Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Lučenec 20C/39/2026 6126281271 15. 05. 2026 Mgr. Vladimír Lukáč ECLI:SK:OSLC:2026:6126281271.2
Uznesenie Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobcu VIP Považský Chlmec, s.r.o., IČO: 36 397 130, so sídlom Cementárska 15, 900 31 Stupava, právne zastúpeného ADVOKATS, spol. s r.o., advokátska kancelária, so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 35 948 540, proti žalovanému Pozemkové spoločenstvo Tuhár - Urbariát, IČO: 37 955 373, so sídlom Tuhár 182, 985 12 Tuhár, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.05.2026, domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s technologickým strojmi špecifikovanými v podanom návrhu, najmä povinnosť zdržať sa ich predaja, darovania, založenia, prenájmu tretím osobám ako aj ich premiestnenia z lokality Lom Tuhár bez súhlasu žalobcu a súčasne, aby súd uložil povinnosť žalobcovi podať v lehote 30 dní od doručenia uznesenia žalobu o vydanie veci. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom technologických zariadení, a to odrazový drvič KLEEMANN MR 130 Z EVO, v.č. K0770353, kužeľový drvič KLEEMANN MCO 9 S EVO, v.č. K0740088, čeľusťový drvič KLEEMANN MC110 Z EVO, v.č. K0060478 (ďalej len „stroje“), ktorých trhová hodnota presahuje sumu 1.226,000,- Eur (bez DPH). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný dňa 14.04.2026 doručil žalobcovi oznámenie o zadržaní týchto strojov titulom údajného zádržného práva podľa § 151s OZ na zabezpečenie pohľadávky vo výške 166.050,- Eur vyplývajúcej z faktúry č. 260001 za údajné „parkovné“. Žalobca má za to, že osvedčil neexistenciu zádržného práva žalovaného, a to z dvoch dôvodov. Medzi stranami neexistuje žiadna nájomná zmluva. Faktúra za 55 mesiacov parkovného spätne je účelovo vytvorená s cieľom legalizovať zadržiavanie majetku, čo vykazuje znaky pokusu o podvod. Druhým dôvodom je podľa žalobcu ľstivé nadobudnutie držby, keď podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR zádržné právo nemá ten, kto sa veci zmocnil ľstivo alebo svojvoľne. Žalovaný nadobudol údajnú držbu strojov tak, že jeho predseda (A.. B.) ako konateľ spoločnosti GEOFARMA s.r.o. stroje po skončení nájmu nevrátil vlastníkovi, ale ich ponechal v priestoroch lomu Tuhár (dobývací priestor Tuhár), aby ich následne „zadržal“ ako štatutár žalovaného s tvrdením, že sa nachádzajú na pozemkoch žalovaného. Podľa umiestnenia je možné, že sa jedná o pozemky žalovaného, avšak tie sú súčasťou dobývacieho priestoru Tuhár v zmysle príslušnej evidencie Obvodného Banského úradu Banská Bystrica a jedná sa o chránené ložiskové územie, ku ktorému ma vydané banské oprávnenie spol. GOFARMA. Podľa žalobcu ide o zjavné zneužitie práva. V uvedenej veci žalobca dňa 16.04.2026 podal aj „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich možné spáchanie trestného činu vydierania (§ 189 TZ) v spojitosti s trestným činom nátlaku (§ 192 TZ), zločinu podvodu v štádiu pokusu (§ 221 v súčinnosti s § 14 TZ) a podozrenie z konania v organizovanej skupine (§ 129 ods. 2 TZ) a iných súvisiacich trestných činov.“ na príslušnú prokuratúru. Žalobcovi hrozí nenapraviteľná ujma, nakoľko žalovaný v oznámení výslovne uvádza, že v prípade neuhradenia fiktívnej sumy pristúpi k uspokojeniu zo zadržaných vecí. Vzhľadom na vysokú hodnotu strojov (1.226.000,EUR bez DPH) a nízke tržby žalovaného (cca 11 000 EUR/rok ) existuje reálna obava, že žalovaný
