Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/50/2025 5625201993 03. 07. 2025 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2025:5625201993.1
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpenej spoločnosťou hbr advokáti, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava, IČO : 47239310 proti žalovanému : A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XX, E., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 10. 6. 2025, doručeného na tunajší súd 10. 6. 2025, takto rozhodol: Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z 10. 6. 2025, doručený na tunajší súd 10. 6. 2025, z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Dňa 9. 6. 2025, o 11.15 hod. (viď č. l. 11) bola na tunajší súd doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva V - 1551/2025 uzatvorená ohľadne nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území F. F., obec F. F., G. H. D. na LV č. XXX, a to nebytový priestor vo vchode 0, na prízemí, číslo nebytového priestoru 184, druh nebytového priestoru - iný nebytový priestor, ktorý sa nachádza v stavbe so súpisným č. 555, ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 2926/539, druh stavby - rozostavaná budova, popis stavby - rozostavaný hotel DAMIÁN Jasná, pri ktorom právny vzťah k pozemku registra „C“ parc. č. 2926/539, pod stavbou súpisné číslo 555 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, ako aj ohľadne podielu tohto nebytového priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v rozsahu 4074/355528, je neplatná, ako aj náhrady trov konania v plnom rozsahu. V tejto žalobe žalobkyňa výslovne označila ako žalovaného len A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom ako žalobkyňa. Uvedený žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že žalobca a žalovaný nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželstva predmetnú nehnuteľnosť - nebytový priestor, a to na základe kúpnej zmluvy č. 132/2024 V-672/2024, vklad povolený k 8. 3. 2024. Dňa 13. 8. 2024 podala žalobkyňa na Mestskom súde Bratislava II. návrh na rozvod, pričom toto súdne konanie je na uvedenom súde vedené pod sp. zn. : 5P/106/2024. V rámci prebiehajúceho súdneho konania o rozvode manželstva žalovaný uzatvoril s treťou osobou darovaciu zmluvu, ohľadne ktorej je vedené konanie na príslušnom katastrálnom odbore pod značkou V-5551/2025 zo 14. 5. 2025. Žalobkyňa poznamenala, že počas manželstva so žalovaným nedošlo z ich strany k modifikácii BSM (dohode účastníkov o zúžení, resp. rozšírení BSM, ani k dohode o vzniku BSM ku dňu zániku manželstva.) Nehnuteľnosť podľa žalobkyne patrí do BSM a žalobkyňa je bezpodielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí môže tieto vybavovať každý z manželov, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Žalobkyňa v priebehu konania o rozvod zistila, že na liste vlastníctva č. XXX je vyznačená plomba V - 1551/2025 (darovacia zmluva zo 14. 5. 2025.) Žalovaný aj napriek vedomosti o tom, že je vedené súdne konanie o rozvod a napriek tomu, že manželia viedli mimosúdne rokovania o budúcom vysporiadaní BSM, bez súhlasu žalobkyne počas tohto konania o rozvod uzatvoril darovaciu zmluvu s treťou osobou bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa má preto za to, že uvedený právny úkon - darovanie je neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný tú darovaciu zmluvu uzatvoril bez toho,
aby si vyžiadal súhlas žalobkyne a bez toho, že by žalobkyňa vôbec vedela o úmysle žalovaného uzatvoriť darovaciu zmluvu, a navyše za stavu kedy o rozvode manželstva nebolo ešte právoplatne rozhodnuté s tým, že predmetom mimosúdnych rozhovorov bola aj otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa žalobkyne je skutočnou vôľou žalovaného bezodplatný prevod nehnuteľností v prospech tretej osoby za účelom zbavenia sa majetku patriaceho do BSM, a následného znemožnenia a sťaženia vyporiadania samotného BSM. Darovacia zmluva je teda neplatná z dôvodu, že chýba skutočná vôľa žalovaného bezodplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech tretej osoby a tiež z dôvodu, že žalobkyňa na uzatvorenie darovacej zmluvy k nehnuteľnosti v prospech tejto osoby nedala súhlas. 2. Nasledujúceho dňa, t.j. 10. 6. 2025, o 12.07 hod. (viď č. l. 24) bolo na tunajší súd doručené z vlastnej iniciatívy žalobkyne ďalšie podanie označené ako : „Žiadosť o vydanie kópie darovacej zmluvy“ z 10. 6. 2025, v ktorom žalobkyňa uviedla, že 9. 6. 2025 podala na tunajšom súde žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti, ktorej ako strana sporu v pozícii žalovaného označila A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom ako žalobkyňa, ktorý je nesporným účastníkom predmetnej darovacej zmluvy ako darca. Uviedla, že považuje za nevyhnutné už v tejto fáze súdneho konania označiť ako pasívne vecne legitimovanú v tomto súdnom konaní aj ďalšiu osobu, a to osobu, ktorou je obdarovaný ako účastník predmetnej darovacej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nie je účastníkom tejto darovacej zmluvy, nie je tak ani osobou oprávnenou na poskytnutie kópie predmetnej darovacej zmluvy príslušného katastrálneho odboru, a preto nemôže správne identifikovať druhého účastníka darovacej zmluvy ako žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na uvedené považovala za hospodárne a účelné, aby označila ešte pred zaslaním výzvy súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému, aj druhého účastníka predmetnej zmluvy ako žalovaného v 2. rade. V tejto súvislosti požiadala súd, aby si vyžiadal kópiu darovacej zmluvy V - 1551/2025 od príslušného katastrálneho odboru a žalobkyňa tak potom mohla presne označiť oboch účastníkov darovacej zmluvy, neplatnosti ktorej sa v tomto súdnom konaní domáha. 3. Dňa 23. 6. 2025 bolo z vlastnej iniciatívy žalobkyne doručené ďalšie podanie, v ktorom navrhla tunajšiemu súdu, aby nariadil uznesením neodkladné opatrenie, podľa ktorého bude žalovaný povinný zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami, a to najmä ich scudzením na základe kúpnej zmluvy alebo inej scudzovacej zmluvy, ich predajom, darovaním, zriadením záložného práva, na základe záložnej alebo inej zmluvy, ktorou by nehnuteľnosti žalovaný odovzdal do zálohu, ďalej zriadením zabezpečovacieho práva k nehnuteľnostiam a k prenájmu nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F. F., ktoré nehnuteľnosti označil ako nebytový priestor č. 184 (uvedený v žalobe) spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a príslušenstve vo veľkosti 4074/3555528. Tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa smerovala len voči žalovanému A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom ako žalobkyňa, a odôvodnila ho tým, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili 7. 7. 2007 manželstvo a 13. 8. 2024 žalobkyňa podala na Mestský súd Bratislava II. návrh na rozvod tohto manželstva a úpravu pomerov manželov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je vedené na tomto súde pod sp. zn. : 5P/106/2024 a doteraz nie je právoplatne skončené. Po právoplatnom skončení konania o rozvod bude nasledovať vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Za trvania manželstva sporové strany nemodifikovali rozsah svojho BSM. Žalobkyňa a žalovaný sa 8. 3. 2024 stali vlastníkom nebytového priestoru (uvedeného v žalobe) spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve (uvedenom v žalobe), pričom napriek tomu, že v katastri nehnuteľností je ako výlučný vlastník uvedenej nehnuteľnosti evidovaný žalovaný, v skutočnosti táto nehnuteľnosť je v BSM žalobkyne a žalovaného, keďže sporové strany za trvania manželstva neupravili rozsah svojho BSM a nehnuteľnosť bola nadobudnutá za trvania manželstva. Žalovaný aj napriek svojej vedomosti o tom, že je vedené súdne konanie o rozvod, a napriek tomu, že manželia viedli mimosúdne rokovania o budúcom vyporiadaní BSM uzatvoril darovaciu zmluvu ohľadne uvedenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa z verejne dostupného katastrálneho portálu nadobudla vedomosť, že žalovaný uzavrel túto darovaciu zmluvu, ktorou previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu, resp. tretie osoby, ktorých totožnosť nie je žalobkyni známa. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor na základe darovacej zmluvy vyznačil na dotknutom liste vlastníctva plombu. Žalobkyňa zopakovala, že má za to, že právny úkon darovania je neplatným právnym úkonom, nakoľko žalovaný uzatvoril darovaciu zmluvu bez toho, aby si vyžiadal súhlas žalobkyne, a bez toho, aby žalobkyňa vôbec vedela o úmysle žalovaného uzatvoriť darovaciu zmluvu s treťou osobou, a navyše za stavu kedy o rozvode manželstva ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, s tým, že predmetom mimosúdnych rozhovorov sporových strán bola aj otázka
prípadného vyporiadania BSM. Žalovaný sa podľa žalobkyne ešte počas manželstva snaží zbaviť majetku patriaceho do BSM, a to bez súhlasu a vedomosti žalobkyne bezplatným právnym úkonom, čím dochádza k zníženiu hodnoty aktív patriacich do BSM, a preto je nevyhnutné upraviť pomery sporových strán a zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami. Zo správania žalovaného je zrejmé, že žalovaný už uskutočnil konkrétne úkony smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti, úmysel žalovaného scudziť nehnuteľnosť bol preto nepochybne prejavený navonok, čím je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a tým aj dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa podala na tunajšom súde 9. 6. 2025 žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Žalobkyňa zopakovala, že skutočnou vôľou žalovaného nie je bezodplatné darovanie nehnuteľnosti tretej osobe, ale skutočnou vôľou žalovaného je bezodplatný prevod nehnuteľnosti v prospech tretej osoby za účelom zbavenia sa majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a následné znemožnenie, resp. sťaženie vyporiadania BSM po právoplatnom skončení konania o rozvod. Darovacia zmluva, ktorá je predmetom vkladového konania pod č. V . 1551/2025 je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že chýba skutočná vôľa žalovaného bezodplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech tretej osoby, a z dôvodu, že žalobkyňa na uzatvorenie darovacej zmluvy k tejto nehnuteľnosti v prospech tretej osoby nedala súhlas. Len nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobkyne, nakoľko je nepochybné, že ku dňu uzatvorenia darovacej zmluvy k nehnuteľnosti boli žalobkyňa a žalovaný manželia. Žalobkyňa uviedla, že je nevyhnutné zabrániť žalovanému v bezodplatných prevodoch majetku patriaceho do BSM alebo majetku, ktorý by bol vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pretože uvedené má význam aj pre konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava II. pod sp. zn. : 5P/106/2024, najmä pre posúdenie výšky vyživovacej povinnosti povinného rodiča, kedy nielen príjmové pomery a zárobkové možnosti, ale aj majetkové pomery sú kritériom pre určovanie výšky výživného. Žalobkyňa poukázala na to, že účelom nariadenia neodkladného opatrenia je aj prevencia aby nebol priestor na vykonanie úkonu, ktorý by vytvoril nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav majúci za následok zhoršenie pozície žalobcu, ktorý sa na súde domáhal ochrany svojho nároku, pričom neodkladným opatrením sa vytvára procesná situácia v rámci ktorej sú dočasne upravené (zachované) právne vzťahy strán sporu do rozhodnutia vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia nenakladania s označenými nehnuteľnosťami bude možné dosiahnuť ochranu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam. Neodkladné opatrenie je jediným prostriedkom, ktorý môže zabrániť žalovanému v prevode nehnuteľnosti na tretiu osobu. Žalovaný pritom nebude obmedzený vo vlastníckom práve, teda nariadením neodkladného opatrenia nebude dotknuté jeho právo vlastniť nehnuteľnosti ani ich užívať obvyklým spôsobom. 