Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 33Csp/28/2024 1624201255 13. 05. 2025 JUDr. Natália Laurenčíková ECLI:SK:OSMA:2025:1624201255.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Natáliou Laurenčíkovou, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČ: 043 55 211, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, IČO:42 185 190, so sídlom 841 05 Bratislava-mestská časť Dúbravka, Majerníkova 3479/3A, adresa na doručovanie 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, C. XXX, XXXXX D. E., o zaplatenie 100,-Eur s prísl., takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.04. 2024 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 350 Eur od 16. 06. 2021 do 15.04. 2024 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100 Eur od 14.05.2021 do zaplatenia, titulom uzatvorenej Smlouvy o zapůjčce č. XXXXXX zo dňa 07.04. 2021 (ďalej len „Zmluva“). 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky F. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 Eur. Pri registrácii a odoslaní žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Zmluvou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru /ďalej len „VPPÚ“/ a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol, sú pravdivé. Na základe Zmluvy, žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128 Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle Zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 06.05.2021. Dňa 04. 03.2024 bola žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu podania návrhu neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si zároveň v zmysle Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov, uplatnil voči žalovanému aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne do zaplatenia. 3. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu doložil Zmluvu zo dňa 07.04. 2021; VPPÚ platné od 18. 05. 2018; Výzvu pre žalovaného na okamžitú úhradu dlžoby pred začatím súdneho konania zo dňa 04.03. 2024 a výpis z OR vedeného Krajským súdom v Brne, odd. H, vložka 602 o spoločnosti MINIHOTOVOST, SE. 4. Súd vo veci vydal dňa 01.10.2024 Platobný rozkaz č.k. 33Csp/28/2024-28, voči ktorému podal žalovaný odpor. 5. V odpore žalovaný uviedol, že skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, skutkové zistenia sú nejasné a neúplné. Súd podľa neho vykonal dokazovanie iba na základe skutočnosti tvrdených žalobcom, vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov, avšak žalovaný si je vedomý a môže preukázať súdu, že zmluvu so žalobcom nepodpisoval a neuzatváral a jeho údaje, ktoré firma poskytla sú bez jeho vedomia a sú odcudzené a číslo účtu uvedené v zmluve nie je jeho.
6. Podaním doručeným súdu dňa 8.11.2024 sa vyjadril k odporu žalobca, ktorý uviedol, že považuje tvrdenia žalovaného za nepreukázané. Žalovaný podpísal zmluvu elektronicky. K podaniu pripojil aj prílohy- výpis z účtu a potvrdenie o príjme žalovaného. 7. Podaním žalovaného doručeným súdu žalovaný poukázal na nezrovnalosti v dokladoch, ktoré žalobca doložil, a teda, že pri potvrdení príjmu z banky dodal potvrdenie iného účtu ako je v priloženej zmluve o pôžičke, a daná adresa banky sa nezhoduje s adresou pobočky v Malackách. V potvrdení o príjme je uvedené rodné číslo, ktoré sa nezhoduje s rodným číslom žalovaného. Uviedol, že v danej súvislosti už podal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Zaslal aj potvrdenie z VÚB banky, že v danej banke nikdy vedený účet nemal, potvrdenie o trvalom pobyte a jedinom pobyte, potvrdenie doby štúdia, že v danom období, ktoré žalobca uvádza v potvrdení o prijme (že bol zamestnaný vo WOLKSWAGEN SLOVAKIA od 01.05.2020) ešte riadne navštevoval strednú školu. Pri tomto potvrdení žalobca uvádza že pracoval vo WOLKSWAGEN SLOVAKIA, kde toto potvrdenie malo byť podpísané 05.04.2021, pričom on v tom čase už bol zamestnancom súčasného zamestnávateľa CM-WOOD, kde pracuje od 15.01.2021. 