stroje scudzí alebo poškodí, pričom by v budúcnosti nebol schopný nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu. Zároveň nemožnosť užívať stroje spôsobuje žalobcovi denné straty na ušlom zisku a znemožňuje plnenie zmluvných záväzkov voči tretím stranám. 2. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobca k podanému návrhu predložil ako listinné dôkazy: umiestnenie strojov podľa GPS súradníc uvedených v oznámení, zálohovú faktúru č. XXXXXXXXX, poštovú obálku k zálohovej faktúre č. XXXXXXXXX, faktúru č. XXXXXX, poštovú obálku k faktúre č. XXXXXX, email odoslaný dňa 13.04.2026 na adresu uvedenú vo faktúrach, Zmluvy o prenájme strojov so spol. GEOFARMA s.r.o. zo dňa 29.12.2023, dňa 02.02.2024, dňa 29.01.2025, dňa 02.02.2025, výzvu GEOFARMA, s.r.o. zo dňa 08.12.2025, výzvu právneho zástupcu adresovanú GEOFARMA, s.r.o. zo dňa 13.03.2026 vrátane potvrdenia o sledovaní zásielky, výzvu GEOFARMA, s.r.o. zo dňa 01.04.2026 vrátane podacie lístku, oznámenie o zadržaní hnuteľnej veci zo dňa 10.04.2026 a fotokópiu poštovej obálky k oznámeniu. 3. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami. 7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 a 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 11. Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 12. Podľa § 151s ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú. Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva. 13. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a
to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, keď sú osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov, nakoľko pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy. Rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď o neodkladnom opatrení súd rozhoduje. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 14. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. 15. Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane sporu, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, ba dokonca aj faktických činov (napr. zničenie veci). Aktívna legitimácia svedčí žalobcovi, ktorý požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) aj z dôvodu, že veci a práva môžu slúžiť na splnenie dlhov žalovaného voči žalobcovi. 16. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj
relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žalobcami osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je ako bolo už vyššie uvedené potreba bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažmi. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. 18. Po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný. Neodkladným opatrením sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania strojmi bližšie špecifikovanými v návrhu. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal pravdepodobnosť svojho nároku a neosvedčil ani dôvodnosť svojich tvrdení. Žalobca v návrhu poukazuje, že mu hrozí nenapraviteľná ujma, pretože z oznámenia žalovaného je zrejmé, že v prípade neuhradenia fiktívnej sumy tento pristúpi k uspokojeniu zo zadržaných vecí. Tiež uviedol, vzhľadom na vysokú hodnotu strojov a nízke tržby žalovaného existuje reálna obava, že žalovaný stroje scudzí alebo poškodí, pričom by v budúcnosti nebol schopný nahradiť žalobcovi spôsobenú škodu. Nemožnosť užívať stroje zároveň spôsobuje žalobcovi denné straty na ušlom zisku a znemožňuje plnenie zmluvných záväzkov voči tretím stranám. Takéto konanie žalovaného však z predložených listinných dôkazov nevyplýva, pričom bližšie ho žalobca ani nekonkretizoval. Súdu preto nie je známe konanie žalovaného odôvodňuje zásah súdu, ktorý neznesie odklad. Žalobca v návrhu jedine uvádza, že žalovaný v prípade neuhradenia fiktívnej sumy pristúpi k uspokojeniu svojej pohľadávky zo zadržaných vecí. Táto skutočnosť však z oznámenia zo dňa 10.04.2026 nevyplýva ani nebola súdu žiadnym spôsobom preukázaná. Žalovaný v oznámení žalobcu upozornil aké oprávnenia na základe zádržného práva mu zo zákona vyplývajú pri výkone súdneho rozhodnutia, teda vyslovene nedeklaroval úmysel uspokojiť svoju tvrdenú pohľadávku zo zadržaných veci – strojov v prípade neuhradenia požadovanej sumy, preto nemožno obavu žalobcu z možného scudzenia alebo speňaženia predmetných strojov považovať za opodstatnenú. Súd preto konštatuje, že žalobca neosvedčil žiadne reálne úkony žalovaného, resp. jeho zámer s predmetnými strojmi disponovať spôsobom, ktorým by mu tvrdená ujma resp. škoda mohla vzniknúť. Tvrdenia žalobcu bez ich osvedčenia alebo aspoň osvedčenia zámeru žalovaného nejaké úkony realizovať, nepostačujú na prijatie záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca svoje tvrdenia o hroziacej nenapraviteľnej ujme opiera prevažne o domnienky a hypotetické obavy, že žalovaný stroje poškodí, scudzí alebo speňaží. Samotné tvrdenie žalovaného o možnosti uspokojenia pohľadávky zo zadržaných vecí však nemožno
