Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Nitra 25Co/98/2023 4218204792 24. 07. 2024 JUDr. Lýdia Gálisová ECLI:SK:KSNR:2024:4218204792.5
Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, IČO: 47 251 395, proti žalovanej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, zastúpenej: JUDr. Gabriela Škodáčková, advokátka so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 01 Komárno, IČO: 42 117 682, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), o odvolaniach strán proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 28. novembra 2022 pod č. k. 10C/77/2018-846 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. augusta 2023 pod č. k. 10C/77/2018-957, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v II. až VII. výroku na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
zrušuje
a vec mu
vracia
odôvodnenie: 1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie o povinnosti žalobcu vypratať nehnuteľnosť zastavil. Druhým výrokom určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí: a) Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. X na X. poschodí vo vchode XX obytného domu postaveného na parcele č. XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. XXX/X, zastavaná plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684-ín, v hodnote 25 500 eur; b) Pohľadávka veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, G., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 6 780 eur; c) Zostatok na účte žalobcu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 854,85 eur; d) Zostatok na účte žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eur. Tretím výrokom do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D. E., zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí vo vchode 96 obytného domu postaveného na parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 157 m2 a parcele č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 685 m2, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom o veľkosti 7146/28684ín, v hodnote 25.500 eur. Žalobca preberá zostatok na účte č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 854,85 eur (štvrtý výrok). V zmysle piateho výroku žalovaná preberá: a) Pohľadávku veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, G., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 6 780,00 eur; b) Zostatok na účte č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eur.
Šiestym výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu 939,29 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a siedmym výrokom žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 143 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 2, 3, 4, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 CSP. 1.2. Uviedol, že vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom vo veci samej pod zo dňa 23.07.2020 pod č. k. 10C/77/2018-414 a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území C. D. E., zapísanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt č. 4 na 1. poschodí, vchod 96 obytného domu postaveného na parcele reg. "C" č. 158/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 157 m2 a parcele reg. "C" č. XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 685 m2 ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 7146/28684-ín, ktorej hodnota je 22 600 eur. Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi z titulu finančnej protihodnoty vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 11 300 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalobca a žalovaná sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 678 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 1.3. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením pod č.k. 25Co/113/2020 - 470 z 18.11.2020 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vyporiadal nehnuteľnosť a vychádzal z jej hodnoty podľa znaleckého posudku Ing. Pisoňa. Zo znaleckého posudku vyplýva hodnota nehnuteľnosti k vypracovaniu znaleckého posudku ku dňu 29.04.2018 v sume 22.600 eur. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania. K námietke žalobcu o nevyporiadaní doplnkového dôchodkového poistenia a príspevkov na životné poistenie odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní týchto nárokov nepostupoval v zmysle vyššie uvedených kritérií a zdôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nemá oporu v zákone (viď R 42/72 strana 115-116). Rovnako peniaze nadobudnuté pôžičkami, úvermi sú peniaze nadobudnuté v zásade do BSM, aj keď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Takto došlo k nadobudnutiu vlastníctva, peniaze prišli do BSM. Pokiaľ z takejto pôžičky boli vynaložené peniaze na oddelený majetok vypožičiavateľa (prístavbu, prestavbu, opravu, údržbu v oddelenom vlastníctve) je to investícia zo spoločného majetku do oddeleného majetku, kedy sa počíta so situáciu platenia zo spoločného a prichádza do úvahy vyporiadanie podľa § 150 OZ. Sporná medzi stranami zostala otázka zrušenia spoločnej domácnosti. Vedenie spoločnej domácnosti má vplyv na vyporiadanie BSM. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM. Zistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo spoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nevyporiadaní pôžičky žalovanej Horizont Slovakia a považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. 1.4. V ďalšom priebehu konania žalobca k novému znaleckému posudku predloženému žalovanou nemal pripomienky, všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti akceptoval. Upriamil pozornosť na skutočnosť opakovane uvádzanú pred prvým prvoinštančným rozhodnutím, že od apríla 2018, kedy žalovaná dobrovoľne opustila spoločnú domácnosť, všetky poplatky súvisiace s užívaním a udržiavaním spornej spoločnej nehnuteľnosti strán konania uhrádzal on. Po návrate žalovanej do nehnuteľnosti sa odmietala akýmkoľvek spôsobom spolupodieľať na povinných poplatkoch resp. výdavkoch. Konkrétne vyčíslenie poplatkov súdu predložil ešte dňa 01.07.2020 s dôkazmi preukazujúcimi úhradu uvedených poplatkov k obdobiu 6. mesiac 2020. Navrhoval, aby súd vyporiadal v širšom slova zmysle BSM strán sporu, zohľadnil ním vynaložené výdavky aj po zániku BSM pri vyporiadaní a konečnom rozhodnutí.
1.5. Po doplnení dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu sú rozvedení manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 13C/162/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2016. Strany uzavreli dohodu o vyporiadaní hnuteľných vecí. Dohoda obsahuje špecifikáciu hnuteľných vecí patriacich do BSM, spôsob ich vyporiadania uvedením hnuteľných vecí, ktoré nadobúda do výlučného vlastníctva žalobca, žalovaná a uvedením výšky a dátumu splatnosti peňažnej náhrady, ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi. Z článku IV. predmetnej dohody označeného ako „Osobitné dojednania“ ďalej vyplýva, že strany sporu ako účastníci dohody vyhlásili, že vyporiadanie hnuteľného majetku touto dohodou je konečné a že z titulu zaniknutého BSM voči sebe nemajú a ani si nebudú uplatňovať žiadne iné peňažné ani nepeňažné nároky ako tie, ktoré sú výslovne uvedené v tejto dohode. Z notárskej zápisnice č. k. N 12/2016, NZ 1110/2016 spísanej na Notárskom úrade v Komárne notárom JUDr. Máriou Jóba dňa 15.01.2016 vyplýva, že strany sporu uzavreli vo forme notárskej zápisnice dohodu o zúžení rozsahu BSM tak, že spotrebiteľský úver č. 1340116602 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a. s. bude poskytnutý výlučne žalovanej, ktorá sa tak stane výlučnou dlžníčkou z tohto úverového vzťahu. 1.6. Zo znaleckého posudku Ing. Ota Pisoňa č. 89/2018 zo dňa 29.04.2018 vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti patriacej do BSM je 22 600 eur. Súčasťou znaleckého posudku je zmluva o prevode vlastníctva bytu v dome zo dňa 26.06.2003, z ktorej vyplýva, že strany sporu ako kupujúci nadobudli nehnuteľnosť patriacu do BSM od Obce Radvaň nad Dunajom za kúpnu cenu 27 918,70 Sk (926,73 eur) zohľadňujúcu vykonané zrážky a zľavy z kúpnej ceny. Z prvej strany kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a B. I. ako kupujúcou uzavretej dňa 30.04.2018 vyplýva, že žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. previedol tieto nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva kupujúcej za kúpnu cenu 18 000 eur, ktorú sa kupujúca zaviazala zaplatiť žalobcovi v deň podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 30.04.2018 bol Okresnému úradu Komárno, katastrálnemu odboru doručený dňa 10.05.2018. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1340116 6 02, ktorú dňa 29.01.2016 uzavrela Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou a synom strán sporu C. ako spoludlžníkom vyplýva, že dlžníkom bol poskytnutý medziúver vo výške 30 000 eur, ktorý sa zaviazali splácať splátkou vo výške 134,75 eur a popri tom vkladať na účet sporenia sumu 106,23 eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5048255726, ktorú dňa 14.10.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 6 000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou 36 mesačných splátok vo výške 206,54 eur. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5050490901, ktorú dňa 05.12.2013 uzavrela žalovaná ako dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom vyplýva, že žalovaná čerpala úver vo výške 3 000,00 eur, ktorý sa zaviazala splatiť formou 66 mesačných splátok vo výške 64,83 eur. Zo zmluvy o pôžičke PZ č. 04010203352150158, ktorú dňa 04.01.2002 uzavrela žalovaná ako veriteľ so spoločnosťou HORIZONT SLOVAKIA, a.s. (ďalej aj ako „Horizont Slovakia“ alebo „Horizont“) ako dlžníkom vyplýva, že žalovaná tejto spoločnosti poskytla pôžičku vo výške 130 000 Sk. Zo záveru znaleckého posudku č. 28/2021 vyplýva všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti 25 500 eur. Z dedičského rozhodnutia OS KN 5D/72/2011 vyplýva, že majetok ku dňu smrti poručiteľky F. J. vo výške 1 112,21 eur a ku dňu 25.03.2011 v sume 225,57 eur + príslušenstvo sa vydáva dcére I. F. B.. 1.7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 143 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ,§ 148 ods. 1 Občianskeho, § 149 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 150 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v priebehu dokazovania sa stalo nesporným, že medzi stranami sporu je dohoda na cene nehnuteľnosti - bytu v sume 25 500 eur, že do BSM patria zostatky na účtoch oboch strán sporu ku dňu rozvodu manželstva a že DDS, životná poistka a úver žalovanej v SLSP nepatria do BSM. Pri splácaní týchto produktov boli použité spoločné finančné prostriedky manželov, preto žalobcovi patrí náhrada polovice splátok. V číselnom vyjadrení to predstavuje sumu vo výške 10 594,71 eur (DDS = 773,55 eur, životné poistenie = 4 346,98 eur, úvery v H. H., G. = 4.884,66 eur, polovica zostatku na osobnom účte žalovanej v sume 1 016,95 eur mínus polovica zostatku na osobnom účte žalobcu v sume 427,43 eur), ktorá má byť zo strany žalovanej v rámci finančného vyrovnania uhradená žalobcovi. Taktiež sa stalo nesporným, že strany sporu spoločne hospodárili do dňa rozvodu manželstva. 1.8. Masu BSM ustálil tak, že do nej patrí nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území C. D. E., zapísaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX ako byt hodnote 25 500 eur; zostatok na účte žalobcu č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 854,85 eur; zostatok na účte žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 2 033,89 eur. Do masy BSM zahrnul pohľadávku veriteľa Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., z úverovej zmluvy č. 1340116506 ku dňu zániku BSM, 28.12.2016, vo výške 6 780 eur,
pretože na tento záväzkový vzťah realizovaný počas manželstva sa nevzťahovala notárska zápisnica N 12/2016 o zúžení rozsahu BSM. Úver žalovanej v PSS pod č. 1340116602, vzhľadom na zúženie rozsahu BSM, nepatrí do BSM. Zo strany žalovanej nebolo preukázané uhrádzanie dlhu ich synom zo svojich finančných prostriedkov. Z toho dôvodu mal za to, že žalovanou vynaloženú sumu zo spoločného majetku na jej oddelený majetok, je potrebné vyporiadať. Z úverov v K. H. H. je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť na finančné vyrovnanie sumu 1 216,00 eur, ktorá suma ako polovica zaplatených splátok počas manželstva na dané úvery opäť nebola medzi stranami spornou. 1.9. Pretože prikázal byt do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť titulom finančného vyrovnania žalovanej sumu 12 750,00 eur, ako polovicu hodnoty nehnuteľnosti, na ktorej sa strany sporu dohodli. Keďže žalovaná by bola povinná zaplatiť žalobcovi sumu 11 810,71 eur (10 594,71 + 1.216,00) a žalovaný by bol povinný zaplatiť žalovanej rovnakým titulom sumu 12 750 eur, rozhodol tak, že žalovaný je povinný žalovanej zaplatiť sumu 939,29 eur. 1.10. Pohľadávku spoločnosti Horizont Slovakia nevyporiadal, nevyporiadaval príspevky na životné poistenie NN, kde rovnako odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Čo sa týka návrhu žalobcu zohľadniť pri finančnom vyrovnaní manželov jeho pravidelné mesačné platby súvisiace s režijnými nákladmi na byt po zániku BSM, vychádzal zo zásady, že tieto náklady po právoplatnosti rozvodu manželstva nepatria do BSM a to najmä za situácie, že predmetná nehnuteľnosť bola prisúdená tomu manželovi, ktorý tvrdí, že sa o nehnuteľnosť aj vynaložením finančných prostriedkov staral, prípadne ju zveľaďoval. V časti vynaloženia spoločných finančných prostriedkov na nový náhrobný kameň, uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, kedy, ako, kým a za akú sumu sa renovácia pomníka uskutočnila. Z dedičského rozhodnutia OS KN 5D/72/2011 zistil, že poručiteľka zanechala žalovanej finančnú čiastku, pričinila sa o jej pohreb a nemožno vylúčiť, že z týchto peňazí prerobila už existujúci náhrobný kameň tak, ako sama tvrdila. 1.11. Nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcu nevlastniaceho žiadnu inú nehnuteľnosť, žalovaná je okrem predmetného bytu vlastníčkou ďalších nehnuteľností, medzi nimi rodinného domu. Žalobca bol vlastníkom inej nehnuteľnosti, ktorú v roku 2018 predal. Žalovanej sa súd nepodarilo presvedčiť o tom, že išlo z jeho strany o pokútny úmysel zbaviť sa majetku, aby sa záverom sporu dostal k bytu. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe bolo uvedené, že spočiatku sa chcela vzdať bytu, čo ústnym prejavom potvrdila na pojednávaní dňa 12.10.2022. V návrhu na mimosúdne vyriešenie veci z 15.06.2018 uviedla, že žalobca si byt môže nechať a chcela byť vyplatená. Otázka učiteľského bytu vzhľadom na nadobudnutie vlastníckeho práva strán k bytu počas manželstva je irelevantná. Dňa 27.04.2018 objednala vyhotovenie znaleckého posudku č. 40018. Odvtedy vedela, že ju chce žalobca vyplatiť z bytu a preto pristúpil k predaju svojho rodinného domu, aby žalovanú mohol čo najskôr vyplatiť. Konanie žalovanej spočívajúce v dobrovoľnom opustení bytu v apríli 2018 preukazuje, že byt nechcela ďalej užívať, nasťahovala sa k synovi, prestala platiť služby súvisiace s bytom, bola rozhodnutá sa do bytu nevrátiť. Návrat v období Vianoc 2018 v konaní odôvodnila tým, že syn si našiel priateľku a nechcela prekážať, vadilo jej , že by žalobca do bytu nasťahoval tretiu osobu. V priebehu konania opakovane uviedla, že je síce výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ale ju plánuje darovať synovi. Doteraz nepodnikla žiadne kroky v tom smere. Má možnosť obstarať si iné bývanie. 1.12. Okrem vyššie uvedených výrokov rozhodol o zastavení časti konania v súlade so späťvzatím žalovanej na pojednávaní dňa 28.11.2022, s ktorým žalobca na pojednávaní vyjadril súhlas. 1.13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa právneho záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého zásada úspechu v konaní o vyporiadaní BSM na základe návrhu strany neprichádza do úvahy. Predmetom konania je vyporiadanie majetku. Súd vyporiadava celý majetok. To znamená, že sa týka celého spoločného majetku. Akým spôsobom rozdelí majetok nemá vplyv na trovy konania. Neprichádza do úvahy úspech a neúspech strany, pretože strana, ktorej boli prikázané veci do výlučného vlastníctva je povinná na vyrovnanie podielu zaplatiť druhej strane finančnú náhradu. 2.1. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a výroku VI. napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná. Dôvodila ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Poukázala na úmyselné a špekulatívne konanie žalobcu pred samotným vyporiadaním BSM. O skutočnosti, že žalobca mal po rozvode záujem o spornú nehnuteľnosť, nemala žiadnu informáciu až kým nedostala dňa 02.05.2018 písomne pokus o mimosúdne vyriešenie veci. V tom čase už mal žalobca znalecký posudok č. 89/2018 zo dňa 29.4.2018 od Ing. Ota Pisoňa. Následne hneď dňa 30.04.2018 na základe zmluvy o pôžičke požičal kupujúcej I. B. sumu vo výške 18 000 eur, za ktoré mala od žalobcu odkúpiť jeho nehnuteľnosť v kat. území J.. Išlo o úmyselné konanie, ktorým chcel potvrdiť, že nemá žiadnu nehnuteľnosť vo výlučnom
vlastníctve. O nehnuteľnosť nechcel prísť, len dočasne, kým konajúci súd nerozhodne v jeho prospech a nehnuteľnosť by sa vrátila do jeho výlučného vlastníctva. Počas celého súdneho konania sa spoliehal len na to, že je invalidný dôchodca a nemá už vo svojom vlastníctve žiadne nehnuteľnosti. 2.2. Trvala na tom, že spoločnú nehnuteľnosť neopustila dobrovoľne. Tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 30 odôvodnenia rozsudku, že bola rozhodnutá sa do spoločného bytu nevrátiť, je nepravdivé a nepodložené. K darovaniu jej nehnuteľnosti uviedla, že pri vyporiadaní pozemku pod rodinným domom, ktorý má vo výlučnom vlastníctve sú problémy, pretože vlastníci žijú v zahraničí a nemá na nich kontakty . 2.3. Namietala, že konajúci súd sa pridržiaval jedine skutočnosti spoločného nadobudnutia spornej nehnuteľnosti bývalými manželmi. Mal by pri svojom rozhodnutí prehodnotiť otázku morálneho pričinenia a dobrých mravov týkajúcich sa zabezpečenia bývania pre rodinu, kedy jej bol byt pridelený z dôvodu jej zásluh pri zastávaní svojej profesnej funkcie učiteľky a následne riaditeľky základnej školy. V čase od 03.09 2002 - 30.06.2005, 34 mesiacov, keď byt kupovali, bol žalobca nezamestnaný a z toho 25 mesiacov nedostával žiadne dávky. Počas konania neuviedol a ani nepreukázal žiadne prekážky, ktoré by mu bránili v uvedenom čase zamestnať sa, pritom bol zdravý. 2.4. Konštatovanie súdu, že žalobca sa preukázateľne stará aj úhradami pravidelných režijných nákladov o potrebnú nehnuteľnosť, považovala za nepravdivé. Poukázala na prípis zo dňa 15.04.2020, kde preukázala úhrady na účet žalobcu a to jednotlivo za roky: 2017 – 1 649 eur, za rok 2018 - 850,69 eur, za rok 2019 - 643,63 eur. Čestné prehlásenia týkajúce sa opráv a údržby bytu sa týkali hlavne spoločných priestorov v dome, na ktoré žalobcu nikto z obytného domu nepoveril a dal ich popodpisovať svojim kamarátom. Nikto z obytného domu tieto „údajne vykonané“ práce nevidel a od žalobcu neprevzal. Úhrady za užívanie elektriny a plynu v spornom byte žalobcovi splácala podľa výpisu z banky - Slovenská sporiteľňa, a.s. zo dňa 23.09.2022, na základe ktorého dňa 04.01.2022 zaplatila 350 eur, 24.02.2022 200 eur, 03.05.2022 200 eur, 05.08.2022 200 eur, 10.09.2022 200 eur a v rovnakej sume platí náklady žalobcovi dodnes. O nehnuteľnosť sa tak stará rovnako už od jej obdržania a je schopná naďalej zabezpečiť úhradu všetkých poplatkov za byt a zabezpečiť jeho udržanie, resp. zveľaďovanie. 2.5. K otázke úverov, ktoré sú zahrnuté v rámci vyporiadania BSM uviedla, že o všetkých úveroch žalobca vedel a bol o nich informovaný. Vedel o tom, že úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s. z roku 2013, ktorý ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 854,85 eur potrebovala na opravu strechy jej nehnuteľnosti, kde sa nasťahuje ich syn. Vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 18.09.2018 pôvodne žalobca tento úver nepožadoval vyporiadať. O úvere v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. o ktorý v septembri v roku 2016 požiadala a ktorý následne žalobca odmietal, trval na spísaní notárskej zápisnice. Úver spláca a ich spoločný syn C. jej splátky každý mesiac preplatí. Chybou konajúcej notárky ako a jej bol do Notárskej zápisnice N 12/2016 zo dňa 15.01.2016 zadaný spotrebiteľský úver č. 1340116602 a úverová zmluva č. 1340116506 bola opomenutá. Je si vedomá toho, že sa úvery použili na rekonštrukciu jej nehnuteľnosti. Túto situáciu riešila hlavne v záujme rodiny, ich spoločného syna, ktorému takýmto spôsobom mohli rodičia pomôcť, pretože svojej dcére tiež predtým spoločne finančne pomohli. 2.6. Ďalej namietala, že súd pri rozhodovaní vôbec nebral do úvahy, že sa riadne počas manželstva starala o spoločné deti, so spoločným majetkom nenakladala nehospodárne, všetko robila v prospech rodiny, riadne počas celého svojho života pracovala aj po dovŕšení dôchodkového veku, čím prispievala naďalej aj po ukončení spolužitia manželov k tvorbe a zveľaďovaniu spoločného majetku ako aj obstarávaniu spoločnej domácnosti. 2.7. Namietala, že súd pri svojom rozhodovaní neprehodnotil ňou prednesené tvrdenia a dôkazy, byt sa rozhodol prideliť žalobcovi, ktorý sa o bývanie rodiny nepričinil. Svoju solventnosť a schopnosť vyplatiť žalobcovi finančné prostriedky týkajúce sa vyrovnania BSM preukázala vo výške 24 560,71 eur. Žalobca získal nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti predajná za vyššiu kúpnu cenu než bola ohodnotená. Ona získala len sumu vo výške 939,29 eura, čo je pre ňu veľmi ponižujúce. Namietala, že súd prvej inštancie vychádzal iba z tvrdení žalobcu a z dôkazných prostriedkov ním prezentovaných, ktoré boli zavádzajúce, nezakladajúce sa na pravde a úmyselne vykonštruované. Súd sa opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami a v konaní vykonanými dôkazmi, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 3.1. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., V., VI. a VII. napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný. Dôvodil ustanoveniami § 365 ods. 1 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Namietal, že žalovaná v petite jej vyjadrenia k žalobe zo dňa 14.1.2019 a takisto vo svojom písomnom vyjadrení predloženom na pojednávaní dňa 23.7.2020 navrhla rozhodnúť o tom, že žalobca je povinný do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu vysťahovať sa z nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie o tomto návrhu
žalovanej rozhodol v konečnom rozhodnutí (zastavením konania), žalovaná svoj návrh zobrala späť až v záverečnom návrhu (po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania) a on so späťvzatím súhlasil. Keďže však zastavenie konania v časti o vypratanie nehnuteľnosti zavinila žalovaná (ktorá zavinila svojím protinávrhom konanie o vypratanie nehnuteľnosti), postup súdu, že mu v tej časti nepriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (o trovách v tej časti ani nerozhodol), hoci to žiadal v priebehu konania, vrátane záverečného návrhu, považoval za svojvoľný a zmätočný. 3.2. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozhodnutím na pokyn odvolacieho súdu v konečnom rozhodnutí zohľadnil jednotlivé splátky úverov, ktoré boli hradené zo spoločného počas trvania manželstva na úvery žalovanej. V bode 25 a 26 uviedol, že zohľadnil v jeho prospech polovicu splátok úverov SLSP a.s. uhradených zo spoločného. Táto polovica predstavuje sumu 4 884,66 eur, je správne vypočítaná a korešponduje s jeho vyjadrením zo dňa 07.10.2019. Takisto súd správne zohľadnil polovicu splátok uhradených zo spoločného na doplnkové dôchodkové sporenie žalovanej v polovici uhradených splátok – 773,55 eur. Mal za to, že súd správne uviedol, že mu prináleží polovica uhradených splátok na životné poistenie, kde oprávnenou na výplatu je žalovaná. Suma bola vyčíslená v podaní zo dňa 01.07.2020 na sumu 4 346,98 eur (polovica uhradených mesačných splátok). Súd prvej inštancie venoval pozornosť splátkam, ktoré boli zo spoločného vynaložené na úvery žalovanej v Prvej stavebnej sporiteľni. Splátky presne rozpísal v písomnom podaní zo dňa 07.10.2019 v bode 1. a 2. článku III. podania. Na úvery boli uhradené splátky 10 x po 214 eur a 2 x 110 eur, spolu teda 2 630 eur. Polovica týchto splátok zohľadnených v jeho prospech predstavuje sumu 1 315 eur, a nie 1 216 eur, ako to uviedol súd. Keďže tento výpočet je nesprávny, konečná suma titulom vyrovnacieho podielu v napadnutom rozhodnutí je takisto nesprávne vypočítaná. 3.3. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie k pôžičke žalovanej poskytnutej spoločnosti Horizont. Finančné prostriedky patriace do BSM použila žalovaná. Mala súdu preukázať, že o tomto jej úkone vedel a súhlasil s ním. Uvedené mal súd zohľadniť v rozhodnutí, a do masy BSM zahrnúť túto pohľadávku, prikázať ju žalovanej s povinnosťou ho z nej vyplatiť v rozsahu 1, teda 2 157,50 eur. 3.4. Namietal, že súd nezohľadnil v jeho prospech polovicu nákladov vynaložených na pomník rodičov žalovanej poukazujúc na obsah spisu OS KN 5D/72/2011. V závere bodu 28 súd uviedol, že poručiteľka (matka žalovanej) zanechala žalovanej finančnú čiastku, pričinila sa o jej pohreb a nemožno vylúčiť, že z týchto peňazí prerobila už existujúci náhrobný kameň. Uvedené odôvodnenie súdu prvej inštancie je v tomto smere hypotetické. Z obsahu spisu OS KN 5D/72/2011 vyplýva, že žalovanej poručiteľka nezanechala finančné prostriedky, ale suma, ktorá mala byť predmetom dedičského konania, nebola v konaní prejednaná, pretože pokryla pohrebné náklady vyčíslené žalovanou. Súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť samotné tvrdenie žalovanej, že náhrobný kameň dala prerobiť až po pohrebe. Spochybnila sumu 2 000 eur, ale súhlasila s tým, že za uvedený náhrobný kameň zaplatila sumu 600-700 eur. Ak súd mal pochybnosti o tom, akú sumu započítať v jeho prospech, mal aspoň polovicu sumy 700 eur, čo je 350 eur zohľadniť v jeho prospech. 3.5. V závere namietal trovy konania pre postoj žalovanej, ktorá v konaní opakovane menila svoj postoj, navrhovala dokazovanie k vyššie uvedeným skutočnostiam, čo malo za následok odročovanie pojednávaní, zapríčinila takúto dĺžku súdneho konania (vyše 4 roky), preto mal súd prihliadať na to pri priznaní trov konania. 3.6. Ďalej uviedol, že v rámci širšieho vyporiadania súd rozhodol o jeho nároku týkajúceho sa režijných nákladov, ktoré riadne vyčíslil. V rámci širšieho vyporiadania súd vyporiada aj tie výdavky, ktoré boli vynaložené jedným z manželov po zániku BSM, ak súvisia s obhospodarovaním spoločnej nehnuteľnosti. V konaní nie je sporným, že žalovaná na úhradu režijných výdavkov, úhradu dane od roku 2018 neprispieva. Špecifikoval aké poplatky súvisiace s užívaním spoločnej nehnuteľnosti hradil po zániku BSM až po súčasnosť (daň za nehnuteľnosť za roky 2017 až 2021 spolu: 36,15 eur, plyn za obdobie od apríla 2018 do februára 2022, spolu: 2 893,56 eur, elektrika za obdobie od marca 2018 do februára 2022 spolu: 2 592,20 eur, spotrebovaná voda za obdobie od december 2017 do júna 2021 spolu: 196,83 eur, elektrika za obdobie od februára 2018 do februára 2021 za spoločné priestory (prislúchajúca časť za byt je 1 - ina) spolu: 34,08 eur. Celkovo uhradil na poplatkoch spojených s užívaním spoločného bytu za obdobie od 2017 po február 2022 sumu v celkovej výške 5 752,82 eur. Poukázal na ustanovenie § 144 OZ a na judikatúru NS ČSSR z 03.02.1972, sp.zn. Cpj 86/1971, R42/1972, podľa ktorej vzťahy manželov, pokiaľ ide o veci, ktoré patria do BSM, najmä správa tohto majetku v období, keď BSM síce už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie, sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie. Prax súdov správne vychádza z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o vyporiadaní BSM a z týchto analogicky vychádza (porovnaj R 17/1967). S poukazom na uvedené mal súd pri vyporiadaní (širšom vyporiadaní BSM) zohľadnil v jeho prospech polovicu uhradených výdavkov
súvisiacich s užívaním spoločného bytu, sumu 2 876,41 eur (5 752,82 eur : 2). Súd prvej inštancie sa však k uvedenému nároku nevyjadril a ponechal ho bez povšimnutia. 3.7. V závere uviedol, že s jeho návrhmi a námietkami sa súd buď nevysporiadal, alebo ich vykladal svojvoľne nerešpektujúc zásady rovnosti strán konania a zásad uplatňovaných pri vyporiadaní BSM, rozhodol v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, v rozpore s ustanovením § 150 OZ. Rozsudok nespĺňa zákonom dané atribúty na jeho obsah, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné a miestami nepresvedčivé. 3.8. K nároku na náhradu trov konania uviedol, že v konaní bol úspešný, pretože nehnuteľnosť mu bola prikázaná do výlučného vlastníctva. Poukázal na snahu dohodnúť sa so žalovanou, aj po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, kedy jej ponúkol sumu 15 000 eur, ak mu prenechá byt, s ničím nesúhlasila. V konaní sa postupne dozvedel, koľko úverov zobrala počas manželstva, ktoré použila na zveľaďovanie svojho domu, splátkami zaťažila spoločné finančné prostriedky. Vymyslela si na neho trestné oznámenie, že ju mal znásilniť, čo skončilo zastavením konania. Dala ho vykázať z bytu pod zámienkou falošných obvinení. V neposlednom rade sa necháva doposiaľ vydržiavať a užíva si úžitky bytu bez toho, aby sa podieľala na výdavkoch. Konanie žalovanej je dostatočným dôvodom na to, aby mu ako úspešnej strane súd priznal nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v rozsahu 100%. 3.9. V závere uviedol, že súd nesprávne ustálil vo výroku svojho rozhodnutia masu BSM. Navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, a vec znova prejednať a rozhodnúť a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 4.1. Žalovaná dňa 03.02.2023 v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že sa stotožňuje s konečnou sumou vyrovnacieho podielu, ktorú uviedol konajúci súd. Žalobca v odvolaní polovicu zohľadnených splátok z vyplateného úveru poskytnutého Prvou stavebnou sporiteľňou v jeho prospech vypočítal vo výške 1 315 eur, a tvrdí, že suma, ktorú súd vypočítal je nesprávna t.j. 1 216 eur. V tejto časti poukázala na chybné výpočty, nakoľko 10 x po 214 eur = 2 140 eur a 2 x po 110 eur = 220, spolu teda 2 360 eur a nie sumu vo výške 2 (splátka po 241 a nie 214) 2630 eur, čo tvrdí žalobca, správna suma vyrovnacieho podielu je 1 180 eur. 4.2. O zmluve o pôžičke so spoločnosťou Horizont Slovakia, a.s. Košice vedel žalobca a podpísanie zmluvy nenamietal, vedel o tom, že dcérine peniaze rovnako vložené do Horizont Slovakia, a.s. Košice, boli vyplatené so ziskom. Všetky rodinné záležitosti vždy vybavovala po dohode s ním. Žalobca o celej kauze krachu spoločnosti vedel už v roku 2002, od toho času túto vec neriešili. Za túto skutočnosť ona nenesie žiadnu zodpovednosť. V tom čase žili ako manželia, neboli medzi nimi žiadne spory v rodine a hlavne svojim deťom chceli spoločne ušetriť nejaké peniaze. 4.3. Problém vynaloženia finančných prostriedkov na pomník rodičov považovala za ponižujúce zo strany žalobcu. Rovnako ako o svoju matku sa postarala o tú jeho až do smrti. V tom čase dôchodky rodičov – oboch matiek preberali oni. Stotožnila sa s odôvodnením súdu. Dala hrob matky vyčistiť a napísať jej meno, čo zaplatila z finančných prostriedkov, ktoré jej zostali po matke v hotovosti, nie po dedičskom konaní. 4.4. K dĺžke súdneho konania uviedla, že žalobca celý čas predkladal na každom pojednávaní nové dôkazy a tvrdenia, čím sa celé konanie predlžovalo. Svedčí o tom aj samotné podanie žalobcu, ktorý vo svojom prvotnom návrhu požadoval vyporiadať len nehnuteľnosť. 4.5. Tvrdenie žalobcu, že neprispieva na úhradu režijných výdavkov od roku 2018 nie je pravdivé. To preukázala prípisom zo dňa 15.04.2020, na ktorý opätovne poukázala. Čestné prehlásenia týkajúce sa opráv a údržby bytu sa týkali hlavne spoločných priestorov v dome, na ktoré žalobcu nikto z obytného domu nepoveril, dal ich popodpisovať svojim kamarátom. Opäť poukázala na úhrady za užívanie elektriny, plynu, vody a ostatných nákladov v spornom byte, ktoré splácala žalobcovi, spolu v sume 1 150 eur, réžiu platí žalobcovi dodnes. Vyplatila mu spolu sumu vo výške 4 293,32 eur, čo je o 1 416,91 eur viac ako sám žalobca na konci článku III. odvolania žiadal vyplatiť. Uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia okresného súdu, že režijné náklady týkajúce sa sporného bytu po zániku BSM nepatria do masy BSM. Nesúhlasila s tým, že by súd ignoroval písomné a prednesené návrhy a námietky žalobcu. Uviedla, že je pravda, že v slabej chvíli, keď sa hádali, chcela byt nechať žalobcovi, ale po zistení, že žalobca začal hľadať domácu do spoločnej nehnuteľnosti, sa do bytu vrátila. Odsťahovala sa v apríli 2018 a vrátila sa v decembri 2018, nie po roku. 5.1. Žalobca v podanom vyjadrení zo dňa 05.02.2023 k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd vykonal dokazovanie ohľadne predaja jeho rodinného domu obšírne. Predal ho s úmyslom vyplatiť žalovanú. Už vo vyjadrení zo dňa 03.10.2019 uviedla, že keďže už v tom čase si bola vedomá toho, že ju bude
chcieť z bytu dostať preč spôsobom vyplatenia jej podielu, ešte dňa 27.4.2018 objednala vyhotovenie znaleckého posudku. Preto urýchlene pristúpil k predaju svojho rodinného domu. Takisto z jej vyjadrenia pred podaním žaloby vyplýva, že súhlasila s tým, aby mu byt ostal, čo je zrejmé z jej podania s názvom Pokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 15.06.2018, v ktorom prejavila súhlas s tým, že byt si môže nechať, a žiadala uhradiť protihodnotu 15 000 eur. Kým stihol predať svoju nehnuteľnosť, ona si to rozmyslela. Dobrovoľne opustila byt v apríli 2018, nasťahovala sa k synovi, prestala platiť služby za byt, bola rozhodnutá sa do bytu nevrátiť. Jej návrat v období Vianoc 2018 odôvodnila tým, že syn si našiel priateľku a nechcela prekážať, a takisto jej vadilo, že by do bytu nasťahoval nejakú tretiu osobu. Samotný predaj jeho nehnuteľnosti nemá vplyv na BSM. Tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosť, ktorú predal, by sa mala vrátiť do jeho výlučného vlastníctva po skončení konania, sa nezakladá na pravde. Na dome boli vykonané rekonštrukčné práce novým vlastníkom a dom je obývaný. Pokiaľ tvrdí, že spáchal podvod, mala podať trestné oznámenie. 5.2. Je toho názoru, že žalovaná nevie bez neho vydržať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že po obnovení spolužitia obnovili počas konania intímne spolužitie, žalovaná na neho tlačila, aby stiahol návrh na vyporiadanie BSM, a aby ostali spolu bývať, s čím nesúhlasil. Podala na neho trestné oznámenie za znásilnenie, ktoré si vymyslela. Tento stav, že ešte stále býva v spoločnom byte jej vyhovuje, správa sa ako keby boli manželia, a musí sa pred ňou zamkýnať, aby ho v noci neprekvapila. Ak by bolo pravdou jej tvrdenie, že sa s ním nedá vydržať, už by bola dávno preč. 5.3. Dodal, že byt bol pridelený ich rodine, nie iba jej. Uvedenú bytovku pritom neobývali len „učitelia“ s rodinami, ale aj iné rodiny, ktoré nepracovali v školstve. Sporný byt spoločne odkúpili, z bytu sa nikdy nevysťahoval. Žalovaná ďalej poukázala na jeho nezamestnanosť v určitom období. Mal však stály príjem z prenájmu rodičovského domu, čo žalovaná napokon na pojednávaní dňa 12.10.2022 žiadala zahrnúť do BSM. Poukázal na svoj ústupok, a tento vnos nežiadal zohľadniť vo svoj prospech pri vyporiadaní. 