8. Žalobca sa podaním z 05.03.2025 vyjadril, že žiaden z dokladov, ktoré žalovaný predložil nepreukazujú skutočnosť, že by žalovaný neuzatvoril predmetnú zmluvu, pracovná zmluva bola uzatvorená po podpise zmluvy, z potvrdenia banky nevyplýva skutočnosť, že v čase uzatvorenia Zmluvy nemal uzatvorený účet v banke, ale že ku dňu 29.11.2024 nemal a nemá vedený účet. Prílohou žiadosti o poskytnutie úveru bol občiansky preukaz G., kde má uvedený pobyt D. E. XXX. Z potvrdenia vydaného ORPZ v Malackách nevyplýva, že by žalovaný podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre zneužitie dokladov. 9. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.05.2025, na ktoré sa nedostavil žalobca, dostavil sa žalovaný. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju i žalobcovu neúčasť písomným podaním doručeným súdu dňa 05.03.2025 a súhlasil s rozhodnutím v ich neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že Zmluvu so spoločnosťou MINIPOHOTOVOSŤ vedome neuzavrel, jedine ak niekto zneužil jeho občiansky preukaz. Asi v roku 2020 stratil peňaženku aj s dokladmi, ale polícia ju neskôr našla. Myslí si, že to mohlo byť tak, že jeho údaje niekto sfalšoval vo VW, kde praxoval počas strednej školy, nikdy tam ale zamestnaný nebol, preto aj potvrdenie o príjme, ktoré žalobca doložil súdu dňa 08.11.2024 je nepravdivé, keďže žiadny príjem z VW nepoberal a sú v ňom uvedené aj nesprávne údaje, napríklad jeho rodné číslo. Od spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, teda žalobcu, mu neprišlo žiadne potvrdenie o uzavretí zmluvy. O tejto zmluve sa dozvedel až keď mu prišla výzva zo strany právneho zástupcu žalobcu zo dňa 04.03.2024 na zaplatenie 100 Eur s príslušenstvom – suma cca 300 Eur. Peňažné prostriedky z tejto zmluvy mu neboli vyplatené, teda nebola mu poskytnutá pôžička. Keďže si myslel, že ide o nejaký podvod právneho zástupcu žalobcu ani nekontaktoval. Kontaktoval ho až po podaní žaloby, lebo chcel zistiť, že na aký účet mala byť poskytnutá pôžička a oboznámil ich aj s tou informáciu, že bol spáchaný trestný čin, že jeho údaje boli zneužité, ale nepovedali mu nič, len že sa má obrátiť na políciu. 10. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a výsluchom žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: 11. Z listiny Smlouva o úvěru č. XXXXXX vyplýva, že dňa 07.04.2021 došlo medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom k uzatvoreniu Zmluvy, v zmysle ktorej sa žalobca na základe žiadosti žalovaného zaviazal poskytnúť žalovanému jednorázový, bezúčelový a nezáväzný úver na jeho účet uvedený v záhlaví Zmluvy vo výške 100 Eur a žalovaný -spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odmenu za poskytnutie úveru vo výške 28 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128 Eur do 28 dní od poskytnutia úveru, pričom splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 05.05. 2021. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, na 28 dní. Spotrebiteľ uzavretím Zmluvy vyhlásil, že súhlasí s obsahom Zmluvy, bol pred uzavretím Zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa záhlavia Zmluvy, zmluvné strany uzatvorili Zmluvu v zmysle zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. Podľa bodu II Zmluvy, Zmluva sa stáva platnou a účinnou okamžikom , v ktorom veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver podľa tejto Zmluvy. Podľa bodu 10. VPPÚ, v procese vytvárania žiadosti o úver si spotrebiteľ volí v rámci veriteľom poskytnutého úverového rámca výšku úveru a jeho splatnosť, pričom všetky uvedené volené položky predstavujú individuálne dojednané zmluvné podmienky. Žiadosť o úver predstavuje návrh na uzavretie zmluvy. Zmluva je uzavretá vygenerovaním elektronickej verzie spotrebiteľovi v užívateľskom profile spotrebiteľa, a to iba po schválení odoslanej žiadosti o úver veriteľom. Veriteľ posúdi žiadosť o úver najneskôr do 72 hodín od jej doručenia, pričom v tejto lehote buď musí byť spotrebiteľovi vygenerovaná elektronická verzia zmluvy (čím dôjde k uzavretiu zmluvy) alebo e-mailová správa o odmietnutí poskytnutia úveru.
