Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 26C/19/2025 6625202034 14. 10. 2025 JUDr. Zoltán Orlai ECLI:SK:OSLC:2025:6625202034.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne O.. W. A.G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. Č.. XXXX/XX, XXX XX S. G., t. č. bytom X.. A. XX, XXX XX S. G., proti žalovanému L.. M. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. S. G., t. č. bytom D. Č.. XXXX/XX, XXX XX S. G., zastúpenému Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o vypratanie nehnuteľnosti a o zaplatenie 5.000,- Eur, takto rozhodol: Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na ulici D. vo S. G., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parc. CKN č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom S. G.Š., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec S. G., pozostávajúci z troch izieb, kúpeľne, WC a ostatného príslušenstva, bez ďalšej bytovej náhrady a odovzdať ho žalobkyni, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 991,92 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a mi e t a . Žalovanému u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania o vypratanie bytu v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. Žalobkyni u k l a d á p o v i n n o s ť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania o zaplatenie sumy 5.000, - Eur v rozsahu 60,32 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšieho súdu dňa 09.05.2025 domáhala voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti - bytu č. XX nachádzajúci sa na ulici D. vo S. G., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. CKN č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom S. G., katastrálny odbor, pre k. ú. S.G. G., obec S. G., okres S. G., pozostávajúci z 3 izieb, kúpeľne, WC a ostatného príslušenstva, bez ďalšej bytovej náhrady a odovzdať ho žalobkyni, a to do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 5.000,- Eur titulom nezaplateného nájomného a služieb súvisiacich s nájmom. Tiež sa domáhala náhrady trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný užíva byt č. XX na X. podlaží bytového domu súpisné číslo XXXX na ulici D. XXXX/XX, ktorý je v osobnom vlastníctve žalobkyne, nakoľko sa stala jeho výlučným vlastníkom, a to na základe Zmluvy č. XXXXX/PV-XXXX o prevode vlastníctva družstevného bytu. Strany sa dohodli na základe ústnej nájomnej zmluvy tak, že žalovaný mohol byt užívať za úhradu nájomného. Počnúc mesiacom január 2023 bola dohoda úhrady
za nájom vo výške 100,- Eur mesačne až do 30.6.2024. Od 1.7.2024 sa zmenila výška nájomného na 400,- Eur. Žalovaný si však prestal plniť svoje povinnosti a neuhrádzal nájomné, ani náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Žalobkyňa ho opakovane vyzývala na splnenie svojich povinností a upozornila ho, že v prípade neplnenia si svojich záväzkov nebude možné nájomný vzťah predĺžiť, kde žalovanému poskytla dodatočnú lehotu na splnenie záväzkov. Žalovaný k dnešnému dňu byt užíva bez právneho dôvodu, a to i napriek zjavnému nesúhlasu vlastníka predmetného bytu. Žalobkyňa písomne zaslala žalovanému dňa 27.12.2024 Výzvu na úhradu nákladov spojených s bývaním a Výzvu na vypratanie zo dňa 04.03.2025. Napriek opakovaným výzvam a poskytnutím dodatočných lehôt na vypratanie žalovaný naďalej neoprávnene užíva predmetný byt, ktorý doposiaľ nevypratal ani neodovzdal, a zároveň si nesplnil povinnosti vyplývajúce z nájomného vzťahu. Ku žalobe žalobkyňa predložila LV č. XXXX pre k. ú. a obec S. G., Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XXXXX/PV-XXXX, Výzvu na úhradu nákladov spojených s bývaním - výzvu na vypratanie zo dňa 27.12.2024, Výzvu na vypratanie bytu zo dňa 04.03.2025, Vyjadrenie k odpovedi - posledný pokus o mimosúdne vyriešenie veci zo dňa 24.03.2025, Doručenku zo dňa 31.12 2024, Doručenku zo dňa 31.3 2025. 2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.06.2025 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa so žalobcom tvorili viac ako 30 rokov partnerský pár ako druh a družka, z ich vzťahu sa im narodila aj dcéra Z. Š., nar. XX.X.XXXX. O túto sa po svojvoľnom odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti v roku 2024 stará výlučne žalovaný, ktorý hradí všetky jej potreby a výdavky a to najmä v súvislosti so štúdiom na Vysokej škole v N. N.. Po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti táto prerušila akúkoľvek komunikáciu so žalovaným. Predmetný byt bol dlhodobo družstevným bytom v nájme žalovaného, ktorý ho získal do svojho osobného užívania v roku 1993 a následne na základe Zmluvy o prevode členských práv predmetný byt žalobca postúpil na žalobkyňu ako svoju družku dňa XX.X.XXXX a ktorý si následne kúpnou zmluvou od predávajúceho SBD S. G. previedla dňa XX.X.XXXX žalobkyňa ako kupujúca na svoju osobu. Žalovaný poprel, že by sa so žalobkyňou mal dohodnúť na tom, že jej bude pravidelne počnúc 1.1.2023 uhrádzať nájomné vo výške 100,- Eur mesačne a od 1.7.2024 sumu 400,Eur mesačne. V predmetnom byte spolu so žalovaným po odchode žalobkyne zostala v byte bývať aj ich spoločná dcéra Z. Š., nar. XX.X.XXXX. Podľa jeho názoru je žaloba podaná predčasne, nakoľko žalobkyňa nepreukázala platné skočenie nájomného vzťahu v zmysle § 710 a násl. OZ. Ďalej žalovaný uviedol, že medzi nimi sa nikdy nejednalo o „nájomný vzťah“, pretože žalobkyňa sa do predmetného bytu prisťahovala v roku 1994 aj so svojim synom, v tomto čase bol jediným nájomcom a užívateľom bytu len on. Od tejto doby tvorili účastníci partnerský pár ako druh a družka a je potrebné zdôrazniť, že ani v tomto čase nebola uzavretá nájomná zmluva, kde by žalovaný umožnil nájomnou zmluvou žalobkyni v byte zotrvať. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prenajímateľ nemôže vypovedať nájom bytu podľa OZ z iných ako zákonných dôvodov, tieto nemôže rozšíriť ani dohodou, dôvod výpovede musí vo výpovedi uviesť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť. Výpovedná lehota pri výpovedi danej prenajímateľom je minimálne tri mesiace, dlhšiu výpovednú lehotu je možné dohodnúť. Zo strany žalobkyne nikdy nedošlo k vypovedaniu nájomného vzťahu (uzavretého ústnou zmluvou). Žalobkyňa žalovanému zaslala výzvu na úhradu nákladov spojených s bývaním - výzva na vypratanie zo dňa 27.12.2024 a dňa 4.3.2025 rovnako výzvu na vypratanie bytu s úhradou nedoplatku na nájomnom. Vypratanie bytu je možné iba v prípade, ak výpoveď nadobudla právne účinky, čo znamená, že sa nájomca v trojmesačnej prekluzívnej lehote po doručení výpovede neobrátil na súd so žalobou o určenie neplatnosti výpovede, resp. sa tohto práva výslovne vzdal po doručení výpovede, alebo bola už podaná žaloba súdom právoplatne zamietnutá a lehota na vypratanie bytu márne uplynula. V zmysle zákona nájomcovi spravidla neprináleží bytová náhrada v prípade výpovede danej pre hrubé porušenie povinností vyplývajúcich z nájmu bytu (ako je neplatenie nájomného alebo plnenia súvisiace s nájmom bytu, prípadne prenechanie bytu do podnájmu inému bez písomného súhlasu prenajímateľa). Ak však ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Taktiež, ak sa nájomný pomer skončil nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má nájomca nárok na náhradné ubytovanie. Napokon, ak sa nájomca stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, je prenajímateľ povinný mu poskytnúť náhradný byt. Táto zákonná úprava má prednosť pred zmluvným dojednaním. K vyjadreniu žalovaný predložil Zmluvu o prevode členských práv a povinnosti zo dňa XX.XX.XXXX, Potvrdenie Stavebného bytového družstva vo S. G. zo dňa XX.XX.XXXX, Protokol o prevzatí bytu zo dňa XX.XX.XXXX, Žiadosť o pridelenie bytu zo dňa XX.XX.XXXX.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.06.2025 zotrvala na podanej žalobe. Ďalej uviedla, že žalovaný účelovo zamlčuje dôvod, prečo neexistuje písomná nájomná zmluva. K jej uzatvorenia nemohlo dôjsť z dôvodu jeho neustáleho odmietavého a negatívneho prístupu, ktorý vyústil do psychického nátlaku, v dôsledku ktorého bola nútená opustiť spoločnú domácnosť, a teda aj svoj vlastný byt. Jeho tvrdenie o užívaní bytu na základe rodinnoprávneho vzťahu je zavádzajúce, pretože tento vzťah bol z jeho strany narušený do takej miery, že bola donútená odísť. Po jej odchode užíva jej byt bez akéhokoľvek právneho titulu a proti jej vôli. Od roku 2009, kedy sa na základe ich predchádzajúcej ústnej dohody a s jeho súhlasom stala členkou stavebného bytového družstva, neprispel žalovaný na bývanie žiadnou finančnou čiastkou. Jeho príspevky sa obmedzovali na občasné nákupy, čo nemožno považovať za plnenie si povinností spojených s bývaním. V roku 2003 mu poskytla finančný obnos 250.000,- SK z predaja jej vlastného bytu na podporu jeho podnikateľskej činnosti (firma šeja s. r. o.), na základe čoho sa dohodli na neskoršom prevode bytu na ňu. Výlučne zo svojich prostriedkov financovala odkúpenie bytu do osobného vlastníctva, čo vie preukázať výpismi z bankového účtu. Je v príkrom rozpore s dobrými mravmi, aby osoba, ktorá ju psychickým nátlakom donútila opustiť vlastný byt, tento byt následne bezplatne užívala, zatiaľ čo ona je nútená znášať vysoké náklady na podnájom v inom meste. Žalovaný zneužíva právo na ochranu bývania na úkor jej legitímneho vlastníckeho práva. Ďalej žalobkyňa uviedla, že podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, pre k. ú. a obec S. G., je žalovaný od XX.X.XXXX výlučným vlastníkom rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. XXXX, spolu so súvisiacimi pozemkami (zastavaná plocha a nádvorie, záhrada) v obci S. G.. Uvedené jednoznačne deklaruje, že žalovaný disponuje vlastnou nehnuteľnosťou, ktorá je vhodná na okamžité užívanie. Vyjadrenia žalovaného o potrebe bytovej náhrady sú v rozpore s realitou. Žaloba na vypratanie bytu nie je predčasná, ak už nájomný vzťah skončil, a žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu. Vlastník je v takom prípade oprávnený podať žalobu na vypratanie bytu a súd je povinný vec vecne posúdiť. Námietka predčasnosti žaloby zo strany žalovaného je preto nedôvodná. Podľa ustálenej judikatúry a právnej teórie je rozhodujúce, či v čase rozhodovania súdu existuje právny dôvod užívania bytu zo strany žalovaného. Ak takýto dôvod nie je, žaloba na vypratanie je dôvodná a nie je predčasná. K vyjadreniu žalobkyňa predložila výpis z LV č. XXXX, pre k. ú. a obec S. G.Í. zo dňa 20.06.2025 4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 28.07.2025 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na svojom prechádzajúcom vyjadrení. Ďalej uviedol, že stále sa hovorí o nejakej fiktívnej nájomnej zmluve, ktorá podľa neho nikdy nebola uzavretá písomne ani ústne a nikdy nebola predmetom žiadneho jednania alebo sporu počas celého obdobia spolužitia. Prvýkrát sa pojem „nájomná zmluva“ začal objavovať len v písomných výzvach žalobkyne z roku 2024, po jej dobrovoľnom odchode z domácnosti v auguste 2024. Tvrdenia žalobkyne o psychickom nátlaku, v dôsledku ktorého musela opustiť spoločnú domácnosť, sú klamlivé a nepreukázané. O vážnom narušení rodinného vzťahu zo strany žalovaného a to až do takej miery, že bola žalobkyňa donútená odísť, sa žalovaný nevie vyjadriť, nič také sa neudialo. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z predaja svojho bytu žalobkyňa získala sumu 186.000,- SK, ktorá bola použitá na kúpu osobného motorového vozidla Fiat Brava. Odmieta, že by tieto peniaze boli použité na účely jeho podnikania. Ako uvádza žalobkyňa, toto auto nikdy nebolo majetkom firmy. Poukázal na to, že pokiaľ by teda dala tieto peniaze jemu, potom by mala vysvetliť, z akých finančných prostriedkov požičala svojmu bratrancovi finančné prostriedky. Tiež poukázal na to, že počas ich spolužitia aj on predal svoj iný trojizbový byt. Tiež by mohol požadovať od žalobkyne úhradu jeho financií, ktoré minul počas tridsiatich rokov spolužitia so žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že došlo k odkúpeniu sporného bytu z jej výlučných prostriedkov, tak uviedol, že tento byt sa splácal v splátkach ako súčasť nájomného. Je presvedčený, že byt bol zaplatený takýmto spôsobom a keď žalobkyňa prejavila, aby došlo zo strany Stavebného bytového družstva S. G. k prevodu bytu na žalobkyňu a k tomuto prevodu došlo, pričom tak urobila bez toho, že by informovala žalovaného a jeho dcéru o tejto skutočnosti. Žalobkyňa ukončila svoj dlhoročný pracovný pomer na Základnej škole vo S. G., rozhodla sa začať nový život ďaleko od rodiny a to napriek tomu, že bude znášať a hradiť si zvýšené náklady spojené s podnájmom v inom meste, bolo to jej rozhodnutie a žalovaný za to nenesie žiadnu zodpovednosť. Skutočnosť, že sa účastníci dostali do takejto situácie nesúvisí s konaním, so správaním žalovaného, preto odmieta niesť akúkoľvek zodpovednosť na jej nákladoch spojených s jej bývaním mimo jej trvalého bydliska. 5. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 18.09.2025, pričom rozsudok vo veci verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 14.10.2025.
6. Na pojednávaní dňa 18.09.2025 žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe, žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že od začiatku spolužitia sa ústne dohodli, že sa budú podieľať na platení nájomného, čo žalovaný nedodržal a neplatil vôbec. Občasné nákupy považoval za to, že platí nájom, s čím ona nesúhlasila. Keď odišla z bytu, tak mu oznámila, že ak chce bývať v byte, bude si platiť celý nájom. Rozprávali sa o výške nájmu, ktorý jej bude povinný platiť, nakoľko ona s ním bývať nebude. V prípade, že nesúhlasí s nájmom, tak mu povedala, že opustí byt. Nakoľko žalovaný ostal bývať v byte, súhlasil s podmienkami nájomnej zmluvy a teda je povinný si nájom vyplatiť do chvíle, kým z bytu neodíde. O zmluve vedel, vedel že odchádza a uzatvára sa ústna nájomná zmluva so všetkými náležitosťami s mesačnou výškou nájmu a tá mesačná nájomná výška bola 400,- Eur od toho času, keď z bytu odišla. Bývali predtým v jednej domácnosti, nebol ochotný zaplatiť jeden mesiac bývania. Keďže sa žalovaný neodsťahoval, ostal tam bývať, musel súhlasiť s výškou nájmu. Spolu so žalovaným býva v byte aj ich spoločná dcéra Z.. Výživné na Z. bolo už predmetom samostatného konania, toto výživné bolo určené vo výške 350,- Eur mesačne od júna 2025. Od roku 2009 žalovaný neplatil nájom, ktorý ona od neho požadovala a to bolo predmetom aj ich hádky. Tento nájom mal byť už v tom čase vo výške 100,- Eur. Ona odišla zo spoločnej domácnosti v júli 2024 a bolo medzi nimi dohodnuté ústne, že bude platiť nájom vo výške 400,- Eur. V tej sume tých 400,- Eur malo byť 200,- Eur nájomné a 200,- Eur náklady spojené s užívaním bytu. Keď opustila spoločnú domácnosť, tak odišla do prenájmu, kde musela platiť 350,- Eur mesačne za 25 m2, preto ona od neho požadovala toto nájomné za 74 m2 vo výške 400,- Eur. Písomnú nájomnú zmluvu žalovanému nikdy nepredložila, pretože by ju nikdy ani nepodpísal. Nebolo dohodnuté medzi nimi, na akú dobu by mal predmetný byt žalovaný užívať. Ona to mienila takým spôsobom, že pokiaľ bude platiť to nájomné - tých 400,- Eur, môže tam bývať, ak ho nebude platiť, musí byt opustiť. V čase, keď žalovaný v roku 2009 prevádzal byt na ňu, tak zaplatila len bytovému družstvu nejaké penále titulom nájomného, ktoré bolo potrebné zaplatiť a tiež nedoplatok na nájomnom, ktoré v tom čase mali vo výške 23.000,- SK. Samotnému žalovanému nič nezaplatila titulom tohto prevodu. V roku 2003 ona predala svoj vlastný byt a peniaze z tohto predaja odovzdala žalovanému. Dohoda medzi nimi bola taká, že buď sa zoberú a budú ako rodina - manželia alebo prevedie ten svoj byt, ktorý je predmetom tohto sporu, na ňu. Peniaze v tom roku 2003 dala žalovanému preto, pretože on si v tom čase zakladal firmu. Ona mu v tom čase dôverovala, on tie peniaze veľmi potreboval ale nemá o tom žiadny doklad, že by mu tie peniaze takýmto spôsobom dala. Ďalej uviedla, že zdedila rodinný dom, ktorý predali. Získali nemalé finančné prostriedky a tieto ostali žalovanému. Tiež jej otec jej daroval 100.000,- SK. Žalovaný ich potreboval vo svojej firme, tak mu ich dala. Pokiaľ je na tunajšom súde v zápisnici o informatívnom výsluchu poznamenaná skutočnosť, že uviedla, „do dnešného dňa hradím v plnom rozsahu bývanie mojej dcéry, pretože býva v byte so svojím otcom, ktorý nie je pre mňa partnerom a platím teda 170,- Eur mesačne, 30 Eur elektriku, t. j. 200,- Eur za byt. Výživné dcére neplatila preto, že býva v jej byte a tých 200,- Eur ako keby platila pre ňu“, tak žalobkyňa uviedla, že jej úmyslom nebolo túto sumu týchto 200,- Eur zahrnúť do tej sumy tých 400,- Eur. Toto mal tých 400,- Eur platiť výlučne len samotný žalobca. Poukázala na to, že dcére nechala ešte aj sumu 19.000,- Eur a táto podľa jej názoru bola postačujúca na to, aby mala na jeden rok uhradené to výživné. Pokiaľ žalovaný povedal, že do roku 2009 výlučne on uhrádzal nájomné, tak to nebola pravda, pretože má k dispozícii prehľad platieb z bytového družstva za obdobie roku 2000 až 2008, kde teda v jednotlivých obdobiach boli neuhradené jednotlivé platby nájomného, pričom k 01. 11. 2008 tu bol stav mínus 21.100,- SK, penále k tomuto dátumu boli 23.433,- SK. Jej matka jej pomáhala s týmito nedoplatkami. Tie nákupy do domácnosti neboli realizované pravidelne, boli len vtedy, keď to jemu vyhovovalo. Túto skutočnosť môže potvrdiť aj dcéra. Stále sa hádali za financie. Keď boli u terapeutky, on sľúbil, že bude platiť tých 100,- Eur nájomné, potom ale nezaplatil nič. Žalovaný si pravidelne požičiaval od nej finančné prostriedky. Stále sa dohadovali na tom, aby jej ich riadne a včas vrátil. Bola by rada, keby samotný žalovaný prejavil aspoň ochotu zaplatiť určitú sumu, ktorá by zodpovedala tomu, že aj on v tom byte býval, že tam ostal bývať. Ona mu posielala tú výzvu na vypratanie toho bytu, čiže on musel súhlasiť s tou výškou nájmu, keďže tam ostal dobrovoľne bývať a býva tam dodnes. Spoločnú domácnosť so žalovaným opustila preto, že spolužitie so žalovaným sa pre ňu stalo neznesiteľným. Žalobkyňa na pojednávaní predložila Informáciu o užívateľovi ku dňu 01. 11. 2008 od SBD S. G., Výpoveď nájmu bytu zo dňa XX. XX. XXXX od SBD S. G., príjmové pokladničné doklady od SBD S. G. zo dňa 26.11.2007, 14.01.2004, 01.06.2005, 16.03.2007, 11.07.2007, 12.12.2008. 7. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na doterajších vyjadreniach, žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že právny základ k podanej žalobe v časti vypratania bytu je v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Súd by mal posúdiť výkon tohto práva podľa zásad dobrých mravov. Žalovaný namieta morálne aj etické dôvody, pre ktoré by súd mal takúto žalobu zamietnuť, nakoľko v prvom rade sa tu jedná o ochranu obydlia a rodinného života, kde v zmysle platnej
právnej úpravy aj ústavnej judikatúry, ak v byte bývajú maloleté deti, starší, či zdravotne postihnutí, súd prihliada na ich právo na domov. Poukázala na článok 19 Ústavy ako aj článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Ak by okamžité vypratanie znamenalo, že takáto osoba skončí bez strechy nad hlavou, môže súd rozhodnúť o primeranej lehote na vypratanie, prípadne zamietnuť návrh, ak by išlo o zjavné zneužitie práva. Rovnako by mal súd posudzovať, či sa nejednalo v prípade účastníkov tohto sporu o tzv. dlhodobé spolužitie ako rodina a domácnosť. Ak žalovaná osoba byt spoluvytvárala, finančne sa podieľala na jeho údržbe, či rekonštrukcii, náhle a bez dôvodu ju vysťahovať, môže byť hodnotené ako rozpor s dobrými mravmi. Ak vlastník predtým výslovne, či konkludentne sľúbil, že tam druhá osoba môže dlhodobo bývať, jeho náhle odvolanie môže byť zneužitím práva. Práve v tomto prípade podľa názoru žalovaného sa jedná o toto zneužitie práva vzhľadom k tomu, že viac ako 30 rokov účastníci tvorili spolu partnerský vzťah ako druh a družka. Poukázala rovnako na vložené a vnesené investície žalovaného do predmetného bytu, ako aj na tú skutočnosť, že predmetný byt bol pôvodne v nájme žalovaného, ktorý počas spolužitia so žalobkyňou na ňu previedol členské práva k predmetnému bytu v Stavebnom bytovom družstve S. G., čo preukázali aj listinnými dôkazmi. Počas partnerského vzťahu medzi účastníkmi išlo o tzv. spoločné hospodárenie. Podľa žalovaného žaloba na vypratanie slúži v prípade žalobkyne ako prostriedok pomsty a šikanózneho nátlaku voči jeho osobe a takéto chovanie by mal súd vnímať ako zneužitie vlastníckeho práva, čo je podľa judikatúry neprípustné v zmysle zásady zákazu zneužitia práva. Čo sa týka žalobného návrhu v časti zaplatenia sumy 5.000,Eur ako nájomné a služby súvisiace s užívaním bytu, žalovaný trvá na svojich doposiaľ prezentovaných stanoviskách, že medzi účastníkmi nikdy ani len ústne nebolo dohodnuté, že by mal žalovaný platiť žalobkyni nájomné, plus poplatok za služby spojené s užívaním bytu, nakoľko v byte spolu s ním po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti, zostala bývať aj ich spoločná dcéra Z. Š., na ktorú žalobkyňa neplatila výživné, neplatila žiadne príspevky a teda žalovaný mal za to, že v tomto prípade on nemal dôvod prečo platiť žalobkyni poplatok za služby spojené s užívaním bytu, ani nájomné, nakoľko toto nikdy nebolo dohodnuté, keďže žalobkyňa neplatí výživné na Z. Š.. Pokiaľ sa týka toho domu, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, tak kúpna cena za tento dom bola vo výške 120.000,- Eur, pričom z tej kúpnej ceny bola reálne zaplatená len časť a to 24.000,- Eur. Z toho dôvodu je tam vedené aj záložné právo na predchádzajúcich vlastníkov. Pokiaľ žalovaný zvyšok kúpnej ceny nezaplatí do konca mája budúceho roka, tak záložní veritelia môžu potom pristúpiť k výkonu záložného práva. Je pravdou, že toto záložné právo ešte momentálne nie je zapísané na liste vlastníctva. Boli tam zistené nejaké nedostatky zo strany Okresného úradu S. G., katastrálny odbor. 8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v byte býva už 32 rokov. Tento byt si kúpil sám. Žalobkyňa sa po určitej dobe, nie na silu vysťahovala. Keď nejaký pár začne spolu bývať, tak si nevytvárajú nájomné zmluvy. Ani on nespísal s ňou nájomnú zmluvu, keď tam prišla. Pokiaľ sa ona teraz opiera o nájomnú zmluvu, tak ani len náhodou o žiadnej nájomnej zmluve nebola medzi nimi reč. Stále sa cíti v byte doma, pretože všetko, čo vidí okolo seba, zabezpečil on. Tento byt som kúpil ešte v roku 1992 a následne z neho spravil naozaj pekný byt. Postupne ho zariadil takmer na 100 %. So žalobkyňou sa spoznali v roku 1990 a záležalo jej na tom, aby opustil svoju pôvodnú rodinu, aby spolu žili. Byt kúpil, mal to byť ich spoločný domov. Do roku 2009 nájomné za tento byt platil výlučne len on. V roku 2009 previedol ten členský podiel k tomu bytu na žalobkyňu a to po neskutočnom emocionálnom nátlaku, ktorý na neho žalobkyňa vyvinula spolu s kamarátkou, ktorá 30 rokov rozbíja ich vzťah. Potom, ako tento podiel previedol na ňu, tak sa rozhodol, že už nájomné uhrádzať nebude. Ostatné náklady rodiny potom zabezpečoval on a tie ďaleko prevyšovali tú výšku toho nájomného. Za celé to obdobie od roku 2009 až do leta 2024, keď ho žalobkyňa začala vyháňať z bytu, nikto neriešil jej byt, ani vzťah k tomuto bytu. Vlastnícke právo k tomuto bytu žalobkyňa získala niekedy v januári 2023. On o tom netušil, že žalobkyňa je vlastníčkou ich bytu. To sa dozvedel až v lete v roku 2024, keď mu o tom povedala ich dcéra. Žalobkyňa to všetko urobila za jeho chrbtom. Ako môže žalobkyňa potom tvrdiť, že oni si tu robili nejaké nájomné zmluvy a nejaké dohody od roku 2023. Na túto tému nepovedala nikdy ani slovo. V polke júla v roku 2024 ho vyzvala, aby opustil tento byt. Nebol medzi nimi žiadny konflikt, žiadny rozkol. O dva týždne na to, koncom júla mu povedala, aby predal svoju firmu, aby kúpil dom jej matky, že budú na prízemí, dcéra bude bývať na vrchnom poschodí. 12. augusta 2024 prišla za ním do kuchyne, povedala mu, či je už pobalený. Celé to obdobie predtým ani slovo nebolo na túto tému. 12. 08. žalobkyňa potom odišla a do bytu sa už nevrátila. Žiadne nájomné mu nenaznačovala, vyhýbala sa mu, aby sa nestretli, aby sa neskontaktovali. Prvýkrát sa ozvala listom v decembri, resp. v januári 2025, keď začala pýtať tých 5.000,Eur. Pokiaľ sa týka predaja bytu vo vlastníctve žalobkyne, tak za tento byt získala sumu 250.000,- SK, nedala tieto finančné prostriedky jemu do firmy. Za tie peniaze sa kúpilo rodinné auto Fiat Brava za sumu 186.000,- SK. Nebolo to firemné auto, bolo to ich rodinné auto. On to vybavoval. Pokiaľ žalobkyňa
tvrdí, že jemu dala tieto finančné prostriedky, tak by potom nemala z čoho požičať finančné prostriedky svojmu bratrancovi D.. Pokiaľ sa predal dom po jej starej mame, tak zabudla povedať, že polovicu z toho domu on kúpil a tak sa potom ten dom následne predával. Opravil ten starý dom, vysadil tam sad 70 stromov, chodil tam robiť ako otrok. Toto tam spravil on na svoje náklady. Tie dlhy voči SBD, ktoré boli na dnešnom pojednávaní predložené, tak to sedí ale on ich aj vyplatil. Raz jej mama im dala 9.000,- SK. Do roku 2009 to bolo iba raz. Ostatné tie nedoplatky, ktoré sú tam, zaplatil on. Pokiaľ sa týka toho zostatku na konci roku 2008, tak to je možné, že to žalobkyňa uhradila. Je síce vlastníkom rodinného domu, ale len čisto teoreticky, pretože ten dom má záložné právo a kým ho nedoplatí, tak to v podstate to nie je jeho dom, lebo je založený v prospech pôvodných vlastníkov. Teraz robí v dome nejaké úpravy, opravuje ten dom na bývanie ale situácia s remeselníkmi je taká, aká je. Čakáte, stále vám sľubujú a stále čakáte. Momentálne v tom dome nikto nebýva. V tom dome nie je plyn, nie je tam teplá voda. Ten dom je v procese rekonštrukcie. V dome sa v podstate pripravuje len to spodné poschodie, aby sa tam dalo bývať nejakým spôsobom. Ďalej žalovaný uviedol, že má neskutočné zdravotné problémy, treba mu vymeniť bedrový kĺb, s chrbticou má problémy od roku 2007. Od júla tohto roku má zdravotné problémy nervového charakteru, ktoré mu zasiahli panvové dno. Prvá by mala nasledovať operácia chrbtice a potom by mal byť operovaný bedrový kĺb. Od roku 2018 má založený v srdci stent, na toto sa aj lieči. Chodí pravidelne aj na kontroly do srdcového ústavu. Mal by ísť aj na liečenie v tejto súvislosti, avšak nemôže, pretože má obavu, kde sa potom vráti. Trikrát to už odmietol, povedal, že pôjde, keď si dorieši tieto záležitosti. Od 01. 01. 2023 on neuhrádzal žiadne platby spojené s užívaním bytu. Toto platila žalobkyňa ale poukázal na to, že on štyrikrát viac zaplatil ako ona za celú túto dobu. Jeho mesačný príjem je vo výške 800,Eur, t. j. starobný dôchodok. Príjem z podnikateľskej činnosti nemá žiadny, nevykonáva podnikateľskú činnosť, pretože sa nevie hýbať. 9. Svedkyňa Z. Š. na pojednávaní uviedla, že tento byt bol v minulosti kupovaný otcom a tento byt prepísal potom na matku s dobrým úmyslom, že budú v ňom žiť ako rodina a nič sa naďalej nezmení. Bohužiaľ sa to zmenilo a matka ho z tohto bytu vyhadzuje a spravila z neho bezdomovca. Ona nikdy nič nepočula o nájomnej zmluve, nikdy ani nebola. Matka odišla zo spoločnej domácnosti 12. 08. 