Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 4C/136/2022 z 19. 9. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Malacky 4C/136/2022 1622202243 19. 09. 2025 Mgr. Ján Pastirčík ECLI:SK:OSMA:2025:1622202243.8

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobcu: A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XX, zastúpeného: Accent Legal s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovanej: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, zastúpenej: JAKUBEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Panenská 5, Bratislava, IČO: 50 099 175, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto rozhodol: Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu doporučenú zásielku, ktorá bude obsahovať písomné ospravedlnenie v znení: „Ja, dolupodpísaná A. E., sa týmto úprimne ospravedlňujem A. B. C. za to, že som neoprávneným vyhotovovaním a šírením zvukovo-obrazového záznamu jeho osoby a zverejnením jeho osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, porušila právo A. B. C. na súkromný a rodinný život, zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti a ohrozila jeho duševnú integritu.“ Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5/9. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.9.2022 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť: I. zdržať sa budúcich zásahov do žalobcovho práva na ochranu osobnosti a na ochranu súkromia, spočívajúcich vo vyhotovovaní a rozširovaní obrazových, zvukových a zvukovo-obrazových záznamov osoby žalobcu, v hanlivom správaní sa voči osobe žalobcu a vo zverejňovaní a rozširovaní osobných údajov žalobcu, II. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi, na adresu jeho trvalého pobytu, doporučenú zásielku, ktorá bude obsahovať písomné ospravedlnenie v znení: „Ja, dolupodpísaná A. E., sa týmto úprimne ospravedlňujem A. B. C. za to, že som mojimi hanlivými výrokmi, neoprávneným vyhotovovaním a šírením zvukovo-obrazového záznamu jeho osoby a zverejnením jeho osobných údajov, porušila právo A. B. C. na súkromný a rodinný život, zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti a ohrozila jeho duševnú integritu.“ a III. zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V žalobe uviedol, že dňa 6.9.2021 približne o 15:00 hod. došlo medzi sporovými stranami k incidentu, ktorý sa odohral na pozemku žalobcu, parcele registra „E“ s parc. č. XXXX, k. ú. D.. Žalobca bol na svojom pozemku skontrolovať možnosť prejazdu pre nákladné vozidlo, ktoré objednal za účelom dovezenia ornice. Vozidlo žalobcu zablokovala žalovaná, ktorá prišla na jeho pozemok a začala si žalobcu natáčať na mobilný telefón. Žalobca uviedol, že s natáčaním jeho osoby nesúhlasil, čo viackrát žalovanej zopakoval. Žalovaná si žalobcu bez jeho súhlasu natáča pravidelne. Na mieste bola okrem žalovanej prítomná aj jej matka, F. E., trvale bytom D. XX a G. E., ktorá je ich zamestnankyňou.

Celý incident sprevádzali invektívy zo strany žalovanej a jej matky na osobu žalobcu. Na adresu žalobcu žalovaná uviedla, že je „dobrý kokot“, že je „zablokovaný“ a že sa mu „smeje celá dedina“. Žalovaná následne v tesnej blízkosti žalobcu siahla do vrecka a počas toho na žalobcu kričala, že je „zablokovaný“. Z obavy, že by žalovaná mohla z vrecka vytiahnuť nôž, prípadne iný predmet spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu na zdraví, sa žalobca po žalovanej zahnal ľavou rukou (žalobca je pravák), a trafil žalovanú sprava do oblasti sánky. Po celú dobu si žalovaná tento incident natáčala na mobilný telefón, provokovala žalobcu, vulgárne mu nadávala a bránila mu v odchode z pozemku. Videozáznam z incidentu žalovaná osobne rozposlala ďalším osobám, túto skutočnosť potvrdzuje zápisnica z výsluchu žalovanej zo dňa 19.10.2021. Videozáznam bol zároveň zverejnený v súkromnej skupine na sociálnej sieti Facebook. V dôsledku rozširovania videozáznamu žalovanou sa v skupine na sociálnej sieti Facebook s názvom „D. bez cenzúry“ začali objavovať príspevky dehonestujúce osobu žalobcu. Pre úplnosť žalobca uvádza, že uvedená skupina má viac ako 340 členov, z ktorých drvivá väčšina sú obyvatelia obce D., pričom v priebehu 15 hodín videlo dehonestujúce príspevky viac ako 143 ľudí. Rozširovanie videozáznamu zároveň výraznou mierou poškodilo žalobcu v podnikaní, nakoľko žalobca v obci D. prevádzkuje reštauráciu a fitness centrum, po zverejnení videozáznamu klesla návštevnosť oboch prevádzok žalobcu. Žalobca sa zároveň dozvedel, že žalovaná rozširuje aj ďalší videozáznam zachytávajúci predmetný incident, a to videozáznam z bezpečnostnej kamery spoločnosti PET WORLD, s.r.o. Jedným zo spoločníkov uvedenej spoločnosti je matka žalovanej, F. E., ktorá bola prítomná na mieste incidentu. Bezpečnostné kamery zachytili incident, ktorý sa odohral na pozemku žalobcu, avšak tento videozáznam bol opätovne vyhotovený a rozširovaný bez súhlasu žalobcu, ktorý neudelil súhlas ani s monitorovaním svojho pozemku s parcelným č. XXXX. Žalovaná dňa 7.9.2021 kontaktovala priateľa žalobcu, pána A. G., ktorému zaslala správu v znení: „Cau A. ako ide život ako sa máš? Počuj neviem či vieš ale niečo dosť divne sa deje s B., už nejakú dobu ma veľmi zlé obdobie ale teraz je to dosť vyhrotené a popravde D. vyzerá ako 5 min pred porážkou, včera ma napadol pastou a vylomil mi zub a praskol sánku. Ja som okej ale mama je v šoku a čo zažíva D. len boh vie. Ak ste v kontakte radšej dávaj pozor na ňu, nás chce B. všetky dobiť (strasne sracky ale nechce sa mi to moc rozvijat) len toľko že D. – cry for help. Prepáč že takuto random správu takto z rana ale je to tu husté čo sa deje a videla som ta online tak neviem s kým sa ešte bavia z tej starej skupiny, kto by vedel pomôcť sk. treba ale my sa popravde bojíme o vlastne osoby s zamykame sa bieleho dňa. Ach jaj no.“ Po doručení vyššie uvedenej správy od žalovanej kontaktovala manželka pána G. dcéru žalobcu, komunikáciu z aplikácie Messenger žalobca priložil k žalobe. Manželka žalobcu bola rovnako zaskočená obsahom správy, ktorú žalovaná zaslala pani G., samozrejme bola úplne v poriadku. Je evidentné, že túto správu žalovaná zaslala s cieľom ublížiť žalobcovi a členom jeho rodiny, ako aj s cieľom poškodiť meno žalobcu pred jeho blízkymi priateľmi, v správe žalovaná zároveň zámerne uvádza klamlivé tvrdenia týkajúce sa osoby žalobcu. Žalobca uviedol, že v žiadnom prípade nechce žalovanú a ani žiadneho ďalšieho člena rodiny žalovanej dobiť, ani že by sa pred žalobcom musela žalovaná zamykať. Práve naopak, žalobca nemá žiadny záujem na akejkoľvek interakcii so žalovanou ani členmi jej rodiny, táto skutočnosť je evidentná aj z videozáznamu z incidentu zo dňa 6.9.2021. Rovnako nie je pravdou, že by žalobca bil ženy a ani tvrdenie žalovanej, že by manželka žalobcu mala byť pred porážkou. Žalobca so svojou rodinou žije v D. už viac ako 20 rokov, v tejto obci je zároveň majiteľom viacerých prevádzok a v minulosti pôsobil aj v obecnom zastupiteľstve. Žalovaná svojim konaním porušila právo žalobcu na súkromný a rodinný život, vedome šírila o žalobcovi nepravdivé informácie spôsobilé ohroziť jeho vážnosť medzi občanmi obce, ktorá predstavuje centrum rodinného aj profesionálneho života žalobcu a poškodila žalobcu v podnikaní. Poškodzovanie práv žalobcu zo strany žalovanej pokračovalo aj po odznení vlny kritiky žalobcu na sociálnych sieťach. Dňa 4.11.2021 bola žalovanej zo strany právneho zástupcu žalobcu zaslaná predžalobná výzva na upustenie od zásahov do osobnostných práv klienta, zásielka bola žalovanej doručená dňa 5.11.2021. Predžalobnou výzvou bola žalovaná vyzvaná na zdržanie sa akýchkoľvek ďalších zásahov do osobnostných práv žalobcu a na poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia. Žalovaná však namiesto toho zverejnila predžalobnú výzvu vrátane všetkých uvedených osobných údajov žalobcu v skupine D. bez cenzúry na sociálnej sieti Facebook. Súčasťou príspevku žalovanej bola aj anketa s otázkou: „Caute D., potrebujem poradit. Dostala som tento list, C. mi rozbil sanku. Mám sa mu ospravedlniť? Dakujem za radu (anketa vyssie).“ Na zmazanie príspevku bola žalovaná vyzvaná dňa 18.11.2022, zásielka bola žalovanej preukázateľne doručená dňa 19.11.2022. Opakovaná výzva ostala bez reakcie žalovanej. 3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravdou, že dňa 6.9.2021 došlo medzi nimi k incidentu, avšak súvislosti uvádzané žalobcom sú nepravdivé. V tejto veci je vedené trestné stíhanie voči žalobcovi na tom skutkovom základe, že dňa 6.9.2021 v čase okolo 16:20 hod. v D. H. XXX pri

spoločnosti PETWORLD, s.r.o., po predchádzajúcej výmene názorov ju žalobca napadol tak, že ju päsťou udrel do oblasti brady a spôsobil jej pomerne rozsiahle a závažné poškodenie zdravia (zlomeninu sánky). Aktuálne je trestné konanie vo fáze, že na žalobcu bola podaná obžaloba. Je pravdou, že si incident nahrávala, a to z dôvodu, že žalobca býva často agresívny. Nie je však pravdou, že žalobca mal s nahrávaním nesúhlasiť, hoci videl, že sa videozáznam zhotovuje a tiež videl, že priestor je monitorovaný aj priemyselnými kamerami, a teda konkludentne s tým súhlasil. Žalobca vyslovenie svojho nesúhlasu nijako nepreukázal. Žalovaná priznala, že žalobcovi povedala, že je zablokovaný, avšak to nebola invektíva voči žalobcovi, ale z kontextu rozhovoru vyplynulo, že jeho auto bolo zablokované pred tým, aby odišiel, čo ešte predtým v rozhovore povedala žalobcovi a čomu sa žalobca vysmial. Žalovaná poprela, že by pred úderom siahla do vrecka, alebo čokoľvek vyťahovala. Je to len snaha žalobcu ospravedlniť svoje neospravedlniteľné správanie, pri ktorom fyzicky hrubo napadol ženu a udrel ju päsťou do tváre, čím jej spôsobil zlomeninu sánky a ďalšie zdravotné následky. Rovnako žalovaná výslovne poprela, že by zverejnila na akejkoľvek sociálnej sieti video útoku žalobcu na jej osobu. Ďalej uviedla, že žalobca nijako nepreukazuje, že by ho mala poškodiť v podnikaní. Pokiaľ ide o správu adresovanú p. G., nevyjadrila v nej skutkovo nepravdivé tvrdenia, ale vyjadrila svoje subjektívne obavy o svoje zdravie a obavy o manželku žalobcu, ktoré boli založené na objektívnych skutočnostiach. V komunikácii sa neuvádza žiadne skutkovo nepravdivé tvrdenie. Obavu o svoje zdravie vyjadrila na základe vlastnej skúsenosti so žalobcom, ktorý ju bezdôvodne brutálne napadol a spôsobil jej vážne zranenia (prasknutá sánka a vylomený zub) a tiež z osobných skúseností s ním, ktoré majú pôvod v zlých susedských vzťahoch (so žalobcom sú susedia), pričom žalobca ju a jej rodinu pravidelne atakuje (vo väčšine prípadov verbálne). Pokiaľ ide o manželku žalovaného, táto obava vyplynula okrem vlastnej skúsenosti so žalobcom, ktorý sa neštíti udrieť ženu, ale aj z vizuálneho pozorovania, keď videla manželku žalobcu v zlom psychickom rozpoložení a obávala sa, či aj ona nie je obeťou atakov zo strany žalobcu. Žalovaná preto v súkromnej komunikácii s pánom G. vyjadrila tieto svoje obavy a konzultovala s ním možnosti riešenia. Táto súkromná komunikácia však nijako nezasahuje do osobnostných práv žalobcu. Navyše žalovaná považuje za svoju občiansku povinnosť poskytnúť pomoc slabším, a nie sa len nečinne prizerať. Preto keď bola žalovaná uistená, že manželke žalobcu nehrozí bezprostredné nebezpečie, prestala uvedenú skutočnosť riešiť a ďalej sa ňou nezaoberala. Pokiaľ ide o tvrdené zverejnenie predžalobnej výzvy žalobcu, opäť ide len o tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú ničím preukázané. Podanú žalobu označila za nedôvodnú a navrhla ju zamietnuť. 4. Žalobca v replike uviedol, že v žalobe neuviedol žiadne nepravdivé skutkové tvrdenie. Žiadnym spôsobom netají, že by vo veci uvedeného incidentu prebiehalo trestné konanie. Predmetom tohto konania však nie je jeho konanie, ale neoprávnené porušovanie jeho práv zo strany žalovanej. Tvrdenie žalovanej, v zmysle ktorého mal konkludentne súhlasiť s vyhotovovaním videozáznamu žalovanou, označil za absurdné. Z videozáznamu je zrejmé, že sa so žalovanou nechce rozprávať, čo v zázname viackrát zopakuje, a tiež, že chce z miesta odísť, čo však nie je dobre možné, nakoľko mu žalovaná zablokovala výjazd svojim motorovým vozidlom. Skutočnosť, že nedal žalovanej súhlas na nahrávanie jeho osoby, preukazuje aj samotná žalovaná, ktorá do zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 6.9.2021 uviedla: „Hneď ako som videla jeho auto, tak som mala podozrenie, že nastanú nejaké problémy a preto som si zapla kameru na svojom MT (mobilnom telefóne). O tom však p. C. nevedel.“ Tvrdenia žalovanej o konkludentnom udelení súhlasu preto považuje len za pokus žalovanej o obhájenie jej neoprávnených zásahov do jeho práv. Fakt, že žalovaná osobne rozposlala neoprávnene vyhotovený videozáznam je nesporný. V žalobe neuvádza, že by videozáznam natočený na mobilný telefón žalovanej mala na Facebooku zverejniť žalovaná. Je však dôležité podotknúť, že k zverejneniu tohto záznamu došlo výlučne v dôsledku a v priamej súvislosti s konaním žalovanej, ktorá toto video vyhotovila a rozposlala ďalším osobám. Žalovaná nemala žiadne právo si ho nahrávať a ani tento záznam ďalej šíriť, dehonestujúce príspevky v skupine na sociálnej sieti sú preto priamym dôsledkom konania žalovanej. Ak by video nevyhotovila a neposlala by ho ďalším ľuďom, neobjavilo by sa na sociálnej sieti. Zároveň, ak by video nešírila, rovnako by nevznikali ani dehonestujúce príspevky na jeho osobu. Jeho tvrdenia ohľadom poškodenia v podnikaní preukazujú príspevky zverejnené v skupine D. bez cenzúry, ktoré priložil k žalobe. V jednom z príspevkov zverejnených v tejto skupine I. C. uvádza: „s priateľstvom končím a návštevami reštauračného zariadenia tiež“. Tento príspevok bol zverejnený po tom, ako sa na sociálnej sieti šírilo video incidentu, pričom od zverejnenia tohto príspevku I. C. a členovia jeho rodiny prestali navštevovať jeho reštauráciu. Žalobca ďalej zhrnul nepravdivé tvrdenia žalovanej uvedené v komunikácii zaslanej pánovi G.. 1/ „niečo dosť divné sa deje s B., už nejakú dobu má veľmi zlé obdobie“. Žalobca poprel, že by mal mať akékoľvek zlé obdobie a nebolo mu zrejmé, čo „divné“ by sa s ním malo diať. Súčasne mu nebolo zrejmé, na základe čoho žalovaná tvrdí, že by mal mať „zlé obdobie“, keďže

