Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 21C/50/2025 5625201993 10. 02. 2026 JUDr. Daniel Marcián ECLI:SK:OSLM:2026:5625201993.5
Uznesenie Okresný súd Liptovský Mikuláš v spore žalobkyne : A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., proti žalovanému : A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpeného JUDr. Denisou Jánošíkovou, so sídlom Ul. Klincová 35, Bratislava, IČO : 31796737, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, takto rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e . II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov tohto konania, vrátane trov konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z 10. 6. 2025, doručeného na tunajší súd 10. 6. 2025, v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením. odôvodnenie: 1. Dňa 9. 6. 2025 bola na tunajší súd doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva V - 1551/2025 uzatvorená ohľadne nehnuteľnosti evidovanej v katastrálnom území F. F., obec F. F., G. H. D. na LV č. XXX, a to nebytový priestor vo vchode 0, na prízemí, číslo nebytového priestoru 184, druh nebytového priestoru - iný nebytový priestor, ktorý sa nachádza v stavbe so súpisným č. 555, ktorá je postavená na pozemku registra „C“ parc. č. 2926/539, druh stavby - rozostavaná budova, popis stavby - rozostavaný hotel DAMIÁN Jasná, pri ktorom právny vzťah k pozemku registra „C“ parc. č. 2926/539, pod stavbou súpisné číslo 555 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX, ako aj ohľadne podielu tohto nebytového priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve v rozsahu 4074/355528, je neplatná, ako aj náhrady trov konania v plnom rozsahu. V tejto žalobe žalobkyňa výslovne označila ako žalovaného len A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom ako žalobkyňa. Uvedený žalobný návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že žalobca a žalovaný nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželstva predmetnú nehnuteľnosť - nebytový priestor, a to na základe kúpnej zmluvy č. 132/2024 V-672/2024, vklad povolený k 8. 3. 2024. Dňa 13. 8. 2024 podala žalobkyňa na Mestskom súde Bratislava II. návrh na rozvod, pričom toto súdne konanie je na uvedenom súde vedené pod sp. zn. : 5P/106/2024. V rámci prebiehajúceho súdneho konania o rozvode manželstva žalovaný uzatvoril s treťou osobou darovaciu zmluvu, ohľadne ktorej je vedené konanie na príslušnom katastrálnom odbore pod značkou V-5551/2025 zo 14. 5. 2025. Žalobkyňa poznamenala, že počas manželstva so žalovaným nedošlo z ich strany k modifikácii BSM (dohode účastníkov o zúžení, resp. rozšírení BSM, ani k dohode o vzniku BSM ku dňu zániku manželstva.) Nehnuteľnosť podľa žalobkyne patrí do BSM a žalobkyňa je bezpodielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 145 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v bežných veciach týkajúcich sa spoločných vecí môže tieto vybavovať každý z manželov, avšak v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný. Žalobkyňa v priebehu konania o rozvod zistila, že na liste vlastníctva č. XXX je vyznačená plomba V - 1551/2025 (darovacia zmluva zo 14. 5. 2025.) Žalovaný aj napriek vedomosti o tom, že je vedené súdne konanie o rozvod a napriek tomu, že manželia viedli mimosúdne
rokovania o budúcom vysporiadaní BSM, bez súhlasu žalobkyne počas tohto konania o rozvod uzatvoril darovaciu zmluvu s treťou osobou bez súhlasu žalobkyne. Žalobkyňa má preto za to, že uvedený právny úkon - darovanie je neplatný právny úkon, nakoľko žalovaný tú darovaciu zmluvu uzatvoril bez toho, aby si vyžiadal súhlas žalobkyne a bez toho, že by žalobkyňa vôbec vedela o úmysle žalovaného uzatvoriť darovaciu zmluvu, a navyše za stavu kedy o rozvode manželstva nebolo ešte právoplatne rozhodnuté s tým, že predmetom mimosúdnych rozhovorov bola aj otázka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa žalobkyne je skutočnou vôľou žalovaného bezodplatný prevod nehnuteľností v prospech tretej osoby za účelom zbavenia sa majetku patriaceho do BSM, a následného znemožnenia a sťaženia vyporiadania samotného BSM. Darovacia zmluva je teda neplatná z dôvodu, že chýba skutočná vôľa žalovaného bezodplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech tretej osoby a tiež z dôvodu, že žalobkyňa na uzatvorenie darovacej zmluvy k nehnuteľnosti v prospech tejto osoby nedala súhlas. 2. Dňa 10. 6. 202 bolo na tunajší súd doručené z vlastnej iniciatívy žalobkyne ďalšie podanie označené ako : „Žiadosť o vydanie kópie darovacej zmluvy“ z 10. 6. 2025, v ktorom žalobkyňa uviedla, že 9. 6. 2025 podala na tunajšom súde žalobu o neplatnosť darovacej zmluvy týkajúcej sa predmetnej nehnuteľnosti, ktorej ako strana sporu v pozícii žalovaného označila A. E. C., nar. XX. X. XXXX, bytom ako žalobkyňa, ktorý je nesporným účastníkom predmetnej darovacej zmluvy ako darca. Uviedla, že považuje za nevyhnutné už v tejto fáze súdneho konania označiť ako pasívne vecne legitimovanú v tomto súdnom konaní aj ďalšiu osobu, a to osobu, ktorou je obdarovaný ako účastník predmetnej darovacej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nie je účastníkom tejto darovacej zmluvy, nie je tak ani osobou oprávnenou na poskytnutie kópie predmetnej darovacej zmluvy príslušného katastrálneho odboru, a preto nemôže správne identifikovať druhého účastníka darovacej zmluvy ako žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na uvedené považovala za hospodárne a účelné, aby označila ešte pred zaslaním výzvy súdu na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému, aj druhého účastníka predmetnej zmluvy ako žalovaného v 2. rade. V tejto súvislosti požiadala súd, aby si vyžiadal kópiu darovacej zmluvy V - 1551/2025 od príslušného katastrálneho odboru a žalobkyňa tak potom mohla presne označiť oboch účastníkov darovacej zmluvy, neplatnosti ktorej sa v tomto súdnom konaní domáha. 3. Dňa 5. 2. 2026 bolo na tunajší súd doručené podanie žalobkyne zo 4. 2. 2026, v ktorom uviedla, že berie späť svoju žalobu v tejto veci, a navrhla, aby žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná náhrada trov konania. Toto späťvzatie žaloby žalobkyňa nijako bližšie neodôvodnila. 4. V konaní doteraz nedošlo k začatiu pojednávania, ani k predbežnému prejednaniu sporu. 5. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 6. Vzhľadom na to, že žalobkyňa zobrala späť žalobu v celom rozsahu, pričom súčasne sa doteraz nezačalo vo veci pojednávanie, ani predbežné prejednanie sporu, čím tak nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby podľa § 146 ods. 1 CSP, súd rozhodol podľa § 145 ods. 1 CSP o zastavení tohto konania, a to aj bez súhlasu žalovaného. 7. Pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že procesné zavinenie na zastavení konania má žalobca, ktorý zobral žalobu späť, okrem prípadu, ak súčasne tvrdí a aj preukáže, že k späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalovaného. V tejto veci zobral žalobca späť žalobu bez odôvodnenia, čím bolo možné mať za to, že na jeho strane bolo dané procesné zavinenie o zastavení tohto konania, a preto súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil, že o výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Krajský súd v Žiline, a to písomne v dvoch vyhotoveniach a v lehote 15 dní od jeho doručenia, podaním doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : - neboli splnené procesné podmienky, - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, - zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.