2024 a nič neriešili za platenie, pretože v tom byte ostávala aj ona. Sama uviedla, keď na súde riešili výživné, že tým, že jej platí to bývanie, že je to ako teda platenie výživného na jej osobu. Pokiaľ matka uvádza teraz, že bola donútená odísť z bytu pod ich nátlakom, oni o tom netušili. Nikdy to takto nebolo. Matka odišla nečakane, keď ona odišla na dovolenku a nevedela o tom. Ona nevedela, prečo vlastne odišla. Otec má nejaké tie svoje zdravotné problémy a má príjem len z dôchodku a nie je schopný ďalej si inak zarábať, aby sa o ňu postaral. Celý rok matka o ňu nejavila záujem. Išlo len o vypratanie otca z bytu. Otec stál pri nej stále a staral sa o ňu s láskou. Je síce už plnoletá, ale stále študuje. Ohľadne roku 2023, kým matka bývala v byte, tak medzi ňou a otcom nebola žiadna dohoda o nájomnom. Matka platila 170,- Eur bytovému družstvu, plus 30,- Eur za energie. Otec sa o nich staral tým spôsobom, že robil nákupy, platil drogériu, hradil všetky náklady za autá. To je podľa jej názoru trikrát viac ako tých 200,- Eur. Rodinný dom, ktorý otec vlastní, je momentálne neobývateľný, nie je dokončený, nie je tam kuchynská linka, kúpeľňa, zabezpečené kúrenie, ostatné veci, ktoré sú potrebné na každodenný život. Odmalička sa otec o ňu staral. Vozieval ju do škôlky, do školy. Chodil s ňou na všetky prijímačky na vysokú, na strednú školu. Keď mala zdravotný problém, otec väčšinou chodil s ňou k doktorovi. Bol jej oporou v každodennom živote a staral sa ňu. Je pravdou, že žalobkyňa požadovala od otca sumu 100,Eur ale to bolo ešte v skoršom období, nevie presne, v ktorom období to bolo. Má za to, že otec túto sumu tých 100,- Eur prispieval aj oveľa väčšou sumou na tú ich spoločnú domácnosť. Náklady na ich bežný život, hradil výlučne otec a nie matka. Pri tomto všetkom, čo otec všetko platil, sa možno že raz do roka stalo, že si od matky požičal sumu 100,- Eur a matka od rána do večera potom požadovala, aby jej túto sumu vrátil, pričom on jej tú sumu postupne časom vrátil. Od 01. 01. 2023 do 12. 08. 2024 žili spolu ako rodina. Otec sa staral o iné náklady ako bývanie a matka mala na starosti 200,- Eur za bývanie platiť. Predmetom rodinného stretnutia dňa 28.08.2024 malo byť to, že matka vyhadzovala otca z tohto bytu a dovtedy, do toho 12. 08. žili ako rodina. Pre ňu to bolo nepochopiteľné. Matka v tomto čase už nechcela nijakým spôsobom zachraňovať a snažiť sa napraviť ich rodinné vzťahy, len žiadala a trvala na tom, aby otec ten byt opustil. 10. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, listinnými dôkazmi, ktoré ku žalobe, k vyjadreniam a na pojednávaní predložili sporové strany, výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne Z. Š.. Súd vo veci nevykonal dokazovanie predložením daňových priznaní ohľadne príjmov žalovaného z podnikateľskej činnosti od roku 2009, nakoľko sa nejednalo o dôkaz, ktorý bol potrebný pre rozhodnutie veci. Súd mal dostatočne zistený skutkový stav z doposiaľ
vykonaných dôkazov. Súd tiež nevykonal dokazovanie zabezpečením kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva pôvodných predávajúcich - vlastníkov rodinného domu súp. č. XXX, ktorého vlastníkom v súčasnosti je žalovaný. Takýto dôkaz mohol byť predložený zo strany žalovaného už skôr spolu s vyjadrením k veci, keďže žalobkyňa vlastníctvo žalovaného k domu preukázala skôr a v tejto nadväznosti bolo povinnosťou žalovaného v ďalšom písomnom vyjadrení uviesť všetky skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy v tejto súvislosti včas a nie až na pojednávaní (§ 153 ods. 1 CSP). 11. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalobkyňa O.. W. A., nar. XX.XX.XXXX a žalovaný L.. M. Š., nar. XX.XX.XXXX tvorili partnerský pár ako druh a družka a to do roku 1990. Z ich vzťahu sa im narodila jediná dcéra Z. Š., nar. XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný stal nájomcom bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici D.Á. vo S. G., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. XX, kde prenajímateľom bytu bolo Stavebné bytové družstvo S. G. (ďalej len „SBD S. G.“). Žalobkyňa sa do predmetného bytu prisťahovala ku žalovanému v roku 1994. Dňa XX.XX.XXXX bola zo strany SBD S. G. žalovanému adresovaná Výpoveď z nájmu z dôvodu neplanenia si povinnosti platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. Výška nedoplatku k 01.11.2008 bola vo výške 21.100,- SK. Dňa 12.12.2018 bol zo strany žalobkyne uhradený nedoplatok na nájomnom ku dňu 12/08 vo výške 26.209,- SK. Dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená Zmluva o prevode členských práv a povinností, na základe ktorej člen SBD S. G., žalovaný previedol svoj členský podiel k vyššie uvedenému bytu na žalovanú. Za tento prevod členského podielu žalobkyňa žalovanému nevyplatila žiadnu sumu. Žalobkyňa sa na základe Zmluvy č. XXXXX/PV -XXXXb o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX stala výlučnou vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici D. vo S. G., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parc. CKN č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom S. G., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec S. G., a to v podiele 1/1. Vklad vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu bol do katastra nehnuteľností povolený dňa XX.XX.XXXX pod S., vz XXXX/XX. Žalobkyňa sa z predmetného bytu odsťahovala dňa 12.08.2024. Žalovaný naďalej zostal bývať v byte spolu s ich spoločnou dcérou Z.. Žalobkyňa tvrdila, že už počas trvania spoločnej domácnosti so žalovaným uzatvorila ústnu nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo užívanie predmetného bytu zo strany žalovaného za úhradu nájomného od 01.01.2023 až do 30.06.2024 vo výške 100,- Eur mesačne a od 01.07.2024 vo výške 400,- Eur. Žalovaný jej neplatil nájomné, ani úhrady za služby spojené s užívaným bytu. Žalobkyňa po prevode členského podielu k bytu uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu. Tieto neprestala uhrádzať ani po odchode zo spoločnej domácnosti dňa 12.08.2024. Tieto náklady boli mesačne vo výške 170,- Eur, titulom zálohového predpisu SBD S. G. a 30,- Eur mesačne úhrada za dodávky elektrickej energie. Podľa vyjadrenia žalobkyne tieto úhrady vykonávala, pretože v byte zostala okrem žalovaného bývať aj ich spoločná dcéra Z. a teda tieto platby mali byť namiesto výživného na dieťa. Žalovaný je toho času starobný dôchodca, pričom poberá dôchodok vo výške 800,- Eur mesačne. Okrem dôchodku nemá žiadny iný príjem, podnikateľskú činnosť nevykonáva z dôvodu zlého zdravotného stavu. Podľa vyjadrenia žalovaného, tento má viaceré zdravotné problémy. Od roku 2007 má problémy s chrbticou, tiež mu treba vymeniť bedrový kĺb. Od roku 2018 má založený v srdci stent, na toto sa aj lieči. Od júla tohto roku má zdravotné problémy nervového charakteru, ktoré mu zasiahli panvové dno. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, pre k. ú. a obec S. G., vedených Okresným úradom S. G.Š., katastrálny odbor, parc. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX záhrada o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, dom súp. č. XXX postavený na parc. CKN č. XXXX. V čase pojednávania konaného dňa 18.09.2025 bola na LV č. XXXX vyznačená plomba S.-XXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva). Vlastnícke právo k domu žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX, pod S.-XXX/XXXX - S. XXX/XX. Podľa vyjadrenia žalovaného kúpna cena za dom bola dohodnutá výške 120.000,- Eur, pričom zaplatil len časť kúpnej ceny vo výške 24.000,- Eur s tým, že zvyšok má uhradiť do konca mája 2026. Z tohto dôvodu bolo zriadené v prospech pôvodných vlastníkov záložné právo a v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny, títo môžu následne pristúpiť k výkonu záložného práva. Momentálne v dome nikto nebýva, nie je tam plyn, ani teplá voda. Dom je v procese rekonštrukcie. Dňa 27.12.2024 žalobkyňa adresovala žalovanému Výzvu na úhradu nákladov spojených s bývaním - výzvu na vypratanie z dôvodu, že byt č. XX nachádzajúci sa na ulici D. vo S. G., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX užíva bez platenia nájomného a poplatkov súvisiacich s jeho užívaním. Počnúc januárom 2023 bola dohoda úhrady na nájomnom vo výške 100,- Eur až do 30.06.2024. Od 01.07.2024 sa zmenila výška nájomného na 400,- Eur, teda dlžná suma spolu 4.200,- Eur. Súčasne žalovaného vyzvala na jej úhradu do 10 dní od doručenia výzvy a upozornila ho na vypratanie v prípade, ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy.