žalovaná nemá žiadnu vedomosť o súkromnom ani pracovnom živote žalobcu. 2/ „D. vyzerá ako 5 min pred porážkou“ „D. – cry for help“. Žalobcovi nebolo zrejmé, z čoho žalovaná vyvodzuje svoje absurdné domnienky. Jeho manželka totiž so žalovanou, ani s jej rodinou už dlhšiu dobu nekomunikuje. Považoval za absolútne neprijateľné akékoľvek implikácie žalovanej o tom, že by mal ubližovať svojej manželke, ako aj vyfabulované dohady o tom, že by jeho manželka mala byť pred porážkou. Vedomé nepravdivé obvinenia žalovanej sú však mimoriadne závažné a spôsobilé výraznou mierou poškodiť jeho dobré meno. Neoprávnený zásah do jeho práv bol ešte vystupňovaný tým, že sa žalovaná rozhodla túto správu poslať osobe, ktorá je mu blízka, čím zasiahla do jeho práva na súkromný a rodinný život. 3/ „vylomil mi zub“. Žalobca uviedol, že žalovanej žiaden zub nevylomil, takýto záver nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie, či zo znaleckých posudkov predložených žalovanou v trestnom konaní. 4/ „nás chce B. všetky dobiť“. Žalobca toto tvrdenie poprel, považoval ho za nepravdivé a nepreukázané. Nemá žiaden záujem prichádzať do akéhokoľvek kontaktu so žalovanou, ani s ďalšími členmi jej rodiny. Interakcie s rodinou žalovanej limituje výlučne na rozsah, ktorý je vyžadovaný v rámci riešenia susedských vzťahov. 5/ „my sa popravde bojíme o vlastné osoby a zamykáme sa za bieleho dňa“. Ani tento výrok podľa žalobcu nemá základ v objektívnej realite a žalobca ho označil za nepreukázaný. Žalobca mal za to, že správou zaslanou pánovi G. mala žalovaná v úmysle poškodiť jeho dobré meno, narušiť harmonické vzťahy v rodine a dlhoročné priateľstvo s pánom G.. Šírením vedome nepravdivých tvrdení tak porušila právo žalobcu na zachovanie dobrej povesti a ochranu mena a neoprávnene zasiahla do súkromného a rodinného života žalobcu. Objektívnu skutočnosť, že žalovaná zverejnila na sociálnej sieti predžalobnú výzvu, preukázal príspevkom žalovanej v skupine D. bez cenzúry a komentármi členov tejto skupiny, vrátane odpovedí žalovanej. Jedná sa o preukázané úmyselné konanie žalovanej, ktorého priamym dôsledkom je opätovný neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv. Žalobca mal za to, že žalovaná mala v úmysle poškodiť dobré meno žalobcu v komunite, ktorá tvorí centrum jeho súkromného a profesionálneho života, keďže list zverejnila v skupine, ktorá združuje obyvateľov obce D.. Zverejnením predžalobnej výzvy na sociálnej sieti žalovaná porušila jeho právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním osobných údajov, garantované článkom 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Na tento zásah bola upozornená nielen v komentároch pod príspevkom, ale aj listom zo dňa 18.11.2021, ktorý tvorí prílohu žaloby. Napriek uvedenému listu však svoj príspevok na sociálnej sieti nezmazala. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 5. Žalovaná v duplike uviedla, že pokiaľ žalobca poukazoval na obsah trestného oznámenia, konkrétne tú časť týkajúcu sa zapnutia nahrávania na jej mobilnom telefóne, toto jej tvrdenie neznamená nič iné, len to, že v čase, keď si zapla nahrávanie, tak žalobca o tom nebol informovaný, avšak počas rozhovoru mala mobilný telefón viditeľne umiestnený, objektívom nasmerovaný na žalobcu, a preto žalobca vedel o tom, že rozhovor je zaznamenávaný. Rovnako kamerové systémy spoločnosti PET WORLD, s.r.o. sú viditeľne osadené a aj označené, a preto nemožno tvrdiť, že záznamy boli vyhotovené neoprávnene. Žalovaná záznam vyhotovovala s legitímnym cieľom na zabezpečenie dôkaznej situácie pre prípad, že by bol voči nej žalobca agresívny. Domnievala sa, že zaznamenávanie bude mať aj preventívny charakter, a že odradí žalobcu od fyzických atakov, v čom sa však zmýlila. Ani skutočnosť, že medzi ňou a žalobcom prebiehal vulgárny a negatívnymi emóciami nabitý rozhovor, neoprávňuje žalobcu na ňu fyzicky zaútočiť. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že predmetom konania nie je konanie žalobcu, ale jej konanie, žalovaná uviedla, že jej konanie nemožno posudzovať izolovane od konania žalobcu, keďže ich konania navzájom súvisia a hodnotenie primeranosti jej konania je potrebné hodnotiť aj v kontexte konania žalobcu a ich konfliktným vzťahom, ktorý historicky majú. Žalovaná tvrdenie žalobcu, že je nesporné, že mala rozposlať neoprávnene vyhotovený videozáznam, výslovne poprela a označila ho len za želanie žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ak by video nevyhotovila, neobjavilo by sa na sociálnej sieti, ide o značné zjednodušenie, ktoré na preukázanie jej zodpovednosti nepostačuje. Ak aj video incidentu bolo na sociálnej sieti dostupné, čo žalobca nepreukázal, neznamená to, že jeho šírenie zodpovedá ona. Na margo tohto tvrdenia uviedla, že ak by ju žalobca neudrel päsťou do tváre a nezlomil jej sánku, nehodnotili by ho spoluobčania takým spôsobom, ako ho hodnotia po tomto incidente. Žalobcu v podstate len irituje, že o jeho protiprávnom konaní existuje nezvratný a objektívny dôkaz. Rovnako zjednodušené a na právne posúdenie nedostatočné je preukazovanie údajného poškodenia žalobcu v podnikaní. V rámci obce sa obyvatelia obce o útoku bezpochyby dozvedeli aj bez toho, aby videli videozáznam. Keďže každá dedina doslova žije klebetami a historkami, o to viac, ak majú kriminálny podtón, I. C. sa o incidente mohol dozvedieť aj iným spôsobom ako popísal žalobca. Bez ohľadu na to, ako sa o incidente I. C. dozvedel, predpokladá, že jeho postoj k incidentu a žalovanému by bol rovnaký.

6. Žalovaná na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.11.2024 uviedla, že videozáznam, ktorý vyhotovila, nešírila na sociálnych sieťach, poslala ho len svojim sestrám v rámci súkromnej komunikácie, aby dávali na seba pozor. Žalobca nepreukázal, že by verejne šírila videozáznamy. Predžalobnú výzvu, ktorú jej doručil žalobca, zverejnila na Facebooku. V tejto časti žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma a nedošlo k zásahu do jeho práv. Žalobca bol v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 7T/15/2023 právoplatne odsúdený za to, že jej ublížil na zdraví, jedná sa o útok zachytený na videozázname. Z tohto videa nie je zrejmé, že by žalobca s jeho vyhotovovaním nesúhlasil, nahrávanie nebolo skryté, teda bolo robené tak, aby ho žalobca videl. Žalovaná poprela aj rozširovanie videozáznamu z bezpečnostnej kamery spoločnosti PET WORLD, s.r.o. 7. V podaní doručenom súdu dňa 25.11.2024 žalobca uviedol, že upravuje petit nasledovne. I. Žalovaná je povinná zdržať sa budúcich zásahov do žalobcovho práva na ochranu osobnosti a do žalobcovho práva na ochranu súkromia, spočívajúcich vo vyhotovovaní a v rozširovaní obrazových, zvukových a zvukovo-obrazových záznamov osoby žalobcu, v hanlivom správaní sa voči žalobcovi vo forme invektív špecifikovaných v prvej časti žaloby, a to že „je dobrý kokot“ a vo zverejňovaní a rozširovaní osobných údajov žalobcu v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa. II. Žalovaná je do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku povinná zaslať žalobcovi, na adresu jeho trvalého pobytu, doporučenú zásielku, ktorá bude obsahovať písomné ospravedlnenie v znení: „Ja dolupodpísaná A. E., sa týmto úprimne ospravedlňujem A. B. C. za to, že som mojimi hanlivými výrokmi voči jeho osobe v znení, že „je dobrý kokot“, neoprávneným vyhotovovaním a šírením zvukovo-obrazového záznamu jeho osoby a zverejnením jeho osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, porušila právo A. B. C. na súkromný a rodinný život, zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti a ohrozila jeho duševnú integritu.“ Vo zvyšnej časti ostáva petit nezmenený. Ďalej žalobca v tomto podaní uviedol, že zásahy naďalej trvajú, minimálne anketa bola ešte dňa 13.11.2024, ako aj 25.11.2024 na sieti Facebook v skupine D. bez cenzúry zverejnená s celým obsahom výzvy právneho zástupcu a s predmetnou otázkou. Pripojil aj ním vyhotovené foto z uvedených dní. Videá kolujú medzi ľuďmi aj cez sieť Whatsapp, dozvedel sa to od návštevníkov svojej reštaurácie, ako aj zamestnancov. 8. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu dňa 25.1.2025 uviedla, že žalobca sa domáha zdržania sa v budúcnosti zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti (negatórna žaloba), dodnes ale presne a určito nevymedzil, kedy, kde a ako mala (akými skutkami) neoprávnene zasiahnuť do jeho práv. Rovnako nepreukázal, že by išlo o jej opakované alebo sústavné (trváce) konanie. A contrario, keďže žalobca nepreukázal žiadne bezprostredné nebezpečenstvo, prípadne ani hrozbu opakovania neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv v budúcnosti, je žalobcom uplatnený nárok nedôvodný. Zákonnou podmienkou uplatnenia tohto druhu žaloby je, aby trval neoprávnený zásah, alebo existovala hrozba opakovania, pričom hrozba opakovania nemôže byť len hypotetická, ale musí byť skutočná, musí byť tvrdená a aj preukázaná. Žalobca nič z toho nesplnil, a preto tento druh žaloby nie je v kontexte tohto sporu odôvodnený. Žalovaná sústavnosť a trvácnosť zásahov do práv žalobcu poprela, rovnako poprela aj neoprávnenosť zásahov do práv žalobcu. Z predložených dôkazov vyplýva, že o vyhotovovaní audiovizuálneho záznamu bol žalobca upovedomený od samého počiatku, a teda po celý čas vedel, že si žalovaná tento záznam vyhotovuje a vôbec proti tomu nenamietal. Inými slovami, s vyhotovovaním tohto záznamu minimálne konkludentnou formou súhlasil, keďže sa voči tomu neohradil. Takéto vyhotovenie audiovizuálneho záznamu preto nemožno považovať za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu. Ak by žalobca s nahrávaním nesúhlasil, mohol sa voči tomu ohradiť, keďže nahrávanie neprebiehalo skryto. V ďalšej časti rozhovoru a videozáznamu, po tom ako ju žalobca fyzicky napadol, konflikt medzi stranami sporu pokračoval, pričom žalovaná ešte žalobcu aj vyslovene slovne upozorňovala, že si priebeh incidentu nahráva a dokonca ani vtedy sa žalobca voči tomu neohradil. V tejto súvislosti poukázala aj na judikát R 103/1967. Navyše išlo o ojedinelý prípad vyhotovenia audiovizuálneho záznamu žalobcu, a preto jej nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych okolností sa žalobca domáha povinnosti zdržať sa takého konania v budúcnosti, keď žiadna hrozba nie je prítomná. Ďalej žalovaná uviedla, že vyhotovený záznam nerozširovala a už vôbec nie verejne. Žalobca mení svoje skutkové tvrdenia ak raz tvrdí, že to malo byť cez sociálne siete a potom cez Whatsapp. Žalovaná tieto skutkové tvrdenia žalobcu poprela. Nie je daná dôvodnosť obavy, že by tak žalovaná mala robiť v budúcnosti, keď tak nekonala ani v minulosti a nekoná tak ani v prítomnosti. Poprela skutkové tvrdenie žalobcu, že videá kolujú medzi ľuďmi aj cez sieť Whatsapp. Žalovaná nepopierala, že žalobcovi povedala, že „je dobrý kokot“. V tomto smere je však rozhodujúce, že išlo o jej vyjadrenie v súkromnom rozhovore so žalobcom, a teda nie o verejné vyjadrenie. Zároveň je potrebné zohľadniť aj kontext tohto vyjadrenia, kde je zrejmé, že žalobca prišiel k prevádzke žalovanej a jej matky provokovať,

a zároveň na ňu reagoval pohŕdavo a odmietal s ňou komunikovať o probléme, ktorý tam prišiel riešiť. Z rozhovoru je zrejmé, že medzi stranami sporu sú narušené susedské vzťahy a žalobca na ňu pokrikuje cez plot a uráža členov jej rodiny. Dňa 6.9.2021 vznikol spor o to, že spoločnosť PETWORLD, s.r.o., ktorá patrí matke žalovanej, užíva pozemok pred svojou prevádzkou na parkovanie vozidiel. Uvedená spoločnosť takto pozemok užíva dlhodobo a dňa 6.9.2021 to bolo prvýkrát, čo sa voči tomu žalobca ohradil. Následne žalobca povedal žalovanej, že si pozemok oplotí, aby im parkovanie znemožnil, na čo žalovaná reagovala jednorazovým vulgárnym súkromným prejavom adresovaným žalobcovi, že je „dobrý kokot“. Išlo o vyjadrenie v návale emócií, kedy reagovala na provokácie žalobcu, že si pozemok oplotí. Z okolností, za ktorých bol tento vulgarizmus prednesený, však vyplýva, že nejde o jej opakované, trváce, či sústavné konanie, ktorá sa žalobcovi najprv slušne prihovorila, išlo len o jednorazový exces, ktorý nemal presah do spolužitia žalobcu a žalovanej mimo tejto konfliktnej situácie. Takýto vulgarizmus nemohol zasiahnuť ani do dobrého mena, či cti žalobcu, keďže išlo o neverejný prednes, a už vôbec tento prejav nebol spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti, či dokonca narušiť duševnú integritu žalobcu. Z kontextu rozhovoru je totiž zrejmé, že žalobca ňou pohŕda, že mu nestojí za to, aby sa s ňou slušne rozprával, len na ňu vydáva pohŕdavé zvuky a odmieta s ňou komunikovať, čo preukazuje videozáznam. Rovnako je z tohto videozáznamu zrejmé, že ešte predtým žalobca urážal členov jej rodiny, keď o jej sestre uvádzal, že je „sfetovaná piča“, čo nie je o nič dôstojnejšie vyjadrenie, ako ona adresovala žalobcovi. Medzi nimi je tak zjavná animozita a nepriateľstvo. Je zrejmé, že žalobca ňou pohŕda, a preto jej vyjadrenie, nech bolo akékoľvek neslušné, nebolo spôsobilé otriasť osobnosťou či integritou žalobcu. To vyplýva aj z reakcie žalobcu na tento vulgarizmus, keď situáciu s nadhľadom ustál, vôbec sa nezosypal a následne ju aj jej matku začal moralizovať, potom ju brutálnym útokom napadol a následne sa o to pokúsil ešte raz. Žalovaná dôvod zverejnenia výzvy objasnila tak, že sa snažila poradiť so spoluobčanmi, ako reagovať na oficiálnu (formálnu) výzvu žalobcu. Obsah výzvy písal žalobca a preto sám vymedzil okruh informácii, ktoré do listu uviedol. Následné zverejnenie obsahu predžalobnej výzvy nemožno považovať za protiprávne. Nešlo totiž o list súkromný (osobný), ale o list formálny (úradný, ktorým žalobca od nej vyžadoval splnenie svojich domnelých nárokov). Mimosúdne konanie tak vlastnou iniciatívou vyvolal žalobca, ktorým musel predpokladať, že sa s obsahom listu oboznámia aj iné osoby, ako ona. Zároveň obsah tohto príspevku bol len minimálny, keď naň reagovalo cca len 5 ľudí. Uviedla, že ak žalobca za chránené považuje svoje osobné údaje obsiahnuté vo výzve, tak jeho údaje sú verejne dostupné, a to jednak cez vyhľadávač google, ktorý agreguje údaje zo systémov verejnej správy, ale tiež z verejne dostupných informačných systémov štátu. Žalobca je ako konečný užívateľ výhod zapísaný s menom, priezviskom a dátumom narodenia v registri partnerov verejného sektora a tiež v katastri nehnuteľností. Navyše nie je problém získať ani rodné číslo žalobcu, ktoré je verejne dostupné v obchodnom registri. Jej konanie, keď šíri inak verejne dostupné informácie, preto nemôže byť považované za konanie protiprávne. Nemožno za zverejňovanie totiž považovať konanie, ktorými sa prezentujú údaje, ktoré sú inak verejné širokej verejnosti. Na základe uvedeného mala žalovaná za to, že neoprávnene nezasiahla do osobnostných práv žalobcu. Keďže žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je jeho žaloba nedôvodná. Rovnako žalobca nepreukázal ani neoprávnenosť zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, a nie je preto dôvodné ani ospravedlnenie. 9. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 21.3.2025 uviedol, že zo strany žalovanej viac ako 3,5 roka po incidente dochádza k zásahom do jeho práv minimálne tým, že do uvedeného dňa nezmazala z facebookovej stránky „D. bez cenzúry“ list jeho právneho zástupcu obsahujúci jeho osobné údaje. Tvrdenie žalovanej, že bol od počiatku upovedomený o vyhotovovaní audiovizuálneho videozáznamu z incidentu a s nahrávkami mal údajne konkludentne súhlasiť, označil za nepravdivé a v rozpore so skutkovým stavom, ktorý v konaní preukázal. V zápisnici o trestnom oznámení totiž žalovaná jasne uviedla, že nevedel o tom, že si ho žalovaná nahráva. Na skutočnosť, že si incident nahrala, ho žalovaná upozornila až keď odchádzal z miesta preč, a to slovami „mám to všetko nahraté“. Argumentácia, že mal s nahrávaním konkludentne súhlasiť, preto neobstojí. Pokiaľ žalovaná uviedla, že videozáznam nešírila, opätovne ide o lož. Zo zápisnice z výsluchu žalovanej zo dňa 19.10.2021 vyplýva, že sama žalovaná uviedla, že tento záznam rozposlala ďalším osobám. K hanlivému správaniu žalovanej uviedol, že nešlo o súkromný rozhovor, nakoľko pri tomto výroku bola prítomná jednak matka žalovanej, ako aj zamestnankyňa spoločnosti PET WORLD, s.r.o., pani G. E.. Táto argumentácia neobstojí v súvislosti so skutočnosťou, že žalovaná si tento rozhovor nahrala a následne, ako sama uviedla, video rozposlala ďalším osobám. Spor zo dňa 6.9.2021 vznikol z dôvodu, že prišiel na svoj vlastný pozemok, ktorý žalovaná spolu s jej matkou a zamestnancami spoločnosti PET WORLD, s.r.o. užívajú bez právneho titulu a napriek jeho výslovnému nesúhlasu. Označovanie jeho výroku, že si svoj pozemok oplotí, aby

zamedzil jeho neoprávnenému užívaniu, za provokáciu, len preukazuje spôsob, akým žalovaná vníma zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu. Rovnako je nepravdivé tvrdenie, že výrok „si dobrý kokot“ by bol jednorazovým vyjadrením. Z videozáznamu vyplýva, že túto invektívu žalovaná použila celkovo štyrikrát. Invektívy na adresu sestry žalovanej sú len tvrdeniami žalovanej, ktorá ich na videozázname viackrát zopakuje. Žalobca mal za to, že je zásadný rozdiel, či jeho osobné údaje šíri žalovaná, ako neoprávnený subjekt, alebo sú tieto údaje spracúvané orgánom verejnej moci v súlade so zákonom a zverejnené vo verejných registroch. Zdôraznil, že list jeho právneho zástupcu s anketou je vo facebookovej skupine zverejnený dodnes. 10. Súd na pojednávaní uskutočnenom dňa 4.4.2025 uznesením pripustil zmenu druhého petitu žaloby nasledovne: Žalovaná je do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku povinná zaslať žalobcovi, na adresu jeho trvalého pobytu, doporučenú zásielku, ktorá bude obsahovať písomné ospravedlnenie v znení: Ja, dolupodpísaná A. E., sa týmto úprimne ospravedlňujem A. B. C. za to, že som mojimi hanlivými výrokmi voči jeho osobe v znení že „je dobrý kokot“, neoprávneným vyhotovovaním a šírením zvukovoobrazového záznamu jeho osoby a zverejnením jeho osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, porušila právo A. B. C. na súkromný a rodinný život, zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti a ohrozila jeho duševnú integritu. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť jeho vyhlásením, t.j. dňa 4.4.2025. 11. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v záverečnej reči uviedol, že zotrváva na žalobe v celom rozsahu. Má za to, že z vykonaného dokazovania boli preukázané zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti a že žaloba je dôvodná. Dôvodné je nielen poskytnutie písomného ospravedlnenia, ale aj zdržanie sa budúcich zásahov, nakoľko tie zásahy trvali aj po podaní žaloby, napr. zverejnenie listu žalobcu na sociálnej sieti, ako aj vzhľadom na správanie sa žalovanej počas súdneho konania, z ktorého je zrejmé, že nie je ochotná prijať zodpovednosť za svoje správanie. Zároveň trvá na finančnej satisfakcii a na náhrade trov konania. 12. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v záverečnej reči uviedla, že sa jej v konaní podarilo preukázať jednak to, že v tomto prípade nejde o klasický spor o ochranu osobnosti a tiež to, že žiadnym spôsobom neoprávnene nezasiahla do osobnostných práv žalobcu. Naopak, žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepreukázal, že zasiahla do jeho osobnostných práv, nepreukázal v čom mal tento zásah spočívať, ani aké mal dôsledky na jeho život. Nároky, ktoré si žalobca uplatňoval v tomto konaní, označila za nedôvodné a nepreukázané. Mala za to, že žalobca si svoje domnelé práva uplatňuje šikanóznym spôsobom s cieľom zneužiť civilný súdny proces na jej šikanovanie, ako formu odplaty za to, že v dôsledku jej trestného oznámenia bol žalobca právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Žaloba je teda motivovaná pomstou. Žalobca využíva tento proces na nátlak a zastrašovanie, čo podľa jej názoru nie je v súlade s dobrými mravmi ani s účelom sporového konania. V ďalšom žalovaná zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v podaní doručenom súdu dňa 25.1.2025. Oproti spomínanému podaniu v záverečnej reči naviac uviedla, že sám žalobca preukázal, že pravidelne je jeho správanie predmetom sporov so spoluobčanmi, ktoré sa musia riešiť v priestupkovom konaní. Možno by bolo osožnejšie, keby žalobca zažil aspoň na krátky čas sebareflexiu, namiesto toho, aby sa šikanóznou žalobou domáhal ochrany svojej povesti, ktorú si poškodil sám, vlastným vulgárnym a protiprávnym konaním. Z vykonaného dokazovania je totiž preukázané, že žalobca je agresor, vulgárne ju napáda, a tiež členov jej rodiny, napadol ju aj fyzicky a rovnako má zlé vzťahy aj s ostatnými obyvateľmi obce D., za ktoré si môže však sám, tým ako sa k ľuďom správa. Z jej výsluchu vyplynulo, že sporné príspevky už zo sociálnej siete boli vymazané a účet má deaktivovaný, takže nemôže na sociálnu sieť ďalej prispievať. Na základe uvedeného zotrvala na presvedčení, že žaloba je nedôvodná v celom rozsahu, a preto ju navrhla v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 13. Súd uznesením zo dňa 14.7.2025 č.k. 4C/136/2022-271 zrušil uznesenie vyhlásené na pojednávaní uskutočnenom dňa 18.6.2025, ktorým súd toto pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku a tiež uznesenie vyhlásené súdom na tom istom pojednávaní, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd totiž dodatočne zistil, že opomenul na pojednávaní vykonať (prehrať) dôkazy doložené žalobcom, a to na USB kľúči zaznamenaný videozáznam zachytávajúci incident medzi stranami sporu zo dňa 6.9.2021 (č.l. 33) a prílohu e-mailu zo dňa 21.3.2025 (č.l. 193), t.j. videosúbor obsahujúci záznam displeja mobilného telefónu zobrazujúceho príspevok žalovanej na sociálnej sieti Facebook, konkrétne v skupine „D. bez cenzúry“ (je zachytený na CD nosiči na č.l. 194 spisu).

14. Na následnom pojednávaní uskutočnenom dňa 19.9.2025 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že sa pridržiava pôvodnej záverečnej reči a trvá na žalobe. Žiadal, aby jej súd vyhovel, nakoľko bolo preukázané, že došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti. Rovnako žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že sa pridržiava pôvodnej písomnej záverečnej reči. Žalobu považovala za nedôvodnú a navrhovala ju zamietnuť. 15. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, videozáznamami na USB kľúči (č.l. 33), CD obsahujúcim záznam obrazovky s príspevkom žalovanej (č.l. 194), výsluchom strán sporu, svedkyne F. E. a zistil tento skutkový stav: 16. Z nedatovaného príspevku na sociálnej sieti Facebook vytvoreného I. C. (č.l. 15-17) vyplýva, že tento v ňom uviedol: Ten ktorý bije ženy je u mňa chudák ... s priateľstvom končím a s návštevami reštauračného zariadenia tiež ... Trošku sebakontroly nad sebou by nezaškodilo..... . Pod týmto príspevkom sú komentáre od ďalších dvoch osôb reagujúcich na tento príspevok. 17. V konaní nebolo sporné, že žalovaná dňa 7.9.2021 prostredníctvom aplikácie Messenger kontaktovala priateľa žalobcu pána A. G., ktorému zaslala správu v znení: „Cau A. ako ide život ako sa máš? Počuj neviem či vieš ale niečo dosť divne sa deje s B., už nejakú dobu ma veľmi zlé obdobie ale teraz je to dosť vyhrotené a popravde D. vyzerá ako 5 min pred porážkou, včera ma napadol pastou a vylomil mi zub a praskol sánku. Ja som okej ale mama je v šoku a čo zažíva D. len boh vie. Ak ste v kontakte radšej dávaj pozor na ňu, nás chce B. všetky dobiť (strasne sracky ale nechce sa mi to moc rozvijat) len toľko že D. – cry for help. Prepáč že takuto random správu takto z rana ale je to tu husté čo sa deje a videla som ta online tak neviem s kým sa ešte bavia z tej starej skupiny, kto by vedel pomôcť sk. treba ale my sa popravde bojíme o vlastne osoby s zamykame sa bieleho dňa. Ach jaj no.“ 18. Zaslanie vyššie uvedenej správy potvrdzuje aj nedatovaná komunikácia cez aplikáciu Messenger medzi manželkou pána G. a dcérou žalobcu (č.l. 18-20), z ktorej vyplýva, že manželia G. po jej zaslaní nevedeli, čo si majú o tom myslieť. Manželka pána G. uviedla, že sa veľmi vyľakala a bála o manželku žalobcu, že ju žalobca nebodaj týra a bije. Dcéra žalobcu jej uviedla, že ešte nikdy v živote nevidela takú lásku ako u jej rodičov, oni sú pre ňu vzorom ako sa správať vo vzťahu, tak sa veľmi čuduje, že si žalovaná dokázala vymyslieť takú blbosť až jej to je smiešne. Bohužiaľ, ich susedské vzťahy nie sú na tom až tak dobre. Nechce sa jej to moc rozoberať, lebo sa snažia ich mať takpovediac „na háku“, ale je to naozaj strašné, že sa ich snaží takto očierňovať, ešte keď boli v minulosti skoro ako rodina. Uistila ich, že je všetko úplne v najlepšom poriadku. Manželka pána G. na to uviedla, že je veľmi rada, že je to v poriadku. Dodala, že tiež by tomu nemohla uveriť, že je to tak. Lebo jej rodičia, ako píše, sú krásnym príkladom, ako to má fungovať. 19. Listom zo dňa 4.11.2021, označeným ako „Predžalobná výzva na upustenie od zásahov do osobnostných práv klienta“ (č.l. 21) právna zástupkyňa žalobcu informovala žalovanú, že bola poverená zastupovaním žalobcu – A. B. C., dátum narodenia: X.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX, XXX XX D., štátna príslušnosť: slovenská, v právnej veci upustenia od neoprávnených zásahov do osobnostných práv žalobcu, ako aj poskytnutia primeraného zadosťučinenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V liste je opísaný incident zo 6.9.2021, z ktorého žalovaná vyhotovila videozáznam, ďalej sú tam obsiahnuté tvrdenia, že žalovaná celý videozáznam zverejnila na sociálnej sieti Facebook, že podľa informácií žalobcu mala tento videozáznam rozposielať prostredníctvom aplikácie Whatsapp a osobne ich ukazovať ľuďom, ktorí nemajú otvorené kontá na sociálnych sieťach, že rozširovala aj videozáznam z uvedeného incidentu vyhotovený prostredníctvom kamerového systému a že 7.9.2021 prostredníctvom aplikácie Messenger kontaktovala p. G. a zaslala mu vyššie uvedenú správu. V liste sa uvádza, že žalobca neudelil žalovanej súhlas so zachytávaním svojej osoby na kamerovom zázname, pričom jeho vyhotovením a následným zverejnením a rozširovaním došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti a do práva na súkromie. Spomínanou správou bolo taktiež zasiahnuté do práva na súkromný a rodinný život žalobcu. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne vyzval žalovanú, aby sa zdržala akýchkoľvek ďalších neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv, predovšetkým do práva na ochranu osobnosti a práva na súkromný a rodinný život a poskytla mu primerané zadosťučinenie vo forme písomného ospravedlnenia, ktoré mu bude žalovanou doručené v lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Zároveň bola žalovaná upozornená, že ak nedôjde k upusteniu od protiprávneho konania a k poskytnutiu primeraného zadosťučinenia uvedeným spôsobom v uvedenej lehote, budú jeho nároky uplatnené cestou súdu, vrátane nároku na náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa priloženej doručenky bol uvedený list doručený žalovanej 5.11.2021. 20. Z príspevku žalovanej na sociálnej sieti Facebook, v súkromnej skupine D. bez cenzúry zo dňa 7.11.2021 (č.l. 116-118, 132-135) vyplýva, že žalovaná zverejnila v tejto skupine príspevok: Caute D., potrebujem poradit. Dostala som tento list, C. mi rozbil sánku. Mám sa mu ospravedlniť? Dakujem za radu (anketa vyssie). V rámci tohto príspevku bola zverejnená aj predžalobná výzva žalobcu zo dňa 4.11.2021. Ďalej je tam uvedených viacero komentárov k anketovej otázke. Z fotografie monitora počítača, na ktorej je zobrazený predmetný príspevok (č.l. 118), je zrejmé, že predmetný príspevok bol zverejnený na Facebooku ešte dňa 25.11.2024. Žalobca ako prílohu k svojmu vyjadreniu doručenému súdu dňa 21.3.2025 doložil taktiež záznam displeja mobilného telefónu s týmto príspevkom žalovanej (je zachytený na CD nosiči založenom na č.l. 194), z ktorého ale nie je zrejmý dátum, kedy bol záznam vyhotovený. Zo záznamu vyplýva, že príspevok okomentovali traja ľudia a do ankety sa zapojili osemnásti. 21. Listom zo dňa 18.11.2021, označeným ako „Opätovná predžalobná výzva na upustenie od zásahov do osobnostných práv klienta“ (č.l. 24), právna zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla, že bola informovaná klientom, že fotokópia predchádzajúcej výzvy bola žalovanou zverejnená v súkromnej skupine na sociálnej sieti Facebook, spolu s anketovou otázkou, či sa žalobcovi má ospravedlniť. Žalovaná bola týmto opätovne vyzvaná k upusteniu od neoprávnených zásahov do práv a právom chránených záujmov žalobcu a k okamžitému odstráneniu predmetného príspevku zo skupiny D. bez cenzúry na sociálnej sieti Facebook, prípadne aj na odstránenie príspevku z akýchkoľvek ďalších sociálnych sietí. Podľa priloženej doručenky bol uvedený list doručený žalovanej 19.11.2021. 22. Zo zápisnice o trestnom oznámení, vyhotovenej dňa 6.9.2021 Okresným riaditeľstvom policajného zboru Malacky, Obvodným oddelením policajného zboru Malacky (č.l. 77), vyplýva, že žalovaná bola v uvedený deň o 17:00 hod. vypočutá za účelom podania trestného oznámenia, pričom táto k veci (okrem iného) uviedla, že chce podať trestné oznámenie na svojho suseda B. C. z D., ktorý ju dňa 6.9.2021 o cca 16:30 hod. fyzicky napadol. Dňa 6.9.2021 cca. o 16:20 hod. išla do práce na adrese D. XXX, kde stretla pána C., ktorý mal vtedy odparkované svoje osobné motorové vozidlo na parkovisku pred budovou na tejto adrese. Hneď ako videla jeho auto, tak mala podozrenie, že nastanú nejaké problémy, a preto si zapla kameru na svojom mobilnom telefóne. O tomto však pán C. nevedel. 23. Zo zápisnice o výsluchu žalovanej vyhotovenej dňa 19.10.2021 vo veci ČVS: ORP-502/RK-MA-2021 (č.l. 136) vyplýva, že žalovaná vo vzťahu k incidentu zo dňa 6.9.2021 (okrem iného) uviedla, že ona dané video poslala len svojim najbližším, ktorý vedeli, že taký incident sa odohral. Je už mimo jej kontrolu, akékoľvek ďalšie šírenie daného videa cez internet. 24. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru Malacky, obvodného oddelenia policajného zboru Rohožník zo dňa 1.12.2021 ČVS: ORP-502/RK-MA-2021 (č.l. 55) súd zistil, že ním bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi ako obvinenému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je odôvodnený záver, že obvinený v čase okolo 16:20 hod. dňa 6.9.2021 na vjazde na parkovisko pri spoločnosti PET WORLD, s.r.o. v D. H. XXX po predchádzajúcej vzájomnej výmene názorov fyzicky napadol poškodenú – žalovanú tak, že ju päsťou ľavej ruky udrel do oblasti pravej dolnej časti brady, kde došlo k preneseniu kinetickej energie útočiacej sily k trecím a ťahovým preneseným protipohybom tela sánky a priľahlých žuvacích svalov v protismere osi pevnosti sánky, čím došlo prenesene k zlomeniu tela sánky vľavo s objektívnou dobou liečenia týchto zranení v trvaní 2 mesiace podľa vyjadrenia znalca A. J. K., A.. V odôvodnení toho uznesenia sa uvádza, že po začatí trestného stíhania bola dňa 19.10.2021 vypočutá poškodená, ktorá uviedla, že v predmetný čas prišla spolu s mamou autom pred vjazd k sídlu spoločnosti jej matky, a to spoločnosti PET WORLD, s.r.o. v D. XXX, kde už pri príjazde zbadala stáť auto obvineného. Nakoľko hneď mala podozrenie z konfliktného správania sa obvineného, si zapla natáčanie na mobile a tak prišla na parkovisko, kde sa stretla s obvineným, s ktorým mali spoločnú výmenu názorov, počas ktorej po tom, čo obvinenému povedala, že je jej autom blokovaný a chce sa s ním dorozprávať, ju on udrel päsťou do tváre na pravú stranu, v čom ale ona zacítila silnú bolesť na ľavej strane, odkiaľ začala vypľúvať krv. Obvinený na to s autom cez trávu vyšiel na cestu a z miesta odišiel.

25. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 1.3.2023 (č.l. 56) vyplýva, že v predmetnej veci ČVS: ORP-502/RK-MA-2021 bola v uvedený deň podaná voči žalobcovi obžaloba. V konaní nebolo sporné tvrdenie žalovanej, že žalobca bol za vyššie opísaný fyzický útok na žalovanú zo dňa 6.9.2021, v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7T/15/2023 právoplatne odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví. 26. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že v ten deň prišiel na svoj pozemok, ten týždeň mu mali doviezť zeminu, čiže on tam nešiel riešiť nič iné, len skultivovanie svojho pozemku. Bol na svojom pozemku, keď prišla žalovaná. Je z toho vyhotovená nahrávka, ktorá bola doložená, kde je všetko vidno, je to aj so zvukom. Každý teda vidí ako sa to stalo a spraví si názor. S nahrávaním nesúhlasil. Tiež boli šírené aj nahrávky z priemyselnej kamery, ktorá tiež monitoruje ten pozemok, čo by tiež nemalo byť, lebo na to súhlas nikdy nedával. To, že predmetný pozemok je jeho, E. museli vedieť, keďže ho kupoval od F. E.. Nemohli si preto myslieť, že chodí po ich pozemku. V rámci odpovedí na otázky žalobca doplnil, že nevedel od začiatku, že ho žalovaná nahráva. Súhlas s nahrávaním si od neho žalovaná nepýtala. Už predtým, niekedy v júni, žalovanej pred svojim domom výslovne povedal, aby ho nenahrávala, keďže táto rada chodí s telefónom a nahráva. Ešte aj rok po incidente ho žalovaná na tom pozemku nahrávala mobilom. O šírení videozáznamu z incidentu sa dozvedel tak, že viacerí ľudia sa ho na to pýtali a ukazovali mu nahrávku v telefóne. Po rozšírení videa z incidentu zaznamenal pokles návštevnosti v jeho reštaurácii. Môže to tvrdiť preto, lebo konkrétne pán C. povedal, že končí s návštevou ich reštaurácie a je tam explicitne uvedené, že preto, lebo sa stal incident zo 6.9.2021. Pod týmto príspevkom mu niekoľko ľudí vyjadril súhlas, keď mu dali lajk, čo nevie inak chápať ako navádzanie, aby sa nechodilo do reštaurácie. Konkrétne pán C. chodil do reštaurácie často, bol to dobrý zákazník a odvtedy už u nich nebol. Žalovanej súhlas so zverejnením svojich osobných údajov neudelil. 27. Žalovaná v rámci svojej výpovede uviedla, že toho dňa sa vrátila s mamou späť na prevádzku a všimla si, že auto žalobcu je odstavené na parkovisku vedľa ich budovy. Vzhľadom na to, že už vtedy mali pretrvávajúce konflikty s pánom susedom, ktoré boli neuveriteľné, vytiahla mobilný telefón a začala nahrávať situáciu, keďže predpokladala, že príde k ďalšiemu konfliktu. Žalobca ju upozornil, že parkuje na jeho pozemku, čo ju prekvapilo, keďže si s mamou neboli vedomé, že je novým majiteľom pozemku. Čiže tvrdenia, že jej mama mu predala pozemok, ktorý je pod prevádzkou, je lož. Následne prišlo k výmene názorov a po krátkej dobe žalobca so zovretou päsťou silným úderom ju udrel do tváre a zlomil jej sánku na dve časti. Potom nasadol do auta, bez emócii odšoféroval na družstevnú cestu, pričom so žalobcom ďalej komunikovala prečo to spravil. Žalobca následne zastavil auto, vystúpil z neho a rýchlou chôdzou, skoro behom sa za ňou rozbehol, na čo jej mama hystericky kričala, aby nechal na pokoji celú ich rodinu. Potom sa žalobca otočil a odišiel z miesta útoku. Celú dobu držala telefón pred svojou tvárou zameraný na žalobcu, čím sa chránila. Na budove L. M., K. sú kamery, ktoré snímajú okolie prevádzky, čiže celý incident je zmonitorovaný aj na firemnej kamere. Na ich budove sú nálepky, ktoré oznamujú, že okolie budovy je monitorované kamerovým systémom. Žalovaná v rámci odpovedí na otázky doplnila, že počas nahrávania celý čas držala telefón v ruke, čo bolo viditeľné aj pre žalobcu a je to viditeľné aj na videozázname. Ku koncu videa žalobcovi povedala, že si všetko nahráva, na čo nič nenamietal. Video z incidentu, ktoré natočila, zaslala cez messenger len svojej rodine, t.j. mame, N. a O. a oznámila im, aby si dávali pozor na žalobcu, keďže toto vyviedol. Nevie povedať, či toto video šírili ďalej. Videozáznam z priemyselnej kamery spoločnosti PET WORLD, s.r.o. zaslala cez messenger taktiež len svojej rodine a polícii v J.. Nemá vedomosť o tom, že by sa toto video šírilo aj mimo tejto rodinnej skupiny. Pomery v rodine žalobcu pozná, keďže boli dlhoroční priatelia. Pani C. sa častokrát zverila jej mame o ich súkromných problémoch, t.j. problémoch medzi manželmi. Vie aj o nevere zo strany žalobcu, aj o fyzických útokoch na jeho manželku, keďže prišla k nim s monoklom, silným make-upom a povedala, že spadla zo schodov. Viackrát bola svedkom ako žalobca agresívne kričí na manželku za banálne veci, ako napr. že zle drží hadicu, s ktorou napúšťa bazén. Myslí si, že jeho manželka to s ním má ťažké a sčasti ju ľutuje. Veľakrát prišla za ňou s tým, že žalobca má ťažké obdobie a zas bude celú noc hore - psychický teror, nátlak na manželku. Podľa nej má žalobca nad svojou manželkou totálnu kontrolu. Vie o tom, že manželka chcela od neho odísť kvôli romániku s ich spoločným známym. Vie aj o nevere žalobcu. K tomu, že pani C. je 5 minút pred porážkou, dospela na základe jej psychického a fyzického rozpoloženia, ktoré bolo v tom čase na nej viditeľné. Pozná ju dobre, mala vtedy taký sivý, smutný výraz, bola v strese, čo zase bude musieť doma riešiť. So svojimi obavami nekonfrontovala priamo pani C., ale pána G., lebo vzhľadom na to, čo sa stalo medzi ňou a žalobcom, všetka komunikácia a kontakt boli ukončené. Keďže žalobca má plnú kontrolu a manipuluje svoju manželku, bolo bezpredmetné ju kontaktovať. A. G. je ich spoločný známy a jediný kontakt medzi ňou a manželkou žalobcu. Aspoň ju mohol skontrolovať,

či je v poriadku. K tomu, že žalobca prechádza zlým obdobím, dospela na základe opätovných útokov na ňu a jej rodinu, pretože keby mal dobré obdobie, na to by ani nepomyslel. Za tieto opätovné útoky žalovaná označila prerezanie vodárenskej hadice na záhrade, nonstop volanie polície na nich, keď sú na záhrade. Natáčanie a sledovanie jej sestry O. E., ktorá išla bicyklom z obchodu. Žalobca išiel za ňou asi 5 minút autom a natáčal si ju, sestra zo strachu zoskočila z bicykla a zosadla v parku na lavičke pred ich domom, na čo žalobca autom pomalým spôsobom obišiel park, zastavil autom pri nej a bez slova držal telefón pár centimetrov pred jej tvárou. Sestre neodpovedal, prečo si ju natáča a po chvíli odšoféroval domov. Celý incident je nahlásený na polícii, pričom svedok na polícii incident potvrdil. Jej mama môže potvrdiť, že kým šoférovala, išiel za ňou autom a neustále pridával a uberal plyn, čím ju znervózňoval. Žalobca prišiel za jej sestrou N. a začal na ňu vulgárne kričať, tento incident si natočila iná jej sestra. Žalobca viacero jej známych vyhodil z reštaurácie, a to len preto, že to vtedy tak cítil a išlo o jej známych. Predžalobnú výzvu zo dňa 4.11.2021 zverejnila v skupine D. bez cenzúry ona. Tento príspevok je už odstránený. Zmazala ho v roku 2025, niekedy po poslednom pojednávaní v tejto veci. Užívateľom Facebooku už nie je, keďže si deaktivovala členstvo. 28. Svedkyňa F. E. (matka žalovanej) v rámci svojej výpovede uviedla, že keď sa stal ten incident, ich vzťahy už boli naštrbené. Začalo sa to niekedy v čase, keď začala korona. Medzi ňou a žalobcom vznikol malý konflikt, ktorý bol asi príčinou jeho hnevu. Išlo o konflikt kvôli rohlíkom, žalobca sa na Facebooku kvôli tomu hádal s vedúcou predajne a ona sa jej zastala. Žalobca jej potom vyčítal, že sa jej zastala. Ona vlastne dodnes nevie, kvôli čomu tie ich spory začali. Žalobca agresívne útočil na jej dcéry, prerezal im hadicu. V čase predmetného incidentu boli už ich vzťahy naštrbené. Keď prišla na prevádzku, povedal jej, že je novým majiteľom pozemku pod jej budovou, on si ho kúpil a prišiel jej oznámiť, že si neželá, aby na tom pozemku parkovali autá. Bola tam nejaká výmena názorov, že čo s tou situáciou urobíme, padli tam aj nejaké tvrdšie slová. Keďže mali už nejakú skúsenosť so žalobcom, tak dcéra vytiahla mobil, lebo predpokladali, že sa niečo môže udiať. Ten mobil mal slúžiť ako ochrana pred agresívnym správaním žalobcu. Na prevádzke mali aj kamery, takže vedela, že by sa dali použiť ako dôkaz útoku. Napriek tomu, že dcéra mala telefón pred jeho očami, nestačilo to na zastavenie jeho agresivity a udrel ju päsťou. Následne nastúpil do auta, potom ale zastavil, vystúpil z auta a znovu chcel na ňu zaútočiť. Nejakým spôsobom to zastavili a on potom sadol do auta a odišiel. Žalobcu vníma ako veľmi panovačného muža, pokiaľ niekto nezdieľa jeho názor, môže ísť do útoku. O jeho vzťahu s manželkou v čase incidentu nevie nič povedať. Na Facebooku majú krásne fotky, kde sa prezentujú ako vzorný pár. Asi pred 3-4 rokmi dozadu na svedkyňu žalobca agresívne zaútočil. Má kamery na svojej reštaurácii, videl, že sedí na terase so svojim právnikom, pribehol za nimi a začal jej vulgárne nadávať, ten právnik sa jej však zastal. Tým chce poukázať, že pán C. na nich neustále útočí. Taktiež došlo k incidentu, keď autom prenasledoval jej dcéru idúcu na bicykli a pritom si ju natáčal. Žalobca oklamal políciu, keď tvrdil, že si ju nenatáčal, a to i napriek tomu, že tam bola svedkyňa, ktorá to potvrdila. Žijú pod neustálym tlakom zo strany žalobcu, ktorý im robí schválnosti, čím im znepríjemňuje život. 29. Žalobca súdu doložil audiozáznam z júla 2025 (č.l. 286 spisu), ktorý mal podľa neho preukazovať, že žalovaná narúšala susedské vzťahy, keď neoprávnene nahrávala mobilným telefónom jeho rodinu sediacu za domom a vulgárne nadávala manželke žalobcu a tiež žalobcovi. Žalovaná popierala, že by narúšala susedské vzťahy a namietala, že nahrávka je nekompletná, sú dôvodné pochybnosti o jej autentickosti a nevyplýva z nej, že by si žalobca na jej vyhotovenie zabezpečil súhlas zaznamenávaných osôb, a preto tento dôkaz nemožno považovať ani za zákonne získaný, a teda prípustný. Navrhla, aby súd naň neprihliadol a nevykonával ho. 30. Podľa čl. 16 ods. 2 C.s.p., súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1. 31. Podľa čl. 3 ods. 1 C.s.p., každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 32. V civilnom procese sa uplatňuje princíp legality a platí primárne pravidlo, že nezákonné dôkazy sa považujú za právne neúčinné. Za určitých podmienok je možno v konaní vykonať aj nezákonný

dôkaz. Výnimočne tak môže súd postupovať v rozpore s princípom legality a vykonať aj nezákonne získaný dôkaz, a to vtedy, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva a prejde tzv. testom proporcionality vzájomne kolidujúcich práv. Test proporcionality je trojstupňový a zahŕňa posúdenie vhodnosti, potrebnosti a primeranosti zásahu do práv protistrany (v tomto prípade práva žalovanej na ochranu osobnosti). Výsledkom tohto trojkrokového testu je potom záver, či súd nezákonne získaný dôkaz v civilnom konaní pripustí (vykoná) alebo nie. Pripustiť ho pritom môže len vtedy, ak nezákonný dôkaz obstojí vo všetkých troch bodoch testu proporcionality. Pri posudzovaní vhodnosti sa skúma, či je navrhovaný dôkaz spôsobilý (vhodný) na zistenie skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Druhým krokom je posúdenie potrebnosti vykonania dôkazu – teda posúdenie toho, či je možné tvrdenú skutočnosť dokázať aj zákonným spôsobom, alebo iba navrhovaným nezákonným dôkazom. Súd nezákonný dôkaz nevykoná, ak strana svoje tvrdenia bude môcť dokázať aj zákonnými dôkazmi, čo znamená, že súd vykoná nezákonný dôkaz len v prípade dôkaznej núdze. Posledným krokom je posúdenie primeranosti zásahu do práv protistrany, ktorej práva boli porušené v procese získania nezákonného dôkazu. V rámci tohto kroku sa posudzuje závažnosť a intenzita zásahu, a zároveň či je miera zásahu do práva primeraná cieľu, ktorý sa má nezákonným dôkazom dosiahnuť. Súd musí podrobne skúmať, či je v danom prípade záujem na unesení dôkazného bremena (a teda aj na úspechu v spore) vyšší, ako záujem na ochrane práva porušeného získaním nezákonného dôkazu. Vo všeobecnosti platí, že práva navrhovateľa dôkazu nie sú bez ďalšieho silnejšie, ako práva protistrany. 33. Čo sa týka vhodnosti predmetného dôkazu na preukázanie skutkových tvrdení žalobcu týkajúcich sa neoprávneného nahrávania jeho rodiny (teda aj samotného žalobcu) mobilným telefónom zo strany žalovanej, ako aj nadávok, ktorými mala žalovaná častovať žalobcu a jeho manželku, nemožno vylúčiť, že obsah prípadného rozhovoru zachyteného na audiozázname by mohol byť spôsobilý potvrdiť pravdivosť všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobcu. V súvislosti s potrebnosťou vykonania tohto dôkazu súd uvádza, že žalobca ohľadom preukázania spomínaných skutkových tvrdení rozhodne netrpel dôkaznou núdzou, keďže na ich preukázanie mohol navrhnúť aj iné dôkazy, napr. výsluch svedkov – osôb prítomných pri týchto žalobcom tvrdených incidentoch. Predmetný nezákonný dôkaz neobstojí ani z hľadiska posúdenia primeranosti zásahu do práv žalovanej, keďže právo na ochranu osobnosti žalovanej, ktorej hlasový prejav bol bez jej súhlasu zachytený na audiozázname, nemôže byť slabšie ako záujem žalobcu na úspechu v tomto spore, v ktorom sa domáha ochrany svojej osobnosti vrátane uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa neoprávneného vyhotovovania a rozširovania obrazových, zvukových a zvukovo-obrazových záznamov jeho osoby. So zreteľom na tieto úvahy súd dospel k záveru, že predmetný nezákonný dôkaz – audiozáznam, nemožno v rámci dokazovania vykonať, keďže v teste proporcionality neobstál. 34. Ďalší audiozáznam doložený žalobcom, zachytávajúci správanie žalovanej voči jeho manželke (č.l. 314 spisu), dva audiozáznamy predložené žalovanou, týkajúce sa slovného útoku žalobcu na sestru žalovanej Emu (č.l. 299 spisu) a videozáznam incidentu žalobcu so zamestnancami firmy, ktorí inštalovali kameru na dome matky žalovanej (č.l. 306), súd nevykonával, keďže zlé medziľudské a susedské vzťahy medzi stranami sporu, resp. ich rodinami mal súd bezpečne preukázané z iných už vykonaných dôkazov. Súd preto považoval za nadbytočné zaoberať sa tým, či tieto záznamy boli vyhotovené so súhlasom zachytených osôb, teda či išlo o dôkazy získané zákonným spôsobom. 35. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 36. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením. 37. Podľa § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona. 38. Podľa § 12 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na

vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. 39. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. 40. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 41. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 42. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 43. Podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. 44. Žalobca sa v prejednávanej veci žalobou (po jej upresnení a pripustení zmeny dňa 4.4.2025) domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť: a/ zdržať sa budúcich zásahov do žalobcovho práva na ochranu osobnosti a do jeho práva na ochranu súkromia spočívajúcich vo vyhotovovaní a v rozširovaní obrazových, zvukových a zvukovo-obrazových záznamov osoby žalobcu, v hanlivom správaní sa voči žalobcovi vo forme invektív špecifikovaných v prvej časti žaloby, a to že „je dobrý kokot“ a vo zverejňovaní a rozširovaní osobných údajov žalobcu, v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa, b/ do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaslať žalobcovi na adresu jeho trvalého pobytu doporučenú zásielku, ktorá bude obsahovať písomné ospravedlnenie v znení: „Ja, dolupodpísaná A. E., sa týmto úprimne ospravedlňujem A. B. C. za to, že som mojimi hanlivými výrokmi voči jeho osobe v znení, že „je dobrý kokot“, neoprávneným vyhotovovaním a šírením zvukovo-obrazového záznamu jeho osoby a zverejnením jeho osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa, porušila právo A. B. C. na súkromný a rodinný život, zasiahla do jeho práva na ochranu osobnosti a ohrozila jeho duševnú integritu“, c/ zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 45. Pre vznik občianskoprávnej sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené tieto zákonné predpoklady: a/ existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcu buď v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, b/ neoprávnenosť (protiprávnosť) tohto zásahu, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a nemajetkovou ujmou. 46. V zmysle § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Nevyhnutnou podmienkou úspešného domáhania sa upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby je to, aby neoprávnený zásah doposiaľ trval, pokračoval, prípadne aby existovalo konkrétne nebezpečenstvo, že sa bude v budúcnosti opakovať. Judikatúra súdov už minulosti dospela k záveru, že upustenia od neoprávneného zásahu sa možno účinne domáhať len do tej doby, pokiaľ neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti trvá. S ohľadom na trvajúci charakter niektorých zásahov proti osobnosti (napr. šírenie nepravdivých správ, opakované výroky hrubej povahy) sa možno domáhať aj toho, aby bolo od nich upustené v záujme úplného zamedzenia týmto útokom i v budúcnosti (viď Zborník III, strana 183). Dotknutá osoba sa môže v prípade vzniku nemajetkovej ujmy zásahom do práva na ochranu osobnosti taktiež domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Pod pojmom „primerané zadosťučinenie má ustanovenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka na mysli morálnu (nepeňažnú) satisfakciu, najmä ospravedlnenie. Pokiaľ by sa v konkrétnom prípade morálne zadosťučinenie nezdalo postačujúce, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť

v spoločnosti, v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 47. V konaniach vo veciach ochrany osobnosti platí, že dôkazné bremeno nesie žalobca, teda osoba, ktorá tvrdí, že jej bola spôsobená nemateriálna ujma neoprávneným zásahom. Neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu stanovenými právnym poriadkom. Je ním konanie neoprávnene smerujúce proti osobnej aj mravnej integrite fyzickej osoby, ktoré je objektívne spôsobilé neprimerane zasiahnuť niektorú zložku osobnosti fyzickej osoby. Samotný subjektívny pocit fyzickej osoby, že došlo k negatívnemu zásahu do jej osobnostných práv nestačí, ale je nutné posúdiť, či by väčšina ostatných fyzických osôb tiež pociťovala predmetný zásah negatívne (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.4.2024 sp. zn. 6Cdo/155/2022). 48. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je nevyhnutná k tomu, aby právo na ochranu osobnosti mohlo byť úspešne uplatnené. Nie každý neoprávnený zásah, najmä do práva na ochranu občianskej cti, je objektívne spôsobilý túto náležitosť spĺňať. Záleží najmä na prostredí, v ktorom k zásahu došlo, na subjekte zásahu, objekte zásahu, na jeho obsahu, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol uskutočnený. K úspešnému uplatneniu práva na ochranu osobnosti postačí zistenie, že zásah bol objektívny spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. K takémuto zisteniu súd dospeje po posúdení všetkých okolností prípadu (viď Zborník III., strana 176). 49. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dňa 6.9.2021 došlo na pozemku nachádzajúcom sa pred prevádzkou spoločnosti PET WORLD, s.r.o., so sídlom D. XXX, k incidentu medzi žalobcom a žalovanou. Z výsluchu svedkyne F. E. (matky žalovanej), ako aj z videozáznamu z tohto incidentu vyhotoveného mobilným telefónom žalovanej (prvá časť tohto videozáznamu na USB kľúči), mal súd preukázané, že žalobca so svedkyňou, ktorá je konateľkou spoločnosti PET WORLD, s.r.o., spočiatku riešili otázku prípadného nájomného za pozemok, nakoľko spoločnosť PET WORLD, s.r.o. ho využívala na parkovanie motorových vozidiel. Z videozáznamu je zrejmé, že žalobca požiadal svedkyňu, aby prestala parkovať motorové vozidlá na predmetnom pozemku, na čo mu žalovaná odvetila, aby to „dal na súd“. Potom, čo žalobca uviedol, že si pozemok oplotí, mu žalovaná odpovedala, že „ty si dobrý kokot“. Žalobca sa voči tomuto vulgarizmu ohradil, na čo mu žalovaná odvetila, že: „Počkaj, ale ty si kričal na moju sestru mladú, že je sfetovaná piča. To bolo dobré?“ Na to sa žalobca pýtal matky žalovanej, že kto v ten deň prvý povedal nadávku, či on alebo žalovaná. Po ďalšej slovnej výmene žalovaná povedala žalobcovi: „Neodídeš, zablokovali sme ťa, chcem sa o tom porozprávať.“ Následne zopakovala: „Čo si zablokovaný?“ Žalobca sa podráždene spýtal žalovanej: „Čo si to povedala?“ A hneď na to ju udrel do tváre. Z uznesenia o začatí trestného stíhania mal súd preukázané, že žalobca týmto úderom žalovanej zlomil sánku. Nebolo pritom sporné, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7T/15/2023 bol tento skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví a že žalobca bol za jeho spáchanie právoplatne odsúdený. Z videozáznamu z incidentu (z jeho druhej časti na USB kľúči) ďalej vyplýva, že po spomínanom fyzickom útoku na žalovanú došlo k ostrej výmene názorov medzi žalobcom, žalovanou a jej matkou F. E.. Padli ďalšie vulgarizmy z obidvoch strán. Žalovaná ešte trikrát povedala žalobcovi „ty si dobrý kokot“. V poradí druhý tento jej vulgarizmus na videozázname skoro ani nie je rozoznať (čas 0:08), pričom žalovaná ho vyslovila práve v momente ostrej hádky žalobcu s matkou žalovanej, takže možno dôvodne predpokladať, že žalobca ho reálne ani nezapočul. Tretí a štvrtýkrát ho žalovaná použila v súvislosti s tým, že žalobca uviedol, že otec žalovanej bol „v base“ (čas 01:50 a 01:52). Žalobca sa opätovne pýtal, prečo ho žalovaná uráža, na čo mu matka žalovanej odvetila, že s urážkami začal on, keď začal nadávať na jej deti. Vyčítala mu, že na nich zavolal políciu a že to celé (ich priateľstvo) pokazil. 50. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaná v priebehu predmetného incidentu celkovo štyrikrát povedala žalobcovi „ty si dobrý kokot“. Žalovaná spomínaný vulgarizmus prvýkrát použila v bezprostrednej reakcii na vyjadrenie žalobcu, že si oplotí svoj pozemok, čo by ale znemožnilo parkovanie pred prevádzkou spoločnosti PET WORLD, s.r.o., ktorej konateľom a spoločníkom je matka žalovanej a v ktorej pracuje aj samotná žalovaná. Žalovaná týmto svojim výrokom v podstate kritizovala uvedený úmysel žalobcu, pričom táto jej kritika presiahla rámec slušného správania, keďže bola uskutočnená

