Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Liptovský Mikuláš 4Csp/21/2026 5626202045 05. 06. 2026 JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová ECLI:SK:OSLM:2026:5626202045.1
Uznesenie 4Csp/21/2026 Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/ X, D., právne zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50 680 552, proti povinným: 1./ EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, 2./ Liečebno - výchovné sanatórium Ľubochňa, so sídlom Ľubochnianska dolina 610/6, Ľubochňa, IČO: 00 163 414, o nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o rozhodol: 4Csp/21/2026 I. Súd ukladá povinnému 1./ zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľky v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou dňa 11. 06. 2013 medzi navrhovateľkou ako dlžníkom, E. B., nar. XX. XX. XXXX ako spoludlžníkom a tohto času zaniknutou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 ako pôvodným veriteľom, a to do právoplatného skončenia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4Csp/21/2026. II. Súd ukladá povinnému 2./ ako zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení) uvedenej v časti 3. bode 3. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 11. 06. 2013 medzi navrhovateľkou ako dlžníkom, E. B., nar. XX. XX. XXXX a tohto času zaniknutou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 ako pôvodným veriteľom, a to do právoplatného skončenia veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 4Csp/21/2026. III. Navrhovateľke sa voči povinnému 2./ náhrada trov konania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva. odôvodnenie: 4Csp/21/2026 1. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 02. 06. 2026 sa navrhovateľka vo veci samej voči povinnému 1./ domáhala uloženia povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľky v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou dňa 11. 06. 2013 medzi navrhovateľkou ako dlžníkom, E. B. ako spoludlžníkom a tohto času zaniknutou spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 ako pôvodným veriteľom. Zároveň sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Návrh odôvodnila tým, že listom zo dňa 07. 05. 2026 povinný 1./ predložil platiteľovi mzdy – povinnému 2./ Žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a to na vymoženie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy č. 42652068562100, s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými v celkovej výške 424,94 eur, s tým že výška pohľadávky sa môže meniť počas vykonávania zrážok zo mzdy,
nakoľko úroky z omeškania sa budú navyšovať až do dňa vyplatenia celej istiny. Ako dôkaz pripojil Zmluvu zo dňa 11. 06. 2013 medzi spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, ktorá neskôr zanikla, ktorej jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, vtedy konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713 ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom a E. B. ako spoludlžníkom. Otázka právneho nástupníctva pôvodného veriteľa bola riešená v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. RK- 2Csp/20/2023. V prvom rade poukazujú na šokujúce a hrubé nerešpektovanie rozsudku všeobecného súdu SR zo strany povinného 1./. Pôvodný veriteľ totiž podal žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal navrhovateľku a E. B. (v súdnom konaní v pozícii žalovaných) spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 11.530,19 eur, s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 21,96 % ročne zo sumy 321,41 eur od 25. 02. 2021 do zaplatenia, 13,69 % ročne zo sumy 10.639,11 eur od 06. 01. 2021 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 353,85 eur od 25. 02. 2021 do zaplatenia, 11.490,19 eur od 06. 01. 2021 do zaplatenia, pričom svoj údajný nárok odôvodňoval tým, že má pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluva č. 1 a Zmluvy č. 2 o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04. 05. 2015. V priebehu konania došlo k návrhu na pripustenie zmeny subjektu na strane žalobcu zo spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorý sa stal novým žalobcom namiesto pôvodného veriteľa, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 06. 2023. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom zo dňa 03. 04. 2024 tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku žalobca nepodal odvolanie, dokonca vzal žalobu späť. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9CoCsp/21/2024 zo dňa 25. 06. 2024 rozhodol tak, že späťvzatie žaloby nepripustil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07. 05. 2024. Zo Žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy nie je jasne uvedené, či povinný 1./ požaduje vykonanie zrážok zo mzdy vo vzťahu k svojej tvrdenej pohľadávke podľa bodu a) alebo b), avšak: Ad a) Nakoľko v súdnom konaní povinný 1./ v pozícii žalobcu požadoval zaplatenie istiny 321,41 eur s príslušenstvom titulom svojej tvrdenej pohľadávky vyplývajúce z bodu b) a v Žiadosti rovnako požaduje istinu 321,41 eur s prísl., javí sa viac ako pravdepodobné, že Žiadosťou povinný 1./ požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy vo vzťahu k svojej tvrdenej pohľadávke v zmysle bodu b). Ak by žiadal vykonávať zrážky zo mzdy vo vzťahu k svojej tvrdenej pohľadávke v zmysle bodu a), navrhovateľka poukazuje, že toto vymáhanie nie je možné tak z dôvodu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj z dôvodu premlčania, keďže zmluva bola uzatvorená v roku 2013 so splatnosťou 72 splátok (6 rokov), teda prirodzený termín konečnej splatnosti nastal v roku 2019, teda pred 7 rokmi, a teda tvrdená pohľadávka povinného 1./, ak existuje, je premlčaná. Ad b) Povinný 1./ sa od zamestnávateľa navrhovateľky domáha vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu, pričom v Žiadosti uviedol, že požaduje vykonať zrážky zo mzdy, kde istina má predstavovať 321,41 eur, čo je rovnaká výška istiny, ako povinný 1./ v pozícii žalobcu požadoval v súdnom konaní. Javí sa, že Žiadosť smeruje k vykonávaniu zrážok zo mzdy na uspokojenie tvrdenej pohľadávky žalovaného podľa písm. b). V takom prípade poukazujú na to, že vymáhanie nie je možné, nakoľko súd v tejto časti prišiel k záveru, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a spotrebitelia zaplatili viac, ako čerpali. Ide tak o brutálny spôsob obchádzania právoplatného rozsudku zo strany povinného 1./ a extrémny protiústavný zásah do majetkovej sféry navrhovateľky a do základného ústavného práva navrhovateľky vlastniť majetok. Zo strany povinného 1./ ide o zjavné protiprávne konanie a o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Povinný 1./ sa dopúšťa aj nekalej obchodnej praktiky a dokonca priamo zavádza zamestnávateľa navrhovateľky. Rovnako povinný 1./ poškodzuje dobré meno navrhovateľky u zamestnávateľa. Povinný 1./ sa tak domáha vykonávania zrážok zo mzdy k pohľadávke, ktorá neexistuje, čo bolo právoplatne judikované rozsudkom. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy zakotvená v časti 3. bode 3 Zmluvy č. 1 je neplatná, nakoľko vo vzťahu k nej chýba podpis pôvodného veriteľa, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy nie je jednostranný právny úkon, je neurčitá, a teda neplatná, jej podpísanie bolo materiálne podmienkou na to, aby spotrebitelia získali spotrebiteľský úver od pôvodného veriteľa, resp. aby ho získali za ponúkaných podmienok. Výrok II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje voči zamestnávateľovi navrhovateľky, a to z dôvodu, že tento návrh voči zamestnávateľovi navrhovateľky je plne legitímny. Ak by mu nebola povinnosť uložená, tak by mohlo dôjsť k zhoršeniu postavenia navrhovateľky a k ujme v jeho majetkovej sfére, nakoľko povinný 2./ pri nerešpektovaní prípadného neodkladného opatrenia zo strany povinného 1./ sa bude musieť nároku (vrátenie zrážok) domáhať exekučne, čo je časovo aj administratívne náročné a v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa, ktorý by tak musel opäť vyhľadať právnu pomoc a na ktorého strane by tak mohlo dôjsť
k finančnej ujme. Poukazujú pritom na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoCsp/60/2020 zo dňa 30. 10. 2020. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu reálne hrozí, že spotrebiteľke bude siahnuté na jej majetok (mzdu), ktoré právo je chránené Ústavou Slovenskej republiky, a to za účelom uspokojenia pohľadávky povinného 1./, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom, že neexistuje, resp. ktorá je premlčaná, a bude vykonaná na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy. 2. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd osvedčené, že listom zo dňa 07. 05. 2026 povinný 1./ požiadal zamestnávateľa navrhovateľky o vykonávanie zrážky zo mzdy alebo z iných príjmov v celkovej výške 424,94 eur, ktorú žiadosť odôvodnili tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21. 06. 2023 sa stali nadobúdateľom pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy č. 42652068562100. Ďalej mal súd osvedčené, že medzi právnym predchodcom povinného 1./ spoločnosťou Cetelem Slovensko, a.s. ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníkom bola dňa 11. 06. 2013 uzatvorená Zmluva č. 42652068562100, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý klasický spotrebiteľský úver vo výške 5.293 eur s dobou trvania záväzku a revolvingový úver s kreditnou kartou vo výške 5.000 eur na dobu neurčitú pri aktuálnej výške čerpania revolvingového úveru 600 eur s výškou mesačnej splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší násobok 300 a poplatkov za správu úveru podľa sadzobníka. Výška úrokovej sadzby predstavovala 28,68 %, RPMN 45,94 % a poplatok za poistenie predstavoval 6,99 %. Navrhovateľka vyčerpala z revolvingového úveru peňažné prostriedky vo výške 3.614,57 eur, a uhradila 4.780,53 eur. Pôvodný veriteľ Cetelem Slovensko, a.s. v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42652068562100 zo dňa 26. 