Výzvu žalovaný prevzal dňa 31.12.2024. Dňa 04.03.2025 žalobkyňa adresovala žalovanému Výzvu na vypratanie bytu a úhradu nedoplatku na nájomnom a službách spojených s nájmom z dôvodu, že v stanovenej lehote neuhradil dlh na nájomnom a na úhradách spojených s užívaním bytu, ani nepristúpil k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, preto vznikol dôvod na ukončenie užívania bytu. Súčasne žalovaného vyzvala na vypratanie bytu v lehote 15 dní od doručenia výzvy a na úhradu dlhu vo výške 5.000,- Eur za nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Výzvu žalovaný prevzal dňa 31.03.2025. Napriek výzvam žalovaný byt nevypratal a neuhradil dlh na nájomnom. Dňa 09.05.2025 žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáha od žalovaného vypratania sporného bytu a zaplatenia sumy 5.000,- Eur titulom nezaplateného nájomného a služieb súvisiacich s nájmom za obdobie od 01.01.2023 až do 28.02.2025 (100,- Eur mesačne od 01.01.2023 - 30.06.2024, 400,- Eur mesačne od 30.06.2024 - 28.02.2025). 12. Podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 13. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; má každý právo vlastniť majetok. 14. Podľa Čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. 15. Podľa Čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky; iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. 16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 17. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka; prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 18. Podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka; právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. 19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka; vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka; vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka; musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka; ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 686 Občianskeho zákonníka; nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. 26. Vlastnícke právo patrí do skupiny absolútnych práv, ktoré pôsobia voči všetkým („erga omnes“), čomu zodpovedá povinnosť iných subjektov nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho práv k veci. Občiansky zákonník vymedzuje v § 123 obsah vlastníckeho práva tak, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Ochrana vlastníckeho práva je garantovaná právnou normou najvyššej sily a to Ústavou SR, pričom vecnoprávnu ochranu vlastníckeho práva zabezpečuje zákon prostredníctvom žalôb zakotvených v § 126 Občianskeho zákonníka. Osobitným druhom žaloby podľa § 126 Občianskeho zákonníka je žaloba na vypratanie nehnuteľnosti. Súdna ochrana vlastníckeho práva sa podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkovi proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva, najmä, umožňuje mu domáhať sa vydania veci, resp. vypratania nehnuteľnosti od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby podľa §126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu (aktívna legitimácia) a preukázanie, že žaloba smeruje proti tomu, kto má vec fakticky u seba, resp. ju užíva, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod (pasívna legitimácia). 27. Žalobkyňa v danom prípade preukázala, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na ulici D. vo S. G., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parc. CKN č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom S. G., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec S. G., v podiele 1/1 a to na základe Zmluvy č. XXXXX/PV -XXXXb o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Vklad vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnému bytu bol do katastra nehnuteľností povolený dňa XX.XX.XXXX, pod S., S. XXXX/XX. Až do 12.08.2024 žalobkyňa bývala v predmetnom byte v spoločnej domácnosti so žalovaným a ich spoločnou dcérou Z.. Po jej odchode zostal v byte bývať žalovaný a dcéra Z.. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že už počas trvania spoločnej domácnosti so žalovaným uzatvorila ústnu nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo užívanie predmetného bytu zo strany žalovaného za úhradu nájomného od 01.01.2023 až do 30.06.2024 vo výške 100,- Eur mesačne a od 01.07.2024 vo výške 400,- Eur. Žalovaný poprel, že by medzi ním a žalobkyňou bola v dotknutom období (od 01.01.2023 až do 30.06.2024 vo výške 100,- Eur mesačne a od 01.07.2024 vo výške 400,- Eur) uzatvorená ústna nájomná zmluva s obsahom tak, ako to uvádza žalobkyňa. Túto skutočnosť poprela aj dcéra strán sporu Z., ktorá uviedla, že nikdy nebola reč o žiadnej nájomnej zmluve, ani za platenie. Matka z bytu odišla nečakane a nevedela prečo. Žalobkyňa iný dôkaz o uzavretí ústnej nájomnej zmluvy nepredložila. Súd nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že pokiaľ žalovaný zostal v byte bývať po jej odchode, musel súhlasiť s výškou nájmu, preto sa nájomná zmluva považuje za uzavretú. Žalobkyňa preukázateľne prvýkrát začala na uzavretie nájomnej zmluvy k bytu upozorňovať žalovaného až vo Výzvach na vypratanie bytu a na úhradu nedoplatkov na nájomnom zo dňa 27.12.2024 a 04.03.2025. V tomto smere súd poukazuje na to, že právne úkony vykonané inak ako slovami, t. j. konkludentne, musia byť vykladané podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pre konkludentný prejav nie je stanovená žiadna osobitná forma, ide o úkon vykonaný posunkom (prikývnutie) alebo súborom zložitejších činností (zničenie listiny). Ku konkludentnému úkonu môže dôjsť aj vykonaním faktickej činnosti, napríklad nastúpením do prostriedku hromadnej dopravy, je uzavretá zmluva o preprave alebo zaplatením poistného podľa (§ 792 ods. 2). Konkludentný prejav nesmie vzbudzovať pochybnosti o tom, akú vôľu chcel konajúci prejaviť. Pri tom je potrebné prihliadnuť na vôľu konajúceho ako aj na ochranu dobrej viery a očakávania adresáta. Za konkludentný prejav nie je bez ďalšieho možné považovať opomenutie vo forme mlčania alebo inej nečinnosti, ktoré je potrebné vykladať vždy podľa konkrétnych okolností. Mlčanie je možné považovať za prejav vôle len vtedy, keď je možné vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu s určitosťou usúdiť, že ním bola prejavená vôľa určitého obsahu (napríklad márne uplynutie lehoty), (Števček, M., Dulak, A., Fečík, M., Sedlačko, F., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Občiansky zákonník I, komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 225). So zreteľom na uvedené to, že žalovaný zotrval v byte, nemožno považovať za jeho konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy, o ktorej obsahu preukázateľne ani nemal vedomosť. Za konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy nemožno považovať ani mlčanie žalovaného, ktorý nereagoval na Výzvu na vypratanie bytu a na úhradu nedoplatkov na nájomnom zo dňa 27.12.2024. Súd bol toho názoru, že až vo výzve na vypratanie bytu nie je možné určovať obsah a