4. Z fotokópie sobášneho listu vystaveného Matričným úradom obce Zákopčie zo 6. 7. 2007 (č. l. 9 spisu) vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili 7. 7. 2007 manželstvo v obci Zákopčie. 5. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXX z 9. 6. 2025 (č. l. 10 a nasl. spisu) mal súd preukázané, že výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 184, nachádzajúceho sa v budove súpisné č. 555, ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 2926/539, druh stavby - rozostavaná stavba, rozostavaný hotel DAMIÁN Jasná, je žalovaný. 6. Z listiny - návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode z 12. 8. 2024, adresovaného Mestskému súdu Bratislava II. vyplynulo, že žalobkyňa vyhotovila písomný návrh, ktorým navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým rozvedie manželstvo žalobkyne a žalovaného, pričom tri maloleté deti strán sporu zverí do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú zastupovať tieto deti a spravovať ich majetok, a uloží žalovanému povinnosť prispievať na každé z maloletých detí konkrétnou navrhnutou sumou výživného, pričom styk otca s mal. deťmi neupraví, avšak počas prázdnin a sviatkov založí oprávnenie otcovi (žalovanému) stretávať sa s mal. deťmi spôsobom podrobne uvedeným v tomto návrhu. 7. Z potvrdenia Mestského súdu Bratislava II. súd zistil, že uvedený návrh bol žalobkyňou ako navrhovateľkou na tomto súde podaný 14. 8. 2024. 8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 5 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú spojené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Z ustanovenia § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že jedným z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov, a z § 326 ods. 1 CSP zase, že ďalším z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (okrem potreby bezodkladnej úpravy pomerov) je aj opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. nároku vo veci samej (viď aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. : III. ÚS 458/2022 z 24. 11. 2022.) 15. Pokiaľ ide o predpoklad dôvodnosti nároku vo veci samej, tak tento v prejednávanom prípade nebol ani len osvedčený (spravdepodobnený), a to jednak preto, že neplatnosť právneho úkonu, na ktorú poukazovala žalobkyňa má podľa § 145 ods. 1 OZ v spojení s § 40a OZ charakter tzv. relatívnej neplatnosti, čo znamená, že takýto právny úkon treba považovať za platný a vyvolávajúci právne účinky až dovtedy, kým sa osoba, na ktorej ochranu je relatívna neplatnosť stanovená (v danom prípade žalobkyňa) tejto neplatnosti právneho úkonu účinne nedovolá, teda vo vzťahu ku všetkým účastníkom napadnutého právneho úkonu, pričom žalobkyňa v tejto veci doteraz neosvedčila (ani len netvrdila), že by sa (okrem vo vzťahu k žalovanému) dovolala relatívnej neplatnosti aj vo vzťahu k druhému účastníkovi darovacej zmluvy, a to či už mimosúdne - listom, žalobou podanou na súd (predmetná žaloba vo veci samej totiž ešte nebola doručená inej osobe ako žalovanému, keďže doteraz je žalovaného považovaný iba jej manžel) alebo inak (k charakteru tejto neplatnosti ako relatívnej a k potrebe dovolania sa relatívnej neplatnosti vo vzťahu ku všetkým účastníkom napadnutého právneho úkonu - viď aj komentár k Občianskemu zákonníku I., § 1 - 450, 2. vydanie, C.H.BECK, 2019, Števček a kol., str. 1156), a jednak preto, že pasívne vecne legitimovaným v konaní vo veci samej (o „určenie neplatnosti darovacej zmluvy“) sú obaja účastníci napádanej darovacej zmluvy, avšak žalobkyňa v žalobe označila ako žalovaného len svojho manžela, a nie aj ďalšieho účastníka predmetnej darovacej zmluvy. Následne sa síce žalobkyňa snažila tento nedostatok odstrániť podaným návrhom (posúdeným podľa obsahu) ako návrh na pristúpenie tohto ďalšieho účastníka darovacej zmluvy ako strany sporu do konania (podľa § 79 CSP), o tomto návrhu však do času vydania uznesenia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo rozhodnuté (a ani nemohlo byť vzhľadom na zákonnú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.) Navyše, ďalší, a teda t tretí dôvod pre záver súdu o nedôvodnosti nároku vo veci samej bolo možné mať to, že žalobkyňa nijako neosvedčila, že predmetná nehnuteľnosť (nebytový priestor) patrí do BSM strán sporu, teda žiadnym dôkazom nevyvrátila pravdivosť listinného dôkazu - výpisu z listu vlastníctva o výlučnom vlastníctve žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti (podľa katastrálneho zákona pritom platí prezumcia pravdivosti zápisov obsiahnutých v katastri, kým nie je iným dôkazom preukázaný opak.) V tejto súvislosti súd dodáva, že v tomto konaní (vo veci samej) nejde o konanie o vyporiadanie BSM, a teda neplatí, že pokiaľ je nehnuteľnosť nadobudnutá počas trvania manželstva niektorým z manželov (čo v danom prípade bolo osvedčené listom vlastníctva a v ňom uvedeným nadobúdacím titulom aj v spojení so sobášnym listom) tak patrí do BSM a je na strane, ktorá tvrdí, že vec do neho nepatrí, aby to preukázala, ale v tomto konaní (o určenie „neplatnosti darovacej zmluvy“) zaťažuje dôkazné bremeno žalobkyňu vo vzťahu ku všetkým skutkovým okolnostiam, na základe ktorých sa domáha uplatneného nároku, a teda v tomto konaní zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že predmetná nehnuteľnosť (a to osobitne za okolností, že list vlastníctva svedčí o výlučnom vlastníctve žalovaného) nepatrí do výlučného vlastníctva žalovaného, ale do BSM.
16. Len na okraj (v súvislosti s predpokladom dôvodnosti nároku vo veci samej) poukazuje súd aj na to, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, ktorej podmienkou prípustnosti je to, že osobitný prepis výslovne pripúšťa podanie takejto žaloby, čo však v tomto prípade nebolo splnené (žiadny zákon neustanovuje právo podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa previedla vec bez potrebného súhlasu druhého manžela podľa § 145 OZ), a teda táto neplatnosť môže byť riešená len ako prejudiciálna otázka. Samozrejme, súd môže preformulovať nesprávne žalobkyňou naformulovaný petit (dokonca podľa ustálenej judikatúry aj napriek tomu, že žalobkyňu zastupuje certifikovaný odborník na poskytovanie právnej pomoci - advokát), pokiaľ podľa obsahu zo žaloby (§ 124 ods. 1 CSP) je súdu zrejme, že čoho sa žalobca vlastne domáha (napriek nesprávnej formulácii), avšak z obsahu žaloby v tomto prípade celkom zreteľne nevyplýva, či sa žalobkyňa v skutočnosti domáha určenia (rozsudku) , že aj ona je bezpodielovou spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti. 17. V tomto prípade však nebol splnený ani ďalší nevyhnutný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, pretože z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 písm. c) CSP, teda aby žalovaný nenakladal (nedisponoval formou vymedzených právnych úkonov) s predmetnou nehnuteľnosťou - nebytovým priestorom a k nemu prináležiacemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstve bytového domu, avšak zo žalobkyňou predloženého čiastočného výpisu z LV, na ktorom sa nachádza poznámka o „plombe“ vyznačenej na základe darovacej zmluvy V - 1551/2025 vyplynulo, že žalovaný ako zapísaný výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti už formou právneho úkonu (darovacej zmluvy) naložil s predmetnou nehnuteľnosťou, pričom prebieha katastrálne konanie povolení vkladu na základe tejto darovacej zmluvy, a teda možno mať za to, že žalobkyňa ani neosvedčila hrozbu, že by žalovaný ešte ďalej mohol nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou (disponovať formou právnych úkonov.) 18. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku vo veci samej a ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, súd podľa § 328 ods. 1 CSP jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a to podľa § 329 ods. 1 CSP aj bez výsluchu a bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.