5.4. Spoločne hradili výdavky na byt dovtedy, kým sa žalovaná neodsťahovala. Po jej návrate po takmer roku však neplatila za služby spojené s užívaním bytu, v konaní opakovane zavádzala. V priebehu konania predložila súdu listiny, ktorými mala preukázať, že za spoločnú nehnuteľnosť platí poplatky. Hlbším skúmaním uvedených listín sa však preukázalo, že zavádzala súd, pretože jej tvrdenie o úhrade za daň z nehnuteľností sa týkali jej nehnuteľností, ktoré má vo výlučnom vlastníctve, k čomu sa priznala na pojednávaní dňa 02.09.2021, kedy uviedla, že poplatky za nehnuteľnosť a daň za nehnuteľnosť platila len do roku 2018. Oproti tomu on za každý rok súdu predložil potvrdenie o úhrade dane za spoločnú nehnuteľnosť. Odkedy žalovaná opustila spoločnú domácnosť neprispieva na poplatky za režijné výdavky, nepodieľa sa na výdavkoch spojených s údržbou a udržiavaním nehnuteľností, avšak spoločnú nehnuteľnosť naďalej užíva. Kým do roku 2022 tvrdila, že ona zabezpečuje stravu aj pre neho, v písomnom podaní zo dňa 26.9.2022 uviedla, že strany sporu sa na kúpe stravy striedajú. 5.5. K námietke žalovanej, že v návrhu na vyporiadanie BSM nežiadal vyporiadať. Všetky úvery použila na svoju vlastnú nehnuteľnosť a splátky úveru hradila zo spoločného. Prezentované tvrdenie žalovanej, že úvery jej splácal syn, a teda jednotlivé splátky nešli zo spoločného namietal a mal pravdu. Žalovaná sa v odvolaní priznala, že úverom mali synovi finančne pomôcť, lebo predtým pomohli dcére. Z uvedeného teda logicky vyplýva, že pokiaľ by syn uhrádzal úver, nebola by to finančná pomoc. Ak chcela pomôcť synovi, mohla dom na neho prepísať. 5.6. K námietke žalovanej, že súd nebral zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti, dodal, že deti už s nimi nežijú, sú samostatné, a nie sú na byt odkázané. Súd sa preto nemal dôvod s tým zaoberať. Chcel sa dohodnúť. Pokiaľ by bola dodržala dohodu, že mu byt prenechá, mohla odísť so sumou 15 000 eur, ktorú sumu jej ponúkal. 6.1. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 03.02.2023 sa dňa 19.02.2023 písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa žalovaná v úvode vyjadrenia stotožnila s konečnou sumou vyrovnacieho podielu, ktorú vypočítal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, avšak voči uvedenému výroku podala odvolanie. K zmluve o pôžičke so spoločnosťou Horizont Slovakia, a.s., uviedol, že pokiaľ by bol vedel o tom, že spoločné peniaze poskytla titulom pôžičky tretej osobe, a bol by s týmto postupom súhlasil, bol by tam aj jeho podpis. Uviedla pravdivo, že všetky rodinné záležitosti vždy vybavovala ona, rozhodne však nie s jeho vedomím a súhlasom. Až v tomto konaní sa dozvedel o množstve pôžičiek, ktoré žalovaná počas manželstva čerpala a bola taká neseriózna, že ich účelovo zamlčala na začiatku konania. On nebol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Horizont, nemohol si uplatniť svoje práva v konkurznom konaní ako poškodený . Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej neboli peniaze vrátené z uvedenej pôžičky, alebo že sa pokúsila o ich vrátenie akoukoľvek cestou. Preto ju ťaží zodpovednosť, že spoločné
peniaze „zainvestovala“ nesprávne. Preto trval na tom, aby súd túto „investíciu“ žalovanej zohľadnil v jeho prospech. 6.2. K pomníku žalovaná ozrejmila, že za pomník vynaložila sumu 600 – 700 eur počas manželstva. Kým v konaní tvrdila, že peniaze zdedila po matke, po zabezpečení dedičského konania vyšlo najavo, že peniaze, ktoré boli predmetom dedičského konania, jej boli prenechané na pohrebné náklady. Vo vyjadrení zo dňa 03.02.2023 uviedla, že jej ostali po matke peniaze v hotovosti, mimo dedičského konania. Pokiaľ by hovorila pravdu, peniaze po matke mala vydať do dedičského konania na prejednanie, nakoľko má súrodenca, ktorý by bol takým istým dedičom ako ona. Poprel, že by jej matka prenechala akékoľvek peniaze. 6.3. K predlžovaniu súdneho konania opakovanými návrhmi uviedol, že jedine cestou súdu bolo možné zabezpečiť dôkazy na preukázanie čerpania úverov žalovanou, pretože ich zamlčala. Navrhovala výsluchy svedkov, on predkladal iba čestné prehlásenia, ktoré ňou neboli spochybnené, tým práve urýchľoval celé súdne konanie. 6.4. K späťvzatiu žaloby v časti o vypratanie uviedol, že súd prizná trovy strane konania, ktorá zavinila zastavenie konania. Žalovaná až pred vynesením rozsudku zobrala svoj návrh späť, s čím súhlasil, ale nevzdal sa práva na priznanie trov konania. V ostatnom sa pridržiaval podaného odvolania a písomného vyjadrenia. 7. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná dňa 21.02.2023 písomne vyjadrila a uviedla, že sa pridržiava svojich ústnych a písomných vyjadrení a odvolania. Opakovala dôvody odvolania ohľadne bytu, predaja domu žalobcu. Stotožnila sa s rozhodnutím súdu v časti náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania, že nemá nárok na náhradu trov žiadna zo strán, nakoľko sa vyporiadaval celý spoločný majetok a žalobca vedome počas celého konania spor predlžoval a tým navyšoval trovy konania a hlavne trovy právneho zastúpenia. 8. K vyjadreniu žalobcu podala žalovaná písomné stanovisko, v ktorom uviedla, že neobsahuje už žiadne nové skutočnosti, ktoré by v priebehu súdneho konania neboli riešené a dôkazne preukázané. Pridržiava sa svojich doterajších pravdivých písomných a ústnych vyjadrení a dôkazov a tak, ako už uviedla, poukazuje na zbytočné prieťahy v konaní, ktoré nie sú v súlade s princípom hospodárnosti konania a zbytočne navyšujú trovy konania. 9. K vyjadreniu žalovanej zo dňa 21.02.2023 podal dňa 10.03.2023 žalobca písomné vyjadrenie. Vo vyjadrení zapakoval svoje dôvody odvolania a vyjadrení. 10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu a žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že odvolania strán sporu sú opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b),d) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Podľa § 390 CSP odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. 12. Základnú otázku, s ktorou sa odvolací súd musel vyporiadať pri zrušení rozhodnutia, bola možnosť druhého zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože obe strany navrhli v odvolaní rozsudok opätovne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Odvolací súd ich upozornil na ustanovenie § 390 CSP. Napriek jeho snahe odstrániť vady rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie musí opätovne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, riadiac sa aplikáciou nových rozhodnutí Ústavného súdu SR. 13. Touto otázkou sa zaoberal Ústavný súd SR už vo viacerých rozhodnutiach, a to I. ÚS 570/2017, III. ÚS 379/2017, I. ÚS 227/2018, II. ÚS 531/2018, III. ÚS 5/2018, I. ÚS 218/2019, II. ÚS 455/2021, IV. ÚS 215/2018 a III. ÚS 570/2023. V rozhodnutiach I. ÚS 570/2017, III. ÚS 5/2018, I. ÚS 218/2019 a II. ÚS 455/2021 ústavný súd uviedol, že v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu absentujú čo i len minimálne dôvody excesu od ustanovenia § 390 CSP, resp. že odvolací súd vôbec neodôvodnil
opakovaný postup podľa § 390 CSP. V rozhodnutí III. ÚS 379/2017 uviedol, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu boli splnené podmienky a v rozhodnutí I. ÚS 227/2018 uviedol, že takýmto postupom nebol dosiahnutý účel – zrýchlenie konania. Vo veci II. ÚS 531/2018 sa žalobca domáhal proti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným trestným stíhaním, výkonom väzby a trestu odňatia slobody. V tejto veci odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie tretíkrát. Ústavný súd uviedol, že pre oblasť trestného konania platí, že hoci na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ukážu ich predpoklady neskôr ako mylné a nesprávne. Ak má byť jednotlivec povinný podrobiť sa vyšetrovacím úkonom, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nepáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený. Pre naplnenie čl. 46 ods. 3 ústavy garantujúceho právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je mimoriadne dôležitá nielen dôkladnosť, ale i rýchlosť poskytnutia súdnej ochrany, pretože k úplnému odstráneniu následkov nezákonnosti rozhodnutia dochádza až reparáciou všetkej ujmy, ktorá poškodenému vznikla. Význam tohto princípu sa ešte zvyšuje v prípadoch, keď dôsledkom nezákonného rozhodnutia štátu je obmedzenie osobnej slobody poškodenej osoby či mimoriadne dlhý čas prebiehajúce trestné stíhanie. Naplnenie princípov právneho štátu v tejto oblasti preto vyžaduje aj zo strany všeobecných súdov, aby k týmto prípadom