Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 5Vyd/1/2025 5625201771 12. 08. 2025 Mgr. Magdaléna Andreánska ECLI:SK:OSLM:2025:5625201771.1
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D., právne zastúpeného Mgr. Michalom Kurnotom, advokátom, so sídlom Páľovská 400/5, Žaškov, IČO: 53 423 992, v konaní návrhu navrhovateľa o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto rozhodol: Návrh sa zamieta. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 23. 5. 2025, sa navrhovateľ domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti: stavbe bez súpisného čísla, popis stavby: garáž, postavená na pozemku – parcela CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcom sa v okrese Ružomberok, obci D., katastrálnom území D.. Navrhol potvrdiť vydržanie vlastníckeho práva ku dňu 17. 12. 1996. Vo svojom návrhu uviedol, že dňa 7. 9. 1972 vydal Miestny národný výbor Ľubochňa rozhodnutie č. 2/1972 o prípustnosti stavby, ktorým povolil stavebníkovi p. E. F., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX D., stavbu garáže pre osobné motorové vozidlo. Stavba bola postavená na pozemku parcela CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúci sa v okrese Ružomberok, obci D., k. ú. D., evidovaný na LV č. XX. Predmetnej stavbe nebolo pridelené súpisné, ani orientačné číslo. Zároveň, ako vyplýva z potvrdenia o veku stavby, ktoré vydala obec Ľubochňa dňa 17. 12. 2024, č. j. 638/2024/173, stavba bola postavená a daná do užívania ešte pred rokom 1976. Stavba nikdy nebola zapísaná do katastra nehnuteľností a nie je v ňom evidovaná ani v súčasnosti. Dňa 17. 12. 1986 uzatvoril p. E. F. ako predávajúci a A. B. (navrhovateľ) ako kupujúci kúpnu zmluvu (označená ako „KÚPNOODPREDAJNÁ ZMLUVA“), predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k stavbe na navrhovateľa. V súvislosti so skutočnosťou, že stavba nebola zapísaná v katastri nehnuteľností navrhovateľ uviedol: „XV. Nehnuteľnosť neevidovaná v katastri nehnuteľností - Ustanovenie § 133 upravuje okamih nadobúdania vlastníctva pri zmluvnom prevode hnuteľných a nehnuteľných vecí. Zatiaľ čo hnuteľných vecí sa týka odsek 1, ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje na nehnuteľné veci evidované v katastri nehnuteľností. Len s takýmito nehnuteľnosťami totiž môže byť spojený vklad do katastra nehnuteľností. I keď § 133 ods. 2 OZ pripúšťa výnimku ohľadom nadobúdania vlastníctva k nehnuteľnostiam prostredníctvom vkladu, a to vtedy, ak „tak ustanoví osobitný zákon“, bližšie už nadobúdanie vlastníctva k takýmto v katastri nehnuteľností neevidovaným nehnuteľnostiam nerieši. Túto otázku pritom neupravuje ani katastrálny zákon, na ktorý § § 133 ods. 2 odkazuje. Zo znenia § 6 ods. 1 písm. c), d) a ods. 2 KZ však vyplýva, že v katastri nehnuteľností sa nemusia evidovať všetky stavby občianskoprávnej povahy. Najlepším príkladom sú drobné stavby, ktoré sa v zmysle § 6 ods. 2 KZ v znení účinnom do 30. septembra 2018 spravidla len zakresľovali do katastrálnej mapy. Z legálneho vymedzenia drobných stavieb obsiahnutého v § 139b ods. 6 až 8 StavZ je pritom zrejmé, že drobná stavba môže mať charakter stavby ako nehnuteľnej veci podľa § 119 ods. 2 OZ. Ak sa teda pri zmluvnom prevode
nenadobúda vlastníctvo k nehnuteľnostiam neevidovaným v katastri nehnuteľností vkladom, môže byť sporné, ktorým momentom k tomu dochádza, t. j. či vzhľadom na všeobecnú úpravu účinnosťou zmluvy alebo analogicky k § 133 ods. 1 OZ momentom symbolickej tradície takejto nehnuteľnosti. V praxi však táto otázka v zásade nevyvoláva a vo všeobecnosti sa akceptuje záver, že vlastníctvo sa v takých prípadoch nadobúda účinnosťou zmluvy, ak táto neustanovuje inak.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie, Komentár, Praha : C. H. Beck, 2019, 1754 s., str. 1000). Navrhovateľ má záujem zapísať stavbu do katastra nehnuteľností, podmienkou takéhoto zápisu je podľa Okresného úradu Ružomberok, katastrálneho odboru, priloženie rozhodnutia o osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Zdôraznil, že týmto návrhom sa nedomáha vydania potvrdenia o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku na ktorom je stavba postavená, ale výlučne len k stavbe a splnil podmienky vydržania. Navrhovateľ je fyzickou osobou, nie sú dané žiadne pochybnosti o jeho spôsobilosti. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná alebo nehnuteľná vec (okrem tých, ktoré sú z vydržania vylúčené – napr. veci, ktoré môžu byť výlučne vo vlastníctve štátu podľa § 125 Občianskeho zákonníka). Stavba (o ktorú sa jedná v tejto veci) je spôsobilá byť predmetom vydržania. Navrhovateľ riadne uzatvoril kúpnu zmluvu, z ktorej bol dostatočne zrejmý prejav vôle kupujúceho (navrhovateľa) stať sa vlastníkom stavby a zaplatiť kúpnu cenu a prejav vôle predávajúceho previesť vlastnícke právo k stavbe na kupujúceho (navrhovateľa) a umožniť navrhovateľovi držbu a užívanie stavby. Navrhovateľ od podpisu príslušnej zmluvy užíva predmet vydržania dobromyseľne a nerušene ako vlastník. Výkon vlastníckeho práva nebol nijakým spôsobom rušený ani obmedzovaný zo strany pôvodného vlastníka p. E. F., jeho právnych nástupcov alebo iných osôb, so všetkými právami a povinnosťami prislúchajúcimi vlastníkom. Navrhovateľ ani pri zachovaní náležitej opatrnosti nemal a ani nemohol mať žiadne pochybnosti o tom, že užíva stavbu neoprávnene. Stavba bola podľa zmluvy odovzdaná 17. 12. 1986, a od tohto dátumu navrhovateľ vec nepretržite užíva. Vydržacia doba teda začala plynúť najneskôr odo dňa 17. 12. 1986, a preto zákonná vydržacia doba uplynula dňa 17. 12. 1996, t. j, od tohto momentu nastali účinky vydržania k stavbe. Navrhovateľ poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2011, sp. zn. 5 Cdo/87/2010 podľa ktorého: „Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti”. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.” 2. Dňa 4. 8. 2025 doručil navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie v ktorom uviedol, že navrhovateľ nemá k dispozícii listinu, ktorá by preukazovala dokončenie garáže, resp. podanie žiadosti o užívacie povolenie vo vzťahu ku garáži, ktoré by boli datované v období dokončenia stavby, resp. začiatku jej skutočného užívania v sedemdesiatych rokoch 20. storočia a žiadnu takúto listinu sa mu na základe výzvy súdu ani nepodarilo zaobstarať. Navrhovateľ disponuje iba listinou "Potvrdenie o veku stavby" z 17. 12. 2024, ktorú vydala obec Ľubochňa a ktorá bola prílohou návrhu na začatie konania. Dodal, že stavba garáže je reálne už niekoľko desiatok rokov využívaná, a to bez akýchkoľvek námietok zo strany štátnych orgánov. Súčasne upravil petit návrhu, a to s ohľadom na to, že nie je nevyhnutné, aby súd priamo v petite potvrdil vydržanie stavby ku konkrétnemu dňu v minulosti, naopak zrejme je vhodnejšie, aby tak učinil ku dňu vydania rozhodnutia. Preto navrhol, aby súd povolil zmenu návrhu (§ 28 CMP) tak, že súd potvrdí vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnosti: stavba bez súpisného čísla, popis stavby: garáž, postavená na pozemku – parcela CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúcom sa v okrese Ružomberok, obci D., katastrálnom území D.. 3. Z listinných dôkazov, ktoré predložil navrhovateľ k svojmu návrhu súd zistil nasledovný skutkový stav. 4. Dňa 17. 12. 1986 uzatvorili E. F., bytom D. XX s A. B. kúpno-odpredajnú zmluvu. V zmluve je uvedené: „Dolupodpísaný F. E., bytom D. XX predáva s. B., bytom D. bytovka G. C. garáž na pozemku lesného závodu v Ľubochni. Dohodnutá suma 15.000 Kčs slovom pätnásťtisíc korún československých. Z tejto čiastky zložené dňa 15. 12. 1986 14.000 Kčs slovom štrnásťtisíc Kčs. Zvyšnú čiastku v hodnote jedentisíc Kčs vyplatí kupujúci dodatočne. Kľúče od garáže kupujúci prevzal osobne. 1.000 Kčs vyplatených dňa 26. 1. 1987 osobne!“ Podpisy na zmluve sú vlastnoručné, bez úradného overenia.
5. Obec Ľubochňa vydala dňa 17. 12. 2024 potvrdenie o veku stavby. V ptvrdení je uvedené: „Obecný úrad Ľubochňa v zastúpení starostom H. I. J. potvrdzuje týmto na základe žiadosti zo dňa 17. 12. 2024, číslo 638/2024/173 vek stavby v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavený zákon). Názov stavby: garáž, Postavenej v katastrálnom území obce D., Parcela: CKN 315, na liste vlastníctva č. XX, Druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Stavba bola postavená pred rokom 1976. Stavebníkom ktorej bol: E. F., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX D. XXX. Vlastníkom stavby je A. B., nar. XX. XX. XXXX, XXX XX D., C. XXX/X.“ 6. Miestny národný výbor Ľubochňa dňa 7. 9. 1972 vydal rozhodnutie o prípustnosti stavby č. 2/1972, ktorým rozhodol, že povoľuje stavebníkovi E. F., bytom D. čp. XXX, na pozemku parc. č. 283/5 katastrálneho územia obce D. stavbu garáže pre osobné motorové vozidlo. Situovanie stavby sa určuje podľa situačného náčrtku. 7. Dňa 2. 5. 1972 E. F. žiadal Miestny národný výbor v Ľubochni o vydanie stavebného povolenia na stavbu garáže. K žiadosti pripojil zápisnicu zo dňa 11. 4. 1972 z konania o povolenie výstavby garáže pre osobné motorové vozidlo na parcele č. 283/6, k. ú. D.. Zo zápisnice vyplývalo, že Miestny národný výbor v Ľubochni doporučil vydať stavebné povolenie. K zápisnici bola pripojená projektová dokumentácia garáže spolu s rozpočtom na výstavbu garáže s predvídanými výdavkami 6.000 Kčs, ako aj predbežná dohoda zo dňa 4. 5. 1972 o nájme pozemku pre výstavbu garáže na pozemku Štátnych lesov Žilina, Lesný závod Ľubochňa. 8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 359d ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. 10. Podľa § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť. 11. Podľa § 359d ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania sa doručuje ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením podľa § 359g. 12. Podľa § 359e ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 13. Podľa § 359f ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak navrhovateľ osvedčil, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, súd vydá vyzývacie uznesenie. 14. Podľa § 359f ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, vo vyzývacom uznesení súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, a to do dňa, ktorý súčasne určí. 15. Podľa § 359f ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, lehota určená na uplatnenie námietok nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v Obchodnom vestníku podľa § 359g ods. 2 písm. a) do dňa určeného vo vyzývacom uznesení podľa odseku 2.
16. Podľa § 359f ods. 4 Civilného mimosporového poriadku, vyzývacie uznesenie okrem výzvy podľa odseku 2 obsahuje označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a stručný opis skutočností, ktoré osvedčujú, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. 17. Podľa § 359h ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, námietky môže podať a) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. b) a jeho právny nástupca, b) ten, koho vecné právo k nehnuteľnosti môže byť tvrdeným vydržaním inak dotknuté a jeho právny nástupca, c) účastník konania podľa § 359c ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo d) iná osoba. 18. Podľa § 359h ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, námietky sa podávajú na súde, ktorý vo veci koná v prvej inštancii. Námietky podané osobou uvedenou v odseku 1 písm. a) sa považujú za podané včas, ak sú doručené súdu, ktorý vo veci koná v prvej inštancii, najneskôr do vydania uznesenia o potvrdení vydržania. 19. Podľa § 359h ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba a) uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1 písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom, b) uvedená v odseku 1 písm. c) osvedčiť, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje, a c) uvedená v odseku 1 písm. d) osvedčiť skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. 20. Podľa § 359h ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, súd bez nariadenia pojednávania uznesením odmietne námietky, ktoré boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú náležitosti podľa odseku 3. 21. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 94/1988 Zb.), ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 22. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 94/1988 Zb.), Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva. 23. Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 94/1988 Zb.), vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2). 24. Predmetom konania o potvrdení vydržania je preskúmanie toho, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou ide o mimosporové konanie. Účelom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže toto môže byť predmetom len sporového konania podľa Civilného sporového poriadku. Konanie o potvrdení vydržania pozostáva z dvoch fáz. Prvá fáza je konanie o vydaní vyzývacieho uznesenia a druhá po vydaní vyzývacieho uznesenia. V rámci prvej fázy konania súd návrh zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky pre vydanie vyzývacieho uznesenia, teda skúma, či navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov vydržania. Vychádza pritom z opísania skutkových okolností navrhovateľom v návrhu a ním označených, predložených dôkazov. V zmysle § 359d ods. 1 CMP, konanie o potvrdení vydržania možno začať len na návrh, pričom tento návrh môže podať len ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu a návrh by mal navrhovateľ podať až potom, keď už splnil všetky predpoklady vydržania. Dôvodom
je skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa nadobúda zo zákona okamihom splnenia všetkých predpokladov vydržania a nie rozhodnutím súdu o potvrdení vydržania. Návrh musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku i osobitné náležitosti, ktoré sú uvedené všeobecne pre každé konanie v § 25 Civilného mimosporového poriadku a osobitne sú špecifikované v § 359d ods. 2 Civilného mimosporového poriadku. Medzi tieto náležitosti patrí: a) označenie účastníkov a ich zástupcov ak ich majú, b) pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov na ich preukázanie, c) petit - čoho sa navrhovateľ domáha. Pokiaľ ide o náležitosti pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, uvedené zákon vyžaduje do takej intenzity, aby z uvedeného tvrdené právo navrhovateľa vyplývalo. Zo skutočností opísaných v návrhu musí byť zrejmé, že sú splnené všetky štyri predpoklady vydržania, a to: spôsobilý predmet držby; nehnuteľnosť musí byť opísaná všetkými identifikačnými znakmi tak, ako je nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností, a ak vydržal len spoluvlastnícky podiel, treba uviesť aj jeho veľkosť. Druhým predpokladom je oprávnená držba. K tejto musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Tretím predpokladom je dĺžka doby držby v trvaní 10 rokov, ktorá musí korešpondovať s nadobúdacím titulom, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť. Posledným (štvrtým) predpokladom je nepretržitosť držby, čo znamená, že počas celej doby držby muselo byť presvedčenie držiteľa - navrhovateľa o jeho dobromyseľnosti dôvodné. Na preukázanie všetkých tvrdených skutočností by mal navrhovateľ označiť dôkazy, a pokiaľ ide o listinné dôkazy, tieto by mal k návrhu i pripojiť. Konanie o potvrdenie vydržania nie je konaním o osvedčení vydržania, preto by mal súd mať existenciu predpokladov vydržania u navrhovateľa za dokázanú a nie iba osvedčenú. 25. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Je úzko späté s držbou, a to konkrétne len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Účelom inštitútu vydržania je práve uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní ide totiž o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom. Zákonným predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu, sú: - spôsobilý subjekt, - spôsobilý predmet držby, - dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, - oprávnená držba počas zákonom stanovenej doby 10 rokov a uplynutie vydržacej doby. 26. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobrá viera v prípade práva vydržania vlastníckeho práva spočíva v presvedčení držiteľa, že na základe určitého titulu bolo nadobudnuté vlastníctvo, a že v takto založenom právnom vzťahu je oprávnený vykonávať právo, ktoré tvorí obsah tohto vzťahu. Pri oprávnenosti držby musí navrhovateľ uviesť skutočnosti, od ktorých odvodzuje svoju dobromyseľnosť, ako jeho presvedčenie, že nekoná bezprávne, keď užíva určitú vec. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv samotného držiteľa. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda. tzv. uchopenia sa držby. Oprávnená držba môže byť založená aj na domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo na neplatnom právnom dôvode (R 44/1996), a preto navrhovateľ musí nevyhnutne v návrhu na začatie konania uviesť, o aký právny titul opiera svoju dobromyseľnosť. Nepostačuje len uviesť skutočnosti, z ktorých subjektívne odvodzuje, že v čase uchopenia sa držby bol on sám, resp. jeho právni predchodcovia, so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný a túto dobromyseľnosť si zachoval počas celej rozhodujúcej doby. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ sa správa vo vzťahu k nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napĺňa obsah vlastníckeho práva, ešte totiž neznamená, že je dobromyseľným držiteľom ním tvrdeného vecného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/287/2006 zo dňa 28. 11. 2007 a sp. zn. 5Cdo/234/2009 zo dňa 28. 9. 2010, vyslovil, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, a či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. 27. Oprávnená držba sa môže zakladať na: a) domnelom (putatívnom) právnom dôvode, alebo b) neplatnom právnom dôvode. Ad a) Pri putatívnom dôvode pôjde o skutkový omyl, kedy sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo. Napríklad, ak sa nadobúdateľ pozemku, či už na základe kúpnej alebo darovacej zmluvy ujme držby nielen svojho kúpeného, resp. darovaného pozemku, ale aj časti susedného pozemku, ktorý nenadobudol, no vzhľadom na všetky
okolnosti je dobromyseľný v tom, že je vlastníkom aj tejto časti, pričom dôvodom takéhoto omylu môže byť nepravidelný tvar pozemkov v neprehľadnom teréne, alebo uvedenie do omylu súdnym znalcom pri nesprávnom vytýčení hraníc pozemku. Ad b) Pri neplatnom právnom dôvode pôjde o omyl právny, pričom ten sa považuje za ospravedlniteľný len v prípade, ak sa držiteľ nemohol vyhnúť omylu ani pri vynaložení obvyklej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu od každého vyžadovať. Posúdenie tohto omylu vychádza z objektívnych hľadísk, preto neskúsenosť držiteľa, či jeho duševná vyspelosť, resp. nižšia úroveň vzdelania, nie sú významné a rozhodujúce. Súdna prax sa s otázkou ospravedlniteľnosti právneho omylu vysporiadala s poukazom na všeobecne uznanú zásadu: „neznalosť zákona neospravedlňuje“ vyplývajúcu zo samotnej podstaty práva tak, že právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný, len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 1. 3. 2011, sp. zn. 5Cdo/30/2010). Ďalšie rozhodnutie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 6Cdo/78/2011 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 1. 2015, sp. zn. 4Cdo/361/2012 uvedené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 74/2015) pri zotrvaní na vyššie uvedenom názore ešte doplnilo, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, i keď podľa zákona musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že je vlastníkom veci. Nedobromyseľnosť sa spája aj so zmluvou o prevode nehnuteľnosti, ktorá síce bola vyhotovená v písomnej forme, ale nebola podpísaná, či už scudziteľom alebo nadobúdateľom. Pre úplnosť je potrebné ešte spomenúť rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 5. 2012, sp. zn. 22Cdo/4173/2010 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010 sp. zn. 4Cdo/283/2009 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. R 73/2015, podľa ktorých držba nehnuteľnosti uchopená na základe kúpnej zmluvy, ktorá nebola vložená do verejných kníh a pre nedostatok intabulácie sa tak nestala účinnou, nie je oprávnená. 28. Navrhovateľ sa domáhal potvrdenia vydržania vlastníckeho práva ku stavbe garáže bez súpisného čísla, postavenej na pozemku CKN č. 315 o výmere 23 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, nachádzajúcej sa v okrese Ružomberok, v Obci D., k. ú. D., dňom 17. 12. 1996. 29. Občiansky zákonník z roku 1964 do veľkej novely z roku 1982 vydržanie nepoznal a nepoznal ani držbu. Vydržanie bolo opätovne zavedené novelou Občianskeho zákonníka č. 131/1982 účinnou od 1. 4. 1983. Vydržovalo sa do vlastníctva štátu, ale s nárokom na získanie práva osobného vlastníctva, ktoré sa po novele zákonom č. 519/1991 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok, v znení neskorších predpisov ex lege transformovalo na právo vlastnícke. Podmienkou prevodu nehnuteľností bola v rokoch 1964 - 1992 registrácia štátnym notárstvom s tým, že zápis na vtedajšej geodézii mal len evidenčný charakter. 30. Súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, t. j. nepreukázal skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil všetky kumulatívne predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. 31. Navrhovateľ odvádzal dobromyseľnosť držby od kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 17. 12. 1986. Z predloženej listiny však bolo preukázané, že išlo o zmluvu, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom. V roku 1986 zákon k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti popri písomnej forme právneho úkonu vyžadoval aj registráciu Štátnym notárstvom, registrácia mala konštitutívny výzvam a vlastnícke právo sa nadobúdalo momentom registrácie. V prejednávanom prípade nedošlo k registrácii písomnej zmluvy, preto navrhovateľ nenadobudol platne predmetnú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, a ani nemohol byť jej dobromyseľným držiteľom. Keďže navrhovateľ nedisponuje titulom na podklade ktorého by sa mohol oprávnene domnievať, že mu patrí vlastnícke právo ku garáži, v jeho prípade nie sú splnené predpoklady na možné nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním, aj keď uplynula vydržacia doba 10 rokov. Z dôvodu, že neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady vydržania, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. 32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie o potvrdení vydržania neustanovuje inak. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.