za použitia vulgarizmu. Z videozáznamu však vyplýva aj to, že žalobca už predtým nadával na členov rodiny žalovanej, čo mu viackrát pripomenula nielen žalovaná, ale aj jej matka. Zjavne sa teda nejednalo o prvý vulgarizmus, ktorý kedy padol medzi žalobcom a žalovanou, resp. ďalšími členmi jej rodiny. Je nepochybné, že vzájomné medziľudské a susedské vzťahy medzi žalobcom na jednej strane a žalovanou a jej rodinou na strane druhej, boli už pred týmto incidentom vážne narušené, čo jasne vyplýva nielen z videozáznamu, ale aj z vykonaných výsluchov strán sporu a matky žalovanej. Žalovaná následne vyslovila predmetný vulgarizmus na adresu žalobcu ešte trikrát, avšak už v extrémne vyhrotenej situácii – krátko po tom, čo na ňu žalobca bezdôvodne fyzicky zaútočil (zlomil jej sánku), a to všetko v rámci hádky so žalobcom, najmä v reakcii na jeho tvrdenia, že otec žalovanej bol vo väzení. Zároveň je potrebné uviesť, že ani sám žalobca sa počas tejto hádky neštítil používať vulgarizmy, aj keď nie voči osobe žalovanej. Slovník žalobcu a žalovanej je tak zjavne podobný. Žalobca a žalovaná sú v zásade rovnocenné osoby, čiže zo strany žalovanej v danom prípade nešlo o verbálne šikanovanie alebo urážanie podriadenej, odkázanej či inej ľahko zraniteľnej osoby, pri ktorej by takéto konanie už bolo možné vnímať ako narušenie jej psychickej integrity. Predmetné vulgarizmy v znení „ty si dobrý kokot“ boli prednesené na adresu žalobcu len pred úzkym okruhom osôb, konkrétne matkou žalovanej a zamestnankyňou spoločnosti PET WORLD, s.r.o., pričom v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že by sa k videozáznamu z tohto incidentu okrem matky žalovanej a ďalších dvoch sestier žalovanej dostal aj niekto iný. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právne prostriedky stanovené v § 13 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti fyzickej osoby majú svoje miesto len v prípadoch vážnejšieho zásahu do osobnosti človeka, teda takého, ktorý je aj objektívne spôsobilý vyvolať reálne negatívne následky, najmä zníženie vážnosti v spoločnosti, poníženie človeka v očiach jeho rodiny či spolupracovníkov, vyvolanie negatívnych reakcií verejnosti voči dotknutej osobe a podobne. Hoci spomínaný výrok v znení „ty si dobrý kokot“, ktorý žalovaná opakovane vyslovila na adresu žalobcu, je krajne neslušný, súd – berúc do úvahy všetky vyššie opísané okolnosti, za ktorých k jeho použitiu došlo – dospel k záveru, že tieto vulgarizmy neboli objektívne spôsobilé vyvolať u žalobcu nemajetkovú ujmu, t.j. narušiť, resp. ohroziť ľudskú dôstojnosť či občiansku česť žalobcu. Keďže v súvislosti s použitím vulgarizmu „ty si dobrý kokot“ neboli u žalobcu splnené všetky zákonné podmienky pre vznik občianskoprávnych sankcií voči žalovanej v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka, súd jeho žalobu v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanej písomne sa mu za tieto výroky ospravedlniť, v tejto spojitosti mu zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj zdržať sa budúcich zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti spočívajúcich v takýchto výrokoch, ako neopodstatnenú zamietol. 51. V konaní nebolo sporné, že žalovaná z predmetného incidentu zo dňa 6.9.2021 vyhotovila svojim mobilným telefónom videozáznam. Jedná sa o videozáznam, ktorý žalobca doložil súdu na USB kľúči. Tento videozáznam je rozdelený na dve časti – prvá časť končí fyzickým útokom žalobcu na žalovanú a druhá zachytáva nasledujúcu časť incidentu. Žalobca v súvislosti s týmto videozáznamom tvrdil, že nesúhlasil s natáčaním jeho osoby, pričom žalovaná sa bránila tým, že z jeho strany išlo o konkludentný súhlas, keďže nahrávanie neprebiehalo skryto a žalobca sa mohol voči nemu ohradiť, čo ale neurobil. Z predloženého videozáznamu, ani z ďalšieho vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaná požiadala žalobcu o súhlas s vyhotovením predmetného videozáznamu. Rovnako z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobca výslovne nesúhlasil s vyhotovením tohto konkrétneho videozáznamu. Súd však poukazuje na obsah zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 6.9.2021, v rámci podania ktorého žalovaná výslovne uviedla, že hneď ako videla auto žalobcu, zapla si kameru na mobilnom telefóne, o čom však žalobca nevedel. Tomu, že nahrávanie celej prvej časti videozáznamu prebiehalo skrytou formou, t.j. bez vedomosti žalovaného o jeho vyhotovovaní, jednoznačne nasvedčuje spôsob, akým bola táto časť videozáznamu natočená a čo konkrétne zachytáva. Žalovaná totiž počas nahrávania držala mobilný telefón príliš nízko a zbytočne nakrivo, celá postava žalobcu je na videozázname riadne (teda ako pri bežnom, štandardnom natáčaní) zachytená len od chrbta a akonáhle sa žalobca k žalovanej otáčal, táto rýchlo vracala mobilný telefón do predchádzajúcej polohy. Očividne sa teda snažila, aby si žalobca nahrávanie nevšimol. Ako vyzerá bežný, štandardný videozáznam, ktorý nebol vyhotovený skryto, možno vidieť na druhej časti videozáznamu. Rozdiel medzi obomi časťami videozáznamu je viditeľný na prvý pohľad. Pokiaľ teda žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že nevedel od začiatku, že ho žalovaná nahráva, jeho výpoveď je súladná s tým, čo vyplýva z vyššie spomenutých dôkazov a súd ju v tejto časti považoval za vierohodnú. Na základe vyššie uvedeného tak možno konštatovať, že žalobca o existencii prvej časti videozáznamu vyhotoveného mobilným telefónom žalovanej v čase incidentu nevedel. Druhá časť videozáznamu nebola vyhotovovaná skryto, žalobca si totiž mobil žalovanej vystrčený celý čas pred ním musel všimnúť, takže mu muselo byť zrejmé, že si ho žalovaná natáča. Nijako sa však voči

tomu neohradil, a to ani potom, čo mu žalovaná oznámila, že „má všetko natočené“ (2:28 druhej časti videozáznamu). Vo vzťahu k tejto druhej časti videozáznamu, ktorej natáčanie žalobca mlčky strpel, tak možno uzavrieť, že bola vyhotovená s jeho konkludentným súhlasom. To však neplatí o prvej časti videozáznamu, pri ktorej neprichádza do úvahy ani len konkludentný súhlas žalobcu, a to ani dodatočný, keďže žalobca o jej existencii nemal v tom čase vôbec vedomosť. Na tomto konštatovaní nemôže nič zmeniť ani vyššie spomenuté oznámenie žalovanej. V situácii, keď žalobca vedel len o druhej časti videozáznamu, nemožno totiž z následného oznámenia žalovanej, že „má všetko natočené“, vyvodzovať dodatočný konkludentný súhlas žalobcu aj s vyhotovením prvej časti videozáznamu, o existencii ktorej žalobca vtedy ani len netušil. 52. V konaní nebolo sporné, že predmetný incident bol zachytený aj bezpečnostnou kamerou spoločnosti PET WORLD, s.r.o. Za prípadné neoprávnené vyhotovenie tohto videozáznamu tu však nemôže zodpovedať žalovaná, ale len uvedená spoločnosť. 53. Žalovaná v rámci svojej výpovede priznala, že oba videozáznamy z incidentu zaslala cez aplikáciu messenger svojej matke (svedkyni F. E.), a tiež svojim dvom sestrám N. a O.. Popierala však, že by tieto videá rozširovala aj inak. Taktiež výslovne poprela tvrdenia žalobcu, že videozáznam z incidentu bol zverejnený na Facebooku v skupine „D. bez cenzúry“ a že predmetné videá kolovali medzi ľuďmi cez aplikáciu Whatsapp. Žalobca na preukázanie toho, že videozáznam z incidentu bol zverejnený na Facebooku, doložil nedatovaný príspevok I. C. uverejnený v skupine „D. bez cenzúry“, v ktorom tento uviedol, že „B. C., ten ktorý bije ženy je u mňa chudák ... s priateľstvom končím a s návštevami reštauračného zariadenia tiež ... Trošku sebakontroly nad sebou by nezaškodilo ... . Z tohto príspevku, ani z dvoch komentárov pod ním však nemožno vyvodiť, že by video z incidentu bolo v skupine zverejnené. Pán C. sa totiž skutočne mohol o incidente dozvedieť aj iným spôsobom ako z videozáznamu, obzvlášť keď z výpovede žalovanej vyplynulo, že sa jedná o otca jej priateľa. Žalobca v rámci svojej výpovede taktiež uviedol, že o šírení videozáznamu z incidentu sa dozvedel tak, že viacerí ľudia sa ho na to pýtali a ukazovali mu nahrávku v telefóne. Týchto ľudí však už bližšie nekonkretizoval a ani ich nenavrhol v konaní vypočuť ako svedkov. Len zo samotnej výpovede žalobcu, nepodporenej výsledkami ďalšieho dokazovania, súd nemohol vziať spomínané sporné skutkové tvrdenia žalobcu za hodnoverne preukázané. 54. Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno zhrnúť, že žalovaná bez súhlasu žalobcu vyhotovila prvú časť videozáznamu z incidentu a bez jeho súhlasu rozširovala obe časti tohto ňou vyhotoveného videozáznamu, ako aj videozáznam z bezpečnostnej kamery PET WORLD, s.r.o. a to tak, že ich zaslala cez aplikáciu Messenger svojej matke a dvom sestrám. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že videozáznam vyhotovila z preventívnych dôvodov, dúfajúc že tým odradí žalovaného od fyzických atakov, táto jej obrana nemôže obstáť, nakoľko v konaní bolo preukázané, že až do fyzického útoku žalobcu na žalovanú prebiehalo nahrávanie incidentu skrytou formou, takže žalobca o ňom vôbec nevedel a následne keď žalovaná začala vyhotovovať videozáznam s vedomím žalobcu, začala ho sama provokovať a dokonca ho vyzývať k opätovnému útoku na jej osobu (k tomu porovnaj druhú časť videozáznamu na USB kľúči). Ako sa žalovaná chcela chrániť pred žalobcom tým, že po incidente rozposlala oba videozáznamy matke a sestrám, súdu nie je vôbec zrejmé. Keďže v danom prípade zjavne nešlo o žiaden z prípadov, v ktorých sa privolenie dotknutej fyzickej osoby s vyhotovením a použitím obrazovo-zvukového záznamu nevyžaduje (§ 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka), je nepochybné, že žalovaná vyššie opísaným konaním neoprávnene zasiahla do práva na ochranu osobnosti žalobcu, konkrétne do jeho práva na podobu (ktorého obsahom v pozitívnom zmysle je oprávnenie subjektu zachytiť svoju podobu a udeľovať súhlas iným na jej zachytenie a v negatívnom zmysle toto právo zahŕňa oprávnenie brániť sa proti neoprávnenému zachyteniu podoby) a práva k obrazovo-zvukovému záznamu (ktorého obsahom je v pozitívnom zmysle oprávnenie subjektu používať akýmkoľvek spôsobom obrazovo-zvukový záznam svojej osoby a udeľovať súhlas iným na jej použitie a v negatívnom zmysle zahŕňa oprávnenie brániť sa proti neoprávnenému použitiu obrazovo-zvukového záznamu). 55. Odborná literatúra už dávnejšie dospela k záveru, že v prípade niektorých osobnostných práv dochádza k ohrozeniu, resp. priamo k porušeniu chráneného všeobecného osobnostného právneho pomeru už samotným protiprávnym správaním rušiteľa (napr. obmedzením osobnej slobody, neoprávneným použitím cudzej podobizne a pod.). Inak povedané, tieto protiprávne zásahy sú už samy osebe objektívne spôsobilé vyvolať vznik ujmy. Je tomu tak preto, že predpokladom úspešného poskytnutia občianskoprávnej ochrany u týchto všeobecných osobnostných práv nie je, aby spolu

s protiprávnym zásahom došlo vždy zároveň aj k ohrozeniu vážnosti a postavenia postihnutej osoby v očiach ostatných členov spoločnosti (k tomu porovnaj K. Knap – J. Švestka, Ochrana osobnosti v Československém občanském právu. Praha – Orbis. 1969, strana 120). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 18.2.2010 sp. zn. 3Cdo/137/2008 uviedol, že právo na ochranu podoby a podobizne treba odlišovať od porušenia práva na česť a dôstojnosť. Zdôraznil, že zásah do týchto práv nemusí mať difamačné dôsledky. Pokiaľ je však neoprávnené použitie podobizne zároveň difamujúce, treba vychádzať z toho, že všeobecné právo na ochranu osobnosti bolo porušené v oboch smeroch (v oboch čiastkových právach). Súd v tejto spojitosti taktiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19.4.2012 sp. zn. 9Co/372/2010, v ktorom tento dospel k záveru, že žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobkyne vyhotovením a odvysielaním obrazového a zvukového záznamu bez jej súhlasu a že za takýto zásah žalobkyni prináleží právo na náhradu nemajetkovej ujmy, a to bez ohľadu na to, či tento záznam bol alebo nebol difamujúci. 56. Vychádzajúc z vyššie podaného výkladu súd dospel k záveru, že protiprávne konanie žalovanej spočívajúce v neoprávnenom vyhotovení prvej časti videozáznamu mobilným telefónom a v rozširovaní oboch videozáznamov (teda aj toho z bezpečnostnej kamery spoločnosti PET WORLD, s.r.o.) bolo v danom prípade objektívne spôsobilé u žalobcu vyvolať vznik nemajetkovej ujmy. Pri hodnotení závažnosti nemajetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi súd vzal na zreteľ, že neoprávnené použitie týchto videozáznamov spočívalo len v ich rozposlaní ďalším trom osobám, pričom poškodenie žalobcu v podnikaní v dôsledku tohto konania žalobkyne preukázané nebolo. Videozáznamy síce obsahovali aj fyzický útok žalobcu na žalovanú, čo žalobcu nepochybne vykresľovalo vo veľmi zlom svetle, žalobca sa tu však zdiskreditoval predovšetkým sám svojim protiprávnym konaním. Vzhľadom na to, že adresátmi nahrávok boli iba tri osoby, a to matka žalovanej, ktorá bola prítomná priamo pri incidente a tiež dve sestry žalovanej, ktoré s ňou spolu bývali a o predmetnom útoku by sa dozvedeli od žalovanej, či ich matky tak či tak, súd vyhodnotil nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným vyhotovením a použitím videozáznamov ako menej závažnú, a preto považoval priznanie morálnej satisfakcie, spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanej ospravedlniť sa žalobcovi, za primerané a úplne postačujúce. Pokiaľ teda žalobca v súvislosti s opísaným neoprávneným konaním žalovanej požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd jeho žalobu v tejto časti zamietol. 57. Žalobca sa zároveň domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa budúcich zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti a práva na ochranu súkromia spočívajúcich vo vyhotovovaní a v rozširovaní obrazových, zvukových a zvukovo-obrazových záznamov jeho osoby. V žalobe tvrdil, že žalovaná si ho nahráva pravidelne. Toto skutkové tvrdenie žalobcu bolo v konaní sporné, keďže žalovaná naproti tomu uvádzala, že videozáznam z incidentu predstavuje ojedinelý prípad vyhotovenia záznamu osoby žalobcu. Na tomto svojom stanovisku zotrvala ešte aj v druhej záverečnej reči (odkázala totiž v nej na prvú záverečnú reč, v ktorej to výslovne uviedla). Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že žalovaná si ho nahrávala ešte aj rok po predmetnom incidente. Len zo samotnej výpovede žalobcu, ktorá nebola v tomto smere podporená žiadnymi ďalšími dôkazmi (hoci žalobcovi nič nebránilo ich vykonanie navrhnúť – napr. výsluch svedkov), však súd nemohol mať za hodnoverne preukázané, že žalovaná si žalobcu stále nahráva. So zreteľom na to, že v konaní nebolo preukázané, že predmetný neoprávnený zásah trvá, resp. že by v budúcnosti hrozilo nebezpečenstvo jeho opakovania, súdu neostalo iné, len žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietnuť. 58. V konaní nebolo sporné, že žalovaná predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 4.11.2021, v ktorej ju vyzýval na zdržanie sa akýchkoľvek ďalších zásahov do jeho osobnostných práv a na poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia, zverejnila na Facebooku v skupine „Jablonové bez cenzúry“. Súčasťou príspevku žalovanej bola aj anketa s otázkou: „Caute D., potrebujem poradit. Dostala som tento list, C. mi rozbil sanku. Mám sa mu ospravedlniť? Dakujem za radu (anketa vyssie). Hoci v uvedenom postupe žalovanej možno vidieť určitú snahu poškodiť dobré meno žalobcu, resp. ho zosmiešniť, keďže v príspevku spomína fyzický útok na jej osobu v spojitosti s ospravedlnením, adresátom tohto príspevku muselo byť z pripojenej výzvy zrejmé, že žalobca v skutočnosti ospravedlnenie za fyzický útok na žalovanú nežiada. Žalobca však súčasne tvrdil, že zverejnením predžalobnej výzvy na sociálnej sieti žalovaná porušila jeho právo na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním a rozširovaním osobných údajov, keďže výzva obsahovala aj jeho meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko. Právo na ochranu osobných údajov je upravené v čl. 19 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. V tomto kontexte spomínané základné