náležitosti nájomnej zmluvy. Na základe uvedeného súd preto dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebola uzatvorená ústna nájomná zmluva k spornému bytu a preto nemožno v danej veci aplikovať ustanovenia § 710 a § 711 Občianskeho zákonníka o zániku nájmu bytu výpoveďou nájmu. 28. Ďalej súd poukazuje, že na to, v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1, prvá veta, Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Z uvedeného je zrejmé, že zákon výslovne počíta so samostatným dojednaním jednak vo výške nájomného, jednak vo výške úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, preto výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu predstavujú samostatné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o nájme bytu, čo musí zodpovedať aj ich vyjadreniu k zmluve, pretože každá z nich má sama o sebe význam pre určenie vzájomných práv a povinností prenajímateľa a nájomcu. Z tohto dôvodu absencia týchto podstatných obsahových náležitostí nájomnej zmluvy spôsobuje jej absolútnu neplatnosť pre neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/56/2015 zo dňa 27. 01. 2016 ). Pokiaľ by teda aj súd pripustil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna nájomná zmluva, tak súd nemal preukázané to, že jej predmetom bola jednak dohoda o výške nájomného a tiež dohoda o výške plnení spojených s užívaním bytu, čo by potom spôsobovalo absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy. 29. Súd mal preukázané, že v súčasnosti sporný byt užíva žalovaný spolu s dcérou Z.. Žalobkyňa nesúhlasí, aby žalovaný v byte naďalej býval. Pokiaľ sa týka žalovaného obdobia 01.01.2023 12.08.2024, tak bolo preukázané, že strany sporu žili v predmetnom byte v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Z výpovede dcéry strán sporu Z. vyplynulo, že matka mesačne uhrádzala náklady spojené s užívaním bytu (zálohový predpis SBD S. G. 170,- Eur a elektrina 30,- Eur) a otec robil nákupy, platil drogériu, hradil všetky náklady za autá. Podľa názoru svedkyne táto suma bola trikrát viac ako platila matka. V konaní nebolo preukázané, že by v uvedenom období boli medzi stranami sporu tak zlé vzťahy (psychický nátlak žalovaného na žalobkyňu), v dôsledku ktorých by bola žalobkyňa nútená z bytu odísť. Uvedené potvrdila aj svedkyňa Z.. Z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že užívanie bytu žalovaného vo vlastníctve žalobkyne v období od 01.01.2023 - 12.08.2024 nebolo bez právneho dôvodu, ale bolo dôsledkom ich dlhodobého vzájomného partnerského spolužitia (viac ako 30 rokov) a zabezpečovania starostlivosti o spoločnú dcéru a zabezpečovania potrieb spoločnej domácnosti. Žalobkyňa spoločnú domácnosť opustila dňa 12.08.2024 a na rodinnom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 28.08.2024 žiadala, aby byt žalovaný opustil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti teda možno konštatovať, že preukázateľne došlo dňa 12.08.2024 k ukončeniu vzájomného spolužitia strán sporu v spornom byte, toto už nebolo viac obnovené a ani nie je predpoklad jeho obnovenia. Žalovaný v spornom byte naďalej býva a odmieta ho opustiť. Žalobkyňa potrebuje sporný byt za účelom vyriešenia svojho bývania (keďže v súčasnosti býva u príbuznej), pričom už nechce v ňom viac bývať so žalovaným. Žalovaný teda predmetný byt od 13.08.2024 užíva bez právneho dôvodu (keďže nebolo preukázané uzatvorenie ústnej nájomnej zmluvy ani obnovenie partnerského spolužitia), čím zasahuje neoprávnene do vlastníckeho práva žalobkyne. Žalovaný i napriek Výzve žalobkyne zo dňa 04.03.2025 byt neodovzdal a nevypratal, pričom táto povinnosť mu vznikla uplynutím 15 dní od doručenia výzvy (dňa 31.03.2025), teda 16.04.2025. V tomto smere súd poukazuje na to, že v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník neustanovuje splatnosť nárokov veriteľa, ale na splatnosť týchto nárokov sa vzťahuje ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, a preto je veriteľ v záujme determinovania splatnosti svojej pohľadávky povinný požiadať dlžníka o plnenie, čo v danom prípade žalobkyňa urobila. 30. Žalobkyňa tak podanou žalobou o vypratanie nehnuteľnosti sleduje ochranu svojho základného práva a to vlastníckeho práva (Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pričom právo na obydlie žalovaného (Čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky) je tiež právom základným, avšak ani jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú. Je tak nepochybné, že v prejednávanej veci sa dostalo do stretu právo žalobkyne, ktorá sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovanému, ktorý do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje tým, že sporný byt užíva a to i napriek tomu, že mu k tomu nesvedčí žiadny právny dôvod a právo žalovaného na nedotknuteľnosť obydlia. 31. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 4Cdo/53/2015 zo dňa 26.01.2016 uviedol: „Otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu tohto práva v súlade s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 10. júla 2001 sp. zn. I. ÚS 13/00, v ktorom uvádza, že: „Ústavou Slovenskej republiky
vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia“. Najvyšší súd ďalej uviedol, že „aj podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 3 ods. 4 ústavy sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmyslel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov, výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. Právo vlastniť majetok, ktorý zaručuje aj právo ho užívať je zaručené v čl. 20 ústavy. Žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. V prípade žalôb o vypratanie je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, tak ako už bolo vyššie uvedené, je náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Treba súhlasiť s názorom odvolacieho súdu a to aj v kontexte s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, či Európskeho súdu pre ľudské práva, že právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru dovolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodných pre posúdenie danej veci“. 32. Súd sa preto v ďalšom zaoberal tým, či žalobkyňa žalobou o vypratanie nehnuteľnosti sleduje legitímny cieľ, či sa domáha vypratania nehnuteľností v súlade so zákonom, či zásah do základných práv je vzhľadom na konkrétne okolnosti nevyhnutný v demokratickej spoločnosti a teda primeraný sledovanému cieľu, resp. či v danej veci nejde o prípad, kedy by bolo možné výnimočne s odkazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odoprieť poskytnutie právnej ochrany žalobkyňou uplatňovanému právu, ak by vypratanie nehnuteľností bolo možné v okolnostiach prejednávaného prípadu považovať za neprimerane tvrdé, a teda v rozpore s dobrými mravmi. Pri rozhodovaní je pritom potrebné vychádzať z preukázaných skutočností rozhodujúcich pre posúdenie danej veci. 33. Súd posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobu žalobkyne o vypratanie nehnuteľností je treba považovať za nevyhnutné a primerané opatrenie na dosiahnutie legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane jej vlastníckeho práva, do ktorého žalovaný neoprávnene zasahuje, keď sporný byt užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný byt odmieta vypratať, podľa neho je vypratanie bytu v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s poukazom na to, že v byte býva viac ako 30 rokov, byt nadobudol pôvodne on, byt zrekonštruoval a zariadil on, až do roku 2009 uhrádzal zálohový predpis SBD S. G., potom sa naďalej podieľal na zabezpečovaní ostatných potrieb rodiny (vrátane nákupov), po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti sa stará o ich spoločnú dcéru Z.. Súd je toho názoru, že vyššie uvedené argumenty žalovaného sú v tomto prípade irelevantné. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný žili v partnerskom vzťahu ako druh a družka viac ako 30 rokov. Pôvodne sporný byt nadobudol do nájmu od SBD S. G. žalovaný v roku 1993, a súčasne bol členom SBD S. G. až do roku 2009, kedy dobrovoľne a bezodplatne previedol svoje členské práva a povinnosti v družstve spolu s bytom na žalobkyňu a to bez akýchkoľvek podmienok. Žalovaný si mal dobre zvážiť celý prevod svojich členských práv a povinnosť k družstevnému bytu na žalovanú a dôsledky, ktoré z toho môžu vyplynúť. Žalovaný mal a mohol vedieť, že postupom času môže žalobkyňa ako člen družstva požiadať SBD S. G. o prevod vlastníckeho práva k družstevnému bytu a to aj bez jeho vedomia. V podstate možno situáciu žalovaného prirovnať k tomu, ako keby byt žalobkyni počas ich spolužitia daroval. Pokiaľ ide o dcéru Z., tak táto študuje na vysokej škole a na jej výživu prispieva žalobkyňa výživným vo výške 350,- Eur mesačne. Žalobkyňa jej v zotrvaní v byte nebráni. Žalovanému by po odchode z bytu nič nebránilo naďalej sa o dcéru starať. Súd za nepodstatné pre rozhodnutie veci považoval aj vyjadrenia sporových strán v tom zmysle kto, čo nadobudol počas trvania ich vzťahu, kde sa použili finančné prostriedky z predaja ich nehnuteľností a pod.. Podstatným faktom je, že žalobkyňa je vlastníčkou sporného bytu a momentálne je odkázaná na bývanie u svojej príbuznej. Žalovaný byt po ich rozchode užíva bez právneho dôvodu a odmieta žalobkyni platiť akúkoľvek úhradu za jeho užívanie. Žalovaný je vo veku 65 rokov a poberá starobný dôchodok vo výške 800,- Eur mesačne. Podnikateľskú činnosť momentálne nevykonáva pre svoj nepriaznivý zdravotný stav. V konaní bolo preukázané, že
žalovaný je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, pre k. ú. a obec S. G.Š., vedených Okresným úradom S. G., katastrálny odbor, parc. CKN č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX záhrada o výmere XXX m2, parc. CKN č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, dom súp. č. XXX postavený na prac. CKN č. XXXX. V čase pojednávania konaného dňa 18.09.2025 bola na LV č. XXXX vyznačená plomba S.-XXX/XXXX (Zmluva o zriadení záložného práva). Vlastnícke právo k domu žalovaný nadobudol na základe Kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa XX.XX.XXXX, pod S. -XXX/XXXX - S. XXX/XX. Podľa vyjadrenia žalovaného kúpna cena za dom bola dohodnutá výške 120.000,- Eur, pričom zaplatil len časť kúpnej ceny vo výške 24.000,- Eur s tým, že zvyšok má uhradiť do konca mája 2026. Z tohto dôvodu bolo zriadené v prospech pôvodných vlastníkov záložné právo a v prípade neuhradenia celej kúpnej ceny, títo môžu následne pristúpiť k výkonu záložného práva. Súd považuje konanie žalovaného, ktorý vo veku 65 rokov s nepriaznivým zdravotným stavom, si kúpi dom s potrebou rozsiahlej rekonštrukcie a bez dostatočného finančného krytia, za nezodpovedné. Takéto konanie žalovaného nemôže byť na úkor žalovanej a podmienené zotrvaním žalovaného v spornom byte vo vlastníctve žalobkyne, resp. poskytnutí bytovej náhrady zo strany žalobkyne. Žalovaný si radšej mohol kúpiť jednoizbový byt vo S. G. (z úradnej činnosti súdu je známe, že kúpna cena za jednoizbový byt vo S. G. je okolo 35.000,Eur). Vzhľadom na výšku mesačného príjmu (800,- Eur), žalovaný mohol tiež dočasne využiť možnosť trhového nájomného bývania (z úradnej činnosti súdu je známe, že trhová výška mesačného nájomného za jednoizbový byt vo S. G. je okolo 350,- Eur, vrátane energií) alebo požiadať Mesto S. G. o poskytnutie mestského nájomného bytu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd potom dospel k záveru, že v danom prípade vypratanie z predmetného bytu nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaný užíva sporný byt bez právneho dôvodu. Takému neexistujúcemu vzťahu nemôže súd poskytnúť súdnu ochranu, ale v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí naopak súdnu ochranu poskytnúť právu vlastníckemu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd potom žalobe žalobkyne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na ulici D. vo S. G., na X. poschodí, v bytovom dome súp. č. XXXX, vchod č. XX, postavenom na parc. CKN č. XXXX/X, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom S. G., katastrálny odbor, pre k. ú. a obec S. G., pozostávajúci z troch izieb, kúpeľne, WC a ostatného príslušenstva, bez ďalšej bytovej náhrady a odovzdať ho žalobkyni, a to do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. 34. Súd určil lehotu na plnenie pre žalovaného podľa § 232 ods. 3 CSP v rozsahu 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú považoval za primeranú vzhľadom na charakter uloženej povinnosti a zároveň za postačujúcu, aby žalovaný v primeranom čase mohol stanovenú povinnosť splniť. 35. Žalobkyňa sa ďalej v konaní domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 5.000,- Eur titulom neuhradeného nájomného a nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie 01.01.2023 až do 28.02.2025 (100,- Eur mesačne od 01.01.2023 - 30.06.2024, 400,- Eur mesačne od 01.07.2024 - 28.02.2025). V danom prípade súd nemal preukázané uzavretie ústnej nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným k spornému bytu, a to s poukazom na bod 27 a 28 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd zároveň dospel k záveru, že zo strany žalovaného ide o užívanie sporného bytu bez právneho dôvodu a to od 13.08.2024, kedy žalobkyňa dňa 12.08.2024 opustila sporný byt, teda ukončila spolužitie so žalovaným a toto už viac neobnovila. Na rodinnom stretnutí dňa 28.08.2024 žalobkyňa ukončenie vzájomného spolužitia žalovanému oznámila a žalovaného vyzvala na opustenie bytu. Zákon takéto chovanie predpokladá a umožňuje v zmysle § 451 a násl. Občianskeho zákonníka domáhať sa bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného tým, že neplatil za užívanie bytu. V takomto prípade je oprávnená osoba - žalobkyňa oprávnená uplatňovať si nárok vo výške primeraného nájomného, ktoré je závislé od miesta, polohy bytu a času, teda od ceny obvyklej, ktorú uhrádzajú nájomníci porovnateľných bytov v danej lokalite za určité časové obdobie. V danom prípade sporný trojizbový byt sa nachádza na ulici D. vo S. G., kde sa jedná o sídlisko zastavané panelovými obytnými domami. Z úradnej činnosti súdu je známe, že priemerne zrekonštruovaný trojizbový byt sa v danej lokalite v súčasnosti prenajíma za 500,- Eur mesačne (z toho 300,- Eur nájomné /odplata za užívanie bytu/ a 200,- Eur úhrada za služby spojené s užívaním bytu /170,- Eur zálohový predpis SBD S. G. - obdobne zálohový predpis č.l. 69, ktorý žalobkyňa do konania predložila, a 30,- Eur elektrina/. Sporný byt obýval a naďalej obýva žalovaný spolu s dcérou Z., vo vzťahu ku ktorej sa žalobkyňa nedomáha žiadnych nárokov titulom bývania. Avšak s poukazom na vyjadrenie žalobkyne v konaní o určenie výživného na Z., že sumu 200,- Eur za plnenia spojené s užívaním bytu v dotknutom období považovala za formu úhrady jej výživného, bol súd toho názoru, že v danom prípade je spravodlivé od celkového nájomného vo výške 500,- Eur odpočítať sumu 200,- Eur titulom úhrad za
plnenia spojené s užívaním bytu. Zostávajúcu sumu nájomného 300,- Eur, súd rozdelil na polovicu a teda suma 150,- Eur mesačne zodpovedá bezdôvodnému obohateniu žalovaného titulom užívania sporného bytu. Súd ustálil, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, žalovaný byt bezdôvodne užíval od 13.08.2024 (dňom nasledujúcim po ukončení partnerského spolužitia so žalobkyňou dňa 12.08.2024). Žalovanému tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie 13.08.2024 - 28.02.2025 sumu 991,92 Eur (alikvotná čiastka 91,92 Eur za 19 dní mesiaca august 2024 /150:31=4,838x19=91,92/, 6 x 150,- Eur za obdobie 09/2024 - 02/2025). Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd preto potom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 991,92 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti pre zaplatenie 4.008,08 Eur, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 36. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa § 255 ods. 2 CSP; ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne v lehote 60 dní súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 39. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania boli dva nároky žalobkyne a to vypratanie bytu a zaplatenie sumy 5.000,Eur. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu v časti vypratania sporného bytu, preto potom súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania o vypratanie bytu v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. Pokiaľ sa týka nároku o zaplatenie sumy 5.000,- Eur, tak súd vyhovel žalobe v tejto časti len čiastočne a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 991,92 Eur. V spore bol žalovaný úspešný v rozsahu 80,16 % a žalobkyňa mala úspech v rozsahu 19,84 % (991,92x100/5000). Žalovaný mal teda čistý úspech v spore 60,32 % (80,16 % - 19,84 %), preto potom súd uložil povinnosť žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania o zaplatenie sumy 5.000- Eur v rozsahu 60,32 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.