12. Z výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne, oddiel H, vložka 602, súd zistil, že žalobca má svoje sídlo v Českej republike a jeho predmetom podnikania je okrem iného, poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľského úveru. Na území Slovenskej republiky nemá organizačnú zložku. 13. Vzhľadom k tomu, že v danej sporovej veci sa jednalo o spor s cudzím prvkom, kde v pozícii žalobcu vystupuje právnická osoba, ktorá má v zmysle výpisu z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne, svoje sídlo v Českej republike a na území Slovenskej republiky nevykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom organizačnej zložky, súd považoval za potrebné skúmať podmienku právomoci súdu (§ 9 CSP). 14. Podľa čl. 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (ďalej len „Nariadenie Brusel I.“), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktorý nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia čl. 6 a čl. 7, bodu 5. ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky, b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 15. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I., druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 16. Po posúdení skutkových okolností daného prípadu a aplikujúc príslušné ustanovenia čl. 17 ods.1 písm. c/ v spojení s čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I. dospel súd k záveru, že má v danej veci právomoc predmetný spor prejednať a rozhodnúť. Žalobca aj napriek skutočnosti, že má svoje sídlo v Českej republike, nepochybne smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ svoje bydlisko. Táto skutočnosť bola preukázaná tým, že žalobca ponúka možnosť spotrebiteľom uzatvoriť s ním zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej webovej stránky www.minipozicka.sk, www.minipeniaze.sk, www.najrychlejsiepozicky.sk a iné. Internetová stránka, prostredníctvom ktorej spotrebiteľ uzatvoril úver, je uvedená v slovenskom jazyku a pôžičky sa poskytujú v mene Euro, čím je daný ten fakt, že žalobca sa orientuje na slovenský trh a jeho cieľom je poskytovať pôžičky spotrebiteľom, ktorí majú bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalovaný ako spotrebiteľ je občanom Slovenskej republiky a jeho bydlisko je na území Slovenskej republiky, čo bolo súdu preukázané tým, že zásielky si preberá na svojej adrese pobytu v obci D. E.. 17. Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd považoval za potrebné vyriešiť v rámci prejednávania sporu, bola otázka rozhodného práva použiteľná pre daný spor. Zo záhlavia Zmluvy bolo preukázané, že uvedený zmluvný vzťah vznikol v zmysle zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník a zákona č. 257/2016 Sb.o spotřebitelském úvěru. Podľa bodu 4. VPPÚ, sa na vzťahy neupravené Zmluvou ani VPPÚ, použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky, najmä príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona č.634/1992 Sb. o ochrane spotřebitele. To znamená, súd skúmal z úradnej povinnosti, či v sa v tomto prípade jednalo o voľbu českého právneho poriadku na daný spor. 18. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. 06. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (ďalej len „Nariadenie Rím I.“), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 19. Podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia Rím I., bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú a/alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. 20. Podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I., bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre Zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným. 21. Súdu je zrejmé, že v záhlaví Zmluvy je uvedené, že bola uzatvorená podľa Občanského zákoníka a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru a rovnako tak v čl. 4 VPPÚ odkazuje, že na úpravu vzťahov neupravených Zmluvou ani VPPÚ sa použijú ustanovenia právneho poriadku Českej republiky,
najmä príslušné ustanovenia OZ, ZSÚ a zákona č. 634/1992 Sb. o ochrane spotřebitele. Podľa názoru súdu, však uvedená voľba práva nezodpovedá voľbe tak, ako ju prezentuje čl. 3 ods.1 Nariadenia Rím I. Voľba práva medzi sporovými stranami, nebola urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami Zmluvy a ani okolnosti prípadu nenasvedčujú, že medzi stranami došlo k voľbe práva, ktoré by mali možnosť ovplyvniť obe zmluvné strany. Podľa názoru súdu, uvedené nie je možné považovať za účinnú dohodu zmluvných strán o voľbe práva, nakoľko ide iba o konštatovanie a nie ustanovenie, z ktorého by bolo zrejmé dojednanie účastníkov zmluvy o rozhodnom práve. Rovnako tak bod 4. VPPÚ nemožno považovať za výslovnú voľbu práva, vzhľadom k tomu, že VPPÚ majú k Zmluve iba vysvetľujúci charakter. Je nepochybné, že sa jedná o jednostranný, viackrát používaný formulár, ktorý žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. zmeniť. Preto možno konštatovať, že skutočnosti uvedené v úvodných ustanoveniach Zmluvy a VPPÚ nie sú výsledkom konsenzu, prejavu vôle oboch zmluvných strán. Tieto podmienky nemožno preto považovať za individuálne dojednané. Takéto jednostranné určenie rozhodného práva, preto súd nepovažoval za voľbu spotrebiteľa podľa čl.6 ods. 2 Nariadenia Rím I. Ďalej súd konštatuje, že za rozhodné právo, ktoré je potrebné použiť v danej veci, súd považuje právny poriadok Slovenskej republiky, a to z rovnakého dôvodu, na základe ktorého súd posúdil svoju právomoc, to znamená z dôvodu, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa - žalovaného (čl. 6 ods. 1 písm.a/ a písm. b/ Nariadenia Rím I.). 22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník /ďalej len „OZ“/ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 23. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne aleboak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov /ďalej len „ZoSÚ“/ účinný v čase uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 27. Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ ZoSÚ, spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. 28. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 29. Podľa § 11 ods. 3 ZoSÚ, ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote navrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety. 30. Podľa § 20 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu: bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a alebo v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20b.
31. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia §1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až v), ods.9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25. 32. Podľa § 24 ods. 2 ZoSÚ, veriteľ môže poskytovať úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, ak má povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery podľa § 20 ods. 1 písm. a). 33. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 34. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 35. Súd posúdil predmetnú Zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle ustanovení OZ. Nejde v danom prípade o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože sa jednalo o krátkodobý úver, ktorý sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (splatný v lehote 28 dní od poskytnutia) a nejednalo sa ani o zmluvu o úvere alebo inú pôžičku, ktorá musí byť v súlade so zákonom určenými ustanoveniami ZoSÚ, pretože v Zmluve neboli dojednané úroky za poskytnutie úveru. Súdu je zrejmé po nahliadnutí do zoznamu veriteľov a zoznamu iných veriteľov, ktorý je vedený Národnou bankou Slovenska, zverejnený na jej webovej stránke a zároveň z upozornenia Národnej banky Slovenska zo dňa 09. 08. 2018 vyplýva, že žalobca nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska upozornila, že podmienkou poskytovania spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, je povolenie udelené Národnou banku Slovenska v zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3 ZoSÚ. Vzhľadom k tomu, že veritelia môžu na území Slovenskej republiky ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom len na základe povolenia udeleného NBS, súd konštatuje, že žalobca ako nebankový subjekt a veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanému v postavení spotrebiteľa, peňažnú pôžičku, bez toho, aby mu bolo udelené zákonom vyžadované povolenie poskytovať spotrebiteľské úvery (§ 24 ods. 2 ZoSÚ). Podľa § 11 ods.3 ZoSÚ v spojení s § 39 OZ, je preto predmetná Zmluva zo zákona absolútne neplatným právnym úkonom, pretože obchádza zákon. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie, Krajského súdu BA sp. zn. 2CoCsp/5/2024 z 17. 07. 2024 a Krajského súdu v BB, sp.zn. 15Co /41/2024 z 11. 12. 2024. 10. 2024. Predmetnú Zmluvu je preto potrebné posúdiť ako neplatný právny úkon, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať „ex offo“, t.j. bez návrhu, resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti dovolala. 36. Na základe záveru o neplatnosti Zmluvy by tak do úvahy prichádzalo posúdenie nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia§ 457 OZ, t.j. na vrátenie toho, čo žalovaný podľa Zmluvy dostal. V danom spore žalobca síce tvrdil, že žalovanému poskytol úver na Základe zmluvy, súdu ale neuviedol kedy presne malo dôjsť k poskytnutiu peňažných prostriedkov, napriek tomu, že v čl. II. Zmluvy je uvedené, že okamihom, v ktorom veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver podľa tejto Zmluvy sa Zmluva stáva platnou a účinnou. Žalobca nepredložil súdu ani žiaden dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé že žalovanému peňažné prostriedky skutočne poskytnuté boli, a keďže žalovaný na pojednávaní poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany žalobcu poprel, súd tak musel konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia pôžičky 100 Eur žalovanému a preto nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. 37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty, súd dospel k názoru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju zamietol. 38. Súd sa ďalej z dôvodu hospodárnosti konania už nezaoberal argumentáciou žalovaného, že predmetnú zmluvu so žalobcom vedome neuzavrel a že došlo k zneužitiu jeho údajov. 39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 41. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, to znamená podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku).