cenu 18.000,00 eur, ktorú sa kupujúca zaviazala zaplatiť žalobcovi v deň podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.04.2018 bol Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru doručený dňa 10.05.2018. Z Potvrdenia o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 18.06.2019 vyplýva, že žalobca bol od 17.08.2016 uznaný invalidným, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 60 % a od 31.01.2018 bol žalobca uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 80 %. Z potvrdení Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalobca mal v období od 01.12.2009 do 05.09.2012 vyplatenú dávku v nezamestnanosti spolu vo výške 1.127,40 eur a v období od 03.09.2002 do 30.06.2005 vo výške spolu 44.136,00 Sk (1.465,05 eur). Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 18.06.2018 vyplýva, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v obdobiach od 01.12.2009 do 05.09.2012 vrátane, od 01.04.2006 do 09.07.2006 vrátane a od 03.09.2002 do 30.06.2005 vrátane. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1340116 6 02, ktorú dňa 29.01.2016 uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa, H. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou a synom strán sporu C. ako spoludlžníkom vyplýva, že dlžníkom bol poskytnutý medziúver vo výške 30.000,00 eur, ktorý sa zaviazali splácať splátkou vo výške 134,75 eur a popri tom vkladať na účet sporenia sumu 106,23 eur. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5048255726, ktorú dňa 14.10.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 6.000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou 36 mesačných splátok vo výške 206,54 eur. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5050490901, ktorú dňa 05.12.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 3.000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou 66 mesačných splátok vo výške 64,83 eur. Zo Zmluvy o pôžičke PZ č. 04010203352150158, ktorú dňa 04.01.2002 uzavrela žalovaná ako veriteľ so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, a. s. (ďalej aj ako „Horizont Slovakia“ alebo „Horizont“) ako dlžníkom vyplýva, že žalovaná tejto spoločnosti poskytla pôžičku vo výške 130.000,- Sk. Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.02.2012 vyplýva, že žalobca nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve prenechal do nájmu nájomcom, a to tak, že v roku 2012 ich prenechal do nájmu bezodplatne s tým, že nájomcovia sa zaviazali vykonať kompletnú rekonštrukciu vnútorných a vonkajších stien rodinného domu na vlastné náklady a v roku 2013 bolo nájomné dojednané vo výške 70,00 eur mesačne. Z nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2015 vyplýva, že žalobca nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve prenechal do nájmu nájomcom, a to za nájomné vo výške 80,00 eur mesačne. Syn strán sporu C. B. ako svedok vypovedal k okolnostiam, za ktorých sa uzatvárala zmluva o úvere na financovanie rekonštrukcie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Ďalej uviedol, že v čase, keď bol žalobca nezamestnaný, mal voľačo v záhrade, keďže on je fanatik do záhrady, sem tam voľakomu aj vypomáhal. Svedkovia B. J., A. J., A. M. a J. K. B. vypovedali ako svedkovia (J. K. B. formou písomnej svedeckej výpovede) k okolnostiam týkajúcim sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na B. J. a z nej na ďalšieho nadobúdateľa, k spôsobu uhradenia kúpnej ceny za nehnuteľnosť a k uzavretým zmluvám o pôžičke. Zo záveru znaleckého posudku č. 28/2021 vyplýva všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti 25 500,00 eur. Z dedičského rozhodnutia OS KN 5D/72/2011 vyplýva, že majetok ku dňu smrti poručiteľky F. N. vo výške 1 112,21 eura a ku dňu 25.03.2011 v sume 225,57 eura + príslušenstvo sa vydáva dcére J. F. B.. Úver č. 5112630341 bol vedený na meno F. B., RČ 545707/2566. Uvedený úver uzavrela F. B., RČ 545707/2566, dňa 05.05.2016. K dátumu 28.12.2016 bolo zaplatených 2 896,18 EUR. Výška záväzku dlžníka bola ku dňu 28.12.2016 vo výške 11.831,42 EUR. G., H. viedla ku dňu 28.12.2016 na meno A. B., RČ 5612086876, účet č. G., SPORENIE PRE RADOSŤ, so zostatkom vo výške 10.814,53 EUR. NN Životná poisťovňa a. s. dňa 14.04.2025 a 22.04.2025 uviedla, že poistníkovi, J. F. B. bola zo zrušenej poistnej zmluvy č. 71092629 vyplatená 06.04.2023 odkupná hodnota v sume 1 992,76 eura a dňa 16.12.2020 bolo na účet žalovanej poukázané vrátenie preplatku na poistnom z dôvodu oslobodenia od platenia poistného pre invaliditu poisteného v sume 1 310,18 eura. Doplnením skutkových tvrdení žalovaná na otázky súdu dňa 31.03.2025 uviedla, že mala prístup k osobnému účtu matky, ktorá mala vážne ochorenie a poberala za ňu jej dôchodok vo forme hotovosti v sume 280 až 290 eur. Vie, že jej mama si sporila po 50 eur mesačne a po jej smrti našla hotovosť vo výške 350 eur. Keďže sa starala o jej pohreb, časť finančných prostriedkov z jej účtu vybrala a použila tak, ako je uvedené v dedičskom rozhodnutí z 30.05.2011. 16. Súd taktiež zistil, že strany sporu zhodne uvádzajú, že je medzi nimi dohoda na cene nehnuteľnosti v sume 25 500,00 eur. Taktiež zhodne uviedli, že do BSM patria zostatky na účtoch oboch strán sporu ku dňu rozvodu manželstva. Strany sporu sa opakovane na pojednávaní dňa 31.03.2025 zhodli, že pôvodné
vyčíslenie úverov K. č. 1340116602, 1340116506, úverov SLSP, H. č. 5048255726 a 5050490901, ako aj príspevkov do DDS tak, ako bolo vyčíslené žalobcom 01.07.2020 a tak, ako sa aj na pojednávaní dňa 12.10.2022 zhodli, je správny, pričom pri splácaní týchto produktov boli použité spoločné finančné prostriedky manželov výlučne v prospech žalovanej a žalobcovi preto patrí náhrada polovice týchto splátok, čím táto okolnosť nie je sporná. Taktiež nie je sporným, že účet žalobcu SPORENIE PRE RADOSŤ v SLSP, H. nepatrí do masy BSM vzhľadom na to, že ide o finančné prostriedky, ktoré žalobca získal predajom nehnuteľností, ktoré sa do jeho vlastníctva dostali počas trvania BSM, avšak darom od jeho rodičov a žalovaná túto okolnosť nenamietala. Nie je ďalej sporným, že novoobjavený úver žalovanej v SLSP, H. č. 5112630341 už neexistuje, pretože bol vyplatený a rovnako neexistuje ani úver K. č. 1340116506, ktorý bol súdom vyporiadaný v poradí 2. rozsudkom z 28.11.2022, pretože bol žalovanou splatený k 31.07.2020. Sporové strany sa opakovane na pojednávaní z 31.03.2025 zhodli na tom, že oprava a rekonštrukcia hrobu matky žalovanej bola realizovaná v sume 700 eur, ktoré vynaložila žalovaná. Sporným však ostáva, či na rekonštrukciu pomníka matky žalovanej boli použité výlučné finančné prostriedky žalovanej, alebo bol hradený zo spoločného. Sporové strany sa na pojednávaní dňa 16.06.2025, po dodatočných mimosúdnych rokovaniach z 25.04.2025, zhodli na tom, že žalobca na réžiu spoločnej nehnuteľnosti do júna 2025 zaplatil spolu 10 861,78 eura a žalovaná do rovnakého obdobia sumu 127,55 eura. Zároveň tiež nie je sporným, že žalovaná do júla 2025 zaplatila žalobcovi za jej časť réžie sumu 2600, pričom však žalovaná skutkovo tvrdí a snažila sa listinnými dôkazmi preukázať, že mu zaplatila sumu 3 800 eur. Spornými preto medzi sporovými stranami ostávajú tie platby žalovanej žalobcovi, ktoré síce vyplývajú z výpisu účtu, avšak neobsahujú poznámku ako platba na režijné náklady. Taktiež nie je sporným, že strany sporu spoločne hospodárili do dňa rozvodu manželstva tak, ako súdu uviedla žalovaná svojim písomným podaním z 26.09.2022. Žalovaná však nesúhlasí s tým, aby bola do výlučného vlastníctva žalobcu pridelená nehnuteľnosť. Žalobca naďalej trvá na úhrade polovice splátok na poistnom NN počas trvania BSM, čo predstavuje vyššiu sumu, ako výplaty zo strany NN na účet žalovanej pred a aj po zániku zmluvného vzťahu, ako aj na tom, že pôžička spoločnosti HORIZONT patrí do masy BSM. 17. Podľa § 143 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. 18. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. 19. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. 20. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. 21. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. 22. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
23. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 24. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Vyporiadanie BSM v zmysle citovaného ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacich do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov účastníkov - bývalých manželov. Z tohto dôvodu je pre vyporiadanie podstatná aj cena jednotlivých vecí patriacich do BSM. Pri oceňovaní týchto vecí platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ich stavu (z hľadiska veku, kvality, či miery opotrebenia) ku dňu zániku BSM, avšak z ich ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (k tomu porovnaj napr. R 42/1972, ale aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo 174/2012 a z 19. júla 2013 sp. zn. 7 Cdo 9/2012). V zmysle § 150 druhej vety Občianskeho zákonníka je pri vyporiadaní BSM každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a naopak, je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, len prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka), ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve (napríklad ktoré nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet ich oddeleného majetku (ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj iným právnym titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi uzatvorenej dohode podľa § 143a Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na princíp tzv. surogátu (uznávaný aj súdnou praxou - viď R 19/60) treba vychádzať z toho, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad veci, ktoré si manželia obstarali z príjmov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom vlastníctve niektorého z manželov, patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Ak ale určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva (to neplatí, ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BSM. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do BSM nepatrí ani vec získaná (kúpou, výmenou) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je každý zo spoluvlastníkov oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a naopak, je povinný
nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené, a nie z východiskovej hodnoty (znaleckého odhadu hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty) alebo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci (výslednej objektivizovanej hodnoty nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou) v oddelenom majetku jedného z manželov. 25. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil masu BSM tak, že do nej patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí vo vchode 96 obytného domu postaveného na parcele č. 158/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. 158/2, zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25 500,00 eur; zostatok na účte žalobcu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 854,85 eura; zostatok na účte žalovanej č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eura. S poukazom na nespornosť skutkových tvrdení súd konštatuje, že zo spoločného majetku patriaceho do BSM boli na výlučný majetok žalovanej použité finančné prostriedky na splácanie úverov žalovanej v K. č. 1340116602, 1340116506, úverov žalovanej v SLSP, a. s. č. 5048255726, 5050490901, 5112630341 ako aj príspevky na DDS žalovanej, kde žalobcovi patrí náhrada polovice týchto splátok. 