právo tvorí súčasť práva na rešpektovanie súkromného života, ako ho upravuje čl. 19 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. V predmetnej veci žalovaná zverejnila predžalobnú výzvu bez toho, aby v nej vymazala osobné údaje žalobcu v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a bydlisko, čím bezpochyby neoprávnene zasiahla do práva na súkromie žalobcu. Samotná skutočnosť, že osobné údaje žalobcu sa dajú zistiť aj na internete, napr. v systéme katastra nehnuteľností, či v registri partnerov verejnej správy, kde sú tieto údaje v súlade so zákonom spracúvané orgánmi verejnej správy, na protiprávnom charaktere konania žalovanej nič nemení. Súd v tejto spojitosti poukazuje na judikát R 53/2010, v zmysle ktorého ak došlo k zásahu do súkromia, nie je procesnou povinnosťou dotknutej osoby preukazovať, že neoprávnený zásah pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti. Uvedený následok v takomto prípade nie je jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených právach. Súd pri posudzovaní závažnosti ujmy vzniknutej žalobcovi v dôsledku zverejnenia predžalobnej výzvy obsahujúcej aj osobné údaje žalobcu vychádzal z kritérií uvedených v spomínanom judikáte, pričom zohľadnil, že výzva bola síce zverejnená na sociálnej sieti Facebook, ale len v súkromnej skupine „D. bez cenzúry“, ktorá má podľa nesporných tvrdení žalobcu 340 členov, z ktorých drvivá väčšina sú obyvatelia obce D.. V konaní nebolo sporné, že predmetný príspevok sa i napriek písomnej výzve žalobcu na jeho odstránenie nachádzal na Facebooku minimálne do konca roka 2024, jeho zverejnenie na tejto sociálnej sieti aj v súčasnosti však preukázané nebolo. Je zjavné, že predmetný príspevok v skupine „Jablonové bez cenzúry“ veľkú odozvu nevyvolal, keďže do ankety sa zapojilo len osemnásť ľudí a na príspevok reagovali iba traja, pričom žiaden z komentárov nie je negatívny v tom zmysle, že by dehonestoval žalobcu, či už za fyzický útok na žalovanú alebo za zaslanie predžalobnej výzvy. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení, súd dospel k záveru, že závažnosť ujmy spôsobenej žalobcovi zverejnením predžalobnej výzvy obsahujúcej osobné údaje žalobcu nedosahuje takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala priznanie mu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol. Morálna satisfakcia žalobcovi v podobe písomného ospravedlnenia žalovanej za neoprávnené zverejnenie jeho osobných údajov je podľa názoru súdu primeraná a postačujúca. 59. Žalobca sa taktiež žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa budúcich zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti a do práva na ochranu súkromia zverejňovaním a rozširovaním jeho osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa. V tejto súvislosti doložil do spisu fotografiu monitora počítača, z ktorej vyplýva, že predžalobná výzva bola ešte 25.11.2024 zverejnená na Facebooku a dňa 21.3.2025 aj záznam displeja mobilného telefónu s predmetným príspevkom žalovanej, tento záznam ale nie je datovaný. Žalovaná popierala, že by predžalobná výzva bola stále zverejnená a v rámci svojej výpovede dňa 4.4.2025 uviedla, že celý príspevok niekedy v roku 2025 vymazala. Za týchto okolností súd nemal hodnoverne preukázané, že by sa predžalobná výzva na sociálnej sieti Facebook, v skupine „D. bez cenzúry“ stále nachádzala, teda že by neoprávnený zásah stále trval. Keďže zo strany žalovanej išlo o ojedinelé zverejnenie osobných údajov žalobcu, neoprávnený zásah už netrvá a žalobca ničím nepreukázal, že by v budúcnosti hrozilo konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania, súd žalobu v tejto časti ako neopodstatnenú zamietol. 60. V konaní nebolo sporné, že žalovaná dňa 7.9.2021 cez aplikáciu Messenger kontaktovala priateľa žalobcu, pána A. G., ktorému zaslala správu v znení: „Cau A. ako ide život ako sa máš? Počuj neviem či vieš ale niečo dosť divne sa deje s B., už nejakú dobu ma veľmi zlé obdobie ale teraz je to dosť vyhrotené a popravde D. vyzerá ako 5 min pred porážkou, včera ma napadol pastou a vylomil mi zub a praskol sánku. Ja som okej ale mama je v šoku a čo zažíva D. len boh vie. Ak ste v kontakte radšej dávaj pozor na ňu, nás chce B. všetky dobiť (strasne sracky ale nechce sa mi to moc rozvijat) len toľko že D. – cry for help. Prepáč že takuto random správu takto z rana ale je to tu husté čo sa deje a videla som ta online tak neviem s kým sa ešte bavia z tej starej skupiny, kto by vedel pomôcť sk. treba ale my sa popravde bojíme o vlastne osoby s zamykame sa bieleho dňa. Ach jaj no.“ Žalobca tvrdil, že touto správou mala žalovaná v úmysle poškodiť jeho dobré meno, narušiť harmonické vzťahy v rodine a dlhoročné priateľstvo s pánom G.. Mal za to, že šírením vedome nepravdivých tvrdení porušila jeho právo na zachovanie dobrej povesti a ochranu mena a neoprávnene zasiahla do jeho súkromného a rodinného života. 61. Súd v prvom rade skúmal, či podstatné skutkové tvrdenia žalovanej uvedené v spomínanej správe sú alebo nie sú pravdivé. Pokiaľ ide o tvrdenie, že „niečo dosť divné sa deje s B., už nejakú dobu má veľmi zlé obdobie“, žalovaná v tejto súvislosti poukazovala na to, že žalobca útočí na ňu a na jej rodinu. Po vykonanom dokazovaní súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že medziľudské a susedské

vzťahy medzi žalobcom a rodinou žalovanej sú skutočne veľmi zlé, na tom však majú svoj podiel viny obidve strany. Za týchto okolností potom ale nemožno len zo správania žalobcu voči žalovanej a jej rodine bez ďalšieho vyvodzovať, že si žalobca prechádza zlým obdobím, resp. že sa s ním niečo divné deje. Žalovaná hodnoverne nepreukázala ani tvrdenia, že manželka žalobcu v tom čase „vyzerala ako 5 minút pred porážkou“ a že „volala o pomoc“. Jej výpoveď v časti týkajúcej sa sivých a smutných výrazov a stresu manželky žalobcu, ako aj podrobností týkajúcich sa spolužitia žalobcu a jeho manželky v minulosti, nebola totiž podporená (potvrdená) žiadnymi inými dôkazmi, a to ani výpoveďou jej matky, svedkyne F. E.. Tvrdenie, že žalobca „ich chce všetky dobiť“ žalovaná ničím nepreukázala. Hoci na ňu žalovaný počas predmetného incidentu fyzicky zaútočil, z vykonaného dokazovania nevyplynul ani len náznak tohto žalovanou tvrdeného zámeru žalobcu. Nepreukázané zostalo aj jej tvrdenie, že by sa žalovaná alebo iní členovia jej rodiny po incidente „báli o vlastné osoby a zamykali sa za bieleho dňa“. Z uvedeného je zrejmé, že drvivá väčšina podstatných skutkových tvrdení v posudzovanej správe je nepravdivých. Keďže neboli preukázané ani tvrdenia o zlom fyzickom a psychickom stave manželky žalobcu v čase incidentu, súd nemohol za vierohodnú považovať ani tú časť jej výpovede, ktorá sa týkala obáv žalovanej o manželku žalobcu. Hoci žalovaná v posudzovanej správe pánovi G. okrem iného píše aj to, aby na manželku žalobcu dával pozor, ak sú v kontakte, vzhľadom na ďalší obsah správy pozostávajúci zo spomínaných nepravdivých tvrdení, vrhajúcich veľmi zlé svetlo na žalobcu, sa možno stotožniť s názorom žalobcu, že skutočným zámerom žalovanej bolo čo najviac ho očierniť, narušiť jeho vzťahy v rodine a tiež jeho priateľstvo s pánom G.. Opísaná správa žalovanej majúca difamačný charakter bola preto objektívne spôsobilá negatívne zasiahnuť nielen do občianskej cti žalobcu, ale tiež do jeho súkromia a rodinného života. Z obsahu komunikácie medzi manželkou pána G. a dcérou žalobcu mal súd preukázané, že po doručení správy manželia G. nevedeli, čo si o tom majú myslieť, pričom manželka pána G. sa bála, či žalobca nebodaj svoju manželku netýra a nebije. Následne kontaktovala ohľadom toho dcéru žalobcu, ktorá ju uistila, že všetko je v poriadku. Manželka pána G. uviedla, že tiež by nemohla tomu uveriť, že žalobca týra svoju manželku. Dodala, že žalobca s manželkou sú krásnym príkladom, ako to má fungovať. Je teda zjavné, že v dôsledku zaslania predmetnej správy nedošlo k narušeniu priateľského vzťahu žalobcu a manželov G., a ani k zneváženiu žalobcu v ich očiach, keďže títo difamajúcim tvrdeniam obsiahnutým v správe bez ďalšieho neuverili, ale overovali si ich pravdivosť. Žalobca pritom ani len netvrdil, že by uvedená správa nejakým spôsobom narušila jeho rodinné vzťahy. Keďže v súvislosti so zaslaním predmetnej správy nebolo preukázané značné zníženie dôstojnosti, resp. vážnosti žalobcu v spoločnosti, jeho poškodenie v podnikaní a ani závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života, možno konštatovať, že ani v prípade tohto neoprávneného zásahu neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol. Úplne postačujúce a primerané by bolo písomné ospravedlnenie sa žalobcovi zo strany žalovanej. Žalobca sa ho však v tejto spojitosti nedomáhal. 62. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že žaloba bola opodstatnená len v časti písomného ospravedlnenia sa žalovanej žalobcovi za neoprávnené vyhotovovanie a šírenie zvukovoobrazového záznamu jeho osoby a zverejnenie jeho osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa. Súd preto žalobe vyhovel len v tejto časti a vo zvyšnej časti požadovaného písomného ospravedlnenia, ako aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5 000 € a zdržania sa budúcich zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 63. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 64. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 65. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 66. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovanej troch nárokov, a to písomného ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5 000 € a zdržania sa budúcich zásahov do jeho práva na ochranu osobnosti. Keďže sa jednalo o rôznorodé nároky – jeden peňažný a dva nepeňažné, súd pre účely určenia pomeru úspechu strán v spore považoval všetky tri nároky za rovnocenné, teda vychádzal z toho, že každý z nich predstavuje 1/3 (3/9) z celkového predmetu konania. Keďže žalobca mal úspech len v dvojtretinovej časti jedného nároku (písomného ospravedlnenia za neoprávnené vyhotovovanie a rozširovanie zvukovo-obrazového záznamu osoby

žalobcu a neoprávnené zverejnenie jeho osobných údajov) jeho procesný úspech predstavoval 2/9 z celého predmetu konania. Vo zvyšnej časti rovnajúcej sa 7/9 z predmetu konania bola úspešná žalovaná, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá. V konaní tak bola úspešnejšia žalovaná, ktorej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 5/9 (7/9 – 2/9). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).