bez ďalšieho interpretovať ako bezprostrednú hrozbu svojvoľného alebo protiprávneho nakladania so strojmi, ale ako deklaráciu výkonu právneho prostriedku, ktorého oprávnenosť bude predmetom ďalšieho súdneho posúdenia. Žalobca zároveň neosvedčil konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že žalovaný podniká reálne kroky smerujúce k poškodeniu, zatajeniu alebo scudzeniu predmetných strojov. Ani tvrdenia o nepriaznivej ekonomickej situácii žalovaného a jeho nízkych tržbách samy osebe nepostačujú na záver o existencii bezprostrednej hrozby vzniku nenahraditeľnej ujmy. Pokiaľ žalobca poukazuje na vznik ušlého zisku a komplikácie pri plnení svojich záväzkov voči tretím osobám, ide predovšetkým o tvrdenú majetkovú ujmu, ktorá je v zásade reparovateľná prostriedkami súkromného práva, najmä nárokom na náhradu škody. Samotná existencia hospodárskej straty preto bez ďalšieho neodôvodňuje potrebu mimoriadneho zásahu súdu formou neodkladného opatrenia. 19. Súd sa v štádiu predbežného posúdenia zaoberal aj otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom povinnosti (práva), ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. V tomto smere je potrebné uviesť, že medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny zmluvný vzťah, na základe ktorého by žalovaný prevzal povinnosť predmetné stroje opatrovať, vydať alebo umožniť žalobcovi s nimi disponovať. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že stroje boli na pozemky žalovaného umiestnené treťou osobou – spoločnosťou GEOFARMA, s.r.o., ktorá ich mala od žalobcu prenajaté a po skončení nájomného vzťahu ich žalobcovi nevrátila. Práve táto tretia osoba tak svojím konaním spôsobila stav, v dôsledku ktorého sa predmetné stroje nachádzajú na pozemkoch žalovaného bez jeho pričinenia. Za týchto okolností je potom otázna samotná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalobca totiž neosvedčil existenciu takého právneho vzťahu medzi stranami, z ktorého by žalovanému vyplývala povinnosť voči žalobcovi zdržať sa nakladania s predmetnými strojmi alebo mu tieto vydať. Samotná skutočnosť, že sa stroje nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného, ešte bez ďalšieho nezakladá jeho zodpovednosť za stav spôsobený konaním tretej osoby. Žalovaný pritom podľa tvrdení žalobcu nevystupuje ako nájomca, uschovávateľ ani osoba, ktorá by stroje od žalobcu prevzala do svojej dispozície na základe právneho titulu. Navyše žalovaný nevykonáva vo vzťahu k predmetným strojom faktickú držbu svojvoľne, ale tvrdí existenciu svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho nehnuteľností a v nadväznosti na to si voči predmetným strojom uplatnil zádržné právo. Pokiaľ teda žalovaný so strojmi nakladá výlučne v rozsahu deklarovaného výkonu zabezpečovacieho práva, nemožno bez ďalšieho dospieť k záveru, že ide o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Otázka, či sú splnené zákonné podmienky výkonu zádržného práva, však predstavuje meritórnu otázku, ktorá si vyžaduje riadne dokazovanie a nemôže byť prejudikovaná v konaní o neodkladnom opatrení. 20. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností preto súd dospel k záveru, že žalobca v podanom návrhu dostatočne neosvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani vo vzťahu k potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán, ani vo vzťahu k dôvodnosti požadovaného zásahu do právneho postavenia žalovaného, v dôsledku čoho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)