26. Čo sa týka životnej poistky NN, súd odkazuje na bod 30 odôvodnenia uznesenia KS NR č. k. 25Co/98/2023 – 986, kde krajský súd uviedol, že: „V prípade životnej poistky NN Smart Bonus č. 71092629 z 19.11.1998 kde bol poisteným žalobca a poistníkom žalovaná, žalovaná v období od 19.11.1998 do 19.12.2016 uhradila spolu sumu 8 693 eur. Žalobca namietal, že žalovaná úhradu splátok vykonávala vo svoj prospech a on bol poistený do 96. r. svojho veku, ktorého veku sa je s poukazom na jeho invaliditu nereálne dožiť. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnenými osobami sú deti strán sporu. Žalobca žiadal zohľadniť vo svoj prospech polovicu úhrad s tým súvisiacich. Odvolací súd poukazuje na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. V prípade, ak by došlo k plneniu z tejto životnej poistky uzatvorenej žalovanou, by toto plnenie bolo v prospech žalobcu. Čiže nemožno povedať, že by prostriedky zo spoločného majetku boli vynaložené na ostatný majetok žalovanej a tieto prostriedky by bolo potrebné žalobcovi nahradiť.“ Nie je preto dôvodné, aby žalobcovi bola vyplatená polovica všetkých platieb poistného tak, ako žiadal. Keďže súd zistil, že žalovanej bola zo zrušenej poistnej zmluvy č. 71092629 vyplatená 06.04.2023 odkupná hodnota v sume 1 992,76 eura a dňa 16.12.2020 bolo na účet žalovanej poukázané vrátenie preplatku na poistnom z dôvodu oslobodenia od platenia poistného pre invaliditu poisteného v sume 1 310,18 eura, je potrebné, aby žalobcu na základe vyššie uvedeného vyplatila. 27. Čo sa týka rekonštrukcie pomníka matky žalovanej súd uvádza, že z odôvodnenia dedičského rozhodnutia OS KN sp. zn. 5D/72/2011 vyplýva, že žalovaná podľa predložených dokladov v dedičskom spise ku dňu vydania rozhodnutia uhradila pohrebné trovy v sume 1038,83 eura, pričom hodnota dedičstva predstavovala sumu 1112,21 eura, ktoré sa nachádzali na účte poručiteľky. Žalovaná zároveň v priebehu sporu skutkovo tvrdila, že náhrobný kameň dala vyhotoviť až po pohrebe a keďže nepreukázala, že naň vynaložila svoje výlučné finančné prostriedky, má podľa názoru súdu nahradiť žalobcovi sumu 350 eur ako polovicu hodnoty rekonštruovaného pomníka.
28. Súd nevyporiadaval pohľadávku spoločnosti Horizont Slovakia tak, ako to už bolo uvedené v prvom rozsudku OS KN v bode 51 a 55 odôvodnenia ako spoločnú investíciu manželov, ku ktorej zhodnoteniu, vyplateniu alebo vráteniu nedošlo, s čím sa odvolací súd stotožnil. Svoj právny názor odvolací súd doplnil v uznesení č. k. 25Co/98/2023 – 986, kde uviedol, že: „Je ťažko uveriteľné, že žalobca o takejto investícii nevedel, hoci to tvrdí, navyše ak už predtým boli investované peniaze dcéry, ktoré týmto spôsobom zhodnotila a preto investíciu chceli zopakovať. Síce tvrdil, že počas manželstva mu bolo povedané, že peniaze do Horizontu vložil syn a dcéra, teda nemal vedomosť o tom, že aj jeho (manželské) peniaze sú predmetom pôžičky, na pojednávaní dňa 16.09.2019 nepoprel tvrdenie, že peniaze, ktoré tam vložili, vybrali z Prvej stavebnej sporiteľne, čo sám vybavoval. Navyše na pojednávaní dňa 28.11.2019 výslovne uviedol, že vedel o tom, že nejaké peniaze sa tam vkladali, vedel, že žalovaná tam vložila ich peniaze, peniaze rodičov, aj svokrových, celkovo približne štvrť milióna korún. Na prvé prečítanie to celé vyzeralo ako výhodná pôžička. Vzhľadom k tomu sú jeho ďalšie tvrdenia minimálne rozporuplné.“ 29. Súd opätovne rozhodol tak, že nehnuteľnosť bude prikázaná do vlastníctva žalobcu tak, ako aj v poradí druhom rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožnil a uviedol, že: „Hoci žalovaná počas celého konania trvala na tom, že sa jednalo o učiteľský byt a bez jej pričinenia by ho nezískali, tieto tvrdenia boli vyvrátené. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal názor, že uvedená otázka je irelevantná z dôvodu nadobudnutia bytu do BSM v roku 2003. Obe strany preukázali svoju solventnosť predložením výpisu z účtov, ktorá je potrebná v prípade prikázania nehnuteľnosti a následného zaviazania k úhrade finančnej protihodnoty zaň. Súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu s odôvodnením, že žalovaná je vlastníčkou inej nehnuteľnosti.“ Žalobca nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť, žalovaná je okrem predmetného bytu vlastníčkou ďalších nehnuteľností, medzi nimi i rodinného domu. Je pravdou, že aj manžel bol vlastníkom inej nehnuteľnosti, ktorú v roku 2018 predal, avšak žalovanej sa súd nepodarilo presvedčiť o tom, že išlo z jeho strany o pokútny úmysel zbaviť sa majetku, aby sa záverom sporu dostal k bytu. Súd sa priklonil na stranu manžela z dôvodu, že už na č. l. 60 spisu je v rámci vyjadrenia žalovanej k žalobe uvedené, že spočiatku sa chcela vzdať bytu, čo ústnym prejavom potvrdila aj na pojednávaní dňa 12.10.2022, ako vyplýva zo zvukového záznamu z pojednávania, že manželovi povedala, že odchádza z bytu a on si ho môže nechať. Taktiež na č. l. 16 spisu v návrhu na mimosúdne vyriešenie veci z 15.06.2018 žalovaná uviedla, že manžel si byt môže nechať a chcela byť vyplatená. V takom prípade sa súdu nejaví argument žalobcu, že predal nehnuteľnosť za účelom vyplatenia manželky z bytu ako neprijateľný, nebodaj vymyslený. Čo sa týka nevery manžela alebo jeho iného nevhodného správania sa voči bývalej manželke, toto v rámci rozvodového konania preukázané nebolo, napokon, žalovaná bola tou, ktorá sa spočiatku rozviesť ani nechcela, preto neexistuje zo zisteného skutkového stavu argument takéhoto typu nemravného alebo iného amorálneho, respektíve deliktuálneho alebo trestnoprávneho správania sa žalobcu voči žalovanej, ktorý by mohol odôvodňovať rozhodnutie prikázať byt do vlastníctva žalovanej. Čo sa týka okolnosti, že išlo o učiteľský byt, súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva strán k bytu počas manželstva je táto otázka irelevantná. Aj keď je pravdou, že žalovaná bola učiteľkou a malo ísť o učiteľský byt išlo, taktiež je pravdou, že bol manželom pridelený aj preto, že žalovaná mala rodinu, teda svojho manžela – žalobcu. Preto otázka, kto sa v takomto prípade viac pričinil o získanie bytu, sa súdu v súčasnosti javí ako nezodpovedateľná. Čo sa týka solventnosti, obe strany sporu preukázali súdu dostatočnú solventnosť na vyplatenie protistrany, avšak rovnako treba konštatovať, že žalobca sa preukázateľne stará, a to aj úhradami pravidelných mesačných režijných nákladov, o predmetnú nehnuteľnosť. Okrem toho sa súd stotožnil aj s tou časťou záverečnej reči zástupkyne žalobcu, v ktorej uviedla, že z vyjadrenia žalovanej z 03.10.2019 vyplýva, že v tom čase si bola žalovaná vedomá toho, že ju bude chcieť manžel z bytu dostať preč spôsobom vyplatenia jej bezpodielového podielu a ešte dňa 27.04.2018 objednala vyhotovenie znaleckého posudku č. 40018. Z uvedeného vyjadrenia žalovanej teda vyplýva, že už dňa 27.4.2018 vedela, že ju chce žalobca vyplatiť z bytu a preto žalobca pristúpil k predaju svojho rodinného domu, aby žalovanú mohol čo najskôr vyplatiť. Takisto samotné konanie žalovanej, že dobrovoľne opustila byt v apríli 2018, preukazuje, že byt už nechcela ďalej užívať, nasťahovala sa k synovi, prestala platiť služby súvisiace za byt, teda bola rozhodnutá sa do bytu nevrátiť. Jej návrat v období Vianoc 2018 v konaní odôvodnila tým, že syn si našiel priateľku a nechcela prekážať, a takisto jej vadilo, že by žalobca do bytu nasťahoval tretiu osobu. Žalovaná takisto v priebehu konania opakovane uviedla, že je síce výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, avšak nehnuteľnosť plánuje darovať synovi. K uvedenému však žalovaná doteraz nepodnikla žiadne kroky v tom smere, aby svoju nehnuteľnosť prepísala na syna, a ako to vyplýva z LV, jej rodinný dom je bez ťarchy, teda má zmluvnú voľnosť s domom nakladať. Žalovaná
okrem spoločného bytu, ktorý je predmetom konania, je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ako aj ďalších nehnuteľností v k ú. C. D. E. LV. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, teda má možnosť obstarať si iné bývanie. 30. Na základe vyššie uvedeného tvoria čistú hodnotu BSM na strane žalobcu prostriedky na účte v sume 854,85 eura a hodnota nehnuteľnosti v sume 25 500 eur, spolu 26 354,85 eura. Čistú hodnotu BSM žalovanej tvoria prostriedky na účte 2 033,89 eura, pomník v hodnote 700 eur, finančné plnenia zo strany poisťovne NN po zániku BSM v sumách 1 992,76 eura a 1 310,18 eura, ako aj plnenia zo spoločného na výlučné žalovanej čo sa týka platieb na úvery v G. v celkovej sume 9 769,32 eura (č. l. 367 a 1173 spisu) ďalší úver v G. v sume 2 896,18 eura (č. l. 1058 spisu), úvery žalovanej v K. spolu 2 630 eur (č. l. 367 a 1173 spisu) a platby na DDS žalovanej v sume 1 547,10 eura (č. l. 368 a 1173 spisu) celkovo v sume 22 879,43 eura. Rozdiel medzi čistou hodnotou BSM je 3 475,42 eura, po vydelení 1 737,71 eura, čo je suma, ktorú by mal žalobca zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania. Ako ďalšie sa však zohľadňuje réžia po zániku BSM, kde sa sporové strany zhodli, že žalobca do júna 2025 zaplatil spolu 10 861,78 eura a žalovaná 2 927,55 eura. Súd sa však priklonil k tvrdeniam žalovanej a má za to, že žalovaná zaplatila žalobcovi do júna 2025 na režijné náklady spolu 3 927,55 eura a do tejto sumy započítal aj tie platby, ktoré neobsahovali poznámku označujúcu dôvod platby, pretože žalovanej takáto povinnosť z ničoho nevyplývala. Zároveň išlo o rovnaké sumy, ktoré boli žalobcovi pravidelne uhrádzané na réžiu, ktoré žalobca uznal a nedávalo by žiaden iný zmysel, prečo by žalovaná žalobcovi tieto peniaze posielala. Žalobca zároveň k svojim tvrdeniam o poskytnutí pôžičky žalovanej neuniesol dôkazné bremeno. Po odpočítaní platieb za réžiu vychádza, že žalovaná musí žalobcovi na vyrovnanie doplatiť sumu 1 567,11 eur. 31. Súd preto zaviazal žalobcu titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalovanej sumu 170,60 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže nebol dôvod určiť dlhšiu paričnú lehotu. 32. Súd sa nestotožnil s podnetom zástupkyne žalobcu na náhradu trov odročeného pojednávania zo 14.04.2025. Keďže pre inštitút náhrady trov konania sa generálne uplatňuje princíp oficiality, nemusí si oprávnená strana nárok na náhradu trov odročeného pojednávania osobitne uplatniť; súd o ňom rozhodne aj bez návrhu, ak takýto nárok existuje. V danom prípade však protistrana nezavinila odročenie pojednávania postupom podľa § 181 ods. 4 CSP, iba žiadala, navyše už aj písomne pred pojednávaním, aby súd o nákladoch na réžiu rozhodol až do vyhlásenia rozsudku tak, ako to uviedol aj odvolací súd. 33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a to aj podľa právneho záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého zásada úspechu v konaní o vyporiadaní BSM na základe návrhu strany neprichádza do úvahy. Predmetom konania je vyporiadanie majetku. Súd vyporiadava celý majetok. To znamená, že sa týka celého spoločného majetku. Akým spôsobom sa rozdelí majetok, nemá vplyv na trovy konania. Neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.