Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 25Co/59/2025 4218204792 19. 05. 2026 JUDr. Mária Malíková ECLI:SK:KSNR:2026:4218204792.6
Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, XXX XX C. D. E., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., so sídlom Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, IČO: 47 251 395, proti žalovanej: F. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, XXX XX C. D. E., zastúpená: JUDr. Gabriela Škodáčková, advokátka so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 10C/77/2018-1147 zo dňa 16.06.2025 takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania mení tak, že žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54,62 %. II. Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 54,62 %. III. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 851,66 eura na účet Okresného súdu Komárno do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí: a) nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, ako byt č. X na X. poschodí vo vchode 96 obytného domu postaveného na parcele č. 158/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. 158/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25.500 eur; b) zostatok na účte žalobcu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) 28.12.2016, vo výške 854,85 eura; c) zostatok na účte žalovanej č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2.033,89 eura. Výrokom II. prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D. E., zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. X na X. poschodí vo vchode 96 obytného domu postaveného na parcele č. 158/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. 158/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25.500 eur. III. výrokom určil, že žalobca preberá zostatok na účte č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 854,85 eura. IV. výrokom určil, že žalovaná preberá zostatok na účte č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eura. V. výrokom zaviazal žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu 170,60 eura a VI. výrokom určil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 143 ods. 1, § 145 ods. 1 a 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, 4, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). 2. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2018 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode manželstva. Žalobca sa snažil zaniknuté BSM vyporiadať mimosúdnou dohodou, preto doručil žalovanej Pokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 02.05.2018, na ktorý žalovaná reagovala listom zo dňa 18.05.2018. Dňa 07.06.2018 došlo k stretnutiu za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, ktorého resumé bolo, že sporná je medzi nimi len nehnuteľnosť - byt patriaci do BSM, a že ohľadne hnuteľných vecí sa vedia dohodnúť. Po tomto stretnutí žalovaná doručila žalobcovi písomný návrh na mimosúdnu dohodu zo dňa 15.06.2018, podľa ktorého žalovaná navrhovala prikázať byt do jeho výlučného vlastníctva za protihodnotu 15.000 eur, a to i napriek tomu, že v tomto návrhu výslovne uvádza, že si je vedomá toho, že byt podľa ohodnotenia znalca má hodnotu 22.000,00 eur. Žalobca sa k tomuto návrhu vyjadril v liste zo dňa 20.06.2018, v ktorom akceptoval návrh žalovanej prevziať do svojho výlučného vlastníctva byt za 11.500 eur s odôvodnením, prečo žalovanej neprináleží za jej podiel 15.000 eur, pričom poukázal aj na to, že on dal oceniť byt za účelom mimosúdneho vyriešenia veci, pričom znalec ocenil byt na 22.600 eur. Žalovaná cenu určenú znalcom neakceptovala a byt dala oceniť aj ona. Žalovanou objednaný znalec ocenil byt na sumu 20.000 eur. K uzavretiu dohody medzi stranami napokon nedošlo, preto žalobca navrhoval, aby súd vyporiadal BSM tak, že byt v hodnote 22.600 eur prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, hnuteľné veci v zostatkovej hodnote sa ponechajú do vlastníctva strán sporu podľa ich dohody a titulom finančného vyporiadania žalobca zaplatí žalovanej sumu 11.300 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. 3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie ustálil masu BSM tak, že do nej patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. X na X. I. J. J. 96 obytného domu postaveného na parcele č. 158/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. 158/2, zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25.500 eur; zostatok na účte žalobcu č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, 28.12.2016, vo výške 854,85 eura; zostatok na účte žalovanej č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v G. G., H., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2.033,89 eura. S poukazom na nespornosť skutkových tvrdení konštatoval, že zo spoločného majetku patriaceho do BSM boli na výlučný majetok žalovanej použité finančné prostriedky na splácanie úverov žalovanej v PSS č. 1340116602, 1340116506, úverov žalovanej v SLSP, a. s. č. 5048255726, 5050490901, 5112630341 ako aj príspevky na DDS žalovanej, kde žalobcovi patrí náhrada polovice týchto splátok. 4. Čo sa týka životnej poistky NN, odkázal na bod 30 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/98/2023 - 986, kde krajský súd uviedol, že: „V prípade životnej poistky NN Smart Bonus č. 71092629 z 19.11.1998 kde bol poisteným žalobca a poistníkom žalovaná, žalovaná v období od 19.11.1998 do 19.12.2016 uhradila spolu sumu 8.693 eur. Žalobca namietal, že žalovaná úhradu splátok vykonávala vo svoj prospech a on bol poistený do 96. r. svojho veku, ktorého veku sa je s poukazom na jeho invaliditu nereálne dožiť. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnenými osobami sú deti strán sporu. Žalobca žiadal zohľadniť vo svoj prospech polovicu úhrad s tým súvisiacich. Odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. V prípade, ak by došlo k plneniu z tejto životnej poistky uzatvorenej žalovanou, by toto plnenie bolo v prospech žalobcu. Čiže nemožno povedať, že by prostriedky zo spoločného majetku boli vynaložené na ostatný majetok žalovanej a tieto prostriedky by bolo potrebné žalobcovi nahradiť.“ Nie je preto dôvodné, aby žalobcovi bola vyplatená polovica všetkých platieb poistného tak, ako žiadal. Keďže súd zistil, že žalovanej bola zo zrušenej poistnej zmluvy č. 71092629 vyplatená
06.04.2023 odkupná hodnota v sume 1.992,76 eura a dňa 16.12.2020 bolo na účet žalovanej poukázané vrátenie preplatku na poistnom z dôvodu oslobodenia od platenia poistného pre invaliditu poisteného v sume 1.310,18 eura, je potrebné, aby žalobcu na základe vyššie uvedeného vyplatila. Čo sa týka rekonštrukcie pomníka matky žalovanej uviedol, že z odôvodnenia dedičského rozhodnutia Okresného súdu Komárno sp. zn. 5D/72/2011 vyplýva, že žalovaná podľa predložených dokladov v dedičskom spise ku dňu vydania rozhodnutia uhradila pohrebné trovy v sume 1.038,83 eura, pričom hodnota dedičstva predstavovala sumu 1.112,21 eura, ktoré sa nachádzali na účte poručiteľky. Žalovaná zároveň v priebehu sporu skutkovo tvrdila, že náhrobný kameň dala vyhotoviť až po pohrebe a keďže nepreukázala, že naň vynaložila svoje výlučné finančné prostriedky, mala nahradiť žalobcovi sumu 350 eur ako polovicu hodnoty rekonštruovaného pomníka. 5. Súd prvej inštancie opätovne rozhodol tak, že nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcu tak, ako aj v poradí druhom rozsudku, s čím sa odvolací súd stotožnil. Žalobca nevlastnil žiadnu inú nehnuteľnosť, žalovaná bola okrem predmetného bytu vlastníčkou ďalších nehnuteľností, medzi nimi i rodinného domu. Čo sa týka okolnosti, že išlo o učiteľský byt, poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva strán k bytu počas manželstva je táto otázka irelevantná. Čo sa týka solventnosti, obe strany sporu preukázali súdu dostatočnú solventnosť na vyplatenie protistrany, avšak rovnako treba konštatovať, že žalobca sa preukázateľne stará, a to aj úhradami pravidelných mesačných režijných nákladov, o predmetnú nehnuteľnosť. Z vyjadrenia žalovanej vyplývalo, že už dňa 27.04.2018 vedela, že ju chce žalobca vyplatiť z bytu, a preto žalobca pristúpil k predaju svojho rodinného domu, aby žalovanú mohol čo najskôr vyplatiť. Žalovaná takisto v priebehu konania opakovane uviedla, že je síce výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, avšak nehnuteľnosť plánuje darovať synovi. K uvedenému však žalovaná nepodnikla žiadne kroky v tom smere, aby svoju nehnuteľnosť prepísala na syna, a ako to vyplýva z LV, jej rodinný dom je bez ťarchy, teda má zmluvnú voľnosť s domom nakladať. Žalovaná okrem spoločného bytu, ktorý je predmetom konania, je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, ako aj ďalších nehnuteľností v kat. úz. C. D. E. LV. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, teda mala možnosť obstarať si iné bývanie. 6. Čistú hodnotu BSM na strane žalobcu tvorili prostriedky na účte v sume 854,85 eura a hodnota nehnuteľnosti v sume 25.500 eur, spolu 26.354,85 eura. Čistú hodnotu BSM žalovanej tvoria prostriedky na účte 2.033,89 eura, pomník v hodnote 700 eur, finančné plnenia zo strany poisťovne NN po zániku BSM v sumách 1.992,76 eura a 1.310,18 eura, ako aj plnenia zo spoločného na výlučné žalovanej čo sa týka platieb na úvery v G. v celkovej sume 9.769,32 eura (č. l. 367 a 1173 spisu) ďalší úver v G. v sume 2.896,18 eura (č. l. 1058 spisu), úvery žalovanej v I. spolu 2 630 eur (č. l. 367 a 1173 spisu) a platby na DDS žalovanej v sume 1.547,10 eura (č. l. 368 a 1173 spisu) celkovo v sume 22.879,43 eura. Rozdiel medzi čistou hodnotou BSM je 3.475,42 eura, po vydelení 1.737,71 eura, čo je suma, ktorú by mal žalobca zaplatiť žalovanej titulom finančného vyrovnania. Ako ďalšie sa však zohľadňuje réžia po zániku BSM, kde sa sporové strany zhodli, že žalobca do júna 2025 zaplatil spolu 10.861,78 eura a žalovaná 2.927,55 eura. Súd sa však priklonil k tvrdeniam žalovanej a mal za to, že žalovaná zaplatila žalobcovi do júna 2025 na režijné náklady spolu 3.927,55 eura a do tejto sumy započítal aj tie platby, ktoré neobsahovali poznámku označujúcu dôvod platby, pretože žalovanej takáto povinnosť z ničoho nevyplývala. Zároveň išlo o rovnaké sumy, ktoré boli žalobcovi pravidelne uhrádzané na réžiu, ktoré žalobca uznal a nedávalo by žiaden iný zmysel, prečo by žalovaná žalobcovi tieto peniaze posielala. Žalobca zároveň k svojim tvrdeniam o poskytnutí pôžičky žalovanej neuniesol dôkazné bremeno. Po odpočítaní platieb za réžiu vychádza, že žalovaná musí žalobcovi na vyrovnanie doplatiť sumu 1.567,11 eura. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalobcu titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalovanej sumu 170,60 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže nebol dôvod určiť dlhšiu paričnú lehotu. 7. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s podnetom zástupkyne žalobcu na náhradu trov odročeného pojednávania zo 14.04.2025. Keďže pre inštitút náhrady trov konania sa generálne uplatňuje princíp oficiality, nemusí si oprávnená strana nárok na náhradu trov odročeného pojednávania osobitne uplatniť; súd o ňom rozhodne aj bez návrhu, ak takýto nárok existuje. V danom prípade však protistrana nezavinila odročenie pojednávania postupom podľa § 181 ods. 4 CSP, iba žiadala, navyše už aj písomne pred pojednávaním, aby súd o nákladoch na réžiu rozhodol až do vyhlásenia rozsudku tak, ako to uviedol aj odvolací súd. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a to aj podľa právneho záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého zásada úspechu v konaní o vyporiadaní BSM na základe návrhu strany neprichádza do úvahy. Predmetom konania je vyporiadanie majetku. Súd vyporiadava celý majetok. To
znamená, že sa týka celého spoločného majetku. Akým spôsobom sa rozdelí majetok, nemá vplyv na trovy konania. Neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu. 8. Proti výroku VI. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok vo výroku VI. zmeniť tak, že žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodnil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h), d). Namietal že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením súdu prvej inštancie, že zásada úspechu v konaní o vyporiadaní BSM na základe návrhu strany neprichádza do úvahy. Predmetom konania je vyporiadanie majetku, súd vyporiadava celý majetok, to znamená, že sa týka celého spoločného majetku. Akým spôsobom sa rozdelí majetok, nemá vplyv na trovy konania. Neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu pri rozhodovaní o trovách konania vychádzať z toho, ako meritórne vyriešil rozhodné otázky, ktorými boli, čo všetko tvorilo masu BSM, či bol alebo nebol dôvod vyporiadať BSM v tzv. širšom rozsahu a akým spôsobom bolo nutné BSM vyporiadať (t. j. komu ktoré veci tvoriace BSM prikázať do vlastníctva a akú sumu určiť na vyrovnanie podielov). Náhrada trov konania v civilnom spore je upravená v § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Namietal, že v záujme vyriešenia veci čo najskôr prejavil ochotu dohodnúť sa so žalovanou aj na pojednávaní dňa 16.09.2019, kedy jej titulom mimosúdneho vyrovnania navrhol vyplatiť sumu 15.000 eur, teda sumu, ktorú žalovaná pred podaním žaloby žiadala prípisom uhradiť. Táto ponuka je zrejmá zo zápisnice. Žalovaná s touto ponukou nesúhlasila, iné teda neostávalo, než v konaní viesť dokazovane, a rozhodnutie ponechať v kompetencii súdu. Uviedol, že v časti prikázania nehnuteľnosti do jeho vlastníctva ako navrhoval aj v žalobe, ako aj v časti vyporiadania režijných výdavkov bol plne úspešný. Čo sa týka množstva úverov žalovanej a uhradenej poistky NN, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, súd prvej inštancie znova rozhodol v prospech žalobcu tak, že splátky žalovanej hradené zo spoločného započítal v jeho prospech. Žalobca nemal podľa jeho názoru inú možnosť, než viesť dokazovanie na súde, lebo žalovaná opakovane klamala a zamlčala, že zobrala úvery a tie splácala zo spoločného, resp. že obdržala plnenie z poisťovne, teda aj v tomto smere sa cítil byť plne úspešný v konaní. 9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania tak, že: žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Uviedla, že počas celého konania poukazovala hlavne na premyslene úmyselný predaj výlučnej nehnuteľnosti žalobcu pred samotným vyporiadaním BSM a ďalej na skutočnosti týkajúce sa jej starostlivosti o celú rodinu, o finančné zabezpečenie celej rodiny, zabezpečenie bytovej otázky pre jej rodinu a pomoci ich deťom. Finančné prostriedky musela zabezpečovať vo vlastnej réžii, nakoľko financie, ktoré mal žalobca k dispozícii, ak nebol nezamestnaný, väčšinou minul na seba a výlučne na svoje záľuby. Samotné prieťahy v súdnom konaní vo väčšej miere spôsoboval žalobca, ktorý vo vyjadreniach poukazoval na stále nové skutočnosti a neustále dopĺňal svoje pôvodné podané podanie. O nároku na náhradu trov konania sa rozhodlo tri-krát rozsudkom Okresný súd Komárno a dva-krát uznesení Krajský súd Nitra (č. k. 25Co/113/2020-470 zo dňa 18.11.2020, č. k. 25Co/98/2023- 986 zo dňa 24.7.2024), ktorí sa zhodli v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu prvoinštančného i odvolacieho konania právo. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo/132/1972 (odvolací súd uvádza, že zrejme žalovaná myslela 2Cdo/132/2022) zo dňa 12.12.2023, v ktorom NS SR zaujal rovnaký právny názor a dal do pozornosti aj stanovisko NS ČR Rc 42/1972, ktoré vyslovuje názor, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je špecifické v tom, že toto rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ide o tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môžu podať obe strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu konania teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo sporných strán vyhrá a druhá naopak prehrá a rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za podanie žaloby. Účastníci konania môžu súdu uviesť svoj návrh ako vyporiadať bezpodielového spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), ako aj právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že odvolaním napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania je potrebné postupom podľa § 388 CSP zmeniť tak, že žalobcovi voči žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54,62 %. 11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 12. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 13. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu po rozvode ich manželstva. Žalobca sa snažil zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadať mimosúdnou dohodou. K uzavretiu dohody medzi stranami napokon neprišlo z dôvodu, že žalovaná nesúhlasila s náhradou v sume 11.500 eur, ktorú jej chcel žalobca vyplatiť na podklade znaleckého posudku vypracovaného na predmetný byt, preto žalobca navrhoval, aby súd vyporiadal BSM tak, že nehnuteľnosť špecifikovanú v žalobe v hodnote 22.600 eur prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu, hnuteľné veci v zostatkovej hodnote sa ponechajú do vlastníctva stranám sporu podľa ich dohody a titulom finančného vyporiadania žalobca zaplatí žalovanej sumu 11.300 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Žalobca žiadal nahradiť trovy konania žalovanou v plnej výške. Okresný súd Komárno prvým rozsudkom vo veci samej č. k. 10C 77/2018-414 zo dňa 23.07.2020 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, pričom Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25Co/113/2020-470 zo dňa 18.11.2020 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol na základe úspechu žalovanej, pretože jej návrhu vyhovel. Krajský súd uviedol, že neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu. Okresný súd Komárno o vyporiadaní BSM rozhodol v poradí 2. rozhodnutím č. k. 10C/77/2018-846 zo dňa 28.11.2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30.08.2023. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25C/98/2023-986 zo dňa 24.07.2024 druhýkrát zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno v II. až VII. výroku a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tretie rozhodnutie z dôvodu, že rozsudok neobsahoval náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, súd preniesol do rozhodnutia žalobu a vyjadrenia strán bez posúdenia ich dôležitosti, osvojil si vyčíslenie žalobcu na č. l. 367 a 368 bez vyhodnotenia tomu zodpovedajúcich dôkazov, pričom odvolací súd lustráciou v G. zistil existenciu ďalšieho úveru žalovanej a ďalšieho sporiaceho účtu žalobcu. Okresný súd Komárno zároveň nevyporiadal žalobcom požadované náklady na réžiu nehnuteľnosti po zániku BSM, pričom aj spôsob výpočtu hodnoty BSM bol nezrozumiteľný a pre odvolací súd bolo ťažko z neho vychádzať. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania v časti vyporiadania BSM, pretože odvolací súd zotrval na svojom stanovisku o vyporiadaní celého BSM, rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je špecifické v tom, že toto rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ide o konanie tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môžu podať obe strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu konania teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Následne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom. Žalobca sa odvolal voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti výrok VI., v ktorom súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania. 16. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení sa v sporovom konaní, o ktoré ide tiež nepochybne v posudzovanej veci, povinnosť nahradiť trovy konania primárne spravuje zásadou úspechu v konaní čo znamená, že strana, ktorá v spore uspela, má v princípe právo na to, aby sa jej nahradili trovy konania, pričom ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona, čo je možné len za splnenia zákonných predpokladov uvedených v ust. § 257 CSP. V konaní o vyporiadanie BSM je teda namieste
vychádzať z ust. § 255 CSP a uplatniť základné pravidlo, a to zásadu úspechu vo veci. Rovnosť podielov pri vyporiadaní BSM je iba jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strany v konaní. Tiež je potrebné prihliadať i k požadovanej a skutočne priznanej výške vyporiadacieho podielu a zohľadniť výsledok sporu medzi účastníkmi o to, ktoré veci patria do BSM a ktoré nie. Pri rozhodovaní o náhrade trov v tomto spore je potrebné prihliadať aj na postoje oboch strán v priebehu súdneho sporu a ich skutkové tvrdenia. 17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/196/2022 zo dňa 27.11.2023 „je potrebné rovnaké kvalitatívne kritériá ako na odôvodnenie meritórneho rozhodnutia súdu, uplatňovať aj na rozhodnutie o náhrade trov konania, preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu aj v tejto časti svojho rozhodnutia jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné, uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie o náhrade trov konania založil. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť.“ Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 266/2022 zo dňa 23.06.2022, v ktorom Ústavný súd SR dospel k záveru, že „v rozhodnutí o náhrade trov konania v spore o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadrení, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali. Pomer úspechu strán vo veci podľa § 255 Civilného sporového poriadku so záverom, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, nemožno zdôvodniť všeobecnými východiskami, podľa ktorých strany mali vo veci nešpecifikovaný čiastočný úspech, ich podiely na spoločnom majetku sú rovnaké, spor neskončil podľa predstáv ani jednej strany a vyporiadanie bolo v záujme oboch strán. Takáto argumentácia je mimo rámca zákonnej úpravy § 255 Civilného sporového poriadku, keďže nevyjadruje pomer úspechu strán vo veci, a preto je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“ Podľa uvedeného nie je správne rozhodnutie o trovách konania v sporoch o vyporiadanie BSM, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania s odôvodnením, že pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Aj v týchto konaniach je potrebné posudzovať pomer úspechu sporových strán a dostatočne odôvodniť akým spôsobom dospel súd k pomeru úspechu v spore. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/223/2022 zo dňa 26.06.2024) 18. Odvolací súd ustálil hodnotu predmetného sporu na sumu 84.570,41 eura. Do hodnoty sporu zahrnul položky, ktoré strany tvrdili, že patria do masy BSM, a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. X na X. I. J. J. 96 obytného domu postaveného na parcele č. 158/1, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. 158/2, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25.500 eur, zostatok na účte žalobcu vo výške 854,85 eura, Sporenie pre radosť žalobcu vo výške 10.841,53 eura, zostatok na účte žalovanej vo výške 2.033,89 eura, úvery žalovanej v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 5048255726, 5050490901 vo výške 9.769,32 eura a č. 5112630341 vo výške 2.896,18 eura, úvery žalovanej v I. G. G. K. 1340116602 a 1340116506 vo výške 2.630 eur, pomník 700 eur, doplnkové dôchodkové sporenie 1.547,10 eura, splátky z NN Smart Bonus zmluvy č. 71092629 vo výške 8.693 eur ako žiadal žalobca, pôžičku Horizontu BMG Invest č. 040102033521150158 v sume 4.315,21 eura, režijné náklady v sume 14.789,33 eura. 19. Sporové strany v konaní nepovažovali za sporné, že do BSM patrí zostatok na účte žalobcu 854,85 eura a na účte žalovanej vo výške 2.033,89 eura, podobne sa sporové strany zhodli na výške režijných nákladoch, ktoré obaja zaplatili do júna 2025 (žalobca 10.861,78 eura a žalovaná 2.927,55 eura), a to vo výške 13.789,33 eura. Nespornou sa teda stala majetková hodnota spolu vo výške 16.678,07 eura. 20. V konaní zostala spornou nehnuteľnosť, ktorú žiadali prikázať do svojho výlučného vlastníctva za náhradu žalobca ako aj žalovaná. Žalobca sa so žalovanou snažil mimosúdne dohodnúť, navrhol nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva za náhradu žalovanej 11.300 eur (polovica zo sumy 22.600 eur stanovenej znaleckým posudkom č. 89/2018 zo dňa 29.04.2028), (Pokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 02.05.2018). Žalovaná na návrh žalobcu odpovedala tak, že za rovnakú náhradu žiadala nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva (Odpoveď na Pokus o mimosúdne vyriešenie
veci zo dňa 18.05.2018). Následne žalobcovi zaslala Návrh zo dňa 15.06.2018, v ktorom uviedla, že je ochotná prenechať byt žalobcovi ak jej žalobca vyplatí náhradu vo výške 15.000 eur, napriek tomu, že si dala nehnuteľnosť ohodnotiť vlastným znaleckým posudkom č. 40/2018 zo dňa 14.05.2018, ktorým bola nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 20.000 eur. Žalobca nevidel žiadny dôvod na vyplatenie vyššej sumy ako 11.500 eur žalovanej, a preto neprijal jej návrh. Cena nehnuteľnosti bola stanovená Znaleckým posudkom č. 28/2021 zo dňa 23.03.2021 na sumu 25.500 eur a bola prikázaná za náhradu do vlastníctva žalobcu. Žalobca bol teda v tejto časti plne úspešný, keďže nehnuteľnosť bola prisúdená do jeho vlastníctva ako žiadal od začiatku sporu, resp. už v návrhu na mimosúdne vyporiadanie BSM. Ako úspech odvolací posúdil aj platby na úvery č. 5048255726 zo dňa 14.10.2023 a č. 5050490901 zo dňa 05.12.2013 spolu v sume 9.769,32 voči veriteľovi SLSP. Uvedené úvery žiadal zahrnúť do BSM žalobca (Návrhy na doplnenie dokazovania zo dňa 07.08.2019, č. l. 209). Úver č. 5112630341 vedený v G. G., H., ktorý žalovaná do dňa rozvodu splatila vo výške 2.896,18 eura a ktorého existenciu zistil Krajský súd v Nitre až lustráciou v príslušných registroch je možné považovať práve pre zatajenie žalovanou za úspech žalobcu. Žalovaná čerpala úvery č. 1340116602 a č. 1340116506 v Prvej stavebnej sporiteľni, a. s. spolu v sume 2.630 eur, tvrdila, že úvery žalovanej splácal jej syn a úver č. 1340116602 je v jej výlučnom vlastníctve na základe Notárskej zápisnice N 12/2016 zo dňa 15.01.2016, ktorou bolo zúžené BSM medzi žalobcom a žalovanou, a preto ich nežiadala zahrnúť do masy BSM. Súd prvej inštancie napriek tvrdeniam žalovanej úvery č. 1340116602 a č. 1340116506 z I. G. G., a. s. zahrnul do masy BSM ako aj pomník, ktorý dala žalovaná vyhotoviť v sume 700 eur, o ktorom žalovaná tvrdila, že ho platila z dedičstva po matke, preto bol v tejto časti tiež úspešný žalobca. Do masy BSM boli zahrnuté aj príspevky do doplnkového dôchodkového sporenia vo výške 1.547 eura, ktoré do masy BSM navrhoval zahrnúť žalobca na úkor žalovanej. Súd prvej inštancie nezahrnul do masy BSM Sporenie pre radosť, ktoré patrilo žalobcovi vo výške 10.841,53 eura, ktoré do masy BSM navrhovala zahrnúť žalovaná. Čo sa týka životného poistenia NN zmluva č. 71092629 žiadal žalobca o zahrnutie splátok žalovanej na životné poistenie v sume 8.693,96 eura, súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM preplatok z uvedenej poistky (1.310,18 eura) a jej výplatu (1.992,76 eura) spolu vo výške 3.302,94 eura, v ktorej bol žalobca úspešný. Vychádzajú z uvedeného žalobca bol v spore úspešný celkovo v sume 57.187,07 eura (nehnuteľnosť 25.500 eur + úvery G. 9.769,32 eura + 2.896,18 eura + úvery I. 2.630 eur + pomník 700 eur + DDS 1.547,10 eura + Sporenie pre radosť 10.841,53 eura + životné poistenie NN 3.302,94 eura = 57.187,07 eura), čo v percentách predstavuje 67,62 % z celkovej hodnoty sporu (57.187,70 eura : (84.570,41 eura (hodnota sporu)/100) = 67,62 %). 21. Žalovaná bola úspešná v sume 10.705,27 eura (životné poistenie NN 5.390,06 eura + režijné náklady 1.000 eur + pôžička Horiznotu Slovakia a.s. 4.315,21 eura = 10.705,27 eura), čo v percentách predstavuje 12,65 % (10.705,27 eura : (84.570,41 eura (hodnota sporu)/100) = 12,65 %). Žalobca žiadal o zahrnutie sumy splátok životného poistenia NN zo zmluvy č. 71092629 v sume 8.693,96 eura. Súd prvej inštancie zahrnul do masy BSM preplatok z uvedenej poistky (1.310,18 eura) a jej výplatu (1.992,76 eura) spolu vo výške 3.302,94 eura, vo zvyšnej sume (5.390,06 eura) bola úspešná žalovaná. Žalobca súhlasil, že žalovaná zaplatila na režijné náklady 2.927,55 eura, súd prvej inštancie sa však priklonil k tvrdeniam žalovanej a mal za to, že žalovaná zaplatila žalobcovi na režijné náklady 3.927,55 eura, žalovaná bola úspešná v sume 1.000 eur (3.927,55 eura - 2.927,55 eura = 1.000 eur). Žalobca žiadal zahrnúť do masy BSM aj pôžičku Horiznotu Slovakia a.s. v sume 4.315,21 eura, žalovaná o tejto pôžičke tvrdila, že žalobca o nej vedel a že si ju brali spolu, súd prvej inštancie uvedenú poskytnutú pôžičku nezahrnul do masy BSM, preto bola žalovaná úspešná aj v tejto časti. 22. Na základe skutočnosti, že obe strany sporu boli v spornej časti BSM čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné, odvolací súd vypočítal čistý úspech žalobcu v spore 54,62 %, a to odčítaním úspechu žalovanej v spore (12,65 %) od úspechu žalobcu (67,27 %). 23. Na doplnenie uvedenej argumentácie odvolací súd uvádza, že v predmetnom spore bolo nevyhnutné zvážiť výsledok sporu z toho pohľadu, čo strany svojimi návrhmi obsiahnutými nielen v žalobe a vo vyjadreniach, ale aj v ich ďalších podaniach vrátane odvolaní žiadali a bolo potrebné prihliadnuť aj na postoj strán sporu v konaní, na to na čom sa strany sporu zhodli. Žalobca v odvolaní vzhľadom na to, že bol úspešný v prisúdení bytu do jeho výlučného vlastníctva, režijných výdavkov, NN životnej poisťovne, náhrobného kameňa, úverov žalovanej a snahy o mimosúdne vyriešenie sporu žiadal o priznanie trov konania vo výške 100 %. Nie je však možné považovať žalobcu za 100 % úspešného z dôvodu, že napriek jeho tvrdeniam v konaní do masy BSM nebola zahrnutá pôžička Horizontu Slovakia a.s. a nebolo zahrnuté, vo výške akej požadoval poistenie NN, ako aj režijné náklady, ktoré boli žalovanej priznané vo
vyššej sume. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Na základe vyššie uvedených výpočtov bol žalobca úspešný v rozsahu 54,62 % aj v odvolacom konaní. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Odvolací súd zároveň rozhodol o povinnosti oboch strán sporu zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 851,66 eura spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Toto rozhodnutie sa zakladá na ustanovení § 2 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 5 ods. 1 písm. g) a položky 6 písm. b) sadzobníka zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súdny poplatok bol vypočítaný sadzbou 3 % z hodnoty vyporiadaného majetku, t. j. aktív vo výške 28.388,74 eura, čo po zaokrúhlení činí 851,66 eura, a polovičná suma pripadajúca na každú stranu sporu predstavuje 425,83 eura (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 716/2025 zo dňa 16.12.2025). 25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).