02. 2021 oznámil, že ku dňu 24. 02. 2021 sa ich záväzok stal splatným v celom rozsahu a predmetnú pohľadávku si uplatnil v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. RK-2Csp/20/2023, keď súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. RK-2Csp/20/2023 zo dňa 03. 04. 2024 uvedený úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový, a konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia a keďže suma úhrad dlžníka prevyšovala výšku poskytnutých prostriedkov, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 9CoCsp/21/2024 zo dňa 25. 06. 2024 späťvzatie žaloby žalobcu nepripustil a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť 07. 05. 2024. 3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 7. Podľa zákonného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je: osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami; navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti); že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 8. Súd teda pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa, ktorý sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami ohľadne, ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej, dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami neodkladného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, ak k nej došlo a k jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k neuváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktoré predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. 9. Neodkladné opatrenie predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom bolo zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany a prichádza do úvahy v situácii, kedy nie je možné čakať na skončenie konania vo veci samej, pretože existuje opodstatnená hrozba, že rozhodnutie, ktorým sa konanie skončí, už nebude mať pre daný hmotnoprávny vzťah procesných strán materiálny význam, ak nedôjde k jeho nariadeniu. Požadované neodkladné opatrenie musí mať povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku, ktorý má byť riadne uplatnený žalobou. Jeho nariadenie prichádza do úvahy v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä osvedčenie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. 10. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila všetky skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, a to tak vo vzťahu k veriteľovi – povinnému 1./, ako aj voči svojmu zamestnávateľovi – povinnému 2./. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila zákonné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Bolo osvedčené, že zamestnávateľovi navrhovateľky bola zo strany povinného 1./ doručená listina zo dňa 07. 05. 2026 označená ako výzva v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na vykonávanie zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu bez predloženia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť navrhovateľka namieta. Zrážok zo mzdy sa žalovaný 1./ domáhal ako právny nástupca pôvodného veriteľa na základe Zmluvy č. 42652068562100, ktorá zmluva už bola podrobená súdnemu prieskumu v rámci konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. RK-2Csp/20/2023, ktorú zmluvu súd vyhodnotil ako bezúročnú a bezpoplatkovú, keďže nespĺňa náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Napriek tejto skutočnosti povinný 1./ požiadal zamestnávateľa navrhovateľky – povinného 2./ na vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľky, čo má za následok zásah do jej majetkovej sféry, v ktorej skutočnosti súd vzhliadol nebezpečenstvo hroziacej ujmy a preto jej súd poskytol ochranu neodkladným opatrením ako spotrebiteľke, t. j. slabšej zmluvnej strane. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a toto neodkladné opatrenie je jediným prostriedkom na zabránenie vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky. Skúmanie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy bude predmetom konania vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v období, kedy zamestnávateľ navrhovateľky má začať vykonávať (prípadne už vykonáva) zrážky zo mzdy, súd považuje za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany a zároveň nejedná sa o neprimeraný zásah voči povinnému 1./. 11. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Keďže týmto rozhodnutím sa končí konanie o neodkladnom opatrení voči povinnému 2./, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že navrhovateľke ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal, pretože si voči povinnému 2./ náhradu trov konania neuplatnila. Poučenie: 4Csp/21/2026 Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Neodkladné opatrenie je v časti uloženej povinnosti vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).