pristupovali s mimoriadnou pozornosťou, maximálnou efektívnosťou a rýchlosťou. V týchto veciach teda ústavný súd považoval opätovné zrušenie veci odvolacím súdom za nesprávny postup. Vo veci IV. ÚS 215/2022 z 26. apríla 2022 Ústavný súd SR pripustil opätovné zrušenie veci odvolacím súdom, pričom v tejto veci bol prvýkrát zrušený rozsudok pre zmeškania a druhýkrát rozsudok vo veci samej. V tejto veci krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odôvodnil, prečo neaplikoval § 390 CSP, pričom zdôraznil odlišnosť individuálnych okolností ním prejednávanej veci od okolností tých vecí, v ktorých ústavný súd konštatoval porušenie práv sťažovateľov nerešpektovaním § 390 CSP. Vo veci III. ÚS 570/2023 z 21. decembra 2023 ústavný súd pripustil opätovné zrušenie veci odvolacím súdom za podmienok, že krajský súd v odôvodní, prečo aj druhýkrát zrušil rozsudok okresného súdu, pričom krajský súd musí splniť dve podmienky. Jednak musí uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré sa domnieva, že s ohľadom na cieľ § 390 CSP je spravodlivé rozhodnutie účelnejšie vrátiť vec okresnému súdu. Vrátenie veci okresnému súdu musí byť posledná možnosť po tom, čo krajský súd zváži, že jeho rozhodnutie by bolo v danej veci horším riešením. Okrem toho rozhodnutie okresného súdu musí vykazovať závažné nedostatky. Je tomu tak najmä v prípade, keď je zjavné, že sa okresný súd v rozpore s § 391 ods. 2 CSP nijak nevysporiadal so skorším rozhodnutím krajského súdu a vo svojej podstate opakuje rovnaké odôvodnenie a závery alebo inak úplne ignoruje svoje právomoci súdu prvej inštancie, tak ako vyplývajú z ustanovení zákona. Zároveň uviedol, že pokiaľ by nebolo možné odchýliť sa od § 390 CSP, okresné súdy by mali bezbrehý priestor na neplnenie svojich právomocí s následkom ich faktického prenosu na odvolacie súdy, no predovšetkým s rizikom porušenia iných ústavných práv strán civilného sporu. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd zaoberal tým, či pri zohľadnení špecifík danej veci prichádza do úvahy opätovné zrušenie veci odvolacím súdom. K tomu odvolací súd uvádza nasledovné. 14. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie vyporiadal nehnuteľnosť a vychádzal z jej hodnoty podľa znaleckého posudku Ing. Pisoňa. Zo znaleckého posudku vyplýva hodnota nehnuteľnosti k vypracovaniu znaleckého posudku ku dňu 29.04.2018 v sume 22 600 eur. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania. K námietke žalobcu o nevyporiadaní doplnkového dôchodkového poistenia a príspevkov na životné poistenie odvolací súd poukázal na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie pri vyporiadaní týchto nárokov nepostupoval v zmysle vyššie uvedených kritérií a zdôvodnenie jeho rozhodnutia v tejto časti nemá oporu
v zákone (viď R 42/72 strana 115-116). Rovnako peniaze nadobudnuté pôžičkami, úvermi sú peniaze nadobudnuté v zásade do BSM, aj keď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Takto došlo k nadobudnutiu vlastníctva, peniaze prišli do BSM. Pokiaľ z takejto pôžičky boli vynaložené peniaze na oddelený majetok vypožičiavateľa (prístavbu, prestavbu, opravu, údržbu v oddelenom vlastníctve) je to investícia zo spoločného majetku do oddeleného majetku, kedy sa počíta so situáciu platenia zo spoločného a prichádza do úvahy vyporiadanie podľa § 150 OZ. Sporná medzi stranami zostala otázka zrušenia spoločnej domácnosti. Vedenie spoločnej domácnosti má vplyv na vyporiadanie BSM. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM. Zistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo spoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nevyporiadaní pôžičky žalovanej Horizont Slovakia a považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. 15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pre d odvolacím súdom. 16.Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 17. Pod porušením práva na spravodlivý proces je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Ďalším dôvodom nesprávneho procesného postupu, ktorého dôsledkom je porušenie práva na spravodlivý proces, môže byť rôzne pochybenie súdu, ktoré však musí vykazovať určitú intenzitu, aby súd mohol konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces (II. ÚS 71/2021 body 11.1. a 12.). 18. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok neobsahuje náležitosti § 220 ods. 2 CSP. Citované ustanovenie ukladá súdu v druhej vete jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V odôvodnení uvedie, ktoré z rozhodných skutkových okolností preukázané boli a ktoré nie. Pokiaľ súd nevyjasní jednotlivé čiastkové zistenia, ktoré sú preukázané (alebo nepreukázané) jednotlivými dôkaznými prostriedkami, prejavuje sa absencia tohto postupu navonok v uvedení tzv. súborového zistenia skutkového stavu, keď súd opíše skutkový stav ako celok, bez toho, aby bolo zrejmé, ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil. Pre kvalitné súdne rozhodnutie je nepostačujúce, ak súd vymenuje vykonané dôkazy a ich obsah, ale neuvedie, čo konkrétne z nich zistil. Obsahom hodnotenia dôkazov je aj opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považoval za hodnoverný a ktorý nie, aké zistenia vyvodil z vykonaných dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú. Je potrebné vychádzať z princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 základných princípov CSP a v § 191 CSP. Aj tento princíp medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Preto nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúcich k jednostranným záverom. 19. Súd prvej inštancie od strany 2 po stranu 14 preniesol do rozhodnutia žalobu, vyjadrenia strán bez akéhokoľvek posúdenia ich dôležitosti z hľadiska dôkazného bremena (určite nie je podstatné, aký program prania žalovaná používala a akú mala spotrebu vody). Súd prvej inštancie v bode 16 konštatoval, že do BSM patria zostatky na účtoch ku dňu rozvodu manželstva, DDS, životná poistka nepatria do BSM, boli použité spoločné prostriedky na ich splácanie, preto žalobcovi patrí polovica, tak
ako to uviedol vo svojom podaní z 01.07.2022, čím nie je táto okolnosť sporná, že strany spoločne hospodárili do rozvodu manželstva. 20. V podstate si osvojil vyčíslenie žalobcu na čl. 367, 368 bez vyhodnotenia tomu zodpovedajúcich dôkazov. Odvolací súd vykonal lustráciu v Slovenskej sporiteľni ohľadne účtov a úverov strán. Z lustrácie vyplýva, že na meno žalovanej bol vedený účet H. XX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom 2 033,89 eur, na meno žalobcu účet H. XXX XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX Sporenie pre radosť so zostatkom 10 814,63 eur, účet H. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX so zostatkom 851,67 eur. Ku dňu 28.12.2016 viedla banka úver č. 5112630341 na meno žalovanej, ku dňu 28.12. 2016 bolo zaplatených 2 896,18 eur a zostatok bol 11 806,63 eur + úrok 27,55 eur, spolu 11 834, 18 eur. Úver bol splatený 20.08.2018. Súd prvej inštancie uviedol výšku zostatku účtu 854, 85 eur. Prvá stavebná sporiteľňa oznámila poskytnutie úveru žalovanej na vybavenie domácnosti č. 1340116506 vo výške 7 000 eur, zostatok na účte ku dňu 28.12.2016 bol 6 780 eur. Za obdobie od 04.11.2016 do 28.12.2016 žalovaná zaplatila 220 eur. Zmluva zanikla ku dňu 31.07.2023 splatením žalovanou. Dňa 02.02.2016 bol žalovanej a C. B. poskytnutý úver č. 1340116303 vo výške 30 000 eur a za obdobie od 09.03.2016 do 28.12.2016 bolo na konto sporenia zaplatených 1 062,30 eur a na konto medziúveru 1 132,50 eur z účtu žalovanej. Na čl. 240 spisu sa nachádza zmluva o splátkovom úvere č. 5048255726 poskytnutom žalovanej 14.10.2013 vo výške 6 000 eur, pri mesačnej splátke 206,54 eur s konečnou splatnosťou úveru 15.10.2016, s celkovou čiastkou úveru 7 434, 94 eur, a čl. 245 úverová zmluva č. 5050490901, poskytnutý úver na Čokokoľvek žalovanej v sume 3 000 eur 05.12.2013 s mesačnou splátkou úveru 64,83 eur ,s konečnou splatnosťou úveru 15.06.2019, s celkovou čiastkou 4 277,22 eur. Žalovaná potvrdila, že uvedené úvery použila na opravu strechy svojho domu. Súd prvej inštancie započítal do širšieho vyporiadania splácanie úverov zo spoločných prostriedkov, tak ako ich vyčíslil žalobca na čl.367. 21. Nevyporiadal žalobcom požadované náklady na byt s odôvodnením, že nepatria do BSM. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozhodnutie NS SR 4 Cdo/250/2019 z 25.02.2021 v ktorom uviedol: “V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 C.s.p.) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Predmetnou otázkou (viď vyššie bod 29.) sa už dovolací súd zaoberal v rozhodnutí sp. zn. 5 Cz 77/66, ktoré treba považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V judikáte R 17/1967 najvyšší súd vyslovil záver, ktorého právna veta znie: „Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení § 146 OZ i po zániku manželstva a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia § 496 OZ so zreteľom k tomu, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. V rozhodnutí zo 16. decembra 1966 sp. zn. 5 Cz 77/1966 najvyšší súd vyslovil záver, že ustanovenie § 144 OZ upravujúce spôsob užívania vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve vyslovuje zásadu, že tieto veci užívajú obaja manželia spoločne a že tiež spoločne hradia náklady na ne vynaložené nebo spojené s ich užívaním alebo udržovaním. Pokiaľ potom dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd (§ 146 OZ). Použitie právneho prostriedku upraveného v ustanovení § 146 OZ i po zániku manželstva a teda po zániku bezpodielového spoluvlastníctva je možné za použitia § 496 o. z. so zreteľom k tomu, že správa majetku bývalých manželov sa až do vyporiadania riadi ustanoveniami o bezpodielovom spoluvlastníctve. V prejednávanej veci odvolací súd bol toho názoru, že výdavky spojené s domom a bývaním, ktoré hradil žalovaný po rozvode manželstva nespadajú pod pasíva patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo patrilo do tohto spoluvlastníctva a čo existovalo v čase jeho zániku, t. j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode. Právny režim zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva sa až do jeho vyporiadania riadi primerane ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Vzájomné vzťahy manželov týkajúce sa užívania a správy spoločných vecí sa v čase medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva riadia analogicky ustanoveniami § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Každý z manželov je do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva oprávnený spoločný majetok užívať a spravovať ho a je povinný podieľať sa na nákladoch vynaložených na užívanie a udržiavanie
spoločného majetku. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v najužšom slova zmysle znamená kto z bývalých manželov zostáva vlastníkom tej ktorej veci a kto z nich vlastníctvo k tej ktorej veci stráca. Vyporiadanie v širšom slova zmysle znamená celkové majetkové vyporiadanie, t. j. do vyporiadania sa zahrnú aj spoločné pohľadávky a dlhy a iné majetkové práva. 22. Nevyporiadanie žalobcom požadovaných nákladov bol ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože sa s jeho nárokom vyporiadal s odôvodnením , že nepatrí do BSM. Žalovaná síce tvrdila, že žalobcovi uhrádzala režijné náklady, uvedené však dostatočným spôsobom nepreukázala. Podľa mimoriadneho výpisu zo dňa 23.09.2022 od Slovenská sporiteľňa SPACE účet ňou boli hradené platby na účet vedený na meno B. A. podľa správy pre príjemcu za príspevok na elektriku a plyn 1/2022 v sume 350 eur a 02/2022 v sume 200 eur. V ďalších mesiacoch žalobcovi hradila sumy 5/2022 200 eur, 8/2022 200 eur, 9/2022 200 eur, avšak bez uvedenia správy pre príjemcu. Žalobca tvrdil, že nešlo o platby za nehnuteľnosť, ale o vrátenie požičaných peňazí. K tomu síce neprodukoval žiadne dôkazy, avšak žalovaná toto tvrdenie nepoprela. Pokiaľ by odvolací súd v tejto časti doplnil dokazovanie, rozhodoval by o nároku prvý krát, čím by nebola zachová dvojinštančnosť konania. 23. Ďalším dôvodom zrušenia rozhodnutia bola skutočnosť nevyporiadania všetkých účtov a úverov a spôsob výpočtu vyporiadania BSM. Vyporiadava sa vždy čistá hodnota BSM. To znamená, že súd spočíta aktíva, od nich odpočítava pasíva a vyporiadava čistú hodnotu BSM. Spôsob výpočtu súdom prvej inštancie nezodpovedá uvedeným kritériam a aj pre odvolací súd bolo ťažko vychádzať z neho. Aj v tejto časti dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti rozhodnutia odvolacieho súdu 11 Co/202023 z 25. 10.2023, 7 Co/49/2018 v ktorých sa odvolací súd podrobne zaoberal spôsobom výpočtu BSM, rozhodnutia NS SR 7 Cdo 116/2012 4 Cdo/170/2022 z 26.04.2023. 24. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného. Každá zo strán môže v priebehu konania označovať majetok, ktorý treba vyporiadať a uplatňovať navzájom zápočty v zmysle § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva leží na tej strane, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré veci vylučujú, resp. popiera tvrdenie jedného z manželov, bude na ňom spočívať dôkazné bremeno týkajúce sa týchto skutočností. Ak svoje tvrdenie nepreukáže a inak je preukázané, že táto vec za trvania manželstva účastníkov existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili. Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania pojal. 25. Z uvedených záverov vyplýva, že ak žalobca tvrdí a preukazuje skutočnosti súvisiace s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva a žalovaná s týmto tvrdením a dôkazmi nesúhlasí, dôkazné bremeno preukázania prechádza na žalovanú, ktorá musí preukázať svoje tvrdenie, t.j. vyvrátiť tvrdenie žalobcu, avšak nie iba na základe subjektívneho názoru, ale tento postoj a toto tvrdenie musí aj riadnym spôsobom preukázať. Nie je postačujúce iba uviesť, že s tvrdením nesúhlasí, že je nepravdivé, ale musí takéto tvrdenie aj právne relevantnými dôkazmi vyvrátiť. 26. To, že v žalobe nebolo označené všetko, čo tvorí masu BSM, keď žalobca v žalobe žiadal vyporiadať len nehnuteľnosť, nie je podstatné, pretože masa BSM sa upresňuje v priebehu konania a až do skončenia dokazovania, resp. do vyhlásenia rozsudku je za podmienok stanovených Civilným sporovým poriadkom možné upravovať, dopĺňať a meniť svoje vyjadrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Navyše žalobca podľa svojich vyjadrení sa o niektorých relevantných skutočnostiach dozvedel až v priebehu konania. Strany v priebehu konania sporu sú oprávnení upresňovať vzájomne masu BSM. 27. Súd v konaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale postupuje podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že súd pri vyporiadaní musí vychádzať z ceny
nehnuteľnosti v čase vyporiadania a nie z ceny v čase vyhotovenia znaleckého posudku. Ohodnocuje sa stav nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM a cena sa určuje ku dňu vyporiadania. V konaní boli predložené spolu 3 znalecké posudky. Posledný predložený bol znalecký posudok č. 28/2021 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Szabóom dňa 15.03.2021, ktorý ohodnotil vyporiadavanú nehnuteľnosť na 25 500 eur. Strany sporu zhodne túto sumu na pojednávaní dňa 12.10.2022 akceptovali. Spornou skutočnosťou bolo to, komu má byť uvedená nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva. Hoci žalovaná počas celého konania trvala na tom, že sa jednalo o učiteľský byt a bez jej pričinenia by ho nezískali, tieto tvrdenia boli vyvrátené. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal názor, že uvedená otázka je irelevantná z dôvodu nadobudnutia bytu do BSM v roku 2003. Obe strany preukázali svoju solventnosť predložením výpisu z účtov, ktorá je potrebná v prípade prikázania nehnuteľnosti a následného zaviazania k úhrade finančnej protihodnoty zaň. Súd prvej inštancie prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu s odôvodnením, že žalovaná je vlastníčkou inej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. 28. V priebehu konania sa stalo nesporným, že strany sporu spoločne hospodárili do dňa rozvodu manželstva. BSM nezaniká zrušením spoločnej domácnosti, ale má vplyv na rozsah a potom celkové vyporiadanie BSM. Zistenie vedenia spoločnej domácnosti má vplyv na širšie vyporiadanie úverov z úverových zmlúv uzavretých žalovanou. Pokiaľ strany sporu viedli spoločnú domácnosť, žalovaná zo spoločných peňazí vyplácala úvery, je potrebné platby vyporiadať. Žalobca žiadal v priebehu konania pri vyporiadaní BSM zohľadniť aj úvery, o ktorých sa dozvedel, že ich žalovaná počas trvania manželstva čerpala. 29. Odvolací súd v súvislosti s pôžičkou žalovanej poskytnutej spoločnosti HORIZONT SLOVAKIA, a.s. vo výške 130 000 Sk č. zmluvy 4010203352150158 vyslovil právny názor v zrušujúcom uznesení a na tom zotrváva. Je ťažko uveriteľné, že žalobca o takejto investícii nevedel, hoci to tvrdí, navyše ak už predtým boli investované peniaze dcéry, ktoré týmto spôsobom zhodnotila a preto investíciu chceli zopakovať. Síce tvrdil, že počas manželstva mu bolo povedané, že peniaze do Horizontu vložil syn a dcéra, teda nemal vedomosť o tom, že aj jeho (manželské) peniaze sú predmetom pôžičky, na pojednávaní dňa 16.09.2019 nepoprel tvrdenie, že peniaze, ktoré tam vložili, vybrali z Prvej stavebnej sporiteľne, čo sám vybavoval. Navyše na pojednávaní dňa 28.11.2019 výslovne uviedol, že vedel o tom, že nejaké peniaze sa tam vkladali, vedel, že žalovaná tam vložila ich peniaze, peniaze rodičov, aj svokrových, celkovo približne štvrť milióna korún. Na prvé prečítanie to celé vyzeralo ako výhodná pôžička. Vzhľadom k tomu sú jeho ďalšie tvrdenia minimálne rozporuplné. 30. V prípade životnej poistky NN Smart Bonus č. 71092629 z 19.11.1998 kde bol poisteným žalobca a poistníkom žalovaná, žalovaná v období od 19.11.1998 do 19.12.2016 uhradila spolu sumu 8 693 eur. Žalobca namietal, že žalovaná úhradu splátok vykonávala vo svoj prospech a on bol poistený do 96. r. svojho veku, ktorého veku sa je s poukazom na jeho invaliditu nereálne dožiť. Zo zmluvy vyplýva, že oprávnenými osobami sú deti strán sporu. Žalobca žiadal zohľadniť vo svoj prospech polovicu úhrad s tým súvisiacich. Odvolací súd poukazuje na súdnu prax pri vyhodnotení ustanovenia § 143 OZ upravujúceho rozsah vecí patriacich do BSM, že BSM netvoria majetkové práva, ktoré za trvania manželstva vzniknú jednému z manželov. Za takéto právo je potrebné považovať napr. mzdu, poistné jedného z manželov. Tie sa stávajú bezpodielovým spoluvlastníctvom okamihom, keď boli tieto finančné prostriedky vyplatené jednému z manželov za trvania manželstva. Preto pokiaľ doplnkové dôchodkové sporenie a životné poistenie neboli reálne vyplatené, predstavujú iba majetkové právo, ktoré nemožno zahrnúť do BSM, bez ohľadu na to, že jeho hodnota bola vypočítaná ku dňu zániku BSM. Ak sa poistenie týka len jedného z manželov, treba vychádzať z ustanovenia § 797 OZ upravujúceho práva na plnenie z poistnej zmluvy. Nezáleží na tom, kedy bolo poistné uzavreté. Ak bolo poistné platené zo spoločného majetku, vzniká nárok podľa § 150 druhá veta OZ, ak by plnenie pripadlo niektorému z manželov. V prípade, ak by došlo k plneniu z tejto životnej poistky uzatvorenej žalovanou, by toto plnenie bolo v prospech žalobcu. Čiže nemožno povedať, že by prostriedky zo spoločného majetku boli vynaložené na ostatný majetok žalovanej a tieto prostriedky by bolo potrebné žalobcovi nahradiť. 31. Súd ďalej zohľadnil polovicu splátok uhradených zo spoločného na doplnkové dôchodkové sporenie NN Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s. č. 1099622355 uzatvorenej dňa 01.10.2005 v prospech žalovanej, a to konkrétne polovicu ňou uhradených splátok vo výške 773,55 eur (spolu uhradila v príspevkoch sumu 1 547,10 eur). Výška jej mesačných príspevkov ako sporiteľky na doplnkové dôchodkové sporenie je dohodnutá v účastníckej zmluve. Len pre doplnenie odvolací súd dodáva, že výška príspevkov
zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za svojich zamestnancov, je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS a táto nepatrí do masy BSM. 32. Dňa 29.01.2016 bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.1340116602 medzi Prvá stavebná sporiteľňa a žalovanou ako dlžníčkou – stavebný sporiteľ a C. B. (syn) ako spoludlžníkom. Bol im poskytnutý medziúver pod č. 1340116303 v sume 30.000 eur. Z notárskej zápisnice č. N 12/2016, NZ 1110/2016, NCRls 1134/2016 zo dňa 15.01.2016 o zúžení rozsahu BSM vyplýva, že spotrebiteľský úver č. 1340116602 poskytnutý Prvou stavebnou sporiteľňou a.s. bude poskytnutý výlučne I. F. B., ktorá sa tak stane výlučnou dlžníčkou z tohto úverového vzťahu. Vzhľadom na zúženie rozsahu BSM tento úver nepatrí do masy BSM. Sporným však bolo to, či jednotlivé splátky uhrádzala žalovaná z BSM, alebo tam tieto finančné prostriedky vrátila, keďže tvrdila, že ich platil syn. Svedčiť o tom má ňou vedená evidencia v zošite a výpoveď syna na pojednávaní. Ten jej splátky preukázateľne uhrádzal až od 12.07.2017 bezhotovostne na účet, teda po zrušení BSM. Podľa správy Prvej stavebnej sporiteľne suma splátok uhradených od začiatku splácania, t.j. od 09.03.2016 do 28.12.2016 na konto sporenia bola 1 062,30 eur a na konto medziúveru 1 132,50 eur, teda spolu suma 2 194,80 eur. 33. Dňa 28.09.2016 poskytla Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. žalovanej spotrebiteľský úver na vybavenie domácnosti č. 1340116506, vo výške 7 000 eur. Tento úver nebol zahrnutý v uvedenej notárskej zápisnici a preto patrí do masy BSM. Od začiatku splácania, t.j. od 04.11.2016 do 28.12.2016 uhradila sumu splátok vo výške 220 eur a zostatok úveru ku dňu 28.12.2016 bol 6 780 eur. Žalovaná nenamietala, že tento úver použila na rekonštrukciu nehnuteľnosti v jej vlastníctve – rodinného domu, a preto možno konštatovať, že síce tieto peniaze prišli do BSM, ale použila ich na svoj oddelený majetok, ktorý tým zhodnotila, čo nemôže ísť na úkor protistrany a v takomto prípade prichádza do úvahy vyporiadanie podľa § 150 OZ. Žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. aj zmluvu o splátkovom úvere č. 5048255726 zo dňa 14.10.2013 vo výške 6 000 eur. Jedná sa o spotrebný úver na čokoľvek. So Slovenskou sporiteľňou, a.s. uzatvorila žalovaná aj ďalší spotrebný úver - zmluvu o splátkovom úvere č. 5050490901 zo dňa 05.12.2013 vo výške 3 000 eur. Podľa lustrácie v Slovenskej sporiteľni, a.s. súd zistil, že žalovaná čerpala v Slovenskej sporiteľni, a.s. úver č. 5112630341, ku dňu 28.12.2016 bol uvedený úver splatený vo výške 2 896,18 eur, zostatok ku dňu 29.12.2016 istina: 11 8063,63 eur + úrok 27,55 eur = 11 834,18 eur. Podľa lustrácie v Slovenskej sporiteľni, a.s., zostatok na účte žalobcu H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 851,67 eur, a na účte H. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, sporenie pre radosť, vedený v H. H., G., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 10 814,53 eur. Zostatok na účte žalovanej č. H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v Slovenskej sporiteľni, a. s., ku dňu zániku BSM, 28.12.2016 bol vo výške 2 033,89 eura. 34. Sporným medzi stranami sporu boli úhrady za pomník matky žalovanej, ktoré žalobca pôvodne vyčíslil na sumu 2 000 eur, neskôr sa priklonil k tvrdeniu žalovanej, že to mohlo byť 600-700 eur, s čím žalovaná nesúhlasila, že tieto finančné prostriedky boli použité z BSM. Tvrdila, že bol financovaný z prostriedkov, ktoré jej ostali po smrti matky v hotovosti. Z dedičského rozhodnutia po matke žalovanej vyplýva, že ku dňu smrti bol jej majetok vo výške 1 112,21 eur a ku dňu 25.03.2011 v sume 225,57 eur + príslušenstvo sa vydáva dcére I. F. B.. Žalovaná tvrdila, že očistenie hrobu a dopísanie mena matky zabezpečila z peňazí matky, ktoré mala ešte jej matka, pretože sa až do jej smrti o ňu starala a zabezpečovala jej potreby. Uznala sumu 700 eur, ktorú žiadal žalobca následne vyporiadať. Z rozhodnutia nie je zrejmé, aká suma bola žalovanej v hotovosti skutočne vyplatená, či do smrti matky hospodárila s jej peniazmi a mala matkinu finančnú hotovosť doma. 35. Žalobca namietal rozhodnutie v časti trov konania v zastavujúcej časti. Súd prvej inštancie o nich opomenul rozhodnúť. Súd prvej inštancie správne rozhodol dopĺňacím rozsudkom, ktorý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2023 o nároku na náhradu trov konania v tejto časti podľa § 256 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanému, keďže žalovaná procesne zavinila zastavenie konania. Zastavenie konania v tejto časti po procesnej stránke zavinila žalovaná späťvzatím svojho návrhu. 36. Súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania v časti vyporiadania BSM, pretože odvolací súd zotrváva na svojom stanovisku o vyporiadaní celého BSM napriek tomu, že boli vydané rozhodnutia NS SR založené na pomere úspechu. Poukazuje na rozhodnutie NS SR 2 Cdo132/2022 z 12.12.2023 v ktorom zaujal rovnaký právny názor a dal do pozornosti aj stanovisko NS ČR Rc 42/1972, ktoré
vyslovuje názor, že rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v spore o vyporiadanie BSM je špecifické v tom, že toto rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu, ide o konanie tzv. iudicium duplex, tzn. že žalobu môžu podať obe strany, pričom súd nie je viazaný žalobou. Vzhľadom na túto povahu konania teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá a rovnako ani jedna zo strán nemôže byť sankcionovaná za podanie takejto žaloby. Účastníci konania môžu súdu uviesť svoj návrh ako vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde, ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/8/2008). 37. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude odstrániť uvedené nedostatky, ustáliť masu BSM, aktíva, pasíva a v rozhodnutí uviesť podstatné vyjadrenia strán (nie kopírovať ich vyjadrenia), vykonané dôkazy listinnými dôkazmi a dôkazy vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, na základe akých dôkazov a akého ich vyhodnotenia ustálil skutkový stav a následne vec právne posúdil. Výpočet vyrovnávacieho podielu vypočíta v súlade so vzorcom vypočítania BSM a uvedie do rozsudku podrobne hrubú masu, čistú masu, vnosy do majetku iného tak, aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné a preskúmateľné. Jeho povinnosťou bude rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania ( § 396 ods.3 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).